Dane v praxi

3.1 Zákon o dani z príjmov (ZDP)

401. Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom

Daňovník – PO so zdaňovacím kalendárny rok vykázal v roku 2021 daňovú stratu 3 000 €, v roku 2022 základ dane vo výške 1 000 €, v roku 2023 základ dane vo výške 1 800 € a v roku 2024 vykázal základ dane vo výške 1 500 €.

Ako bude postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2021 počas piatich zdaňovacích období, ak je v zdaňovacích obdobiach 2022 a 2024 považovaný za mikrodaňovníka?

Odpočet straty
Rok	Základ dane Strata	Nárok na odpočet straty 50 %, 100% zo ZD	Odpočítaná strata 2021	Zostávajúca časť na odpočet daňovej straty 2021
2021	- 3 000	-	-	-
2022	+ 1 000	1 000	1 000	2 000
2023	+ 1 800	900	900	1 100
2024	+ 1 500	1 500	1 100	-

Daňovú stratu z roku 2021 vo výške 3 000 € môže daňovník odpočítavať v rokoch 2022 – 2026, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 %, resp. ako mikrodaňovník do výšky 100 % základu dane:

• v roku 2022, ktorý je prvým rokom odpočtu, je daňovník považovaný za mikrodaňovníka, preto môže uplatniť odpočet daňovej straty až do výšky 100 % základu dane, t. j. do výšky 1 000 €, zostávajúca časť straty na odpočet je 2 000 €,

• v roku 2023, ktorý je druhým rokom odpočtu, môže uplatniť odpočet straty do výšky 50 % základu dane (nie je mikrodaňovníkom), t. j. do výšky 900 €, zostávajúca časť straty na odpočet je vo výške 1 100 eur,

• v roku 2024, ktorý je tretím rokom odpočtu, je daňovník považovaný za mikrodaňovníka, preto môže uplatniť odpočet daňovej straty do výšky 100 % základu dane, t. j. odpočíta zostávajúcu časť daňovej straty v plnej výške 1 100 €.

Zo straty vykázanej v roku 2021 vo výške 3 000 € daňovník odpočíta v priebehu troch rokov celkovo 3 000 €.

Ing. Jana Bielená

402. Príjem získaný darovaním

Dvaja súrodenci postavili v rámci podnikania budovu, ktorú vlastnili obaja rovným dielom. Uvedená budova slúžila na podnikanie, odpísaná bola v roku 2019 a v roku 2021 obaja súrodenci ukončili živnosť a budovu z obchodného majetku vyradili. V súčasnosti súrodenci budovu prenajímajú, ale nie ako podnikatelia. Jeden zo súrodencov chce darovať svoju polovicu nehnuteľnosti druhému súrodencovi. Ide o darovanie plne odpísanej nehnuteľnosti.

Bude príjem získaný darovaním u prenajímateľa predmetom dane z príjmov fyzickej osoby? Akým spôsobom prenajímateľ zahrnie tento príjem do základu dane?

V súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP príjem získaný darovaním, ak ide o dar poskytnutý v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP, je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby. V nadväznosti na legislatívnu skratku „nehnuteľnosť“ zavedenú v cit. ustanovení za nehnuteľnosť sa považuje aj časť nehnuteľnosti. Ak časť nehnuteľnosti vo veľkosti podielu ½ nadobudne jeden zo súrodencov darom v čase, kedy je nehnuteľnosť (ako celok) prenajímaná (príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP), potom nepeňažný príjem získaný darovaním uvedenej časti nehnuteľnosti je predmetom dane z príjmov v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Pri zdaňovaní nepeňažného príjmu, ktorý fyzická osoba získala darovaním v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP je potrebné postupovať podľa ôsmeho bodu Usmernenia MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005, t. j. ak daňovník dostal dar, ktorý je hmotným majetkom, hodnotu daru zahrnie do základu dane postupne vo výške odpisov darovaného majetku.

Ak darca, ktorý je fyzickou osobou, uvedenú nehnuteľnosť (časť nehnuteľnosti vo veľkosti podielu ½), ktorá má byť predmetom darovania, mal zahrnutú v obchodnom majetku, pričom pri jej predaji uskutočnenom v deň darovania, by sa na príjem z predaja nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP [v podaní sa uvádza, že darca vyradil nehnuteľnosť vo výške podielu 1/2 z obchodného majetku v roku 2021, t. j. ak by v roku 2023 došlo k predaju uvedenej nehnuteľnosti, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie príjmu od dane fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP], potom vstupná cena takejto nehnuteľnosti (časti nehnuteľnosti vo veľkosti podielu ½) získanej darom sa u obdarovaného určí podľa § 25 ods. 1 písm. f) ZDP. V zmysle cit. ustanovenia vstupnou cenou hmotného majetku je zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku.

Ak v danom prípade zostatková cena zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku bola nulová, potom v nadväznosti na spôsob zdaňovania nepeňažného príjmu získaného darovaním v zmysle predmetného usmernenia MF SR, aj hodnota daru, ktorú by mal zahrnúť obdarovaný do čiastkového základu dane podľa § 6 ods. 3 ZDP, je nulová. V danom prípade teda obdarovanému vzniká nepeňažný príjem v nulovej výške.

Ing. Ján Mintál

403. Príjem z príležitostnej činnosti

Fyzická osoba dosiahla príjem z činnosti (vymaľovanie priestorov)vykonanej na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného s občianskym združením, ktoré vystavilo účtovný doklad, na ktorom prijímateľ odmeny potvrdil príjem svojim podpisom. Občianske združenie nedosiahlo príjmy, ktoré sú predmetom dane, preto nebude podávať daňové priznanie a neuplatní si predmetný výdavok pri vyčíslení základu dane z príjmov.

Považuje sa v tomto prípade príjem fyzickej osoby za príjem z príležitostnej činnosti, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov?

V § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je pri vymedzení vyplácajúceho daňovníka, ktorým je právnická osoba ustanovená výnimka, na základe ktorej by sa uvedené ustanovenie nemalo vzťahovať na právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie. Tieto právnické osoby sú daňovníkmi dane z príjmov právnickej osoby podľa § 12 zákona a ako také zisťujú základ dane podľa § 17 až 29 zákona.

V nadväznosti na uvedené, ak na základe zmluvného vzťahu takáto právnická osoba vyplatí fyzickej osobe za vykonanú činnosť odmenu na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve, takto vyplatenú odmenu nie je možné považovať za príjem z príležitostnej činnosti fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, na ktoré by bolo možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona.

404. Príležitostný príjem z poľnohospodárskej činnosti

Starobný dôchodca dosiahol príjem z predaja sena z pozemkov vo vlastníctve, pričom nevykonáva činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka.

Možno takýto príjem považovať za príležitostný príjem z poľnohospodárskej činnosti, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane do výšky 500 eur ročne?

V zmysle v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za príjem z príležitostnej činnosti nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, ktorá si môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu. Oslobodenie od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje aj na predmetný príjem za predpokladu, ak kupujúci nie je podnikateľským subjektom. Ak by bol kupujúci právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona a vystavil účtovný doklad, na ktorom predávajúci podpísal prevzatie peňažnej sumy z predaja sena, nejedná sa o príjem z príležitostnej poľnohospodárskej činnosti, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane, ale o príjem podľa § 8 zákona „iný“.

405. Príjem z predaja poľnohospodárskych prebytkov

Starobný dôchodca, ktorý nie je samostatne hospodáriacim roľníkom obhospodaruje záhradu, na ktorej pestuje zeleninu. Pretože úroda prevyšuje vlastné potreby rodiny, prebytky predáva príležitostne na trhu. Okrem starobného dôchodku a tohto príjmu iný príjem nemá.

