Daňová úľava – predpoklady

Poskytnutie úľavy na dani predstavuje výnimku z pravidla, že dane je potrebné uhradiť riadne a včas v súlade s právnou úpravou. Preto právna úprava viaže možnosť správcu dane povoliť daňovému subjektu úľavu na dani len na splnenie taxatívne ustanovených podmienok. Povoliť úľavu na dani môže správca dane daňovému subjektu výlučne rozhodnutím. Pritom na poskytnutie daňovej úľavy nemá daňový subjekt právny nárok, a to ani vtedy, keď splní zákonom ustanovené podmienky, čo podloží dôkazmi v danom prípade. Musí byť poskytnutie daňovej úľavy v súlade s právnou úpravou týkajúcou sa štátnej pomoci?

Predpoklady pre úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku

Príklad č. 1

Daňový subjekt predložil správcovi dane žiadosť o úľavu na dani, ktorú odôvodnil tým, že zaplatením dane riadne a včas by ohrozil svoju výživu a taktiež výživu svojich maloletých nezaopatrených detí v danom prípade. Pritom ku svojej žiadosti nepriložil jednotlivé dôkazy z dôvodu, že tieto predloží v priebehu konania o svojej žiadosti. Správca dane ale vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov v prílohe ku žiadosti.

Konal v tomto prípade správca dane v súlade s platným právom?

Správca dane môže povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je mu adresovaná. V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neuvádzajú jednotlivé náležitosti takejto žiadosti, jej obsah však možno vyvodiť z daného ustanovenia, nakoľko daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.

V kontexte uvedených súvislostí preto nepostačuje, že daňový dlžník uvedie v žiadosti dôvody, prečo nemôže okamžite uhradiť daňový nedoplatok, ale musí ich taktiež preukázať aj potrebnými dôkaznými prostriedkami, pričom pre pojem „dôkaz“ sa aj v tomto prípade použije extenzívne hľadisko pre vymedzenie tohto pojmu, ktoré je platné pre celé daňové konanie. Podľa uvedeného hľadiska ustanoveného v § 24 ods. 4 daňového poriadku možno za dôkaz považovať všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto môže ísť aj o také dôkazné prostriedky, ktoré v § 24 ods. 4 daňový poriadok pri demonštratívnom výpočte dôkazov výslovne neuvádza, napríklad audiovizuálny záznam, ktorý má výpovednú hodnotu.

Pre posudzovanie dôkazných prostriedkov, ktoré daňový dlžník priložil ku svojej žiadosti je potrebné dodať, že pre ich posudzovanie platia všeobecné zásady daňového poriadku určené pre dôkazné konanie. Tak napríklad podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pritom je plným oprávnením správcu dane zhodnotiť, ktoré dôkazy v daňovom konaní vykoná a ktoré nevykoná, taktiež hodnotí nezávisle jednotlivé dôkazy z pohľadu ich významu pre preukázanie opodstatnenosti žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustenie úhrady daňového nedoplatku, ktorý vznikol. Správca dane pritom môže zohľadňovať aj predchádzajúce správanie daňového dlžníka počas predošlých štádií daňového konania, napríklad, či daňový dlžník spolupracoval so správcom dane alebo nekonal, hoci konať mal.

Pre nezávislosť a nestrannosť posudzovania úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku je dôležité

aby žiadosť a dôkazy posúdil zamestnanec správcu dane, ktorý nemôže byť zaujatý buď vo vzťahu ku žiadateľovi alebo v spojitosti s prejednávanou záležitosťou, ktorá je predmetom konania.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Taktiež je nevyhnutné v tomto konaní striktne dodržiavať zásadu podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Preto pokiaľ sa v porovnateľnom prípade vyhovelo daňovému dlžníkovi a odpustil sa mu daňový nedoplatok, pokiaľ je výška daňového nedoplatku porovnateľná a taktiež aj prípady, pre ktoré sa daňovému dlžníkovi vyhovelo, tak je potrebné aj v tomto prípade vyhovieť žiadosti daňového dlžníka, nakoľko by sa tým vytvárali neodôvodnené rozdiely pri posúdení situácie.

Preto možno uviesť, že správca dane konal v súlade s platným právom.

