Dane v praxi

4.1  Zákon o dani z príjmov (ZDP)

31.  Paušálna peňažná náhrada za čistenie odevov

Zamestnávateľ vypláca zamestnancom mesačne paušálnu peňažnú náhradu za čistenie pracovného odevu. Zamestnávateľ má vypracovanú kalkuláciu nákladov na vyčistenie odevov podľa periodicity čistenia a výšky výdavkov účtovaných podnikmi poskytujúcimi takéto služby.

Ide v tomto prípade o uznaný daňový výdavok?

Táto náhrada nie je u zamestnancov predmetom dane podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) ZDP a u zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.

Ing. Jana Bielená

32.  Príjem oslobodený od dane

Daňovník v roku 2021 predal obchodný podiel za 5 000 eur, ktorý nadobudol v roku 2006 za 3 319,39 eur (100 000 Sk). Iné príjmy, pre ktoré zákon o dani z príjmov upravuje oslobodenie v § 9 ods. 1 písm. g) a písm. i) zákona o dani z príjmov daňovník, nemal.

Kedy môže byť uvedený príjem oslobodený od dane?

V súlade s § 9 ods. 1 písm. i) zákona, od dane je oslobodený príjem z prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak tento príjem znížený o výdavok podľa § 8 ods. 7 zákona o dani z príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Pretože podiel bol nadobudnutý do 31. 12. 2010, na príjmy z predaja takéhoto podielu sa použije oslobodenie do výšky 925,95 eura v súlade s § 52j ods. 2 zákona. Príjmy z prevodu obchodného podielu sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov posudzujú po znížení o výdavky.

Obchodný podiel daňovník obstaral za 3 319,39 eura a predal ho za 5 000 eur, do základu dane sa zahrnie suma 754,66 eura, t. j. suma, o ktorú rozdiel medzi príjmami z predaja obchodného podielu (5 000 eur) a výdavkami preukázateľne vynaloženými na ich dosiahnutie (3 319,39 eura) prevýši sumu 925,95 eura (5 000 eur – 3 319,39 eura – 925,95 eura = 754,66 eura).

33.  Účtovanie o nadobudnutom obchodnom podiele

Podnikateľ, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo podľa Opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 v z.n.p., kúpou obstaral obchodný podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným v roku 2011 za 7 000 eur. O nadobudnutom obchodnom podiele účtoval v knihe dlhodobého finančného majetku v súlade s § 6 ods. 7 tohto opatrenia. Úhradu obstarávacej ceny premietol v peňažnom denníku ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov. V roku 2013 spoločnosť zvyšovala základné imanie zo zisku po zdanení, v dôsledku čoho sa zvýšila hodnota obchodného podielu na 8 500 eur. Zvýšenie ocenenia premietol podnikateľ v knihe dlhodobého finančného majetku.

Akú sumu bude v uvedenom prípade predstavovať daňový výdavok?

V roku 2021 svoj obchodný podiel predal za 8 000 eur. Obchodný podiel vyradil z knihy dlhodobého finančného majetku. Príjem z predaja 8 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov. V rámci uzávierkových operácii k 31. 12. 2021 uvedie vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov výdavok na obstaranie obchodného podielu iba vo výške 8 000 eur. Pretože za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku nebol predmetom dane, daňovým výdavkom by mohla byť suma 8 500 eur.

Nakoľko však v zmysle § 19 ods. 2 písm. g) bodu 1 zákona o dani z príjmov nemožno z predaja obchodného podielu vykázať stratu, daňový výdavok sa uplatní len do výšky príjmu z predaja.

34.  Oslobodenie od dane

V roku 2021 daňovník dosiahne príjem 15 000 eur z predaja obchodného podielu, ktorý nadobudol v roku 2011 kúpou za 12 500 eur. Okrem uvedeného príjmu dosiahne aj na neho pripadajúci príjem z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) v sume 1 000 eur.

Môže si daňovník uplatniť oslobodenie od dane?

V zmysle § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovník uplatní v prvom rade oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona pri príjme z prenájmu. Uvedený príjem sa na účely oslobodenia posudzuje neznížený o výdavky. Na príjem z prenájmu si daňovník uplatní oslobodenie vo výške 500 eur, zostávajúcu sumu 500 eur uvedie v daňovom priznaní spolu s prislúchajúcimi výdavkami. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Daňovník uplatnil oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona pri príjme z prenájmu, preto pri príjme z predaja obchodného podielu už oslobodenie nemôže uplatniť. V daňovom priznaní zdaní sumu 2 500 eur.

35.  Nadobudnutie obchodného podielu

Fyzická osoba nadobudla obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným vkladom do základného imania pri vzniku spoločnosti v roku 2000. V roku 2015 došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti a spoločník sa zúčastnil na tomto zvýšení ďalším vkladom. V roku 2021 spoločník previedol svoj obchodný podiel na spoločnosti na tretiu osobu.

Bude uvedený príjem oslobodený od dane z príjmov?

Pretože fyzická osoba nadobudla obchodný podiel v spoločnosti pred 1. 1. 2004, pri jeho prevode v roku 2021 spĺňa podmienku uplynutia piatich rokov od nadobudnutia obchodného podielu do dňa jeho prevodu. Príjem dosiahnutý v roku 2021 je preto oslobodený od dane z príjmov.

