Daň z príjmov

3. Daň z príjmov

Aktuálne sadzby dane z príjmov

EÚ nemá priamy vplyv na výber daní ani určovanie daňových sadzieb. O výške dane, ktorú každý občan platí, ako aj o tom, na čo sa vybrané dane použijú, rozhoduje vláda daného štátu. EÚ však dohliada na vnútroštátne daňové predpisy v určitých oblastiach – najmä na tie, ktoré sa týkajú obchodných a spotrebiteľských politík EÚ. Daňová politika v EÚ má dve zložky, a to priame dane, ktoré zostávajú vo výlučnej zodpovednosti členských štátov, a nepriame dane, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb na jednotnom trhu. Vo vzťahu k priamym daniam však EÚ stanovila niekoľko harmonizovaných noriem týkajúcich sa zdaňovania právnických a fyzických osôb a členské štáty musia prijímať spoločné opatrenia na predchádzanie daňovým únikom a dvojitému zdaneniu. Krajiny EÚ si pravidelne vymieňajú informácie o dani z príjmu s cieľom zabezpečiť, aby si daňovníci plnili povinnosti, a bojovať proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

Výpočet dane

V princípe sa daň vypočíta zo základu dane (ďalej aj „ZD“) vyčísleného zo zdaniteľných príjmov vynásobením príslušnou sadzbou dane (ďalej aj „SD“).

Táto problematika je však podstatne komplikovanejšia (a to najmä v prípade FO), keďže príjmy sa zdaňujú viacerými spôsobmi, pričom daň sa vypočíta viacerými sadzbami dane z viacerých ZD.

Z jednotlivých druhov zdaniteľných príjmov (čiže tých, ktoré sú predmetom dane a zároveň nie sú od dane oslobodené) sa po uplatnení výdavkov určeným spôsobom zistia čiastkové základy dane (ďalej aj „ČZD“) a osobitné ZD. Ide o čiastkové základy dane: a) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, b) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patriacich do § 6 odsekov 1 a 2 ZDP, c) z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, d) z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP. Z týchto ČZD sa vyčíslia dva ZD [podľa § 4 ods. 1 písm. a) a podľa § 4 ods. 1 písm. b)], pričom čiastkové základy dane z aktívnych príjmov podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP možno znížiť o tri nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP. „Osobitný“ základ dane sa vypočíta z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 (a na výpočet dane z neho sa vždy použije sadzba 19 %) a druhý „osobitný“ základ dane z podielov na zisku (dividend) a ďalších príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú uvedené v § 51e ZDP.

Za základný spôsob zdanenia možno považovať zdanenie prostredníctvom podaného daňového priznania (ďalej aj „DP“) v súlade s § 32 ZDP až po uplynutí zdaňovacieho obdobia [zdaňovacím obdobím (ďalej aj „ZO“) je v prípade fyzickej osoby v princípe kalendárny rok]. V stručnosti – v DP fyzickej osoby sa z jednotlivých ZD [podľa § 4 ods. 1 písm. a) a podľa § 4 ods. 1 písm. b)] a osobitných ZD (podľa § 7 a podľa § 51e ZDP) vypočítajú (aj) použitím sadzieb dane podľa § 15 ZDP sumy dane (pričom pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí sa tiež aj zamedzí dvojitému zdaneniu, ak je to za určených podmienok možné) a výsledná daň sa vyčísli ako súčet týchto súm dane.

Príjmy zo závislej činnosti

(ďalej aj „ZČ“), ktoré zamestnávateľ - platiteľ dane v priebehu ZO (už pri vyplatení, alebo poukázaní, resp. pripísaní) zdaňuje preddavkovo podľa § 35 a v súlade s § 15, sa po skončení ZO daňovo vyrovnajú buď na základe ročného zúčtovania (vykonaného zamestnávateľom – platiteľom dane v súlade s § 38 ZDP) alebo prostredníctvom daňového priznania (za ustanovených podmienok, napr. v prípade kombinácie rôznych príjmov len prostredníctvom daňového priznania); od celoročnej dane sa preddavky na daň odpočítajú.

Významný okruh príjmov predstavujú tie, ktoré sú uvedené v § 43 ZDP (napr. podiely na zisku – dividendy) a zdaňujú sa už v momente poskytnutia, a to iným spôsobom - daňou vyberanou zrážkou (ďalej aj „DVZ“); platiteľ dane je povinný zraziť daň vyčíslenú príslušnou sadzbou dane (§ 43 ods. 1) zo ZD určeného v súlade s § 43 ods. 4 ZDP (zväčša ide priamo o hrubý príjem) a nasledujúcimi ustanoveniami ZDP. Príjmy zdanené DVZ, ktoré sú taxatívne vymenované v § 43 ods. 6 ZDP možno ešte následne uviesť v daňovom priznaní a zrazenú daň považovať za preddavok na daň (s možnosťou výpočtu daňového preplatku).

Už len na okraj uveďme, že v § 44 ZDP je upravený inštitút zabezpečenie dane - za ustanovených podmienok sa z určených príjmov zrážajú percentuálnou sadzbou sumy, ktoré sú považované za preddavok na daň.

Sadzby dane z príjmov
plynúce FO a PO v roku 2023

Túto problematiku upravuje v ZDP:

• § 15 [v prípade FO – ak ide o výpočet dane zo základu dane (v podstate dvoch ZD) podľa § 4, ako aj z osobitných základov dane zistených podľa § 7 a § 51e, v prípade PO pri výpočte dane zo základu dane (zisteného v súlade s § 17) zníženého o daňovú stratu],

• § 43 (ak ide o daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v § 43 ods. 2 a 3),

• § 44 (ak ide o príjmy, z ktorých sa zrážajú sumy na zabezpečenie dane (aj keď sa v tomto ustanovení nepoužíva priamo pojem „sadzba dane“, ale slovné spojenie „suma z peňažného plnenia“, a to vo výške 9,5 %, resp. 19 % alebo 35 %),

• § 15a (ide v podstate len o zvýšenie sadzby dane pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti, plynúcich úzkemu okruhu daňových subjektov, a to vybraným ústavným činiteľom, o „osobitnú daň“ 5 %),

• ako aj niektoré prechodné ustanovenia.

V súlade s uvedenými ustanoveniami sú to sadzby dane: 5 %, 7 %, 15 %, 19 %, 21 %, 25 % a 35 %.

Sadzby dane podľa § 15 ZDP
pri zdaňovaní príjmov FO

Ako už bolo uvedené, v prvom rade ide o sadzby dane pri výpočte dane z príjmov FO zo základu dane (v podstate dvoch ZD) vyčísleného podľa § 4.

Najskôr si teda stručne pripomeňme určenie základu dane podľa § 4 ZDP a potom venujme pozornosť sadzbám dane pri výpočte dane z tohto ZD, ako aj osobitných ZD podľa § 7 a § 51e ZDP.

Pôvodne skutočne išlo o jeden ZD, ktorý predstavoval súčet jednotlivých čiastkových ZD (ďalej aj „ČZD“) podľa jednotlivých druhov príjmov (po uplatnení výdavkov) a následne po znížení ZD o nezdaniteľné časti základu dane (ďalej aj „NČZD“) sa vypočítala daň sadzbou dane podľa § 15 ZDP.

Postupne došlo v ZDP k viacerým zmenám, ktoré tento postup modifikovali:

a) už k 1. 1. 2012 boli rozdelené príjmy FO na aktívne (zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 odsekov 1 a 2 ZDP, ktoré sa môžu znižovať o NČZD) a pasívne (na ktoré sa táto možnosť nevzťahuje) a na tomto princípe sa vytvárali dva ZD,

b) neskôr boli zavedené osobitné ZD: z príjmov z kapitálového majetku patriacich do § 7, potom z príjmov patriacich do 51e, a napokon (len pre rok 2022) aj do § 51h ZDP – išlo o zdanenie novozavedeného druhu príjmu daňového rezidenta SR – fyzickej osoby, definovaného v § 3 ods. 1 písm. h) ZDP, a to časti kladného výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (priraditeľnej sumy), vykázaného v zahraničí ustanoveným spôsobom - s účinnosť od 1. 8. 2023 boli tieto pravidlá (tzv. CFC pravidlá) týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby zo ZDP vypustené.

