Dane v praxi

3.1 Zákon o dani z príjmov (ZDP)

625. Výdavky na pohostenie obchodných partnerov

Firma je platcom DPH, právnická osoba. Firma podniká v oblasti predaja nábytku v hotovosti alebo cez eschop. Kávu zákazníkom vo firme priamo uvaria na firme.

Môže si firma do daňových výdavkov zahrnúť nákup uvedenej kávy?

V zásade platí, že všetky výdavky, ktoré podnikateľský subjekt vynaloží na účely svojej reprezentácie, sú považované za nedaňové výdavky. Najčastejšie sa jedná o firemnú večeru s obchodnými partnermi, ktorej cieľom je reprezentovať dobré meno a značku firmy, ale rovnako tu je možné zahrnúť i pomerne bežné pracovné stretnutia na káve s klientmi, pracovné obedy a podobne. Výdavkami na reklamu a reprezentáciu zabezpečujú firmy podporu predaja a propagáciu svojich výrobkov a rovnako tiež budovanie imidžu a dobrých vzťahov so svojimi obchodnými partnermi.

Všetky výdavky takejto povahy sú považované za výdavky na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a sú nedaňovými výdavkami. Výdavky na reprezentáciu sa v podvojnom účtovníctve evidujú na účte 513 – Náklady na reprezentáciu. Po skončení zdaňovacieho obdobia však sumu na účte 513 v daňovom priznaní pripočíta cez pripočítateľné položky, a teda takéto náklady reálne v spoločnosti neznížia základ dane z príjmov.

Úhrnom teda treba skonštatovať, že výdavky na reprezentáciu možno všeobecne klasifikovať ako výdavky vynaložené na nákup tovarov a služieb s cieľom zvýšiť alebo udržať imidž firmy. Zaradiť sem je potrebné aj nákup kávy, čaju, nealkoholických nápojov, ktoré slúžia na pohostenie obchodných partnerov pri poradách a rokovaniach v sídle firmy, výdavky spojené s návštevou a rokovaním obchodného partnera. Nie sú však nevyhnutné na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov firmy.

Výdavky na reprezentáciu sa nepovažujú za daňovo uznateľný náklad, to znamená, že pri zisťovaní základu dane musia byť pripočítané k výsledku hospodárenia.

Ing. Ján Mintál

626. Zdaňovacie obdobie

Daňovník oznámil správcovi dane zmenu účtovného obdobia na hospodársky rok od 1. 6. do 31. 5. nasledujúceho roka.

Aký to má vplyv na zdaňovacie obdobie, mení sa aj zdaňovacie obdobie?

Na zmenu účtovného obdobia nadväzuje aj zmena zdaňovacieho obdobia. Zákon o dani z príjmov v prípade daňovníka, u ktorého je účtovným obdobím hospodársky rok, upravuje v § 41 ods. 11 zdaňovacie obdobie v súlade s hospodárskym rokom. Zdaňovacím obdobím daňovníka bude hospodársky rok.

Obdobie od 1. 1. 2023 do 31. 5. 2023, to je obdobie do začiatku hospodárskeho roka, je samostatným zdaňovacím obdobím daňovníka v súlade s § 41 ods. 10 ZDP. Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov do troch mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 8. 2023.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, t. j. od 1. 6. 2023 do 31. 5. 2024 podá daňovník v termíne 3 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 8. 2024.

Ing. Anton Kolembus

627. Predaj cenných papierov

Daňovník predal v roku 2023 cenné papiere (podielové listy) za 4 000 eur. Uvedené cenné papiere obstaral v roku 2003 za 1 300 eur (o cenných papieroch neúčtoval).

Bude uvedený predaj oslobodený od dane?

Doba medzi nadobudnutím cenných papierov a ich predajom presiahla tri roky, príjem z ich predaja je oslobodený od dane z príjmov FO.

Ing. Miroslava Brnová

628. Záporný daňový základ

Spoločnosť s r.o. vykázala za rok 2022 záporný daňový základ. Za prvé 3 mesiace roku 2023 uhradila mesačné preddavky vo výške 900 eur (2 x 300) podľa Rozhodnutia Daňového úradu, ako preddavky inak, na základe štvrťročných žiadostí. Podľa výsledkov roku 2021 (daňová povinnosť 35 708 eur) preddavky na daň z príjmov na rok 2022 mali predstavovať mesačne výšku 2 975,60 eur. Vysoká daň z príjmu v roku 2021 vyplynula z predaja bytov, ktoré boli rekonštruované v predchádzajúcich 3 rokoch. Keďže ani do konca apríla 2023 nedosiahla spoločnosť minimálne zdaniteľné príjmy, požiadala DÚ o vrátenie preddavkov aj za prvé 3 mesiace roku 2023. Túto žiadosť DU zamietol. Podľa § 42 ods. 9 ZDP platí, že ak sú zaplatené preddavky do lehoty na podanie daň. priznania vyššie, použijú sa na budúce preddavky, alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Podľa DÚ možno vrátiť daňovníkovi na základe žiadosti len preddavky, platené na základe podaného daňového priznania. A keď za zdaňovacie obdobie roku 2022 nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň roku 2023, tak už zaplatené preddavky v prvom štvrťroku 2023 sa započítajú na úhradu dane až za toto zdaňovacie obdobie.

Je tento výklad Daňového úradu správny?

V zásade platí, že do lehoty na podanie daňového priznania sa platia preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte dane vyplývajúcej z poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Správca dane však v zmysle § 42 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) môže na základe žiadosti daňovníka, alebo z vlastného podnetu určiť platenie preddavkov inak, okrem iného aj v prípade, ak ide o platenie preddavkov na daň na základe výšky predpokladanej dane alebo aj v iných odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka.

Potrebné je pripomenúť, že od 1. 1. 2021 došlo v § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov k vypusteniu prvých dvoch viet, čo znamená, že daňovník, ktorý do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie platil preddavky na daň v nižšej výške (alebo neplatil preddavky na daň), ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, nerobí vyrovnanie vzniknutého rozdielu v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania a preddavky na daň zaplatené na príslušné zdaňovacie obdobie sa započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že preddavky na daň platené do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa nedorovnávajú do výšky dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ale zostanú v takej výške, v akej boli predpísané a zaplatené. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Zrušenie vyrovnania rozdielu vzniknutého na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie daňového priznania znamená, že ani preddavky na daň, ktoré daňovník platí do lehoty na podanie daňového priznania na základe rozhodnutia, nepodliehajú vyrovnaniu. Uvedené sa však týka len prípadu, ak do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie platil daňovník preddavky na daň v nižšej výške (alebo neplatil preddavky na daň), ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania.

V zmysle ustanovenia § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky na daň alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Správca dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

V predmetnom prípade boli do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2022 zaplatené preddavky na daň z príjmov vyššie, ako mali byť na základe daňového priznania. Zákon o dani z príjmov pritom pre účely možného vrátenia preplatku v ustanovení § 42 ods. 9 striktne nerozlišuje, či boli preddavky na daň v prvom štvrťroku 2023 platené na základe poslednej známej daňovej povinnosti (daňové priznanie za rok 2021) alebo z titulu rozhodnutia správcu dane o platení preddavkov inak. Osobne tak zdieľam názor, že právny nárok na vrátenie zaplateného preplatku vzniká.

Ing. Ján Mintál

629. Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu

Obchodná spoločnosť vypláca podiely na zisku svojim konateľom, ktorý sa majetkovo nepodieľajú na základnom imaní spoločnosti.

Ako sa takéto podiely na zisku zdaňujú? Mení sa niečo v prípade, ak sú konatelia zároveň aj členmi štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti?

Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Príjmy za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným sú rovnako príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 2 písm. aa) ZDP poberateľ príjmov zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca.

Ustanovenia ObchZ upravujúce fungovanie spoločností s ručením obmedzeným neupravuje aj špeciálne oblasť vyplácania podielov na zisku konateľovi.

V § 133 ObchZ sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov.

Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zároveň sa v § 125 ObchZ uvádza, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti s.r.o., rozhoduje aj o odmeňovaní konateľov a členov dozornej rady.

V nadväznosti na uvedené je teda možné vyjadriť názor, že podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný z hospodárskych výsledkov za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie:

• osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daň vyberaná zrážkou). Medzi takéto osoby patrí aj konateľ, ktorý sa podieľa na základnom imaní,

• členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daňou vyberanou zrážkou) bez ohľadu na to, či sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní alebo nie; konateľ obchodnej spoločnosti do tejto skupiny osôb nepatrí (podľa ObchZ nie je konateľ člen štatutárneho orgánu ale je štatutárny orgán),

• zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP ako iný príjem dosahovaný zo závislej činnosti. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) ZDP považuje za zamestnanca.

Ak podiel na zisku je určený pre zamestnanca bez účasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale súčasne bude aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní ako „klasický/bežný“ príjem zo závislej činnosti, a to preddavkovo podľa § 35 ZDP.

630. Daň z podielových listov

Daňovník kúpil v roku 2006 podielové listy v hodnote 1 300 eur od Európskeho fondu pôsobiaceho na území Slovenskej republiky a v hodnote 2 500 eur od slovenskej správcovskej spoločnosti. V marci 2023 vrátil zakúpené podielové listy Európskemu fondu, ktorý mu vyplatil aktuálnu cenu podielového listu vo výške 1 500 eur. V októbri 2023 vrátil podielové listy slovenskej správcovskej spoločnosti, ktorá mu vyplatila aktuálnu cenu podielového listu vo výške 2 800 eur.

Akým spôsobom dôjde k zrazeniu dane?

Platitelia dane majú povinnosť zraziť daň daňovníkovi z uvedených príjmov podľa § 43 ods. 10 ZDP, a to z rozdielu medzi predajnou cenou (cenou v čase kúpi daňovníkom) a aktuálnou cenou podielového listu v čase vyplatenia (vrátenia) podielového listu.

V uvedenom prípade to bude

daň vo výške 19 % z 200 eur (rozdiel medzi 1 500 eur a 1 300 eur)	38 eur
daň vo výške 19 % z 300 eur (rozdiel medzi 2 800 eur a 2 500 eur)	57 eur

Okrem týchto podielových listov mal ešte podielové listy od dvoch slovenských bánk, ktoré nakúpil v novembri 2006 od jednej slovenskej banky vo výške 1 400 eur a od druhej banky vo výške 1 200 eur. V júni 2023 ich vrátil späť bankám, od ktorých ich kúpil, nakoľko strácali na hodnote a vývoj situácie na trhu nasvedčoval, že ich hodnota bude klesať naďalej. Podielové listy, ktoré nadobudol od prvej banky v hodnote 1 400 eur, vrátil a bolo mu vyplatené 900 eur a podielové listy, ktoré nadobudol v hodnote 1 200 eur, vrátil a bolo mu vyplatené 800 eur. Keďže z vyplatenia (vrátenia) týchto podielových listov vyšla daňovníkovi strata, t. j. základ dane pre daň vybranú zrážkou bol mínusový (vyplatené príjmy boli vyššie ako vklady, ktoré tam vložil), banky mu nezrazili daň.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 7 ods. 5 ZDP, podľa ktorého sa do osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 ZDP zahrnie úhrn príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov ponížený o úhrn vkladov podielnika, daňovník sa rozhodne uviesť podielové listy do daňového priznania. Týmto rozhodnutím docieli zníženie celkovej daňovej povinnosti (v konečnom dôsledku si uplatní straty vzniknuté zo „stratových“ podielových listov) k príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov.

Osobitný základ dane z príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov podľa § 7 ods. 5 ZDP v tomto prípade bude rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom vkladov = (1 500 + 2 800 + 900 + 800) – (1 300 + 2 500 + 1 400 + 1 200) = 0 (-400, osobitný základ dane z príjmov podľa § 7 nemôže byť záporný), t. j. zaplatená zrážková daň, na prvých dvoch podielových listov sa daňovníkovi vráti alebo započíta na úhradu daňovej povinnosti, ak má aj iné zdaniteľné príjmy uvádzané v daňovom priznaní.

631. Dodatočné podiely na zisku z nerozdeleného zisku z roku 2002

Akciová spoločnosť vyplatila v roku 2023 svojim akcionárom dodatočne podiely na zisku z nerozdeleného zisku z roku 2002.

Podlieha tento príjem dani z príjmov?

Nakoľko sa jedná o podiely na zisku vyplatené z nerozdeleného hospodárskeho výsledku vykázaného pred rokom 2004, tento príjem je predmetom dane z príjmov, a ak bol vyplatený fyzickej osobe (rezidentovi SR), zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou sadzbou dane 7 %.

Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je akciová spoločnosť, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní príjmu v prospech daňovníka.

Otázky 629 – 631 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

632. Daňový rezident

Účtovná jednotka zdedila po otcovi dividendy v ČEZ-e a treba tam požiadať o zaslanie dividend na účet. Žiadajú od účtovnej jednotky či je rezidentom alebo nie.

