Daňová strata fyzickej osoby
Podľa všeobecnej definície daňovej straty v § 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Daňová strata môže vzniknúť,
v prípade, daňovníkov fyzických osôb, iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to iba pri tých, pri ktorých sa uplatňujú preukázateľné daňové výdavky. Uvedené priamo vychádza práve z definície daňovej straty, podľa ktorej daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky, t.j. výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, prevyšujú zdaniteľné príjmy.
Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov („paušálne výdavky“), nemôže mu vzniknúť daňová strata z titulu uplatnenia sumy poistného a príspevkov [vymedzených v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP], ktoré sa odpočítavajú po znížení príjmov o paušálne výdavky.
Príklad
Daňovník dosahuje príjmy zo živnosti, pričom si uplatňuje výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %. Do výdavkov si započítava aj preukázateľne zaplatené poistné, ktoré uhradil v súvislosti s touto činnosťou. Po započítaní výdavkov vynaložených na zaplatené poistné boli výdavky vyššie ako príjmy.
Je možné, aby daňovník vykázal
stratu pri paušálnych výdavkoch?
Daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky percentom
z príjmov, nemôže vykázať stratu. Preukázateľne zaplatené poistné si započíta
k paušálnym výdavkom len do výšky príjmov.
Základ dane a daňová strata
Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP (príjmy z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu) sa použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP. Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako ako pri zisťovaní základu dane (§ 17 ods. 22 ZDP).
Pri jeho zisťovaní sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva a to
• u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
• u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
V súlade so znením § 4 ods. 2 ZDP o daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), pričom sa použije postup podľa § 30 ZDP.
Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods. 6 ZDP). Z týchto príjmov nie je možné vykázať daňovú stratu od 01. 01. 2012.
Podľa § 30 ods. 1 ZDP od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Príklad
Daňovník v roku 2017 dosiahol príjmy zo závislej činnosti vo výške 12 000 eur. Súčasne z príjmov z podnikania vykazuje stratu vo výške 2 000 eur.
Môže daňovník vykázanú stratu umoriť už v roku jej vykázania, t.j. v roku 2017?
Daňovník vykázanú stratu bude môcť umoriť až v ďalších zdaňovacích obdobiach (a to iba z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), nakoľko ZDP vykázanú stratu z podnikania, neumožňuje odpočítať pri výpočte základu dane zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti.
Podľa § 30 ods. 1 ZDP, ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie (len v prípade právnických osôb), vyhlásenia konkurzu, alebo povolenia vyrovnania, nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie, alebo dňa vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie pred vstupom do likvidácie, resp. konkurzu kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty (len v prípade právnických osôb; u fyzických osôb je aj v prípade ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok podľa § 4 ods. 9 ZDP).
Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. V prípade fyzických osôb je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, s výnimkou prípadov, kedy sa podáva daňové priznanie dedičom za zomretého daňovníka, v ktorom sa určuje jeho daňová povinnosť ku dňu jeho smrti (§ 49 ZDP).
Príklad
Podnikateľ fyzická osoba zomrel v máji 2017. V živnosti pokračuje jeho pozostalá manželka.
Môže si pri vyčíslení svojho základu dane uplatniť zvyšok daňovej straty za rok 2014, ktorú si neumoril jej manžel?
V prípade, ak po smrti daňovníka fyzickej osoby pokračuje v jeho podnikateľskej činnosti manželka, táto pokračujúca fyzická osoba je samostatným daňovým subjektom a takejto fyzickej osobe ustanovenie § 30 ZDP neumožňuje pokračovať v odpočítaní daňovej straty - strata vznikla inej fyzickej osobe/daňovníkovi, ktorá zomrela.
Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa § 30 ods. 1 ZDP, platia ustanovenia § 17 až 29 ZDP (§ 30 ods. 5 ZDP).
Počnúc daňovou stratou vykázanou za zdaňovacie obdobie roka 2014 môže fyzická osoba odpočítať daňovú stratu od základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti):
• rovnomerne, najviac do výšky vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,
• počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,
• počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Daňovú stratu je možné odpočítať len pri súčasnom splnení všetkých uvedených podmienok. Pomernú časť daňovej straty, ktorú nebude môcť daňovník uplatniť v príslušnom roku, už nebude možné nikdy uplatniť.
Príklad
Daňovník v roku 2015 vykázal stratu 6 300 eur. Daňovník si môže stratu umoriť počas najviac štyroch bezprostredne po sebe idúcich zdaňovacích obdobiach.
Môže si teda túto stratu umoriť v troch zdaňovacích obdobiach rokov 2016 až 2019 v sume 2 100 eur v každom roku?
Zo znenia zákona vyplýva, že stratu vykázanú za rok 2015 si môže uplatniť rovnomerne v štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná, t.j. v rokoch 2016 až 2019.
Príklad
Daňovník vykázal za rok 2017 daňovú stratu vo výške 2 000 eur. Bude si ju môcť umoriť v rokoch 2018 - 2021 vo výške 500 eur, ak vykáže základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V roku 2018 vykázal daňovník základ dane podľa § 6 ods. 2 ZDP vo výške 300 eur.
Môže si odpočítať neuplatnenú časť straty vykázanú z roku 2017 odpočítavanú v r. 2018 vo výške 200 eur v roku 2019 – 2021?
Ak daňovník v rokoch 2018 - 2021 nevykáže základ dane resp. ho vykáže v nižšej sume ako je 500 eur, stratí nárok na jej uplatnenie v celej výške alebo v rozdiele, o ktorý je základ dane nižší ako príslušná časť straty, ktorú si môže daňovník uplatniť. Uvedené znamená, že o zostávajúcu neuplatnenú stratu z roku 2017 uplatňovanú v r. 2018 vo výške 200 eur nemôže znížiť základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP v ďalších zdaňovacích obdobiach, t.j. v rokoch 2019 až 2021. O túto časť straty daňovník prichádza.
V zdaňovacom období roka 2017 je možné uplatniť poslednú štvrtinu z úhrnu vykázaných strát v rokoch 2010 až 2013, a to podľa § 52za ods. 4 ZDP. V úhrne týchto strát môže byť započítaná aj strata vykázaná z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP v rokoch 2010 a 2011, v ktorých ešte bolo možné vykázať stratu aj z tohto druhu príjmu.
Ing. Miroslava Brnová