Možno na príjem z predaja poľnohospodárskych prebytkov aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov?

V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sú ostatnými príjmami aj príjmy z príležitostných činnosti vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby (okrem príjmov z činností samostatne hospodáriaceho roľníka). Pokiaľ sú prebytky z poľnohospodárskej výroby predávané na trhu občanom, vzťahuje sa na príjem z ich predaja oslobodenie od dane do výšky 500 eur ročne.

406. Príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci

Fyzická osoba, ktorá poberá príjmy zo závislej činnosti prenajala príležitostne (na dovolenku) svoj karavan kolegovi z práce za dohodnutú sumu.

Je možné považovať takýto príjem za príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci?

V zmysle v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za ostatný príjem považuje aj príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Pretože nájomca nie je fyzická osoba s príjmami v § 6 zákona o dani z príjmov (nepoužila karavan na podnikanie), vzťahuje sa na predmetný príjem oslobodenie od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona do určeného limitu.

407. Príjem z prenájmu stavebného stroja

Fyzická osoba, ktorá je živnostníkom prenajala na 3 mesiace inej fyzickej osobe, ktorá stavia rodinný dom stavebný stroj za dohodnutú sumu. Stavebný stroj má živnostník zaradený v obchodnom majetku.

Možno oslobodiť od dane do limitu 500 eur ročne príjem z prenájmu stavebného stroja u živnostníka?

Medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nepatria príjmy za prenájom hnuteľného majetku využívaného v súvislosti s podnikaním. Hoci u živnostníka nejde o sústavné prenajímanie hnuteľnej veci, nemožno príjem z prenájmu považovať za príjem z príležitostného prenájmu podľa § 8 ods. 1 pís. a) zákona o dani z príjmov, na ktorý by bolo možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. V danom prípade ide o príjem zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) zákona], čo vyplýva z § 6 ods. 5 písm. a) tohto zákona.

408. Príjem oslobodený od dane

Fyzická osoba má uzatvorenú s bytovým družstvom Zmluvu o výkone činnosti zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto zmluvy jej je vyplácaná štvrťročne odmena 120 eur. Táto osoba príjem nezdanila s odôvodnením, že je oslobodený od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov ako ostatný príjem z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona. Fyzická osoba má okrem tohto príjmu aj príjem zo závislej činnosti vykonávanej v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa.

Je popísaný postup správny?

Uvedený postup je nesprávny. Z vyplácaných odmien má bytové družstvo zrážať preddavky na daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov. Po skončení roka má vystaviť tejto osobe potvrdenie, v ktorom uvedie vyplatené príjmy a zrazené preddavky. Fyzická osoba požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti svojho zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, pričom k žiadosti predloží potvrdenie od bytového družstva. Druhou možnosťou ročného vysporiadania dane je podať daňové priznanie, ku ktorému fyzická osoba priloží potvrdenie od zamestnávateľa a od bytového družstva.

V každom prípade sa ročná daň tejto fyzickej osoby vypočíta z úhrnu príjmov zo závislej činnosti od „hlavného“ zamestnávateľa a od bytového družstva.

409. Príjmy zo závislej činnosti

Fyzická osoba, ktorá poberá počas roka príjmy zo závislej činnosti od svojho zamestnávateľa príležitostne pokosí trávnik a oreže stromy susedovi, ktorý je na starobnom dôchodku a tento dôchodok je jeho jediným príjmom. Z tejto činnosti dosiahla fyzická osoba za rok príjem 300 eur.

Vzťahuje sa na takýto príjem oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov?

Pretože sused nie je daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov a teda si nezahŕňa vyplatenú odmenu za vykonané práce do svojich daňových výdavkov, vyplatená suma je v plnej výške oslobodená od dane.

Otázky 403 – 409 vypracovala Ing. Ivana Valterová

410. Daňová povinnosť

Podnikateľ A daroval inému podnikateľovi B automobil zaradený do obchodného majetku, ktoré už bolo ku dňu darovania odpísané a malo nulovú zostatkovú hodnotu. Títo podnikatelia sú závislými osobami podľa § 2 písm. n) ZDP. Trhová cena darovaného automobilu v čase darovania bola 5 000 eur.

Nedochádza k znižovaniu daňovej povinnosti?

V závislosti na skutočnostiach a okolnostiach konkrétneho prípadu je potrebné predovšetkým zvážiť, či by v uvedenom prípade k obdobnej transakcii darovania uskutočnenej za porovnateľných podmienok došlo aj v situácii, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely ZDP závislými osobami. V podnikateľskej praxi nastávajú totiž nezriedka situácie, keď závislé osoby cielene použijú špecifickú právu formu transakcie (v uvedenom prípade darovanie) s cieľom znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá by vznikla v prípade transakcie klasifikovanej ako predaj.

Na druhej strane je nepopierateľné, že k právnemu aktu darovania dochádza aj medzi nezávislými osobami, pričom toto darovanie môže byť motivované rozličnými zámermi, ktorými môžu byť napríklad charita alebo verejný záujem. Darovanie medzi dvomi osobami – podnikateľmi, prípadne medzi dvoma obchodnými spoločnosťami založenými s cieľom dosahovať zisk je už ale skutočnosť, ku ktorej tak často nedochádza. Preto je v takom prípade potrebné skúmať skutočný motív a cieľ týchto transakcií a právnych vzťahov a zhodnotiť, či nedochádza k obchádzaniu zákona a k znižovaniu daňovej povinnosti.

Pokiaľ by výsledkom skúmania bol záver, že by k obdobnej transakcii a za porovnateľných podmienok nedošlo, keby spomínaní podnikatelia neboli pre účely zákona o dani z príjmov závislými osobami a súčasne v dôsledku týchto právnych úkonov došlo k zníženiu daňovej povinnosti, finančné orgány sú oprávnené preklasifikovať právnu formu týchto transakcií v kontexte ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Postup podľa § 17 ods. 5 ZDP sa teda môže uplatniť aj v tomto prípade.

Vyššie uvedený postup má takisto oporu v Smernici OECD o transferovom oceňovaní, kde sa vo výnimočných prípadoch pripúšťa rekvalifikácia právnych úkonov (prezentovanej zmluvnej vôle) vykonaných závislými osobami, pričom sa uvádza, že je nutné brať ohľad na skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu.

411. Zdanenie príjmu

Manželka po smrti svojho manžela dostala od kolegov manžela ako dar finančnú hotovosť na preklenutie jej ťažkej životnej situácie.

Je manželka povinná tento príjem zdaniť?

Príjem získaný darovaním nie je predmetom dane z príjmov, a z toho dôvodu manželke nevznikne povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní a zaplatiť daň.

412. Úhrn daňových zostatkových cien

Spoločnosť XYZ, a.s. darovala škole v roku 2023 v dlhodobom hmotnom majetku evidované 2 počítače, z ktorých k 31. 12. 2022 mal jeden zostatkovú hodnotu 200 eur a druhý 700 eur. Na uvedenú školu tiež previedla pozemok, ktorý obstarala v roku 2013 za 30 000 eur.

Bude úhrn daňových zostatkových cien uvedených počítačov v sume 900 eur daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti XYZ?

Úhrn daňových zostatkových cien uvedených počítačov v sume 900 eur nebude daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti XYZ, a.s., pretože boli darované, tzn. neboli použité v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti. Nebol tak splnený základný predpoklad daňovej uznateľnosti nákladu v zmysle § 2 písm. i) ZDP (z darovania neplynie totiž žiadny príjem).

