Dane v praxi

713. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a vynaložené výdavky

Daňovník dosiahne v roku 2016 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na uvedené príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti daňovník dosiahne v roku 2016 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2011 za 600 eur.

Bude príjem z prenájmu nehnuteľnosti v plnej výške oslobodený od dane z príjmov?

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2016, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2016 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Pretože zo sumy 500 eur, daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. i) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur.

Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky.

Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur, bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP, nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].

714. Oprava strešnej krytiny

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku.

Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na uvedenom majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona.

Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona.

715. Prenájom časti budovy

Daňovník vlastní budovu, ktorá má celkovú úžitkovú plochu 4 500 m², pričom 900 m²prenajíma. Vstupná cena budovy je vo výške 120 000 eur, ide o administratívnu budovu a príjem z prenájmu budovy je vo výške 900 eur.

V akej výške si daňovník uplatní v zdaňovacom období 2016 daňový odpis?

Pri používaní budovy sčasti na prenájom a sčasti na vlastnú činnosť je pri uplatňovaní daňového odpisu potrebné rozdeliť ročný odpis na časť pripadajúcu na prenajímanú plochu a časť pripadajúcu na plochu využívanú samotným daňovníkom – vlastníkom budovy.

Ročný odpis	120 000 / 40	3 000 eur
Odpis týkajúci sa prenajatej časti budovy [(900 / 4 500) x 100] = 20 %	20 % z 3 000	600
Odpis týkajúci sa časti používanej na vlastnú činnosť daňovníka	80 % z 3 000	2 400

Odpis týkajúci sa časti nehnuteľnosti používanej na vlastnú činnosť daňovníka je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške. Pri odpise vzťahujúcom sa k prenajatej časti budovy je potrebné porovnať výšku pomernej časti vypočítaného odpisu s dosiahnutým príjmom z prenájmu.

Vzhľadom na skutočnosť, že príjem z prenájmu vo výške 900 eur prevyšuje výšku daňového odpisu daňovník môže v zdaňovacom období 2016 uplatniť do daňových výdavkov ročný odpis v plnej výške, t.j. 3 000 eur.

716. Základ dane

Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za 200 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2000. Od roku 2005 polovicu nehnuteľnosti prenajímal a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku.

Akú časť príjmu je povinný daňovník zahrnúť do základu dane?

Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej bola využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume 100 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona.

Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom a nebola zaradená v obchodnom majetku to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do dňa predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t.j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t.j. 100 000 eur (200 000/2 eur) je oslobodený od dane.

Rovnako by sa postupovalo aj v prípade, ak by nehnuteľnosť využíval na prenájom, ale nemal by ju zaradenú v obchodnom majetku, t.j. počítala by sa doba medzi nadobudnutím a predajom nehnuteľnosti, čo znamená že by bol príjem z predaja takejto nehnuteľnosti od dane oslobodený.

717. Odpisová skupina

Daňovník prenajíma nehnuteľnosť, pričom príjmy ktoré dosahuje z prenájmu sú príjmami podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku.

Do akej odpisovej skupiny bude nehnuteľnosť zaradená? Keďže ide o nehnuteľnosť určenú na bytové účely zaradí ju do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Ročný odpis nehnuteľnosti je vo výške 2 500 eur.

Ak by mal nehnuteľnosť prenajatú:

• celý rok, pričom mesačný nájom by bol vo výške 300 eur, t.j. ročne má príjmy z prenájmu vo výške 3 600 eur, nemusí krátiť odpisy podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP,

• 7 mesiacov, pričom neskončil s prenajímaním nehnuteľnosti, len ukončil nájomný vzťah a hľadá nového nájomcu, potom nemusí prerušiť odpisovanie, ale kráti odpisy do výšky príjmov z prenájmu, t.j. vo výdavkoch bude mať odpisy len vo výške 2 100 eur a zostávajúcich 400 eur, môže uplatniť po skončení doby odpisovania (po uplynutí 40 rokov) spôsobom upraveným v § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Počas doby, kedy nie je táto nehnuteľnosť prenajatá, pričom nejde o ukončenie činnosti podľa § 17 ods. 9 ZDP, môže naďalej daňovník uplatňovať všetky výdavky súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti avšak len do výšky príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 písm. a) ZDP. Z príjmov z prenájmu nie je možné vykázať daňovú stratu.

718. Zmluvu o prenájme bytu spolu s vybavením bytu nábytkom

Daňovníčka plánuje prenajímať byt. V roku 2015 byt pomaly pripravovala na prenájom, vymaľovala a vybavila zariadením. V roku 2016 si našla nájomcu a uzavrela zmluvu o prenájme bytu spolu s vybavením bytu nábytkom.

Sú daňovým výdavkom daňovníčky aj výdavky, ktoré vynaložila na vymaľovanie a zariadenie bytu v predchádzajúcom roku?

V súlade s § 4 ods. 4 ZDP je možné zahrnúť do základu dane aj výdavky daňovníka, ktoré vynaložil v roku, ktorý predchádzal roku kedy začal vykonávať činnosť a to na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky.

Podľa § 687 Obč. Z je prenajímateľ povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Ak byt nebol odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie, prichádza do úvahy oprávnenie nájomcu odstúpiť od zmluvy (§ 679 ods. 1 resp. aj § 679 ods. 2 Obč. Z). Nesplnenie povinností prenajímateľa je dôvodom pre zľavu z nájomného (§ 698).

Na otázku povinnosti vymaľovania bytu pred samotným prenájmom a v tejto súvislosti uznania výdavku na vymaľovanie ako nevyhnutne vynaloženého daňového výdavku sú v praxi rôzne názory. Predmetná otázka bola riešená aj v súdnom konaní, v ktorom bol vynesený rozsudok súdu R 14/1978 (s. 127). Podľa tohto rozsudku otázku vymaľovania bytu a znášania nákladov s tým spojených treba riešiť so zreteľom na ustanovenie § 161 ods. 1 Obč. Z (teraz § 687 ods. 1). Keďže byt má byť odovzdaný prenajímateľom v stave spôsobilom na riadne užívanie, má užívateľ právo požadovať, aby mu bol odovzdaný byt hygienicky nezávadný aj esteticky vyhovujúci. Na to isté má nárok aj prenajímateľ po uvoľnení bytu. Byt má byť teda vymaľovaný aspoň základným náterom. Ak užívateľ prevzal byt vymaľovaný, musí ho tak isto odovzdať organizácii pri vyprataní opäť vymaľovaný.

V súlade s uvedeným by výdavok na vymaľovanie bytu mal byť uznaným daňovým výdavkom ako nevyhnutne vynaložený výdavok v súvislosti so začatím činnosti.

Čo sa týka výdavkov vynaložených na zariadenie prenajímaného bytu hnuteľným majetkom, uvedené je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 4 ods. 6 ZDP k dosiahnutým príjmom z prenájmu v nasledujúcom zdaňovacom období.

Uplatnením preukázateľných výdavkov vynaložených v roku 2015 aj 2016 k príjmom z prenájmu dosiahnutých v roku 2016 však v súlade s § 6 ods. 6 ZDP nie je možné vykázať daňovú stratu z príjmov z prenájmu.

719. Predaj pozemku na základe dohody o vysporiadaní

Vo februári 2008 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2013, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2016 manželka pozemok predala. Pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku.