Obsah a forma podanej žiadosti

Uvedená žiadosť daňového subjektu o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní ustanovené v § 13 ods. 3 daňového poriadku, teda:

•    kto podanie podáva. V prípade žiadosti o úľavu na dani je to príslušný daňový subjekt; v prípade žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku je to daňový dlžník,

•    v akej veci. V tejto časti musí daňový subjekt alebo daňový dlžník presne špecifikovať, o akú daň ide, pokiaľ ide o úľavu na dani alebo o aký daňový nedoplatok ide, pokiaľ ide o odpustenie daňového nedoplatku,

•    čo sa navrhuje, a ak to z povahy veci vyplýva, dôvody podania. V tejto veci musia byť presne špecifikované a dôkazne jednoznačne vydokladované skutočnosti, ktoré predpokladá § 70 ods. 2 daňového poriadku.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>V § 70 daňového poriadku sa neustanovujú formálne náležitosti podanej žiadosti, vzhľadom na to, že podanú žiadosť je potrebné doložiť aj dôkaznými prostriedkami, tak je nevyhnutné, aby bola uvedená v písomnej forme.

Príklad č. 2

Daňový subjekt podal správcovi dane žiadosť o úľavu na dani, pričom išlo o akciovú spoločnosť. Taktiež sa úľava na dani týkala spotrebnej dane, ktorej výšku daňový subjekt vyčíslil.

Bola uvedená žiadosť o úľavu na dani v súlade s platným právom?

Uvedenú žiadosť o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku podať výlučne fyzická osoba. Pokiaľ ide o daňový subjekt alebo daňového dlžníka právnickú osobu, tieto nemôžu podať uvedenú žiadosť v daňovom poriadku ustanovenom rozsahu. Pojem „právnická osoba“ pritom aj na daňovo-právne účely vyplýva z § 18 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom právnickými osobami sú:

-   združenia fyzických alebo právnických osôb,

-   účelové združenia majetku,

-   jednotky územnej samosprávy,

-   iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

V kontexte uvedených súvislostí žiadosť o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku nemôžu podať napríklad obchodné spoločnosti podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko sú právnickými osobami. Taktiež túto žiadosť nemôžu podať nadácie, nakoľko sú účelovými združeniami majetku, banky alebo iné právnické osoby. Preto možno uviesť, že žiadosť nebola v súlade s platným právom.

Pojem „fyzická osoba“ zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov výslovne nevymedzuje

určuje však atribúty alebo jednotlivé právne vlastnosti, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby mohla vystupovať v rámci jednotlivých právnych vzťahov, teda aj v daňovo-právnych vzťahoch, pričom ide o spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.

Upozornenie!

Úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku nemožno povoliť správcom dane podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku v prípade, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane podľa osobitnej právnej úpravy, a to ani vtedy, keď sú u daňového subjektu alebo daňového dlžníka splnené jednotlivé predpoklady pre takéto konanie, teda by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.

Jednotlivé prípady, z dôvodu ktorých možno správcom dane povoliť úľavu na dani alebo povoliť odpustenie úhrady daňového nedoplatku sú v § 70 ods. 2 daňového poriadku ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom. Pritom kogentnosť právnej normy znamená, že táto musí byť rešpektovaná obligatórne a nemôže byť upravovaná prostredníctvom konsenzu subjektov, teda správcom dane a ani daňovým subjektom. Taxatívnosť uvedených dôvodov znamená, že uvedené dôvody sú daňovým poriadkom určené striktne a nemožno ich ani zužovať a ani rozširovať.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Ide pritom o tieto právne dôvody:

•    vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo

•    vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážene ohrozená výživa osôb odkázaných na jeho výživu.

Príklad č. 3

Daňový subjekt podal správcovi dane žiadosť o úľavu na dani a doložil ju aj jednotlivými dôkaznými prostriedkami. Uvedenej žiadosti však správca dane aj napriek tomu nevyhovel v danom prípade.

Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?

V § 70 ods. 2 daňový poriadok neuvádza ani demonštratívny právny výpočet, prípadne vysvetlenie pojmu „vážne ohrozená výživa“ daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Preto je na uvážení správcu dane v konkrétnom prípade, či vyhovie takejto žiadosti daňového subjektu alebo daňového dlžníka, pričom uvedené musí zvažovať individuálne.

Podstatným aspektom je predovšetkým to, že na vydanie rozhodnutia o úľave na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku nemá daňový subjekt alebo daňový dlžník právny nárok, teda aj keď splní všetky predpoklady a doloží aj dôkazné prostriedky, tak nemá právny nárok na povolenie takejto úľavy alebo na odpustenie úhrady daňového nedoplatku, čo je vyjadrené v daňovom poriadku právnou formuláciou: „Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka“, teda nejde o povinnosť správcu dane obligatórneho významu.