36.  Príjem znížený o výdavok

V roku 2021 daňovník dosiahne príjem 15 000 eur z predaja obchodného podielu, ktorý nadobudol v roku 2011 kúpou za 12 500 eur. Iné príjmy, pre ktoré zákon o dani z príjmov upravuje oslobodenie v § 9 ods. 1 písm. g) a písm. i), daňovník, nemal.

Akú sumu zahrnie daňovník do základu dane?

Príjem z predaja obchodného podielu znížený o výdavok (obstarávaciu cenu, ktorú preukázateľne zaplatil), predstavuje sumu 2 500 eur (15 000 eur – 12 500 eur). Z tejto sumy daňovník zahrnie do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2021 len sumu 2 000 eur (2 500 eur – 500 eur), t. j. sumu, o ktorú rozdiel medzi príjmom z predaja obchodného podielu a výdavkom podľa § 8 ods. 7 zákona prevyšuje sumu, ktorá je v roku 2021 oslobodená od dane z príjmov.

Túto sumu uvedie v tlačive daňového priznania typ B v odd. VIII., v tabuľke č. 3 na r. 6 v stĺ. 1, pričom na r. 6 v stĺ. 2 (výdavky) neuvedie žiadnu sumu.

37.  Predaj obchodného podielu

Spoločník s.r.o. v roku 2021 predal svoj obchodný podiel, ktorý nadobudol v roku 2011 pri založení spoločnosti vo výške 15 000 eur. Z predaja dosiahol príjem 18 000 eur, avšak s kupujúcim sa dohodol na splátkach. V roku 2021 obdržal sumu 10 000 eur a v roku 2022 mu bude vyplatené 8 000 eur.

Aké údaje bude spoločník uvádzať v daňovom priznaní?

V daňovom priznaní za rok 2021 uvedie príjem skutočne dosiahnutý, t. j. sumu 10 000 eur a k tomu výdavok v rovnakej výške 10 000 eur. V roku 2022 zahrnie do základu dane prijatú sumu 8 000 eur zníženú o výdavok 5 000 eur (hodnota vkladu 15 000 eur po znížení o uplatnený výdavok 10 000 eur v roku 2020) a o oslobodenú sumu 500 eur v zmysle § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. V daňovom priznaní zdaní sumu 2 500 eur.

Otázky 32 – 37 vypracovala Ing. Ivana Valterová

38.  Poskytnutie pracovného ošatenia ako zamestnanecký benefit

Konatelia spoločnosti si z firemných prostriedkov zakúpili obleky s odôvodnením, že reprezentujú firmu v rámci obchodných stretnutí.

Ide o daňový výdavok spoločnosti a z pohľadu konateľov o príjem, ktorý nie je predmetom dane zo závislej činnosti?

Uvedenú problematiku upravuje Pokyn MF SR č. 4753/1998-62 (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 uverejnenom vo FS č. 14/2000), ktorý sa primerane použije aj na podmienky súčasného platného ZDP. Za pracovné oblečenie sa podľa uvedeného pokynu považuje oblečenie, ktoré je trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením ako napr. trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach odevu z jeho lícnej strany. V takomto prípade je možné považovať toto oblečenie za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca, ktorému bolo toto oblečenie poskytnuté zamestnávateľom. U zamestnávateľa ide v tomto prípade o daňovo uznaný výdavok podľa § 2 písm. i) ZDP. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského a pod.) oblečenia, takéto oblečenie nie je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa a u zamestnanca ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Keďže v danom prípade ide o civilné oblečenie, ktoré je u konateľov zdanené ako nepeňažný príjem podľa § 5 ZDP, potom za podmienky, že poskytnutie civilného oblečenia konateľom spoločnosti je ako zamestnanecky benefit dohodnuté napríklad v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa, môžu byť výdavky na civilné oblečenie považované za daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

39.  Jednotné pracovné ošatenie z pohľadu zamestnanca

Zamestnávateľ ustanovil vo vnútropodnikovom predpise povinnosť používať adekvátne pracovné ošatenie pre zamestnancov pri stretnutiach s klientami. Prepláca zamestnancom na tento účel ošatné v stanovenej výške na rok. Ošatné nespĺňa všetky podmienky ustanovené v Pokyne MF SR č. 4753/1998-62, aby mohlo byť daňovým výdavkom.

Je príspevok na ošatné nepeňažným príjmom zamestnanca a musí sa zamestnancovi zdaniť?

U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia resp. nákup oblečenia zamestnancom a preplatenie preukázaného výdavku (dokladu o nákupe pracovného oblečenia) nie je predmetom dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. b) ZDP. Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na kúpu pracovného oblečenia a zamestnanec nedokladuje tento nákup, tento finančný príspevok sa zamestnancovi zdaní v úhrne jeho príjmov v mesiaci poskytnutia tohto príspevku v súlade s § 35 ZDP.