V súvislosti so zavedením sadzby dane 15 % (len pre zdanenie príjmov FO podľa § 6 ods. 1 a 2, ako aj príjmov PO za určených podmienok, ktoré si podrobne rozoberieme v ďalšej časti) bolo potrebné v § 4 ZDP upraviť inak samostatný výpočet dvoch základov dane, a to:

• v § 4 ods. 1 písm. a): ZD ako súčet ČZD z príjmov podľa § 5, ktorý sa zníži o NČZD alebo ich časť (§ 11) a čiastkového ZD z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4, ako aj čiastkového ZD z „ostatných príjmov“ podľa § 8,

• v § 4 ods. 1 písm. b): ZD pozostávajúci len z ČZD z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o odpočítateľnú daňovú stratu z predchádzajúcich ZO a o NČZD alebo ich zvyšnú časť.

Zároveň sa v § 11 ZDP zaviedlo prednostné odpočítavanie NČZD od ČZD z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 (neodpočítaný zvyšok NČZD sa uplatní pri ČZD z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), pričom takýto postup je pre daňovníka aj výhodný, ak si pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť sadzbu dane 15 %, ako vyplynie z ďalšieho textu.

Sadzba dane pre fyzickú osobu podľa § 15 písm. a) ZDP je

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a):

1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima (ďalej aj „ŽM“), pričom za rok 2023 ide o sumu 41 445,46 € (a za rok 2024 je to suma 47 537,98 €),

1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. za rok 2023 sumu 41 445,46 € (a za rok 2024 sumu 47 537,98 €),

2. 15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie (ďalej aj „ZO“) zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 49 790 eur,

3. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 49 790 eur:

3a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného ŽM vrátane, t. j. za rok 2023 sumu 41 445,46 € (a za rok 2024 sumu 47 537,98 €),

3b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného ŽM, t. j. za rok 2023 sumu 41 445,46 € (a za rok 2024 sumu 47 537,98 €),

4. 19 % z osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku, zisteného podľa § 7,

5. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),

6. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b) ZDP.

V zmysle § 15 písm. a) štvrtého bodu ZDP je sadzba dane z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP z príjmov z kapitálového majetku vo výške 19 %; používa sa bez ohľadu na výšku týchto príjmov a na skutočnosť, či plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Na doplnenie (resp. vysvetlenie): Väčšina príjmov fyzických osôb z kapitálového majetku (zo zdrojov na území SR) sa zdaňuje DVZ (zrážkou dane) podľa § 43 (napr. úroky plynúce z peňažných prostriedkov na bežných účtoch v bankách sadzbou 19 %), čím je daňová povinnosť z týchto príjmov splnená – len príjmy v vyplatenia (vrátenia) podielových listov možno v súlade s § 43 ods. 6 ZDP následne ešte uviesť v DP. Daňový rezident SR uvádza v DP na Slovensku svoje príjmy plynúce zo zdrojov na území SR, aj zo zdrojov v zahraničí, teda celosvetové príjmy (pričom na daň zaplatenú v zahraničí sa prihliada v súlade s § 45 ZDP a ZZDZ, ako už bolo uvedené). Uvedením týchto príjmov (z kapitálového majetku zo zdrojov v zahraničí) v DP sa mohol dostať do progresie ich zdanenia. S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa preto už zahŕňajú do osobitného základu dane. Cieľom tohto kroku bolo dosiahnuť, aby sa vyčlenením týchto príjmov, ich nezahŕňaním prostredníctvom ČZD do celkového ZD, zabránilo možnej progresii ich zdanenia s tým, aby sa nezdanili vyššou sadzbou ako 19 %, aj keď plynú zo zdrojov v zahraničí; inými slovami: aby v prípade, ak plynú zo zdrojov v zahraničí a uvádzajú sa v DP, nedošlo k vyššiemu daňovému zaťaženiu v porovnaní so zdanením príjmov plynúcich zo zdrojov v SR (zdaňovaných sadzbou 19 %).

K sadzbám dane 7 %, resp. (v prípade príjmu plynúceho od daňovníka nespolupracujúceho štátu) 35 % z osobitného základu dane podľa § 51e ods. 3 ZDP: vzťahujú sa na tieto príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí:

• podiely na zisku (dividendy),

• podiely na likvidačnom zostatku,

• vyrovnacie podiely,

• podiely na výsledku podnikania vyplácané tichému spoločníkovi,

• podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom alebo podiely na likvidačnom zostatku.

Uvádzajú sa v prílohe č. 2 tlačiva DP typu B. Táto príloha sa v DP za rok 2022 týkala aj osobitného základu dane z príjmu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 51h ZDP; s účinnosťou od 1. 8. 2023 boli zo ZDP pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností (tzv. CFC pravidlá) vypustené, a to len pre fyzické osoby.

Výsledná daň za zdaňovacie obdobie (v princípe kalendárny rok) sa vypočíta, ako už bolo naznačené) ako súčet dane vypočítanej zo základu dane (v podstate dvoch) podľa § 4 ZDP, dane z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP a dane z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP, pričom pri každom z týchto výpočtov sa prihliada v súlade s § 45 ZDP a s príslušnou medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej aj „ZZDZ“) aj na daň zaplatenú v zahraničí.

Uveďme si stručne, ako sa vypočítava daň na úhradu v tlačive daňového priznania k DPFO typu B (ďalej aj „DP“) za rok 2023 - č. MF/013086/2023-721:

V odd. V – VIII tlačiva sa uvádzajú jednotlivé druhy zdaniteľných príjmov a vyčísľujú sa čiastkové základy dane: zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti patriacich do § 6 odsekov 1 a 2 ZDP, z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP, ale z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 „osobitný“ základ dane. Zároveň v prílohe č. 2 uvádza daňovník podiely na zisku (dividendy), vyrovnacie podiely a ďalšie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e.

Na r. 116 tlačiva sa sčíta daň (daňová povinnosť) zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP a z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP (r. 90 + r. 105 + r. 115 + r. 28 prílohy č. 2).

Od vypočítanej dane sa odpočíta daňový bonus na vyživované deti a daňový bonus na zaplatené úroky (ak daňovníkovi vznikne na tieto zvýhodnenia nárok).

Aktuálne len dodajme, že v parlamente bol 8. 12. 2023 schválený zákon č. 508/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, s účinnosťou od 1. januára 2024.

Aspoň stručne k pojmu „nespolupracujúci štát“: ide o štát, ktorý nie je uvedený v zozname spolupracujúcich štátov, uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR – už v čase písania tohto príspevku, v závere roka 2023, je k dispozícii „Zoznam platný od 1. 1. 2024 do 31. 12. 2024“. Pojem „daňovník nespolupracujúceho štátu“ je presne vymedzený v § 2 písm. x) ZDP - zjednodušene vyjadrené je to fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov (spolupracujúcich) uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR.

Ak ide o príjmy (výnosy) PO

Sadzby dane pre právnické osoby podľa § 15 písm. b) ZDP:

1. zo základu dane zníženého o daňovú stratu

1a. 15 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu ustanovenú osobitným predpisom, a to 49 790 €,

1b. 21 % pre daňovníka neuvedeného v bode 1a.,

2. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4,

3. 21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2.

Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ZDP sa uvádzajú v V. časti tlačiva DP k dani z príjmov PO (za rok 2023).

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP sú predmetom dane príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP, t. j. podiely na zisku, ako aj vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku (a v tlačive sa uvádzajú aj výdavky, o ktoré je možné ich znížiť, pokiaľ ich možno uplatniť, t. j. napr. pri vyrovnacom podiele, ak bol obchodný podiel nadobudnutý vkladom do spoločnosti o hodnotu splateného vkladu a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu obchodného podielu – bez uznania straty) a ďalšie vymenované príjmy, ak plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP. Na riadku 9 sa uvedie daň z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP ako súčin tohto základu dane z riadku 7 a sadzby dane 35 % z riadku 8.

