Dane v praxi
137. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti
Manželia v BSM prenajímajú dve nehnuteľnosti. Jedna nehnuteľnosť je nadobudnutá kúpou počas manželstva a druhá dedením jedného z manželov. Doteraz daň z príjmu z prenájmu nehnuteľností priznával jeden z manželov.
Je možné príjem z prenájmu oboch nehnuteľností rozdeliť medzi manželov?
V nájomnej zmluve sú ako prenajímateľ uvedení obaja. Iný príjem na území Slovenska nemajú, keďže trvale žijú a pracujú v inom štáte. Režim zdaňovania príjmov z prenájmu nehnuteľnosti sa riadi ustanovením § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Na základe ustanovenia § 4 ods. 8 tohto zákona okrem iného platí, že príjmy uvedené v § 6 ods. 3 spomínaného právneho predpisu, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov. To znamená, že pri prenájme takej nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon o dani z príjmov umožňuje manželom zdaňovať príjmy z jej prenájmu v takom pomere, v akom je to pre manželov vyhovujúce.
Otázna je nehnuteľnosť, ktorú nadobudol jeden z manželov dedením. Táto totiž v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nie je automaticky súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ibaže by manželia dohodou rozšírili zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a Občianskeho zákonníka. Ak je aj táto súčasťou BSM, potom pre zdaňovanie príjmov z jej prenájmu platí režim uvedený vyššie.
V prípade, ak je zdedená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve jedeného z manželov, príjmy z jej prenájmu musia byť zdanené len u tohto manžela.
Môže nastať aj prípad, že ide o nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve manželov (keďže sa uvádza, že v nájomnej zmluve sú uvedení ako prenajímatelia obaja manželia).
Za tohto predpokladu je nevyhnutné postupovať podľa § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.
138. Predaj nehnuteľnosti
Manželia podnikajúci ako samostatné fyzické osoby využívajú pri svojej podnikateľskej činnosti nehnuteľnosť, ktorá spadá do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom manžel ju má v účtovníctve zahrnutú v obchodnom majetku.
Ako riešiť z daňového hľadiska predaj tejto nehnuteľnosti v roku 2022 za 120 000 eur, ak manžel ju využíval na 70 % a manželka 30 %?
Podľa ustanovenia § 6 ods. 15 zákona o dani z príjmov platí, že nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú využívajú na podnikanie, resp. na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku len jeden z manželov. Ďalej platí, že príjmy z prípadného predaja takejto nehnuteľnosti sa rozdelia v pomere, v akom ju manželia využívajú pri svojej činnosti. To znamená, že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti v roku 2022 za 120 000 eur zahrnie manžel do zdaniteľných príjmov sumu 84 000 eur a manželka hodnotu 36 000 eur.
139. Zdedená nehnuteľnosť
Piatim súrodencom plynuli v roku 2022 príjmy z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti, v ktorej každý z nich mal rovnaký 20 %-ný podiel. Jeden zo súrodencov však z titulu trvalého pobytu v zahraničí nemá záujem o tento príjem, nakoľko nechce mať starosti s jeho súvisiacim zdaňovaním, preto ostatným odkázal, aby si celkový príjem rozdelili na štvrtiny.
Je takýto postup v súlade so zákonom?
Uvedený postup v súlade so zákonom nie je. Znenie ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov nedáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti možnosť dohodnúť si ľubovoľný podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch a daňových výdavkoch súvisiacich s prenájmom alebo predajom nehnuteľnosti. Možné je akceptovať len účastníkmi dohodnutý iný podiel v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktorý spomínaný zákon odkazuje. Dohoda podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti o zmene výšky ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti je dohodou, ktorou sa menia práva a povinnosti spoluvlastníkov k nehnuteľnosti a nakladá sa so spoluvlastníckymi podielmi. Dochádza k prevodu podielov na nehnuteľnej veci medzi spoluvlastníkmi a účinky takejto zmluvy môžu nastať až vkladom do katastra nehnuteľností.
Podiel určuje veľkosť vlastníckeho práva a je východiskovým predpokladom pre posúdenie právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti, preto aj pre prípad dohody spoluvlastníkov o hospodárení s nehnuteľnosťou, musia byť zmeny podielov vždy zapísané v katastri nehnuteľnosti.
Otázky 137 – 139 vypracoval Ing. Ján Mintál
140. Technické zhodnotenie kultúrnej pamiatky
Firma vlastní budovu, ktorú má zaradenú do 6. odpisovej skupiny a odpisuje ju rovnomerne 40 rokov. V r. 2022 bolo na budove vykonané technické zhodnotenie v hodnote 40 000 €. Na liste vlastníctva je zapísaná ako kultúrna pamiatka.
Ako má vlastník postupovať pri odpisovaní technického zhodnotenia kultúrnej pamiatky?
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sú z odpisovania vylúčené len hnuteľné národné kultúrne pamiatky. Súčasný stav pri odpisovaní nehnuteľných kultúrnych pamiatok je v zákone o dani z príjmov nasledovný:
• nehnuteľné kultúrne pamiatky sú zaradené v 5. odpisovej skupine s dobou odpisovania 20 rokov (budovy) alebo 6. odpisovej skupine s dobou odpisovania 40 rokov,
• technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky predstavuje iný majetok, je zaradené v 2. odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov.
Vychádzajúc z platného zákona o dani z príjmov je možné odpisovať technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky ako iný majetok 6 rokov.
Ing. Anton Kolembus
141. Zdaniteľný príjem
Rezident Maďarska je zamestnaný v slovenskej firme, ale práce vykonáva v Nemecku.
Je v uvedenom prípade príjem za práce vykonávané v Nemecku u rezidenta zdaniteľný na území SR?
Nerezident SR by bol povinný na území SR vysporiadať len daňovú povinnosť z príjmov plynúcich zo zdrojov na tomto území (§ 16 zákona o dani z príjmov). Ak závislú činnosť uvedený daňovník vykonával na území iného štátu, napriek tomu, že mu tento príjem vyplácala slovenská spoločnosť, sa tento príjem nepovažuje za príjem zo zdrojov na území SR t. j. nie je na území SR zdaniteľný.
142. Vysporiadanie daňovej povinnosti
Slovenská spoločnosť zamestnala rezidentov Českej republiky, ktorí tu budú pracovať po celý rok. Iný príjem v príslušnom roku nebudú mať. U zamestnávateľa podpísali vyhlásenie.
Akým spôsobom sa vysporiada ich daňová povinnosť?
Príjem týchto zamestnancov je zdaňovaný v Slovenskej republike preddavkovo. Pri výpočte preddavkov sa im zohľadňuje 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Po skončení kalendárneho roka požiadajú zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Slovenský zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ak sú splnené podmienky vymedzené v § 38 zákona o dani z príjmov. V rámci ročného zúčtovania môžu zamestnanci požiadať aj o uplatnenie ďalších nezdaniteľných častí a daňových bonusov, pokiaľ spĺňajú zákonné podmienky.