Bude príjem z predaj pozemku oslobodený od dane z príjmov?

Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.

Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až na základe rozhodnutia súdu alebo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (po uplynutí 3 rokov dôjde k vyporiadaniu majetku zo zákona, pričom majetok prejde do polovičného spoluvlastníctva obidvoch bývalých manželov, t.j. každý je vlastníkom polovice majetku), čo znamená že aj v týchto prípadoch sa do lehoty vlastníctva pri následnom predaji zarátava aj lehota počas, ktorej ju manželia vlastnili cez manželstvo.

720. Prevod rekreačnej chaty

Daňovník uzavrel v roku 2016 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2015 za 100 000 eur predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2013 za 60 000 eur (po prepočte na eurá) predal za 30 000 eur. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2016.

Medzi aké príjmy sa zaradia príjmy z predaja uvedených nehnuteľností?

Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2016 do základu dane (čiastkového základu dane) príjmy v sume 150 000 eur (120 000 eur za byt a 30 000 eur za chatu).

Výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností t. j. môže uplatniť výdavky maximálne vo výške 150 000 eur, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali 160 000 eur.

721. Obchodný majetok FO a PO

Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ZDP využíval majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, o ktorom však neúčtoval ani neevidoval podľa § 6 ods. 11 ako o obchodnom majetku.

Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov náklady na opravy resp. na technické zhodnotenie vykonané na majetku?

Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) ZDP je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Výdavok na obstaranie HaNM nie je podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP daňovým výdavkom, ale do daňových výdavkov sa zahrnie postupne, vo forme odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, pri splnení podmienok stanovených v § 22 až 29 ZDP.

Odpisovaním sa na účely ZDP rozumie postupné zahrňovanie odpisov HaNM používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka, do daňových výdavkov vrátane HaNM evidovaného podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva aj technické zhodnotenie vykonané na príslušnom majetku je výdavkom zahrňovaným do daňových výdavkov postupne vo forme odpisov, pričom výdavok na takéto technické zhodnotenie je daňovým výdavkom len v prípade ak je vykonané na majetku, ktorý je účtovaný alebo evidovaný v majetku daňovníka.

Aj v prípade, ak daňovník vynaložil výdavky na opravu a údržbu majetku, ktorý je v jeho vlastníctve, ale nemá ho zaúčtovaný alebo zaevidovaný v majetku nie sú tieto výdavky jeho daňovými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tieto výdavky sú výdavkom na opravu a údržbu jeho osobného majetku, čiže sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. O týchto výdavkoch daňovník neúčtuje. Všetky vyššie uvedené výdavky budú daňovým výdavkom daňovníka v prípade, ak takýto nezaúčtovaný alebo nezaevidovaný majetok predá, pričom nebude spĺňať podmienky oslobodenia príjmu z predaja nehnuteľnosti podľa § 9 ZDP.

Pri určovaní, či ide o výdavok na technické zhodnotenie alebo výdavok na opravu a údržbu majetku je možné využiť Opatrenie MF SR č. 3400/1998-62 (FS 3/1998) k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré primerane platí aj za účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

722. Nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku

Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za 100 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2009. Od roku 2010 polovicu nehnuteľnosti využíva na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. Časť nehnuteľnosti eviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP (t. j. má ju zahrnutú do obchodného majetku).

Aký bude postup z pohľadu ZDP?

Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica nehnuteľnosti je využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume 50 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do jej predaja.

K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti (50 000 eur) je oslobodený od dane.

723. Hypotekárny úver

Daňovník, FO si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu.

Môže si daňovník pri príjme z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatniť ako výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke?

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení § 17 až 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu. Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom budú daňovými výdavkami tohto daňovníka.

U daňovníka – právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorý účtuje v podvojnej sústave účtovania je pre uplatnenie daňových odpisov HM a NM potrebné, aby daný HM bol zaúčtovaný v súlade so zákonom o účtovníctve a jednotlivými opatreniami MF SR, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova. Zaúčtovaným majetkom sa chápe majetok uvedený do užívania. Uvedenie do užívania vymedzujú napr. postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ v § 33 ods. 1 ako zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinnosti podľa osobitných predpisov (stavebný zákon, zákon o ochrane pred požiarmi, zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a pod.).

Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku podľa stavebného zákona.

724. Ostatné príjmy

Daňovník prenajíma nehnuteľnosť. Nakúpil vysávač, vrecká do vysávača, čistiace prostriedky, posteľnú bielizeň, pracie prostriedky a podobne.

Je možné uvedený tovar zahrnúť do daňových výdavkov?

Uvedené resp. podobné výdavky je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za predpokladu, že vecne súvisia s dosahovanými zdaniteľnými príjmami, to znamená, len v prípade ak prenajímateľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteľnosti aj iné služby – upratovanie, prezliekanie a pranie posteľnú bielizeň a podobne. V tomto prípade však už nejde z hľadiska posúdenia činnosti daňovníka o prenájom, z ktorého príjmy sa zaraďujú medzi príjmy v § 6 ods. 3 ZDP, ale o živnosť, na ktorej vykonávanie by mal mať daňovník živnostenské oprávnenie.

Ak uvedenú činnosť daňovník vykonáva bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sú príjmami z nepovoleného podnikania a ako také sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP a to medzi „iné“ ostatné príjmy.

725. Prenájom nehnuteľnosti

Daňovník využíva len časť nehnuteľnosti, ktorú má celú zaradenú v obchodnom majetku, pričom časť nehnuteľnosti dáva do prenájmu.

Ako bude daňovník postupovať v uvedenom prípade z pohľadu ZDP?

V súlade s § 19 ods. 3. písm. a) ZDP sa pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom obmedzuje zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V prípade, že daňovník využíva nehnuteľnosť len na prenájom, musí krátiť výšku odpisov do výšky príjmov z prenájmu a to bez ohľadu na skutočnosť, žeby prenajímal len časť tejto nehnuteľnosti.

Prerušenie odpisovania časti nehnuteľnosti podľa § 22 ods. 9 písm. a) ZDP, ktorá sa neprenajíma, sa v tomto prípade neuplatní.

726. Výsadba viniča

Poľnohospodárske družstvo sa rozhodlo pre výsadbu viniča. V roku 2014 si dodávateľským spôsobom obstaralo výstavbu opornej konštrukcie v hodnote 15 000 €, nakúpilo sadenice viniča v hodnote 6 700 € a vyplatilo mzdy zamestnancov za výsadbu viniča vo výške 2 500 €, pričom prvá úroda viniča sa očakáva v roku 2016. Vinice dosiahnu plodonosnú starobu v roku prvej úrody viniča, ktorá sa predpokladá v roku 2016.

Považuje sa vinič za hmotný majetok?

Do dosiahnutia plodonosného veku sa vinice evidujú prostredníctvom účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, na ktorý sa účtujú napr. náklady na obstaranie sadeníc, náklady na hnojenie, zavlažovanie viniča, miezd zamestnancov týkajúcich sa výsadby viniča ako aj náklady súvisiace s výstavbou opornej konštrukcie, ktoré sa považuje za príslušenstvo pestovateľských celkov a je súčasťou ocenenia viniča. Z pohľadu ZDP sa počas tohto obdobia považuje vinič podľa § 23 ods. 1 písm. b) za hmotný majetok neodpisovaný. V roku 2016, t.j. v roku dosiahnutia plodonosnej staroby sa viniče uvedú do užívania a preúčtujú sa na účet 025 – Pestovateľské celky trvalých porastov a daňovo sa začnú odpisovať v odpisovej skupine 3 s dobou odpisovania 12 rokov.