Otázky 38 – 39 vypracovala Ing. Jana Bielená

40.  Výška zdanenia virtuálnej meny

Daňovník vyťažil virtuálnu menu v roku 2020. V októbri 2021 kúpil nehnuteľnosť, pričom sa s predávajúcim dohodol, že za ňu zaplatí touto vyťaženou virtuálnou menou. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2021 došlo k realizácii predaja tejto vyťaženej meny, musí sa zdaniť aj príjem z ťažby tejto virtuálnej meny.

V akej výške má daňovník zdaniť túto virtuálnu menu?

V nadväznosti na § 2 písm. c) ZDP, musí byť príjem ocenený cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. V prípade kúpy/predaja nehnuteľností je možné predpokladať, že sa predávajúci s kupujúcim dohodli na trhovom ocenení nehnuteľnosti, a to v platnej mene na území SR, ktorou je euro.

Uvedené znamená, že ak by daňovník za vyťaženú menu kúpil nehnuteľnosť, pričom sa s majiteľom dohodne na cene nehnuteľnosti v eurách, a daňovník môže za nehnuteľnosť zaplatiť aj vyťaženou virtuálnou menou, potom príjem z vyťaženej meny je zdaňovaný v roku 2021, a to vo výške dohodnutej ceny za predmetnú nehnuteľnosť [definícia ocenenia príjmu je nastavená aj v § 2 písm. c) ZDP].

Ing. Miroslava Brnová

41.  Výber finančných prostriedkov pre osobnú spotrebu

Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba (ďalej FO), zamestnáva 3 zamestnancov, ktorí majú výplatný termín 10. deň v mesiaci. V ten istý deň si podnikateľ vyberá aj finančné prostriedky pre svoju osobnú spotrebu. Dňa 10. 8. 2021 vyplatil zamestnancom mzdu vo výške 2 055 eur a vybral si peňažné prostriedky z bankového účtu vo sume 880 eur pre svoje potreby.

Ide v prípade výberu peňažných prostriedkov o daňový výdavok?

Výber peňažných prostriedkov pre osobnú spotrebu podnikateľa nie je, podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, jeho daňovým výdavkom. Daňovým výdavkom, ktorý ovplyvňuje základ dane (ďalej ZD), sú, podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP, vyplatené mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov. Podnikateľ, ktorý podniká ako FO, nemôže byť vo svojej „vlastnej firme“ zamestnaný, t. z. nemôže poberať mzdu.

Podnikateľ si môže si vybrať finančné prostriedky pre osobnú spotrebu, tie sú však vždy považované za nedaňový výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD.

Ing. Jarmila Strählová

42.  Obchodný podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným

Podnikateľ, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo podľa Opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 v z.n.p., kúpou obstaral obchodný podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným v roku 2011 za 7 000 eur. O nadobudnutom obchodnom podiele účtoval v knihe dlhodobého finančného majetku v súlade s § 6 ods. 7 tohto opatrenia. Úhradu obstarávacej ceny premietol v peňažnom denníku ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov. V roku 2021 svoj obchodný podiel predal za 8 000 eur. Obchodný podiel vyradil z knihy dlhodobého finančného majetku.

Ako bude postupovať podnikateľ z pohľadu účtovníctva?

Príjem z predaja 8 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov. V rámci uzávierkových operácií k 31. 12. 2021 uvedie vo výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov výdavok na obstaranie obchodného podielu vo výške 7 000 eur. Dosiahnutý zisk z predaja obchodného podielu 1 000 eur je súčasťou základu dane v § 6 zákona a zdaní sa v podanom daňovom priznaní fyzickej osoby typ B.

Ing. Ivana Valterová

43.  Zdanenie príjmov z honorárov

Vydavateľstvo vyplatilo pani Kataríne počas roku 2021 honorár za príspevok do módneho časopisu. Písomná dohoda o nezrážaní zrážkovej dane uzatvorená nebola.

Ako má postupovať pani Katarína pri zdanení príjmov z vyplateného honoráru?

V roku 2021 plynul pani Kataríne príjem z príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, pričom nebola uzatvorená písomná dohoda s vydavateľstvom ako platiteľom dane o tom, že sa zrážková daň neuplatní. Z uvedeného dôvodu vydavateľstvo daň z príjmov zo spomínaného honoráru malo vybrať zrážkou podľa § 43 ZDP.

V tomto prípade bude daňová povinnosť z uvedeného príjmu za rok 2021 pani Kataríny vysporiadaná a takéto príjmy v daňovom priznaní uvádzať nebude.

Ing. Ján Mintál

4.2  Daň z pridanej hodnoty (DPH)

44.  Oprava odpočítanej dane

Spoločnosť ABC, a.s. – mesačný platiteľ dane prenajal spoločnosti XYZ, s.r.o. – mesačnému platiteľovi dane nehnuteľnosť na dobu od 1. októbra 2019 do 30. septembra 2020 v celkovej sume 14 400 eur vrátane DPH (základ dane 12 000 eur + DPH 2 400 eur). V zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o DPH sa spoločnosť ABC, a.s. rozhodla, že nájom nebude oslobodený od dane, pričom daňová povinnosť jej na základe § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla 30. septembra 2020.