Čo sa týka pozemku, tento je z daňového odpisovania vylúčeným druhom majetku v zmysle § 23 ods. 1 písm. a) ZDP. Keďže podľa § 25 ods. 3 ZDP je zostatková cena pre účely zákona o dani z príjmov definovaná ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) resp. § 22 ods. 12 ZDP, bude vyradený v podstate vo svojej obstarávacej cene – t. j. 30 000 eur.

Táto suma však rovnako v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP nebude daňovo uplatniteľná, nakoľko bol pozemok vyradený z obchodného majetku v dôsledku darovania.

413. Nepeňažný príjem

Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy byt v hodnote 160 000 eur.

Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?

Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti (bytu) nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ktorý však môže byť oslobodený od dane pri splnení podmienok na jeho oslobodenie.

414. Dar ako predmet dane

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci podnikania dostala ako dar od svojho dodávateľa lešenie.

Je tento dar predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o vec, ktorá je určená na stavebné práce, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s výkonom činnosti podnikateľa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania.

415. Príjem u lekára

Obchodná spoločnosť ako držiteľ povolenia na výrobu liekov darovala fyzickej osobe – zdravotníckemu pracovníkov, ktorý je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (nie je podnikateľom) počítač.

Je tento nepeňažný príjem u lekára predmetom dane z príjmov?

Keďže ide o dar, ktorý bol poskytnutý od zákonom vymedzenej osoby (držiteľa povolenia na výrobu liekov), u lekára sa jedná o zdaniteľný príjem v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 psím. l) ZDP. Tento príjem podlieha dani vyberanej zrážkou, ktorú je podľa § 43 ods. 17 ZDP povinný odviesť príjemca nepeňažného plnenia – tzn. lekár.

Otázky 410 – 415 vypracoval Ing. Ján Mintál

416. Použitie sadzby dane

Daňovník vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2023 základ dane z príjmov zo závislej činnosti znížený o nezdaniteľné časti základu dane vo výške 13 500 eur. Jeho príjmy nepresiahli sumu 49 790 eur.

Môže daňovník použiť na výpočet daňovej povinnosti sadzbu dane 15 %?

Nie, pretože zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti nie je možné použiť 15 %-nú sadzbu dane. Na výpočet dane použije sadzbu dane 19 %.

417. Výpočet daňovej povinnosti

Daňovník Milan, vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2023 základ dane z príjmov z podnikania znížený o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu vo výške 19 500 eur. Príjem z podnikania za rok 2023 dosiahli sumu 47 600 eur.

Akú sadzbu dane použije daňovník na výpočet daňovej povinnosti?

Keďže príjmy z podnikania daňovníka nepresiahli sumu 49 790 eur, na výpočet daňovej povinnosti použije daňovník sadzbu dane 15 %.

418. Základ dane znížený o daňovú stratu

Daňovník Róbert vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2023 základ dane z príjmov z podnikania znížený o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu vo výške 18 500 eur. Príjem z podnikania za rok 2023 presiahol u daňovníka sumu 95 000 eur.

Akú sadzbu dane daňovník použije na výpočet daňovej povinnosti?

Nakoľko príjmy z podnikania daňovníka presiahli v roku 2023 sumu 49 790 eur a základ dane nepresiahol sumu 41 445,46 eura, na výpočet daňovej povinnosti použije daňovník sadzbu dane 19 %.

419. Použitie sadzby dane na všetky príjmy

Daňovník Tomáš pracoval od januára do marca v roku 2023 na trvalý pracovný pomer. Za tieto dva mesiace dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti 3 300 eur. Od marca 2023 si založil živnosť. Jeho celkové príjmy zo živnosti za rok 2023 budú nižšie ako 45 000 eur.

Môže si daňovník uplatniť sadzbu dane vo výške 15 % na všetky príjmy, keď nepresiahli 49 790 eur?

Nie, daňovník si uplatní na príjmy zo závislej činnosti sadzbu dane vo výške 19 % a na príjmy zo živnosti si, uplatní 15 %, aj v prípade, že v tomto zdaňovacom období dosiahol aj iné druhy príjmov.

420. 15 % sadzba dane

Spoločnosť s r. o. dosiahne za rok 2023 príjmy vo výške 49 795 eur, základ dane vykázal vo výške 10 000 eur.

Môže byť uplatnená sadzba vo výške 15%?

Spoločnosť nemôže uplatniť sadzba dane vo výške 15 % pretože jej celkové príjmy presiahli sumu 49 790 eur. Musí uplatniť sadzbu dane vo výške 21 %. Jej daňová povinnosť bude 2 100 eur. Jej daňová povinnosť bude o takmer o 600 eur vyššia ak by dosiahol príjmy o 5 eurá nižšie.

Otázky 416 – 420 vypracoval Ing. Anton Kolembus

421. Vznik daňovej povinnosti

Spoločnosť ALFA, s.r.o. (mesačný platiteľ DPH) uzatvorila so spoločnosťou BETA, s.r.o. (mesačný platiteľ DPH) komisionársku zmluvu. V zmysle tejto zmluvy sa spoločnosť BETA, s.r.o. zaväzuje vo vlastnom mene zabezpečiť predaj tovaru spoločnosti ALFA, s.r.o. Spoločnosť BETA, s.r.o. si zahrnie odmenu do ceny predávaného tovaru. Spoločnosť BETA, s.r.o. uvedený tovar predala dňa 21. júla 2023, pričom vystavila pre kupujúceho faktúru vo vlastnom mene.

Kedy vzniká komitentovi daňová povinnosť?

Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi. Dňa 21. júla 2023, t. j. dňom dodania tovaru (dňom predaja) vznikla spoločnosti BETA, s.r.o. daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu, ktorým je dodanie tovaru na základe komisionárskej zmluvy. Vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k predaju tovaru spoločnosti ALFA, s.r.o., daňová povinnosť dňa 21. júla 2023 vzniká aj spoločnosti ALFA, s.r.o., ktorá vystaví faktúru pre spoločnosť BETA, s.r.o. Spoločnosti BETA, s.r.o. tak vzniká nielen povinnosť odvodu dane, ale aj právo na odpočítanie dane.

Z pohľadu správneho určenia základu dane, je potrebné pripomenúť, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Podľa § 22 ods. 2 písm. b) sa do základu dane zahŕňajú aj súvisiace náklady – tj. okrem iného aj provízie. To znamená, že ak hodnota predaného tovaru bez DPH bola napr. 1 000 eur a dohodnutá provízia za sprostredkovanie jeho predaja napr. 5 % z tejto hodnoty, potom základom dane u komisionára pri fakturácii kupujúcemu bude suma 1 050 eur. Spoločnosť ALFA, s.r.o. však vystaví pre spoločnosť BETA, s.r.o. faktúru so základom dane 1 000 eur.

422. Nevyhotovená FA

ALFA, s.r.o. – slovenský platiteľ DPH, si na základe zasielateľskej zmluvy objednala u spoločnosti BETA, s.r.o. – slovenského platiteľa DPH, obstaranie prepravy tovaru. Spoločnosť BETA, s.r.o. sa zaviazala, že spoločnosti ALFA, s.r.o. obstará vo vlastnom mene na účet spoločnosti ALFA, s.r.o. prepravu tovaru zo Žiliny do Nitry v sume 300 eur + 60 eur DPH. Spoločnosť BETA, s.r.o. obstarala prepravu u dopravcu, ktorý nie je platiteľom DPH. Dopravca uskutočnil prepravu 25.marca 2023 a faktúru pre spoločnosť BETA, s.r.o. vyhotovil dňa 27. marca 2023. Spoločnosť BETA, s.r.o. požaduje platbu za obstaranú službu prepravy faktúrou vyhotovenou 7. júla 2023.

