Daňové priznanie daňovníka
s príjmami
iba zo závislej činnosti
Po skončení kalendárneho roka majú zamestnanci povinnosť vysporiadať svoju daňovú povinnosť k dani z príjmov. Jednou z možností je požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak sú pre jeho vykonanie splnené podmienky. Alternatívou k tomuto spôsobu vysporiadania je podanie daňového priznania.
POVINNOSŤ PODAŤ DAŇOVÉ PRIZNANIE. V zmysle § 15 ods. 1 daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z. v z.n.p.) je daňové priznanie povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov (z. č. 595/2003 Z. z. v z.n.p.), alebo ten, koho na to správca dane vyzve.
V zmysle § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňové priznanie za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 má daňovník povinnosť podať, ak dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 289,63 eura. Zdaniteľnými príjmami sa rozumejú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Do uvedenej sumy sa nezapočítajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ak:
- je vybraním tejto dane splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6 zákona) alebo
- ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona (rozhodne sa, že daň vyberanú zrážkou podľa § 43 nebude považovať za preddavok na daň).
Daňové priznanie je podľa § 32 ods. 2 zákona o dani z príjmov povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roka 2022 dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti presahujúce sumu 2 289,63 eura, ak
• mu plynuli od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48.
Ak daňovníkovi vypláca príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, príjmy nie sú v priebehu zdaňovacieho obdobia zdaňované platiteľom dane, ale daňovník platí preddavky osobne (§ 35 zákona). Po skončení zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať daňové priznanie.
• mu plynuli zo zdrojov v zahraničí a nejde o výnimky uvedené v § 32 ods. 4 zákona.
| ? |
Príklad 1
Fyzická osoba poberala prvé tri mesiace roka 2022 príjem zo závislej činnosti od slovenského zamestnávateľa za prácu vykonávanú na území SR. Od 1. apríla 2022 pracovala v Českej republike u českého zamestnávateľa.
Ako rezident SR má povinnosť zdaniť v SR svoje celosvetové príjmy, v danom prípade príjmy zo SR a z Českej republiky. Pretože má príjem zo závislej činnosti zo zahraničia, v zmysle § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je povinná podať v SR daňové priznanie za predpokladu, že úhrn jej zdaniteľných príjmov zo SR a ČR spolu presiahol sumu 2 289,63 eura.
• mu plynuli príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)].
Ide o príjmy zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočívala len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorilo väčšiu časť zdaniteľnej mzdy. V takých prípadoch sa preddavok zdaní dodatočne, napríklad aj pri podaní daňového priznania. Ak však nevznikne povinnosť jeho podania (vzhľadom na výšku zdaniteľných príjmov), daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.
• nepožiadal zamestnávateľa v zákonnej lehote o vykonanie ročného zúčtovania, resp. požiadal, ale nepredložil v termíne potrebné doklady na jeho vykonanie.
• mu vznikla povinnosť v zmysle § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona vysporiadať z dôvodu porušenia podmienok nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorú si uplatnil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.
• nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu (§ 38 ods. 8 zákona).
Daňové priznanie je podľa § 32 ods. 3 zákona povinný podať aj daňovník, ktorému za zdaňovacie obdobie roka 2022 vykonalzamestnávateľ ročné zúčtovanie preddavkov, ak v zdaňovacom období:
• poberal príjmy len zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa.
| ? |
Príklad 2
Zamestnanec požiadal v zákonnom termíne svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Po vykonaní ročného zúčtovania zistil, že mal aj príjem od iného zamestnávateľa za prednášku vykonanú na základe dohody o vykonaní práce preddavkovo zdanenú, čo v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania neuviedol.
Zamestnanec je povinný podať daňové priznanie, do ktorého zahrnie príjmy od oboch zamestnávateľov a doloží príslušné ročné zúčtovanie s vyplnenou II. časťou a potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch od druhého zamestnávateľa.
• poberal iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona.
KTO NEMÁ POVINNOSŤ PODAŤ DAŇOVÉ PRIZNANIE? Daňové priznanie podľa § 32 ods. 4 zo zákona nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
• zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2.
| ? |
Príklad 3
Zamestnanec do 15. februára 2022 požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. K žiadosti priložil potvrdenie od bytového družstva, pre ktoré vykonával funkciu zástupcu vlastníkov bytov na základe dohody o vykonaní práce.
