Daňová úľava – postup obce
Poskytnúť daňovú úľavu je možné len daňovému dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou. Pritom je potrebné zohľadňovať predpoklady, za splnenia ktorých tak obec, ktorá je správcom dane, môže urobiť. O poskytnutie daňovej úľavy však daňový dlžník musí správcu dane požiadať. O poskytnutí úľavy vydáva správca dane písomné rozhodnutie. Kto môže podať žiadosť o úľavu na dani? V akom prípade nemožno povoliť odpustenie daňového nedoplatku?
DAŇOVÝ NEDOPLATOK - V súvislosti s pojmom „daňový nedoplatok“ na účely konania o poskytnutí daňovej úľavy je potrebné zohľadňovať § 70 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), podľa ktorého sa pod daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku, a pokuty.
Pre účely poskytnutia úľavy na daňovom nedoplatku podľa § 70 daňového poriadku nemožno poskytnúť úľavu na platbe pokuty, ktorá bola daňovému subjektu uložená v súvislosti s predmetnou daňou za správny delikt podľa § 154 ods. 1 daňového poriadku za to, že nepodal daňové priznanie v ustanovenej lehote.
ÚROK Z OMEŠKANIA je vymedzený v § 156 ods. 1 daňového poriadku, pričom tento úrok sa vyrubí vtedy, keď daňový subjekt nezaplatí alebo nedovedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane, vybraný preddavok na daň, daň vybranú zrážkou, zrazenú sumu na zabezpečenie dane v súlade so zákonom č. 595/2003 o dani z príjmov v z. n. p.
Taktiež platí, že pokuty ukladá správca dane v súlade s § 155 daňového poriadku subjektu, ktorý sa dopustí protiprávneho konania v podobe správneho deliktu v danom prípade. Pre uloženie pokuty za správny delikt musí mať správca dane riadne preukázané, že sa daňový subjekt dopustil protiprávneho konania.
Uvedené pokuty a úroky z omeškania, pokiaľ sú súčasťou daňového nedoplatku, nemôžu byť zahrnuté do výšky úľavy na daňovom nedoplatku podľa § 70 daňového poriadku, teda aj keď sú splnené všetky predpoklady pre úľavu na daňovom nedoplatku, tieto položky tam nemôžu byť započítané.
Pokiaľ má daňový subjekt záujem o úľavu zo sankcie, tak je potrebné postupovať podľa § 157 daňového poriadku, kde sa explicitne ustanovuje, ktorý finančný orgán a za akých podmienok rozhoduje o žiadosti daňového subjektu o úľavu zo sankcie v danom prípade.
Podľa § 157 ods. 5 daňového poriadku platí, že obec môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov podľa § 157 ods. 1 daňového poriadku teda:
• odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu,
• môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je:
- právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia,
- fyzická osoba – podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti,
• môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov, napríklad podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu.
Obec pri správe daní má podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku právne postavenie správcu dane (ďalej len „správca dane“) pri miestnych daniach a poplatkoch, ktoré ustanovuje osobitná právna úprava, napríklad § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. taxatívnym právnym výpočtom.
PODANIE ŽIADOSTI O ÚĽAVU ALEBO ODPUSTENIE DAŇOVÉHO NEDOPLATKU. Správca dane môže povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je mu adresovaná. V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neuvádzajú jednotlivé formálne a obsahové náležitosti takejto žiadosti, jej obsah je však možné vyvodiť z daného ustanovenia, nakoľko daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno za dôkaz považovať všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto môže ísť aj o také dôkazné prostriedky, ktoré v § 24 ods. 4 daňový poriadok pri demonštratívnom právnom výpočte dôkazov výslovne neustanovuje, napríklad audiovizuálny záznam, ktorý má výpovednú hodnotu.
Pre posudzovanie dôkazov, ktoré daňový dlžník priložil ku svojej žiadosti je potrebné dodať, že pre ich posudzovanie platia všeobecné zásady daňového poriadku určené pre dôkazné konanie. Tak napríklad podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pritom je plným oprávnením správcu dane zhodnotiť, ktoré dôkazy v daňovom konaní vykoná a ktoré nevykoná, taktiež hodnotí nezávisle jednotlivé dôkazy z pohľadu ich významu pre preukázanie opodstatnenosti žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustenie úhrady daňového nedoplatku, ktorý vznikol. Správca dane pritom môže zohľadňovať aj predchádzajúce správanie daňového dlžníka počas predošlých štádií daňového konania, napríklad, či daňový dlžník spolupracoval so správcom dane alebo nekonal, hoci konať mal.
Pre nezávislosť a nestrannosť posudzovania úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku je dôležité, aby žiadosť a dôkazy posúdil zamestnanec správcu dane, ktorý nemôže byť zaujatý buď vo vzťahu ku žiadateľovi alebo v spojitosti s prejednávanou záležitosťou, ktorá je predmetom konania.