• zvieratá – za hmotný majetok sa považujú zvieratá vymedzené v prílohe č. 1 ZDP a to bez ohľadu na výšku ich vstupnej ceny. Ide o tieto zvieratá:

Kód klasifikácie	Názov
01.41.10	Dojnice živé
01.42.11	Ostatný hovädzí dobytok a byvoly okrem teliat živé
01.43.10	Len: ostatné koňovité zvieratá živé – somáre, muly a mulice plemenné
01.45.1	Ovce a kozy živé
01.46.10	Ošípané živé
01.47.13	Husi živé
01.43.10	Kone živé

Ostatné zvieratá (napr. mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kŕdle sliepok, kačíc, moriek a perličiek, kožušinové zvieratá, ryby, včelstvá, psy) sa v súlade s postupmi účtovania v sústave PÚ považujú za zásoby a do základu dane sa zahŕňajú v súlade s účtovníctvom.

Podľa postupov účtovania v sústave PÚ sa za dlhodobý HM považujú dospelé plemenné a chovné zvieratá bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu obstarané za účelom ich hospodárskeho využitia. Dospelosť zvierat na účely ich zaradenia do dlhodobého HM je stanovená zootechnickými zásadami ako je spôsobilosť reprodukcie, napríklad spôsobilosť na rozmnožovanie vlastného druhu, veková hranica.

Hospodárskym úžitkom sa rozumie najmä narodenie mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa, komerčné využitie. Ako dlhodobý HM sa účtujú napríklad muflóny, daniele, jelene, pštrosy, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako 4 roky.

727. Kúpa motorového vozidla

Daňovník, fyzická osoba, dosahujúca príjmy podľa § 6 ZDP si kúpi osobné motorové vozidlo 10. 12. 2015. Motorové vozidlo si kúpi ako občan, fyzická osoba, tzn., že doklady nie sú vystavené na fyzickú osobu podnikateľa (s jeho obchodným menom, IČO, DIČ). Dňa 26. 12. 2015 sa však rozhodne, že chce motorové vozidlo zaradiť do obchodného majetku a uplatňovať si všetky výdavky súvisiace s motorovým vozidlom.

Nakoľko k 31. 12. 2015 je vozidlo označené stále len tzv. „prenosnými značkami“, môže si daňovník zaradiť kúpené vozidlo do obchodného majetku a začať odpisovať?

V súlade s ustanovením § 10 ods. 2 postupov účtovania v sústave JÚ, podmienkou zaradenia DNM a DHM do používania nie je jeho úhrada. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho používanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov.

Podľa osobitných predpisov, pod ktoré kompetencie spadá aj pridelenie evidenčných značiek a celkovo povinnosti v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách ako napr. zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemnej komunikácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ním súvisiaca, vyhláška č. 578/2006 Z. z. a zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2009 nahradil zákon č. 315/1996 Z. z. o pozemných komunikáciách a s ním súvisiaca spolu s vyhláškou č. 225/2004 Z. z. nie je používanie „prenosných značiek“ považované za technickú nespôsobilosť vozidla, ktorá by zabraňovala používaniu vozidla na cestných komunikáciách.

Z uvedeného dôvodu sú preto splnené všetky povinnosti stanovené osobitnými predpismi potrebné pre zaradenie novozakúpeného vozidla (majetku) do užívania v súlade s postupmi účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva.

Skutočnosť, že daňovník kúpil motorové vozidlo ako občan, nie ako podnikateľ pod svojimi identifikačnými údajmi, nemá vplyv na uplatnenie výdavku na kúpu tohto motorového vozidla ako daňového výdavku prostredníctvom odpisov v súlade s ustanoveniami ZDP, nakoľko je vlastníkom tohto vozidla a o tomto vozidle účtuje, čo je splnenie definície obchodného majetku podľa § 2 písm. m) ZDP.

Od 1. 1. 2015 však daňovo môže začať odpisovať takýto majetok len v prípade, ak ho aj začne používať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V opačnom prípade je v súlade s upraveným znením § 22 ods. 9 ZDP daňovník povinný prerušiť odpisovanie a začať ho odpisovať až v zdaňovacom období, kedy ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov začne využívať. Výnimkou z uvedeného je len majetok poistného alebo rezervného charakteru.

728. Technické zhodnotenie kultúrnej pamiatky

Spoločnosť obstarala nehnuteľnú kultúrnu pamiatku v roku 2014. V roku 2015 spoločnosť vykonala na budove technické zhodnotenie vo výške 150 000 eur a zaradila budovu do užívania. Spoločnosť bude v budove prevádzkovať hotel.

Ako bude spoločnosť budovu vrátane technického zhodnotenia odpisovať?

Nehnuteľná kultúrna pamiatka je v súlade so ZDP považovaná za odpisovaný HM – budovu. S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa budovy zaraďujú do 2 odpisových skupín a to do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov a odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Pri zaradení budovy do príslušnej odpisovej skupiny je potrebné vychádzať z kódu klasifikácie stavieb stanovenej vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb. Hotel je v súlade s uvedenou vyhláškou zaradený pod kód 1211 – Hotelové budovy, ktorý patrí do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov.

Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. c) ZDP a odpisuje sa v odpisovej skupine 2 s dobou odpisovania 6 rokov, aj napriek tomu, že budova hotela sa odpisuje 40 rokov.

729. Postup odpisovania časti budovy

Daňovník – právnická osoba si prenajme časť budovy, v ktorej prevádzkuje jazykovú školu. Ide o budovu, ktorá sa používa na viacero účelov, pričom prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy je zaradená do odpisovej skupiny 5. Nájomca na základe písomnej dohody s prenajímateľov v roku 2015 vykoná technické zhodnotenie, pričom prenajímateľ nezvyšuje vstupnú cenu budovy.

Ako bude nájomca odpisovať technické zhodnotenie?

Technické zhodnotenie vykonané nájomcom na budove používanej na viacero účelov sa podľa § 24 ods. 2 ZDP zaraďuje do odpisovej skupiny, na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok. V tomto prípade nájomca prevádzkuje v prenajatom priestore jazykovú školu, ktorá je zaradená do kódu Klasifikácie stavieb 1263. Tento kód je zaradený do odpisovej skupiny 6 a preto daňovník bude technické zhodnotenie daňovo odpisovať počas 40 rokov rovnomerným spôsobom odpisovania.

• technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur – technické zhodnotenie sa zaradí do odpisovej skupiny, v ktorej bol zaradený hmotný majetok, na ktorom bolo vykonané toto technické zhodnotenie a odpisuje sa ako v 1. roku odpisovania rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania (v prípade HM zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3) bez ohľadu na to, ktorým spôsobom bol odpisovaný už plne odpísaný hmotný majetok.

730. Rovnomerným spôsobom odpisovania

Spoločnosť v roku 2014 doodpisovala stroj na výrobu potravín zrýchleným spôsobom odpisovania. V roku 2015 vykonala na stroji technické zhodnotenie vo výške 3 000 € a v apríli 2015 ho zaradila do odpisovej skupiny 1, v ktorej bol zaradený aj stroj na výrobu potravín.

Ako bude spoločnosť postupovať pri odpisovaní technického zhodnotenia?