Splnenie uvedených právnych predpokladov je daňový subjekt alebo daňový dlžník povinný preukázať. Tak napríklad môže predložiť verejné listiny, z ktorých vyplýva, že je v hmotnej núdzi, sám má problémy so zabezpečením vlastnej výživy a nemôže zabezpečiť aj výživu svojich rodinných príslušníkov odkázaných na neho vyživovacou povinnosťou, napríklad môže ísť o deti, bývalú manželku alebo iné subjekty v konkrétnom prípade.

Preto možno uviesť, že správca dane konal v súlade s platným právom.

Jednotlivé obsahové súčasti rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku

V § 70 ods. 3 daňového poriadku tento zákon neuvádza jednotlivé špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí toto rozhodnutie obsahovať. Preto je na obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku potrebné primerane použiť § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, kde sú uvedené všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Rozhodnutie o povolení úľavy na dani alebo odpustení úhrady daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku (ďalej len „rozhodnutie vydané v daňovom konaní“) musí byť správne po obsahovej a aj formálnej stránke. Kým obsahová správnosť si vyžaduje, aby konečné rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, tak formálna alebo procesná správnosť rozhodnutia si vyžaduje procesnú správnosť a zákonnosť procesu, ktorý predchádzal vydaniu konečného rozhodnutia v daňovom konaní.

Procesná správnosť rozhodnutia vydaného v daňovom konaní si vyžaduje napríklad to, že rozhodnutie v daňovom konaní musí byť riadne doručené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, teda do vlastných rúk daňového subjektu, ktorého sa týka, taktiež ho musí vydať vecne a miestne príslušný správca dane a musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu.

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať náležitosti

•    Označenie orgánu, správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú platobné výmery s hlavičkou „obecného úradu“. V tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko obecný úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce, a to obligatórne. Pokiaľ uvedené nebude rešpektované, tak môže dôjsť k napadnutiu daného rozhodnutia daňovým subjektom pre vecnú nesprávnosť, prípadne odvolanie v predmetnej procesnej záležitosti môže byť úspešné.

•    Označenie daňového subjektu alebo daňového dlžníka, ktorý žiadosť podal. V prípade žiadosti o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku ním môže byť výlučne fyzická osoba. Pritom označenie daňového subjektu musí byť súladné s jej uvedením v registri obyvateľov. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku môže byť len také, že správca dane povoľuje úľavu na dani alebo odpúšťa daňový nedoplatok, nakoľko inak nedochádza k vydaniu rozhodnutia. V rámci výrokovej časti rozhodnutia musí byť jednoznačne uvedené, na akej dani sa povoľuje úľava alebo v akom rozsahu sa odpúšťa daňový nedoplatok. Pokiaľ sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku viaže na inú podmienku, napríklad úhradu časti daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku, tak je potrebné presne túto podmienku špecifikovať. Ide napríklad o určenie lehoty pre poskytnutie takéhoto peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota platí len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania a pokiaľ daňové rozhodnutie ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby.

Výrok rozhodnutia však môže obsahovať aj povinnosť nepeňažného charakteru, napríklad odovzdať určitú vec a podobne. Taktiež je potrebné presne uviesť ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorej sa rozhodlo.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení správca dane uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku ide o uvedenie dôkazných prostriedkov, na základe ktorých možno preukázať, že okamžitou úhradou celej dane daňovým subjektom alebo daňového nedoplatku daňovým dlžníkom by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového subjektu alebo osoby, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Taktiež je potrebné uviesť prípadné úvahy, ktoré správcu dane viedli k preukázaniu opodstatnenosti pre vydanie kladného rozhodnutia v daňovom konaní.

•    Poučenie o nemožnosti podať riadny opravný prostriedok. Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku o povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Pokiaľ by došlo k podaniu odvolania, tak takéto odvolanie by prvostupňový správca dane musel podľa § 73 ods. 4 daňového poriadku odmietnuť, nakoľko je neprípustné voči takémuto rozhodnutiu.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

•    Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné, pokiaľ bolo doručené a nemožno proti nemu podať odvolanie. Vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, keď proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. Rozhodnutie podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku je právoplatné okamihom, keď bolo danému daňovému subjektu alebo daňovému dlžníkovi, ktorého sa týka, riadne doručené, nakoľko proti nemu nemožno podať odvolanie. V prípade vykonateľnosti je potrebné najprv počkať, či daný daňový subjekt alebo daňový dlžník splní právnu povinnosť, na ktorú sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku viaže. Pokiaľ došlo k splneniu tejto podmieňovacej právnej povinnosti daňovým subjektom alebo daňovým dlžníkom v určenej lehote uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia, tak v tom prípade je možné zabezpečiť vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prípade nesplnenia uvedenej právnej povinnosti správca dane nepripustí úľavu na dani alebo nevykoná odpustenie daňového nedoplatku v takomto prípade.