Kedy vzniká spoločnosti daňová povinnosť?

Z dôvodu, že spoločnosť BETA, s.r.o. nevyhotovila faktúru do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná (25. marca 2023), daňová povinnosť spoločnosti BETA, s.r.o. vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná – tzn. 30. júna 2023.

423. Nebytové priestory

Platiteľ dane uzavrel počnúc 1. júlom 2023 zmluvu o nájme nebytových priestorov na obdobie 2 kalendárnych rokov s iným platiteľom dane, pričom sa dohodlo, že tento prenájom nehnuteľnosti bude podliehať DPH. V zmluva sa dohodli mesačné platby za prenájom so splatnosťou do 10. dní po ukončení kalendárneho mesiaca. S dodávateľom elektriny má prenajímateľ časti nehnuteľnosti uzavretú zmluvu na dodanie elektriny, pričom zo zmluvy vyplýva fakturácia presného množstva elektriny. Popri nájomnom sa prenajímateľ rozhodol obstarávať pre nájomcu aj dodanie elektriny a dohodol sa s ním na fakturácii presne dodaného množstva odobratej elektriny. Za mesiac júl 2023 obdržal dňa 5. augusta 2023 prenajímateľ faktúru za odber presného množstva elektriny. Po obdržaní tejto faktúry vykonal prenajímateľ rozpis odberu elektriny a 8. augusta 2023 vyhotovil nájomcovi faktúru za presne dodané množstvo elektriny.

Kedy dochádza k vzniku daňovej povinnosti?

Predovšetkým treba uviesť, že daňová povinnosť za prenájom časti nehnuteľnosti vznikne prenajímateľovi najneskôr posledným dňom každého kalendárneho mesiaca. Daňová povinnosť za obstaranie elektriny vzniká prenajímateľovi 8. augusta 2023, teda dňom vyhotovenia faktúry, ktorou požaduje platbu za dodanie elektriny nájomcovi. Za zdaňovacie obdobie júl 2023 prenajímateľ poskytol nájomcovi prenájom nehnuteľnosti a obstaranie dodania elektriny, pričom daňová povinnosť pri nájme nebytových priestorov mu vznikne v zmysle prvej vety ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DPH v zdaňovacom období júl 2023 a za dodanie elektriny v zdaňovacom období august 2023 [§ 19 ods. 3 písm. c) zákona o DPH].

424. Reálny stav

Spoločnosť pôsobiaca v oblasti reklamných služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti častokrát refaktúruje nakúpené služby ako aj materiál, a to v tých istých sumách, v akých ich obstarala.

Ako správne uvedené transakcie zaúčtovať, aby štruktúra nákladov a výnosov, majetku a záväzkov vyjadrovala ich reálny stav?

Možnosti ako postupovať v predmetnom prípade pri účtovaní refakturácie sú obsiahnuté v rámci ustanovenia § 63 ods. 2 postupov účtovania v PÚ. Spoločnosť by mala v každom prípade zvážiť, ktorý z uvedených postupov pri refakturácii služieb a materiálu zvolí, a to s ohľadom na podnikateľskú činnosť, ktorú vykonáva.

Možnosť účtovania nákupu materiálu pre iný subjekt
Text	Suma v €	MD	D
Kúpa materiálu a jeho prijatie na sklad	300 60 360	112 (501) 343	321
Odovzdanie materiálu inému subjektu (refakturácia)	300 60 360	311	112 (501) 343

Možnosť účtovania obstarania služby pre iný subjekt
Text	Suma v €	MD	D
Obstaranie služby	200 40 240	518 343	321
Dodanie služby (refakturácia)	200 40 240	311	602 343

425. Reklamná služba

Spoločnosť ABC, s.r.o. zabezpečí vo svojom mene pre spoločnosť BETA, a.s. dodanie reklamných služieb spoločnosťou XYZ, s.r.o. – slovenským platiteľom dane.

Kedy si môže spoločnosť odpočítať daň z prijetej reklamnej služby?

Spoločnosť XYZ, s.r.o. vyúčtuje cenu s DPH platiteľovi dane ABC, s.r.o., následne si spoločnosť ABC, s.r.o. uplatní odpočítanie dane z prijatej reklamnej služby a vyhotoví faktúru pre platiteľa dane BETA, a.s. Do základu dane zahrnie okrem ceny reklamných služieb aj svoju odmenu za obstaranie služby a uplatní sadzbu dane 20 %. Vyhotovením faktúry vzniká firme ABC, s.r.o. daňová povinnosť.

426. Uplatnenie DPH

Slovenská spoločnosť ABC, s.r.o. – platiteľ DPH na Slovensku dostáva faktúry za prepravu zo Slovenska do Francúzska od slovenského prepravcu so slovenskou DPH. Na základe dohody, že niektoré náklady na prepravu bude znášať francúzsky odberateľ, ich refakturuje francúzskej firme, ktorá je platiteľ DPH vo Francúzsku. Faktúry vystavené na francúzskeho odberateľa s refakturovanou prepravou majú byť so slovenskou DPH.

Ako ich spoločnosť ABC, s.r.o. dostáva? Uplatňuje si DPH, alebo bez DPH? A ak by boli bez DPH, bude mať potom spoločnosť ABC, s.r.o. nárok na uplatnenie slovenskej DPH z dodaných faktúr?

Podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ďalej v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH platí, že miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že faktúru za prepravné služby pre francúzsku zdaniteľnú osobu bude slovenská spoločnosť ABC, s.r.o. vystavovať bez DPH. DPH z dodanej faktúry od slovenského prepravcu si spoločnosť ABC, s.r.o. môže uplatniť na odpočítanie za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 a § 51 zákona o DPH.

Otázky 421 – 426 vypracoval ???

3.2 Daň z pridanej hodnoty

427. Zdanenie a odvedenie dane

Platiteľ DPH prevádzkuje papiernictvo. Na sklade eviduje tovar (tzv. ležiaky), ktorý je už nepredajný a pri nákupe ktorého si uplatnil DPH na vstupe. Uvedený tovar sa rozhodne darovať materskej škole v miestnej obci.

Aká bude v tomto prípade daňová povinnosť z pohľadu DPH?

V prípade, ak platiteľ spomínané zásoby daruje materskej škole, je potrebné si uvedomiť, že:

• aj bezodplatné zdaniteľné obchody sú predmetom dane,

• takýto zdaniteľný obchod bude uskutočnený dňom dodania predmetných zásob,

• vzniká mu povinnosť do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad, ktorý obsahuje primerane náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o DPH a na účely zákona o DPH sa považuje za faktúru.

V prípade, ak teda platiteľ zásoby daruje, táto skutočnosť bude predmetom DPH a z toho dôvodu ju musí zdaniť a daň odviesť.

428. Odvedenie DPH

Spoločnosť XYZ, a.s. – platiteľ DPH daroval škole počítače. Pri kúpe počítačov si spoločnosť uplatnila odpočítanie dane, pričom v čase darovania mali počítače zostatkovú hodnotu nulovú.

Bude spoločnosť povinná odviesť DPH

Spoločnosť XYZ, a.s. nebude povinná odviesť DPH z takéhoto darovania, nakoľko základ dane je pre účely DPH nulový.