Technické zhodnotenie bude odpisovať ako iný majetok počas rokov 2015 – 2019 (5 zdaňovacích období vzhľadom na odpisovanie v prvom roku odpisovania na základe tzv. mesačnej bázy). S účinnosťou od 1. 1. 2015 je možné hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 odpisovať iba rovnomerným spôsobom odpisovania, t.j. uvedené technické zhodnotenie bude spoločnosť zahŕňať do základu dane rovnomerným spôsobom odpisovania. Do 31. 12. 2014 sa za iný majetok považovalo aj technické zhodnotenie HM obstaraného formou finančného prenájmu. S účinnosťou od 1. 1. 2015 v nadväznosti na zmenu spôsobu odpisovania HM obstaraného formou finančného prenájmu sa technické zhodnotenie HM obstaraného formou finančného prenájmu nepovažuje za iný majetok.

Tak ako pri HM obstaranom iným spôsobom (napr. kúpou na úver alebo z vlastných zdrojov) technické zhodnotenie vykonané na HM obstaranom formou finančného prenájmu zvyšuje vstupnú cenu obstaraného HM a z takto zvýšenej vstupnej, resp. zostatkovej ceny sa počíta ročný odpis.

731. Podnikateľská činnosť v mieste trvalého bydliska

Daňovník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v mieste trvalého bydliska, pričom má k výkonu činnosti vyčlenenú jednu izbu v byte (dome). O časti nehnuteľnosti účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva ako o majetku využívanom na podnikanie, tzn., že účtuje v knihe dlhodobého hmotného majetku.

Sú výdavky spojené s uvedenou časťou nehnuteľnosti daňovými výdavkami?

Napriek skutočnosti, že uvedenú časť nehnuteľnosti využívanú v súvislosti s podnikaním, nevyňal z bytového fondu a nevedie ju ako nebytovú časť v súlade s osobitnými predpismi, z dôvodu, že o tejto časti nehnuteľnosti účtuje, je jeho obchodným majetkom v súlade s § 2 písm. m) ZDP, čo znamená, že všetky výdavky spojené s touto časťou nehnuteľnosti sú daňovými výdavkami spĺňajúcimi podmienky uvedené v § 2 písm. i) ZDP (opravy, technické zhodnotenie a pod).

Aj v prípade, ak by o tejto časti nehnuteľnosti neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie ale v súvislosti s podnikaním si túto časť nehnuteľnosti vybavil zariadením (sedačka, počítač, regále na spisy a pod.) a o týchto by účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, tieto sú rovnako obchodným majetkom a ich obstaranie je daňovým výdavkom v súlade s ustanoveniami ZDP.

Zaradenie alebo nezaradenie časti nehnuteľnosti na podnikanie sa pre uplatňovanie daňových výdavkov posudzuje oddelene od vybavenia takejto časti nehnuteľnosti iným hnuteľným majetkom využívaným na podnikanie.

732. Zábezpeka za poskytnutie úveru

Banka v roku 2015 poskytla svojmu klientovi – podnikateľovi, úver na kúpu novej väčšej výrobnej haly. Ako zábezpeku za poskytnutie úveru, banka požadovala kupovanú nehnuteľnosť, pričom toto ručenie bolo dohodnuté formou prevodu vlastníckych práv k uvedenej nehnuteľnosti a to až do doby úplného splatenia úveru. Súčasne však banka ponúkla klientovi, možnosť uzatvoriť písomnú zmluvu o výpožičke, ktorou prenesie na dlžníka právo na uplatňovanie, tak účtovných odpisov (v závislosti na spôsobe vedenia účtovníctva) ako aj daňových odpisov v súlade s § 24 ods. 1 písm. a) ZDP.

Je uvedený postup možný?

Takýto postup chráni banku, aby došlo k splateniu poskytnutého úveru, lebo v prípade jeho nesplácania má nárok kedykoľvek svoj majetok odobrať, a súčasne sa dlžníkovi umožní nehnuteľnosť využívať na výkon svojej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy a tiež na uplatnenie výdavku k tejto nehnuteľnosti formou odpisov.

V roku, v ktorom dlžník prevedie vlastnícke právo na veriteľa a súčasne s ním uzatvorí zmluvu o výpožičke, uplatní dlžník (pôvodný vlastník) celoročný odpis tak, ako by tento odpis uplatnil, keby bol majetok stále v jeho vlastníctve – vo vlastníctve dlžníka.

733. Finančný prenájom a odpisy

Daňovník obstaral 15. 1. 2015 hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 formou finančného prenájmu. Doba trvania nájomnej zmluvy je 40 mesiacov. Istina bez DPH 279 000 eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1 000 eur. V roku 2017 daňovník na uvedenom hmotnom majetku vykonal technické zhodnotenie vo výške 20 000 eur.

Aký bude postup pri odpisovaní?

Vstupná cena	279 000 + 1 000	280 000 eur
Ročný odpis
2015-2016	280 000/4	70 000 eur
2017-2018	(280 000 + 20 000) / 4	75 000 eur
2019	len do výšky vstupnej ceny	10 000 eur

Daňovník HM môže v súlade s § 26 ods. 3 ZDP odpisovať iba rovnomerným spôsobom. Ročný odpis v rokoch 2015 a 2016 daňovník vypočíta ako podiel vstupnej ceny (280 000 eur) a doby odpisovania 4 roky. V roku 2017 v roku vykonania technického zhodnotenia sa zvýši vstupná cena prenajatého majetku a z takto zvýšenej vstupnej ceny daňovník vypočíta rovnomerným spôsobom odpisovania ročný odpis.

V roku 2019 daňovník môže do daňových výdavkov uplatniť iba 10 000 eur, čo je zostávajúca časť zvýšenej vstupnej ceny nezahrnutej do základu dane.

734. Zámenná zmluva

Daňovník nadobudol budovu v auguste v roku 2003 na základe zámennej zmluvy, kde stavba v znaleckom posudku súdneho znalca bola určená ako stavba na odstránenie a znalec ju ocenil na sumu 350 euro. Stavbu skolaudoval v roku 2008 na základe dodatočného stavebného povolenia, pričom do nej investoval ako súkromná osoba 100 000 eur. Náklady a výdavky si nikde neuplatňoval. V roku 2009 začal budovu prenajímať s tým, že v daňovom priznaní si uplatňoval iba príjem a neuplatňoval si žiadne iné skutočné výdavky. Od roku 2015 by si chcel uplatniť na základe súdno-znaleckého posudku odpisy hmotného investičného majetku t.j. budovy.

Ako má daňovník postupovať z daňového hľadiska? Môže si v skutočných výdavkoch od roku 2015 uplatňovať odpisy?

Predbežné vyjadrenie znalca, budova po rekonštrukcii má hodnotu 140 000 eur a pozemok 70 000 eur, ktorý sa však neodpisuje.

Pri preradení hmotného majetku (aj nehnuteľnosť) z osobného užívania do obchodného majetku, daňovník/fyzická osoba postupuje podľa § 24 ods. 5 ZDP, t.j. odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) ZDP.

Podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku, vychádza pri stanovení vstupnej ceny pre účely odpisovania hmotného majetku zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) zákona, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (doba, počas ktorej nebol zaradený v obchodnom majetku) sa odpisy neuplatňujú.

