Daňová povinnosť fyzickej osoby
Po skončení zdaňovacieho obdobia roka 2022 si fyzická osoba musí vysporiadať svoju daňovú povinnosť k dani z príjmov, ak dosahovala zdaniteľné príjmy. Toto môže byť vykonané dvomi spôsobmi a to ak dosahovala
• výlučne príjmy zo závislej činnosti a splnila ďalšie zákonom vymedzené podmienky môže jej daňovú povinnosť vysporiadať zamestnávateľ prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti,
• aj iné druhy zdaniteľných príjmov ako len príjmy zo závislej činnosti napr. z podnikania, z autorských honorárov, z kapitálového majetku zo zdrojov v zahraničí, z predaja nehnuteľností a pod., potom musí dôjsť k vysporiadaniu daňovej povinnosti daňovníka prostredníctvom daňového priznania.
Vysporiadanie daňovej povinnosti FO prostredníctvom ročného zúčtovania
Prvou formou vysporiadania daňovej povinnosti fyzickej osoby je prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „RZ“), ktoré robí zamestnávateľ za zamestnanca v prípade, ak tento zamestnanec dosahoval výlučne príjmy zo závislej činnosti a splnil aj ďalšie zákonom vymedzené podmienky.
O vykonanie RZ môže požiadať zamestnanec zamestnávateľa
• písomne, alebo
• elektronickými prostriedkami,ak sa dohodli na takomto spôsobe komunikácie.
Aby mu zamestnávateľ mohol vysporiadať daňovú povinnosť prostredníctvom ročného zúčtovania na základe jeho žiadosti musí byť splnené, že
• poberal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,
• nepoberal príjmy, pri ktorých by sa rozhodol daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok podľa § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a
• nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že porušil podmienky pre uplatnenie nezdaniteľných častí (§ 11 ods. 9 ZDP – porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti na doplnkové dôchodkové sporenie).
Žiadosť o vykonanie RZ podá najneskôr do 15. 2. a toktorémukoľvek zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane. RZ zamestnávateľ vykoná len u toho zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne
• na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie,
• na zrazené preddavky na daň,
• na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 6 a 8,
• na zamestnaneckú prémiu,
• na daňový bonus a
• na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a,
O vykonanie ročného zúčtovania žiada zamestnanec zamestnávateľa do 15. 2. za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na žiadosti, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6 ZDP.
K žiadosti zamestnanec prikladá všetky potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, ale aj všetky doklady potrebné pre uplatnenie zákonných nárokov.
Zamestnávateľ pri vykonaní RZ prihliada na všetky príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnanec poberal od všetkých zamestnávateľov, ktoré má k dispozícii v kópiách potvrdení o príjmoch zo závislej činnosti, o zaplatenom povinnom poistnom (na zdravotné poistenie, na sociálne poistenie) za zdaňovacie obdobie.
Do úhrnu príjmov zamestnávateľ uvádza aj
• nepeňažné príjmy daňovníka podľa § 5 ZDP, z ktorých nebolo možné v zdaňovacom období zraziť preddavok na daň,
• príjmy podľa § 5 ods. 7 ZDP, pri ktorých v príslušnom zdaňovacom období nie sú splnené podmienky pre ich oslobodenie od dane, napr. nepeňažné plnenie vo forme vlastných poľnohospodárskych produktov, sociálna výpomoc vyplácaná na ustanovené účely.
RZ za rok zamestnávateľ vykoná na tlačive, ktorého vzor každoročne určuje MFSR.
Zamestnanec, ktorý zamestnávateľa požiada o vykonanie RZ, je povinný doklady za zdaňovacie obdobie 2022 predložiť zamestnávateľovi, najneskôr do 15. 2. 2023. Ak požadované doklady v ustanovenom termíne nepredloží, zamestnávateľ mu už nemôže vykonať RZ, ale daňovník je už povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP). Daňové priznanie je povinný podať aj ten zamestnanec, ktorý nemôže požiadať o vykonanie RZ z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu.
Zamestnávateľ v RZ vypočíta daň v súlade s § 15 ZDP, t.j. sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 ZDP je:
• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8 násobok platného životného minima vrátane,
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8 násobok platného životného minima.
Preplatok vyplývajúci z RZ zamestnávateľ zamestnancovi vráti po vykonaní RZ, najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2023.
V rovnakej lehote vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej ZDP a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP alebo jeho časť do výšky ustanovenej ZDP.
O vrátený rozdiel z RZ zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca roka 2023.
Zamestnávateľ zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie, o sumu daňového bonusu alebo jeho časti a o sumu daňového bonusu na zaplatené úroky alebo jeho časť najneskôr do konca kalendárneho roka 2023, t.j. v ktorom sa RZ vykonalo, alebo o vrátenie týchto súm požiada daňový úrad prostredníctvom žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva prehľad (39 ods. 9 ZDP).
Daňový nedoplatok vyplývajúci z RZ presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2023, a odvedie ho správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu na vyživované dieťa/deti a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 (chce poukázať podiel zaplatenej dane na verejnoprospešné účely), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu na vyživované dieťa/deti a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur.
