Dane v praxi

2.1  DPH

21.   Správne vystavenie faktúry

Spoločnosť je registrovaná ako platca DPH. V mesiaci október organizuje seminár pre zahraničných klientov, ktorý sa bude konať 23. 10. 2014. Spoločnosť vystavila faktúru účastníkov v USD dňa 24.10.2014.

Má spoločnosť vystaviť faktúru s DPH?

Podľa znenia § 16 ods. 3 zákona o DPH miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané nezdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia ako výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.

Miestom dodania poskytnutej služby je tuzemsko, dodávateľ je povinný k dodanej službe uplatniť DPH. Daňová povinnosť vzniká, podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby, čo je deň uskutočnenia seminára 23. 10. 2014.

Ing. Anton Kolembus (XI/2014)

22.   Predaj tovaru do zahraničia

Firma predáva tovar do Bulharska v hodnote 12 000 €. Dňa 17. 7. 2014 bola vystavená preddavková faktúra na 6 000 €. PFA zaplatená 25. 7. 2014 suma 6 000 €.

Nakoľko sa mal tovar vyviezť v 7. mesiaci, účtovníčka vystavila faktúru na celú sumu 12 000 € s vysporiadaným preddavkom. Lenže tovar sa nevyviezol do dnešného dňa. Dňa 31. 7. 2014 bol vystavený dobropis na FA 12 000 €.

Aká suma má byť uvedená v súhrnom výkaze?

V § 80odst. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH je uvedené, že v súhrnnom výkaze sa uvádza hodnota, ak platiteľ dodá tovar oslobodený od dane podľa § 43 odst. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 odst. 5 je platiteľ povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia:

a)  kópiou faktúry,

b)  dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c)  potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ.

Toto potvrdenie musí obsahovať:

1.  meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2.  množstvo a druh tovaru,

3.  adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4.  meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,

5.  evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d)  inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Ing. Jana Mederová (X/2014)

23.   Registrácia k DPH

Firma, neplatca DPH (mandatár) vykonáva na základe mandátnej zmluvy pre mandanta (vlastníka individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier) činnosť, za ktorú jej patrí %-tuálna odmena.

Ak firma, ktorá nie je platcom DPH (mandatár), presiahne za uvedenú činnosť obrat viac ako 49 790,00 € (obrat pre registráciu na DPH za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov), má povinnosť registrácie za platcu DPH?

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je oslobodená od dane aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

Príjem (výnos) za túto činnosť nevstupuje do obratu pre účely registrácie v zmysle § 4 ods. 7 citovaného zákona o DPH, nakoľko obratom sa rozumejú výnosy (príjmy) bez DPH z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktorá sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľnej osobe z tejto činnosti nevznikne registračná povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. V prípade, že platiteľ dane (registrovaný podľa § 4 resp. § 5 zákona o DPH) uskutočňuje plnenia oslobodené od dane podľa § 41 ods. 2 zákona o DPH, uvedie ich do riadku 15 daňového priznania, pričom zo vstupov vzťahujúcich sa k týmto plneniam nemá nárok na odpočítanie dane vôbec v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH. Podľa § 50 zákona o DPH postupuje platiteľ dane len vtedy, ak prijaté plnenia použije aj na plnenia s nárokom na odpočítanie dane (§ 49 ods. 2 zákona o DPH) a aj na plnenia oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane (§ 49 ods. 3 zákona o DPH). Pomernú výšku odpočítanej dane vypočíta platiteľ dane ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého v čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádzajú výnosy (príjmy) z 

a)  predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

b)  predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania okrem zásob,

c)  finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,

d)  príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.

Ing. Ondreášová (XI/2014)

24.   DPH pri obchode v rámci EÚ

Spoločnosťou chce kúpiť tovar v Českej republike (tovar je pôvodne z tretej krajiny, ale CZ spoločnosť zabezpečila preclenie v CZ). Tovar na náklady spoločnosti prevezie z Čiech do Nemecka, kde ho nemecká spoločnosť prepracuje a potom prepracovaný tovar odvezie na náklady spoločnosti na Slovensko.

Aký bude postup z pohľadu DPH?