V § 17f ZDP je upravené zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia. Zjednodušene vyjadrené, z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane 21 %. Daňový subjekt vyplní aj IV. časť tlačiva DP k dani z príjmov PO (za rok 2023).

V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že:

• Do konca roku 2003 sa v SR (a pred vznikom samostatnej SR aj v Československu) pri zdaňovaní príjmov FO uplatňovala kĺzavo progresívna sadzba dane – napr. podľa § 13 zákona č. 366/1999 Z. z. išlo o sadzby od 10 % do 38 %, + paušálna daň, osobitná SD i ostatné osobitné spôsoby zdanenia príjmov); pre PO v princípe 25 %.

• Dňa 1. 1. 2004 nadobudol účinnosť „nový“ zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Bola ním zavedená rovná daň so sadzbou 19 % a okrem iných zmien došlo k redukcii okruhu príjmov od dane oslobodených; aj pre daňovníkov dane z príjmov PO sa zaviedla sadzba dane 19 %. (Bola však zavedená len jedna sadzba DPH – cieľom bolo presunúť daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame).

• Zákonom č. 395/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013 došlo k zavedeniu progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s použitím dvoch sadzieb dane – okrem sadzby dane 19 % pribudla sadzba dane 25 %; zároveň bola zavedená osobitná sadzba dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov, čiže ich príjmy podliehali zdaneniu nielen sadzbou dane podľa § 15 písm. a) ZDP (t. j. 19 %, resp. 25 %), ale aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 %; sadzba dane z príjmov právnickej osoby bola zvýšená na 23 %.

• Významnou zmenou bolo zavedenie zvýhodnenej sadzby dane 15 % na zdanenie príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, pričom podľa znenia § 15 účinného do konca roku 2023 musí byť splnená podmienka, že tieto zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujú sumu 49 790 €. Táto „hranica príjmov“ sa rovnako týka PO.

Táto zvýhodnenná nižšia SD bola zavedená na podporu malých a stredných podnikateľov (presnejšie daňovníkov DPPO a daňovníkov DPFO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2). Okrem toho v prípade FO druhým efektom bolo (resp. naďalej je) to, že ak im plynú aj iné druhy zdaniteľných príjmov [ktoré sa zdaňujú prostredníctvom DP, pričom sa z nich vyčísľuje druhý ZD – podľa § 4 ods. 1 písm.a) ZDP] a ide o vysoký ZD, automaticky sa aj pri ich zdanení nepriamo znižuje daňové zaťaženie – neprekročením, resp. neskorším prekročením hraničnej výšky ZD na použitie sadzby dane 25 % - rozdelením príjmov sa posúva moment na použitie tejto sadzby dane, resp. k jej použitiu ani nemusí dôjsť.

• K ďalšej zmene dochádza od 1. 1. 2024 – zvyšuje sa „hranica zdaniteľných príjmov“ – v princípe zo sumy 49 790 € na sumu 60 000 € - to si pripomenieme v rámci ďalšieho bodu, týkajúceho sa zmien od 1. januára 2024.

Sadzba dane 15 %,
ktorá sa týka len príjmov FO
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a príjmov PO

Pripomeňme si, že pojem zdaniteľný príjem je vymedzený v § 2 písm. h) ZDP ako príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Predmetom dane nie sú príjmy taxatívne uvedené v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 5 ZDP. Príjmy oslobodené od dane sú (tiež taxatívnym spôsobom) uvedené v § 9 ZDP a v § 5 ods. 7 ZDP (ako aj v niektorých prechodných ustanoveniach ZDP).

Na ciele posúdenia možnosti použiť sadzbu dane 15 % ide o zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patriace do § 6 ods. 1 a 2 ZDP, pričom nie je dôležitý spôsob ich zdaňovania. Medzi takéto príjmy patria:

• príjmy zdaňované prostredníctvom daňového priznania,

• príjmy (ak patria do § 6 ods. 1 a 2 ZDP) zdaňované daňou vyberanou zrážkou (DVZ) podľa § 43 ZDP (aj keď sa tieto príjmy do základu dane nezahŕňajú), a to v brutto sume, neznížené o zrazenú daň.

Sú to najmä tieto príjmy zdaňované DVZ:

- úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch v bankách, používaných v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to v nadväznosti na § 6 ods. 5 ZDP, (v peňažnom denníku, najdôležitejšej účtovnej knihe v sústave jednoduchého účtovníctva, zaúčtované ako neovplyvňujúce základ dane, keďže sú zdanené DVZ podľa § 43 ZDP, pričom aj daň z nich sa účtuje ako nedaňový výdavok, takže celkovo nemajú vplyv na ZD v súlade s § 4 ods. 7 ZD),

- príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, pri ktorých daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP (neuzavrel dohodu o nezrazení dane vyplácajúcim subjektom a zdanení prostredníctvom podaného daňového priznania), a to neznížené ani o príspevok (2 %) do umeleckých fondov (navyše s účinnosťou od 1. júla 2023 opäť bola zrušená povinnosť zrážať tieto príspevky do umeleckých fondov z príjmov plynúcich autorom a výkonným umelcom),

- preplatky z ročného zúčtovania verejného zdravotného poistenia, vrátené daňovníkovi v príslušnom ZO zdravotnou poisťovňou.

U daňovníka dane z príjmov FO, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP berieme do úvahy úhrn zdaniteľných príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a to peňažných aj nepeňažných, o ktorých za príslušné ZO účtoval alebo ktoré evidoval v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (ako o zdaniteľných a zahŕňaných do ZD), vrátane príjmov, ktoré v súlade s ustanoveniami ZDP patria do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie a účtujú sa v rámci uzávierkových účtovných operácií ako zdaniteľný príjem, napr.:

• pohľadávka vložená do obchodnej spoločnosti alebo postúpená, a to v menovitej hodnote (analogicky sa musí premietnuť do zdaniteľných príjmov nielen v prípade daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11, ale v súlade so znením § 17 ods. 12 ZDP aj evidencie pri uplatňovaní percentuálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10);

• zdaniteľných príjmov z dotácií, podpôr a príspevkov, ale len v tej časti, v akej sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. h) ZDP zahŕňajú do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie [keďže do zdaniteľných príjmov sa prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zahrnie len taká časť z celkovo prijatej sumy, aká je premietnutá do daňových výdavkov (napr. na obstaranie materiálu), aby sa dosiahol neutrálny vplyv na základ dane];

• plnení prijatých sponzorovaným daňovníkom na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona č. 400/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p., a to tiež len v tej časti, v akej sa tento príjem v súlade s § 17 ods. 3 písm. k) ZDP zahŕňa do základu dane za príslušné ZO [podobný postup ako v prípade aplikácie § 17 ods. 3 písm. h) ZDP].

Úhrn zdaniteľných príjmov z peňažného denníka po zaúčtovaní uzávierkových účtovných operácií sa prenáša do tabuľky č. 1 a v nadväznosti na to na r. 39 tlačiva daňového priznania typu B.

Celkový úhrn zdaniteľných príjmov z § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa následne má uviesť na riadku 95 tlačiva DP typu B. K tým príjmom, ktoré ako súčasť základu dane sú uvedené na riadku 39, je potrebné pripočítať, ako sme si už rozobrali, aj príjmy z § 6 ods. 1 a 2 ZDP zdanené daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP.

Tak ako sa postupuje pri zisťovaní úhrnu zdaniteľných príjmov na cieľ uplatnenia sadzby dane 15 %, tak sa postupuje aj pri posudzovaní splnenia jedného z kritérií na nadobudnutie statusu mikrodaňovníka (či úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol sumu 49 790 €) ustanoveného v § 2 písm. w) ZDP.