Aké údaje má účtovná jednotka v zmysle zákona uviesť?

Podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentom) je:

• fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava,

• fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvalo zdržiavať,

• fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach a do tohto obdobia sa počíta každý, aj začatý deň pobytu.

Zdržiavanie sa subjektu na území nejakého štátu určitú zákonom stanovenú dobu, čo je najčastejšie existencia sídla alebo miesta svojho vedenia na území tohto štátu, pokiaľ ide o právnickú osobu, alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území tohto štátu v prípade fyzickej osoby. Pokiaľ je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, stáva sa takýto subjekt daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že na území tohto štátu podlieha zdaneniu celosvetových príjmov, a to tak zo zdrojov získaných na území tohto štátu, ako aj v zahraničí. Hovoríme tiež o daňovom rezidentovi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ako fyzická osoba občan spĺňate aspoň jednu z podmienok uvedených v troch vyššie uvedených odrážkach, ste rezident SR, a preto treba do žiadosti z ČR z ČEZ-u uviesť túto skutočnosť.

Ing. Jozef Pilárik

633. Uplatnene sadzby dane

Spoločnosť Delta, s.r.o. vykáže v daňovom priznaní za rok 2023 základ dane 4 800 eur. Výnosy tejto spoločnosti za rok 2023 dosiahli sumu 45 000 eur.

Akú sadzbu dane z príjmov uplatní s.r.o. v roku 2023?

Nakoľko príjem spoločnosti neprevyšuje sumu 49 790 eur, pri výpočte dane z príjmov použije sadzbu dane z príjmov 15 %.

Ing. Anton Kolembus

634. Zdaňovacia povinnosť

Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatila spoločníkom spoločnosti – fyzickým osobám v roku 2023 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2016.

Sú tieto podiely na zisku predmetom dane? Vzniká fyzickým osobám povinnosť tieto príjmy zdaniť?

Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie 2016, tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám, ani obchodnej spoločnosti, nevzniká žiadna daňová povinnosť v súvislosti s týmto príjmom.

Ing. Miroslava Brnová

635. Daňová povinnosť a sadzba dane

Spoločnosť s r.o. dosiahne za rok 2023 príjmy vo výške 49 790 eur, základ dane vykázala vo výške 10 000 eur.

V akej výške môže spoločnosť uplatniť sadzbu dane?

Spoločnosť môže uplatniť sadzba dane vo výške 15 %, pretože jej celkové príjmy nepresiahli sumu 49 790 eur. Jej daňová povinnosť bude 1 500 eur.

Ing. Anton Kolembus

636. Žiadosť o vrátenie dane

Daňovníkovi boli v roku 2023 vyplatené príjmy z tuzemských podielových listov (dosiahnuté z ich vrátenia), pričom ide o podielové listy nadobudnuté v roku 2003, z ktorým mu správcovská spoločnosť zrazila daň vyberanú zrážkou vo výške 19 % zo základu dane.

Sú tieto príjmy oslobodené od dane z príjmov a daňovník môže požiadať o vrátenie dane vyberanej zrážkou?

Ak daňovník obstaral podielový list do 31. 12. 2003 a k vyplateniu tohto podielového listu došlo po 1. 4. 2007 v súlade s § 43 ods. 10 ZDP mu spoločnosť zrazí daň z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní. V tomto prípade sa daňovník môže rozhodnúť využiť oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov podľa § 52 ods. 20 ZDP pri podaní daňového priznania, čo mu umožňuje ustanovenie § 52b ods. 11 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia, ak daňovník obstaral tuzemský podielový list napr. v roku 2003, pričom ho vrátil v roku 2023 pri oslobodení príjmu bude postupovať v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z.

Vzhľadom na skutočnosť, že spĺňa podmienky definované v § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 366/199 Z. z., t. j. že doba medzi nadobudnutím a predajom cenného papiera, za ktorý sa považuje na účely tohto zákona aj spätný predaj (vyplatenie) podielového listu, presahuje tri roky, a daňovník o takýchto cenných papieroch neúčtoval, príjem, ktorý dosiahol z vyplatenia podielového listu v roku 2023, je oslobodený od dane.

Daňovník v podanom daňovom priznaní príjem z vrátenia takéhoto podielového listu nebude uvádzať ako súčasť osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP, to znamená, že daňovník tento príjem neuvedie na riadku č. 7 v oddiele VII., nakoľko je oslobodený v súlade s § 52 ods. 20 ZDP, ale výšku tohto príjmu uvedie na riadku č. 12 v oddiele VII (kde má informatívny charakter).

Zrazenú daň platiteľom dane uvedie v daňovom priznaní na riadok, kde sa uvádza suma preddavku vybraná pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. 12. 2003 podľa § 43 ods. 10 ZDP (v tlačive daňového priznania typ B za rok 2022 to bol riadok 130). Vypočítaný preplatok v podanom daňovom priznaní môže požiadať vrátiť.

Prílohou daňového priznania v takomto prípade je aj kópia potvrdenia o týchto príjmoch a o sume preddavku vybranej pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. 12. 2003 podľa § 43 ods. 10 zákona.

637. Podielové listy

Daňovník kúpil prostredníctvom slovenského obchodníka s cennými papiermi podielové listy v zahraničnej spoločnosti.

Kto bude zdaňovať príjem, ktorý plynie zo zdrojov v zahraničí?

Keďže sa tieto podielové listy zhodnocujú v zahraničí (zdroj príjmu je v zahraničí), pri ich spätnom vrátení cez slovenského obchodníka s cennými papiermi si príjem, ktorý plynie zo zdrojov v zahraničí, zdaňuje sám daňovník prostredníctvom daňového priznania ako osobitný základ dane podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP, pričom slovenský obchodník s cennými papiermi nie je v tomto prípade platiteľom dane, t. j. nezráža daň z takto vyplateného príjmu.

638. Vrátenie podielových listov

Daňovník obstaral podielový list v novembri 2003 v sume 120 eur. Tento podielový list v auguste 2023 vrátil spoločnosti, od ktorej ho obstaral, pričom mu bola vyplatená hodnota vráteného podielového listu platná pri jeho vrátení vo výške 160 eur.

Akým spôsobom dôjde k vysporiadaniu daňovej povinnosti?

V súlade s § 43 ods. 10 zákona spoločnosť daňovníkovi zrazí daň z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, t. j. zo sumy 40 eur (160 – 120). Zrazená daň bude vo výške 19 % zo sumy 40 eur, t. j. po zaokrúhlení vo výške 7 eur a daňovníkovi sa vyplatí hodnota podielového listu vo výške 133 eur.

Keďže daňovník obstaral podielový list (cenný papier) do 31. 12. 2003, pričom k vyplateniu tohto podielového listu došlo v roku 2023, využil ustanovenie oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov podľa § 52 ods. 20 ZDP pri podaní daňového priznania.

Podľa § 52 ods. 20 ZDP na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov [za príjem z predaja cenných papierov sa až do 31. 12. 2006 považoval aj príjem z vrátenia (vyplatenia) podielového listu] obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. aj po 31. 12. 2003.

Daňovník obstaral podielový list v októbri 2003, a preto bude postupovať v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z.

Vzhľadom na skutočnosť, že spĺňa podmienky definované v § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 366/1999 Z. z., t. j. že doba medzi nadobudnutím a predajom cenného papiera, za ktorý sa považuje na účely tohto zákona aj spätný predaj (vyplatenie) podielového listu, presahuje tri roky, a daňovník o takýchto cenných papieroch neúčtoval a nešlo ani o príjem z kapitálového majetku (§ 8 zákona č. 366/1999 Z. z.), príjem, ktorý dosiahol z vyplatenia (vrátenia) podielového listu v auguste 2023, je oslobodený od dane.

Zrazenú daň platiteľom dane spoločnosťou, od ktorej mal obstaraný podielový list, a ktorej ho aj vrátil, uvedie ako zrazený preddavok na daň podľa § 43 ZDP.

Otázky 636 – 638 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

639. Sadzba dane z príjmov

Spoločnosť Alfa, s.r.o. vykáže v daňovom priznaní za rok 2023 základ dane 18 500 eur. Výnosy tejto spoločnosti za rok 2023 dosiahli sumu 85 000 eur.

Akú sadzbu dane z príjmov uplatní s.r.o. v roku 2023?

Nakoľko príjem spoločnosti prevyšuje sumu 49 790 eur, pri výpočte dane z príjmov použije sadzbu dane z príjmov 21 %.

Podmienkou pre uplatnenie 15 % sadzby dane je výška príjmov (výnosov), ktoré nemôžu za zdaňovacie obdobie presiahnuť 49 790 eur v prípade právnických aj fyzických osôb. Znamená to, že ak právnická osoba alebo daňovník, fyzická osoba dosiahne zo živnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššie príjmy ako 49 790 eur, stráca možnosť uplatnenia sadzby vo výške 15 %.

Rozdiel v jedinom eure v príjmoch môže v tomto prípade spôsobiť veľký rozdiel na výslednej daňovej povinnosti. Pre daňovníka bude vhodné pri hraničných príjmoch riadiť si ich výšku.

Ing. Anton Kolembus

640. Príjmy uvedené v DP

Daňovníkovi boli v roku 2023 vyplatené príjmy z podielových listov zo zdroja v zahraničí dosiahnuté z ich vrátenia, pričom ide o podielové listy nadobudnuté v roku 2003, z ktorým mu správcovská spoločnosť nezrazila daň vyberanú zrážkou.

Je možné tieto príjmy považovať za príjmy oslobodené od dane z príjmov, alebo je daňovník povinný ich uvádzať v daňovom priznaní a zdaňovať ich?

Pri zahraničných podielových listoch obstaraných pred 31. decembrom 2003 správcovská spoločnosť alebo obchodník s CP nemá povinnosť daň zraziť, ale naopak daňovník je povinný ich uvádzať v tlačive daňového priznania ako súčasť osobitného základu dane podľa § 7 ZDP, ak by išlo o zdaniteľné príjmy.

Nakoľko však ide o podielové listy nadobudnuté do konca roku 2003, príjmy z ich vyplatenia (vrátenia) v roku 2023 sa v nadväznosti na ustanovenie § 52 ods. 20 ZDP považujú za príjmy oslobodené od dane z príjmov (na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov, za ktoré sa až do 31. 12. 2006 považoval aj príjem z vrátenia podielového listu, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. aj po 31. 12. 2003), čo znamená že sa ani neuvádzajú v daňovom priznaní.

Ing. Miroslava Brnová

3.2 Daň z pridanej hodnoty

641. Peňažný rozdiel

Firma je platcom DPH a je právnická osoba. Pri predaj tovaru cez registračnú pokladnicu sa môže stať, že zákazník má firme uhradiť za predaj tovaru v hotovosti napr. sumu 302,10 eur a zákazník povie že zaplatí 303 eur.

Ako treba zúčtovať tento peňažný rozdiel? Má firma povinnosť odviesť z prijatého preplatku aj DPH?

Preplatok za predaj tovaru v hotovosti je možné považovať za dar a tak ho aj účtovať. Na uvedený preplatok za dodanie tovaru možno aplikovať postup ako pri „sprepitnom“ v reštaurácii. Podľa Finančnej správy SR je „sprepitné“ považované za dar. Z presného znenia vyplýva, že ide o dar poskytnutý v súvislosti s príjmom z podnikania alebo s príjmami zo závislej činnosti. Takýto dar je podľa Finančnej správy SR predmetom dane z príjmov. Čo to znamená? Tento príjem, teda „sprepitné“, musí byť riadne zdanený, a to buď majiteľom reštaurácie ako jeho príjem z podnikateľskej činnosti, alebo zamestnancom v rámci jeho mzdy v danom mesiaci.

„Sprepitné“ je síce predmetom dane z príjmov, no zároveň ako dar nepodlieha DPH, čiže nemá ani nulovú DPH. Pri jeho prijatí nedochádza k dodaniu tovaru za protihodnotu. Z prijatého preplatku nebude odvádzať DPH a nebude ho uvádzať ani vo výkazoch DPH.

642. Predaj pekárne

Akciová spoločnosť prevádzkuje viacero prevádzok s rôznym druhom podnikania. Jednou z nich je pekáreň. Spoločnosť sa rozhodla túto prevádzku predať na základe zmluvy o predaji časti podniku inému platiteľovi. Súčasťou predaja je budova pekárne, vrátane strojného vybavenia, receptúr, zamestnancov, vrátane odstúpenia trhu.

Možno aplikovať na tento predaj prevádzky pekárne § 10 zákona o DPH?

Na základe uvedených informácií možno konštatovať, že pekáreň je komplexom hmotných zložiek (budova, výrobné zariadenie), zložiek nehmotnej povahy (vlastné receptúry, trh) a možno ju považovať za časť podniku. Za predpokladu, že predmetom zmluvy o predaji časti podniku bude takto definovaná prevádzka pekárne, pri jej predaji treba aplikovať § 10 zákona o DPH.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o DPH sa predaj podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku nepovažuje za dodanie tovaru a dodanie služby, ak dochádza k predaju podniku medzi dvomi platiteľmi dane.