Inou možnosťou zamestnancov je podať v SR daňové priznanie. Na území ČR budú títo zamestnanci povinní podať daňové priznanie a eliminovať dvojité zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR metódou uvedenou v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia (zápočet).
Otázky 141 – 142 vypracovala Ing. Ivana Valterová
143. Oslobodenie od dane
Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť ako veterinár. V októbri 2022 predal počítač používaný na podnikanie vložený do obchodného majetku a odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov.
Je takýto príjem oslobodený od dane, keďže sa jedná o predaj hnuteľnej veci?
Z dôvodu, že daňovník dosiahol príjem z predaja obchodného majetku, príjem sa považuje za zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP (ako výdavok si uplatní zostatkovú cenu tohto majetku).
Ing. Ján Mintál
144. Predaj pozemku
P. Martin zdedil v r. 2015 po otcovi 5 pozemkov, ktoré boli každý samostatne evidované na liste vlastníctva. V roku 2021 došlo ku komasácii pozemkov a p. Martinovi boli pozemky scelené a získal jeden pozemok v rovnakej výmere ako boli všetky pôvodné. V roku 2023 p. Martin pozemok získaný komasáciou predal za 32 000 eur.
Bude príjem z predaja pozemku zdaniteľným príjmom?
Príjem z predaja pozemku získaný komasáciou bude príjmom oslobodeným od dane. P. Martin vlastnil pozemky viac ako 5 rokov, pričom do zákonom ustanovenej päťročnej lehoty sa započítava aj doba pôvodne vlastnených pozemkov, ktoré podliehali vyrovnaniu, t. j. ktoré boli nahrádzané novým sceleným pozemkom v rámci pozemkových úprav.
Ing. Marta Boráková
145. Zmluva o združení
Otec s dvoma deťmi sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú prenajímajú ako občania. Otec podľa výpisu z katastra nehnuteľností vlastní polovicu nehnuteľnosti a každé dieťa vlastní jednu štvrtinu nehnuteľnosti. Uzatvorili medzi sebou zmluvu o združení, v ktorej sa dohodli, že príjmy a výdavky z prenájmu nehnuteľnosti budú deliť medzi sebou tak, že každé z detí bude mať 40 %-ný podiel na príjmoch a výdavkoch z prenájmu a otec bude mať 20 %-ný podiel.
Aký má vplyv zmluva o združení na daň z príjmov?
Takáto dohoda nie je účinná na zdanenie príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Spoločne dosiahnuté príjmy a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie je možné rozdeliť len podľa spoluvlastníckych podielov v súlade so znením § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov len na príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (nie teda príjmy plynúce z prenájmu nehnuteľnosti).
Ing. Ján Mintál
146. Zaplatené nepovinné členské
Daňovník platí nepovinné členské vo výške 5 500 eur. Toto členské má uvedené v daňových výdavkoch. Jeho základ dane je vo výške 13 500 eur.
Môže si daňovník v daňových výdavkoch ponechať celú sumu zaplateného nepovinného členského?
Z dôvodu úpravy v § 19 ods. 3 písm. n) ZDP si po skončení zdaňovacieho obdobia musí vypočítať, či zaplatené nepovinné členské je v maximálnej povolenej výške. Ak nie je, musí vylúčiť zo základu dane prevyšujúcu výšku prostredníctvom pripočítateľnej položky k základu dane na príslušnom riadku daňového priznania. Keďže 5 % zo základu dane, t. j. zo sumy 13 500 eur je vo výške 675 eur, zvyšnú časť, t. j. sumu 4 825 eur (5 500 – 675) musí pripočítať k základu dane (vylúčiť z daňových výdavkov). Základ dane je upravený v § 17 ods. 38 ZDP.
Ing. Miroslava Brnová
147. Vyčíslenie základu dane
Fyzická osoba predala v roku 2021 nehnuteľnosť za 111 500 eur. Ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP, ktorý nie je oslobodený od dane. Tento príjem jej kupujúci vyplatil v splátkach. V roku 2021 jej kupujúci vyplatil sumu 1 500 eur a v roku 2022 sumu 110 000 tis. eur. Daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti, predstavujú sumu 110 000 eur. Daňovník nepodával za rok 2021 daňové priznanie k dani z príjmov, nakoľko iný príjem nedosiahol a nevznikla mu povinnosť toto daňové priznanie podať.
Ako má FO vyčísliť základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti za rok 2022?
Podľa § 8 ods. 8 ZDP výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) až f) spomínaného právneho predpisu v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť. Slovné spojenie „sa môžu uplatniť“ neznamená nadväzne na úvod prvej vety citovaného ustanovenia, že sa daňovník môže rozhodnúť akú výšku výdavkov uplatní v zdaňovacom období, v ktorom mu prvýkrát plynú splátky alebo preddavky.
V prípade, ak plynie daňovníkovi príjem z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP v splátkach, je daňovník povinný zahrnúť do výdavkov sumu výdavkov až do výšky príjmu plynúceho v príslušnom zdaňovacom období. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či predmetný príjem z predaja nehnuteľnosti plynúci v splátkach nadväzne na povinnosť podať daňové priznanie (§ 32 ZDP) daňovník aj reálne zdanil.
Znamená to, že v uvedenom prípade si bude môcť daňovník pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ZDP za zdaňovacie obdobie roku 2022 uplatniť výdavok vo výške 108 500 eur.
148. Nesprávne odvedené preddavky na daň
Zamestnávateľ zistí, že v nesprávnej výške odvádzal preddavky na daň zo závislej činnosti, mala byť nižšia, hrubá mzda je počas roka rovnaká (opravujeme mesačné výkazy dohodárov, kde boli v nesprávnej výške vypočítané odvody a z toho dôvodu vzniká rozdiel v preddavkoch na daň zo závislej činnosti), aj hlásenie už bolo odoslané.
Ako sa vykoná oprava v uvedenom prípade?
V uvedenom prípade, ak opravuje výšku preddavkov zle vypočítanú v predchádzajúcom období, táto oprava sa vykonáva v čase zistenia. Prehľady za predchádzajúce kalendárne mesiace boli podané zo skutočnosti, ktorá vtedy bola, to isté platí pre hlásenie. Oprava sa prejaví v mesiaci, v ktorom sa vykoná.
149. Odvedenie preddavkov na daň
Vzniká zamestnávateľovi povinnosť podať tlačivo „prehľad“, ak nevznikla povinnosť odviesť preddavky z vyplatených miezd?
Povinnosť predkladať tlačivo „prehľad“ má aj zamestnávateľ – platiteľ dane, ktorý nezamestnával zamestnancov v určenom období (mesiaci), ale napríklad vyplatil nejaké zdaniteľné príjmy, príp. dodatky mzdy, odmeny a podobne, aj v prípade, keď mu napr. nevznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z týchto („nízkych“) príjmov.
150. Rozdelenie príjmov
Manželia prenajímali počas roku 2022 byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Za rok 2022 dosiahli príjmy z prenájmu vo výške 2 900 eur. Manžel bol počas celého roka 2022 zamestnaný na pracovný pomer a manželka bola celý rok 2022 na rodičovskej dovolenke.