Vstupnou cenou hmotného majetku podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) je:

• obstarávacia cena,

• suma vo výške vlastných nákladov,

• reprodukčná obstarávacia cena.

Keďže v predloženom prípade daňovník nehnuteľnosť kúpil na základe zámennej zmluvy, jeho vstupnou cenou bude v prvom rade obstarávacia cena, t.j. kúpna cena a to stanovená vo výške 350 eur.

Nakoľko daňovník nehnuteľnosť technicky zhodnotil (prebehla úplná rekonštrukcia) vstupná cena sa zvýši o hodnotu technického zhodnotenia (ZVC) v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. V tomto prípade, to bude rok 2008, kedy bola zrekonštruovaná stavba skolaudovaná.

Daňovník teda v roku 2015 vychádza pri zaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku zo zvýšenej vstupnej ceny t.j. kúpna cena + preukázateľne vynaložené výdavky na technické zhodnotenie (napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil, okrem hodnoty vlastnej práce, ak si nehnuteľnosť staval svojpomocne) a pri odpisovaní postupuje ako v ďalších rokoch odpisovania, pričom nehnuteľnosť doodpisuje až do nulovej zostatkovej ceny. V tomto prípade, ak zaradí do obchodného majetku v r. 2015 ako v 13. roku.

735. Odpis HM

Daňovník obstaral HM zaradený do odpisovej skupiny 1 formou finančného prenájmu 5. 3. 2014. Vstupná cena HM je 36 000 eur a doba trvania nájomnej zmluvy je 36 mesiacov.

Ako bude daňovník postupovať pri odpisovaní HM?

Rok	Spôsob výpočtu	Uplatnený ročný odpis
2014	(36 000 / 36) x 10	10 000
2015	36 000 / 4	9 000
2016	36 000 / 4	9 000
2017	36 000 / 4	8 000
2018	–	–
	Spolu	36 000

Daňovník uplatní nové pravidlá odpisovania HM počnúc zdaňovacím obdobím od 1. 1. 2015.

736. Predaj budovy

Daňovník v roku 2009 obstaral a uviedol do užívania administratívnu budovu. Vstupná cena budovy bola 600 000 eur. Uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania. V novembri roku 2016 sa rozhodne budovu predať a to za sumu 380 000 eur.

Aký bude postup pri odpisovaní majetku?

Rok	Spôsob výpočtu	Daňový odpis	Zostatková cena (ZC)
2009 – 2014 (1-6)	600 000 / 20	30 000	ZC po rokoch odpisovania 2009 – 2014 je 420 000 eur
2015 – 2042 (7-34)	600 000 / 40	15 000
2016 – predá auto príjem z predaja 400 000 eur		12 500	ZC po rokoch odpisovania 2009 až 2015* je 392 500
	V r. 2016 bude v daňových výdavkoch uplatnená len ZC do výšky príjmov z predaja budovy, t. j. 380 000 eur
* v r. 2016 je možné uplatniť ročný odpis v súlade s novým ustanovením § 22 ods. 12 za 10 mesiacov, kedy využíval nehnuteľnosť

V rokoch 2009 až 2014 bola administratívna budova zaradená do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 20 rokov. Pri rovnomernom spôsobe odpisovania sa ročný odpis budovy vyčísluje ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania, t.j. v tomto prípade 600 000/20.

Od 1. 1. 2015 je administratívna budova zaradená do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov a ročný odpis sa vyčísluje ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6, t.j. ako podiel 600 000/40, pričom spätná úprava odpisov za roky 2010 až 2014 sa nevykoná (§ 52zd ods. 6 ZDP), ale daňovník doodpisuje majetok v priebehu rokov 2015 až 2042.

Keďže však v novembri roku 2016 budovu predá za 380 000 eur, má nárok na 10 mesačný odpis v súlade s novým ustanovením § 22 ods. 12 ZDP, t.j. odpis vo výške 12 500 eur.

737. Zaradenie splátok do základu dane

V kúpnej zmluve sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu 600 000 eur za nehnuteľnosť v troch splátkach. Prvú splátku v sume 350 000 eur zaplatí v roku 2016, druhú v sume 150 000 eur v roku 2017 a tretiu splátku v sume 100 000 eur zaplatí až v roku 2018. Predávajúci nehnuteľnosť nadobudol kúpou za 400 000 eur (nehnuteľnosť nemal zahrnutú v obchodnom majetku) a okrem kúpnej ceny iné preukázateľné výdavky nevynaložil.

Aký bude postup pri zaradení splátok do základu dane?

Zaplatené splátky zahrnie predávajúci do základu dane (čiastkového základu dane) nasledovne:

a) v roku 2016 zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) príjem v sume 350 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok maximálne do výšky príjmu, t.j. do výšky 350 000 eur,

b) v roku 2017 v sume 150 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok v zostávajúcej výške 50 000 eur a

c) v roku 2018 už zdaní len zostávajúci príjem sume 100 000 eur bez uplatnenia výdavku.

738. Prenájom lietadla a odpisy

Spoločnosť ZOE, a.s. si od roku 2013 prenajíma od spoločnosti Travel lietadlo. V priebehu roku 2015 spoločnosť ZOE vykonala na lietadle technické zhodnotenie, ktoré na základe písomnej dohody so spoločnosťou Travel aj odpisuje.

Aký bude postup pri odpisovaní?

Lietadlo bolo do 31. 12. 2014 zaradené do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov. S účinnosťou od 1. 1. 2015 je lietadlo zaradené do odpisovej skupiny 4 (položka 4.11) s dobou odpisovania 12 rokov.

Vykonané technické zhodnotenie spoločnosť ZOE zaradí rovnako ako je lietadlo do odpisovej skupiny 4 a bude ju odpisovať počas rokov 2015 až 2027 (13 zdaňovacích období vzhľadom na zavedenie odpisovania v prvom roku odpisovania na základe tzv. mesačnej bázy).

739. Zostatková cena

Daňovník mal od januára 2013 v obchodnom majetku zaradený osobný automobil vo vstupnej cene 36 000 eur. V marci 2015 predá osobný automobil za 15 000 eur.

Akú zostatkovú cenu môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch?

Osobný automobil je zaradený v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky. Daňovník tento osobný automobil odpisoval rovnomerne, t.j. v roku 2013 a 2014 odpísal sumu vo výške 18 000 eur (2 x ročný odpis 9 000 eur za roky 2013 a 2014). Vzhľadom na to, že automobil predal v marci 2015, t.j. nemal ho v roku 2015 zaradený k 31. 12. 2015 nemá už nárok na odpis v treťom roku. Avšak vzhľadom na zmenu v § 22 ods. 12 ZDP sa v roku predaja pri majetku, kde je zostatková ceny limitovaná do výšky príjmu z predaja tohto majetku (aj automobil) uzná pomerná časť odpisu za celé mesiace, kedy bol ešte automobil v užívaní, t.j. v sume 1500 eur (2 mesačné odpisy – január, február).

Zostatková cena sa určí podľa § 25 ods. 3 ZDP ako vstupná cena ponížená o celkovú výšku odpisov, t.j. 16 500 eur (36 000 eur – 18 000 eur – 1 500 eur).

Podľa znenia ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) prvý bod ZDP však môže daňovník dať ako daňový výdavok len zostatkovú cenu do výšky príjmu z predaja osobného automobilu, t.j. sumu 15 000 eur (vylúči z daňových výdavkov sumu 1 500 eur).