429. Odpisovaný majetok

Fyzická osoba A, platiteľ dane v mesiaci máj 2016 kúpila stavebný pozemok na účely svojho podnikania od podnikateľa, platiteľa dane B v sume 120 000 eur vrátane dane. U platiteľa A bola daň v plnej výške odpočítateľná. V mesiaci január 2023 stavebný pozemok dodal svojmu zamestnancovi bezodplatne.

Je stavebný pozemok odpisovaným majetkom?

Platiteľ A je povinný priznať a odviesť daň v sume 20 000 eur. Stavebný pozemok nie je v zmysle zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom. Základom dane je cena za ktorú bol tovar – pozemok nadobudnutý, t. j. 100 000 eur.

430. Prenos daňovej povinnosti

Platiteľ dane A daruje inému platiteľovi dane B nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie.

Má sa pri bezodplatnom dodaní uplatniť prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH?

Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 8 zákona o DPH. V prípade bezodplatného dodania tovaru (teda aj nehnuteľnosti) sa platiteľ dane nemôže rozhodnúť o postupe podľa § 38 ods. 8 zákona o DPH, aj keď k darovaniu dôjde po 5 rokoch od jej prvej kolaudácie.

To znamená, že na posudzovaný prípad sa prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH neaplikuje.

431. Oprava strechy

Stavebná firma, platiteľ dane bezodplatne opraví strechu na rodinnom dome svojho zamestnanca. Na opravu strechy použije materiál – krytinu a dosky, pracovnú silu svojej firmy, dodá lešenie a zabezpečí dopravu materiálu.

Čo je v uvedenom prípade základom dane?

Základom dane pri dodaní služby, ktorou je oprava strechy pre osobnú spotrebu svojho zamestnanca, sú všetky skutočne vynaložené náklady súvisiace s vykonanou opravou.

Otázky 427 – 431 vypracoval Ing. Ján Mintál

432. Nedodržanie objektívnej lehoty pri zmeškaní lehoty

Daňovému subjektu bolo dňa 8. 4. 2022 doručené rozhodnutie, ktorým bol vyrubený rozdiel dane. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 8. 5. 2022. Daňový subjekt sa voči rozhodnutiu neodvolal. Dňa 12. 5. 2023 daňový subjekt podal odvolanie a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty zo zdravotných dôvodov (vážny úraz, dlhodobé liečenie ukončené dňa 21. 4. 2023). Daňový subjekt podal odôvodnenú žiadosť, subjektívna lehota 30 dní bola dodržaná a uplynula dňa 21. 5. 2023.

Mal subjekt právo na odpustenie zmeškania lehoty?

Keďže môže plynúť len v rámci objektívnej ročnej lehoty od posledného dňa pôvodnej lehoty, daňový subjekt mohol podať odvolanie a požiadať o odpustenie zmeškania lehoty len do 8. 5. 2023. Správca dane zmeškanie lehoty neodpustil a odvolanie zamietne z dôvodu jeho neprípustnosti.

Ing. Naďa Vašková

3.3 Automobil

433. Vek vozidla

Vozidlo kategórie N3 malo dátum prvej evidencie 18. 1. 2021.

Ako sa bude počítať vek takéhoto vozidla, ak by išlo o podanie daňového priznania?

Pri vozidle kategórie N3 sa vek vozidla počíta počnúc dátumom jeho prvej evidencie. Vozidlo s dátumom prvej evidencie 18. 1. 2021 (ak sa bude používať na podnikanie) počíta „vek“ počnúc dátumom prvej evidencie, t. j. prvý mesiac „veku“ vozidla je január 2021. Od tohto mesiaca (teda vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla) sa počíta vek vozidla. Ak by sa mal riešiť vek vozidla napr. pri podaní daňového priznania za rok 2023 (predpokladajme, že vozidlo sa bude používať na podnikanie počas celého roka 2023) tak za rok 2023 bude vozidlo spadať vekom do rozpätia 25 – 36 kalendárnych mesiacov. Tomuto rozpätiu (25 – 36 kalendárnych mesiacov) prináleží s ohľadom na kategóriu vozidla (N3) úprava ročnej sadzby dane z prílohy č. 1 a to znížením o 50 %.

Tiež možno uvažovať o tom, že ak by išlo o vozidlo kategórie N3, ktoré by bolo ťahačom (zadanie príkladu presne nešpecifikuje o aké presné vozidlo ide), tak sa upravuje ročná sadzba dane rovnakým spôsobom, t. j. znížením o 50 %, avšak bude to ročná sadzba dane z prílohy č. 1a.

434. Úprava sadzieb vozidiel

Vozidlo kategórie N3 je hybridným motorovým vozidlom. Obe vozidlá sa použijú viac ako 60x v sledovanom zdaňovacom období v kombinovanej doprave.

Ako by sa upravila ročná sadzba dane vozidlu kategórie N3 (ťahač) a vozidlu kategórie O4 (náves)?

Ročná sadzba dane z prílohy č. 1a pre vozidlo kategórie N3 (ťahač) sa bude upravovať v závislosti od veku vozidla (ide o vozidlo kategórie N3, pre ktoré platí, že úprava ročnej sadzby dane sa vykoná podľa § 7 ods. 2, v závislosti od veku vozidla). Následne sa ešte zníži o 50 % nakoľko predmetné vozidlo je hybridným motorovým vozidlom. Úplne na záver sa táto upravená ročná sadzba dane zníži ešte o 50 % z titulu využitia vozidla v kombinovanej doprave.

Ročná sadzba dane vozidla kategórie O4 (náves) z prílohy č. 1a sa bude upravovať znížením o 60 % bez použitia akéhokoľvek kritéria, teda v tejto súvislosti nie je potrebné poznať ani vek vozidla.

Následne sa táto upravená ročná sadzba dane ešte zníži o 50 % z titulu využitia vozidla v kombinovanej doprave.

435. Používanie vozidla celý rok

Uvažuje sa o podaní daňového priznania za rok 2023, pričom vozidlo by sa používalo počas celého roka 2023.

Ako sa bude postupovať pri úprave ročnej sadzby dane vozidla kategórie M3 s dátumom prvej evidencie 11. 3. 2020?

Pre vozidlo kategórie M3 je jeho vek rozhodujúcim kritériom na úpravu ročnej sadzby dane z prílohy č. 1. Vozidlo s dátumom prvej evidencie 11. 3. 2020 (ak by sa uvažovalo o tom, že vozidlo bude používané počas celého zdaňovacieho obdobia roka 2023) by patrilo vekom pri podaní daňového priznania za rok 2023 (teda za obdobie od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2023) do rozpätia 35 – 46 kalendárnych mesiacov. Tomuto rozpätiu kalendárnych mesiacov, zodpovedajúcemu veku vozidla, prináleží úprava ročnej sadzby dane aj jej znížením o 50 % a aj znížením o 40 % nasledovne:

• do 36 (vrátane) kalendárnych mesiacov ide o zníženie o 50 % ... počas prvých dvoch mesiacov roku 2023

• od 37-72 kalendárnych mesiacov ide o zníženie o 40 % ... počas ďalších nasledujúcich 10 mesiacov roku 2023.

436. Náprava pochybenia

Daňovník – fyzická osoba (FO), podnikateľ v autodoprave, vlastník viacerých ťahačov a vozidla kategórie N3, v podanom daňovom priznaní za rok 2022 omylom pri nákladnom vozidle kategórie N3 vyznačil, že ide o ťahač. Týmto nesprávnym uvedením bola predmetnému vozidlu „priradená“ iná, nižšia ročná sadzba dane z prílohy č. 1a ako v skutočnosti mala byť, teda z prílohy č. 1, čo následne ovplyvnilo aj vypočítanú celkovú daň za všetky vozidlá v podanom daňovom priznaní. Túto skutočnosť daňovník zistil až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za ročné zdaňovacie obdobie (10. 5. 2023).