Nárok na sadzbu dane 15 % má daňovník spĺňajúci podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov (výnosov) z § 6 ods. 1 a 2 ZDP nepresahujúcich 49 790 eur bez ohľadu na skutočnosť, či zároveň splní aj ostatné kritériá ustanovené v § 2 písm. w) a stane sa mikrodaňovníkom a či mieni využiť zvýhodnenia vzťahujúce sa na tento okruh daňovníkov (napr. zvýhodnené odpočítavanie daňových strát). Dodajme, že pod tabuľkou č. 1 v VI. odd. tlačiva DP typu B je zaškrtávacie políčko s textom „Spĺňam podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a uplatňujem si výhody z toho plynúce určené v zákone“.

V tlačive DPPO: Na tieto ciele slúžia riadky 550 a 560. Na riadku 550 sa uvádza sadzba dane podľa § 15 ZDP, a to buď 15 % alebo 21 %. Ak úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka uvedený na riadku 560 nepresahuje 49 790 eur, uvedie sa na riadku 550 sadzba dane 15 %, ak presahuje, uvedie sa na riadku 550 sadzba dane 21 %.

Dodajme na margo: Splnenie podmienok na nadobudnutie statusu mikrodaňovníka určených v § 2 písm. w) ZDP sa posudzuje na konci každého jednotlivého zdaňovacieho obdobia, pričom v zmysle § 52zzb ods. 1 ZDP postavenie mikrodaňovníka bolo možné nadobudnúť prvýkrát za ZO začínajúce najskôr 1. 1. 2021.

K tejto sadzbe dane z časového aspektu tiež ešte dodajme:

• Sadzba dane 15 % bola zavedená zákonom č. 315/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2020 za podmienky, že úhrn príjmov (výnosov) daňovníka podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevýši sumu 100 000 eur.

• Následne zákonom č. 416/2020 Z. z. z 2. 12. 2020 došlo k dvom zmenám:

- V súlade s prechodným ustanovením 52zzi ods. 1 už pri zdanení príjmov za rok 2020 sa prihliadlo len na zdaniteľné príjmy - sadzba 15 % sa použila, ak úhrn uvedených zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka za zdaňovacie obdobie neprevýšil sumu 100 000 eur.

- V súlade s prechodným ustanovením 52zzi ods. 20 ZDP zníženú sadzbu dane 15 % môže za zdaňovacie obdobie 2021 využiť daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 49 790 eur, t. j. sumu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení n. p.

Sadzby dane podľa § 43

Zrážkou dane sa zdaňujú príjmy taxatívne uvedené v § 43 ZDP, napr. peňažné výhry z reklamných žrebovaní, úroky z peňažných prostriedkov na účtoch stavebných sporiteľov. V princípe zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane (zväčša vyplácajúci subjekt) už pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka a príjemcovi poskytnúť plnenie po zdanení (okrem určených výnimiek, na ktoré tiež stručne poukážeme). Platiteľ dane je povinný v ustanovenej lehote zrazenú daň odviesť správcovi dane a predložiť mu oznámenie o zrazení a odvedení dane na určenom tlačive.

Daň sa vyčísli zo základu dane sadzbou dane podľa ods. 1:

• písm. a) 7 % z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a (od 1. 1. 2018 aj) písm. s), (najmä z podielov na zisku – budeme sa nimi o niečo podrobnejšie zaoberať), okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c),

• písm. b) 19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3 (zo zdrojov na území SR plynúcich rezidentom SR aj nerezidentom SR, okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),

• písm. c) 35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x).

Do konca februára 2014 bolo v § 43 ods. 1 ZDP uvedené, že pri DVZ sa použije sadzba vo výške 19 % (bola to jediná sadzba dane pri DVZ). S účinnosťou od 1. marca 2014 bol text doplnený vo vzťahu k „nezmluvným“ (dnes „nespolupracujúcim“) štátom – ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, použije sa sadzba 35 %. Po opätovnom zavedení zdaňovania podielov na zisku zákonom č. 341/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 bola v predmetnom ustanovení doplnená aj sadzba 7 %, týkajúca sa podielov na zisku, vyrovnacích podielov a pod., a to za presne určených podmienok [písm. r)], a následne k 1. 1. 2018 bolo doplnené aj písm. s).

V zmysle § 43 ods. 3 písm. r) ZDP ide o príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), najmä podiely na zisku, plynúce fyzickej osobe, okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9 (do 500 € ročne od jednotlivého pozemkového spoločenstva).

Ak ide o PO: V zmysle § 12 ods. 7 písm. c) ZDP predmetom dane sú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), ak plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu, resp. daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x).

Do § 43 ods. 3 písm. s) ZDP patria príjmy: podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku vyplácaný verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou z majetkovej účasti na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve (čiže ak je v. o. s. alebo k. s. spoločníkom inej obchodnej spoločnosti, napr. s. r. o.).

K 1. 1. 2018 bolo tiež doplnený § 16 ods. 1 písm. e) o 11. bod - zdrojom príjmu daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (zdaniteľným príjmom) sú teda aj:

• príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu [príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f), napr. podiely na zisku spoločníka v. o. s. vyplácané spoločníkovi v. o. s., ktorý je právnickou osobou], ak sú vyplácané daňovníkovi nezmluvného (dnes nespolupracujúceho) štátu podľa § 2 písm. x) z dôvodu majetkovej účasti na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a

• príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané (do zahraničia) verejnou obchodnou spoločnosťou (spoločníkovi v. o. s. - fyzickej osobe) alebo komanditnou spoločnosťou (komplementárovi - fyzickej osobe), ktorej (v. o. s., resp. k. s.) uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva (čiže ak tejto obchodnej spoločnosti osobného typu plynul príjem vo forme podielu na zisku z dôvodu majetkovej účasti na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve).

Takéto podiely na zisku vyplácané právnickej osobe (spoločníkovi) podľa § 12 ods. 7 sa zdania (a to DVZ) len ak ide o daňovníka nespolupracujúceho štátu, ale ak sú vyplácané fyzickej osobe (spoločníkovi) podľa § 3 ods. 1 písm. f) ZDP, tak sa zdania vždy, a to DVZ.

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem neznížený o žiadne výdavky (výnimky vyplývajú zo znenia § 43 ods. 5, 9 a 10 ZDP), ani o nezdaniteľné časti základu dane; napr. vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku sa zníži o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo, alebo o nadobúdaciu cenu podielu, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Výnimky sú taxatívne vymenované v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP - tieto príjmy sa v daňových priznaniach následne uvádzať môžu.

Príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovým spôsobom, sú taxatívne vymenované v § 43 ods. 2 a 3 ZDP.

V § 43 ods. 2 ZDP sú uvedené príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou plynúce zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, daňovým nerezidentom SR (ak predmetné príjmy neplynú riadnej stálej prevádzkarni – v súlade s § 49a ZDP – príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR plynúci jeho stálej prevádzkarni na našom území sa zdaňuje prostredníctvom daňového priznania). Ide napr. o tieto príjmy:

• zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne – podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP,

• z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR - § 16 ods. 1 písm. d),

• z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňových rezidentov SR) a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú tieto príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) prvom, druhom a štvrtom, desiatom a dvanástom bode, ďalej uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) deviatom bode (podiely na zisku atď.), ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu a príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. k), t. j. z vyplatenia presne vyšpecifikovaných oceňovacích rozdielov, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu, napr. tieto príjmy:

- odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov - softvéru, návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

- odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.