Ak sa zamestnanec za zdaňovacie obdobie 2022 rozhodne:
• v lehote do 5. 2. 2023 požiadať zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o príjme, potom tento zamestnávateľ má povinnosť najneskôr do 10. 2. 2023 doručiť zamestnancovi potvrdenie o príjme (§ 39 ods. 5 ZDP), aby zamestnanec mohol, toto potvrdenie, v ustanovenej lehote predložiť zamestnávateľovi, ktorého požiada o vykonanie RZ,
• podať daňové priznanie, potom zamestnávateľ tomuto zamestnancovi RZ nevykoná, ale vydá mu potvrdenie o zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za zdaňovacie obdobie 2022 a doručí toto potvrdenie zamestnancovi najneskôr do 10. 3. 2023.
Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca apríla 2023.
Ak zamestnanec
- nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie RZ alebo
- nemôže požiadať o vykonanie RZ z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu
je povinný podať daňové priznanie, ale len za predpokladu, že mu vznikne povinnosť pre podanie daňového priznania podľa § 32 ZDP (jeho zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti presiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre rok 2022).
Vysporiadanie daňovej povinnosti FO prostredníctvom daňového priznania
Povinnosť podania daňového priznania pre daň z príjmov FO
Podľa § 15 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať:
každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP.
ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.
Napríklad v ustanovení § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/fyzickej osobe, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.
Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.
alebo ten, koho správca dane na to vyzve.
V súlade s § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z.n.p. vzory uvedených daňových priznaní určuje Ministerstvo financií SR, pričom podľa § 15 ods. 4 tohto zákona sú prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.
Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane a to hociktorému, bez ohľadu na jeho miestnu príslušnosť upravenú v § 7 daňového poriadku.
Na účely zdanenia príjmov FO sa používajú dve tlačivá:
- daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,
- daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.
Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.
Podľa § 32 ZDP sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. pre rok 2022 sumu 2 289,63 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 ZDP do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 ZDP sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods. 5 ZDP), pričom príjmom na zdanenie podľa zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, dosiahnuté aj zámenou.
V daňovom priznaní sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)] daň aj zaplatiť.
Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V lehote na podanie daňového priznania je daň splatná.
Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa podľa § 33 a § 52zzn ZDP (ďalej len „daňový bonus podľa ZDP“) alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP“). Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 ZDP, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona (asignuje daň v prospech neziskových organizácií na verejnoprospešný účel).
Ak daňovník podáva ďalšie daňové priznanie, v ktorom opravoval chyby a toto podá ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, na tlačiva takto podaného priznania vyznačí, že ide o opravné priznanie a na pôvodne podané priznanie sa nebude prihliadať (§ 16 daňového poriadku).
Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ Aa dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t.j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 ZDP, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 ZDP.
Dodatočné daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní, alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).
Presnejšie podľa § 32 ZDP je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.
Za zdaňovacie obdobie roka 2022 je príjmová hranica pre povinnosť podania daňového priznania je vo výške 2 289,63 eura.
V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t.j. pre rok 2022 suma vo výške 2 289,63 eura. Rovnako sa daň nevyrubí a neplatí u fyzickej osoby, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 17 eur.
Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky presahujú zdaniteľné príjmy.
Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú
• vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,
• od dane oslobodené.
Zrážková daň sa nepovažuje za vysporiadanú len v prípade príjmov fyzických osôb, ktoré sú upravené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, t.j. príjmov uvedených
a) v § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),
b) v § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papierocha príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „Daňovník s ODP“) v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,
c) v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“).
Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.
Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP.
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce pre rok 2022 sumu 2 289,63 eura a tieto mu:
plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,
Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 ZDP a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.
plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,
Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,
Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, akmu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie, pričom cez § 52zza ods. 2 sa rovnako bude postupovať aj pri porušení podmienok platných v § 11 ods. 9 do 31. 12. 2019 pre dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorých uplatnenie ako nezdaniteľnej časti bolo v § 11 nastavené len pre zdaňovacie obdobia rokov 2013 až 2016).
Príklad 1
Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti. Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal
a) príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.
Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:
a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo
b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo
c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo
d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
e) ktoré sú od dane oslobodené.
Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie.
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.
Do daňového priznania FO sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy, okrem príjmov z vrátenia/predaja – „redemácie“ podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri redemácii v roku 2022 oslobodené od dane, ale platiteľ dane z nich zrazil daň (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).
Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa počíta čiastkový základ dane resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.
Lehoty na podanie daňového priznania sú upravené v § 49 ZDP, pričom v § 49 ods. 2 je upravená všeobecná zákonná lehota, podľa ktorej sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2022sa podávajú do 31. marec 2023.
Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok.
To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.
Túto lehotu možno predĺžiť podľa § 49 odsek 3 ZDP a to na základe
a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,
c) žiadosti daňovníka v konkurze podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.