Ako má správne postupovať daňovník pri náprave uvedeného pochybenia?

Daňovník nesprávnym vyznačením vozidla kategórie N3 ako ťahača v III. oddiele daňového priznania na r. 04 do výpočtu celkovej dane za všetky vozidlá započítal nesprávnu upravenú ročnú sadzbu dane (nižšiu, z prílohy č. 1a namiesto ročnej sadzby dane z prílohy č. 1, ktorá je určená pre všetky vozidlá s výnimkou vozidiel ťahač a náves). Predmetnú chybu preto daňovník napraví podaním dodatočného daňového priznania s uvedením všetkých vozidiel tak, ako v pôvodne podanom daňovom priznaní uviedol, so správnym uvedením vozidla kategórie N3 bez vyznačenia, že by malo ísť o vozidlo ťahač, čím docieli správne určenie zodpovedajúcej ročnej sadzby dane pre toto vozidlo. Výslednú daň (rozdiel medzi daňou z dodatočného daňového priznania a daňového priznania) daňovník doplatí v lehote na podanie dodatočného daňového priznania, t. j. do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení.

Dodatočné daňové priznanie podá daňovník na rovnakom tlačive, na akom podal pôvodné daňové priznanie (MF/17527/2020-726).

437. Zistenie nesprávnosti

Daňovník v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2021 uviedol vozidlo, pri ktorom do kolónky „Vznik daňovej povinnosti“ uviedol dátum 1. 3. 2021. Na základe zákonných podmienok vzniku daňovej povinnosti boli splnené podmienky predmetu dane až 1. 4. 2021 (vozidlu bolo pridelené evidenčné číslo 1. 4. 2021). V podanom daňovom priznaní daňovník v dôsledku nesprávne uvedeného vzniku daňovej povinnosti vypočítal pomernú časť dane za 10 kalendárnych mesiacov namiesto za 9 kalendárnych mesiacov (reálneho použitia vozidla na podnikanie).

Môže daňovník po zistení nesprávnosti podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom uvedie správny dátum vzniku daňovej povinnosti a tiež správny počet kalendárnych mesiacov použitia vozidla na podnikanie, a tým uvedie aj správne vypočítanú sumu pomernej časti dane v závislosti od tohto upraveného počtu mesiacov?

Daňovníkovi vznikla daňová povinnosť prvým dňom mesiaca, v ktorom sa vozidlo použilo na podnikanie, t. j. 1. 4. 2021, kedy vozidlu zaradenému do užívania bolo pridelené evidenčné číslo týmto dátumom, a tak v daňovom priznaní mala byť správne vypočítaná pomerná časť dane za použitie vozidla na podnikanie za 9 kalendárnych mesiacov a nie za 10 kalendárnych mesiacov. Uvedené pochybenie, s dopadom na vypočítanú sumu pomernej časti dane (nižšej ako bola uvedená v daňovom priznaní), daňovník môže napraviť podaním dodatočného daňového priznania.

Podaním dodatočného daňového priznania na sumu dane nižšiu ako bola uvedená v daňovom priznaní, vznikne daňovníkovi rozdiel, ktorý ak daňovník zaplatil daň podľa podaného daňového priznania, je preplatkom, o ktorého vrátenie daňovník môže požiadať prostredníctvom VI. Oddielu daňového priznania.

438. Náprava po uplynutí lehoty

Daňovník – fyzická osoba, podal daňové priznanie za použitie motorového vozidla s pohonom na CNG na podnikanie, avšak túto skutočnosť zabudol vyznačiť v tomto podanom daňovom priznaní. Z dôvodu nevyznačenia skutočnosti, že ide o motorové vozidlo s pohonom na CNG nedošlo k uplatneniu zníženia ročnej sadzby dane o 50% (následne po jej úprave z titulu veku vozidla).

Môže daňovník po tomto zistení, vykonať nápravu aj po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podaním dodatočného daňového priznania?

Zákon o dani z motorových vozidiel zvýhodňuje hybridné motorové vozidlá alebo vozidlá s alternatívnym palivom (stlačený zemný plyn, skvapalnený zemný plyn alebo vodík). Daňovník si toto zvýhodnenie uplatňuje v daňovom priznaní. Ak podľa zadania tohto príkladu daňovník nevyznačil v podanom daňovom priznaní zníženie ročnej sadzby dane z titulu toho, že ide o motorové vozidlo so stlačeným zemným plynom CNG a tým neznížil ročnú sadzbu dane upravenú primárne v závislosti od veku vozidla, môže nárok na zníženie ročnej sadzby dane uplatniť podaním dodatočného daňového priznania.

439. Spôsob nápravy

Daňovník podal daňové priznanie z dôvodu ukončenia podnikania v lehote stanovenej zákonom (31. 3. 2023). Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistil, že v podanom daňovom priznaní nesprávne vypočítal pomernú časť dane za použitie vozidla (ťahač a náves) na podnikanie, nakoľko pri uvedených vozidlách nesprávne uviedol hmotnosť každého z vozidiel (nie najväčšiu technicky prípustnú celkovú hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu z riadku 33 osvedčenia o evidencii vozidla, ale z riadku 32), teda nižšiu ako mal. Uvedenú nezrovnalosť zistil až v mesiaci jún 2023.

Akým spôsobom mal daňovník napraviť uvedené pochybenie?

Daňovník už podal daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote, t. j. do konca mesiaca po mesiaci, v ktorom prerušil podnikanie a až následne v mesiaci jún 2023 zistil svoje pochybenie spôsobené nesprávnym uvedením najväčšej technicky prípustnej hmotnosti vozidla, nie z riadku 33 ale z riadku 32 osvedčenia o evidencii vozidla a k nemu zodpovedajúcej ročnej sadzby dane, ktorá v tomto prípade je nižšia ako mala byť.

Toto pochybenie daňovník napraví podaním dodatočného daňového priznania a to najneskôr do jedného mesiaca nasledujúceho po tomto pochybení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka (roku 2023), t. j. do konca júla 2023).

440. Neuvedenie vozidla v DP

Daňovník prerušil podnikanie od 1. 3. 2023 do 29. 2. 2024. Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré skončilo 28. 2. 2023 podal daňové priznanie v zákonnej lehote, t. j. do 31. 3. 2023. Daňovník následne zistil (15. 4. 2023), že v daňovom priznaní neuviedol vozidlo použité zamestnancom na pracovnej ceste v trvaní od 5. 1. 2023 do 15. 1. 2023.

Akým spôsobom napraví toto pochybenie?