V ustanovení § 43 ods. 3 ZDP sú uvedené príjmy, ktoré sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou bez ohľadu na to, či plynú daňovým nerezidentom SR (zároveň musia byť uvedené aj medzi príjmami zo zdrojov na našom území v § 16 ZDP) alebo daňovým rezidentom SR. Uveďme si niektoré z nich:

• úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, účtoch stavebných sporiteľov – štátna prémia pripísaná na účet stavebného sporiteľa sa úročí rovnako ako vklady stavebného sporiteľa; v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZDP štátna prémia poskytovaná fyzickej osobe – nepodnikateľovi podľa § 10 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov je od dane oslobodená, ale úrok zdaneniu podlieha – DVZ,

• peňažné ceny z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP – podobne ako v prípade výhier z reklamných súťaží a žrebovaní sú od dane oslobodené v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru,

• príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14 (neuzavrie vopred s vyplácajúcim subjektom písomnú dohodu o nevybratí dane zrážkou),

• príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia): v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. podielové listy patria do sústavy cenných papierov; podľa § 13 ods. 11 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení n. p. ak podielnik požiadal o vyplatenie podielového listu, správcovská spoločnosť je povinná vyplatiť podielnikovi podielový list za aktuálnu cenu podielového listu v deň doručenia žiadosti o vyplatenie;

- aktuálne dodajme, že v konečnom dôsledku nedochádza od 1. 1. 2024 pri daňovom posudzovaní tohto príjmu k žiadnej zmene – príjem z vyplatenia podielového listu nebude ani po troch rokoch od jeho vydania od dane oslobodený – malo k tomu dôjsť na základe zákona č. 315/2023 Z. z. od 1. 1. 2024, ale je to upravené na pôvodné znenie práve zákonom z 19. 12. 2023 (označeným aj „Tax konsolidácia“). Z aspektu daňovej spravodlivosti je potrebné dodať, že ak by k tejto spätnej úprave na pôvodné znenie nedošlo, takýto príjem by bol úplne nezdanený, lebo sa nezdaňuje ani na predchádzajúcom stupni – inak by bolo potrebné prehodnotiť prístup k výnosom z majetku v podielovom fonde.

K podielom na zisku (dividendám)

Ak v období od 1. 1. 2017 podiely na zisku (ďalej aj „PnZ“) vypláca rezident SR (napr. obchodná spoločnosť so sídlom v SR) fyzickej osobe - rezidentovi SR, zdaní ho DVZ, a to sadzbou 7 %, pokiaľ ide o PnZ zo zisku vykázaného za roky 2003 a predchádzajúce a za r. 2017 a roky nasledujúce.

Ak takéto PnZ vyplatí rezident SR fyzickej osobe - nerezidentovi SR (do zahraničia), zdaní ich tiež - zdroj príjmu podľa § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu ZDP, a to DVZ sadzbou dane 7 %, pokiaľ zo ZZDZ nevyplýva niečo iné – ZZDZ „má prednosť“ a zároveň musí nastať prienik zdaniteľnosti – príjem zdaniteľný aj podľa ZZDZ, aj podľa § 16 ZDP; v prípade nespolupracujúceho štátu sa uplatní SD 35 %.

Aj takéto podiely na zisku plynúce rezidentovi SR zo zdrojov v zahraničí v princípe podliehajú zdaneniu, a to sadzbou dane 7 % (v prípade nespolupracujúceho štátu sa použije sa sadzba dane 35 %), ale prostredníctvom podaného DP (príloha č. 2) – ide o osobitný základ dane v súlade s § 51e ZDP, do ktorého vstupujú podiely na zisku (dividendy), vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku, podiely na výsledku podnikania vyplácané tichému spoločníkovi a podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku.

Len stručne poznamenajme: PnZ vyplácané zamestnancom bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva sa zdaňujú preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP sadzbou dane 19 %, resp. aj 25 %.

Podiely na zisku poskytované zo zisku vykázaného za r. 2004 – 2016 naďalej nie sú predmetom dane a naďalej sa z nich platí poistné na zdravotné poistenie. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení n. p. platiteľ dividend na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy.

Zmeny týkajúce sa sadzieb
dane z príjmov od 1. 1. 2024

Ide o zmeny na základe zákona schváleného NR SR 19. decembra 2023 (po dlhej rozprave – predloženého do parlamentu 5. decembra – p. tlač 97) a označeného ako „LEX konsolidácia“.

Podľa Dôvodovej správy (pokiaľ ide o novelizáciu ZDP): „Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Zákon o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zameral predovšetkým na zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, na odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a na legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami“. „Zároveň sa mení zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov spôsobom, že sa novelizuje v ňom obsiahnutý zákon o dani z príjmov, kde sa vykonali potrebné legislatívno-technické zmeny. Mení sa zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Úpravou návrhu zákona sa odstraňujú nesystémové opatrenia zavedené pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku vrátane príjmov súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktívami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku“. Dodajme, že vlastne celý čl. I (novela ZDP) je vypustený, pričom niektoré body boli (v niektorých prípadoch po úprave) prevzaté do tohto zákona.

V súvislosti so zvýšením sadzby dane pre podiely na zisku zo 7 % na 10 % je vhodné poznamenať, že v septembri a októbri 2023 sa predstavila verejnosti takmer stovku opatrení, ktoré by mohli skonsolidovať verejné financie (nezdravé) – o. i. išlo o zvýšenie základnej sadzby DPH o 2 percentuálne body, zúženie okruhu príjmov od dane oslobodených a tiež zvýšenie sadzby dane pre podiely na zisku na 15 %.

Do návrhu predmetného zákona sa dostalo zvýšenie (len) na 10 %. V DS sa v tejto súvislosti uvádza: „Z medzinárodného pohľadu má Slovensko jedno z najnižšieho efektívneho zdanenia dividend... V rámci V4 je to po Maďarsku druhé najnižšie zaťaženie. Z pohľadu EÚ krajín v OECD sme hlboko pod priemerom. Zvýšené zdanenie sa bude týkať len zdanenia domácich investorov. Predpokladáme, že v rámci optimalizácie budú firmy prvé roky vo väčšej miere vyplácať dividendy zo starých nerozdelených ziskov.“

Z dôvodu konsolidácie verejných financií bolo s účinnosťou od 1. 1. 2024 navrhnuté zvýšenie sadzby pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnacie podiely atď.). Po dlhej rozprave to bolo v parlamente schválené:

„v § 15 písm. a) piatom bode a § 43 ods. 1 písm. a) sa slová „7 %“ nahrádzajú slovami „10 %“. Dodajme, že však na rozdiel od návrhu predmetné zvýšenie nebude uplatňované už pri podieloch na zisku z výsledku hospodárenia vykázaného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2023, ale až 1. 1. 2024.

Návrh na túto zmenu v rámci prechodných ustanovení vyplynul z „Informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré́ zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií (tlač 97) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní“, a bol schválený (prešiel).

V súlade s § 52zzz - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024 – ods. 4 sa ustanovenia § 15 písm. a) piateho bodu a § 43 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na:

a) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f), a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024,

b) podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2024 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu^136bf) najskôr 1. januára 2024,

c) vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024.

Tejto „našej“ témy sa ešte týka zmena v prípade sadzby dane 15 %, a to v prospech daňovníkov; podľa DS: „Z dôvodu právnej istoty daňovníkov a jednoznačného určenia hranice zdaniteľných príjmov pre uplatnenie 15 % sadzby dane sa zavádza pevná dobre zapamätateľná suma vo výške 60 000 eur. V tejto súvislosti sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 2a. ...Hranica výšky zdaniteľných príjmov rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 % sa zvyšuje z úrovne 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Táto hranica sa použije rovnako pre použitie statusu mikrodaňovníka, ktorý požíva niektoré daňové výhody spojené so zisťovaním základu dane. Opatrenie zasiahne približne 15 000 subjektov“.

Zmena hranice pre uplatnenie sadzby dane 15 % sa použije prvýkrát

v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2024, čiže v prípade daňovníka dane z príjmov PO so zdaňovacím obdobím hospodársky rok najskôr v ZO, ktoré začína v priebehu kalendárneho roka 2024.

Sadzby daní majú významný vplyv na mieru daňového zaťaženia daňovníkov dane z príjmov, pričom v tomto kontexte tu máme na zreteli pomer sumy dane k celkovému hrubému príjmu (resp. k ZD); sadzby daní priamo úmerne ovplyvňujú mieru daňového zaťaženia daňovníkov dane z príjmov.