Akým spôsobom je možné rozdeliť spomínané príjmy tak, aby daňové zaťaženie manželov bolo čo najnižšie?
Zákon o dani z príjmov umožňuje manželom rozdeliť si príjmy z prenájmu v nimi zvolenom pomere. Pri optimalizácii ich daňových povinností je potrebné brať na zreteľ nasledujúce skutočnosti:
• podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) spomínaného právneho predpisu, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu;
• príjem z prenájmu patrí medzi tzv „pasívne“ príjmy, čo znamená, že od takéhoto príjmu nie je možné odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane;
• podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník – fyzická osoba, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (t. j. za rok 2022 ide o sumu 2 289,63 eur), s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
Z doteraz uvedeného je možné odporučiť rozdeliť príjmy na manželku vo výške 2 400 eur a na manžela vo výške 500 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov v sume 500 eur. Manžel tak po uplatnení oslobodenia príjmov vo výške 500 eur nedosiahne žiadne zdaniteľné príjmy z prenájmu a teda nebude mať povinnosť z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti podávať daňové priznanie, a môže sa rozhodnúť požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.
Manželka príjmy z prenájmu pripadajúce na ňu po rozdelení vo výške 2 400 eur zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že jej zdaniteľné príjmy z prenájmu za rok 2022 budú vo výške 1 900 eur.
Nakoľko v roku 2022 nedosiahne manželka iné zdaniteľné príjmy, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 289,63 eura.
151. Nulový prehľad o zrazených preddavkoch na daň
Zamestnávateľ už od septembra 2022 nemá žiadneho zamestnanca a do konca roka 2022 už ani žiadneho nemal.
Postupoval zamestnávateľ správne, ak podal „nulový“ prehľad o zrazených preddavkoch na daň zo závislej činnosti?
Ak už zamestnávateľ nevypláca príjmy zo závislej činnosti, nevzniká mu povinnosť podávať mesačné prehľady. Pre úplnosť možno však dodať, že v predmetnom prípade vznikne zamestnávateľovi povinnosť podať hlásenie za rok 2022 (do 30. 4. 2023). V prípade, že už vôbec nebude vyplácať príjmy zo závislej činnosti, oznámi túto skutočnosť správcovi dane (t. z. zruší registráciu platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti).
152. Platenie poistného
Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti.
Budú výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti?
Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť, a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
153. Preplatok na poistnom
Daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia vznikol preplatok na poistnom. Z tohto preplatku mu zdravotná poisťovňa zrazila daň v súlade s ustanovením § 43 ZDP a preplatok znížený o zrazenú daň mu vrátila.
Zahŕňa daňovník tento príjem do základu dane, resp. do zdaniteľných príjmov?
Nakoľko sa daňová povinnosť z týchto príjmov považuje riadnym vykonaním zrážky dane za splnenú, vyplatený preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia nebude u daňovníka súčasťou základu dane, a to napriek skutočnosti, že si preddavky na zdravotné poistenie zahŕňal ako výdavky znižujúce základ dane podľa § 6 ZDP.
Otázky 147 – 153 vypracoval Ing. Ján Mintál
154. Príjem zamestnancov
Obchodná spoločnosť so sídlom v Českej republike má na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň. Na prácu do tejto prevádzkarne boli vyslaní zamestnanci – rezidenti Českej republiky, ktorí tu budú pracovať po celý rok.
Ako bude zdaňovaný príjem týchto zamestnancov?
Príjem týchto zamestnancov bude zdaňovaný v SR zahraničným platiteľom dane (českým zamestnávateľom) preddavkovo. Ak zamestnanci u zamestnávateľa podpíšu vyhlásenie, pri výpočte preddavkov im zamestnávateľ zohľadní 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Po skončení roka môžu požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov svojho zamestnávateľa alebo podajú v SR daňové priznanie. Pri ročnom vysporiadaní si uplatnia výhody slovenského zákona o dani z príjmov [napr. nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), daňové bonusy, príp. zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie] za predpokladu, že 90 % ich „celosvetových“ príjmov je zo zdrojov na území SR.
Ing. Ivana Valterová
155. Preukázateľne vynaložené výdavky
Daňovník dosiahol v roku 2022 príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 8 400 eur. Preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov sú vo výške 4 150 eur.
V akej výške si daňovník môže uplatniť výdavky?
Sumu zdaniteľného príjmu z prenájmu nehnuteľností za rok 2022 si daňovník vyčísli vo výške 7 900 eur (8 400 – 500) ako rozdiel medzi celkovými príjmami z prenájmu nehnuteľností a sumou 500 eur, ktorá je od dane oslobodená. Výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže po prepočítaní uplatniť len vo výške 3 901 eur [(7 900: 8 400=0,94) x 4 150].
156. Ostatný príjem
Živnostník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento automobil v októbri 2022 vyradil z obchodného majetku a v novembri 2022 predal.
Je tento príjem považovaný za zdaniteľný príjem z podnikania, resp. ostatný príjem?
Nakoľko daňovník tento osobný automobil preradil z obchodného majetku do osobného užívania a potom ho predal, príjem z predaja auta sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. ide o ostatný príjem a nie o príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Keďže k predaju automobilu došlo do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem nie je možné považovať za príjem oslobodený od dane z príjmov. Daňovú povinnosť z tohto príjmu daňovník vyrovná osobne podaním daňového priznania k dani z príjmov FO typu B za rok 2022.
Daňovník si k tomu príjmu môže v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 písm. c) ZDP uplatniť ako výdavok zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP.
157. Nedoplatok z RZZP
Daňovník podal za rok 2021 daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uviedol príjmy zo závislej činnosti a príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, pri ktorých uplatnil paušálne výdavky. V roku 2022 daňovník musel na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia zaplatiť nedoplatok na zdravotnom poistení vzniknutý z príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby.
Bude si môcť daňovník nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2021 zaplatený v roku 2022 uplatniť do výdavkov znižujúcich príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby za rok 2022?
Ak daňovník dosiahne v roku 2022 príjem z príležitostných činností vrátane príjmu z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmu z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, môže si tento príjem znížiť aj o nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2021, ktorý zaplatil v roku 2022, ale iba v prípade, ak uplatní za rok 2022 skutočné preukázateľné výdavky. Zaplatené poistné na zdravotné poistenie si môže uplatniť daňovník iba v prípade, ak uplatňuje skutočné preukázateľné výdavky.
Otázky 155 – 157 vypracovala Ing. Ján Mintál
158. Preddavok na daň
Rakúska spoločnosť, ktorá nemá na území SR stálu prevádzkareň vyslala svojho zamestnanca na Slovensko, aby pre slovenskú obchodnú spoločnosť vykonal montáž technologickej linky. Podľa uzatvorenej zmluvy doba pobytu tejto fyzickej osoby na Slovensku presiahne 183 dní. Rakúskej spoločnosti na území SR stála prevádzkareň nevznikla.