Ak daňovník až po lehote na podanie daňového priznania 15. 4. 2023 zistil, že už v podanom daňovom priznaní v riadnej lehote (do 31. 3. 2023 z dôvodu prerušenia podnikania a povinnosti podať daňové priznanie do jedného mesiaca po skončení zdaňovacieho obdobia) neuviedol vozidlo použité zamestnancom na pracovnej ceste a teda ani za toto vozidlo nevypočítal pomernú časť dane, túto nesprávnosť napraví iba podaním dodatočného daňového priznania. V dôsledku neuvedenia vozidla do daňového priznania bola ním pôvodne deklarovaná suma výslednej dane nižšia o pomernú časť dane práve za toto vozidlo použité zamestnancom na pracovnej ceste. Na nápravu tejto skutočnosti, ktorej výsledkom je vyššia daň ako bola uvedená v daňovom priznaní, využije daňovník inštitút dodatočného daňového priznania, ktoré je v takomto prípade povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, t. j. do 31. 5. 2023 s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týkalo a v rovnakej lehote aj dodatočne priznanú daň zaplatiť. Pomernú časť dane za vozidlo použité zamestnancom na pracovnej ceste vypočíta daňovník (v tomto prípade v polohe zamestnávateľa) v závislosti od vzniku a zániku daňovej povinnosti, t. j. za 1 kalendárny mesiac (vznik daňovej povinnosti 1. 1. 2023 a zánik daňovej povinnosti 31. 1. 2023).

Dodatočné daňové priznanie daňovník nepodáva iba za vozidlo, ktoré nebolo uvedené v podanom daňovom priznaní, ale za všetky vozidlá používané na podnikanie v roku 2023 (do ukončenia zdaňovacieho obdobia).

Otázky 433 – 440 vypracovala Ing. Jana Fülöpová

441. Automobil používaný zamestnancom na súkromné účely

Osobné motorové vozidlo spoločnosti zaradené do užívania v roku 2021 využíva konateľ spoločnosti aj na súkromné účely.

Bude spoločnosť bude krátiť všetky náklady súvisiace s vozidlom pomerom 80 % a 20 %?

U právnickej osoby (zamestnávateľa) používanie motorového vozidla na iné než podnikateľské účely nastane len v prípade, ak je toto vozidlo poskytnuté zamestnancovi aj na jeho súkromné použitie. Zamestnancom podľa ZDP je aj konateľ a spoločník s.r.o. bez pracovnoprávneho vzťahu. V takomto prípade zamestnancovi vzniká zdaniteľný nepeňažný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP (počas 1. až 8. roku od zaradenia motorového vozidla do užívania), t. j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla na súkromné účely vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla.

V zmysle výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP zamestnávateľ v tomto prípade nekráti výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie (s výnimkou nákladov na spotrebované pohonné látky, ktoré sú upravené osobitne), opravy a udržiavanie prislúchajúce k tomuto motorovému vozidlu. Všetky tieto výdavky zahŕňa do daňových výdavkov v plnej výške.

Ing. Jana Bielená

442. Vstupná cena automobilu

Daňovník zaradil v roku 2023 do obchodného majetku používaného na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudol v roku 2022 dedením po svojom otcovi. Notár v uznesení o dedičstve stanovil všeobecnú cenu vozidla v sume 9 600 eur. Otec toto vozidlo kúpil v roku 2021 za cenu 14 500 eur.

Ako sa určí vstupná cena na účely odpisovania vozidla?

Nakoľko osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté dedením, vstupnou cenou pre účely odpisovania motorového vozidla je všeobecná cena stanovená v uznesení o dedičstve v sume 9 600 eur.

443. Zaradenie vozidla do obchodného majetku

Podnikateľ nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?

Nakoľko sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude daňová zostatková cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).

444. Odpisy automobilu v daňových výdavkoch

Podnikateľ chce v roku 2023 chce vložil do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2022 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely.

V akej vstupnej cene zaradí auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?

Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2022. Rok 2023 je druhým rokom odpisovania.

Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2023 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000: 4).

Otázky 442 – 444 vypracoval Ing. Ján Mintál

445. Uplatňovanie paušálnych výdavkov pri využívaní automobilu aj na súkromné účely

Podnikateľ – fyzická osoba, obstaral motorové vozidlo na podnikanie. Vzhľadom na skutočnosť, že rodina daňovníka má len toto vozidlo, využívajú ho sčasti aj na súkromné účely.

V akej výške si môže podnikateľ uplatniť do daňových výdavkov výdavky súvisiace s obstaraním a prevádzkou uvedeného motorového vozidla?

V tomto prípade podnikateľ nemôže uplatniť 100 % daňové výdavky spojené s obstaraním a prevádzkou tohto vozidla. Podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP však môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 80 %. To znamená, že do daňových výdavkov uplatní 80 % z ročného odpisu motorového vozidla a následne aj 80 % z výdavkov na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie, ale aj na prípadné technické zhodnotenie.

446. Uplatňovanie paušálnych výdavkov pri automobile so VC 48 000 eur a viac

Podnikateľ – fyzická osoba, kúpil v januári 2023 osobný automobil a zaradil do obchodného majetku v obstarávacej (vstupnej) cene 64 000 €. Automobil používa aj na súkromné účely. Podľa § 17 ods. 34 ZDP má zvýšiť základ dane o rozdiel medzi skutočne uplatneným odpisom a odpisom z limitovanej vstupnej ceny 48 000 €. Uplatní výdavky vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP.

Ako bude podnikateľ postupovať pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP?

Podľa § 17 ods. 34 ZDP sa základ dane daňovníka zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 € a viac a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov z týchto automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur, ak daňovník dosiahne v príslušnom zdaňovacom období základ dane nižší ako je násobok počtu takýchto automobilov a ročným daňovým odpisom vypočítaným zo vstupnej ceny 48 000 eur.

V prípade, že daňovník (fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ZDP) osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac používa aj na súkromné účely a rozhodne sa uplatňovať paušálne výdavky súvisiace s týmto osobným automobilom vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP, úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná o kladný rozdiel medzi skutočne uplatnenými odpismi [80 % z ročného odpisu podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP] a ročným odpisom z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000, t. j. 12 000 eur (za predpokladu, že daňovník neobstaral, resp. nezaradil do užívania osobný automobil v priebehu zdaňovacieho obdobia), pričom táto suma (12 000 €) sa neupravuje v závislosti od uplatňovaných výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Keďže v predmetnom prípade daňovník používa aj na súkromné účely osobný automobil so vstupnou cenou 64 000 €, ak sa rozhodne uplatňovať paušálne výdavky súvisiace s týmto osobným automobilom vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP, úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná v závislosti od vykázaného základu dane nasledovne:

Rok	Základ dane /Daňová strata v €	Uplatnený daňový odpis z obstarávacej ceny v € (64 000 : 4) x 80 %	Odpis z limitovanej vstupnej ceny v € (48 000: 4)	Úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP v €
2023	- 3 000	12 800	12 000	800
2024	8 000	12 800	12 000	800
2025	15 000	12 800	12 000	neupravuje sa
2026	18 000	12 800	12 000	neupravuje sa

447. Automobil používaný zamestnancom na súkromné účely v 9. roku od zaradenia do užívania

Spoločnosť s r.o. poskytuje zamestnancovi na základe dohody automobil zaradený v obchodnom majetku spoločnosti na používanie aj na súkromné účely. Na základe § 5 ods. 3 písm. a) ZDP nepeňažným príjmom zamestnanca je 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla. Rok 2023 je deviatym rokom od zaradenia motorového vozidla do užívania, kedy už nie je z čoho vypočítať 1 %, avšak automobil naďalej zamestnanec používa aj na súkromné účely.

Je spoločnosť povinná postupovať v roku 2023 pri uplatnení výdavkov na opravy a udržiavanie, poistenie, prípadne technické zhodnotenie motorového vozidla podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP?

Z § 19 ods. 2 písm. t) ZDP vyplýva, že ak zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, pri výdavkoch (nákladoch) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla poskytnutého zamestnancovi aj na súkromné účely nepostupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP. Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP upravuje ocenenie nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý je zdaniteľným príjmom, v prípade poskytnutia motorového vozidla zamestnancovi aj na súkromné účely, a to počas ôsmych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania.