Spoločnosť XYZ, s.r.o. už pri prijatí služby vie, že nehnuteľnosť bude využívať na účely podnikania a aj na súkromné účely, preto si uplatnila odpočítanie dane zo služby nájmu len v pomere 50 % zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH vo výške 1 200 eur zo základu dane 6 000 eur. Spoločnosti ABC, a.s. však zaplatila za nájom z celkovej protihodnoty 14 400 eur len sumu 3 600 eur.

Spoločnosť ABC, a.s. eviduje pohľadávku, ktorá nadobudla status nevymožiteľnej v zmysle § 25a ods. 2 zákona o DPH, a to vo výške 10 800 eur (14 400 - 3 600), v tom základ dane 9 000 eur a DPH 1 800 eur. Podľa § 25a ods. 3 zákona o DPH spoločnosť ABC, a.s. uplatnila právo na vykonanie opravy základu dane vo výške 10 800 eur, ktorá zodpovedá neprijatej protihodnote za dodanie služby. Opravu vykonala v zdaňovacom období september 2021, v ktorom sa pohľadávka v sume 10 800 eur stala nevymožiteľnou. Následne vyhotovila opravný doklad, ktorý zaslala spoločnosti XYZ, s.r.o., z ktorého je zrejmá o. i. suma, o ktorú spoločnosť ABC, a.s. opravila základ dane a daň podľa § 25a zákona o DPH, t. j. znížila základ dane o 9 000 eur a sumu dane o 1 800 eur. Spoločnosť XYZ, s.r.o. obdržala doklad o oprave základu dane 6. októbra 2021.

Vzniká spoločnosti povinnosť opraviť odpočítanú daň?

Spoločnosti XYZ, s.r.o. vzniká v zmysle § 53b ods. 1 zákona o DPH povinnosť opraviť odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom dostala doklad o oprave základu dane, t. j. v zdaňovacom období október 2021. Nakoľko spoločnosť XYZ, s.r.o. pôvodné odpočítanie dane vykonala v pomernej výške z dôvodu uvedeného v § 49 ods. 5 zákona o DPH, túto skutočnosť zohľadní aj pri oprave odpočítanej dane pri nevymožiteľnej pohľadávke. Spoločnosť XYZ, s.r.o. je tak povinná opraviť – znížiť pôvodne odpočítanú daň o sumu 900 eur (50 % zo sumy dane 1 800 eur) zo základu dane 4 500 eur (50 % zo sumy 9 000 eur).

Ak by si spoločnosť XYZ, s.r.o. neuplatnila odpočítanie dane z pôvodne prijatej služby, napr. z dôvodu, že prijatú službu použije len na činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH, z prijatého dokladu o oprave základu dane vyhotoveného dodávateľom podľa § 25a ods. 7 písm. a) zákona o DPH, potom by jej povinnosť uplatniť postup podľa § 53b ods. 1 zákona o DPH nevznikla.

Ing. Ján Mintál

45.  Predaj záhrad občanom

Fyzická osoba – občan, nepodnikateľ vlastní 6 záhradiek v záhradkárskej oblasti. V čase obstarania uvedených 6 záhradiek, boli tieto z titulu vlastníctva na liste vlastníctva ako aj v územnom pláne obce zapísané ako záhrady. Po 2 rokoch majiteľ záhradkárskej oblasti (nie FO občan vlastník záhradiek) vybudoval inžinierske siete na svojom pozemku a vlastníkom záhradiek ponúkol na odpredaj prípojky k inžinierskym sieťam za odplatu. FO – občan si tieto prípojky odkúpil. Po čase sa však FO – občan rozhodne, že záhradky predá, nakoľko sa dostal do finančnej tiesne. Príjem z predaja podlieha dani z príjmov fyzickej osoby.

Ako má postupovať FO – občan z hľadiska DPH?

Ekonomickou činnosťou – podnikaním na účely DPH sa rozumie podľa § 3 ods. 2 ZDPH každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, okrem závislej činnosti alebo podobnej činnosti. Povinnosť registrácie na DPH vzniká podľa § 4 ods. 1 ZDPH pri dosiahnutí obratu za predchádzajúcich 12 mesiacov vo výške 49 790 eur. Do obratu na účely DPH sa nezahŕňajú činnosti oslobodené od DPH, okrem iných aj predaj pozemkov v prípade, ak sú oslobodené od DPH.

Na účely DPH je potrebná informácia, pokiaľ ide o pozemky, či ide o stavebné pozemky, alebo iné ako stavebné pozemky, teda aj pozemok, ktorý je záhradou treba takto zaradiť. Podľa § 38 ods. 2 ZDPH dodanie stavebných pozemkov podlieha DPH, dodanie ostatných pozemkov je oslobodené od DPH. Na účely DPH sa považuje za stavebný pozemok taký pozemok, ktorý spĺňa definíciu stavebného pozemku podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z.n.p.