Tovar z tretej krajiny vstúpil na územie Európskej únie v Českej republike, kde bol aj preclený. Následne chce tento tovar previesť na vlastné náklady do Nemecka a z Nemecka po vykonaní úprav alebo prepracovania na vlastné náklady na územie. Aby mohla slovenská spoločnosť s tovarom disponovať ako vlastník, musí byť českou spoločnosťou na ňu prevedené právo (disponovať s tovarom ako vlastník) a toto sa udeje na základe podpísanej kúpnej zmluvy a následnej úhrady tovaru na základe vyhotovenej faktúry českým dodávateľom, ktorá bude bez dane, nakoľko tovar predáva platiteľ dane platiteľovi dane v inom členskom štáte. Slovenská firma je povinná tovar samozdaniť, t.j. odviesť daň na výstupe a zároveň si ju uplatniť na vstupe. Až po nadobudnutí práva disponovať s tovarom ako vlastník, môže tento tovar (ak nie je dohodnutá inak),previesť na svoje náklady do Nemecka, kde nemecká spoločnosť vykoná na ňom dohodnuté operácie – úpravy na základe objednávky slovenského partnera pod slovenským IČ DPH. Po vykonaní úprav na tovare nemecká firma fakturuje túto službu opäť bez dane, pretože miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods.1 zákona o DPH a je tam, kde má sídlo prijímateľ služby, teda na Slovensku. Nemecká firma fakturuje slovenskej cenu vykonaných služieb opäť bez dane a slovenská spoločnosť dodávku služieb samozdaní, obdobne ako nákup tovaru.

Ing. Jozef Pilárik (XI/2014)

25.   Refakturácia

Od firmy A dostáva firma B faktúry za zvoz separovaného zberu napríklad za január s dátumom dodania 31.1. zmluvnú 9 € čiastku. Nájomníkom fakturuje firma nájomné za január 1.1. s dátumom dodania 1.1.

Môže firma spolu s nájmom refakturovať aj napríklad januárový zvoz separovaného zberu? Aký by mal byť postup pri kvartálnej fakturácií za nájom?

Daňová povinnosť pri dodaní služby sa viaže na deň dodania služby, alebo deň prijatia platby. Podľa § 19 ods.3 zákona o DPH, ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje, pričom v tomto prípade sa jedná o opakované dodanie služby, za ktoré sa považuje dodanie rovnakého druhu služby v opakovaných dohodnutých lehotách, ktoré vyplývajú z uzatvorenej zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom. Nájomníkom daňovník fakturuje nájomné s dátumom k prvému dňu mesiaca, teda prvý deň lehoty, ktorú možno v zmysle citovaného ustanovenia považovať za deň dodania služby. Od firmy A však daňovník dostáva faktúry za zvoz separovaného zberu s dátumom 31. 1., t.j., posledného možného dňa na dodanie služby na základe citovaného ustanovenia zákona o DPH. Aj táto lehota zrejme vyplýva z uzatvorenej zmluvy medzi odberateľom a firmou A, a je v súlade so zákonom. Aby mohol daňovník v jednej lehote a s rovnakým dátumom dodania služby fakturovať službu nájmu a služby zvozu separovaného zberu (nemusí to byť len k prvému alebo k poslednému dňu mesiaca) musí zjednotiť dátum dodania služby nájmu s dátumom dodania služby separovaného zberu a to zmenou lehoty, ktoré bude považovaná za deň dodania služby v zmluve o separovanom zbere.

Dátum dodania, za predpokladu, že chce daňovník zosúladiť zmluvy o nájme zo zmluvou o separovanom zbere (aby mohol fakturovať obidve služby jednou faktúrou), by mal byť totožný s nájomným, teda k prvému dňu mesiaca.

Ak sa platiteľ A dohodne s platiteľom B na kvartálnej fakturácií nájmu a platba nájomného je podľa nájomnej zmluvy dohodnutá tak, že platiteľ B je povinný zaplatiť nájomné za každý kalendárny štvrťrok najneskôr napríklad do 10. dňa prvého kalendárneho mesiaca v štvrťroku, na ktorý sa platba vzťahuje, deň dodania služby a zároveň deň vzniku daňovej povinnosti je podľa § 19 ods.3 zákona o DPH, najneskôr posledný deň každého kalendárneho štvrťroka, teda 31. 3., 30. 6., 30. 9., 31.12. Faktúru za nájom za prvý štvrťrok vyhotoví platiteľ napr. 10. 1. 2014. Daňová povinnosť za opakované dodávky služby vznikne za prvý štvrťrok najneskôr do 31. 3. 2014, ako posledný možný deň vzniku daňovej povinnosti, preto môže platiteľ dane na faktúre uviesť ako deň dodania služby napr. 10. 1. 2014.

