-   alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

V súlade s § 15 ods. 5 daňového poriadku, vzory uvedených daňových priznaní určuje Ministerstvo financií SR, pričom podľa § 15 ods. 4 tohto zákona sú prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane a to hociktorému, bez ohľadu na jeho miestnu príslušnosť upravenú v § 7 daňového poriadku.

Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:

–  daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

–   daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.

Podľa § 32 ZDP je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre rok 2021 je nezdaniteľná časť vo výške 4 511,43 eura, t. j. príjmová hranica pre povinnosť podania daňového priznania je vo výške 2 255,72 eura.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. znova pre rok 2021 suma vo výške 2 255,72 eura. Rovnako sa daň nevyrubí a neplatí u fyzickej osoby, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 17 eur.

Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t. j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky presahujú zdaniteľné príjmy.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú

-   vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

-   od dane oslobodené.

Zrážková daň sa nepovažuje za vysporiadanú

len v prípade príjmov fyzických osôb, ktoré sú upravené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, t. j. príjmov uvedených

a)  v § 16 ods. 1 písm. d) ZDP u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b)  v § 16 ods. 1 písm. e) ZDP prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papierocha príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „Daňovník s ODP“) v ďalších štátoch tvoriacich európsky hospodársky priestor,

c)  v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“).

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP),

presahujúce pre rok 2021 sumu 2 255,72 eura a tieto mu:

–   plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, 

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

–   plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

–   nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP, 

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

–   daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11

     (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie, pričom cez § 52zza ods. 2 sa rovnako bude postupovať aj pri porušení podmienok platných v § 11 ods. 9 do 31.12.2019 pre dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorých uplatnenie ako nezdaniteľnej časti bolo v § 11 nastavené len pre zdaňovacie obdobia rokov 2013 až 2016).

Príklad 1

Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti. Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a)  príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b)  iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b)  z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c)  ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu európskej únie alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie.

Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

Do daňového priznania fyzickej osoby sa zahrňujú výlučne zdaniteľné príjmy, okrem príjmov z vrátenia/predaja – „redemácie“ podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú pri redemácii v roku 2021 oslobodené od dane, ale platiteľ dane z nich zrazil daň (uplatní si takto zrazenú daň ako už zaplatený preddavok, ktorý sa mu vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti).

Zdaniteľné príjmy je následne potrebné zatriediť do príslušného druhu príjmov, z ktorého sa počíta čiastkový základ dane resp. osobitný základ dane a daňová povinnosť daňovníka.

Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne

-   zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a)ZDP,

-   zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP,

-   z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,

-   z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku podľa § 51e ZDP.

V prípade, že sú súčasťou zdaniteľných príjmov aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, a zdroj je na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, môže tento daňovník využiť aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré aplikuje ku každému zo základov dane (samostatne pri výpočte daňovej povinnosti zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, samostatne pri vyčíslení základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP) resp. osobitných základov dane samostatne (samostatne podľa § 7 a samostatne podľa § 51e ZDP).

V prípade príjmov zo závislej činnosti, môže využiť metódu vyňatia aj v prípade ak pracuje v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ a to podľa § 45 ZDP, ale za podmienky, že bol preukázateľne zdanený tento príjem v zahraničí.

Vzhľadom na uplatňovanie zníženej sadzby dane 15 % pre vybranú skupinu daňovníkov dosahujúcich zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške nepresahujúcej 49 790 eur (nepresahujúcu sumu určenú osobitným predpisom, ktorým je zákon o dani z pridanej hodnoty), sa základ dane podľa § 4 ZDP vypočíta nasledovne

–   základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, v ktorom vypočíta súčet základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti po znížení o nezdaniteľné časti alebo ich časť, z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a z ostatných príjmov a

–   základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), od ktorého sa odpočíta daňová strata a nezdaniteľné časti resp. ich zostávajúca časť.

V tejto nadväznosti sa upravuje aj postup pri odpočítaní nezdaniteľných častí základu dane, kde spôsob výpočtu zostáva rovnaký, ale v prípade súbehu príjmov zo závislej činnosti s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, je ustanovený prednostný odpočet nezdaniteľných častí od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti a až ak by nejaká suma nezdaniteľných častí ešte zostala neuplatnená, túto si následne odpočíta od základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Každý z čiastkových základov dane, resp. osobitných základov dane daňovníka má svoje zákonitosti a svoj spôsob výpočtu, preto je veľmi dôležité správne zaradenie príjmov do príslušného čiastkového alebo osobitného základu dane.

Napr. čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti je upravený v § 5 ZDP, pričom tento uvádza, že od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti je možné odpočítať len povinne platené poistné a príspevky (poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu).

Spôsob, akým sa postupuje pri výpočte základu dane u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP, t. j. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúcej preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky je upravený v § 6 a v tej nadväznosti aj v § 17 až 29 ZDP.

Pri jeho zisťovaní sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva a to

–   u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

–   u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Daňovník môže čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aj zníži o daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období v súlade s ustanovením § 30 ZDP.

Možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) je uvedená v § 4 ods. 2 ZDP, pričom podľa § 30 ZDP je takto vykázanú daňová stratu možné odpočítať rovnako len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Podľa § 30 ZDP pre daňovníka – fyzickú osobu dosahujúcu príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej sa odpočet daňovej straty uplatňuje

–   počas piatich rokov bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, kedy bola daňová strata vykázaná, pričom

–   ju možno odpočítať maximálne do výšky 50 % vyčísleného základu dane z čiastkového základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Posledná podmienka a to podmienka maximálneho odpočtu do výšky 50 % vykázaného čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP neplatí pre mikrodaňovníka, ktorý je zadefinovaný v § 2 písm. w) s účinnosťou od 1. 1. 2021.

V nadväznosti na skutočnosť určenia výšky odpočtu straty v danom roku, daňovník bude v zdaňovacom období roku 2022 (1.x pri odpočítavaní straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2021) , či je v tomto roku mikrodaňovníkom a môže si uplatniť stratu až do výšky základu dane, alebo nie je mikrodaňovníkom a môže odpočítať stratu len do výšky 50 % čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovejčinnosti.

Príklad 2

Daňovník – fyzická osoba živnostník vykázal daňovú stratu vo výške 1000 eur v zdaňovacom období roku 2021. V roku 2022 vykáže čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP vo výške 500 eur. V akej výške si môže v roku 2022 odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2021, ak splnil podmienku, že je v roku 2022 mikrodaňovníkom?

V roku 2022 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu až do výšky čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP, t. j. vo výške 500 eur. Zostávajúcu časť, t. j. sumu 500 eur môže odpočítavať ešte v rokoch 2023 – 2026, pričom každé jedno zdaňovacie obdobie sleduje, či je v danom roku mikrodaňovníkom alebo nie.

Ak by v roku 2023 nesplnil podmienky pre to, aby bol považovaný za mikrodaňovníka a vykázal by čiastkový základ dane z príjmov z podnikania napr. vo výške 600 eur, môže si odpočítať zo zostatku straty vykázanej v roku 2021 len sumu 300 eur (50 % z čiastkového základu dane) a zostávajúcu sumu 200 eur odpočíta v zdaňovacích obdobiach rokov 2024 – 2026.

Stále zostáva aj douplatnenie strát vykázaných do 31. 12. 2019, podľa pôvodných podmienok určených v § 30 ZDP, podľa ktorých od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Daňovú stratu je možné odpočítať len pri súčasnom splnení všetkých uvedených podmienok. Pomernú časť daňovej straty, ktorú nebude môcť daňovník uplatniť v príslušnom roku, už nebude možné nikdy uplatniť.

Na zistenie daňovej straty vykázanej aj do 31. 12. 2019, aj v roku 2020 aj v roku 2021 a nasledujúce, ktorú možno odpočítať podľa § 30 ods. 1 ZDP, platia ustanovenia § 17 až 29 ZDP (§ 30 ods. 5 ZDP).

V rámci práve vykázaných daňových strát do 31. 12. 2019, na ktoré platia pravidlá ich odpočítania podľa znenia § 30 ZDP účinného do 31. 12. 2019, prišlo v zdaňovacom období roka 2019 k ich špeciálnemu zrýchlenému odpočtu týchto daňových strát, nakoľko boli súčasťou mimoriadnych daňových opatrení počas pandémie. V rámci týchto mimoriadnych opatrení bola zavedená možnosť vyššieho odpočítania daňových strát od vykázaného základu dane za rok 2019 pri podávaní daňového priznania za rok 2019 a to tých, na ktorých odpočítanie má daňovník ešte nárok podľa § 30 ZDP.

Podmienky pre možnosť takéhoto špeciálneho zrýchleného odpočítania daňových strát sú nastavené v § 24b zákona č. zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“).

Daň sa vypočíta sadzbou dane uvedenej v § 15 ZDP pre fyzickú osobu

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP je

1.a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t. j. do sumy 37 981,94eura, vrátane.

1.b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. sumy, ktorá presiahne 37 981,94eura.

2. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, od ktorého sa odpočíta daňová strata, je

a)  15 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahli sumu 49 790 eur,

b)  19 % a 25 %, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli za zdaňovacie obdobie výšku 49 790 eur, pričom sadzba dane je

-   19 % zo základu dane neprevyšujúceho sumu 37 981,94eur a 

-   25 % zo základu dane prevyšujúceho 37 981,94eur.

Príklad 3

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dosahuje v roku 2021zdaniteľné príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia vo výške 45 000 eur. Zobral si v roku 2021 aj podnikateľský úver v sume 20 000 eur. Akou sadzbou dane bude prepočítavať svoju daňovú povinnosť?

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 15 ZDP týkajúcich sa určenia hranice pre uplatnenie sadzby dane, podľa ktorého sa do hranice budú zahrňovať iba zdaniteľné príjmy, nebudú príjmy prijaté ako úver zahrňované do zdaniteľných príjmov (príjmy prijaté z úveru sú vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ZDP). Z uvedených dôvodov daňovník splnil určenú hranicu zdaniteľných príjmov pre 15 %nú sadzbu dane, ktorú si môže pri výpočte daňovej povinnosti z príjmov zo živnosti uplatniť v daňovom priznaní podávanom za zdaňovacie obdobie roka 2021.

3. z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 je 19 %

4. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) ZDP, t. j.

-  z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky

-  z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až f) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

5. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b), ak plynú od právnickej osoby v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP], t. j.

-  z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky,

-  z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Výsledná daň v daňovom priznaní sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, dane vypočítanej z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP a dane vypočítanej z osobitného základu dane z podielov na zisku a ostatných príjmov podľa § 51e ZDP.

Ing. Miroslava Brnová