V zásade platí, že predaj majetku, ktorý bol súčasťou súkromného majetku fyzickej osoby, v rámci nakladania so súkromným majetkom nepodlieha DPH. Toto samotné uplatňovanie vlastníckeho práva majiteľom nemôže byť považované za ekonomickú činnosť. Kritériom pre posúdenie, či ide o uplatňovanie vlastníckeho práva majiteľom, je skutočnosť, či dotknutá osoba počas celého obdobia, počas ktorého má predmetný majetok, prejavovala zámer uchovať si ho ako majetok súkromný, či cieľ osoby pri nadobudnutí majetku zodpovedá bežnému cieľu, ktorý zapadá do rámca nakladania so súkromným majetkom alebo osoba podnikla aktívne kroky k predaju nehnuteľnosti uplatnením podobných prostriedkov, aké použil výrobca, obchodník alebo osoba poskytujúca služby, akými sú zavedenie inžinierskych sietí ako aj využitie marketingových krokov. Takéto aktivity totiž nie sú bežne začlenené do rámca nakladania so súkromným majetkom.

Na základe uvedeného, fyzickej osobe pri predaji záhrad, ktoré sú na účely DPH stavebnými pozemkami, vznikne povinnosť registrácie podľa § 4 ods. 4 ZDPH, ak z ich dodania, alebo prijatia platby pred ich dodaním, dosiahne obrat vo výške 49 790 eur podľa § 4 ods. 1 ZDPH.

Túto skutočnosť je fyzická osoba povinná oznámiť správcovi dane – daňovému úradu do 10 dní od dosiahnutia obratu vo výške 49 790 eur a v tej istej lehote predložiť doklady preukazujúce uvedenú skutočnosť.

Po registrácii bude ako platiteľ DPH povinná FO predaj záhrad – stavebných pozemkov zdaniť sadzbou DPH vo výške 20 %.

46.  Tovar dovezený z tretieho štátu

Platiteľ má dovezený tovar zo Švajčiarska, faktúra je z suma 1 170 Eur, faktúra je z 12. 7. 2021. Preclil ho deklarant - firma T dňa 2. 8. 2021, kedy ho platiteľ aj prevzal. Colnicou bola vymeraná DPH vo výške 234 Eur. Deklarant – firma T túto sumu platiteľovi refakturoval, platiteľ ju uhradil.

Ako má platiteľ postupovať – má nárok na odpočet DPH, resp. má nejakú povinnosť? V ktorom období a do ktorých riadkov daňového priznania to uvedie? Uvádza to aj do kontrolného výkazu?

Pri dovoze tovaru z tretích krajín, teda aj Švajčiarska, vzniká nárok na odpočítanie DPH na základe § 49 ods. 2 písm. d) ZDPH zaplatením DPH colnici (za dovozcu ju zaplatila v jeho mene deklarantská spoločnosť) a na základe dôkazu podľa § 51 ods. 1 písm. d) ZDPH t. j. platiteľ musí mať dovozný doklad, na ktorom je uvedený ako dovozca. Daň si dovozca odpočíta za zdaňovacie obdobie august 2021. Od 1. 1. 2021 je zmena tlačiva daňového priznania k DPH, túto skutočnosť bude uvádzať v riadku č. 23. V kontrolnom výkaze sa dovoz neuvádza – vyplýva to z § 78a ods. 1 písm. b) ZDPH.

Otázky 45 – 46 vypracovala Ing. Naďa Vašková

47.  Právo na odpočítanie dane

Spoločnosť ABC, s.r.o. – mesačný platiteľ DPH eviduje pohľadávku, ktorá nadobudla v auguste 2021 status nevymožiteľnej v zmysle ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Pohľadávka je v celkovej sume 18 000 eur (základ dane 15 000 eur, daň 3 000 eur). Z prijatého plnenia odberateľ XYZ, s.r.o. – mesačný platiteľ dane odpočítal DPH vo výške 3 000 eur. Odberateľ obdrží doklad o oprave základu dane, ktorým spoločnosť ABC, s.r.o. zníži základ dane a daň v septembri 2021. Po obdržaní opravného dokladu podľa § 53b ods. 1 zákona o DPH zníži odberateľ výšku odpočítanej dane o 3 000 eur zo základu dane 15 000 eur v zdaňovacom období september 2021. V mesiaci október 2021 spoločnosť ABC, s.r.o. prijme platbu v sume 6 000 eur, ktorou sa zníži nevymožiteľná pohľadávka zo sumy 18 000 na sumu 12 000 eur. Z tohto dôvodu je spoločnosť ABC, s.r.o. povinná vykonať opravu zníženého základu dane a dane a doklad o oprave zaslať odberateľovi, platiteľovi dane.

Akú vysoká daň z pridanej hodnoty bude z prijatej platby?

Odberateľ dostane v novembri 2021 od spoločnosti ABC, s.r.o. opravný doklad podľa § 25a ods. 6, 7 písm. b) zákona o DPH s náležitosťami podľa § 25a ods. 10 tohto zákona z ktorého vyplýva, že v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou prijala spoločnosť ABC, s.r.o. platbu vo výške 6 000 eur, ktorou sa znížila výška nevymožiteľnej pohľadávky.

Z prijatej platby 6 000 eur predstavuje daň z pridanej hodnoty v sume 1 000 eur a základ dane 5 000 eur. Odberateľovi vzniká právo v zdaňovacom období november 2021 na odpočítanie dane v sume 1 000 eur.