Na margo si možno z ekonomickej teórie pripomenúť, že vzťah medzi daňovou sadzbou a výnosom dane je znázornený tzv. Lafferovou krivkou.

Z makroekonomického hľadiska k najčastejšiemu spôsobu merania daňového zaťaženia patrí ukazovateľ daňová kvóta; sleduje sa spravidla za 1 rok. Daňové kvóty predstavují medzinárodní porovnávací ukazovateľ pre podiel vybraných daní (čiže výnosu daní, resp. aj ciel) určitého štátu na jeho hrubom domácom produkte v bežných cenách. Údaje publikuje OECD. Uveďme si definíciu HDP uverejnenú na internetovej stránke ŠÚ SR: „Hrubý domáci produkt vyjadruje novovytvorenú hodnotu v národnom hospodárstve zvýšenú o spotrebu fixného kapitálu za sledované obdobie“. Dodajme, že ide teda o istú pridanú hodnotu – rozumie sa ňou hodnota vyrobených tovarov a služieb po odpočítaní hodnoty tovarov a služieb potrebných na ich výrobu, resp. poskytnutie.

V podklade Európskej komisie,
týkajúcom sa daní

sa uvádza, že: „Štruktúra daňových systémov krajín EÚ sa líši, pokiaľ ide o sadzby dane a výber činností, ktoré sa zdaňujú. Najprogresívnejšie systémy dane z príjmu z pracovnej činnosti má Írsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko. Najmenej progresívne systémy dane z príjmu z pracovnej činnosti má Maďarsko, Bulharsko a Lotyšsko“. Zdroj: Databáza Európskej komisie pre ukazovatele v oblasti daní a dávok na základe údajov OECD.

Dodajme, že podľa informácií publikovaných na základe istej štúdie v časopise Trend (26. 6. 2022) „v prípade daní z príjmu firiem má najvyššie zdanenie Nemecko, jej maximálna výška je 31 percent. Naopak najnižšie dane odvedú niektoré firmy v Kosove a v Litve, a to tri percentá respektíve päť percent.... V prípade zdanenia príjmov fyzických osôb má deväť štátov jedno daňové pásmo, napríklad Maďarsko 15 percent. Viac ako polovica krajín regiónu potom má progresívne zdanenie alebo viac daňových pásiem. V Rakúsku je daň z príjmov fyzických osôb až 55 percent, ale zároveň ako napríklad v Kosove alebo Albánsku začína na nule.“

V stručnosti: v českom zákone o dani z príjmov – č. 586/1992 Sb. v zn. n. p. - sú sadzby dane upravené v § 16 (pre FO), v § 16a (pre samostatný základ dane – v princípe 15 %) a v § 21 (pre PO). V prípade FO ide o kĺzavo progresívnu sadzbu dane – 15 % pre časť ZD do 48-násobku priemernej mzdy a 23 % pre časť nad túto sumu.

V zmysle § 21 sadzba dane pre PO v princípe predstavuje 19 % - z § 21 ods. 5 vyplýva, že sadzba dane pro základ „dane z neočakávaných ziskov“ činí 60 %. Správcom tejto dane je „Specializovaný finanční úřad“.

Problematika sadzieb dane je (aj) teraz aktuálna, pomerne komplikovaná a zaujímavá.

3.1 Činnosť športovca

Športovec, daňový rezident ČR, sa zúčastnil na istom turnaji na Slovensku. V zmysle § 16 ods. 1 písm. d) ZDP je príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, plynúcim zo zdrojov na území SR, aj príjem z takejto činnosti športovca, osobne vykonávanej na tomto území bez ohľadu na to, či mu príjmy plynú priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.

Podliehajú uvedené príjmy zdaneniu?

Uvedené príjmy podliehajú na našom území zdaneniu DVZ v súlade s § 43 ods. 2 ZDP, pričom v zmysle § 43 ods. 4 ZDP základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem.

Podľa článku 16 ods. 1 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku príjmy, ktoré poberá rezident ČR ako na verejnosti vystupujúci umelec, resp. športovec z takýchto činností osobne vykonávaných v SR sa môžu (bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14) zdaniť v Slovenskej republike – vyplácajúci subjekt, platiteľ dane, príjem zdaní DVZ sadzbou 19 %, pričom v súlade s § 43 ods. 4 ZDP je základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov iba príjem.

Tento športovec sa môže rozhodnúť, či bude považovať svoju daňovú povinnosť za splnenú vybraním dane zrážkou, alebo podá na báze dobrovoľnosti v súlade s § 43 ods. 6 písm. a) ZDP daňové priznanie (typu B), uplatní si v ňom výdavky, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a od vyčíslenej dane odpočíta daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň, čím mu vznikne daňový preplatok (ale na druhej strane pri vysokom príjme sa môže dostať do progresie zdanenia).

3.2 Licenčné poplatky

Obchodná spoločnosť Beta, s. r. o. so sídlom v Košiciach vypláca priemyselné licenčné poplatky (LP) – odplatu za právo na použitie patentu rezidentovi ČR. Príjmy plynúce rezidentovi ČR (skutočnému vlastníkovi licenčných poplatkov) od platiteľa príjmu, rezidenta SR, sú zdaniteľné v SR, v štáte zdroja príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu ZDP, ako aj podľa článku 12 ods. 2 príslušnej ZZDZ medzi SR a ČR č. 238/2003 Z. z.

Môže byť príjem uvedený v DP?

V zmysle článku 12 ods. 3 písm. a) ZZDZ výraz licenčné poplatky označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti. Podľa tejto ZZDZ (ZZDZ majú prednosť pred našou právnou úpravou) suma dane nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy LP (na základe včasného preukázania rezidencie skutočného vlastníka LP). Príjem zdanil rezident SR DVZ v súlade s § 43 ods. 2 ZDP.

Rezident ČR, členského štátu EÚ, v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) ZDP môže tento príjem uviesť v DP a daň považovať za preddavok na daň.

3.3 Príjmy zo živnosti

Živnostník pán Šťastný, ktorý podniká popri zamestnaní, dosiahol v roku 2023 zdaniteľné príjmy zo živnosti vo výške 40 800 € – na ich zdanenie môže použiť SD 15 % – daň vypočíta zo zisteného ZD (19 000 €) z týchto príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 sadzbou dane 15 %.

Aký základ dane bude v uvedenom prípade?

Z príjmov zo ZČ po znížení o poistné na ZP a SP a NČZD 4 922,82 € ostáva na zdanenie 6 000 €. Daňovník mal v r. 2023 zdaniteľné aj príjmy 125 000 € z predaja bytu, kúpeného v r. 2019 (uplatniteľné výdavky 110 000 €) a príjem z prevodu obchodného podielu – príjem po znížení v súlade s § 8 ods. 7 ZDP o vklad do spoločnosti (vložený v roku 2015) a o sumu 500 € oslobodenú od dane činí 16 000 € – z § 8 má teda ČZD 31 000 €; spolu ZD podľa § 4 ods. 1 písm. a) činí 37 000 € a daň sa vyčísli sadzbou 19 %. Ak by ZD nebol rozdelený a príjmy z § 6 ods. 1 a 2 by tvorili súčasť jedného, celkového ZD, išlo by o ZD vo výške 19 000 + 6 000 + 31 000; táto suma 56 000 € presahuje „hranicu“ 41 445,46 € a z rozdielu nad túto sumu by sa musela uplatniť sadzba dane 25 %.

Zavedením sadzby dane 15 % a zároveň rozdelením ZD k progresii zdanenia v takomto prípade nedochádza.

3.4 Dosiahnuté zdaniteľné príjmy

Pán Veselý podniká ako živnostník. Za rok 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy zo živnosti vo výške 226 320 €.

Môže si podnikateľ uplatniť sadzbu dane 15 %?