Ako sa bude zdaňovať príjem zamestnanca rakúskej spoločnosti?
Príjem zamestnanca za prácu vykonávanú na území SR podlieha zdaneniu v Slovenskej republike. Rakúska spoločnosť nie je zahraničným platiteľom dane, preto si musí zamestnanec platiť preddavky na daň sám. Mzdu za september mu rakúsky zamestnávateľ pripísal 7. októbra. Daňovník je povinný oznámiť uvedenú skutočnosť miestne príslušnému daňovému úradu v SR najneskôr do konca októbra.
Preddavok na daň si vypočíta tak, že od vyplateného príjmu odpočíta 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej pre príslušný rok a vynásobí sadzbou dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Vypočítaný preddavok odvedie daňovému úradu najneskôr do konca novembra.
Ing. Ivana Valterová
3.2 Daň z pridanej hodnoty
159. Dodávateľské faktúry
Spoločnosť, platiteľ DPH, prijal v januári 2023 po podaní daňového priznania DPH za december 2022 dve dodávateľské faktúry v hodnote 360 € a 370 € týkajúce sa decembra 2022 – dátum vystavenia aj dodania je z decembra 2022.
Je potrebné podať dodatočné DP DPH za december 2022? Môže s.r.o. tieto faktúry zaradiť do januára 2023 a ako má zaúčtovať náklady z týchto faktúr, ktoré sa týkajú decembra 2022?
Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH si môže platiteľ dane uplatniť právo na odpočítanie dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období kalendárneho roka, najskôr však v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom vzniklo právo na odpočet dane, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má požadovaný doklad (faktúru z tuzemska, faktúru za tovar iného členského štátu, dovozný doklad).
Ak právo na odpočítanie dane vzniklo v zdaňovacom období, napr. december 2022 a platiteľ dane má do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2019 faktúru, môže odpočítať daň len v jednom zdaňovacom období, december 2022. Ak platiteľ dane nemá doklad do lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, môže si odpočítať daň za to zdaňovacie obdobie, v ktorom dostane doklad (napr. január 2023).
Z hľadiska účtovníctva sa jedná o náklad roku 2022. Účtovná jednotka je povinná v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovať ako nevyfakturované prijaté dodávky tovarov a služieb do účtovného obdobia roku 2022.
160. Základ dane
Spoločnosť A (s.r.o., platca DPH) v roku 2015 kúpila priemyselnú halu od spoločnosti B (s.r.o., neplátca DPH). Faktúra bola vystavená bez DPH. Spoločnosť A počas vlastníctva prenajímala časť haly, pričom faktúry vystavovala s DPH. Firma zvažuje, že by v roku 2022 predala túto halu spoločnosti (s.r.o., platca DPH).
Je základ dane rozdiel výnosu z predaja a zostatkovej ceny? Aký bude daňový odpis?
Daňovým výdavkom je daňová zostatková cena predávanej nehnuteľnosti v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Súčasne bude účtovná jednotka pri výpočte základu dane z výsledku hospodárenia povinná upraviť základ dane o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou.
Otázky 159 – 160 vypracoval Ing. Anton Kolembus
161. Povinnosti týkajúce sa tovaru
Živnostník neplatiteľ DPH usadený na SK má e-shop v ktorom predáva tovary konečnému spotrebiteľovi na SK a CZ. Tovary nakupuje z Číny, ale na Slovensko sú dodávané zo skladu z Holandska. Tovar, ktorý objednáva živnostník, ide na jeho adresu až následne ho on posiela zákazníkom.
Aké sú povinnosti z pohľadu DPH ? Má živnostník nejaké povinnosti vzťahujúce sa k objednávanému tovaru?
K uvedenej otázke nie je možné zaujať stanovisko a poskytnúť relevantnú odpoveď, pretože v nej absentujú informácie týkajúce sa predávajúceho (napr. sídlo, miesto podnikania, jeho IČ DPH ako aj skutočnosť, či uplatňuje osobitný režim – viď § 68b resp. § 68c zákona o DPH) ako aj účtovania výšky ceny plnenia (tovaru) a či je na faktúre uplatnená DPH. Rovnako je potrebné uviesť, z akého zdroja resp. na základe čoho disponuje živnostník informáciou, že tovar je dodávaný zo skladu v Holandsku.
Ing. Zuzana Ondreášová
162. Odpočítanie DPH po registrácii
Daňový subjekt, fyzická osoba, bol registrovaný na DPH od roku 2017. V období od 31. 12. 2020 do 31. 12. 2021 mal pozastavené živnostenské oprávnenie, podával nulové daňové priznania na DPH. Z úradnej moci na základe § 81 ods. 3 b) zákona o DPH mu bola zrušená registráciu na DPH k 31. 12. 2021. V podanom daňovom priznaní za 12/2021 uviedol daňový subjekt daň, ktorú uhradil. V januári 2022 nakúpil tovar a predal tovar. Podal žiadosť o dobrovoľnú registráciu a od 1. 2. 2022 je opäť registrovaný pre DPH. Inventúry k 31. 12. 2021 a k 1. 2. 2022 boli totožné, nebol zohľadnený nákup a predaj v januári.
Môže si daňový subjekt uplatniť odpočítanie DPH z tovarov, ktoré nadobudol ako platiteľ v období pred zrušením registrácie alebo iba z tovarov, ktoré nadobudol v januári 2022, kým nebol zaregistrovaný na DPH?
Podľa § 55 ods. 1 zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu (zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Na odpočítanie z tovarov a služieb pri registrácii sa vzťahujú všeobecné pravidlá definované v § 49 – § 51 zákona o DPH.
Ak platiteľ pri zrušení registrácie k 31. 12. 2021 vysporiadal daň z majetku podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH a tento bude po opätovnej registrácii k DPH využívať ako platiteľ, potom má nárok na odpočítanie dane podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH. Z tovarov obstaraných v januári (pred registráciou za platiteľa DPH), ktoré ku dňu účinnosti registrácie za platiteľa DPH eviduje na zásobách a využije ich ako platiteľ, si môže tiež uplatniť odpočítanie dane.
163. Záznamy o motorových vozidlách
Platiteľ DPH podal dňa 21. 9. 2022 záznamy o kúpených pozemných motorových vozidlách podľa § 70 ods. 6 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie september 2022. Platiteľ má štvrťročné zdaňovacie obdobie, teda predmetné podanie bolo uskutočnené za nesprávne zdaňovacie obdobie a zároveň pred skončením zdaňovacieho obdobia.
Je potrebné a akým spôsobom vykonať opravu nesprávneho podania?
Podstatné je, či platiteľ nadobudol nový dopravný prostriedok alebo či kúpil pozemné motorové vozidlo z iného členského štátu za účelom ďalšieho predaja. Platiteľovi (osoba registrovaná podľa § 4 zákona o DPH), ktorý v tuzemsku nadobudne nový dopravný prostriedok (NDP) z iného členského štátu, vzniká daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH. Platiteľ dane uvádza údaje o nadobudnutí NDP v daňovom priznaní, ktoré podáva do 25 dní po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ dane si môže uplatniť odpočítanie dane pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku, pri ktorom uplatnil samozdanenie, ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane uvedené v § 49 až § 51 zákona o DPH.