Ing. Ján Mintál

48.  Príležitostný predaj budovy u platiteľa DPH

Platiteľ DPH odpočítava DPH koeficientom. Na konci roka je povinný robiť ročné vyrovnanie odpočítanej dane. V r. 2020 predal administratívnu budovu. Z pohľadu platiteľa sa jedná o príležitostný prevod nehnuteľnosti, ktorý nevchádza do čitateľa ani menovateľa koeficientu. Predaj nehnuteľnosti tvorí približne 51 % výnosov, t. z. je väčší, resp. približne rovnaký ako výnosy z hlavnej opakujúcej sa činnosti.

Vstupujú výnosy z predaja nehnuteľnosti do výpočtu koeficientu – čitateľa a menovateľa? Je niekde v zákone definovaný príležitostný predaj a čo znamená značná časť obratu?

Cieľom pri výpočte koeficientu podľa § 50 ZDPH je, aby bol vyjadrením hlavnej, nie vedľajšej činnosti platiteľa. Do koeficientu sa preto podľa § 50 ods. 2 ZDPH neuvádza predaj podniku alebo jeho časti, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku, príležitostný predaj majetku používaného na účely podnikania okrem zásob, príležitostne poskytnuté finančné služby oslobodené od dane podľa § 39 (napr. prevod obchodného podielu, príležitostne poskytnutá pôžička), príležitostný prevod nehnuteľnosti a príležitostný nájom nehnuteľnosti.

Príležitostný predaj nehnuteľnosti sa neuvádza do koeficientu na základe § 50 ods. 2 písm. d) zákona o DPH. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že za príležitostnú transakciu sa pre účel výpočtu koeficientu považuje taká transakcia, ktorá nemá charakter hlavnej činnosti platiteľa, netvorí značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa, platiteľ ju nevykonáva opakovane, platiteľovi pri nej nevznikajú opakované náklady, súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov, pričom tieto podmienky sa posudzujú spravidla v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch.

V danom prípade je podstatné, že ide o príležitostný predaj nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výšku obratu z predaja, netvorí značnú časť, ale približne rovnakú ako z hlavnej činnosti. Hodnota predaja budovy sa preto do koeficientu neuvedie.

Ing. Naďa Vašková

49.  Prenájom prístroja českým platiteľom

Český podnikateľ – platiteľ DPH v ČR prenajal hnuteľnú vec (prístroj) slovenskému podnikateľovi registrovanému pre DPH podľa § 7a zákona o DPH na obdobie od 1. 7. 2019 do 30. 4. 2022. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že za prenájom má nájomca – slovenský podnikateľ zaplatiť 8 500 eur bez DPH po skončení každého 17 mesiaca.

Kedy sa považuje služba za dodanú?

Ide o opakovane poskytované služby rovnakého druhu v dohodnutých lehotách počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a zároveň platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov. Služba sa považuje za dodanú

posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. V deň dodania služby vzniká daňová povinnosť 31. 12. 2019, 31. 12. 2020, 31. 12. 2021 a 30. 4. 2022 slovenskému podnikateľovi podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Český prenajímateľ, fakturuje dodanie služby bez dane a toto dodanie uvádza v súhrnnom výkaze podanom v ČR.

Slovenský podnikateľ má povinnosť priznať daň v sadzbe 20 % v zdaňovacom období december 2019 v sume 600 eur zo základu dane 3 000 eur (8 500 : 17 mesiacov = 500 eur za mesiac x 6 mesiacov); v zdaňovacom období december 2020 a december 2021 v sume 1 200 eur zo základu dane 6 000 eur (500 x 12 mesiacov) x 20 % a v zdaňovacom období apríl 2022 daň v sume 400 eur zo základu dane 2 000 eur (500 x 4 mesiace) x 20 %.

50.  Fakturácia stavebného dozoru a súvisiace výdavky

Spoločnosť (s.r.o.) je platiteľ DPH. Vystavuje faktúry, kde fakturuje za stavebný dozor. V zmluve má dohodnuté, že bude preplácať stravné, ubytovanie, internet a tiež zrážku za súkromné kilometre. Teraz fakturuje s DPH za práce stavebný dozor, náklady za ubytovanie a refakturácia za internet. S nulovou DPH fakturuje refakturáciu stravného, zrážku za telefón a zrážku – súkromné kilometre (mínusovou hodnotou).

Ktoré položky bude spoločnosť fakturovať s DPH? Zdaňuje sa zrážka za telefón a súkromné kilometre zamestnancovi vo výplate?

Ak spoločnosť ako platiteľ DPH fakturuje svojmu odberateľovi výkon stavebného dozoru, ktorý vykonal jej zamestnanec, poskytuje ako platiteľ DPH službu, ktorá je predmetom DPH podľa § 9 ods. 1 ZDPH, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 ZDPH, a preto ju fakturuje s DPH. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky priamo súvisiace s výkonom činnosti stavebného dozoru, tieto nie sú považované za samostatné zdaniteľné plnenia. Pokiaľ ide o ubytovanie zamestnanca, ktorý vykonáva stavebný dozor, ak by ubytovacie zariadenie vystavilo faktúru – daňový doklad pre s.r.o. a príslušnú DPH by si s.r.o. odpočítala na základe § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ZDPH, potom by náklady na ubytovanie boli súčasťou základu dane poskytovanej služby stavebného dozoru (neboli by samostatnou položkou fakturácie) podľa § 22 ods. 2 písm. b) ZDPH. Podobne by sa uvedené vzťahovalo aj na náklady súvisiace s používaním internetu na pracovné účely zamestnanca.