Podnikateľ si nemôže uplatniť sadzbu dane 15 % a po uplatnení skutočne vynaložených výdavkov na základe účtovníctva a (už) aj po znížení o NČZD vykázal základ dane 32 860 € (čiže nepresahujúci sumu 41 445,46 €). Daň vyčísli použitím sadzby dane 19 % vo výške 6 243,40 €.

3.5 Podiely na zisku

Daňovému rezidentovi SR, fyzickej osobe, pánovi Milému, vyplatila v roku 2023 obchodná spoločnosť so sídlom v Kolumbii podiely na zisku z výsledku hospodárenia (zisku) za rok 2021. Kolumbia je uvedená v predmetnom zozname platnom v roku 2023 (a na doplnenie – aj v roku 2024); má so SR podpísanú Dohodu o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach č. 461/2013 účinnú od 1. 1. 2015. Z tohto dôvodu obchodná spoločnosť so sídlom v Kolumbii nie je považovaná za daňovníka nespolupracujúceho štátu v zmysle § 2 písm. x) ZDP.

Sú podiely na zisku predmetom dane?

Podiely na zisku (dividendy) zo zisku vykázaného za rok 2021 vyplatené rezidentovi SR (fyzickej osobe) sú predmetom dane. Keďže plynú od daňovníka, ktorý nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, vyplatený podiel na zisku uvedie pán Milý, daňový rezident SR, v DP typu B (prílohe č. 2) a zdaní sadzbou dane 7 %. Pán Milý však nemôže uplatniť žiadnu metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, keďže s Kolumbiou nie je uzavretá ZZDZ, ale len vyššie uvedená dohoda.

3.6 Sadzba dane

Pani Tichá pracuje v istej s.r.o. a plynú jej príjmy zo ZČ. Okrem toho je členkou dvoch pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou (ďalej aj „PS“) so sídlom v SR. V roku 2023 boli daňovníčke vyplatené podiely na zisku a na majetku za rok 2022 z oboch PS po 800 €. U každého PS:

• suma 500 € je oslobodená od dane a

• suma 300 € podlieha zdaneniu.

Aká sadzba dane bude uplatnená?

Jednotlivé PS uplatnili sadzbu dane 7 % a z 300 € vyčíslili daň 21 €; túto DVZ odviedli správcovi dane (do pätnásteho dňa mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac) a splnili si oznamovaciu povinnosť – podali oznámenie podľa § 43 ods. 11 ZDP na určenom tlačive.

Pani Tichá, ktorá dosahuje len tieto druhy zdaniteľných príjmov, oprávnene môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo ZČ.

3.7 Príjmy z finančného sprostredkovania

Študentka vysokej školy Mária podniká popri štúdiu v dennej forme ako živnostníčka - dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Okrem toho jej plynú aj príjmy z finančného sprostredkovania podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. - patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti do § 6 ods. 2 písm. d) ZDP.

V akej výške musí byť zaplatená daň?

V roku 2023 dosiahla celkové príjmy vo výške 32 020 €, mala výdavky (rovnaký spôsob uplatnenia výdavkov v rámci príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) skutočne vynaložené na základe daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP vo výške 24 116 € a vykázala základ dane 7 904 €. Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 4 922,82 € a použití sadzby dane 15 % zaplatí daň vo výške 447,18 €.

Otázky 3.1 až 3.7
vypracovala Ing. Jarinkovičová

Vysporiadanie dane z príjmov

3.1 Postup odpočtu daňovej straty

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím kalendárny rok vykázal v roku 2022 daňovú stratu 4 000 €, v roku 2023 základ dane vo výške 5 000 €, v roku 2024 daňovú stratu vo výške 4 000 €, v roku 2025 základ dane vo výške 3 000 €, v roku 2026 základ dane 10 000 € a v roku 2025 daňovú stratu vo výške 5 000 €.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2022 počas piatich zdaňovací období?

Odpočet straty
Rok	Základ dane Strata	Odpočet straty 50 % zo ZD	Odpočet straty 2022	Zostávajúca časť na odpočet straty 2022
2022	- 4 000	-	-	-
2023	+ 5 000	2 500	2 500	1 500
2024	- 4 000	-	-	1 500
2025	+ 6 000	3 000	1 500	-
2026	+ 10 000	-	-	-
2027	- 7 000	-	-	-

Daňovú stratu z roku 2022 bude daňovník odpočítavať v rokoch 2023 – 2027, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 % základu dane:

▪ v roku 2023 vykázal daňovník základ dane 5 000 €, preto môže uplatniť odpočet straty vo výške 2 500 € (50 % zo základu dane 5 000 €), zostávajúca časť straty na odpočet je 1 500 €,

▪ v roku 2024, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykáže daňovník stratu, preto odpočet straty v tomto roku neuplatní, zostávajúca časť straty na odpočet z roku 2022 je 1 500 €,

▪ v roku 2025, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykáže daňovník základ dane 6 000 €, preto od základu dane do výšky 50 % (3 000 €) odpočíta zostávajúcu časť straty z roku 2022 v plnej sume 1 500 €. Zároveň daňovník môže uplatniť aj časť daňovej straty vykázanej v roku 2024 maximálne do výšky 50 % základu dane, t. j. vo výške 3 000 €, resp. ak je daňovník v zdaňovacom období 2023 považovaný za mikrodaňovníka), potom zo straty vykázanej v roku 2024 môže odpočítať sumu až do výšky základu dane, t. j. sumu 4 000 €.

Zo straty vykázanej v roku 2022 vo výške 4 000 € daňovník odpočíta v rokoch 2023 až 2025 celkovo 4 000 €.

3.2 Postup odpočtu daňovej straty v hospodárskom roku

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím obdobím hospodársky rok (HR) vykázal v HR 2020/2021 daňovú stratu vo výške 6 900 €, v HR 2021/2022 základ dane vo výške 3 000 €, v HR 2022/2023 základ dane vo výške 4 000 €, v HR 2023/2024 vykázal stratu 1 500 €, v HR 2024/2025 vykázal základ dane vo výške 6 000 € a v HR 2025/2026 vykázal základ dane vo výške 2 000 €.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v zdaňovacom období 2020/2021?

Odpočet straty
Rok	Základ dane Strata	50 % zo ZD	Odpočet straty		Zostávajúca časť na odpočet
Rok	Základ dane Strata	50 % zo ZD	2020/2021	2023/2024	2020/2021	2023/2024
2020/2021	– 6 900	-	-	-	-	-
2021/2022	+ 3 000	1 500	1 500	-	5 400	-
2022/2023	+ 4 000	2 000	2 000	-	3 400	-
2023/2024	– 1 500	-	-	-	3 400	-
2024/2025	+ 6 000	3 000	3 000	1 500	400	-
2025/2026	+ 2 000	1 000	400	-	-	-

Daňovú stratu vykázanú v hospodárskom roku 2020/2021 bude daňovník odpočítavať v zdaňovacích obdobiach 2021/2022 až 2025/2026, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 % základu dane:

▪ v HR 2021/2022 vykázal základ dane 3 000 €, preto mohol uplatniť odpočet straty vo výške 1 500 € (50 % zo základu dane 3 000 €), zostávajúca časť straty na odpočet je 5 400 €,

▪ v HR 2022/2023, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal daňovník základ dane 4 000 €, preto odpočet straty môže uplatniť do výšky do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 2 000 €, zostávajúca časť straty na odpočet je 3 400 €,

▪ v HR 2023/2024, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal daňovník stratu, preto odpočet straty v tomto roku neuplatní, zostávajúca časť straty na odpočet je 3 400 €,

▪ v HR 2024/2025, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal daňovník základ dane 6 000 €, preto odpočet straty môže uplatniť do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 3 000 €, zostávajúca časť straty na odpočet je 400 €. V tomto roku vznikol nárok na odpočet aj daňovej straty vykázanej v hospodárskom roku 2023/2024, ktorú odpočíta maximálne do výšky 50 % zo základu dane, t. j. odpočíta ju v plnej výške 1 500 €,

▪ v HR 2025/2026, ktorý je piatym rokom odpočtu, vykázal daňovník základ dane 2 000 €, preto odpočíta zostávajúcu časť straty z HR 2021/2022 vo výške 400 €.