V tom prípade musí platiteľ A odviesť DPH v prípade, že je mesačný platiteľ dane, DPH za zdaňovacie obdobie január 2014.Ak je štvrťročný platiteľ, tak odvedie DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014.

Ing. Ján Mintál (XII/2014)

26.   Odpočítanie dane

Platiteľ dane si chce uplatniť právo odpočítania dane v v neskorších zdaňovacích obdobiach, ako je dátum vzniku daňovej povinnosti na faktúre.

Je uvedený postup možný?

Platiteľ dane si môže uplatniť právo odpočítanie dane aj v ďalšom zdaňovacom období.

Týka sa to aj dokladov z elektronickej registračnej pokladnice.

Tento postup umožňuje ustanovenie § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ vykoná odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má faktúru alebo zjednodušený daňový doklad.

Ing. Iveta Sporinská (XI/2014)

27.   Ukončenie nájomnej zmluvy

Spol. s r. o. prenajala 1. 1. 2010 nebytové priestory na 10 rokov, ktoré boli zrekonštruované tak, že v nich bolo zriadené kaderníctvo. Výdavky na stavebnú úpravu (zmenu účelu použitia prenajatých priestorov) boli vo výške 24 000 €. Nájomná zmluva bola ukončená predčasne 30. 11. 2014, pričom nájomca s prenajímateľom sa dohodli na odkúpení technického zhodnotenia prenajímateľom v sume 10 000 €.

Aký bude postup z pohľadu DPH?

Vstupná cena technického zhodnotenia je 24 000 €. Zostatková cena technického zhodnotenia je 22 080 €.

Prenajímateľ odkúpi po skončení nájmu technické zhodnotenie za 10 000 €, čo bude pre neho vstupná cena na účely uplatňovania daňových odpisov (resp. technické zhodnotenie v sume 10 000 € pripočíta ku vstupnej a zostatkovej cene vlastnej budovy a pokračuje v odpisovaní ako po vykonaní technického zhodnotenia). U nájomcu bude daňovým výdavkom zostatková cena technického zhodnotenia v su­me 22 080 € a zdaniteľným príjmom bude suma 10 000 €.

Ak sa nedohodnú na odkúpení a nájomca prenajaté priestory neuvedie do predchádzajúceho stavu.

Ak sa nájomca a prenajímateľ nedohodnú na odkúpení a najviac nájomca bezodplatne odovzdá – prenechá priestory prenajímateľovi, potom zostatková hodnota u nájomcu je daňovo neuznaná (darovanie) a u prenajímateľa vzniká nepeňažný príjem vo výške zostatkovej ceny technického zhodnotenia, t. j. v sume 22 080 €.

V prípade, že účtovná jednotka vedie súdne jednanie, môže do výnosov zaúčtovať očakávaný výnos len za predpokladu, že očakáva úspešný záver súdneho jednania. V súčasnosti sa už dohadné položky na dohadných účtoch neúčtujú.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH sa za dodanie tovaru považuje aj prevod práva nakladať s hmotným majetkom, za ktorý sa považuje aj nehnuteľnosť.

Ing. Anton Kolembus (XI/2014)

28.   Cena za prenájom

SZČO účtuje v JÚ a je zároveň spoločníkom v s.r.o. V obchodnom majetku FO má zaradený hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Na výkon svojej činnosti zamestnáva vodičov nákl. automobilov, robotníkov, účtovníčku. V s.r.o. nemá zaradený žiadny majetok. V súčasnosti neprichádza do úvahy ukončenie činnosti FO – prevod majetku do s.r.o. Nakoľko ale chce rozbehnúť činnosť v s.r.o., ktorá má ten istý predmet činnosti ako FO, bude majetok zaradený v obchodnom majetku FO priebežne využívať pre potreby s.r.o.

Z čoho všetkého treba vychádzať pri stanovení ceny za prenájom vyššie uvedeného hmotného a nehmotného majetku, aby cena bola stanovená správne?