740. Doba trvania nájmu a odpisy

Daňovník obstaral administratívnu budovu 25. 1. 2012. V zmluve o finančnom prenájme bola dohodnutá doba trvania nájmu na 144 mesiacov. Istina bez DPH bola vo výške 402 000 eur a poplatok za uzatvorenie zmluvy bol dohodnutý na 1 200 eur.

Aký bude postup pri odpisovaní?

Spôsob odpisovania určený do 31. 12. 2014 vychádzal z princípu časového mesačného odpisu, pričom dobu odpisovania a tým aj výšku výdavkov určovala dohodnutá doba nájmu.

Ročný odpis bol preto 33 600 eur, t.j. podiel vstupnej ceny a doby nájmu x 12 mesiacov – 403 200/144 x 12.

Spôsob odpisovania po 1. 1. 2015 je rovnaký ako pri majetku obstarávanom z vlastných zdrojov resp. iným typom úveru.

Uvedené znamená, že ročný odpis pre nehnuteľnosť zaradenú v odpisovej skupine 6 (nová odpisová skupina budov od 1. 1. 2015, v ktorej je doba odpisovania 40 rokov) sa určí ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania určenej pre odpisovú skupinu 6, t.j. 403 200/40 = 10 080 eur, pričom sa budú odpisy tejto nehnuteľnosti uplatňovať až do doby odpočítania celej vstupnej ceny.

741. Preradenie majetku z obchodného majetku do osobného užívania

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania mal v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý zakúpil v roku 2013 v kúpnej cene 20 000 eur (vstupná cena pre zaradenie do obchodného majetku). V roku 2015 auto preradil z obchodného majetku do osobného užívania, pričom jeho zostatková cena bola 10 000 eur (uplatnené 2 ročné odpisy v celkovej sume 10 000 eur).

Má preradenie majetku z obchodného majetku do osobného užívania vplyv na daňovú povinnosť?

Preradenie majetku z obchodného majetku do osobného užívania nemá vplyv na daňovú povinnosť daňovníka. V roku 2016 toto auto daruje podnikateľovi, ktorý ho zaradí do svojho obchodného majetku.

Keďže od jeho vyradenia z obchodného majetku daňovníka do jeho darovania daňovníkovi neuplynulo viac ako 5 rokov, príjem z jeho predaja by daňovník v čase jeho darovania nemal oslobodený od dane a preto daňovník zaradí auto vo vstupnej cene rovnajúcej sa zostatkovej cene zistenej u daňovníka (darcu), t.j. vo výške 10 000 eur.

Otázky 713 – 741 vypracovali Ing. Miroslava Brnová, Ing. Michaela Vidová

742. Žiadosť o registráciu

Občan za jednotlivé mesiace dosiahol nasledovné príjmy z prenájmu nebytových priestorov, ktorých je vlastníkom – príjem za 2/2016 vo výške 11 000 eur, príjem za 3/2016 vo výške 19 000 eur, príjem za 3/2016 vo výške 23 000 eur.

Vzniká občanovi povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH z dôvodu prekročenia obratu, aj keď ide o dodania oslobodené od DPH?

Podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH obratom sa rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Nájom nebytových priestorov je oslobodený od dane podľa § 38 zákona o DPH, tzn. že do obratu sa takéto príjmy zahrnujú.

Z uvedeného vyplýva, že občan ako zdaniteľná osoba dosiahol k 31. 3. 2016 obrat vo výške 53 000 eur, čím v mesiaci marec 2016 dosiahol obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH a do 20. 4. 2016 bol povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH.

743. Oprava chyby

Odberateľ si objednal u platiteľa dane 20 ks výrobkov, ktoré mu aj dodávateľ riadne dodal. Faktúru za dodanie (jednotková cena výrobku 1000 eur bez DPH) vyhotovil dodávateľ v marci 2016, pričom omylom na faktúre uviedol, že dodal len 10 ks výrobkov s fakturovanou celkovou sumou 10 000 eur + DPH 2000 eur. Takto uviedol faktúru aj v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze.

Akým spôsobom odberateľ opraví chybu, ktorú však zistil až v apríli 2016?

Po zistení chyby v apríli 2016 platiteľ dane potrebuje vykonať opravu fakturácie, pričom prichádzajú do úvahy dva spôsoby:

1. storno pôvodnej faktúry a vystavenie novej faktúry na správne množstvo tovaru a správnu sumu,

2. vystavenie novej faktúry, avšak s dátumom dodania marec 2016, na príslušný rozdiel v dodávke.

V tomto prípade ale v žiadnom prípade nejde o opravu základu dane v súlade s § 25 ods. 1 zákona o DPH. Platiteľovi dane (dodávateľovi) vznikla v marci 2016 daňová povinnosť k DPH zo skutočne dodaného tovaru, t.j. z dodania 20 ks výrobkov, tzn. v sume 4 000 eur. Platiteľ dane je po oprave v apríli 2016 povinný podať za zdaňovacie obdobie marec 2016 dodatočné daňové priznanie, kde v riadkoch 3 a 4 uvedie správne údaje o základe dane a dani; príslušný celkový rozdiel oproti pôvodnému daňovému priznaniu vyčísli na riadkoch 3 a 4 dodatočného daňového priznania. Rovnako je potrebné podať dodatočný kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie marec 2016, v ktorom uvedie pôvodné nesprávne údaje v celom riadku a v stĺpci „kód opravy“ uvedie kód 1, t.j. storno údajov.

Zároveň tu uvedie nanovo všetky správne údaje v každom stĺpci (nové opravené a správne údaje) príslušného riadku a v stĺpci „kód opravy“ uvedie kód 2.

Otázky 742 – 743 vypracoval Ing. Dušan Dobšovič

744. Preddavok na daň

Zdravotnícky pracovník dostal peňažné plnenie od držiteľa, s ktorým mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, pričom mu z tohto plnenia držiteľ zrazil daň v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP.

Je pracovníkovi z plnenia zrážaný aj preddavok na daň podľa § 35 ZDP?

Nie.

Cieľom zavedenia zrážkovej dane v predmetnom prípade, bolo zdanenie všetkých peňažných a nepeňažných plnení, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na základe akého právneho vzťahu medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti boli vyplatené/poskytnuté.

Keďže v súlade s ustanoveniami ZDP žiadny príjem nemôže byť zdanený dva krát, ak je zadaný spôsob vysporiadania dane a to daňou vyberanou zrážkou, žiadne iné ustanovenia ako napr. o platení preddavkov pri príjmoch zo závislej činnosti podľa § 35 sa neaplikujú.

Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že príjmy vysporiadané zrážkou neovplyvňujú zdaniteľnú mzdu, ktorá je vlastne základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 ZDP, z ktorej sa vyberajú preddavky na daň v súlade s § 35 ZDP.

745. Platenie zrážkovej dane

Farmaceutická spoločnosť uhradí súkromnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (FO) v roku 2016 faktúru za prenájom priestoru.

Je farmaceutická spoločnosť pri úhrade vyššie uvedených faktúr v roku 2016 povinná uplatniť zrážkovú daň z príjmov? Ak je faktúra vystavená s DPH, zrážkovej dani podlieha suma s DPH?

Akékoľvek plnenia, t.j. aj úhrada za prenajatie priestoru, ktoré poskytol držiteľ poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podliehajú dani vyberanej zrážkou s výnimkou plnení za klinické skúšanie.