Výdavky zamestnanca na súkromné telefonické hovory za prejazdené kilometre budú zdanené zamestnancovi v rámci závislej činnosti. Stravné si zamestnanec nárokuje formou cestovných nákladov, pokiaľ sa s.r.o. dohodne s odberateľom služby na prefakturovaní stravného zamestnanca, potom by išlo o finančné plnenie medzi s.r.o. a odberateľom, ktoré nie je predmetom DPH, preto by bolo fakturované bez uplatnenia DPH.

Otázky 49 – 50 vypracovala Ing. Naďa Vašková

4.3  Automobil v podnikaní

51.  Autobus na pravidelnú dopravu

Autobus sa používa na osobnú pravidelnú dopravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme počas pracovných dní a počas víkendov sa využije aj na zabezpečenie prepravy cestovnou kanceláriou.

Ako sa nahliada na tento autobus?

Autobus v príslušnom zdaňovacom období je od dane oslobodený za obdobie jeho používania na osobnú pravidelnú dopravu vykonávanú na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. V čase jeho využitia na iné účely, v tomto prípade na prepravu zabezpečovanú cestovnou kanceláriou, podlieha zdaneniu daňou z motorových vozidiel. Obdobie použitia autobusu počas víkendov v príslušnom zdaňovacom období sa v daňovom priznaní uvádza počtom dní jeho použitia, za ktoré sa vypočíta pomerná časť dane.

V ostatných dňoch – dňoch použitia na osobnú pravidelnú dopravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, je vozidlo oslobodené od dane.

52.  Autobus používaný na podnikanie

Dopravná spoločnosť má autobusy používané na podnikanie. Na tieto vozidlá uzatvorí zmluvu na prepravu vo verejnom záujme počas zdaňovacieho obdobia (nie od 1. 1. tohto zdaňovacieho obdobia).

Považujú sa tieto vozidlá za oslobodené od dane počas celého zdaňovacieho obdobia? Ako sa uvedú do daňového priznania?

Autobusy v príslušnom zdaňovacom období sú predmetom dane zdanením a aj od dane oslobodeným. Oslobodenými od dane sú tieto autobusy za obdobie ich používania na osobnú pravidelnú dopravu vykonávanú na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. Do uzatvorenia predmetnej zmluvy na osobnú prepravu tieto autobusy podliehajú zdaneniu daňou z motorových vozidiel. Či už ako oslobodené od dane alebo ako podliehajúce dani sa vozidlá uvedú do daňového priznania s vypísaním údaja o oslobodení od dane a súčasne aj údajov potrebných na vypočítanie pomernej časti dane za obdobie do uzatvorenia zmluvy o službách vo verejnom záujme.

To, že vozidlá autobusy sú od dane oslobodené a sú aj predmetom dane zdaným v zdaňovacom období, potvrdzuje § 10 ods. 9 zákona o dani z motorových vozidiel, ktorý určuje spôsob výpočtu pomernej časti dane za použitie týchto vozidiel mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme (na podnikanie).

53.  Vozidlo používané na prepravu invalidov

Vozidlo sa používa na prepravu osôb na invalidnom vozíku.

Je uvedené vozidlo predmetom dane? Ak sa takéto vozidlo používa na podnikanie, uvádza sa v daňovom priznaní?

Vozidlo na prepravu osôb na invalidnom vozíku patrí medzi vozidlá špeciálne, ktoré sú svojou konštrukciou a vybavením uspôsobené na tento zvláštny účel. Napriek tomu, že ide o špeciálne vozidlo, pre účely jeho zaradenia do zákonom vymedzeného negatívneho predmetu dane, musia byť splnené tri podmienky súčasne, a to nielenže ide o špeciálne vozidlo, ktoré je takto označené aj v dokladoch vozidla a ktoré je špeciálne na tento účel upravené ale aj skutočnosť, že neslúži na prepravu. Vozidlo na prepravu osôb na invalidnom vozíku však slúži na prepravu a preto nespĺňa jednu z podmienok negatívneho vymedzenia predmetu dane. Naopak, takéto vozidlo je predmetom dane, ak spĺňa podmienky predmetu dane, t. j. patrí do niektorej z kategórii vozidiel zákonom o dani z motorových vozidiel vymedzených, v tomto prípade kategórie M1, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie.

Na základe uvedeného je daňovník povinný uviesť predmetné vozidlo do daňového priznania, nakoľko nespĺňa podmienku negatívneho vymedzenia predmetu dane.

Otázky 51 – 53 vypracovala Ing. Jana Fülöpová

54.  Odpisovanie elektromobilu obstarného v roku 2020

Podnikateľ obstaral v decembri 2020 osobný automobil za 36 000 eur. Automobil má v osvedčení o evidencii vozidla v časti II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“.

Ako má podnikateľ postupovať pri odpisovaní automobilu, ktorý je elektromobil?