Ustanovenie § 49 ZDP upravuje aj špeciálne lehoty pre prípady napr. smrti daňovníka fyzickej osoby, alebo vzniku a zániku stálej prevádzkarne zahraničnej osoby na území SR.
Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka FO
sa vychádza samostatne
• zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a)ZDP,
• zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP,
• z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,
• z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP.
V prípade, že sú súčasťou zdaniteľných príjmov aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, a zdroj je na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o ZDZ“), môže tento daňovník využiť aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré aplikuje ku každému zo základov dane (samostatne pri výpočte daňovej povinnosti zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, samostatne pri vyčíslení základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP) resp. osobitných základov dane samostatne (samostatne podľa § 7 a samostatne podľa § 51e ZDP).
V prípade príjmov zo závislej činnosti, môže využiť metódu vyňatia aj v prípade ak pracuje v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ a to podľa § 45 ZDP, ale za podmienky, že bol preukázateľne zdanený tento príjem v zahraničí.
Vzhľadom na uplatňovanie zníženej sadzby dane 15 % pre vybranú skupinu daňovníkov dosahujúcich zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške nepresahujúcej 49 790 eur (nepresahujúcu sumu určenú osobitným predpisom, ktorým je zákon o dani z pridanej hodnoty), sa základ dane podľa § 4 ZDP vypočíta nasledovne
• základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, v ktorom vypočíta súčet základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti po znížení o nezdaniteľné časti alebo ich časť, z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a z ostatných príjmov a
• základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), od ktorého sa odpočíta daňová strata a nezdaniteľné časti resp. ich zostávajúca časť.
V tejto nadväznosti ustanovenie § 11 v odseku 12 ZDP upravuje postup pri odpočítaní nezdaniteľných častí základu dane, kde v prípade súbehu príjmov zo závislej činnosti s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, je ustanovený prednostný odpočet nezdaniteľných častí od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti a až ak by nejaká suma nezdaniteľných častí ešte zostala neuplatnená, túto si následne odpočíta od základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Každý z čiastkových základov dane resp. osobitných základov dane daňovníka má svoje zákonitosti a svoj spôsob výpočtu, preto je veľmi dôležité správne zaradenie príjmov do príslušného čiastkového alebo osobitného základu dane.
Napr. čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti je upravený v § 5 ZDP, pričom tento uvádza, že od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti je možné odpočítať len povinne platené poistné a príspevky (poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu).
Spôsob, akým sa postupuje pri výpočte základu dane u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP, t.j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúcej preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky je upravený v § 6 a v tej nadväznosti aj v § 17 až 29 ZDP.
Pri jeho zisťovaní sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva a to
• u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
• u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
Daňovník môže čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aj zníži o daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období v súlade s ustanovením § 30 ZDP.
Možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) je uvedená v § 4 ods. 2 ZDP, pričom podľa § 30 ZDP je takto vykázanú daňová stratu možné odpočítať rovnako len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Daň sa vypočíta sadzbou dane uvedenej v § 15 ZDP pre fyzickú osobu
1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP je
• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t.j. do sumy 38 553,01 eura, vrátane.
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t.j. sumy, ktorá presiahne 38 553,01 eura.
1a. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, od ktorého sa odpočíta daňová strata, je
• 15 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahli sumu 49 790 eur,
• 19 % a 25 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli za zdaňovacie obdobie výšku 49 790 eur, pričom sadzba dane je
- 19 % zo základu dane neprevyšujúceho sumu 38 553,01 eur a
- 25 % zo základu dane prevyšujúceho 38 553,01 eur.
Príklad 2
Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dosahuje v roku 2022 zdaniteľné príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia vo výške 45 000 eur. Zobral si v roku 2022 aj podnikateľský úver v sume 20 000 eur. Akou sadzbou dane bude prepočítavať svoju daňovú povinnosť?
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 15 ZDP týkajúcich sa určenia hranice pre uplatnenie sadzby dane, podľa ktorého sa do hranice budú zahrňovať iba zdaniteľné príjmy, nebudú príjmy prijaté ako úver zahrňované do zdaniteľných príjmov (príjmy prijaté z úveru sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ZDP). Z uvedených dôvodov daňovník splnil určenú hranicu zdaniteľných príjmov pre 15 %nú sadzbu dane, ktorú si môže pri výpočte daňovej povinnosti z príjmov zo živnosti uplatniť v daňovom priznaní podávanom za zdaňovacie obdobie roka 2022.
2. 19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7
3. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) ZDP, t.j.
• z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky
• z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až f) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.
4. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b), ak plynú od právnickej osoby v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP] a § 51h ods. 5, t.j.
• z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky,
• z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.
• z príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. h) ZDP, ak plynú od kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu.
5. 25 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51h ods. 4
• z príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. h) ZDP, ak plynú od kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu
Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h zákona.
Takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus podľa zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňovníkovi vznikne nárok na ich uplatnenie podľa zákona. Daňový bonus podľa zákona a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona môže uplatniť daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, ale aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 zákona, § 52zzn ods. 12 a § 33a ods. 10 zákona).
Ing. Miroslava Brnová