Otízky 641 – 642 vypracoval Ing. Anton Kolembus

643. Bezodplatné dodanie tovaru

Papiernictvo, s.r.o. darovalo 1 000 ks zošitov o celkovej hodnote 240 eur pre školské zariadenie. Pri nákupe kníh si s.r.o. uplatnila odpočítanie dane vo výške 40 eur.

Čo je základom dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom?

Spoločnosť Papiernictvo, s.r.o. je v čase darovania povinné odviesť daň vo výške 40 eur, ktorú si uplatnila pri nákupe predmetných zošitov, t. j. zo základu dane 200 eur. Základom dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom v zmysle zákona o dani z príjmov, je zostatková cena majetku zistená podľa ZDP.

Ing. Ján Mintál

644. Členský príspevok

Rodičia detí platia členský príspevok členov klubu na mesačnej báze. Členský príspevok klubu je schválený rozhodnutím členov výboru HK na príslušný rok a je v stanovách HK. Napríklad hráč v predprípravke platí mesačne členský príspevok vo výške 15 €/mesiac.

Bude tento členský príspevok zaťažený DPH? Bude v tom prípade príjem do klubu z členského príspevku iba 12,50 € a DPH 2,5 €?

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. sú oslobodené od dane služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických strán a hnutí, cirkví, náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie nenarušuje hospodársku súťaž. Oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou.

V prípade, že dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže, nie je možné uplatniť predmetné oslobodenie. Do úvahy však pripadá ešte postup podľa § 33 cit. zákona o DPH, podľa ktorého sú oslobodené od dane služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu z podmienok podľa § 30 ods. 2. Týmito podmienkami sú:

a) vykonáva činnosť na iný účel ako je dosahovanie zisku, a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb,

b) je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti,

c) uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny, uplatňuje nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk.

Ak nie je splnená aspoň jedna z vyššie uvedených podmienok, ide o poskytnutie služieb podliehajúcich zdaneniu, a nemôže byť uplatnené oslobodenie od dane.

Ing. Zuzana Ondreášová

645. Predaj podniku

Podnikateľ – platiteľ DPH vlastní prevádzku stolárstva. V stolárskej dielni má materiálne a technické vybavenie a zamestnáva 4 zamestnancov. Platiteľ sa rozhodne predať celý svoj podnik spoločnosti – neplatiteľovi DPH, na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 ObchZ.

Podlieha predaj podniku dani?

Predaj podniku v danom prípade nepodlieha dani, nakoľko nadobúdateľ – spoločnosť sa podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH stáva zo zákona platiteľom odo dňa nadobudnutia podniku. Kupujúci je povinný v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o DPH oznámiť túto skutočnosť svojmu miestne príslušnému daňovému úradu.

Ing. Anton Kolembus

646. Storno poplatok a DPH

S.r.o. je platcom DPH a vedie PÚ. Nakúpila tovar pre zákazníka, zákazník tovar nechcel a musela ho vrátiť. Dodávateľ si zaúčtoval poplatok 20 % z ceny tovaru. Faktúra obsahuje základ dane a DPH.

Ako má s.r.o. správne zaúčtovať faktúru za tovar od dodávateľa – storno poplatok 20 %?

Zo záverov 2. bodu Zápisu zo 17. zasadnutia komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 1. 2023, vyplýva, že ak odplata iba nahrádza škodu platiteľa ako napríklad úroky z omeškania alebo náhrada ušlého zisku z dôvodu odstúpenia od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou plnenia, takáto odplata nie je protihodnotou za dodanie alebo poskytnutie služby, to znamená, že nie je predmetom DPH. Možno teda vysloviť názor, že v predmetnom prípade mal byť storno poplatok fakturovaný bez DPH. Nejedná sa totiž o dodanie služby, resp. tovaru v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p.

Storno poplatok predstavuje určitý druh zmluvnej pokuty, resp. sankcie a jedná sa o zabezpečovací inštitút pre prípadné porušenie zmluvných povinností. Z pohľadu DPH teda ide o finančnú kompenzáciu (sankciu), ktorá nie je dodaním tovaru ani dodaním služby a nie je predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, a to najmä preto, že ide o plnenie bez protihodnoty.

Uznané sankčné položky na základe príslušných zmlúv, dokladov, bez ohľadu na to, či došlo k platbe alebo nie a odstupné zo zrušenia zmluvy (napr. v zmysle § 355 Obchodného zákonníka), sa účtujú na ťarchu účtov 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania. Na tomto účte sa totiž účtujú zmluvne dohodnuté sankčné položky napríklad za oneskorené plnenie peňažného záväzku voči veriteľovi, za nedodržanie zmluvných podmienok vyplývajúcich z obchodno-záväzkových vzťahov.

Ing. Ján Mintál

647. Uplatnenie DPH pri predaji podniku

Platiteľ DPH predáva časť svojho podniku – spoločnosti – s r.o., ktorá nie je platiteľom dane a podniká v prevádzkovaní výherných hracích automatov.

Aký bude režim DPH v tomto prípade? Je predávajúci – platiteľ DPH povinný uplatniť pri predaji časti podniku DPH?

Keďže kupujúca spoločnosť vykonáva výlučne alebo prevažne činnosti oslobodené od dane podľa § 41 zákona o DPH, v zmysle § 10 zákona o DPH bude tento predaj podniku podliehať DPH. Predávajúci platiteľ DPH musí k dohodnutej kúpnej cene uplatniť DPH, ktorú prostredníctvom daňového priznania k DPH odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zmluva o predaji časti podniku nadobudla účinnosť.

Podľa zmluvy o predaji podniku sa predávajú nasledovné majetkové hodnoty a zložky
hnuteľné majetok	48 000 €
budova prevádzky	130 000 €
nehmotný majetok	2 000 €
zásoby	10 000 €
záväzky	10 000 €
pohľadávky	15 000 €

Vychádzajúc z údajov celková účtovná hodnota predávanej časti podniku je 195 000 eur. Základ dane na výpočet príslušnej sumy DPH pri predaja časti podniku sa upraví o

• hodnotu záväzkov, ktoré v zmysle § 22 ods. 7 zákona o DPH nemôžu znížiť základ dane, a súčasne aj

• hodnotu pohľadávok, keďže v zmysle § 10 ods. 2 písm. b) zákona o DPH sa postúpenie pohľadávky nepovažuje za dodanie služby.

Základ dane pre výpočet DPH teda bude vo výške 190 000 eur. Predávajúci uplatní k dohodnutej predajnej cene DPH vo výške 38 000 €. Uvedené hodnoty predávajúca spoločnosť uvedie v daňovom priznaní k DPH na riadkoch 3 a 4.

Ing. Anton Kolembus

648. Poskytovanie reklamných služieb

Spoločnosť so sídlom v SR poskytovala svojej organizačnej zložke umiestnenej v Maďarsku reklamné služby. Keďže ani sídlo v SR, ani organizačná zložka v Maďarsku neboli členom žiadnej skupiny na účely DPH, poskytnutie reklamných služieb medzi sídlom a jeho organizačnou zložkou sa nepovažovalo za dodanie služieb, ktoré by podliehalo DPH. Od 1. januára 2023 spoločnosť so sídlom v SR vstúpila do skupiny registrovanej na účely DPH v SR.

Bude uvedená situácia podliehať DPH?

Od 1. januára 2023 akékoľvek služby, ktoré poskytne skupina organizačnej zložke jedného zo svojich členov umiestnenej v zahraničí (a naopak), budú považované za poskytnuté medzi dvoma nezávislými osobami, a teda podliehajúce DPH.

649. Odpočítanie dane

Spoločnosti X a Y tvoria od 1. januára 2023 pre účely DPH skupinu. Spoločnosti X ešte ako samostatnému platiteľovi dane vzniklo 30. 12. 2022 právo na odpočítanie dane. Faktúru z predmetnej dodávky spoločnosť X obdržala od svojho dodávateľa až ako člen skupiny dňa 20. januára 2023.

Kto musí vykonať odpočítanie dane?

Odpočítanie dane vykoná už skupina, na ktorú prešlo dňom registrácie skupiny aj právo na odpočítanie dane, ktoré nebolo spoločnosťou X do registrácie skupiny uplatnené. Odpočítanie dane skupina vykoná za zdaňovacie obdobie január 2023, pretože v tomto zdaňovacom období dostala skupina faktúru (§ 51 ods. 2 zákona o DPH). Ak by skupina dostala faktúru napr. už 7. januára 2023, t. j. do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo (december 2022), odpočítanie dane by skupina vykonala za zdaňovacie obdobie december 2022.

V tomto prípade taktiež právo na odpočítanie dane, ktoré nebolo samostatným platiteľom dane uplatnené, prešlo dňom registrácie skupiny na skupinu.

650. Použitie koeficientu

Spoločnosti X a Y tvoria od 1. 1. 2023 pre účely DPH skupinu. Spoločnosť X pred vstupom do skupiny vykonávala kombinované činnosti – tzn. s nárokom na odpočítanie dane a súčasne bez nároku na odpočítanie dane. Jej koncoročný koeficient v roku 2022 bol 0,65. Spoločnosť Y pred vstupom do skupiny bola taktiež povinná odpočítavať daň len v pomernej výške vzhľadom na vykonávané činnosti. Jej koncoročný koeficient v roku 2022 bol 0,25.

Aký koeficient sa použije pri určení predbežného koeficientu skupiny?

Pri určení predbežného koeficientu skupiny sa nepoužije koeficient z predchádzajúceho roka uplatňovaný jednotlivými spoločnosťami vstupujúcimi do skupiny, ale skupina si určí so súhlasom daňového úradu „nový“ koeficient na základe predpokladaných činností skupiny v roku 2023. Východiskom pri určovaní koeficientu môžu byť zodpovedajúce údaje jednotlivých členov skupiny.

Ak si skupina určila predbežný koeficient na rok 2023 napr. 0,50 so súhlasom daňového úradu, tento je povinná používať v priebehu celého kalendárneho roka 2023. Po skončení kalendárneho roka 2023 skupina vypočíta koncoročný koeficient z údajov celého roka 2023 a rozdiel vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.

Údaje pre výpočet koeficientu budú zahŕňať hodnotu tovarov a služieb dodaných jednotlivými členmi skupiny tretím osobám, dodávky uskutočnené medzi jednotlivými členmi skupiny sa do výpočtu koeficientu nezahrnú.

651. Nakúp tovaru za účelom jeho predaja

Spoločnosti X, Y a Z tvoria na účely DPH skupinu. Spoločnosť X nakúpila tovar za účelom jeho predaja v hodnote 500 eur + 100 eur DPH. Časť z uvedeného tovaru spoločnosť X predala spoločnosti C, ktorá ho použila na účely pohostenia a časť tovaru predala spoločnosť X spoločnosti ALFA.

Vzniká v uvedenom prípade nárok na odpočítanie dane?

Skupina ako platiteľ musí už pri kúpe tovaru posúdiť, či jej vzniká nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok podľa § 49 zákona o DPH. Ak by skupina nakúpila uvedený tovar len na účely pohostenia pre člena skupiny (pre spoločnosť C), skupine nevzniká nárok na odpočítanie dane. Ak skupina nakúpila tovar, z ktorého časť má dodať spoločnosti C na účel pohostenia, skupine vzniká nárok na odpočítanie dane len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie, t. j. predaja tovaru tretej osobe k celkovému rozsahu použitia.

To znamená, že v predmetnom prípade skupina môže odpočítať len časť dane viažucej sa k dodávke pre spoločnosť ALFA (na účely podnikania pre nečlena skupiny) a nemôže odpočítať časť dane viažucej sa k dodávke pre spoločnosť C (na účely pohostenia v rámci skupiny).

Otázky 648 – 651 vypracoval Ing. Ján Mintál

652. Odpočet DPH z nedokončených investícii

Spoločnosť (s.r.o.) uzavrela zmluvu o dielo s platiteľom DPH na dodanie stavby. Stavebné práce mala dodávateľská firma realizovať v etapách:

• od 1. 7. 2022 do 31. 12. 2022,

• od 1. 3. 2023 do 30. 6. 2023 a

• od 15. 7. 2023 do 31. 12. 2023.

Dodávateľ fakturoval 8. 1. 2023 stavebné práce, ktoré vykonal v prvej etape vo výške 240 000 eur (základ dane 200 000 eur, DPH 20 % 40 000 eur). Spoločnosť sa stala platiteľom DPH k 1. 4. 2023.

Môže si spoločnosť uplatniť odpočet DPH pri registrácií?

Spoločnosť sa stala platiteľom DPH k 1. 4. 2023. Pri registrácií si môže uplatniť odpočet DPH podľa § 55 ods. 1 ZDPH vo výške 40 000 eur. Suma 40 000 eur sa viaže k stavebným prácam, ktoré sú súčasťou stavby. Spoločnosť bude ako platiteľ DPH stavbu využívať v plnej výške len v podnikaní.