Podnikateľ zaradí elektromobil do odpisovej skupiny podľa Prílohy č. 1 ZDP, t. z. do odpisovej skupiny 0. Doba odpisovania je 2 roky, spôsob odpisovania rovnomerný. Elektromobil obstaral v decembri 2020, preto v prvom roku odpisovania mal uplatniť len pomernú časť odpisu, a to v závislosti od počtu mesiacov používania. Elektromobil bude odpisovať len do výšky vstupnej ceny, t. z. odpísať môže len 36 000 eur.

55.  Odpisovanie elektromobilu obstaraného v máji 2021

Obchodná spoločnosť kúpila v máji 2021 osobný automobil za 44 000 eur. Automobil zaradila do obchodného majetku. Automobil má v osvedčení o evidencii vozidla v časti II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“, t. z. je to batériové elektrické vozidlo (elektromobil).

Ako ho má spoločnosť daňovo odpisovať?

Spoločnosť môže elektromobil, ktorý zaradila do obchodného majetku v čase obstarania, odpisovať rovnomerným spôsobom. Za predpokladu, že automobil technicky nezhodnotí, vypočíta odpis ročný v jednotlivých rokoch podľa § 27 ZDP (pozri tabuľku). V 1. roku odpisovania môže uplatniť len pomernú časť odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom zaradenia elektromobilu do užívania. Vypočítaný odpis zaokrúhli podľa § 47 ZDP.

Kde:

•    24 = počet mesiacov odpisovania elektromobilu (2 roky x 12 mesiacov)

•    8 = počet mesiacov používania elektromobilu v roku 2021 (od mája 2021)

•    OR = odpis ročný v r. 2023 je 7 333,33 eur, lebo automobil sa môže odpisovať len do výšky vstupnej ceny.

56.  Odpisovanie elektromobilu obstarného v roku 2018

Spoločnosť v januári 2018 obstarala osobný automobil za 44 000 eur. Automobil má v osvedčení o evidencii vozidla v časti II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“, t. z. je to elektromobil. Spoločnosť v roku 2018 automobil zaradila do obchodného majetku a začala využívať v podnikaní. V roku 2018 elektromobil odpisovala rovnomerným spôsobom. V roku 2019 a 2020 odpisovanie prerušila.

Ako má spoločnosť pokračovať v odpisovaní v ďalších rokoch?

V roku 2018 bol elektromobil zaradený v odpisovej skupine č. 1 s dobou odpisovania 4 roky. Ročný daňový odpis bol 11 000 eur (44 000 : 4). V roku 2019, po novelizácii ZDP spoločnosť preradila elektromobil do odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky, lebo podľa § 52zza ods. 15 ZDP, ak daňovník obstaral a uviedol do používania elektromobil do 31. 12. 2018, má povinnosť ho za zdaňovacie obdobie 2019 preradiť do odpisovej skupiny 0 a ďalej pokračovať v odpisovaní. Odpisy uplatnené za rok 2018 sa spätne neupravujú.

Spoločnosť v roku 2019 a 2020 odpisovanie prerušila, preto je ročný odpis 0 eur a daňová zostatková cena ostáva v oboch rokoch vo výške 33 000 eur.

V roku 2021 bude spoločnosť pokračovať v odpisovaní. Automobil, ktorý je elektromobilom, má stále zaradený v odpisovej skupine 0 s dobou odpisovania 2 roky. V roku 2022 elektromobil doodpisuje do výšky vstupne ceny.

57.  Odpisovanie elektromobilu, ktorý nebol v roku 2020 využívaný v podnikaní

Podnikateľ kúpil v januári 2019 elektromobil za 36 000 eur. Elektromobil zaradil v čase obstarania, t. j. v januári 2019 do obchodného majetku a začal ho využívať v podnikaní. Začiatkom januára 2020 bol nútený z vážnych rodinných dôvodov vycestovať do zahraničia a do konca roku 2020 elektromobil v podnikaní nevyužíval. V roku 2021 začal elektromobil opäť v podnikaní využívať.

Ako má podnikateľ v roku 2021 postupovať pri daňovom odpisovaní automobilu?

Podnikateľ pri odpisovaní automobilu, ktorý je elektromobilom, mal vychádzať z § 52zza ods. 15 ZDP a použiť nový spôsob odpisovania už v roku 2019. T. z., že automobil, ktorý je elektromobilom mal zaradiť v roku 2019 do odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky. V roku 2020 elektromobil nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, preto mal povinnosť podľa § 22 ods. 9 písm. a) ZDP jeho odpisovanie prerušiť. V roku 2021 elektromobil pri výkone podnikateľskej činnosti využíval, preto môže uplatniť ročný daňový odpis. Postupovať mal takto:

•    10. 1. 2019 zaradiť elektromobil do 1.odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky,

•    elektromobil v roku 2019 využíval v podnikaní, preto ho mohol odpisovať,

•    v roku 2020 elektromobil nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, preto mal odpisovanie, v súlade s § 22 ods. 9 ZDP, prerušiť,

•    prerušenie odpisovania mal poznačiť do karty hmotného majetku,

•    v roku 2021 elektromobil v podnikaní využíval, t. z. môže si do daňových výdavkov uplatniť daňový odpis ročný, podľa § 27 ZDP tak, ako je uvedené v tabuľke.

Otázky 54 – 57 vypracovala Ing. Jarmila Strählová