Daň za ubytovanie

Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení (ďalej len „zariadenie“), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe.

Znenie ustanovenia § 37 vymedzuje predmet dane za pobyt, a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

Novelou zákona č. 268/­2014 Z. z. sa od 15. 10. 2014 zmenilo celé znenie tohto ustanovenia, ktorým sa priamo v zákone vymedzili jednotlivé kategórie ubytovacích zariadení a taktiež sa precizovala právna úprava pre výber dane za ubytovanie.

Zmluva o ubytovaní

Z tejto zmluvy vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené. Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním.

Ubytovaný je povinný užívať priestory vyhradené mu na ubytovanie a plnenia spojené s ubytovaním riadne; v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasu ubytovateľa vykonávať žiadne podstatné zmeny.

O zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do ubytovacích priestorov ubytovaným alebo pre neho platia ustanovenia § 433 a 436 Občianskeho zákonníka.

Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.

Ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.

Osoby zúčastnené na plnení daňovej povinnosti

Zadefinovali sa osoby zúčastnené na plnení daňovej povinnosti na dani za ubytovanie. V súlade s predchádzajúcim stavom, ubytovaná osoba v polohe daňovníka nevstupuje do vzťahu s obcou ako správcom dane za ubytovanie, pretože daňovú povinnosť za daňovníka plní platiteľ dane. Platiteľom dane je spravidla prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia.

V praxi však môže nastať situácia, že prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia nemožno identifikovať (napr. tak, že ubytovacie zariadenie ponúka verejnosti bez konkrétneho označenia obchodného mena), preto zákon myslí na určenie náhradnej osoby platiteľa dane, a to tak, že je ním vlastník nehnuteľnosti. Ak je vlastníkov nehnuteľnosti viac, platiteľom dane bude ten, v koho časti stavby sa poskytuje odplatné prechodné ubytovanie. V konečnom dôsledku tak môže ísť o jedného alebo viacerých spoluvlastníkov stavby, ktorí sa podieľajú na plnení daňovej povinnosti spoločne a nerozdielne.

Novým znením ustanovenia sa doplnila nová osoba zúčastnená na plnení daňovej povinnosti – zástupca platiteľa dane, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ ubytovania prostredníctvom prevádzkovania digitálnej platformy (internetový rezervačný portál). Rola zástupcu platiteľa dane je podmienená rozhodnutím obce (viď § 41c).

Aktivita zástupcu platiteľa dane spočíva v tom, že vyberie daň od ubytovanej osoby (daňovníka) v rámci rezervačnej platby a odvedie ju priamo na účet správcu dane. V takejto situácii platiteľ dane pri aktivite zástupcu dane plní iba evidenčnú povinnosť podľa § 41a ods. 2, transakciu dane voči obci nezabezpečuje.

V § 38a sa uvádza, že daňovníkom nie je odídenec podľa osobitného predpisu.

V súlade so situáciou na Ukrajine bol schválený zákon č. 92/­2022 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 30. 3. 2022. V súlade s týmto znením nie je daňovníkom odídenec podľa zákona o azyle.

Poznámka

Odídencom je cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko.

Novelou zákona sa rozšírilo negatívne vymedzenie predmetu dane za psa v § 22 ods. 2 zákona o miestnych daniach o psa, ktorého vlastníkom alebo držiteľom je osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022.

Zároveň sa ustanovilo, aby fyzická osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu, ktorej bude poskytnuté odplatné prechodné ubytovanie podľa § 37 zákona o miestnych daniach, nebola daňovníkom dane za ubytovanie. Osoba so štatútom odídenca podľa zákona o azyle nie je poplatníkom poplatku za komunálne odpady. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022.

Základom dane je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní daňovníka u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 470/­2021 Z. z. sa od 11. 12. 2021 v nadväznosti na doplnenie v § 37 o naplnení predmetu dane v každom zariadení poskytujúcom odplatné prechodné ubytovanie súčasne ustanovilo, aby daňovníkovi vznikla daňová povinnosť u jedného platiteľa dane najviac za 60 prenocovaní v roku.