V prípade, ak nepôjde o kúpu pozemného motorového vozidla platiteľom dane ako tovaru, za účelom jeho ďalšieho predaja, platiteľ oznámi príslušnému daňovému úradu nadobudnutie NDP. Zároveň z dôvodu prihlásenia nadobudnutého NDP do evidencie v PZ SR požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o prijatí tohto oznámenia. Daňový úrad o prijatí informácie vyhotoví potvrdenie a doručí ho platiteľovi, ktorý toto potvrdenie spolu s osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty predloží Dopravnému inšpektorátu PZ SR. Oznámenie o nadobudnutí nového dopravného prostriedku môže byť platiteľom podané aj ústne do zápisnice u správcu dane.
V prípade, ak pôjde o kúpu pozemného motorového vozidla platiteľom dane ako tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja, tak v zmysle § 70 ods. 7 zákona je platiteľ povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpil na účely ďalšieho predaja pozemné motorové vozidlo [§ 11 ods. 11 písmeno a) zákona o DPH], doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania záznamy v zmysle obsahu ustanovenia 70 ods. 6 zákona o DPH.
V danom prípade bol záznam o kúpených motorových vozidlách platiteľom doručený dňa 21. 9. 2022, pričom lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 3.Q/2022 (kúpa nového dopravného prostriedku) začne plynúť až odo dňa 1. 10. 2022.
Správne mal byť záznam doručený správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpil pozemné motorové vozidlo [§ 11 ods. 11 písmeno a) zákona o DPH].
Pokiaľ platiteľ nevykoná sám opravu záznamu, pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie, správca dane ho vyzve podľa § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na odstránenie nedostatkov predmetného podania - na opravu zdaňovacieho obdobia v zázname (zdaňovacie obdobie 3Q2022).
164. Predaj tovaru cez eshop a registrácia v režime OSS
Slovenský platiteľ DPH – eshop je registrovaný na OSS od 1. 7. 2021. Pred tým bol registrovaný na v každej krajine, kde mali regionálne pridelené IČ DPH. Od 1. 7. 2021 v rámci OSS používa slovenské IČ DPH a regionálne v štátoch EÚ zrušil. Slovenskému platiteľovi sa ozývajú firmy z Maďarska – neplatitelia DPH, že majú problém s tým, že nemôžu si vyžiadať od štátu vratku DPH 27 % od 1. 7. 2021, nakoľko slovenský platiteľ používa slovenské IČ DPH. V Maďarsku je zákon ktorý malým podnikateľom – neplatiteľom DPH umožňuje si vyžiadať vratku DPH. Odkedy používa slovenské IČ DPH, nemôžu si tu vrátku vyžiadať. Maďarská finančná správa tvrdí, že slovenská firma postupuje nesprávne.
Aké možnosti má slovenský platiteľ?
Od 1. 7. 2021 má slovenský platiteľ, ktorý dodáva tovar nezdaniteľným osobám a zdaniteľným osobám neregistrovaným pre DPH v iných členských štátoch tieto možnosti:
• môže sa registrovať v iných členských štátoch (napr. v Maďarsku),
• ak je dodávateľ usadený len v SR a dodania tovarov vrátane tzv. digitálnych služieb nepresiahnu 10 000 eur, môže zdaňovať dodania slovenskou DPH – a nemusí sa registrovať v týchto členských štátoch,
• môže sa registrovať v SR na JKM/OSS pre EÚ (jednotnom kontaktnom mieste) a
podať jedno daňové priznanie, v ktorom uvedie DPH za zákazníkov z iných členských štátov (Maďarska) a preto sa v týchto štátoch (Maďarsku) nemusí registrovať pre DPH.
Využívanie osobitnej úpravy dane OSS nie je povinné, ale dobrovoľné, avšak, ak si ju dodávateľ tovaru na diaľku zvolí, je povinný uplatňovať ju na všetky služby a dodávky tovaru, na ktoré sa OSS vzťahuje.
To znamená, že osobitná úprava dane OSS podľa § 68b zákona o DPH, umožní vyhnúť sa registrácii v každom členskom štáte spotreby (usadenia zákazníka), do ktorého dodáva tovar na diaľku osobám neregistrovaným pre DPH ako aj povinnosti podať daňové priznanie v štáte zákazníka, čo však neznamená, že tak ako do 1. 7. 2021, nebude príslušná DPH odvedená v štáte spotreby – tam kde je zákazník usadený. Teda slovenský platiteľ nemôže uplatňovať pre maďarských zákazníkov slovenskú DPH, ale uplatní maďarskú DPH, aj keď prostredníctvom daňového priznania podaného v režime OSS v SR.
Daňové priznanie k OSS obsahuje:
• celkovú hodnotu tovarov a služieb bez dane dodaných v zdaňovacom období,
• sadzbu dane a výšku dane pre každú sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby (usadenia zákazníka) a
• celkovú výšku splatnej dane.
Členský štát identifikácie (v danom prípade slovenská finančná správa) rozdelí daňové priznanie k OSS podľa členského štátu spotreby a údaje zašle dotknutým členským štátom spotreby (v danom prípade maďarskej finančnej správe).
165. Poskytnutie zamestnaneckého ubytovania
Firma – platiteľ DPH poskytuje zamestnanecké ubytovanie v jej ubytovacom zariadení aj v prenajatom objekte. V jej vlastnom ubytovacom zariadení chce poskytnúť zamestnancom - čašníkom a kuchárom prenocovanie zadarmo medzi zmenami (večer neskoro končia a ráno začínajú). Potom chce poskytnúť ubytovanie v prenajatom objekte, za ktorý bude platiť 1 000 € za mesačný nájom. Zamestnanci medzi zmenami tiež budú môcť prespať v ubytovacom zariadení zadarmo. Iní zamestnanci, ktorí tam budú bývať dlhšie, budú platiť za zamestnanecké ubytovanie 100 €/mesiac. Celkovo dostane firma od zamestnancov 600 €.
Musí firma v prípade ubytovania napr. na 2 mesiace urobiť vyúčtovanie s DPH? Je v prípade ubytovania podľa zmluvy zo zamestnancom na 3 a viac mesiacov toto ubytovanie oslobodené od DPH a musí firma počítať koeficient pri prenajatom objekte?
Je potrebné rozlíšiť, či ide o nájom alebo ubytovaciu službu. Pri ubytovacích službách dochádza k poskytovaniu súvisiacich služieb, ako je výmena posteľnej bielizne, upratovanie, zatiaľ čo nájom predstavuje činnosť relatívne pasívnu, nie je spojená s uvedenými súvisiacimi službami. Nájom nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH, zatiaľ čo ubytovacie služby sú zdaňované, môžu podliehať zníženej alebo základnej sadzbe dane.