Pri peňažnom plnení rozlišujeme, či je príjemcom platiteľ DPH alebo nie. Ak je príjemcom platiteľ DPH, ktorý faktúru vystavil s DPH, zrážkovej dani podlieha suma úhrady bez DPH. Ak je príjemcom neplatiteľ DPH, ktorý nevystavuje faktúru s DPH, potom sa daň vyberá zrážkou z celej úhrady za prenajatie priestoru.

V prípade nepeňažného plnenia bude podliehať dani vyberanej zrážkou suma vrátane DPH a to bez ohľadu na skutočnosť či je príjemcom platiteľ DPH alebo nie.

Otázky 744 – 745 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

746. Výška odpočítanej DPH

Platiteľ dane prenajíma nebytové priestory zdaniteľným osobám – podnikateľom, ako aj nezdaniteľným osobám – nepodnikateľom. Voči všetkým podnikateľom sa prenajímateľ rozhodol uplatňovať DPH. Hodnota prenájmu voči zdaniteľným osobám dosahuje mesačne 3600 eur (základ dane 3 000 eur + DPH 600 eur), hodnota oslobodeného dodania voči nezdaniteľným osobám dosahuje mesačne 600 eur. V týchto nebytových priestoroch mesačne obstaráva energie v hodnote 480 eur (základ dane 400 eur + DPH 80 eur).

V akej výške si môže platiteľ odpočítavať DPH z obstarávaných energií?

Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 zákona o DPH. Daň na odpočítanie v hodnote 80 eur musí krátiť, a to koeficientom, ktorý používal v predchádzajúcom roku. Ak v predchádzajúcom kalendárnom roku nepoužíval koeficient, určí si ho odhadom podľa charakteru svojej činnosti a odsúhlasí ho s daňovým úradom. Ak si takto určí koeficient napr. 0,82, vznikne mu nárok na pomerné odpočítanie vo výške 65,60 eur (80 eur x 0,82), pričom túto hodnotu uvedie v riadku 21 a 23 daňového priznania.

Poskytnutý nájom oslobodený od dane v hodnote 600 eur uvedie v riadku 15 daňového priznania a zdanený nájom uvedie v riadku 3 daňového priznania (základ dane vo výške 3 000 eur) a v riadku 4 daňového priznania (DPH vo výške 600 eur).

Ing. Dušan Dobšovič

747. Odplaty za sprostredkovanie

Obchodná spoločnosť uzavrela v decembri 2015 zmluvu na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov, podľa § 642 Obchodného zákonníka. Odmenu za sprostredkovanie obchodu si obe zmluvné strany dohodli vo výške 10 000 eur. Sprostredkovateľskú odmenu 10 000 eur spoločnosť uhradila 31. 5. 2016. Obchod, ktorý PO spoločnosti sprostredkovala je realizovaný postupne v roku 2016 a bude realizovaný aj v rokoch 2017 a 2018.

Ako má spoločnosť postupovať pri započítaní sprostredkovateľskej odmeny (provízie) do daňových výdavkov?

V roku 2015, kedy spoločnosť zmluvu o sprostredkovaní uzavrela a províziu 10 000 eur zaúčtovala, nedošlo k zrealizovaniu dohodnutého obchodu. Odmena 10 000 eur nebola sprostredkovateľovi vyplatená, preto nemôže byť, podľa § 17 ods. 19 písm. d) ZDP, daňovým výdavkom roku 2015.

V rokoch 2016, 2017 a 2018 bol obchod realizovaný a spoločnosť môže znížiť ZD o sprostredkovateľskú odmenu, v súlade s ustanovením § 17 ods. 19 písm. d) ZDP maximálne do výšky 20 % z hodnoty realizovaného obchodu. Spoločnosť môže za roky 2016, 2017 a 2018 započítať do ZD len skutočne uhradenú províziu vo výške 10 000 eur. Viac nemôže započítať, lebo skutočne zaplatila len 10 000 eur. V rokoch 2016 až 2018 započíta spoločnosť do ZD províziu takto:

• v roku 2016 bol zrealizovaný obchod za 25 000 eur, t.z. započíta províziu vo výške 5 000 eur (25 000 x 20: 100),

• v roku 2017 bol zrealizovaný obchod za 20 000 eur, t.z. započíta províziu vo výške 4 000 eur (20 000 x 20: 100),

• v roku 2018 bol zrealizovaný obchod za 10 000 eur, spoločnosť započíta províziu vo výške 1 000 eur (10 000 – 5 000 – 4 000). Spoločnosť nemôže v roku 2018 započítať do ZD províziu vo výške 20 % z realizovaného obchodu, t. j. 2 00 eur (10 000 x 20: 100), lebo celkom uhradila províziu 10 000 eur.

Ak by spoločnosť zaplatila v roku 2015 províziu 10 000 eur a v ďalších rokoch by k zrealizovaniu obchodu nedošlo, zaplatená provízia by nebola daňovým výdavkom spoločnosti.

Ing. Jarmila Strählová

748. Daň z obstarávacej služby

Platiteľ dane prenajíma nebytové priestory fyzickej osobe – nepodnikateľovi za cenu nájmu 1000 eur mesačne (zo zákona oslobodený nájom). V súvislosti s týmto prenájmom platiteľ realizoval opravu kotla v cene 360 eur (základ dane 300 eur + DPH 60 eur).

Môže si platiteľ daň z obstaranej služby odpočítať, ak je nájom oslobodený od DPH?

Vzhľadom k tomu, že platiteľ poskytuje zo zákona oslobodený nájom nehnuteľnosti nezdaniteľnej osobe, v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH si nemôže odpočítať daň z obstaranej služby. V daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie platiteľ uvedie iba cenu nájmu 1 000 eur v riadku 15.

749. Spôsob opravy chyby

Platiteľ dane v máji 2016 prenajal časť nehnuteľnosti osobe, ktorá nie je platiteľom dane. Vystavil však faktúru, v ktorej uplatnil k dohodnutej cene 1 000 eur DPH vo výške 200 eur. Až neskôr sa dozvedel, že prenájom časti nehnuteľnosti osobe, ktorá nie je platiteľom dane, je v zmysle § 38 zákona o DPH oslobodený od dane.

Akým spôsobom prenajímateľ opraví chybu, ktorú zistil až v júni 2016?

V tomto prípade nie je možné hovoriť, že ide o opravu základu dane pri dodaní služby v zmysle § 25 zákona o DPH. Dodávateľ totiž nesprávne uplatnil 20 % sadzbu dane pri dodaní služby a z tohto dôvodu dodávateľ vyhotoví doklad, ktorým opraví pôvodnú faktúru o výšku nesprávne uplatnenej DPH, t.j. zníži daň o 200 eur.

Prenajímateľ vykoná opravu dane podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2016 tak, že do riadkov 3 a 4 uvedie správne údaje za dané obdobie (t.j. bez údajov o uvedenom prenájme) a súčasne v dodatočnom kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie máj 2016 uvedie pôvodné nesprávne údaje v celom riadku a v stĺpci „kód opravy“ uvedie kód 1, t.j. storno údajov.

750. Žiadosť o registráciu

Vzniká občanovi povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH z dôvodu prekročenia obratu, aj keď ide o dodania oslobodené od DPH?