Taktiež je nevyhnutné v tomto konaní striktne dodržiavať základnú zásadu podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Napriek tomu, že v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti žiadosti, tak táto žiadosť daňového dlžníka o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní teda:
• kto podanie podáva, v prípade žiadosti o úľavu na dani a žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku je to daňový dlžník, pričom ním môže byť len fyzická osoba,
• v akej veci, v tejto časti musí daňový dlžník presne špecifikovať, o akú daň ide, pokiaľ ide o úľavu na dani alebo o aký daňový nedoplatok ide, pokiaľ ide o odpustenie daňového nedoplatku,
• čo sa navrhuje, a ak to z povahy veci vyplýva, dôvody podania. V tejto časti žiadosti musia byť presne špecifikované a dôkazne jednoznačne vydokladované skutočnosti, ktoré predpokladá § 70 ods. 2 daňového poriadku.
V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neustanovujú formálne náležitosti podanej žiadosti, vzhľadom na to, že podanú žiadosť je potrebné doložiť aj dôkaznými prostriedkami, tak je nevyhnutné, aby bola uvedená v písomnej forme. Uvedenú žiadosť o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže podať výlučne fyzická osoba.
Pojem „fyzická osoba“ Občiansky zákonník výslovne nevymedzuje, určuje však atribúty alebo jednotlivé právne vlastnosti, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby mohla vystupovať v rámci jednotlivých právnych vzťahov, teda aj v daňovo-právnych vzťahoch, pričom ide o spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť daňového subjektu sa v rámci daňovo-právnych vzťahov plne zhoduje so spôsobilosťou fyzickej osoby na právne úkony. Pokiaľ je teda daňový subjekt obmedzený v spôsobilosti na právny úkon v občianskoprávnom konaní rozhodnutím súdu, tak ho nemôže vykonať ani v konaní pred správcom dane v danom prípade.
Podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku nemožno povoliť správcom dane v prípade, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane podľa osobitnej právnej úpravy, a to ani vtedy, keď sú u daňového subjektu alebo daňového dlžníka splnené jednotlivé predpoklady pre takéto konanie, teda by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.
PRÍPADY, KEDY JE MOŽNÉ VYDAŤ KLADNÉ ROZHODNUTIE. Jednotlivé prípady, z dôvodu ktorých je možné správcom dane povoliť úľavu na dani alebo povoliť odpustenie úhrady daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi sú v § 70 ods. 2 daňového poriadku ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom. Pritom kogentnosť právnej normy znamená, že táto musí byť rešpektovaná obligatórne a nemôže byť upravovaná prostredníctvom konsenzu subjektov, teda správcom dane a ani daňovým subjektom. Taxatívnosť uvedených dôvodov znamená, že uvedené dôvody sú daňovým poriadkom určené striktne a nemožno ich ani zužovať a ani rozširovať.
Ide pritom o tieto právne dôvody:
• vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo
• vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážene ohrozená výživa osôb odkázaných na jeho výživu, môže ísť napríklad o nezaopatrené maloleté deti daňového dlžníka v konkrétnom prípade.
Pritom v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje ani demonštratívny právny výpočet, prípadne vysvetlenie pojmu „vážne ohrozená výživa“ daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Preto je na uvážení správcu dane v konkrétnom prípade, či vyhovie takejto žiadosti daňového dlžníka, pričom uvedené musí zvažovať individuálne.
Podstatným aspektom je predovšetkým to, že na kladné rozhodnutie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku nemá daňový subjekt alebo daňový dlžník právny nárok, teda aj keď splní všetky predpoklady a doloží aj dôkazné prostriedky, tak mu správca dane nemusí povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku, čo je vyjadrené v § 70 ods. 2 daňovom poriadku právnou formuláciou: „správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka“, teda nejde o povinnosť správcu dane. Splnenie uvedených právnych predpokladov je daňový subjekt alebo daňový dlžník povinný preukázať. Tak napríklad môže predložiť verejné listiny, z ktorých vyplýva, že je v hmotnej núdzi, sám má problémy so zabezpečením vlastnej výživy a nemôže zabezpečiť aj výživu svojich rodinných príslušníkov odkázaných na neho vyživovacou povinnosťou.
JEDNOTLIVÉ NÁLEŽITOSTI ROZHODNUTIA. V § 70 ods. 3 daňového poriadku sa neustanovujú jednotlivé špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí rozhodnutie správcu dane obsahovať. Preto je na obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku potrebné primerane použiť § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, kde sú uvedené všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.
Rozhodnutie správcu dane o povolení úľavy na dani alebo odpustení úhrady daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku (ďalej len „rozhodnutie vydané v daňovom konaní“) musí byť správne po obsahovej a aj formálnej stránke. Kým obsahová správnosť si vyžaduje, aby konečné rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, tak formálna alebo procesná správnosť rozhodnutia si vyžaduje procesnú správnosť a zákonnosť procesu, ktorý predchádzal vydaniu konečného rozhodnutia v daňovom konaní. Procesná správnosť rozhodnutia vydaného v daňovom konaní si vyžaduje napríklad to, že rozhodnutie v daňovom konaní musí byť riadne doručené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, teda do vlastných rúk daňového subjektu/daňového dlžníka, ktorého sa týka, taktiež ho musí vydať vecne a miestne príslušný správca dane a musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu.
Rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať tieto náležitosti:
• Označenie orgánu, správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal.
• Označenie daňového dlžníka, ktorým môže byť výlučne fyzická osoba.
• Číslo a dátum rozhodnutia.
• Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku môže byť len také, že správca dane povoľuje úľavu na dani alebo odpúšťa daňový nedoplatok, nakoľko inak nedochádza k vydaniu rozhodnutia. V rámci výrokovej časti rozhodnutia musí byť jednoznačne uvedené, na akej dani sa povoľuje úľava alebo v akom rozsahu sa odpúšťa daňový nedoplatok. Pokiaľ sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku viaže na inú podmienku, napríklad úhradu časti daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku, tak je potrebné presne túto podmienku špecifikovať. Ide napríklad o určenie lehoty pre poskytnutie takéhoto peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota platí len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania a pokiaľ daňové rozhodnutie ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby. Výrok rozhodnutia však môže obsahovať aj povinnosť nepeňažného charakteru, napríklad odovzdať určitú vec a podobne. Taktiež je potrebné presne uviesť ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorej sa rozhodlo.
• Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia správca dane uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku ide o uvedenie dôkazných prostriedkov, na základe ktorých je možné preukázať, že okamžitou úhradou celej dane alebo daňového nedoplatku daňovým dlžníkom by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového subjektu alebo osoby, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Taktiež je potrebné uviesť prípadné úvahy, ktoré správcu dane viedli k preukázaniu opodstatnenosti pre vydanie kladného rozhodnutia v daňovom konaní.
• Poučenie o nemožnosti podať riadny opravný prostriedok. Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku o povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Pokiaľ by došlo k podaniu odvolania, tak takéto odvolanie by prvostupňový správca dane musel podľa § 73 ods. 4 písm. b) daňového poriadku zamietnuť, nakoľko je neprípustné voči takémuto rozhodnutiu.
• Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu [týmto je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p.].
ROZHODNUTIE VYDANÉ V DAŇOVOM KONANÍ je podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné okamihom jeho doručenia daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, za predpokladu, že proti nemu nemožno podať odvolanie. Vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. Pokiaľ je rozhodnutie v daňovom konaní vykonateľné, tak je vymáhateľné exekúciou v danom prípade.
Rozhodnutie v daňovom konaní je potom možné opraviť len v prípadoch podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku, teda platí, že správca dane, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Preto nemožno opravovať neformálnym spôsobom závažné nedostatky rozhodnutia v daňovom konaní, akým je napríklad nesprávne označenie daňového dlžníka alebo úľavy na dani či uvedenia sumy odpusteného daňového nedoplatku, ktorý vznikol.
V prípade, že správca dane rozhodnutím podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku vyhovie žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, tak mu nevyrubí do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani.
Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku platí, že pokiaľ dôjde k nevyhoveniu žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku správcom dane, tak tento o nevyhovení žiadosti nevydáva zamietavé rozhodnutie. V takomto prípade zašle správca dane daňovému subjektu len písomné oznámenie. Pritom daňový poriadok si vyžaduje len písomnú formu takéhoto oznámenia a neurčuje jeho konkrétne obsahové náležitosti, a to ani prostredníctvom demonštratívneho výpočtu. Preto je len na úvahe správcu dane, aký obsah bude mať uvedené oznámenie o nevyhovení žiadosti daňového subjektu. Taktiež daňový poriadok výslovne neustanovuje, že uvedené oznámenie má byť daňovému subjektu doručené do vlastných rúk. Preto pokiaľ sa tak nerozhodne správca dane podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, tak sa nemusí takéto oznámenie doručovať daňovému subjektu do vlastných rúk.
Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani je možné považovať za určitú formu štátnej pomoci, nakoľko peňažné prostriedky, ktoré v podobe úľavy na dani alebo odpusteného daňového nedoplatku ostali daňovému dlžníkovi sú určitou formou štátnej pomoci. Preto v § 70 ods. 5 daňový poriadok výslovne ustanovuje, že povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).
DORUČOVANIE PÍSOMNÉHO ROZHODNUTIA. Pokiaľ správca dane doručuje rozhodnutie o povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi do vlastných rúk platí § 31 ods. 2 daňového poriadku podľa ktorého ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela v danom prípade.
RADA!
• Povoliť úľavu na dani možno len na základe žiadosti, a to obligatórne.
• Žiadosť musí byť podložená dôkazmi, ktoré potvrdia jej obsah.
• O povolení úľavy na dani správca dane vydá rozhodnutie.
• Platí, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
• Rozhodnutie musí byť riadne doručené v komplexnom rozsahu.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.