Stavebné práce dodané po registrácií za platiteľa DPH by mal dodávateľ fakturovať v režime „prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) ZDPH“.

Osobou povinnou platiť daň je spoločnosť, ktorá už je platiteľom DPH a uplatní tzv. samozdanenie.

Ing. Jarmila Strählová

653. Odpočet dane

Tri spoločnosti X, Y a Z tvoria pre účely DPH skupinu, ktorá je zaregistrovaná za platiteľa dane od 1. januára 2023. Údaje podľa jednotlivých členov za zdaňovacie obdobie december 2022 boli nasledovné:

• Spoločnosť ALFA vykázala vlastnú daňovú povinnosť 400 eur

• Spoločnosť BETA vykázala vlastnú daňovú povinnosť 125 eur

• Spoločnosť GAMA vykázala nadmerný odpočet 80 eur

• Spolu vlastná daňová povinnosť skupiny činí 445 eur.

Zástupca skupiny podal za zdaňovacie obdobie december 2022 jedno daňové priznanie za všetkých členov skupiny dňa 25. januára 2023, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 445 eur.

Bol zástupca povinný podať DP?

Keďže dňom registrácie skupiny za platiteľa dane prešli všetky práva a povinnosti z jednotlivých členov na skupinu, zástupca skupiny je povinný podať daňové priznanie aj za obdobie predchádzajúce registrácii skupiny za jednotlivých členov. Nadmerný odpočet uvedený v záznamoch spoločnosti Z sa neposudzuje samostatne, keďže práva a povinnosti prešli dňom registrácie skupiny na skupinu. O túto sumu sa znížila vlastná daňová povinnosť skupiny.

Ing. Ján Mintál

654. Odpočet DPH pri registrácií za platiteľa DPH

Podnikateľ sa stal platiteľom DPH 1. 7. 2023. K 1. 7. 2023 eviduje v účtovníctve zásoby a hmotný majetok, u ktorých si chce uplatniť odpočet DPH pri registrácii za platiteľa DPH.

Ako má postupovať?

Podnikateľ ako novoregistrovaný platiteľ DPH má, podľa § 55 ods. 1 ZDPH, nárok na odpočítanie DPH z majetku, ktorý nadobudol pred registráciou. DPH môže odpočítať len zo zásob, ktoré použije na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ DPH v podnikaní. Zo zásob (časť zásob), ktoré použil pre svoju osobnú spotrebu alebo iné účely ako podnikateľské, DPH nemôže odpočítať. Pri hmotnom majetku ktorý odpisuje, môže odpočítať len DPH, ktorú zistí ako pomernú časť zodpovedajúcu odpisom. Nehmotný majetok nemá. Podnikateľovi odporúčam postupovať nasledovne:

a) k dátumu registrácie urobiť fyzickú inventúru zásob a vypracovať inventúrny súpis zásob,

b) zistiť u zásob, ktoré uviedol v inventúrnom súpise výšku DPH z dokladov o nadobudnutí (napríklad z dodávateľských faktúr). V prípade, že nemá veľké množstvo dokladov, z ktorých potrebné údaje zisťuje, odporúčam doklady o obstaraní zásob prefotiť a priložiť ich k inventúrnemu súpisu. V prípade, že tento postup nie je možný, odporúčam poznačiť si ku každému druhu zásoby, odkiaľ bol údaj o výške DPH čerpaný, napríklad DF 19/2023, t. j. dodávateľská faktúra z roku 2023, č. 19. V prípade kontroly pracovníkmi FS SR bude musieť preukázať túto skutočnosť a preukázať doklady o obstaraní zásob, z ktorých si uplatnil odpočet DPH pri registrácii. Odpočet DPH si môže uplatniť len z tých zásob, ktoré skutočne nadobudol a zaúčtoval vo svojom účtovníctve pred dátumom registrácie pre DPH a ktoré bude využívať ako platiteľ DPH v podnikaní,

c) k dátumu registrácie urobiť fyzickú a dokladovú inventúru hmotného majetku, ktorý obstaral pred registráciou. Hmotný majetok musí mať evidovaný ako majetok zaradený v obchodnom majetku a zaúčtovaný v účtovníctve. O obstarní majetku musí mať doklad, z ktorého je jasné, že majetok bol obstaraný u platiteľa DPH,

d) zistiť výšku DPH u hmotného majetku obstaraného pred dátumom registrácie z dokladu o obstaraní majetku,

e) vypočítať výšku DPH pri zásobách a pri hmotnom majetku, ktorú si môže uplatniť ako odpočet DPH pri registrácii za platiteľa DPH v súlade s ustanovením § 55 ods. 1 ZDPH,

f) vypočítanú výšku DPH uplatniť ako odpočet DPH v 1. daňovom priznaní DPH, ktoré bude podnikateľ podávať t. j. v daňovom priznaní za júl 2023.

Podnikateľ vykonal k poslednému dňu pred registráciou, t. j. k 30. 6. 2023 (platiteľom DPH je od 1. 7. 2023) fyzickú inventúru zásob a hmotného majetku a zistil tieto stavy:

Fyzická inventúra zásob k 30. 6. 2023
Por. číslo	Názov	Dátum obstarania	Množstvo [balenie]	Jednotková cena bez DPH [eur]	DPH [%]	DPH [eur]	DPH celkom [eur]
1.	Tehla AA	10. 6. 2023	10	1 000	20	200	2 000
2.	Tehla BB	18. 6. 2023	15	560	20	112	1 680
3.	Dosky AA	19. 6. 2023	50	100	20	20	1 000
4.	Dosky CC	25. 6. 2023	8	80	20	16	128
	SPOLU:						4 808

Inventúrny súpis hmotného majetku k 30. 6. 2023
1.	Úžitkový automobil	15. 5. 2023	20 000	20	4 000	0	24 000

Inventúrny súpis hmotného majetku k 30. 6. 2023

Por.

číslo

Názov

Dátum
obstarania

VC bez DPH

[eur]

DPH

[%]

DPH

[eur]

Úžitkový

automobil

15. 5. 2023

20 000

4 000

24 000

V inventúrnom súpise spracovanom k 30. 6. 2023 je ZC uvedená vo výške 24 000 eur, pretože podnikateľ DPH ešte neodpočítal (neuplatnil si ešte odpočet DPH pri registrácií) a neuplatnil daňové odpisy. Po uplatnení odpočtu DPH vo výške 4 000 eur, bude automobil odpisovať zo VC 20 000 eur (24 000 – odpočítaná DPH 4 000).

Pri registrácii za platiteľa DPH si uplatní podnikateľ odpočet DPH podľa § 55 ods. 1 ZDPH takto:

a) zo zásob materiálu vo výške 4 808 eur,

b) z hmotného majetku v plnej výške 4 000 eur, lebo majetok sa ešte daňovo neodpisoval,

c) celkom vo výške 8 808 eur (4 808 + 4 000).

DPH vo výške 8 808 eur uvedie podnikateľ v daňovom priznaní DPH za júl 2023 na riadku č. 30 „Odpočítanie dane pri registrácií platiteľa dane podľa § 55 zákona“.

655. Odpočet DPH z majetku, ktorý sa odpisuje

Podnikateľ sa stal k 1. 7. 2023 platiteľom DPH. Ku dňu registrácie pre DPH vykonal inventarizáciu hmotného majetku. Nehmotný majetok nemá v účtovníctve evidovaný. K 30. 6. 2023 eviduje ako hmotný majetok pracovný stroj, ktorý nadobudol v januári 2022 za 60 000 eur od platiteľa DPH (základ dane 50 000 eur, DPH 20 % 10 000 eur).

Časť knihy hmotného majetku
Rok	VC [eur]	OR	Výpočet OR [eur]	Zostatková cena [eur]
2022	60 000	1/4	60 000: 4 = 15 000	60 000 – 15 000 = 45 000

Môže si uplatniť podnikateľ odpočet dane?

Podnikateľ si uplatní pri registrácií za platiteľa DPH odpočet dane podľa § 55 ods. 1 ZDPH z hmotného majetku, ktorý obstaral v roku 2022. K 31. 12. 2022 bola ZC 45 000 eur. Sumu DPH, ktorú bude odpočítavať pri registrácii, vypočíta takto:

• VC pracovného stroja s DPH = 60 000 eur (základ dane 50 000 eur, DPH 20 % 10 000 eur),

• daňové odpisy uplatnené v roku 2022 boli 15 000 eur,

• DPH, ktorú podnikateľ zaplatil pri obstaraní pracovného stroja = 10 000 eur (suma DPH je uvedená na faktúre),

• pomerná časť DPH zodpovedajúca odpisom = 25 % z 10 000 eur, t. j. 2 500 eur (10 000 x 25: 100),

• odpočet DPH pri registrácií = 10 000 – 2 500 = 7 500 eur.

DPH vo výške 7 500 eur si môže podnikateľ odpočítať podľa § 55 ods. 1 ZDPH. Odpočet uplatní v daňovom priznaní za júl 2023.

Otázky 654 – 655 vypracovala Ing. Jarmila Strählová

656. Nákup stavebného materiálu

Spoločnosti ALFA a BETA, zaoberajúce sa obchodnou a stavebnou činnosťou, tvoria na účely DPH skupinu. Spoločnosť ALFA nakúpila stavebný materiál v hodnote 6 000 eur vrátane DPH. Časť z nakúpeného stavebného materiálu predala spoločnosť ALFA spoločnosti BETA v cene 2 750 eur. Pri predaji spoločnosť ALFA neuplatnila DPH, pretože išlo o dodávku vo vnútri skupiny. Spoločnosť BETA nakúpený stavebný materiál použila pri vykonaní stavebných prác pre svojho zákazníka spoločnosť X – platiteľa DPH, pričom pri fakturácii stavebných prác uplatnila prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH. Zvyšnú časť z nakúpeného stavebného materiálu spoločnosť ALFA predala svojmu zákazníkovi spoločnosti Y, a to v cene 5 000 eur + 1 000 eur DPH.

Vznikne skupine nárok na odpočítanie dane?

Skupine vznikol nárok na odpočítanie dane z nakúpeného stavebného materiálu v plnom rozsahu, t. j. vo výške 1 000 eur DPH, pretože tento materiál použila na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane.

657. Vznik nadmerného odpočtu

Tri spoločnosti X, Y a Z tvoria pre účely DPH skupinu, ktorá bola zaregistrovaná za platiteľa dane od 1. januára 2023. Zástupca skupiny podal za jednotlivých členov za zdaňovacie obdobie december 2022tri samostatné daňové priznania za jednotlivých členov skupiny dňa 25. januára 2023, v ktorých uviedol tieto údaje:

• Spoločnosť X daňová povinnosť 150 eur

• Spoločnosť Y daňová povinnosť 60 eur

• Spoločnosť Z nadmerný odpočet 100 eur.

V predchádzajúcom zdaňovacom období (november 2022) žiadnej zo spoločností, ktoré od 1. januára 2023 tvoria skupinu, nevznikol nadmerný odpočet.

Posudzuje sa nadmerný odpočet spoločnosti Z za december 2022 samostatne?

Nadmerný odpočet spoločnosti Z za december 2022 vo výške 100 eur sa neposudzuje samostatne, čo znamená, že sa neodpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období skupiny, keďže na skupinu prešli všetky práva a povinnosti dňom registrácie skupiny. Zástupca skupiny musí jednotlivé podané daňové priznania chápať ako daňové priznania podané skupinou, a preto za zdaňovacie obdobie december 2022 výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu z troch podaných daňových priznaní predstavoval daňovú povinnosť v celkovej sume 110 eur (150 + 60 – 100 = 110 eur), ktorú bol povinný zástupca skupiny uhradiť do 25. januára 2023.

Otázky 656 – 657 vypracoval Ing. Ján Mintál

658. Odpočet DPH z majetku, ktorý sa odpisuje

Podnikateľ sa stal platiteľom DPH k 1. 7. 2023. V januári 2023 obstaral malý nákladný automobil, ktorý využíva v podnikaní a aj naďalej bude ako platiteľ DPH v podnikaní využívať a dosahovať s ním zdaniteľné príjmy. Automobil kúpil za 36 000 eur (základ dane 30 000 eur, DPH 20 % 6 000 eur).

Môže si uplatniť odpočet dane podľa § 55 ods. 1 ZDPH, t. z. pri registrácii DPH?

Podnikateľ si môže uplatniť odpočet dane z hmotného majetku podľa § 55 ods. 1 ZDPH v roku, v ktorom sa stal platiteľom DPH. Daň môže odpočítať v rozsahu, v akom majetok použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH. Ak by majetok nepoužíval na dodávky a služby ako platiteľ dane, nemohol by si DPH odpočítať. Ak by majetok využíval v podnikaní len čiastočne (napríklad využíval by ho aj na súkromné účely), mohol by si odpočítať DPH len v čiastočnej výške.