Zamestnancovi vykoná zamestnávateľ ročné zúčtovanie zo všetkých príjmov zo závislej činnosti a zamestnanec nemusí podávať daňové priznanie.
Ak by zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania nepredložil potvrdenie zamestnávateľa, ktorý mu vyplatil príjmy na základe dohody, mal by daňovník povinnosť podať daňové priznanie.
• z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona
| ? |
Príklad 4
Fyzická osoba mala v roku 2022 okrem príjmov zo závislej činnosti zdanených preddavkovo aj príjem z vrátených podielových listov, z ktorého po odpočítaní vkladu bola vypočítaná a platiteľom dane vybraná daň zrážkou. Daňovník sa rozhodol považovať zrazením dane z príjmu z vrátených podielových listov daňovú povinnosť za vysporiadanú v súlade s § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov, pretože podanie priznania nemá pre neho praktický význam.
Daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie, mohol požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.
• ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva
• zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie
• ktoré sú od dane oslobodené.
DAŇOVÉ PRIZNANIE PODANÉ DOBROVOĽNE. Podľa § 32 ods. 5 zákona o dani z príjmov daňovník môže podať daňové priznanie, aj keď mu z odsekov 1 a 2 takáto povinnosť nevyplýva.
Dobrovoľné podanie daňového priznania má význam pre daňovníka napríklad vtedy, ak zaplatený preddavok na daň prevyšuje daň priznanú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v dôsledku čoho môže žiadať vrátiť vzniknutý preplatok od daňového úradu.
V súlade s § 46a zákona o dani z príjmov daň neplatí daňovník, ktorý si neuplatňuje nárok na daňové bonusy (§ 33 a § 52zzn, § 33a) a jeho daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahla 17 eur alebo ktorý neuplatňuje nárok na daňové bonusy a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie roka 2022 sumu 2 289,63 eura. Pri aplikácii § 46a zákona o dani z príjmov sa uvedie v tlačive priznania daň vo výške nula.
| ? |
Príklad 5
Študent pracoval v priebehu roka na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dosiahol hrubý príjem 2 100 eur. Pretože u zamestnávateľa nepodpísal vyhlásenie, boli mu zrazené preddavky na daň. Iné zdaniteľné príjmy v priebehu roka nemal. Zamestnávateľa nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.
Vzhľadom k výške ročných zdaniteľných príjmov nemá študent povinnosť ročného vysporiadania dane. Pre neho je však výhodné tieto príjmy po skončení roka vysporiadať. Ak nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, môže podať daňové priznanie typ A. Po uplatnení ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu vyjde nulová daňová povinnosť a zrazené preddavky mu budú vrátené.
Toto ustanovenie sa využíva najmä u poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ktorí vzhľadom na výšku celoročného dôchodku nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a ich celoročné zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 289,63 eura. Ak mali v priebehu roka príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené preddavkovým spôsobom, zrazené preddavky sa im vrátia.
| ? |
Príklad 6
Starobný dôchodca pracoval v roku 2022 u zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce. Neuplatňoval si daňový bonus, zamestnávateľ mu odmenu zdaňoval preddavkovou daňou. Výška dôchodku uňho prevyšuje sumu 4 579,26 eura. Okrem hrubého príjmu zo závislej činnosti 2 200 eur nemal iné zdaniteľné príjmy.
Dôchodca nemá povinnosť podať daňové priznanie. Ak chce vrátiť zrazené preddavky na daň, musí podať daňové priznanie typ A a zrazené preddavky sa mu vrátia.
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie (§ 32 ods. 9 zákona). Ak však daňovník bol povinný podať daňové priznanie a toto v zákonnej lehote nepodal, daňovníkom podané priznanie sa považuje za daňové priznanie (riadne) oneskorene podané.
TLAČIVO PRIZNANIA
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol iba zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vyplní daňové priznanie typ A (MF/016138/2022-721). Základ dane vypočíta v V. oddieli tlačiva.