Z otázky je zrejmé, že FO bude prenajímať spomínaný majetok s.r.o., v ktorej je spoločníkom. Cena dvoch obchodných partnerov (v danom prípade sú obchodnými partnermi FO a s.r.o.) je predovšetkým cenou dohodnutou, t.j. cenou stanovenou na základe ponuky a dopytu. Ťažko teda konštatovať, aká je to „správne určená cena”. V danom prípade však ide o tzv. tuzemské závislé osoby, resp. podľa zákona o DPH osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi.

V zmysle § 22 zákona o DPH, ak je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je:

•    pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,

•    pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.

V zásade ide o akúsi obvyklú cenu nájmu, ktorú by ste dohodli s iným nezávislým nájomcom. Cena za prenájom by v prvom rade mala pokryť náklady spojené s poskytovaním tejto činnosti, ktoré môžu byť v jednotlivých prípadoch individuálne.

Ing. Ján Mintál(XI/2014)

29.   Kontrolný výkaz

Platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavil faktúru, v ktorej omylom uviedol niektoré položky s oslobodením od dane. Chybu opravil vystavením storna k pôvodnej faktúre a vystavením novej faktúry, so správnou sadzbou dane pri všetkých položkách. Všetky tri faktúry boli vystavené v jednom mesiaci.

Ako má platiteľ dane uviesť faktúry v kontrolnom výkaze?

Vychádzajúc z „Usmernenia k vykazovaniu opravných faktúr v kontrolnom výkaze podanom podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v z.n.p.“ vypracovanom FR SR B. Bystrica, odbor daňovej a colnej metodiky z januára 2014, je postup pri oprave nasledovný:

Zákon o DPH neustanovuje odlišné vykazovanie opravnej faktúry v kontrolnom výkaze v prípade, ak sa opravná faktúra vyhotovuje na základe opravy základu dane podľa § 25 zákona o DPH, alebo sa vyhotovuje na základe zistenia, že v pôvodnej faktúre sú uvedené nesprávne údaje.

Platiteľ dane bude postupovať takto:

•    všetky faktúry sú vystavené v jednom zdaňovacom období, teda nie je potrebné podávať dodatočné DP,

•    pôvodne vystavené faktúry sa uvedú v príslušnej časti kontrolného výkazu za daný mesiac tak, ako boli nesprávne vystavené,

•    opravná faktúra sa uvedie v časti C1, kde sa vyplnia stĺpce 1, 2, 3. Stĺpec č. 4 ostane prázdny, nenastala zmena v rozdiele základu dane. Stĺpec č. 5 bude plus suma DPH, stĺpec č. 6 príslušná sadzba dane, stĺpce č. 7 – 11 ostanú prázdne.

Pre úplnosť uvádzame, že v zmysle § 25 zákona o dani z pridanej hodnoty základ dane sa opraví:

•    pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru,

•    pri znížení ceny tovaru alebo služby.

Dobropis je dokladom o oprave – znížení základu dane z pridanej hodnoty.

Každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, sa považuje za faktúru. Lehota na vystavenie faktúry musí byť vyhotovená do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane. Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane.

Ing. Iveta Sporinská (XI/2014)

30.   Prenájom obytných automobilov a prívesov z pohľadu zákona o dani z príjmov a zákona o DPH

Podnikateľské subjekty – FO i PO sa v praxi pri plnení úloh súvisiacich s ich podnikateľskou činnosťou stretávajú s potrebou prenájmu obytného automobilu alebo obytného prívesu. Spravidla sa jedná o krátkodobý i dlhodobý prenájom, napríklad pri prezentácii a predaji pneumatík pre poľnohospodárske stroje . Vystavovateľ – predajca pneumatík – má na výstavisku prenajaté priestory v exteriéri, kde pre prípad nepriaznivého počasia a za účelom zabezpečenia komfortu pri obchodných rokovaniach, uzatváraní zmlúv a pod. má k dispozícii obytný automobil obytný príves.

Sú náklady (výdavky) nájomcu v súvislosti s prenájmom obytného automobilu, resp. obytného prívesu pre vyššie uvedené účely prenajatého daňovo uznateľné?
Aký bude postup pri DPH?