Automobil bude podnikateľ využívať len v podnikaní, preto si môže odpočítať DPH pri registrácii vo výške 6 000 eur. Odpis ročný (ďalej OR) bude k 31. 12. 2023 počítať zo vstupnej ceny (ďalej VC) 30 000 eur (36 000 – odpočítaná DPH 6 000).

659. Odpočet DPH zo služieb

Podnikateľ prijal 16. 6. 2023 ako „neplatiteľ DPH“ službu prieskum trhu. Za službu zaplatil 4 800 eur (základ dane 4 000 eur, DPH 20 % 800 eur). K 1. 7. 2023 sa stal platiteľom DPH.

Môže si uplatniť odpočet DPH vo výške 800 eur podľa § 55 ods. 1 ZDPH (pri registrácii DPH)?

Podnikateľ si môže, podľa § 55 ods. 1 ZDP, odpočítať aj daň z prijatých služieb. Podmienkou je, aby službu využil v podnikaní ako platiteľ DPH. Uvedenú podmienku spĺňa, preto má nárok na odpočet DPH pri registrácii. Spoločnosť, u ktorej si objednal prieskum trhu, bude túto činnosť pre neho vykonávať aj po 1. 7. 2023, kedy je už platiteľom DPH.

660. Odpočet DPH zo zásob

Podnikajúca fyzická osoba, ktorá prevádzkuje obchod so zmiešaným tovarom, vykonáva činnosť od roku 2021. Platiteľom DPH sa podnikateľ stal 1. 7. 2023. Ku dňu registrácie vykonal fyzickú inventúru, z ktorej zistil takýto stav zásob: zásoby celkom 7 200 eur, z toho DPH 1 200 eur.

Ako postupovať v prípade odpočtu DPH zo zásob?

Ak zdaniteľná osoba (podnikateľ) pred dňom registrácie za platiteľa DPH obstarala zásoby, môže si na základe vykonanej fyzickej inventúry zásob ku dňu registrácie uplatniť odpočet DPH podľa § 55 ods. 1 ZDPH. Podmienkou je, že zásoby použije ako platiteľ DPH na účely podnikania. Podnikateľ si môže uplatniť nárok na odpočet DPH pri registrácii podľa § 55 ods. 1 ZDPH v daňovom priznaní za júl 2023, ktoré má povinnosť podať do 25. 8. 2023. Hodnotu DPH 1 200 eur uvedie na riadku 30 daňového priznania DPH.

661. Odpočet DPH z tovaru a služieb, ktoré nie sú majetkom

Podnikateľ podniká v prenajatých priestoroch. Nájomné platí mesačne na základe faktúry, ktorú mu vystaví prenajímateľ. Podnikateľ sa stal platiteľom DPH k 15. 7. 2023. Za prenájom v júli 2023 mu prenajímateľ (platiteľ DPH) vystavil faktúru na sumu 240 eur (základ dane 200 eur, DPH 20 % 40 eur) dňa 1. 7. 2023.

Môže si podnikateľ uplatniť odpočet DPH podľa § 55 ods. 1 ZDPH, to zn. pri registrácii? Ak áno, v akej výške?

Podnikateľ si môže odpočítať DPH pri registrácií podľa § 55 ods. 1 ZDPH len vtedy, ak službu nájomné prijal ako zdaniteľná osoba a využije ju ako platiteľ DPH. Podnikateľ platí nájomne mesačne, ale platiteľ DPH nebol celý mesiac (len od 15. 7. 2023). Preto má nárok na odpočet dane pri registrácií len z časti nájomného a to z tej časti, kedy už mal postavenie platiteľa DPH, to zn. od 15. 7. 2023.

Za obdobie od 1. 7. do 14. 7. 2023 si DPH z nájomného nemôže odpočítať. To znamená, že podnikateľ si môže odpočítať DPH vo výške 20 eur, ak bude podnikať ako platiteľ DPH v prenajatých priestoroch aj naďalej.

662. Odpočet DPH z preddavku na dodanie tovaru

Podnikateľ poskytol 26. 6. 2023 dodávateľovi tovaru preddavok na tovar, ktorý si objednal v plnej výške. Výška preddavku bola 6 000 eur. Dodávateľ (platiteľ DPH) prijal preddavok 27. 6. 2023. Dňa 14. 7. 2023 vystavil podnikateľovi faktúru (do 15 dní od prijatia platby) podľa § 74 ZDPH. Podnikateľ prijal faktúru 20. 7. 2023. Platiteľom DPH sa stal od 1. 7. 2023. Tovar bol podnikateľovi dodaný 20. 7. 2023.

Ako je to v prípade odpočtu DPH z preddavku na dodanie tovaru?

Podnikateľ si nemôže odpočítať DPH vo výške 1 000 eur (základ dane 5 000 eur, DPH 20 % 1 000 eur) v čase registrácie pre DPH, Tovar, na dodanie ktorého zaplatil preddavok, nemal v čase registrácie (1. 7. 2023) dodaný, preto nemá právo na odpočet dane podľa § 55 ods. 1 ZDPH. DPH si môže odpočítať až ako platiteľ DPH za zdaňovacie obdobie júl 2023.

663. Odpočet DPH zo služieb

Obchodná spoločnosť ako „neplatiteľ DPH“ v máji 2023 predala dva osobné automobily, ktoré mala zaradené v obchodnom majetku. Pri predaji využila právne služby. Právnik vystavil spoločnosti faktúru na sumu 1 200 eur (základ dane 1000 eur, DPH 20 % 200 eur). Od 1. 7. 2023 sa stala spoločnosť platiteľom DPH.

Má nárok na odpočet DPH podľa § 55 ods. 1 ZDPH (pri registrácii za platiteľa DPH) z poskytnutej právnej služby vo výške 200 eur?

Spoločnosť nemá nárok na odpočet DPH podľa § 55 ods. 1 ZDP z poskytnutej právnej služby, lebo služba bola priamo spojená s predajom automobilov a už sa uskutočnila. Služba nesúvisí s činnosťou, ktorú bude spoločnosť vykonáva ako platiteľ DPH.

664. Odpočet DPH z tovaru a služieb, ktoré nie sú majetkom

Spoločnosť (s.r.o.), ktorá vznikla a začala podnikať od 1. 5. 2023, podniká v oblasti poskytovania ekonomických služieb (vedenie účtovníctva, vedenie mzdovej agendy, poradenská činnosť ohľadom podnikania a podobne). Platiteľom DPH sa stala 1. 7. 2023. Za obdobie máj a jún 2023 zaplatila každý mesiac za elektrickú energiu 360 eur (základ dane 300 eur, DPH 20 % 60 eur) a za plyn 240 eur (základ dane 200 eur, DPH 20 % 40 eur). V období do 1. 7. 2023 spoločnosť nevystavila žiadnu faktúru. Prvú faktúru vystavila až po 1. 7. 2023 ako platiteľ DPH.

Akú vysokú DPH si môže spoločnosť odpočítať pri registrácii za platiteľa DPH?

Spoločnosť si môže pri registrácií za platiteľa DPH odpočítať daň z nakúpenej elektrickej energie vo výške 120 eur (2 x 60 eur) a z nakúpeného plynu vo výške 80 eur (2 x 40 eur) za predpokladu, že nakúpené služby použije na dodanie svojich služieb ako platiteľ DPH. Spoločnosť cenu za energie a plyn premietne do cien za poskytnuté služby, ktoré fakturuje už ako platiteľ DPH.

Otázky 658 – 664 vypracovala Ing. Jarmila Strählová

3.3 Automobil

665. Automobil obstaraný formou finančného prenájmu

Majetok – luxusný hybridný OA na pohonnú hmotu Benzín + PHEV – bol obstaraný formou finančného prenájmu (zmluva o spotrebnom úvere - účelový spotrebný úver). Spoločnosť (neplatca DPH) obstarala automobil vo výške 53 130,00 € - vrátane DPH (dodávateľská FA). Spoločnosť zaplatila akontáciu vo výške 10 626,00 €. Zvyšných 42 504,00 € sa bude platiť splátkami. Istina je teda 42 504,00 € . Okrem toho + úroky + poistenie. Všetky sumy sú uvedené vrátane DPH. S.r.o. nie je platcom DPH. OA je zaradený do 0 odpisovej skupiny (2 roky daňovo odpisovať. Spoločnosť bude odpisovať OA rovnomerne, životnosť OA stanovila na 4 roky (48 mesiacov). OA bolo zaradené do používania v priebehu mesiaca máj 2023. Firma by dosiahla napr. zisk 10 000 € prípadne by mohla byť v strate. Zvážila, že pri mesačných splátkach, na základe splátkového kalendára je potrebné účtovať aj predpis jednotlivých položiek (istina, úrok, poistenie).

Podľa uvažovania by spoločnosť zaúčtovala obstaranie a zaradenie OA nasledovne.

Text	Suma	MD	D
Fa od dodávateľa	53 130,00	042	321
Zaradenie OA do použ.	53 130,00	022	042
Úhr. Fa – akontácia	10 626,00	321	221
Úhr. Fa – spotrebný úver	42 504,00	321	474
Mes.spl.istiny (spl. kal.) VU	800,00	474	221
Mes.spl úrok (spl. kal.) – VÚ	200,00	562	221
Mes.spl.poist. (spl. kal.) –VÚ	40,00	548	221
Mesačný odpis	1 106,90	551	082

V akej výške by mal byť zaradený automobil do majetku? Aký bude ročný účtovný odpis v jednotlivých rokoch 2023 - 2027? Aký bude daňový odpis ročný v jednotlivých rokoch 2023 – 2025? Aký dopad bude mať rozdiel účtovného a daňového odpisu - rozdiel vypočítaný zo skutočnej vstupnej ceny OA a z limitovanej vstupnej ceny OA pri úprave daňového základu v rokoch 2023 – 2027? Ako je potrebné upraviť základ dane?

Nákup automobilu v tomto prípade predstavuje nákup automobilu s jeho splatením z poskytnutého úveru a následným splácaním úveru.

Daňovník sa kúpou automobilu stal jeho vlastníkom, čím mu vzniklo právo na jeho odpisovanie. Právo na odpisovanie automobilu má aj v prípade, že vlastnícke právo k nadobudnutému automobilu prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do jeho splatenia automobil užíva. Takýto postup vyplýva z § 24 ods. 1, písm. b) zákona o dani z príjmov.

Hmotný majetok môže účtovná jednotka zaradiť do používania po zabezpečení všetkých technických funkcií majetku tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov. Takýto postup vyplýva z § 33 ods. 1 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve.

Po splnení vyššie uvedených povinností zaradí účtovná jednotka osobný automobil do používania v obstarávacej cene (cena obstarania + náklady súvisiace s obstaraním – napr. poplatky, kolky za prepis vozidla, spracovateľský poplatok za uzatvorenie zmluvy a pod.) a vypracuje plán účtovných a plán daňových odpisov.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve:

Text	Suma	MD	D	Text
Fa od dodávateľa	53 130,00	042	321	+ prípadné vedľajšie náklady obstarania
Zaradenie OA do použ.	53 130,00	022	042
Úhr. Fa – akontácia	10 626,00	321	221
Úhr. Fa – spotrebný úver	42 504,00	321	474
Mes.spl.istiny (spl.kal.) VU	800,00	474	221
Mes.spl úrok/spl.kal./– VÚ	200,00	562	221
Mes.spl.poist./spl.kal./–VÚ	40,00	548	221
Mesačný odpis	1 106,90	551	082

Keďže sa nejedná o finančný lízing, ale o zmluvu o spotrebnom úvere nie je možné postupovať podľa § 24 ods. 7 zákona o dani z príjmu. Súčasťou vstupnej ceny automobilu je aj DPH u neplatcu DPH (viď § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmu). Spôsob účtovania zaradenia automobilu a účtovanie jednotlivých splátok úveru je uvedený správne, aj keď vhodnejší spôsob by bolo účtovanie predpisu splátok úrokov a poistenia a následne úhrady.

Účtovná jednotka je povinná vystaviť na zaradený DHM inventárnu kartu a vypracovať plán účtovných odpisov v zmysle § 20 Postupov účtovania v PÚ a plán daňových odpisov v zmysle § 22 až § 28 zákona o dani z príjmov. Účtovné odpisy sa rozhodla účtovná jednotka uplatňovať 4 roky.

Účtovná jednotka pre účely daňového odpisovania zaradí osobný automobil do 0 odpisovej skupiny s dobou odpisovania 2 roky. Môže uplatniť rovnomerné daňové odpisy.

Daňové odpisy zo vstupnej ceny budú daňovými výdavkami.

Výpočet daňových odpisov rovnomerných
Rok	Ročný odpis	Suma	Limit z 48 000 €
2023	½ /12x8	(53 130/2)/12 x 8 = 17 710 €	16 000
2024	½	53130/2 = 26 565 €	24 000
2025	zostatok	8 855 €	8 000

Podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka zvyšuje o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur rovnomerným spôsobom odpisovania (§ 27), ak základ dane vypočítaný v daňovom priznaní je nižší ako ročný daňový odpis vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako daňový odpis z tohto automobilu vypočítaný z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur, úprava základu dane sa nevykoná.