Ubytovanie poskytované ubytovacími zariadeniami je zdaňované. Za ubytovacie zariadenie sa podľa § 38 ods. 4 zákona o DPH považuje hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania (kratšie ako tri mesiace), chata, kemping a ubytovanie v súkromí. Ubytovacie služby podľa prílohy č. 7a zákona o DPH podliehajú zníženej sadzbe dane 10 %.
Na základe uvedeného, teda ak ide o ubytovanie v trvaní do 3 mesiacov, bude podliehať DPH 10 %, ubytovanie trvajúce 3 a viac mesiacov, bude podliehať sadzbe dane 20 %, nie je preto dôvod počítať koeficient.
166. Služby montáže a servisu vykonávané českou spoločnosťou v SR
Česká spoločnosť dodáva svoje služby aj podnikom/zdaniteľným osobám aj na Slovensku. Montuje tu technológie, ktoré následne aj servisuje. Z titulu montáže a servisu by jej stála prevádzkareň nevznikla, montáže trvajú pár týždňov, servis pár dní, často len 1 deň a 4 krát do roka u každého klienta. Servisný pracovníci nie sú na Slovensku viac ako 180 dní. Ale prokurista českej spoločnosti a jej riaditeľ je Slovák, s trvalým pobytom a centrom záujmu na Slovensku. Do Čiech dochádza len na 1-2 dni v týždni, aby si splnil svoje pracovné povinnosti ktoré sa mu nedajú riešiť z domu. Iné dni pracuje z home-office, teda na Slovensku. Tiež na Slovensku vyhľadáva klientov, rokuje o podmienkach zmlúv pre českú spoločnosť, pripravuje tieto zmluvy aj tieto zmluvy podpisuje. Zabezpečuje, organizuje ich výkon.
Zmluvy na pravidelné servisy motorov česká spoločnosť fakturuje slovenským spoločnostiam pravidelne/mesačne v závislosti od počtu realizovaných motohodín x dohodnutá sadzba podľa zmluvy – istým druhom paušálu. Výjazdy technikov sú po istom počte motohodín – obvykle 4 x ročne, prípadne na odstránenie porúch.
Musí sa česká firma registrovať k DPH?
Česká spoločnosť, ktorá dodáva služby montáže a servisu motorov zdaniteľným osobám v SR, z hľadiska DPH poskytuje službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miesto dodania služby sa nachádza v SR. Daňová povinnosť vzniká príjemcovi služby v SR – dochádza k prenosu miesta dodania, príjemca služby je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH osobou povinnou platiť DPH v SR.
Keďže daňová povinnosť vzniká príjemcovi služby od českého dodávateľa, český dodávateľ sa nebude v SR registrovať vôbec, teda ani v režime OSS. Osobitná úprava podľa OSS sa nevzťahuje na služby dodávané zdaniteľným osobám a nezdaniteľným osobám, pri ktorých miesto dodania je v členskom štáte usadenia poskytovateľa, alebo miesto dodania je určené podľa § 15 zákona o DPH.
167. Odpočítanie DPH pri rekonštrukcii ubytovacieho zariadenia vysokej školy
Verejná vysoká škola (ďalej len „VVŠ“) ubytováva od septembra do júna v študentských domovoch v rámci svojej hlavnej (nezdaňovanej) činnosti študentov vysokej školy. Študent si za ubytovanie hradí poplatok za ubytovanie. Okrem týchto poplatkov za ubytovanie od študentov VVŠ dostáva na prevádzku od Ministerstva školstva bežnú dotáciu. VVŠ v zmysle § 18 zákona č. 131/ 2002 Z. z. o vysokých školách vykonáva podnikateľskú činnosť. V mesiacoch júl a august ubytováva v rámci svojej podnikateľskej (zdaňovanej) činnosti cudzích hostí-turistov. Budovy študentských domovov sú obstarané z hlavnej (nezdaňovanej) činnosti a aj odpisy budov sú nezdaňové a účtované v rámci hlavnej činnosti. VVŠ bola z Ministerstva školstva za účelom rekonštrukcie študentských domovov poskytnutá kapitálová dotácia. Z pohľadu zákona o DPH je poskytovanie ubytovania študentom za protihodnotu predmetom dane, ale v zmysle § 31 ods. 2 zákona o DPH sú to oslobodené činnosti a poskytovanie ubytovania cudzím hosťom podlieha DPH. Ak VVŠ obstaráva tovary a služby, ktoré sú spoločné pre oslobodenú ako aj zdaňovanú činnosť, uplatňuje si na vstupe odpočet DPH koeficientom.
Je možné uplatniť si odpočet DPH koeficientom aj z investičných faktúr súvisiacich s rekonštrukciou študentských domovov, ktoré sú hradené z kapitálovej dotácie?
Podľa § 31 ods. 2 zákona o DPH sú oslobodené od DPH tovary a služby úzko súvisiace so vzdelávacími službami poskytované VVŠ. Služby ubytovania, ktoré VVŠ poskytuje sú predmetom DPH, oslobodené od DPH sú v prípade ubytovania pre študentov a v prípade iných ubytovaných ako študentov sú zdaňované.
Vzhľadom na uvedené, pri prijatých tovaroch a službách (teda aj pri rekonštrukcii ubytovacieho zariadenia) od iných platiteľov DPH, súvisiacich s poskytovaním ubytovania, vzniká nárok na odpočítanie DPH pomernou časťou podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH, teda na základe prepočítania vstupnej dane koeficientom podľa § 50 zákona o DPH.
Pre posúdenie nároku na odpočítanie DPH nie je podstatné, z akých zdrojov sú prijatá služba alebo tovar súvisiaci s ubytovaním financované. Podstatné je, že samotná ubytovacia služba je predmetom DPH.
168. Fakturácia tovaru stálou prevádzkarňou jej zriaďovateľovi do ČR
Český zriaďovateľ platiteľ DPH v Čechách má v SR stálu prevádzkareň platiteľa DPH, tento v SR nakupuje tovar a dodáva ho zriaďovateľovi do Čiech, ktorý ho následne predáva buď v ČR alebo do iných štátov EÚ. Cez faktúru ako predaj s prenosom DPH na odberateľa, alebo len dodacím listom, keďže je to stále jedna spoločnosť.
Ako má stála prevádzkareň fakturovať tovar zriaďovateľovi do ČR? Má sa dodanie uviesť do daňového priznania DPH a súhrnného výkazu?
Na účely DPH sa podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH za dodanie tovaru považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, zo SR do iného členského štátu – v danom prípade do ČR. Takéto dodanie tovaru je oslobodené od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH. Pri dodaní tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru na základe § 72 ods. 1 písm. e) zákona o DPH. Faktúrou na účely DPH je všeobecne doklad – teda môže to byť aj dodací list, s náležitosťami uvedenými v § 74 ods. 1 zákona o DPH. Daň zaplatí nadobúdateľ tovaru v ČR, kde je nadobudnutie tovaru predmetom DPH.