•    Rozhodnutie v daňovom konaní potom v súlade s § 63 ods. 12 daňového poriadku možno opraviť len v prípadoch zrejmých nedostatkov, prípade nesprávností, ktoré sú zjavné, správca dane však o tom musí upovedomiť účastníka konania. Ide pritom o taxatívny výpočet prípadov, kedy je možné vo všeobecnosti opraviť jednotlivé nedostatky rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a tieto nemožno úvahou správcu dane rozširovať.

Vzhľadom na nemožnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu ho nemožno obsahovo revidovať ani v odvolacom konaní, a preto z pohľadu obsahovej stránky sa s právoplatnosťou spája, pokiaľ nenastanú hore uvedené prípady, aj obsahová stálosť rozhodnutia.

V prípade, že správca dane rozhodnutím podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku vyhovie žiadosti

daňového subjektu alebo daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, tak mu nevyrubí do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani.

Pokiaľ nedôjde k vydaniu rozhodnutia o povolenie úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku správcom dane, tak tento o nevyhovení žiadosti nevydáva zamietavé rozhodnutie. V takomto prípade zašle správca dane daňovému subjektu len písomné oznámenie. Pritom daňový poriadok si vyžaduje len písomnú formu takéhoto oznámenia a neurčuje jeho konkrétne obsahové náležitosti, a to ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu. Preto je len na úvahe správcu dane, aký obsah bude mať uvedené oznámenie o nevyhovení žiadosti daňového subjektu. Taktiež daňový poriadok výslovne neuvádza, že uvedené oznámenie má byť daňovému subjektu/daňovému dlžníkovi doručené do vlastných rúk. Preto pokiaľ sa tak nerozhodne správca dane podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, nemusí sa takéto oznámenie doručovať daňovému subjektu do vlastných rúk.

Pokiaľ správca dane využil možnosť právneho postupu

podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku a viazal povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku u daňového subjektu/daňového dlžníka na splnenie určitej podmienky, tak táto musí byť vo výrokovej časti rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku riadne špecifikovaná. Pokiaľ ide o peňažné plnenie, musí byť uvedená jeho presná výška, so zúčtovacími údajmi danej platby a predovšetkým lehotou, v ktorej musí byť dané peňažné plnenie správcovi dane poskytnuté.

style='font-family:"Times New Roman",serif'>Taktiež ale môže ísť aj o určenie podmieňovacej právnej podmienky nepeňažného charakteru, tak napríklad daňový subjekt/daňový dlžník má správcovi dane odovzdať v určenej lehote určitú vec alebo konať určitým, presne uvedeným spôsobom. Tak napríklad povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na povinnosť daňového subjektu/daňového dlžníka predložiť listinu, ktorou sa zaviaže, že vyrovná iný daňový nedoplatok v konkrétnom prípade. Uvedená nepeňažná podmienka pritom musí byť vo výrokovej časti rozhodnutia presne správcom dane špecifikovaná, aby nemohli vznikať možné pochybnosti a taktiež musí byť fakticky splniteľná. style='font-family:"Times New Roman",serif'>Pokiaľ nedôjde k naplneniu uvedenej podmienky, tak správca dane nezabezpečí úľavu na dani ani neodpustí daňový nedoplatok u daňového subjektu/daňového dlžníka v danom prípade. Takýto postup však správca dane môže, ale nemusí použiť a uvedených podmienok peňažného alebo nepeňažného charakteru môže byť viacero a v takom prípade musia byť daňovým subjektom/daňovým dlžníkom riadne splnené, inak nedôjde k celkovej vykonateľnosti predmetného rozhodnutia.

Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani možno považovať za určitú formu štátnej pomoci

nakoľko peňažné prostriedky, ktoré v podobe úľavy na dani alebo odpusteného daňového nedoplatku ostali daňovému subjektu alebo daňovému dlžníkovi sú určitou formou štátnej pomoci. Preto v § 70 ods. 5 daňový poriadok výslovne ustanovuje, že povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

RADA! Povoliť daňovú úľavu možno len na základe žiadosti. Uvedená žiadosť musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pri podávaní žiadosti správca dane spolupracuje so žiadateľom. O povolení daňovej úľavy správca dane vydáva rozhodnutie. A rozhodnutie musí byť riadne doručené v komplexnom rozsahu. Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

§ 31 zákona č. 563/2009 Z. z.
daňový poriadok

Doručovanie do vlastných rúk

(1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,

a)  o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b)  ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,

c)  ak tak určí správca dane.

(2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

(3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

(4) Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.