Pri zisku 10 000 eur by účtovná jednotka bola povinná upraviť základ dane v roku 2023 a 20204 (v roku 2025 by nemusela upraviť základ dane - 8 000 eur je menej ako 10 000 eur). Rovnako by účtovná jednotka bola povinná upravovať základ dane pri vykázanej daňovej strate.

666. Oslobodenie od dane

Podnikateľ mal zahrnuté vlastné osobné motorové vozidlo v obchodnom majetku. V decembri 2019 automobil preradil z obchodného majetku do osobného vlastníctva. V marci 2023 automobil podnikateľ predal.

Akým spôsobom bude daň z príjmov oslobodená?

Príjem z predaja automobilu nie je oslobodený od dane z príjmov, od vyradenia automobilu z obchodného majetku neuplynulo päť rokov. Príjem z predaja automobilu daňovník zaradí medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovým výdavkom bude daňová zostatková cena.

667. Náklady

Auto osobné malo haváriu, bez opravy sa predalo za 2 416,67 eur (FA vydaná). ZC je 7 833,33 výnos z poistnej udalosti 4 727,53.

Aká ZC sa má účtovať do nákladov – len do výšky FA vydanej, alebo FA vydaná + výnos poistná udalosť (7 144,20) rozdiel by bol pripočítateľná položka?

Podľa § 21 ods2 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú aj manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného daňovým výdavkom pri škode havárii automobilu pri jeho neopraviteľnom poškodení je suma rozdielu medzi daňovou zostatkovou cenou a príjmom z predaja vraku a prijatou náhradou škody. Do nákladov zaúčtuje celú účtovnú zostatkovú cenu, aby mohol byť vyradený automobil z obchodného majetku.

Daňovo neuznaný náklad = 7 833,33 eur (ak sa jedná o zostatkovú cenu daňovú) – 4 727,53 eur – 2 416,67 eur to 689,13 eur.

Otázky 665 – 667 vypracoval Ing. Anton Kolembus

668. Nákup automobilu v daňovej evidencii

Účtovná jednotka má zaevidovať v daňovej evidencii pre SZČO nákup auta za 23 000€ bez DPH a úver z Home creditu približne 5 200 €. Majiteľ dal až teraz zmluvu z Home creditu, kde je vyčíslený ten úver, ktorý je z augusta 2019. Povedal, že spláca mesačne 549 € a akontáciu dal 7 000€. Auto je odpísane v decembri 2022 (v daňovej evidencii – zatiaľ daňové priznanie za r. 2022 podali do 30. 6.).

Ako má účtovná jednotka postupovať pri účtovaní?

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacie obdobia daňovú evidenciu v zmysle § 6 ods. 11 bodov a) až e) zákona o danie z príjmov, ďalej ZDP. Daňová evidencia okrem iného zahŕňa vedenie príjmov v časovom slede daňové i nedaňové, napr. prijatý úver, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov (Zmluva o úvere, splátkový kalendár), výdavky v časovom slede daňové i nedaňové ako napr. akontáciu, jednotlivé splátky, poplatky, poistenie, atď. a evidenciu hmotného a nehmotného majetku zaradenom do obchodného majetku v zmysle § 2 písm. m) ZDP. Pričom obchodným majetkom podľa citovaného ustanovenia ZDP je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí a práv, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ZDP, vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, resp. v tomto prípade eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že auto malo evidované v obchodnom majetku od dátumu jeho nadobudnutia a zároveň malo byť v jednotlivých rokoch odpisované a odpisy mali byť zaradené v daňových výdavkoch. V roku 2019 mala byť tiež medzi evidované doklady zaradená zmluva z Home Creditu a evidované jednotlivé splátky úveru v priebehu účtovných období 2019 až 2022 kvôli preukaznosti splácania úveru.

Podľa môjho názoru a po zohľadnení postupu uvedeného vyššie mal daňovník prepracovať daňovú evidenciu od roku 2019 do roku 2021, t. j. zaradiť auto do evidencie obchodného majetku(ak nebolo) a uplatňovať za príslušné zdaňovacie obdobia odpisy do daňových výdavkov(ak neboli uplatnené) vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s autom. To isté treba urobiť aj so „Zmluvou o úvere“ evidovať postupné splácanie, no najmä si uplatniť úroky z úveru v jednotlivých rokoch do evidencie daňových výdavkov, prípadne ďalšie výdavky súvisiace úverom a za tieto roky podať dodatočné daňové priznanie.

V prípade, že daňovník evidoval auto v hmotnom majetku a v daňových výdavkoch si uplatňoval daňové odpisy z auta (v otázke je uvedené že auto bolo odpísané v decembri 2022), ale celý úver nebol evidovaný v daňovej evidencií, je na jeho rozhodnutí či podá dodatočné daňové priznania za roky 2019 až 2021, aby si dodatočne uplatnil výdavky súvisiace s úverom, napr. úroky, poistenie, prípadne iné, do daňových výdavkov.

Ing. Jozef Pilárik

669. Vznik a zánik daňovej povinnosti

Zákon o dani z motorových vozidiel upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti v § 8 vrátane výnimiek.

Kedy vzniká a kedy zaniká daňová povinnosť?

Daňová povinnosť podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom došlo k splneniu rozhodujúcich skutočností ustanovených zákonom o dani z motorových vozidiel pre predmet dane (§ 2 ods. 1), t. j. došlo k použitiu takého vozidla na podnikanie, ktoré prináleží do niektorej zákonom vymedzených kategórii vozidiel, a ktoré je evidované v Slovenskej republike, okrem výnimiek.

Vznik daňovej povinnosti sa pri zákonných výnimkách posúva, a to na prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti. Ide o tieto výnimky:

• zrušenie daňovníka bez likvidácie (§ 8 ods. 4), kedy daňová povinnosť právnemu nástupcovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie,

• zmena v osobe daňovníka, pri tom istom predmete dane (§ 8 ods. 5), v tom istom kalendárnom mesiaci, kedy novému daňovníkovi daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k tejto zmene došlo.

V § 8 ods. 6 zákon tiež pamätá na potvrdenie toho, že vozidlo je predmetom dane najviac 12 kalendárnych mesiacov, a to aj vtedy, ak dôjde v jednom kalendárnom mesiaci u toho istého daňovníka k zániku daňovej povinnosti a následne k vzniku daňovej povinnosti, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej zánik daňovej povinnosti, a daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla skutočnosť zakladajúca vznik daňovej povinnosti.

Zánik daňovej povinnosti sa viaže k poslednému dňu mesiaca, v ktorom došlo k niektorej zo situácií uvedených v zákone o dani z motorových vozidiel:

• vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v SR [§ 8 ods. 2 písm. a)] - daňová povinnosť v takomto prípade daňovníkovi zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla došlo,

• ukončeniu alebo prerušeniu podnikania [§ 8 ods. 2 písm. b)] - daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k prerušeniu alebo ukončeniu podnikania,

• vydaniu potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla [§ 8 ods. 2 písm. c)] - zánik daňovej povinnosti sa viaže k poslednému dňu toho mesiaca, v ktorom orgán Policajného zboru vydá toto potvrdenie,

• zániku daňovníka bez likvidácie [§ 8 ods. 2 písm. d)] - daňová povinnosť daňovníkovi, ktorý bol zrušený bez likvidácie, zaniká posledným dňom toho mesiaca, v ktorom k tejto skutočnosti došlo,

• vykonanie zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla [§ 8 ods. 2 písm. e)] - daňová povinnosť daňovníkovi (pôvodnému držiteľovi), zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla,

• ukončeniu použitia vozidla daňovníkom [§ 8 ods. 2 písm. f)], ktorý je buď:

- užívateľom – § 3 písm. c) a d) (ak používa vozidlo osoby, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, ktorá zomrela, zanikla, alebo bola zrušená) alebo

- zamestnávateľom - § 3 písm. e) (ak za použitie vozidla zamestnancom zaplatí cestovné náhrady).

Zánik daňovej povinnosti sa vzťahuje k poslednému dňu mesiaca, v ktorom k ukončeniu použitia vozidla daňovníkom užívateľom alebo zamestnávateľom došlo. Vznik a zánik daňovej povinnosti daňovník uvedie v daňovom priznaní, vrátane osoby daňovníka – zamestnávateľa (§ 8 ods. 3).

670. Podanie priznania za vozidlo

Zamestnanec je uvedený v dokladoch vozidla ako držiteľ. Vozidlo so súhlasom zamestnávateľa použije tento zamestnanec na pracovnú cestu. Zamestnanec nie je podnikateľom a vozidlo okrem použitia na pracovnej ceste využíva iba na vlastné súkromné účely.

Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel, kto podá daňové priznanie za vozidlo, ktoré použije zamestnanec na pracovnej ceste?

Podľa § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel je daňovníkom zamestnávateľ, ak zamestnancovi vypláca cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie. Splnením podmienky (vozidlo sa nepoužíva na podnikanie) a vyplatením cestovných náhrad zamestnancovi počas trvania tejto pracovnej cesty, je daňovníkom zamestnávateľ, ktorý za toto vozidlo podá daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia a zaplatí pomernú časť dane za ten mesiac (mesiace), v ktorom bolo vozidlo použité na pracovnú cestu (v súlade so vznikom a zánikom daňovej povinnosti).

Otázky 669 – 670 vypracovala Ing. Jana Fülöpová

671. Vodičský kurz

Podnikateľ pôsobí v oblasti poradenstva a finančných služieb na kapitálovom trhu. Keďže podnikateľ má klientov z celého Slovenska a potrebuje za nimi cestovať, rozhodol sa z dôvodu zabezpečenia svojej pružnejšej mobility zakúpiť si osobný automobil (doteraz využíval hromadné dopravné prostriedky). Z uvedeného dôvodu mu tak vznikla potreba urobiť si vodičský kurz.

Bude uvedený výdavok daňovo uplatniteľný?

Daňovník zaradí automobil do obchodného majetku, pričom je možné povedať, že automobil mu slúži na dosiahnutie vyšších príjmov, a to získavaním nových klientov, resp. nestratením starých klientov. Z uvedených dôvodov je možné uznať výdavok daňovníka na získanie vodičského oprávnenia ako daňový výdavok podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 19 spomínaného právneho predpisu.

Ing. Anton Kolembus

672. Ročná sadzba dane

Akú ročnú sadzbu dane uplatní daňovník za použitie vozidla kategórie M1 zamestnancom na pracovnej ceste po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pri podaní daňového priznania?

Vzhľadom na to, že zamestnanec použil na pracovnej ceste vozidlo kategórie M1, ročnú sadzbu dane pre toto konkrétne vozidlo pri podaní daňového priznania zamestnávateľ ako daňovník uplatní z prílohy č. 1. Pri určení ročnej sadzby z predmetnej prílohy sa „vychádza“ zo základu dane, ktorým je v tomto prípade zdvihový objem valcov motora v cm³.

Pre výpočet výslednej dane pri podaní daňového priznania sa využije ročná sadzba dane zodpovedajúca základu dane, ktorá sa však upravuje.

Ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1 a aj 1a sa upravuje, a to podľa nastavenia v § 7 zákona o dani z motorových vozidiel.

Ak sa upravuje ročná sadzba dane podľa § 7 ods. 1 a 2, je dôležité poznať kritérium – vek vozidla, t. j. dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby vozidla). Na základe poznania tohto kritéria sa ročná sadzba dane upraví nasledovne:

1. podľa § 7 ods. 1 sa ročná sadzba dane podľa § 6 pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3

a) zníži o 25 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,

b) zníži o 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,

c) zníži o 15 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov,

d) použije počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až c),

e) zvýši o 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až d),

f) zvýši o 20 % po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až e),

2. podľa § 7 ods. 2 sa ročná sadzba dane podľa § 6 pre úžitkové vozidlá kategórie M2, M3 a N3

a) zníži o 50 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,

b) zníži o 40 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,

c) zníži o 30 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov,

d) zníži o 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až c),

e) zníži o 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až d),

f) použije po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až e),

3. ak sa upravuje ročná sadzba dane podľa § 7 ods. 3, poznanie „veku“ vozidla nie je dôležitým, pretože ročná sadzba dane sa upraví vždy znížením o 60 %, avšak výlučne pre vozidlá kategórie O4.

V nadväznosti na úpravu ročnej sadzby dane v závislosti od veku vozidla - počtu kalendárnych mesiacov počítaných počnúc dátumom prvej evidencie vozidla, môže dôjsť k situáciám, kedy sa pre výpočet výslednej dane nepoužije iba jedna úprava ročnej sadzby dane, ale budú použité dve úpravy jednej ročnej sadzby dane v jednom zdaňovacom období.

Ak by sme uvažovali o úprave ročnej sadzby dane práve v roku 2023, tak vozidlu s dátumom prvej evidencie v roku napr. 2020, v roku 2017, v roku 2014, v roku 2011, v roku 2010, by jedna ročná sadzba dane podliehala dvom úpravám.

