Daňová exekúcia zrážkami
zo mzdy a z iných príjmov

Plnenie daňových povinností je základnou povinnosťou každého občana, každej fyzickej a právnickej osoby, ktorá sa stáva daňovníkom v okamihu nadobudnutia zdaniteľného príjmu na základe niektorého z právnych predpisov upravujúcich platenie daní. Na strane druhej je úlohou daňovej správy zabezpečenie príjmov štátneho rozpočtu prostredníctvom efektívneho výberu daní. Ak si daňové subjekty neplnia svoje daňové povinnosti dobrovoľne, nastávajú prípady, keď správca dane z úradnej moci vynucuje túto povinnosť, a to v tzv. daňovom exekučnom konaní.

Daňové exekučné konanie je osobitným druhom daňového konania, ktoré vykonáva správca dane, pričom možno konštatovať, že v súčasnosti je jedným z najčastejšie uplatňovaných nástrojov na vymáhanie daňových nedoplatkov.

Definícia a právna úprava daňového exekučného konania je predmetom úpravy štvrtej hlavy zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Daňové exekučné konanie je konanie, v rámci ktorého správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 daňového poriadku.

Princíp výkonu daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov spočíva vo využití skutočnosti, že daňový dlžník má voči svojmu zamestnávateľovi nárok na peňažné plnenie za prácu, ktorú pre neho vykonáva. Správca dane tento spôsob daňovej exekúcie môže tak využiť len voči daňovému dlžníkovi – fyzickej osobe, pričom predmetom daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy je nárok daňového dlžníka na mzdu, plat alebo nárok na iný príjem. Predmetom daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy je tak nielen mzda daňového dlžníka, ale všetky jeho príjmy, ktoré nahrádzajú mzdu a nie sú na základe daňového poriadku alebo iného osobitného predpisu z daňovej exekúcie vylúčené. Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa aplikujú aj na daňovú exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Je možné konštatovať, že daňová exekúcia zrážkami zo mzdy je najfrekventovanejším spôsobom výkonu daňovej exekúcie. Mzda za prácu je s určitosťou najľahšie postihnuteľný zdroj – správca dane totiž voči daňovému dlžníkovi najčastejšie vyhľadáva zdroj uspokojenia práve v odmene dlžníka za prácu.

Daňový poriadok ustanovuje, že ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat nárok aj na iný príjem podľa § 106 ods. 1 spomínaného právneho predpisu, postupuje sa v daňovom exekučnom konaní zrážkami zo mzdy tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

Príklad 1

Môže zamestnanec požiadať správcu dane o odloženie daňovej exekúcie z dôvodu, že by táto mala následky pre jeho rodinu?

Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti však musí daňový dlžník preukázať. Správca dane odloží daňovú exekúciu aj v prípade, ak bol daňovému dlžníkovi povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach, ak bol podaný návrh na súd na vylúčenie majetku z exekúcie, alebo ak tak ustanovuje § 9 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v z. n. p., alebo aj z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie.

Príjmy nepodliehajúce daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy

Daňovej exekúcii v zmysle § 99 ods. 4 daňového poriadku nepodlieha:

a)  suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť,

b)  suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z. n. p., ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,

c)  dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z. n. p.

d)  peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

e)  štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,

f)  príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v z. n. p.,

g)  opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru v zmysle § 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v z. n. p.,

h)  13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tzv. inými príjmami je nevyhnutné pripomenúť, že do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Daňový poriadok ďalej v súvislosti s „inými príjmami“ ustanovuje, že ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 a § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z. n. p.

Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov tiež nepodlieha 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov, dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v z. n. p., peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v z. n. p. a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.

Procesná stránka daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy

Proces daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy začína tým, že správca dane zašle zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie, pričom v tomto oznámení uvedie deň, ktorým sa toto konanie začalo a rodné číslo daňového dlžníka. Následne vydá správca dane daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.