Uvedenou zmenou sa reaguje na skutočnosť, že niektoré osoby môžu de facto bývať u platiteľa dane v turnusoch alebo dlhodobo. Obec rovnako ako iným obyvateľom poskytuje obecné služby, na ktorých by sa mali podieľať nielen obyvatelia s trvalým bydliskom v obci a krátkodobí návštevníci obce, ale aj dlhodobí rezidenti bez statusu trvalého bydliska v obci. Aj napriek tomu, že sa takejto osobe po celý čas poskytuje odplatné prechodné ubytovanie (s doplnkovými službami), nie je zámerom zdaniť ju neprimeraným spôsobom, pretože primárnym zámerom ubytovanej osoby je strecha nad hlavou, nie doplnkové služby spojené s odplatným prechodným ubytovaním. Uvedené riešenie bolo inšpirované českým zákonom o miestnych poplatkoch.

Následne zákonom č. 178/­2022 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 15. 6. 2022, došlo k právnej úprave s cieľom zvýšenia právnej istoty pri aplikácii základu dane za ubytovanie, nakoľko gramatický výklad textu doplnený novelou zákona č. 470/­2021 Z. z. mohol zneistiť platiteľov dane, že strop základu dane (60 prenocovaní v kalendárnom roku) sa týkal ich a nie daňovníka. V merite veci ide o zosúladenie pôvodného zámeru zákonodarcu, ktorý bol exaktne vyjadrený v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu k zákonu č. 470/­2021 Z. z., ktorým sa doplnilo aj predmetné ustanovenie § 39 zákona č. 582/­2004 Z. z. – maximálny základ dane v počte 60 prenocovaní sa viaže na fyzickú osobu – daňovníka.

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nezaviedol žiadny limit. Sadzba je obcou stanovená v eurách, pričom zákon umožňuje obci ustanoviť rôzne výšky sadzieb pre určité časti obce.

Novelou zákona č. 484/­2013 Z. z. sa od 1. 1. 2014 zrovnoprávnili jednotlivé druhy miestnych daní pri zohľadnení špecifík a oprávnených požiadaviek obcí a miest na rozvoj cestovného ruchu. Niektoré obce majú viacero relatívne samostatných častí, pričom rozvoj cestovného ruchu sa dotýka len jednej z nich. Novelou zákona sa ustanovilo, aby bola atraktívnosť územia pre turistov a návštevníkov vyjadrená aj vyššou sadzbou dane z ubytovania.

V tej časti obce, kde nie je rozvinutý cestovný ruch, je nelogické, aby ubytovatelia vyberali od turistov tú istú výšku dane z ubytovania ako v inej časti obce, ktorá má rozvinutý cestovný ruch. Úroveň rozvinutosti cestovného ruchu v jednotlivých katastrálnych územiach či častiach obce môže obec zohľadniť všeobecne záväzným nariadením a určiť rôzne sadzby dane podľa častí obce alebo katastrálneho územia obce.

Keďže táto daň je naviazaná na skutočný výkon, nie je potrebné prechodné obdobie, obec môže predmetné všeobecne záväzné nariadenie prijať počas celého roka s tým, že postupovať sa bude podľa neho odo dňa jeho účinnosti.

Vznik a zánik daňovej povinnosti je naviazaný na deň poskytnutia odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe (prenocovanie) a zánik daňovej povinnosti je naviazaný na deň ukončenia poskytovania odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe (ukončenie prenocovania).

Novelou zákona č. 470/­2021 Z. z. sa od 11. 12. 2021 v zákone nanovo sprecizovalo znenie ustanovenia o vzniku daňovej povinnosti pre platiteľa dane.

Určenie dane podľa pomôcok

Po novele zákona č. 470/­2021 Z. z. sa od 11. 12. 2021 novým ustanovením upravilo určovanie dane podľa pomôcok.

Keďže pri dani z ubytovania sa nepodáva priznanie a daňovník voči správcovi dane priamo neplní žiadne povinnosti, pri určovaní dane podľa pomôcok je obmedzená možnosť aplikovať postup vyplývajúci z daňového poriadku.

Právnou úpravou sa exaktne popisuje postup, ako sa zistí základ dane u platiteľa dane. Daň sa vyrubuje podľa ubytovacej kapacity vynásobenou podľa počtu dní (hypoteticky prenocovaní), za ktoré si daňovník neplní daňovú povinnosť.