Nájomca pri prenájme obytného automobilu alebo prívesu na účely uvedené a vymenované v položenej otázke si musí dôsledne otestovať na základe definície daňového výdavku, ktorá je uvedená v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP), či ním vymenované použitia obytného automobilu alebo prívesu spĺňajú podmienky daňového výdavku uvedené v citovanom ustanovení ZDP, t.j., že sa jedná o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencií daňovníka podľa § 6 ods.11, ak ZDP neustanovuje inak. Činnosti, na ktoré nájomca použije prenajatý obytný automobil alebo príves, vymenované v otázke, spĺňajú podmienku, že slúžia na zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka. Daňovník musí ešte zabezpečiť a dokladovať napr. zmluvami, faktúrami, bankovými výpismi alebo pokladničnými dokladmi, že boli preukázateľne vynaložené a zároveň zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo ním vedenej evidencii.

Uvedené výdavky je možné považovať u nájomcu za daňové za predpokladu splnenia podmienok vyplývajúcich z predmetného ustanovenia ZDP.

Z pohľadu DPH sa jedná o nájom hnuteľného majetku, kde sa miesto dodania určí podľa § 15 ods.1 zákona o DPH, t.j. miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania. Medzi služby, ktoré je možné zahrnúť pod toto ustanovenie, patrí aj dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (za predpokladu, že obytný automobil, alebo automobil s prívesom je aj dopravným prostriedkom) a jedná sa o dlhodobý prenájom, pričom za dlhodobý prenájom sa považuje prenájom dlhší ako 90 dni. Pri fakturácií nájmu medzi dvoma tuzemskými daňovníkmi závisí od toho, či dodávateľ je platiteľ dane alebo nie. Ak prenajímateľ je platiteľ dane, fakturuje s daňou na výstupe. V prípade, že odberateľ (nájomca) je tiež platiteľ dane, môže si daň odpočítať na vstupe. Ak prenajímateľ nie je platiteľ dane, nemá nárok na odpočet na vstupe. Ak je dodávateľ (prenajímateľ) neplatiteľ dane fakturuje bez dane, bez ohľadu na to,  či odberateľ (nájomca) je platiteľ dane alebo neplatiteľ.

Ing. Iveta Sporinská (XI/2014)

31.   Oslobodenie od DPH

Firma, platca DPH, kúpila budovu od neplatcu bez DPH. Budova bola kolaudovaná v roku 1984 ako slobodáreň. Firma chce ubytovňu prebudovať na malometrážne byty na základe stavebného povolenia.

Mala by byť pri predaji bytov uplatňovaná DPH na výstupe?

Podľa § 38 ods.1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti (byty a nebytové priestory sa považujú za časť stavby), vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti, pričom platiteľ dane sa môže rozhodnúť, že dodanie nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Rozhodujúca je kolaudácia, na ktorej bolo prvýkrát povolené užívanie. Aj pri predaji zrekonštruovanej stavby, čo môže byť tento prípad, na účely oslobodenia od dane sa berie do úvahy päťročné obdobie od prvej kolaudácie, alebo prvého začatia užívania stavby, z čoho vyplýva, že kolaudácia po rekonštrukcií stavby nie je pre oslobodenie od dane rozhodujúca. Avšak ak platiteľ dane predá zrekonštruovanú stavbu alebo jej časť (byt)po uplynutí päťročnej lehoty a pri rekonštrukcií uplatňoval odpočítanie dane, musí odpočítanú daň vzťahujúcu sa na rekonštrukciu upraviť podľa § 54 zákona o DPH.

Predaj malo metrážnych bytov ako časti nehnuteľnosti po rekonštrukcií je oslobodený od dane od prvej kolaudácie alebo prvého začatia jej užívania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o DPH. Ak si však platiteľ dane pri rekonštrukcií uplatňoval odpočet DPH na vstupe z nakúpených materiálov a služieb pre účely prestavby slobodárne na malo metrážne byty, musí odpočítanú daň vzťahujúcu sa na rekonštrukciu upraviť podľa § 54 zákona o DPH.

Ing. Anton Pilárik (XI/2014)

32.   Fakturácia stavebných prác

PO s.r.o, platca DPH, vykonáva stavebné práce – služby v Belgicku. PO si objednala špeciálne práce na stavbe v Belgicku zmluvou o dielo u živnostníka, ktorý je platca DPH. PO fakturuje práce bez DPH podľa § 16 ods.1 belgickej firme, ktorá si služby objednala pod belgickým IČ DPH.

Ako bude fakturovať živnostník práce pre s.r.o.? 