Povinnými náležitosťami tohoto daňového exekučného príkazu sú:

a)  názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,

b)  číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,

c)  meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu daňového dlžníka, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa daňového poriadku alebo osobitného zákona, alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,

d)  výška vymáhaného daňového nedoplatku,

e)  spôsob vykonania daňovej exekúcie (t. j. zrážkami zo mzdy a iných príjmov) a číslo účtu správcu dane,

f)  označenie platiteľa mzdy,

g)  ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu,

h)  vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy musí byť doručený správcom dane do vlastných rúk platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Od doručenia daňového exekučného príkazu je platiteľ mzdy povinný zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku. Pri výkone rozhodnutia nesmie byť daňovému dlžníkovi zrazená zo mzdy tzv. nepostihnuteľná suma v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej iba „nariadenie“). Zamestnávateľ - platiteľ mzdy, je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

Obmedzenie zrážok zo mzdy

Účelom mzdy je predovšetkým zabezpečovanie živobytia, osobných, rodinných a iných potrieb zamestnanca. Je preto neprípustné, aby sa zrážky zo mzdy vykonávali bez ohľadu na tento účel. Keďže znižovanie mzdy a následné poukázanie tejto sumy inej osobe, ako je občan, ktorý peniaze zarobil (správcovi dane), je zásadným zásahom do ústavou garantovanej ochrany vlastníctva, je logické a spravodlivé, že výkon zrážok zo mzdy je regulovaný právnymi predpismi.

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa odvíja od výšky životného minima. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 1 vyššie spomínaného nariadenia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na poberateľov dôchodkových dávok v zmysle § 2a ods. 1 nariadenia.

Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, pričom uvedené rovnako platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. V prípade poberateľov dôchodkových dávok sa započítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. V prípade poberateľov dôchodkových dávok sa započítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma podľa § 70 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorej sa vypočíta základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Uvedený postup sa použije aj vtedy, ak je povinným poberateľ dôchodkových dávok. Vychádzajúc z § 70 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 70 ods. 1 tohto právneho predpisu.

Ak ide o prednostnú pohľadávku podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku a nejde o prednostnú pohľadávku podľa § 2 ods.1 nariadenia, základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Ak zákon ustanovuje, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou, základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Ustanovenia § 1 ods. 1 a § 2a nariadenia sa pritom nepoužijú.

Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je trojnásobok základnej sumy určenej podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia. Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa § 71 ods. 3 Exekučného poriadku.

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok platné od 1. 7. 2024 do 30. 6. 2025

–   Pre neprednostné pohľadávky:

•    na povinného: 140 % životného minima plnoletej FO = 383,58 €

•    na vyživovanú osobu: 25 % zo sumy na povinného = 95,89 € alebo

•    na vyživovanú osobu: 50 % zo sumy na povinného, ak povinný je poberateľom dôchodku = 191,79 €

–   Pre prednostné pohľadávky okrem výživného na maloleté dieťa:

•    na povinného: 100 % životného minima plnoletej FO = 273,99 €

•    na vyživovanú osobu: 25 % zo sumy na povinného = 68,49 € alebo

•    na vyživovanú osobu: 50 % zo sumy na povinného, ak je povinný poberateľom dôchodku = 136,99 €

–   Pre pohľadávky výživného na maloleté dieťa:

•    na povinného: 70 % zo 60 % životného minima plnoletej FO = 115,07 €

•    na vyživovanú osobu: 70 % z 25 % životného minima plnoletej FO = 47,94 € alebo

•    na vyživovanú osobu: 70 % z 50 % životného minima plnoletej FO, ak povinný je poberateľom dôchodku = 95,89 €

–   Pri pokutách za priestupky (nariadenie výkonu rozhodnutia), pri ktorých je možné zrážku vykonať aj z dávok (v hmotnej núdzi) – ide o prednostné pohľadávky:

•    na povinného: 50 % životného minima plnoletej FO = 136,99 €

•    na vyživovanú osobu: 25 % životného minima plnoletej FO = 68,49 €

–   Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zráža celý je 3-násobok nepostihnuteľnej sumy na povinného pri neprednostnej pohľadávke, t. j. 1 150,74 €.

Všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Príklad 2

Zamestnanec (nie je poberateľ dôchodkovej dávky) je ženatý a má dve deti. Aká je v jeho prípade základná nepostihnuteľná suma? Jená sa o neprednostnú pohľadávku.

V danom prípade sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, v rámci daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy:

-    suma 383,58 € na osobu povinného,

-    suma 95,89 € na manželku,

-    suma 95,89 € na každé dieťa, t. j. 191,78 €.