Vzhľadom na uvedené, v deviatom a nasledujúcich rokoch od zaradenia motorového vozidla do užívania sa ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP už neaplikuje, preto zamestnávateľ pri uplatnení výdavkov na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie tohto motorového vozidla postupuje v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, to znamená, že uplatňuje uvedené výdavky vo výške 80 %, resp. v preukázanej výške.

448. Neodpočítaná DPH pri automobile poskytnutom aj na súkromné účely

Zamestnávateľ poskytol motorové vozidlo svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné účely, pričom zamestnancovi zdaňuje nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. Motorové vozidlo bolo na pravidelnej servisnej prehliadke, za ktorú zamestnávateľ zaplatil 480 €, z toho DPH v sume 80 €. Zamestnávateľ si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 56 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby na podnikanie.

Môže si zamestnávateľ časť neodpočítanej DPH v sume 24 eur zahrnúť do daňových výdavkov?

Keďže zamestnávateľ zdaňuje nepeňažný príjem zamestnanca z použitia motorového vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, nekráti výdavky (náklady) súvisiace s týmto motorovým vozidlom podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP. Z tohto dôvodu časť DPH, na ktorú daňovníkovi nevznikol nárok na jej odpočítanie (24 eur), bude uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP.

449. Paušálne výdavky na spotrebu PHL pri použití vozidla fyzickou osobou aj na súkromné účely

Daňovník – fyzická osoba, využíva motorové vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku v pomere 70 % na podnikanie a 30 % na súkromné účely. Keďže využíva motorové vozidlo aj na súkromné účely, uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP, pri ktorom si všetky daňové výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlom uplatňuje len vo výške 80 % z celkových výdavkov (napr. odpisy vozidla, zaplatenú poistku, opravu, údržbu).

V akej výške bude daňovník uplatňovať do daňových výdavkov spotrebu pohonných látok, ak chce využiť postup podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP?

Daňovník (FO), ktorý využíva motorové vozidlo aj na súkromné účely, uplatní výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov v takej výške, v akom pomere využíva motorové vozidlo na podnikanie.

Ak motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku využíva na podnikanie na 70 %, v tomto prípade aj výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov si môže uplatniť do daňových výdavkov vo výške 70 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok, pričom naďalej platí, že daňovník nemusí viesť evidenciu.

Ostatné výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlom si uplatní vo výške 80 %.

450. DPH pri používaní automobilu obstarného zo spotrebného úveru aj na súkromné účely

Spoločnosť v mesiaci november obstarala motorové vozidlo formou spotrebného úveru a odpočítala si DPH v plnej výške (v tom období nevedela, že vozidlo bude poskytnuté na služobné a súkromné účely). V mesiaci január sa rozhodla, že toto vozidlo poskytne svojmu zamestnancovi na služobné a súkromné účely a uplatní postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. Keďže pri nákupe vozidla si odpočítala DPH z celej hodnoty, každý mesiac odvádza DPH na výstupe z použitia vozidla na súkromné účely.

Je DPH účtovaná do nákladov daňovým výdavkom?

Ak bude spoločnosť postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého, ak pri kúpe tovaru bola DPH úplne alebo čiastočne odpočítateľná, užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa DPH na osobnú spotrebu jeho zamestnancov sa považuje za dodanie služby za protihodnotu, to zn. platiteľ musí odviesť DPH na výstupe z použitia hmotného majetku na súkromnú spotrebu zamestnancov.

Daň na výstupe, ktorú je daňovník povinný odvádzať z použitia vozidla na súkromné účely, účtovaná do nákladov je daňovým výdavkom spoločnosti podľa § 19 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP.

451. Uplatnenie § 19 ods. 2 písm. t) ZDP a náhrada od poisťovne

Spoločnosť si uplatnila náhradu nákladov z opravy havarovaného vozidla z poistného plnenia vinníka, poisťovňa priznala poistné plnenie v plnom rozsahu. Z dôvodu jeho používania na služobné aj na súkromné účely uplatňuje ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP (80 % daňové výdavky, 20 % nedaňové výdavky), pretože e od zaradenia vozidla do majetku daňovníka uplynula doba dlhšia ako 8 rokov. Z faktúry za opravu vozidla sa uplatnilo 80 % do daňových výdavkov a 20 % ako nedaňový výdavok z dôvodu čiastočnej osobnej spotreby.

Je možné aj z priznanej náhrady škody uplatniť 80 % do výnosov a 20 % ako odpočítateľnú položku z výnosov?

Spoločnosť, ktorá ako zamestnávateľ poskytla vozidlo zamestnancovi na služobné aj súkromné účely, je povinná pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na prevádzkovanie predmetného vozidla postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, keďže zamestnancovi z titulu takéhoto poskytnutia vozidla v deviatom a nasledujúcich rokoch od zaradenia vozidla do používania príjem nevzniká a § 5 ods. 3 písm. a) sa už neaplikuje.

Príjem (výnos) plynúci z poistného plnenia je zdaniteľným príjmom, ktorý je v plnej výške súčasťou základu dane bez ohľadu na skutočnosť, že výdavky (náklady) na opravu havarovaného vozidla sa do základu dane uplatnili len vo výške 80 %. ZDP nestanovuje v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) takú úpravu základu dane, podľa ktorej by sa do základu dane nezahrnoval v rovnakom pomere aj prípadný príjem (výnos).

V tomto prípade nie je možné aplikovať § 17 ods. 3 písm. c) ZDP, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa suma, ktorá už bola zdanená podľa tohto zákona a vykonať úpravu výsledku hospodárenia podľa § 17ods. 2 písm. b) tohto zákona.

452. Uplatnenie spotreby PHL do daňových výdavkov v paušálnej výške

Spoločnosť má v majetku osobné motorové vozidlo, ktoré používa iba na podnikanie. Výdavky na spotrebované pohonné látky uplatňuje formou paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok.

Je spoločnosť povinná uplatňovať aj ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou tohto motorového vozidla vo výške 80 %?

Ak spoločnosť uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok, táto paušálna forma uplatňovania výdavkov sa uplatní len na spotrebované pohonné látky.

Výdavky na obstaranie vozidla formou odpisov, ako aj výdavky na opravy a udržiavanie a ostatné výdavky súvisiace s prevádzkou vozidla uplatní spoločnosť do daňových výdavkov v celkovej preukázanej výške.

453. Paušálne výdavky na spotrebu PHL pri použití vozidla zamestnancom aj na súkromné účely

Spoločnosť má v majetku dve motorové vozidlá vozidiel, pričom tieto vozidlá poskytla niektoré z nich používa výlučne na podnikateľskú činnosť a niektoré z nich poskytla zamestnancom aj na súkromné používanie. V týchto prípadoch daňovník ako zamestnávateľ zdaňuje zamestnancovi nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Ako si môže spoločnosť uplatňovať paušálne výdavky na spotrebu PHL, ak motorové vozidlo využíva na podnikanie v pomere 80 %; na podnikanie v pomere 50 %?

Ak daňovník využíva motorové vozidlo na podnikanie na 80 %, môže si do daňových výdavkov zahrnúť paušálne výdavky na spotrebu PHL vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia.

Ak však daňovník využíva motorové vozidlo na podnikanie na 50 %, do daňových výdavkov si môže zahrnúť paušálne výdavky na spotrebu PHL vo výške 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia.

Otázky 446 – 453 vypracovala Ing. Jana Bielená

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

8,80 €