Na r. 34 uvedie úhrn zdaniteľných príjmov od všetkých zamestnávateľov. Súčasťou týchto príjmov sú aj všetky zdaniteľné nepeňažné príjmy, ako aj všetky príjmy zo zdrojov v zahraničí prepočítané na menu euro (§ 31 ods. 2). V prípade zahraničných príjmov je potrebné vyplniť aj IX. odd. „Miesto na osobitné záznamy daňovníka“ podľa predtlače. Na riadku 35 uvedie daňovník príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú zahrnuté v úhrne príjmov zo závislej činnosti. Na r. 36 sa uvedie úhrn zaplateného povinného poistného v členení na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie, ktoré sa odpočíta od úhrnu príjmov. U daňovníka s príjmami zo závislej činnosti, ktorý je dobrovoľne poistenou osobou, možno pri výpočte čiastkového základu dane podľa § 5 zákona uplatniť len preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol daňovník povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom, t. j. poistné viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Súčasťou povinného poistného je aj poistné charakteru povinného poistného a príspevkov preukázateľne zaplatené v zahraničí (po prepočte na eurá). Ak z potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného na sociálne a zdravotné poistenie, vyplní sa len riadok 36. Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa uvedie na r. 39. Údaje o príjmoch zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a o zaplatenom povinnom poistnom sa vypĺňajú na základe potvrdení zamestnávateľov (v prípade príjmov zo zdrojov v zahraničí sa môžu preukázať aj iným spôsobom), pričom kópie potvrdení sú povinnou prílohou daňového priznania. Pokiaľ podáva priznanie daňovník, ktorému bolo vykonané ročné zúčtovanie, k priznaniu prikladá aj kópiu tohto zúčtovania s vyplnenou II. časťou.
Daň sa vypočíta v odd. VI. tlačiva priznania. Základ dane možno znížiť o najviac tri nezdaniteľné časti základu dane a to: na daňovníka v ročnej výške (s výnimkou dôchodcov uvedených v § 11 ods. 6), na manželku alebo manžela za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 až 5 zákona) a na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie najviac 180 eur podľa § 11 ods. 8 až 10 zákona; zvyšuje sa v prípade úpravy podľa § 11 ods. 11 a § 52zza ods. 2 zákona. Základ dane sa prenásobí sadzbou dane podľa § 15 zákona (19 % a zo základu dane presahujúceho 38 553,01 eura 25 %). V prípade, ak súčasťou zdaniteľných príjmov uvedených v priznaní sú príjmy zo zdrojov v zahraničí, daňovník môže na zamedzenie dvojitého zdanenia využiť metódu vyňatia aj vtedy, ak z príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva metóda zápočtu, pričom vyplňuje riadky 48 až 50. Daň po tejto úprave sa znižuje o daňový bonus na vyživované dieťa (deti), pričom samostatne sa vypočítava nárok za január až jún (§ 33) a samostatne za júl až december (§ 52zzn ods. 1) a to z dôvodu, že od júla platil nový spôsob výpočtu, avšak daňovník môže daňový bonus za júl až december vypočítať aj podľa predpisu platného do 30. 6. 2022, ak je to pre neho výhodnejšie. Doklady k daňovému bonusu sa predkladajú podľa poučenia na vyplnenie daňového priznania. Daňovník, ktorý spĺňa podmienky určené v § 33a zákona si uplatní nárok na daňový bonus na zaplatené úroky (prílohou priznania je kópia potvrdenia vydaná veriteľom). K uplatneniu nezdaniteľných častí základu dane a daňových bonusov daňovník vypĺňa odd. III. a IV. tlačiva priznania. Od dane zníženej o daňové bonusy sa odpočítajú všetky zaplatené preddavky na daň. Výsledkom je daň na úhradu, resp. daňový preplatok. Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania. Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. O vrátenie daňového preplatku a vyplatenie daňových bonusov daňovník žiada v odd. XI. tlačiva priznania.
Pokiaľ daňovník chce poukázať podiel zaplatenej dane vybranému prijímateľovi, vyplní odd. VIII. V prípade, ak sa rozhodol poukázať sumu do výšky 3 % zaplatenej dane, prikladá k priznaniu potvrdenie o výkone dobrovoľníckej činnosti. V priznaní je potrebné uviesť počet príloh a priznanie podpísať (podpisuje sa aj odd. VIII. a XI., ak ich daňovník vyplňuje).
RADA!
• Daňové priznanie za rok 2022 sa podáva najneskôr do 31. marca 2023, ak si daňovník oznámením podaným v tejto lehote túto lehotu nepredĺžil o 3, resp. o 6 mesiacov (len v prípade, ak súčasťou príjmov uvádzaných v daňovom priznaní sú príjmy zo zdrojov v zahraničí).
• V tejto lehote je daň aj splatná, resp. je splatná do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania.
• Do lehoty na podanie daňového priznania je možné podať opravné daňové priznanie, neskôr už len dodatočné daňové priznanie.
Ing. Ivana Valterová