Tab. úpravy ročnej sadzby dane pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3			Tab. úpravy ročnej sadzby dane pre vozidlá vozidlá kategórie M2, M3 a N3
Vozidlo evidencia – rok	Úprava ročnej sadzby dane za rok 2023		Vozidlo evidencia – rok	Úprava ročnej sadzby dane za rok 2023
2010	20%	10%	2010	-10%	RSD
2011	RSD	10%	2011	-20%	-10%
2014	-15%	RSD	2014	-30%	-20%
2017	-20%	-15%	2017	-40%	-30%
2020	-25%	-20%	2020	-50%	-40%

673. Zdaňovacie obdobie

Aké je podľa zákona o dani z motorových vozidiel zdaňovacie obdobie?

„Základným“ zdaňovacím obdobím je kalendárny rok (§ 9 ods. 1), s ktorým sa spája lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane pevne stanovená na 31. január (po uplynutí zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka) podľa § 9 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel. Daňové priznanie daňovník podá správcovi dane (daňovému úradu) miestne príslušnému (§ 13), a to primárne podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby.

Za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) 2023 je lehota na podanie a zaplatenie dane do 31. 1. 2024. V tejto lehote je aj daň splatná.

Zdaňovacie obdobie môže byť aj iné ako ročné (§ 9 ods. 3 až 7).

Iné ako ročné zdaňovacie obdobie sa vzťahuje k:

- daňovníkovi, ktorý sa zrušuje bez likvidácie,

- daňovníkovi, ktorý sa zrušuje s likvidáciou,

- daňovníkovi, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz,

- daňovníkovi, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie

- daňovníkovi, ktorý zomrel.

Daňovníkom s iným ako ročným zdaňovacím obdobím zdaňovacie obdobie končí posledným dňom toho mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti podmieňujúcej ukončenie tohto iného ako ročného zdaňovacieho obdobia:

• daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie (§ 9 ods. 3) – zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie,

Za takto určené zdaňovacie obdobie podá daňové priznanie právny nástupca a to do jedného mesiaca po jeho uplynutí. V tejto lehote je daň splatná.

• daňovník, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz (§ 9 ods. 4) - zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol na majetok daňovníka vyhlásený konkurz. Povinnosť podať za takto určené zdaňovacie obdobie daňové priznanie má správca v konkurznom konaní, ak nejde o oddlženie fyzickej osoby alebo malý konkurz, kedy daňovník koná sám za seba, a to do jedného mesiaca po uplynutí vymedzeného zdaňovacieho obdobia. V rovnakej lehote je aj pomerná časť dane splatná.

Zákon o dani z motorových vozidiel pamätá aj na takú skutočnosť, ak sa aj po vyhlásení konkurzu ďalej používa vozidlo. Za obdobie jeho nasledovného použitia od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz až do posledného dňa kalendárneho roka (vrátane), t. j. do konca zdaňovacieho obdobia (v ktorom bol na majetok daňovníka vyhlásený konkurz) je ustanovený pri podaní daňového priznania rovnaký postup, ako pri podaní daňového priznania za „základné“ zdaňovacie obdobie,

• daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou (§ 9 ods. 5) - zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie. Povinnou osobou na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, je likvidátor. Likvidátor je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň (pomernú časť dane) podľa § 9 ods. 5, a to do jedného mesiaca po uplynutí takto zadefinovaného zdaňovacieho obdobia. Aj pri tomto daňovníkovi je upravené zdaňovacie obdobie nielen do doby jeho vstupu do likvidácie, ale aj následne do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou (za predpokladu použitia vozidla na podnikanie),

• daňovník, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie (§ 9 ods. 6) - zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom tento daňovník ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie. Do jedného mesiaca po uplynutí takto vymedzeného zdaňovacieho obdobia má daňovník povinnosť podať sám daňové priznanie a daň (pomernú časť dane) zaplatiť. Ukončenie podnikania a aj prerušenie podnikania je uvedené tiež aj ako skutočnosť podmieňujúca zánik daňovej povinnosti v § 8 ods. 2 písm. b),

• v prípade úmrtia daňovníka počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania (za ročné zdaňovacie obdobie), daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel podáva dedič, alebo ak je dedičov viac, ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov podľa § 9 ods. 7. Ak k dohode dedičov vo veci podania daňového priznania nedôjde, správca dane na podanie daňového priznania dediča určí. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. Ak by bolo potrebné zo strany dediča lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť, zákon o dani z motorových vozidiel s takouto požiadavkou počíta a umožňuje požiadať 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania správcu dane o jej predĺženie. Daňové priznanie sa v prípade pripadnutia dedičstva Slovenskej republike nepodáva.

Ak daňovník zomrie v zdaňovacom období, v ktorom boli splnené podmienky (§ 8 ods. 7), dedič, alebo niektorý z dedičov, ak ich je viac a dohodnú sa, alebo ten, ktorého určí správca dane, môže podať oznámenie o zániku daňovej povinnosti namiesto daňového priznania.

674. Úprava sadzby dane

Dátum prvej evidencie vozidla je 5. 2. 2020. Podáva sa daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2023.

Ako sa upraví ročná sadzba dane vozidla kategórie M1 (ktoré zamestnanec použil na pracovnej ceste)?

Ak sa bude upravovať ročná sadzba dane na účely výpočtu výslednej dane v daňovom priznaní za rok 2023 (k 31. 12. 2023), vozidlo s dátumom prvej evidencie 5. 2. 2020 bude spadať vekom v roku 2023 do intervalu 35 kalendárnych mesiacov - 44 kalendárnych mesiacov. Pre toto rozpätie počtu kalendárnych mesiacov sa uplatnia dve úpravy ročnej sadzby dane prislúchajúcej konkrétnemu základu dane, a to na 1 mesiac sa použije ročná sadzba dane znížená o 25 % a na 11 kalendárnych mesiacov sa ročná sadzba dane zníži o + 20 %.

Úprava ročnej sadzby dane pokračuje ďalej, a to znížením o 50 % v závislosti od:

• toho, či ide o hybridné motorové vozidlo, alebo

• o aký druh alternatívneho paliva sa používa vo vozidle, t. j. či ide o motorové vozidlo s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG), alebo či ide o motorové vozidlo na vodíkový pohon.

Ani táto úprava ročnej sadzby dane nie je poslednou, nakoľko ešte nasleduje úprava znížením (už upravenej ročnej sadzby dane) o ďalších 50 %, ak bolo vozidlo použité v rámci kombinovanej dopravy. Použitie vozidla v kombinovanej preprave preukazuje daňovník potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade, ktorým môže byť napr. nákladný list, CMR a pod. Nárok na zníženie ročnej sadzby dane (upravenej podľa veku vozidla, prípadne podľa toho, že ide o hybridné motorové vozidlo alebo vozidlo využívajúce alternatívne palivo) má daňovník vtedy, ak bolo vozidlo v rámci kombinovanej dopravy použité viac ako 60 x.

Ak sa v rámci kombinovanej dopravy využije kombinácia - cesta a železnica, pričom vzdialenosť prekonaná po železnici na území Slovenskej republiky je dlhšia ako 250 km, započítava sa na účely dane z motorových vozidiel takáto cesta dvakrát (použitie vozidla 2 x).

Otázky 672 – 674 vypracovala Ing. Jana Fülöpová

675. Predaj automobilu

Podnikateľ využíval na podnikanie vlastný automobil, ktorý nemal zahrnutý do obchodného majetku [uplatňoval v daňových výdavkoch spotrebu pohonných látok a paušálne cestovné náhrady podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v súlade so zákonom o cestovných náhradách]. V januári 2023 automobil podnikateľ predal.

Je príjem z predaja automobilu oslobodený od dane?

Príjem z predaja automobilu je oslobodený od dane, pretože daňovník nemal automobil zaradený v obchodnom majetku.

Ing. Anton Kolembus

676. Podanie priznania po ukončení podnikania

Kedy podá daňové priznanie zamestnávateľ – daňovník, ak ukončil podnikanie 15. 6?

Podľa zákona o dani z motorových vozidiel je najdôležitejšou povinnosťou v súvislosti s ukončením podnikania podať daňové priznanie do jedného mesiaca po uplynutí inak určeného zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade je inak určené zdaňovacie obdobie vymedzené do 30. 6. (kalendárnym mesiacom, v ktorom daňovník ukončil podnikanie).

V takomto prípade je povinnosťou daňovníka podať daňové priznanie do jedného mesiaca po uplynutí tohto iného ako ročného zdaňovacieho obdobia a v rovnakej lehote aj daň, v tomto prípade pomernú časť dane zaplatiť. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenia pomernej časti dane je do 31. 7.

677. Ročná sadzba dane za autobus

Vozidlo sa bude používať počas celého zdaňovacieho obdobia – kalendárneho roka 2024. [Základom dane predmetného vozidla kategórie M3 (autobus) je hmotnosť vozidla (25 t) a počet náprav (2)].

Ako sa upraví ročná sadzba dane za vozidlo autobus, používané na diaľkovú prepravu, s dátumom prvej evidencie 11. 12. 2018?

Vzhľadom na to, že ide o vozidlo autobus, ktoré sa používa na diaľkovú dopravu v roku 2023 a bude sa rovnako používať aj v roku 2024, nebude požívať výhodu oslobodenia od dane. Preto daňovník ročnú sadzbu dane upravenú podľa § 7 za toto vozidlo vykoná primárne podľa veku vozidla, ktorý sa počíta v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla a končiac mesiacom január roku 2024 (vrátane), na ktorý sa majú preddavky na daň platiť. Ak ide o vozidlo s dátumom prvej evidencie 11. 12. 2018, prvým kalendárnym mesiacom je mesiac december 2018 a posledným kalendárnym mesiacom je mesiac január 2024. Ide teda o vozidlo, ktorého „vek“ je 62 kalendárnych mesiacov práve v mesiaci január 2024. Vek vozidla - 62 kalendárnych mesiacov, zodpovedá úprave ročnej sadzby dane spôsobom jej zníženia o 40 %. Ak ide o vozidlo autobus kategórie M3, ktorého základom dane je hmotnosť 25 t a dve nápravy, zodpovedajúca ročná sadzba dane z prílohy č. 1 je síce 1 862 €, avšak v závislosti od veku vozidla sa táto následne upraví znížením o 40 %. Výsledná ročná sadzba dane, po úprave vykonanej v závislosti od veku vozidla, na účel jej uvedenia do riadku s označením „predpokladaná daň“, je 1 117,2 €.

Na základe takto upravenej ročnej sadzby dane (ak už nemá daňovník žiadne ďalšie vozidlo), by mal daňovník na zdaňovacie obdobie roku 2024 platiť preddavky na daň, nakoľko predpokladaná daň je vyššia ako 700 €.

678. Zdanenie vozidiel

Ako sa zdania konkrétne vozidlá (vozidlá, ktoré sú predmetom dane)?

Konkrétne vozidlá, ktoré sú predmetom dane (§ 2 os. 1 – ide o kategórie vozidiel L,M, N a O, ktoré sú evidované v Slovenskej republike, používajú sa na podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť), sa zdania na základe „priradenia“ ročných sadzieb daní z prílohy č. 1 a č. 1a v závislosti od základu dane (§ 5).

Základ dane (§ 5) je „rozdelený“ pre kategórie vozidiel nasledovne podľa spoločného parametra, ktorým je:

• výkon motora v kW – pre skupinu s pomenovaním „elektromobil“ – ide o vozidlá kategórie L, M a N, ktorých jediným zdrojom energie je elektrina. (Bez ohľadu na výkon motora je pre vozidlo elektromobil ustanovená nulová ročná sadzba dane, uvedená ako prvá v prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel),

• zdvihový objem valcov motora v cm³– pre skupinu s pomenovaním „osobné vozidlo“ – ide o vozidlá kategórie L a M1,

• hmotnosť vozidla a počet náprav vozidla – pre skupinu s pomenovaním „úžitkové vozidlá a autobus“ – v prípade úžitkových vozidiel ide o vozidlá kategórie N1 až N3 a O1 až O4 a v prípade autobusov ide o kategóriu M2 a M3.

„Hmotnosť vozidla“ je uvádzaná ako najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť vozidla, v návesových jazdných súpravách je hmotnosť vozidla numerickým súčtom najväčších technicky prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.

V závislosti od základu dane sa následne priradia ročné sadzby dane, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 a prílohe č. 1a. Ročné sadzby dane (§ 6) uvedené v prílohe č. 1a sú výlučne určené pre vozidlá ťahače a návesy.

679. Pomerná časť dane

Zamestnanec je zapísaný v dokladoch vozidla kategórie M1 s druhom paliva H2, ako držiteľ a vozidlo používa iba na súkromné účely. Pracovná cesta trvala od 15. 7. do 29. 7.

Ako vypočíta zamestnávateľ – daňovník pomernú časť dane, ak zamestnanec použije vozidlo na pracovnej ceste so súhlasom zamestnávateľa?

Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste vozidlo v trvaní od 15. 7. do 29. 7., daňová povinnosť mu vznikne 1. 7. (prvým dňom mesiaca, v ktorom došlo k použitiu vozidla na pracovnej ceste) a zanikne posledným dňom mesiaca, v ktorom bola ukončená pracovná cesta, t. j. 31. 7. Zamestnávateľ vypočíta pomernú časť dane za použitie vozidla iba za mesiac júl, a to tak, že ročnú sadzbu dane upravenú podľa veku vozidla, následne zníži o 50 %, nakoľko ide o vozidlo s druhom paliva H2, „predelí“ 12 kalendárnymi mesiacmi a vynásobí počtom mesiacov použitia vozidla na podnikanie, v tomto prípade je to použitie iba za jeden kalendárny mesiac.

680. Lehoty platenia preddavkov

Predpokladaná daň vypočítaná daňovníkom je v sume 8 420 € za vozidlá, ktoré budú ním používané na podnikanie aj v nasledujúcom zdaňovacom období.

Aké sumy preddavkov a v akých lehotách má daňovník platiť?

S ohľadom na sumu vypočítanej predpokladanej dane vo výške 8 420 € (predpokladaná daň je vyššia ako 700 € a tiež aj ako 8 300 €) má daňovník povinnosť platiť mesačné preddavky na daň v sume 701,6666 €, po zaokrúhlení podľa § 12 zákona o dani z motorových vozidiel na eurocenty nadol, v sume 701,66 €, s lehotou splatnosti vždy do konca kalendárneho mesiaca [31. 1., 28. (29.). 2, 31. 3., 30. 4., 31. 5., 30. 6., 31. 7., 31. 8., 30. 9., 31. 10., 30. 11 a 31. 12.].

681. Určenie platenia preddavkov

Predpokladaná daň vyčíslená v daňovom priznaní je v sume 690 €. Na základe takejto sumy predpokladanej dane v daňovom priznaní nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň. Daňovník si je však vedomý skutočnosti, že na niektoré vozidlá používané na podnikanie zanikne počas zdaňovacieho obdobia - roka oslobodenie od dane a bude za ne povinný po uplynutí zdaňovacieho obdobia platiť pomernú časť dane. Na základe uvedeného daňovník chce platiť preddavky na daň.

Môže daňovník v tejto súvislosti požiadať o určenie platenia preddavkov na daň správcu dane?

I keď daňovníkovi na základe predpokladanej dane nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň, zákon o dani z motorových vozidiel umožňuje daňovníkovi požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň. Správca dane môže určiť tomuto daňovníkovi platenie preddavkov na daň, pričom daňovník si musí byť vedomý, že sa nemôže voči rozhodnutiu správcu dane odvolať.

682. Vznik daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia

Daňovníkovi na základe predpokladanej dane nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň. Počas zdaňovacieho obdobia však daňovník obmieňal vozový park a nákupom nových vozidiel mu vznikla daňová povinnosť. Daňovníkovi vznikla daňová povinnosť zakúpením nových ďalších vozidiel.

Môže daňovník požiadať o určenie platenia preddavkov na daň?

I keď daňovníkovi nevznikla na základe predpokladanej dane povinnosť platiť preddavky na daň, automaticky mu nevzniká ani vznikom daňovej povinnosti z titulu zakúpenia a používania nových vozidiel počas zdaňovacieho obdobia. Napriek tomu však aj tento daňovník v tejto situácií môže požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň.

Podľa zadania príkladu, správca dane môže rozhodnúť o platení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka, avšak daňovník si musí byť vedomý, že proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň sa nemôže odvolať.

683. Daň z motorových vozidiel

Koho sa týka daň z motorových vozidiel?

Daňovníkom podľa zákona o dani z motorových vozidiel je buď fyzická osoba alebo právnická osoba. Zákon o dani z motorových vozidiel rozlišuje daňovníka z hľadiska jeho buď priameho uvedenia v dokladoch vozidla, alebo podľa vzťahu k vozidlu, ktoré používa na podnikanie, pričom v dokladoch tohto vozidla je uvedená iná osoba.

Daňovníkom je teda FO alebo PO, ktorá:

• je (sama) zapísaná ako držiteľ [§ 3 písm. a)],

• ako držiteľa má uvedenú „svoju“ organizačnú zložku [§ 3 písm. b)],

• používa vozidlo, ktorého držiteľom je osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená [§3 písm. c)],

• používa vozidlo, ktorého držiteľom je osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie [§ 3 písm. d)].

Daňovníkom je tiež zamestnávateľ [§ 3 písm. e)], ak sú splnené zákonom stanovené podmienky; t. j. zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie (či už samotným zamestnancom, ak je použité vozidlo na pracovnej ceste jeho vlastné, alebo inou osobou, ak táto je vlastníkom vozidla a sama ho používa na podnikanie alebo ho na tento účel prenajíma).

684. Motorové vozidlo s palivom CNG – autobus

Vozidlo autobus, ktoré sa používa na podnikanie, nepatrí medzi vozidlá, ktoré by sa používali v osobnej pravidelnej doprave, teda ako vozidlo vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. Vozidlo sa používa na podnikanie – ide o motorové vozidlo s palivom CNG - autobus s hmotnosťou 25 t s dvomi nápravami (dátum prvej evidencie 11. 12. 2018).

Ako bude daňovník postupovať pri výpočte predpokladanej dane na zdaňovacie obdobie 2024?

Aj v tomto prípade sa upravená ročná sadzba dane započíta do predpokladanej dane (vozidlo nepožíva výhodu oslobodenia od dane). Úprava ročnej sadzby dane sa primárne vykoná podľa veku vozidla. V tomto prípade ide o vek vozidla rovnaký ako v príklade 2, a teda úprava ročnej sadzby v závislosti od tohto veku vozidla je rovnaká. Ročná sadzba dane zodpovedajúca hmotnosti vozidla a počtu náprav sa zníži o 40 %, t. j. [1 862 - (1 862 eur x 40 %)] = 1 117,2 €. Upravenú ročnú sadzbu dane daňovník ešte následne zníži o 50 % z dôvodu, že ide o motorové vozidlo s palivom CNG. 1 117,2 x 50 % = 558,6 €.

Výsledná upravená ročná sadzba dane 558,6 € je tou ročnou sadzou dane, ktorú, ak už daňovník nebude používať viac vozidiel na podnikanie, uvedie v daňovom priznaní ako predpokladanú daň, na základe ktorej vypočíta preddavky na daň na rok 2024.

Vzhľadom na to, že suma predpokladanej dane je nižšia ako 700 eur, daňovníkovi povinnosť platiť preddavky na daň nevzniká.

685. Platenie preddavkov po ukončení podnikania

Daňovníkovi vznikla na základe predpokladanej dane povinnosť platiť preddavky na daň – štvrťročné. Daňovník ukončí podnikanie 15. 7.

Má daňovník povinnosť platiť predpísané preddavky na daň naďalej po ukončení podnikania?

Podľa § 10 ods. 12 zákona o dani z motorových vozidiel jedným z dôvodov zákonného zániku platenia preddavkov na daň je ukončenie podnikania. Ak daňovník ukončí podnikanie, zaniká mu povinnosť platenia preddavkov na daň splatných po dni, v ktorom došlo k tomuto ukončeniu podnikania. Na základe uvedeného, ak daňovník platil štvrťročné preddavky na daň, po 15. 7. už nie je ďalej povinný preddavky na daň na III. a IV. štvrťrok platiť.

Ak platil daňovník mesačné preddavky na daň, potom preddavky splatné 31. 7., 31. 8., 30. 9., 31. 10., 30. 11. a 31. 12. už neplatí.

686. Započítavanie dane

Fyzická osoba využíva svoje vozidlá výlučne v lesnej výrobe.

Bude tento daňovník ročné sadzby dane za tieto vozidlá započítavať do predpokladanej dane na účely platenia preddavkov na daň?

Predpokladaná daň je súčtom ročných sadzieb daní upravených podľa § 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d). Ak vozidlá, ktoré daňovník používa výlučne v lesnej výrobe, budú predmetom dane k 1. 1. naďalej a budú spĺňať podmienku oslobodenia od dane podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o dani z motorových vozidiel, toto oslobodenie sa prejaví pri výpočte predpokladanej dane tak, že ročné sadzby dane za tieto vozidla nebudú jej súčasťou.

687. Zánik daňovej povinnosti

Daňovníkovi, ktorý na základe predpokladanej dane platí štvrťročné preddavky na daň, zanikne daňová povinnosť (dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel na dopravnom inšpektoráte).

Má tento zánik daňovej povinnosti vplyv na platenie preddavkov na daň? Môže daňovník požiadať o zmenu platenia preddavkov na daň z titulu zániku daňovej povinnosti?

Zánik daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia (§ 10 ods. 10) neovplyvní povinnosť platenia predpísaných preddavkov na daň. Daňovník má však možnosť požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň inak, s uvedením napr. inej sumy preddavkov na daň. Správca dane môže rozhodnúť o určení platenia preddavkov na daň inak, na základe žiadosti daňovníka s tým, že daňovník sa voči vydanému rozhodnutiu nemôže odvolať.

688. Použitie vozidla so súhlasom

Zamestnanec použije vozidlo na pracovnej ceste so súhlasom zamestnávateľa. Pracovná cesta je v trvaní od 15. 7. do 29. 7. Daňovníkom je zamestnávateľ, nakoľko zamestnanec, ktorý je zapísaný v dokladoch vozidla, používa toto svoje vozidlo iba na súkromné účely.

Kedy daňovníkovi vzniká daňová povinnosť a kedy zaniká?

689. Opätovná žiadosť

Daňovník požiadal o stanovenie preddavkov na daň inak správcu dane. Správca dane vyhovel žiadosti daňovníka a určil mu platenie preddavkov na daň inak na základe ním podanej žiadosti na II. až IV. štvrťrok (zmena sumy preddavku). Daňovník opätovne na základe objektívnych skutočností požiadal o určenie platenie preddavkov na daň inak podaním žiadosti v III. štvrťroku – ešte pred splatnosťou preddavku za III. štvrťrok (na nižšiu sumu ako doposiaľ).

Môže správca dane prijať opätovnú žiadosť daňovníka a určiť platenie preddavkov na daň inak na III. a IV. štvrťrok?

Správca dane žiadosti daňovníka môže opätovne vyhovieť a vydať rozhodnutie o určení platenia preddavkov na daň inak na inú sumu na III.. štvrťrok a IV. štvrťrok. Voči rozhodnutiu správcu dane nie je možné sa odvolať.

690. Vplyv na predpísané preddavky

Daňovníkovi vznikla na základe predpokladanej dane povinnosť platiť preddavky na daň – štvrťročné. Na majetok tohto daňovníka je vyhlásený konkurz 20. 8.

Ovplyvní táto skutočnosť predpísané preddavky na daň?

Podľa § 10 ods. 12 zákona o dani z motorových vozidiel, ak nastane skutočnosť podľa § 9 ods. 3 až 7 zákona, daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti. Na základe uvedeného aj vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka je skutočnosťou, na základe ktorej nie je povinnosťou platiť tie preddavky na daň, ktoré sú splatné po dni, v ktorom k vyhláseniu konkurzu na majetok daňovníka došlo.

Ak takýto daňovník platil štvrťročné preddavky na daň, po 20. 8. už nie je ďalej povinnosťou ich platiť, či už správcom konkurznej podstaty alebo daňovníkom samým, podľa toho, podľa ktorej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je konkurz vyhlásený.

691. Vplyv na platenie preddavkov

Daňovník na základe predpokladanej dane platí štvrťročné preddavky na daň. Tento daňovník opomenul v daňovom priznaní uviesť jedno vozidlo, pri ktorom vznikla daňová povinnosť v decembri roku, za ktorý sa daňové priznanie podáva. Upravená ročná sadzba dane za toto vozidlo, mala byť logicky súčasťou predpokladanej dane. Na túto skutočnosť daňovník prišiel až po podaní daňového priznania (v januári) a preto podal v marci dodatočné daňové priznanie, ktorým si zvýšil daňovú povinnosť.

Má podanie dodatočného daňového priznania vplyv na platenie preddavkov na daň? Môže daňovník požiadať o zmenu platenia preddavkov na daň na základe podania dodatočného daňového priznania, a to zo štvrťročných preddavkov na daň na mesačné preddavky na daň?

Podanie dodatočného daňového priznania neovplyvní povinnosť platenia predpísaných štvrťročných preddavkov na daň. Daňovník má však možnosť požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň inak, zo štvrťročných na mesačné. Správca dane môže rozhodnúť o určení platenia preddavkov na daň inak, na základe žiadosti daňovníka s tým, že daňovník sa voči vydanému rozhodnutiu nemôže odvolať.

Otázky 676 – 691 vypracovala Ing. Jana Fülöpová

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

8,80 €