Uvedené premiestnenie tovaru uvedie stála prevádzkareň v daňovom priznaní s oslobodením od DPH a v súhrnnom výkaze na základe § 80 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
169. Oneskorená registrácia na DPH
Zahraničná osoba má miesto podnikania na Slovensku. Dňa 25. 7. 2022 podala žiadosť o registráciu na DPH, v ktorej uviedla dosiahnutie obratu v júni 2022. V zmysle zákona o DPH bola povinná podať žiadosť o registráciu do 20. 7. 2022. Teda žiadosť o registráciu bola podaná oneskorene, pričom oneskorenie je 5 dní. Dňa 2. 8. 2022 Daňový úrad vydal Rozhodnutie o registrácii na DPH, ktorým registroval zahraničnú osobu podľa § 4 od 1. 9. 2022.
Má zahraničná osoba povinnosť podať mimoriadne daňové priznanie za obdobie pred registráciou aj keď je oneskorenie menej ako 30 dní?
Z ustanovenia § 55 ods. 3 ako aj z ustanovenia § 69 ods. 13 zákona o DPH vyplýva, že osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH alebo podala žiadosť o registráciu pre DPH oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní je za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom povinná platiť daň z dodania tovarov a služieb a zároveň má právo na odpočítanie dane. V takom prípade je povinná v zmysle § 78 ods. 9 zákona o DPH podať jedno daňové priznanie za celé obdobie, kedy mala byť platiteľom dane.
Ak je oneskorenie menej ako 30 dní, nie je zdaniteľná osoba povinná za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku a zároveň si ani nemôže odpočítať daň, z čoho vyplýva, že ani nemá povinnosť podať jedno daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH.
Otázky 162 – 170 vypracovala Ing. Naďa Vašková
170. Deň nadobudnutia dopravného prostriedku
Fyzická osoba neregistrovaná na DPH nadobudla nový dopravný prostriedok z iného členského štátu EÚ. Podľa §78 ods. 4 zákona o DPH osoba, ktorá pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku. Faktúra bola vystavená 2. 6. 2022, so splatnosťou 12. 6. 2022. Dopravný prostriedok bol prevzatý a na Slovensko dovezený 14. 8. 2022.
Za ktorý mesiac mala fyzická osoba podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty? Ktorý deň je dňom nadobudnutia dopravného prostriedku?
Na účely zákona o DPH za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (IČŠ) podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z IČŠ. Podľa § 11 ods. 3 zákona o DPH predmetom dane je nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z IČŠ každou osobou. Moment vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z IČŠ sa líši v závislosti od postavenia nadobúdateľa v tuzemsku.
V prípade, že ide o osobu, ktorá nie je registrovaná pre daň, daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku podľa § 20 ods. 3 zákona o DPH. Nadobudnutie bude vždy zdanené v SR, a to bez ohľadu na jeho vstupnú hodnotu [nesleduje sa minimálna celková hodnota nadobudnutých tovarov uvedená v § 11 ods. 4 písmeno b) zákona o DPH].
Ak dodávateľ z IČŠ vyhotovil faktúru pred tým ako sa tovar – nový dopravný prostriedok začal prepravovať do členského štátu kupujúceho, daňová povinnosť na základe vyhotovenia faktúry nevznikla. Nový dopravný prostriedok bol na Slovensko prepravený dňa 14. 8. 2022 osobe, ktorá nebola registrovaná pre daň.
Podľa § 78 ods. 4 zákona o DPH bola táto osoba povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote daň zaplatiť, čo bolo do 22. 8. 2022.
171. Povinnosť úpravy základu dane
Daňovníci A a B si kúpili auto v hodnote 54 540 eur s DPH. Daňovník A je platiteľom DPH a daňovník B nie je platiteľom DPH.
Vzťahuje sa na nich povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP?
Vzhľadom na skutočnosť, že DPH nie je predmetom dane a u platiteľa dane nie je súčasťou vstupnej ceny, daňovník A, ktorého vstupná cena auta je 45 450 eur bez DPH, nemusí vykonávať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP. U daňovníka, ktorý nie je platiteľom DPH, je DPH súčasťou vstupnej ceny (§ 25 ods. 5 ZDP), a preto musí pri stanovení základu dane prihliadať aj na ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP (vstupná cena auta presahuje sumu 48 000 eur – je vo výške 54 540 eur).
Ing. Miroslava Brnová
172. Odpočítanie DPH z auta, banka je zapísaná ako vlastník
Platiteľ nakúpil ojazdené vozidlo (rok výroby 2019) od slovenského dodávateľa, ktorý doviezol vozidlo z Nemecka, zaplatil v 10/2021 zo svojho účtu akontáciu 25 % z hodnoty vozidla . Zvyšok sumy mu poskytla banka formou úveru, s tým, že peniaze nepripísala na jeho účet, ale ich po vzájomnej dohode zaplatila priamo na účet dodávateľa. V technickom preukaze vozidla je ako vlastník zapísaná banka a platiteľ je zapísaný ako držiteľ vozidla.
Môže si platiteľ odpočítať DPH z kúpy auta?
Spôsob financovania nákupu tovaru nemá vplyv na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Dodaním tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sa rozumie prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, t. j. dodanie tovaru je spájané s ekonomickým a nie s právnym poňatím vlastníctva. To znamená, že podstatné je, kto má oprávnenie disponovať s tovarom ako vlastník, teda kto má právo rozhodovať o jeho ďalšom využití a kto reálne tento tovar využíva pre svoje podnikanie.
Platiteľ má nárok na odpočítanie DPH, ak bude automobil používať na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Ing. Naďa Vašková
3.3 Automobil
173. Obstarané auta začiatkom roka
Daňovník v januári 2022 obstará osobný automobil v hodnote 72 000.
Musí v roku obstarania vykonať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP?
Podľa znenia zákona, ak daňovníkov základ dane
1. > = 12 000, t. j. ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur – úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná
2. < 12 000 – úprava podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná.
Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 34 ZDP je prvou úpravou, ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.
U daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo vedie daňovú evidenciu, sa pripočítateľné a odpočítateľné položky v rámci bežného zdaňovacieho obdobia neuplatňujú, nakoľko daňovník do daňového priznania prenáša už len príjmy, ktoré skutočne vchádzajú do základu dane a výdavky, ktoré skutočne ovplyvňujú daňové výdavky. Uvedené vyplýva napr. z § 8 ods. 4 postupov pre jednoduché účtovníctvo, kde v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane z príjmov vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami ZDP.
|
Rok |
Základ dane |
Skutočne uplatnený |
Odpis |
Ak ZD<12 000, ZD sa zvýši |
|
2022 |
4 500 |
18 000 |
12 000 |
6 000
– rozdiel (18 000 – 12 000), o ktorý sa navýši ZD |
V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2022 uvedie suma 6 000 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.
174. Prenajatý osobný automobil začiatkom roka
Daňovník v januári 2022 prenajme osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktoré platí ročné nájomné 18 000 eur. Hodnota, za ktorú prenajímateľ obstaral auto, je 60 000 eur. Nájomný vzťah je dohodnutý na 4 roky.
Ako ovplyvní základ dane v roku 2022 tento nájomný vzťah?