Živnostník (slovenský platiteľ DPH) poskytuje plnenie, ktorého miestom dodania je v súlade s § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov to miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahuje plnenie. To znamená, že týmto miestom je Belgicko (územie mimo tuzemska). Predmetom DPH je podľa § 2 ods. 1 písm. b) cit. zákona o DPH dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že dodanie služby s miestom dodania mimo tuzemska nie je predmetom slovenskej DPH, a preto poskytovateľ tejto služby vyúčtuje jej cenu bez slovenskej DPH.

Daňová povinnosť vzniká v Belgicku slovenskému živnostníkovi poskytnutím služby resp. prijatím platby za túto službu pred dňom poskytnutia služby. Osobou povinnou platiť túto daňovú povinnosť – DPH v Belgicku môže byť totiž poskytovateľ služby (živnostník – zahraničná osoba vo vzťahu k Belgicku ako miestu dodania služby) alebo príjemca služby (právnická osoba – tiež zahraničná osoba vo vzťahu k Belgicku). Máme za to, že aj v Belgicku bola implementovaná smernica 2006/112/ES obdobne ako v SR, čo znamená, že prenesenie povinnosti platiť DPH nie je možné na zahraničnú osobu. Z toho vyplýva, že slovenský živnostník má povinnosť uplatniť k cene svojho plnenia belgickú DPH a súčasne ju aj odviesť do štátneho rozpočtu tejto krajiny. Pred tým je však povinný vykonať registráciu DPH a identifikovať sa pre daň v tejto krajine.

Ing. Jaroslava Síkorová (X/2014)

33.   Režim DPH

Platiteľ dane vykonáva pravidelnú autobusovú dopravu osôb na trase Bratislava – Praha – Hamburg, s niekoľkými pravidelnými zastávkami na území Česka a Nemecka.

Aký bude režim DPH v danom prípade?

Preprava osôb prechádza cez územie Slovenska, Česka a Nemecka. Všetky tieto štáty sa pri uvedenej doprave považujú v príslušnom pomere k najazdeným kilometrom za miesto dodania dopravy osôb, keďže v zmysle § 16 ods. 4 zákona o DPH je miesto dodania miesto, kde sa doprava vykonáva. Časť prepravy vykonaná na území Slovenskej republiky je oslobodená od dane podľa § 46 ods. 2 zákona o DPH s nárokom na odpočítanie dane. Pri registrácii a daňových povinnostiach týkajúcich sa DPH v Českej republike a v Nemeckej republike platiteľ dane postupuje podľa českého a nemeckého zákona o DPH. Cestujúcemu, ktorý nastúpi do autobusu v Bratislave, prepravca vydá cestovný lístok podľa zákona o DPH platného v Slovenskej republike. Cestujúcemu, ktorý nastúpi do autobusu v mestách na území Česka, vydá prepravca cestovný lístok podľa zákona o DPH platného v Česku.

34.   Patentové služby

Firma, platiteľ DPH, poskytuje patentové služby. Českému dodávateľovi s českým IČ DPH poskytla patentovú službu (žiadosť o obnovu zápisu ochrannej známky) a spolu so službou fakturuje aj správny poplatok, ktorý bude musieť za zahraničného odberateľa zaplatiť.

Akú sumu má firma uviesť do súhrnného výkazu?

V § 80 (súhrnný výkaz) ods. 4 písm. e) zákona o DPH je vymedzená obsahová náplň súhrnného výkazu pri dodaní služby z miestom dodania služby v inom členskom štáte. Obdobne v „Poučení na vyplnenie súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty“ na strane 2 sa uvádza poradové číslo strany, IČ DPH osoby podávajúcej súhrnný výkaz, kód štátu, do ktorého je služba dodávaná, IČ DPH nadobúdateľa tovaru alebo služby pridelené v inom štáte a hodnota tovarov a služieb (v eurách).Pokiaľ sa jedná o hodnotu tovarov a služieb v eurách, uvádza sa celková suma dodaných služieb príjemcovi do iného členského štátu. Všetky dodávky služieb (rôznych) pre toho istého príjemcu sa uvádzajú v jednom riadku. Z uvedeného vyplýva, že do súhrnného výkazu sa uvádza len cena služby bez správneho poplatku. Obdobne treba postupovať aj pri dodávke patentových služieb od zahraničného dodávateľa, kde základom dane pre samozdanenie je cena služby bez DPH, mimo správneho poplatku.