Otázky 749 – 750 vypracoval Ing. Dušan Dobšovič

751. Režim DPH

Platiteľ dane vlastní administratívnu budovu, v ktorej prenajíma nebytové priestory 10 nájomcom - podnikateľom, z ktorých sú štyria platiteľmi dane a šiesti nie sú platiteľmi dane.

Aký režim DPH bude platiteľ uplatňovať pri prenájmoch? Musí vo všetkých prípadoch v jednej budove postupovať rovnako?

Nájom administratívnej budovy môže platiteľ dane dodávať ako službu oslobodenú od dane všetkým nájomcom bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú platiteľmi dane. V súlade s § 38 ods. 5 zákona o DPH sa môže rozhodnúť, že neuplatní oslobodenie, ale bude prenájom zdaňovať. Môže tak urobiť vo všetkých prípadoch, to však neznamená, že musí rovnako posudzovať všetkých 10 nájomných vzťahov.

To znamená, že niektorým podnikateľom môže prenajímať s DPH, niektorým bez DPH. Toto svoje rozhodnutie nie je povinný nikomu zdôvodňovať, ani ho oznamovať napr. správcovi dane.

Ing. Dušan Dobšovič

752. Dodanenie faktúr

Živnostníčka má pozastavenú živnosť k 15. 7. 2016 do 15. 4. 2017. Účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V evidencii pohľadávok bude mať k 31. 12. 2016 neuhradené faktúry. Pohľadávky nespĺňajú podmienky na odpis pohľadávok.

Musí živnostníčka faktúry dodaniť v daňovom priznaní za rok 2016?

Podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa upraví základ dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k skončeniu podnikania daňovníka. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva upraví podľa písmena a) tohto ustanovenia základ dane aj o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem s výnimkami uvedenými v tomto ustanovení. Podľa § 17 ods. 9 zákona sa skončením podnikania rozumie aj pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania. Najneskoršia lehota na podanie daňového priznania za rok 2016 je 31. marec 2017. Ak si daňovníčka oznámením podaným miestne príslušnému daňovému úradu najneskôr 31. marca 2017 nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016, bude musieť zvýšiť svoj základ dane o výšku pohľadávok. Tiež bude musieť uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku k 15. 7. 2016. Prípadná následná úhrada pohľadávky nebude zdaniteľným príjmom, nakoľko bola už zahrnutá do základu dane a daňovo vysporiadaná.

Ak bude lehota na základe oznámenia predĺžená napr. do 2. mája 2017 (30. apríl je nedeľa, preto sa lehota predlžuje na najbližší pracovný deň), došlo k obnoveniu podnikania do lehoty na podanie daňového priznania a daňovníčka nebude mať povinnosť zvýšiť základ dane roku 2016 o výšku pohľadávok.

Rovnako nemá povinnosť zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Obdobie pozastavenia živnosti je súčasťou bežného účtovného obdobia a ak bude pohľadávka uhradená, bude súčasťou základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k úhrade.

753. Vyčíslenie základu dane

Živnostník má pozastavenú živnosť od 1. 7. 2016 do 30. 6. 2019. Ku dňu pozastavenia živnosti vykazoval v jednoduchom účtovníctve: v knihe zásob nespotrebované zásoby v hodnote 520 eur neuhradenú pohľadávku od obchodného partnera v hodnote 412 eur, záväzok voči dodávateľovi zásob vo výške 1200 eur a záväzok z úveru vo výške 3 800 eur (istina).

Ako bude podnikateľ postupovať pri vyčíslení základu dane?

Pri vyčíslení základu dane za rok 2016 sa rozdiel medzi príjmami a výdavkami z peňažného denníka:

• zvýši o sumu 520 eur, čo je obstarávacia cena zásob, ktorá pri kúpe bola premietnutá do daňových výdavkov,

• zvýši o sumu 412 eur, čo je menovitá hodnota pohľadávky,

• zníži o sumu 1 200 eur, nakoľko ide o sumu, ktorá by v prípade úhrady bola uznaným daňovým výdavkom. O sumu nesplatenej istiny úveru sa základ dane neupravuje, nakoľko splátky úveru by ani v prípade zaplatenia neboli uznaným daňovým výdavkom.

Uvedené úpravy sa premietnu v rámci uzávierkových účtovných operácií.

754. Zdaňovacie obdobie

Daňovník platil z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2015 štvrťročné preddavky. V daňovom priznaní za rok 2015 uviedol príjmy zo živnosti podľa § 6 a príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Daňovník pozastavil živnosť od 1. 8. 2016 do 31. 7. 2017, príjmy zo závislej činnosti naďalej poberá.

Bude daňovník povinný platiť preddavky na daň?

Daňovník má živnosť pozastavenú na obdobie dlhšie, ako je lehota na podanie daňového priznania za rok 2016. V súlade s § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov skončil podnikanie. Ak daňovník poberal v roku 2015 okrem príjmov podľa § 6 zákona aj príjmy zo závislej činnosti a v roku 2016 prestal vykonávať živnosť, nie je dôvod, aby naďalej platil preddavky na daň podľa § 34 zákona. Daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň počínajúc preddavkom na 3. štvrťrok 2016.

Zdaňovacím obdobím u fyzickej osoby je kalendárny rok aj vtedy, ak v priebehu roka dôjde k pozastaveniu živnosti a bez ohľadu na to, či bude do lehoty na podanie daňového priznania za tento rok živnosť obnovená alebo nie.

755. Pokračovanie v platení preddavkov

Daňovník má od 1. 7. 2016 do 30. 4. 2017 pozastavenú živnosť. Za rok 2016 bude mať na základe oznámenia podaného daňovému úradu 15. 3. 2017 predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2017. V preddavkovom období končiacom 30. 6. 2017 bude platiť mesačné preddavky na daň. Daňovník má pozastavenú živnosť na obdobie dlhšie, ako je lehota na podanie daňového priznania za rok 2016 (31. 3. 2017).

Aké preddavky bude daňovník platiť?

V období, keď začala plynúť lehota, v ktorej je prevádzkovanie živnosti pozastavené, splnil daňovník podmienky uvedené v § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov pre skončenie podnikania a tiež pre skončenie povinnosti platiť preddavky na daň. V súlade s § 34 ods. 8 zákona nebol daňovník povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku za júl 2016. Pretože nová lehota na podanie daňového priznania za rok 2016 je 30. 6. 2017 a živnosť bola pozastavená len do 30. 4. 2017, došlo k obnoveniu podnikania v lehote na podanie daňového priznania a daňovník nemôže naďalej postupovať podľa § 34 ods. 8 zákona. Počnúc preddavkom splatným po podaní oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania (marec 2017) bude daňovník povinný pokračovať v platení mesačných preddavkov na daň.

V novom preddavkovom období od 1. 7. 2017 bude platiť preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z daňového priznania za rok 2016.

Otázky 752 – 755 vypracovala Ing. Ivana Valterová

K problematike „Dane v praxi“ sme publikovali:

• Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 84, Zákon o účtovníctve
(zák. č. 431/2002 Z. z.) – str.534, Zákon o dani z pridanej hodnoty (zák. č. 222/2004 Z. z.)str. 176 – Zákony I/2016

• Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Z. b.) – str. 343 – Zákony II-A/2016

• Daň z nehnuteľnosti – VS 6/2016

• Zábezpeka na DPH – DUO 6/2016

• Daňové priznanie – opravné – PaM 5/2016

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9⁰⁰ – 15⁰⁰hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

5,58 €