Ak daňovníkov základ dane
1. > = 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná,
2. < 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.
Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 35 ZDP je ďalšou úpravou (aj § 17 ods. 34 ZDP), ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave JÚ, alebo ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva DP.
|
Rok |
Základ dane (ZD) |
Uplatnené |
Limitované |
Ak ZD<14 400, ZD sa zvýši o rozdiel medzi |
|
2022 |
12 000 |
18 000 |
14 400 |
3 600 (18 000 – 14 400) |
V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2022 uvedie suma 3 600 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.
175. Osobný automobil
Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave JÚ, obstaral v januári v roku 2021 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá.
Ako bude FO upravovať základ dane?
Podľa § 17 ods. 34 zákona sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 zákona aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).
V roku 2021 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na r. 43 ako položku zvyšujúcu základ dane.
V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.
Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a § 17 ods. 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod ZDP. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 ZDP sa základ dane znižuje na riadku 44.
Otázky 173 – 175 vypracovala Ing. Miroslava Brnová
3.4 Daňové výdavky
176. Odpis pohľadávky
Spoločnosť Alfa, s.r.o., eviduje v účtovníctve pohľadávku voči spoločnosti Beta, s.r.o., vo výške 4 400 €. Pohľadávka bola splatná dňa 1. 10. 2019. Dlžník nereaguje na upomienky, a zo všetkých okolností je zrejmé, že táto pohľadávka nebude zaplatená.
Môže spoločnosť odpísať pohľadávku do daňových výdavkov?
Spoločnosť Alfa, s.r.o., sa rozhodla neuhradenú pohľadávku v plnej výške odpísať do nákladov. Odpísaná pohľadávka spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky do výšky 100 % menovitej hodnoty (pohľadávka bola zahrnutá do príjmov, od splatnosti uplynulo viac ako 1 080 dní). Odpis pohľadávky bude v zdaňovacom období roka 2022 daňovým výdavkom.
Účtovanie:
|
Dátum |
Text účtovnej operácie |
MD |
D |
Suma v € |
|
2019 |
Vznik pohľadávky |
311 |
602 |
4 400 |
|
2022 |
Odpis pohľadávky daňovo účinný |
546 |
311 |
4 400 |
177. Otvorenie opravných položiek
Kedy môže právnická osoba tvoriť opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní? Ide o daňový náklad?
Podmienky, za ktorých sa uznáva opravná položka k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, stanovuje § 20 ods. 10 až 12 ZDP. Na základe uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na úpadcu musí veriteľ uplatniť svoju pohľadávku v stanovenej lehote 45 dní na súde, ktorý vyhlásil konkurz a súčasne u správcu konkurznej podstaty.
Opravná položka sa môže vytvoriť len do výšky prihlásenej pohľadávky. Opravné položky sa uznávajú za daňové výdavky počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. To znamená, že daňovník môže tvoriť opravnú položku aj viac zdaňovacích období, najdlhšie však do skončenia konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Ak pohľadávku zamietol správca konkurznej podstaty alebo súd svojím rozhodnutím, vytvorená opravná položka sa zruší v prospech výnosov.
Opravná položka k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní sa zruší v prospech výnosov v rozsahu uspokojenia pohľadávok alebo úplne v prípade ukončenia konkurzu aj pri čiastočnom uspokojení pohľadávky.
Otázky 176 – 177 vypracoval Ing. Anton Kolembus
178. Daňové uplatňovanie
Spoločnosť zaoberajúca sa záhradníckymi prácami zakúpila v roku 2021 kosačku v cene 1 400 €. Uvedená kosačka spĺňa charakteristiky zaradenia do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Nakoľko sa však nejednalo povinne o dlhodobý hmotný majetok (z titulu ocenenia tohto majetku), spoločnosť sa rozhodla kosačku zaúčtovať priamo do spotreby na účet 501 – Spotreba materiálu. Spomínanú kosačku však v roku 2022 technicky zhodnotila – rozšírila sa jej vybavenosť o ťažné zariadenie ako aj o mulčovacie a vertikulačné zariadenie, celkovo v sume 1 950 eur.
Ako má spoločnosť správne postupovať pri daňovom uplatňovaní spomínaného technického zhodnotenia?
Napriek skutočnosti, že spoločnosť uplatnila pôvodné výdavky spojené s obstaraním kosačky do daňových výdavkov jednorazovo, pretože nedosiahli limit viac ako 1 700 € pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného, nemôže takisto jednorazovo zahrnúť do daňových výdavkov výdavky spojené s jej modernizáciou - rozšírením vybavenia, presahujúcim sumu 1 700 €.
Technické zhodnotenie kosačky vykonané v roku 2022 je totiž v zmysle ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov technickým zhodnotením plne odpísaného majetku. Po zaradení technického zhodnotenia v roku 2022 tak spoločnosť toto začne odpisovať ako v prvom roku odpisovania v 1. odpisovej skupine, t. j. 4 roky rovnomerným spôsobom odpisovania.
179. Dodávateľ stavebných prác
Súkromné stredné odborné učilište – platiteľ dane má vlastnú budovu, v ktorej prebieha teoretická výučba učňov a súčasne v tejto budove odborné učilište prevádzkuje reštauráciu. V reštaurácii sú zamestnaní stáli zamestnanci a okrem toho v nej prebieha praktická výučba učňov. Na uvedenej budove bolo vykonané zateplenie strechy a zároveň aj zmena jej tvaru z plochej na šikmú v celkovej hodnote 10 000 € + DPH 2 000 €.
Ako sa vysporiadať s odpočítaním DPH z faktúrovanej služby dodávateľa stavebných prác?
Výchovné a vzdelávacie služby poskytnuté v rámci teoretickej výučby učňov sú oslobodené od dane podľa § 31 zákona o DPH. Reštauračné služby nie sú oslobodené od dane a dani podliehajú. V rámci reštauračných služieb by bolo oslobodené od dane podľa § 31 ods. 2 zákona o DPH len stravovanie poskytované pre vlastných študentov.
Keďže vykonané technické zhodnotenie sa vzťahuje na celú budovu – t. z. na časť budovy, kde prebieha teoretická výučba učňov a zároveň aj na časť budovy, kde sa nachádza reštaurácia (t. j. na časť v ktorej služby podliehajú DPH), súkromné odborné učilište môže odpočítať len pomernú výšku DPH z technického zhodnotenia budovy upravenú koeficientom podľa § 50 zákona o DPH.
180. Odpočet DPH
Stavebná spoločnosť si dala do nákladného automobilu, ktorý používa výlučne v súvislosti s podnikaním, namontovať klimatizáciu v cene 1 850 € + DPH 370 €.
Má spoločnosť nárok na odpočet DPH?
V predmetnom prípade ide o technické zhodnotenie nákladného automobilu. Pokiaľ sa spomínané vozidlo používa výlučne na podnikateľské účely (na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), z nákupu a montáže klimatizácie vzniká nárok na odpočítanie DPH v plnej výške 370 €.
Otázky 178 – 180
vypracoval Ing. Ján Mintál