Pri riešení bol zohľadnený základný princíp zákona o DPH, t. j. čo je predmetom dane. Podľa § 2 ods. 1 je predmetom dane dodanie tovaru, resp. služieb za protihodnotu v tuzemsku. Pri predaji patentových služieb bola na kupujúceho prenesená aj suma nákladov súvisiacich so službou vo forme zaplateného správneho poplatku. V danom prípade kupujúcemu neposkytujete službu, ani nedodávate tovar. Ide len o finančné vyrovnanie časti nákladov súvisiacich s uvedenou službou.

Otázky 33 – 34 vypracoval Ing. Jozef Pilárik (X/2014)

35.   Ubytovacie služby

Ubytovacie zariadenie je vo vlastníctve spoločníka a súčasne konateľa obchodnej spoločnosti.

Môže obchodná spoločnosť poskytovať ubytovacie služby aj bez toho, ak nemá ubytovacie zariadenie v obchodnom majetku?

Podmienkou poskytovania ubytovacích služieb je samozrejme ubytovacie zariadenie. To nemusí byť vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, môže to byť zariadenie prenajaté alebo vypožičané. Konateľ alebo spoločník obchodnej spoločnosti má okrem prenájmu alebo zmluvy o výpožičke, uzatvorenej podľa § 659 a následne Občianskeho zákonníka, aj ďalšie možnosti, ako vložiť ubytovacie zariadenia do majetku obchodnej spoločnosti, napr. predaj, darovanie, vklad do základného imania.

Ing. Iveta Sporinská (XI/2014)

36.   Tuzemský platiteľ

Tuzemský platiteľ dane zabezpečil prepravu stroja zo Žiliny do Bratislavy pre iného tuzemského podnikateľa – neplatiteľa DPH.

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Miestom dodania v danom prípade, keďže nejde o prepravu tovaru medzi členskými štátmi, je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má tuzemský odberateľ svoje sídlo, tzn. tuzemsko. Prepravca, platiteľ dane, uplatní k cene služby 20 % daň.

37.   Fakturácia nemeckému zákazníkovi

Tuzemský platiteľ DPH zabezpečil vo svojom mene pre svojho zákazníka z Nemecka taxislužbu na území Slovenska počas jeho pobytu v SR. Prevádzkovateľ taxislužby nie je platiteľom dane.

Aký režim DPH uplatní slovenský platiteľ v danom prípade pri fakturácii svojmu nemeckému zákazníkovi?

Tuzemský platiteľ (sprostredkovateľ prepravy) v danom prípade zabezpečil prepravu osôb s miestom dodania v tuzemsku vo svojom mene pre inú osobu. V zmysle § 9 ods. 4 zákona o DPH v takomto prípade platí, že táto tuzemská zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

38.   Sprostredkovanie predaja cestovných lístkov

Platiteľ dane realizuje dopravu osôb z tuzemska do zahraničia a späť a súčasne sprostredkúva predaj cestovných lístkov za províziu pre slovenskú dopravnú spoločnosť na trase Prešov – Praha a späť.

Aký bude režim DPH v prípade sprostredkovania predaja cestovných lístkov pre slovenského dopravcu?

Dodanie služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb v prípade, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa § 46 ods. 2 zákona o DPH, je od DPH oslobodená. To platí aj pre prípad sprostredkovania predaja cestovných lístkov v prípade, ak doprava na území tuzemska je súčasťou medzinárodnej dopravy z tuzemska do zahraničia a opačne. Provízia z predaja cestovných lístkov pre slovenského dopravcu bude teda podľa § 46 ods. 3 zákona o DPH oslobodená od dane. 

39.   Preprava nábytku

Tuzemský platiteľ dane zabezpečil prepravu nábytku zo Žiliny do Bratislavy pre nezdaniteľnú osobu (súkromnú osobu).

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Miestom dodania v danom prípade, keďže nejde o prepravu tovaru medzi členskými štátmi, je podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH miesto, kde má tuzemský dodávateľ svoje sídlo, tzn. tuzemsko. Prepravca, platiteľ dane, uplatní k cene služby 20 % daň.