Zamestnancovi sa teda nesmie zraziť z jeho mzdy suma 671,25 €.

Samotný výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy daňového dlžníka vychádza z tzv. tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Podľa § 71 ods. 1 Exekučného poriadku z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v § 71 ods. 2 Exekučného poriadku sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Práve v tejto súvilosti je nevyhnutné upozorniť, že pohľadávka na dani je podľa § 71 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku tzv. prednostnou pohľadávkou.

Pre úplnosť treba spomenúť, že § 73 Exekučného poriadku poskytuje platiteľovi mzdy možnosť vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, len v prípade, ak na to daňový dlžník poskytne súhlas.

Zrážky pri preddavku a časti mzdy

Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.

V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.

Niekoľko platiteľov mzdy

V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.

Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a zmena platiteľa mzdy

Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy. Daňovému dlžníkovi, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, vzniká oznamovacia povinnosť uvedenej skutočnosti voči správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz, a to v lehote do ôsmich dní. V lehote 8 dní je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy. Následne povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.

Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, vzniká mu zákonná povinnosť predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer. Nový platiteľ mzdy po prijatí uvedeného písomného vyhlásenia oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal. Následne správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho tiež s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.

Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa § 103 ods. 3 daňového poriadku sa prípad, keď zamestnanec - daňový dlžník, po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ak mu ho vyplatí zamestnávateľ - platiteľ mzdy, nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy.

Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní a nemocenské mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne. V takomto prípade – teda ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako 10 dní, zamestnávateľ - platiteľ mzdy, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi Sociálnej poisťovni, že dňom doručenia uvedeného oznámenia je povinná postupovať podľa § 100 ods. 4 daňového poriadku (t. j. počas práceneschopnosti daňového dlžníka vykonáva zrážky príslušná pobočka Sociálnej poisťovne), a to až do skončenia práceneschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu.

Napokon platí, že skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení práceneschopnosti naďalej vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.

Oznamovacie povinnosti a sankcie

V rámci problematiky daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov daňový poriadok ustanovuje určité oznamovacie a informačné povinnosti tak zamestnávateľovi – platiteľovi mzdy, ako aj daňovému dlžníkovi (zamestnancovi). Ich nesplnenie je logicky viazané na príslušné sankčné postihy v zmysle spomínaného právneho predpisu.

Platiteľ mzdy, resp. príjmu, je povinný:

–   oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky,

–   bezodkladne oznámiť správcovi dane, že dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské,

–   bezodkladne oznámiť správcovi dane skončenie práceneschopnosti daňového dlžníka,

–   bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky, a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské,

–   oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy,

–   vydať zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy,

–   oznámiť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal, skutočnosť, že je novým platiteľom mzdy po prijatí písomného vyhlásenia predloženého podľa § 104 ods. 1 daňového poriadku,

–   oznámiť správcovi dane prípady, keď správca dane prikáže vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy a určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať, že príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy.

Daňový dlžník (zamestnanec) je povinný:

–   predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy v prípade, ak uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah,

–   oznámiť, že skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, a to do ôsmich dní, správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.

Možné sankcie v súvislosti s daňovou exekúciou prostredníctvom zrážok zo mzdy, resp. iných príjmov, sú predmetom viacerých ustanovení daňového poriadku. Vychádzajúc z ustanovenia § 100 ods. 6 spomínaného právneho predpisu môže správca dane uložiť platiteľovi mzdy pokutu podľa § 155 daňového poriadku, ak tento nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze. Podobne sa uvedené vzťahuje aj na platiteľa iných príjmov, v zmysle prvej vety ustanovenia § 106 ods. 6 daňového poriadku.

Ďalej platí, že ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa daňového poriadku vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, avšak najviac do výšky daňového nedoplatku. V tejto súvislosti platí obdobne aj ustanovenie § 106 ods. 6 daňového poriadku.

RADA!

Voči daňovému dlžníkovi, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, a ktorý neoznámi túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz, ako aj za neplnenie povinnosti v uvedenej lehote správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy, daňový poriadok umožňuje správcovi dane uplatniť rovnako pokutu podľa § 155 spomínaného právneho predpisu.

Ing. Ján Mintál