Ubytovacia kapacita sa určí buď z oznamovacej povinnosti daňovníka alebo z iných zdrojov – napríklad webové sídlo daňovníka alebo verejne prístupné internetové rezervačné portály s možnosťou rezervovania určitej ubytovacej kapacity k zvolenému dátumu správcom dane z dokumentácie k stavebnému povoleniu alebo z kolaudačného rozhodnutia.

Touto úpravou sa taktiež zaviedli postupy na zachytenie tých prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, ktorí poskytujú svoje služby v rámci zdieľanej ekonomiky a vzhľadom na anonymitu poskytovania ubytovacích služieb a taktiež obmedzenú vizuálnu kontrolu na mieste alebo iný spôsob vykonania kontroly boli títo poskytovatelia ubytovacích zariadení v minulosti nepostihnuteľní.

V prípade, že evidentne k vzniku daňovej povinnosti daňovníka došlo a platiteľ dane si nesplnil oznamovaciu povinnosť o začatí poskytovania odplatného prechodného ubytovania a neohlásil správcovi dane ubytovaciu kapacitu v lehote, pri určení dane podľa pomôcok sa nahliada, že daňová povinnosť vznikla dňom zverejnenia ponuky poskytovania odplatného prechodného ubytovania akýmkoľvek spôsobom.

Pomôcky

Čo sa týka postupu obce pri určení dane podľa pomôcok, tak na tento postup sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok, v súlade s ktorým správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7 daňového poriadku.

Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Protokol o určení dane podľa pomôcok

Správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47 daňového poriadku. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok.

Paušálna daň

Zákonom č. 470/­2021 Z. z. sa od 11. 12. 2021 upravila paušálna daň, pričom sa významne zjednodušila administratívna náročnosť pre prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia a obce pri vedení evidenčnej povinnosti a samotnom plnení daňovej povinnosti.

Obec môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť paušálnu sadzbu dane na lôžko (to znamená na jednotku ubytovacej kapacity) v ubytovacom zariadení a kalendárny rok (napr. 100 eur na lôžko za rok).

Výpočet dane

Ak prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia súhlasí s určením dane za ubytovanie paušálnym spôsobom, daň sa vypočíta ako súčin paušálnej sadzby a priemernej ubytovacej kapacity v predchádzajúcom kalendárnom roku (napr. 100 eur vynásobených 15 lôžkami je ročná paušálna daň 1 500 eur za celé ubytovacie zariadenie na rok).

Výhody paušálnej dane

Výhodou paušálnej dane je, že prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia sa odbúrava celá administratíva okolo vedenia evidencie ubytovaných osôb na účely dane za ubytovanie vrátane plnenia ďalších nadväzujúcich povinností (vykazovanie údajov voči obci). Výhodou pre obec je, že pri paušálnej sadzbe dane môže uplatniť inštitút rozhodnutia o vyrubení dane. Podmienkou je nielen ustanovenie o paušálnej sadzbe dane vo všeobecne záväznom nariadení obce, ale aj vyjadrenie súhlasu prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia o prijatí podmienok paušálnej sadzby dane (môže nastať formálne písomným oznámením obci alebo neformálne ústne, o čom obec spíše úradný záznam podľa § 19 daňového poriadku).

Rozhodnutie prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia o využití možnosti uplatniť paušálnu daň za ubytovanie spočíva vo vhodne nastavenej sume paušálnej dane. Ak bude suma paušálnej sadzby dane príliš vysoká, prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia sa oplatí viesť naďalej podrobnú evidenciu ubytovaných hostí a platiť daň podľa vykázanej skutočnosti. Naopak, ak paušálna sadzba dane bude vo všeobecne záväznom nariadení nastavená nízko, obec sa vystavuje riziku, že v porovnaní so skutočnou evidenciou sa oberie o časť príjmov. Napriek tomu výhodou paušálnej dane je pre obec, že daň vyrubená rozhodnutím môže byť splatná (aj podľa určených splátok) prakticky už aj v januári alebo februári bežného kalendárneho roka, pričom pri štandardnom režime odvod dane za december bežného kalendárneho roka nastane až v priebehu januára a ďalšieho kalendárneho roka.

Ing. Daniela Ivanáková