40.   Preprava stroja

Tuzemský platiteľ dane zabezpečil prepravu stroja zo Žiliny do Bratislavy pre poľského podnikateľa – osobu identifikovanú pre DPH v Poľsku.

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Miestom dodania v danom prípade, keďže nejde o prepravu tovaru medzi členskými štátmi, je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má odberateľ svoje sídlo, tzn. Poľsko. Tuzemský prepravca, platiteľ dane, neuplatní k cene služby DPH, daňová povinnosť sa prenáša na poľského odberateľa.

41.   Preprava zo Slovenska do Maďarska

Maďarský podnikateľ si u tuzemského platiteľa objednal prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska.

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Miestom dodania prepravných služieb v tomto prípade je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má odberateľ – zdaniteľná osoba svoje sídlo. Tuzemský prepravca, platiteľ dane, neuplatní k cene služby DPH, daňová povinnosť sa prenáša na maďarského odberateľa.

42.   Preprava pre nezdaniteľnú osobu

Tuzemský platiteľ dane zabezpečil prepravu nábytku zo Žiliny do Gyoru pre slovenskú nezdaniteľnú osobu (súkromnú osobu).

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Miestom dodania v danom prípade, keďže ide o prepravu tovaru medzi členskými štátmi a preprava je vykonávaná pre inú ako zdaniteľnú osobu, je podľa § 16 ods. 5 zákona o DPH miesto, kde sa preprava začína uskutočňovať, tzn. tuzemsko. Prepravca, platiteľ dane, uplatní k cene služby 20 % daň. 

43.   Náklad väčších rozmerov

Tuzemský platiteľ dane zabezpečil prepravu nákupu väčších rozmerov z Bratislavy do Gyoru pre maďarskú nezdaniteľnú osobu (súkromnú osobu).

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Miestom dodania v danom prípade, keďže ide o prepravu tovaru medzi členskými štátmi a preprava je vykonávaná pre inú ako zdaniteľnú osobu, je podľa § 16 ods. 5 zákona o DPH miesto, kde sa preprava začína uskutočňovať, tzn. tuzemsko. Prepravca, platiteľ dane, uplatní k cene služby 20 % daň.

44.   Začiatok prepravy v SR

Slovenský podnikateľ, neplatiteľ dane, si objednal prepravu tovaru zo Slovenska do Rakúska u rakúskeho platiteľa dane.

Je správne, ak rakúsky odberateľ neuplatnil DPH, ak preprava tovaru začína v SR?

Miestom dodania prepravných služieb v tomto prípade je miesto, kde má odberateľ – zdaniteľná osoba svoje sídlo. Ide síce o prepravu tovaru medzi členskými štátmi, avšak príjemcom služby je zdaniteľná osoba. Rakúsky prepravca, identifikovaný pre DPH v Rakúsku, neuplatní k cene služby DPH, daňová povinnosť sa v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH prenáša na slovenského odberateľa.

45.   Tuzemská preprava

Slovenský podnikateľ si objednal u tuzemského prepravcu – platiteľa DPH, prepravu tovaru z Popradu na Ukrajinu.

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Keďže ide o prepravnú službu priamo spojenú s vývozom tovaru, je oslobodená od dane s nárokom na odpočítanie dane. Slovenský prepravca fakturuje slovenskému podnikateľovi prepravnú službu na území tuzemska v súlade s § 47 ods. 6 zákona o DPH bez dane.

46.   Dovoz tovaru z Moldavska

Slovenský podnikateľ si u tuzemského prepravcu objednal prepravu tovaru v súvislosti s dovozom tovaru z Moldavska, z Bratislavy do Žiliny. Bratislava bola podľa prepravných dokladov prvým miestom určenia dovozu tovaru v tuzemsku.

Aký režim DPH uplatní tuzemský platiteľ v danom prípade?

Iba v prípade, ak slovenský prepravca vykoná v tuzemsku prepravu tovaru, ktorá je súčasťou prepravy tovaru z tretieho štátu do iného členského štátu a ak je táto preprava zahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru, fakturuje sa preprava tovaru s oslobodením od dane. Preprava tovaru z Bratislavy do Žiliny v danom prípade už nie je prepravou tovaru v súvislosti s dovozom tovaru. Tuzemský prepravca je povinný uplatniť k cene prepravy 20 % daň.

Otázky 36 – 46 vypracoval
Ing. Dušan Dobšovič (XI/2014)