Zo straty vykázanej v hospodárskom roku 2020/2021 vo výške 6 900 € daňovník odpočíta v hospodárskych rokoch 2021/2022 až 2025/2026 celkovo 6 900 €.

3.3 Súbeh odpočtu daňových strát

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím kalendárny rok vykázal v roku 2019 daňovú stratu 2 000 € a v roku 2020 daňovú stratu vo výške 4 000 €. V nasledujúcich rokoch vykazuje základ dane, a to v 2021 vo výške 3 000 €, v roku 2022 vo výške 4 000 €, v roku 2023 vo výške 800 € a v roku 2024 základ dane 1 000 €.

Ako bude PO postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2019 a v roku 2020?

Odpočet straty
Rok	Základ dane Strata	Odpočet ¼ straty 2019	Odpočet straty 2020 do 50 % zo ZD	Neodpočítaná strata 2019	Zostávajúca časť na odpočet
Rok	Základ dane Strata	Odpočet ¼ straty 2019	Odpočet straty 2020 do 50 % zo ZD	Neodpočítaná strata 2019	2019	2020
2019	– 2 000	-	-	-	-	-
2020	– 4 000	500	-	500	1 500	-
2021	+ 3 000	500	1 500	-	1 000	2 500
2022	+ 4 000	500	2 000	-	500	500
2023	+ 800	500	300	-	-	200
2024	+ 1 000	-	200	-	-	-

Daňovú stratu z roku 2019 bude daňovník odpočítavať v rokoch 2020 - 2023 rovnomerne, t. j. ročne vo výške 500 €:

▪ v roku 2020 vykázal daňovú stratu, preto prichádza o nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty (500 €), zostávajúca časť straty na odpočet je 1 500 €,

▪ v roku 2021, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal základ dane 3 000 €, preto uplatnil odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 500 €, zostávajúca časť straty na odpočet je 1 000 €,

▪ v roku 2022, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal základ dane 4 000 €, preto uplatnil odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j 500 €, zostávajúca časť straty na odpočet je 500 €,

▪ v roku 2023, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykáže základ dane 800 €, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j 500 €.

Zo straty vykázanej v roku 2019 vo výške 2 000 € daňovník odpočíta celkovo 1 500 €.

Daňovú stratu z roku 2020 vo výške 4 000 € môže daňovník odpočítavať v rokoch 2021 - 2025, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 % základu dane:

▪ v roku 2021, ktorý je prvým rokom odpočtu, uplatnil odpočet až do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 1 500 €, pretože úhrn odpočítaných strát z roku 2019 a 2020 (500 € + 1 500 €) neprevyšuje vykázaný základ dane (3 000 €), zostávajúca časť straty na odpočet je 2 500 €,

▪ v roku 2022, ktorý je druhým rokom odpočtu, uplatnil odpočet straty až do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 2 000 €, pretože úhrn odpočítaných strát (500 € + 2 000 €) neprevyšuje vykázaný základ dane (4 000 €), zostávajúca časť straty na odpočet je 500 €,

▪ v roku 2023, ktorý je tretím rokom odpočtu, môže uplatniť odpočet daňovej straty len do výšky 300 €, aj keď 50 % zo základu dane je 400 €, pretože vykázaný základ dane vo výške 800 € je znížený o jednu štvrtinu straty z roku 2019 vo výške 500 € (800 – 500 = 300), zostávajúca časť straty na odpočet je 200 €,

▪ v roku 2024, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, uplatní zostávajúcu časť straty 200 € v plnej výške, pretože 50 % zo základu dane je 500 €.

Zo straty vykázanej v roku 2020 vo výške 4 000 € daňovník odpočíta celkovo 4 000 €.

3.4 Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných od roku 2020

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím kalendárny rok vykázal v roku 2020 daňovú stratu 3 000 €, v roku 2021 daňovú stratu vo výške 4 000 €, v roku 2022 daňovú stratu vo výške 2 000 € a v roku 2023 základ dane vo výške 10 000 €.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňových strát vykázaných v rokoch 2020, 2021 a 2022 v roku 2023?

Odpočet straty
Rok	Základ dane Strata	Odpočet straty 50 % zo ZD	Odpočet straty			Zostávajúca časť na odpočet
Rok	Základ dane Strata	Odpočet straty 50 % zo ZD	2020	2021	2022	2020	2021	2022
2020	– 3 000	-	-	-	-	-	-	-
2021	– 4 000	-	-	-	-	3 000	-	-
2022	– 2 000	-	-	-	-	3 000	4 000	-
2023	+ 10 000	5 000	3 000	4 000	2 000	-	-	-

Daňovú stratu z roku 2020 môže daňovník odpočítavať v rokoch 2021 – 2025, daňovú stratu z roku 2021 v rokoch 2022 – 2026 a daňovú stratu z roku 2022 v rokoch 2023 – 2027, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 % základu dane:

▪ v roku 2021, ktorý je prvým rokom odpočtu daňovej straty z roku 2020, vykázal daňovník tiež daňovú stratu vo výške 4 000 €, preto odpočet straty v tomto roku neuplatní, zostávajúca časť daňovej straty z roku 2020 na odpočet je teda v plnej výške 3 000 €,

▪ v roku 2022, ktorý je druhým rokom odpočtu daňovej straty z roku 2020 a prvým rokom odpočtu daňovej straty z roku 2021, vykázal daňovník opäť daňovú stratu vo výške 2 000 €, preto odpočet daňovej straty v tomto roku neuplatní, zostávajúca časť daňovej straty z roku 2020 na odpočet je vo výške 3 000 € a daňovej straty z roku z roku 2021 vo výške 4 000 €,

▪ v roku 2023 vykáže daňovník základ dane vo výške 10 000 €, z čoho 50 % je suma 5 000 €, preto môže odpočítať daňovú stratu z roku 2021 v plnej výške 3 000 €, daňovú stratu 2021 v plnej výške 4 000 € a tiež daňovú stratu z roku 2022 vo výške 2 000 € (3 000 + 4 000 + 2000 = 9 000).

3.5 Odpočet daňovej straty právnym nástupcom

Spoločnosť A, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, sa zlúčila so spoločnosťou B, pričom právnym nástupcom je spoločnosť B. Rozhodný deň bol stanovený na 1. 10. 2023. Spoločnosť A za zdaňovacie obdobie 2022 vykázala daňovú stratu. Časť tejto straty odpočítala spoločnosť A v zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2023 a skončilo 30. 9. 2023, a to do výšky 50 % vykázaného základu dane.

Môže si spoločnosť o zostávajúcu časť daňovej straty vykázanej spoločnosťou A v roku 2022 znížiť základ dane právny nástupca (spoločnosť B), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, už v zdaňovacom období roka 2023?

V súlade s § 30 ods. 2 ZDP ak daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa § 30 ods. 1 ZDP, zanikol tento nárok v dôsledku jeho zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Spoločnosť A je povinná podať za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2023 do 30. 9. 2023 daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP. Keďže za toto zdaňovacie obdobie spoločnosť A vykázala základ dane, môže odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2022 do výšky 50 % tohto základu dane aj v tomto kratšom zdaňovacom období.

Spoločnosť B ako právny nástupca má možnosť umoriť zostávajúcu časť daňovej straty spoločnosti A vykázanej v roku 2022 už v zdaňovacom období roka 2023 (od 1. 1. 2023 – 31. 12. 2023), a to do výšky 50 % základu dane, pričom päťročná lehota na odpočet tejto daňovej straty vykázanej zanikajúcou spoločnosťou v roku 2022 uplynie právnemu nástupcovi v roku 2026.

3.6 Odpočet daňovej straty právnym nástupcom

Môže si spoločnosť o túto daňovú stratu znížiť základ dane právny nástupca (spoločnosť B), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, už v zdaňovacom období roka 2023?

Spoločnosť A je povinná podať za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2023 do 30. 9. 2023 daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP. Keďže za toto zdaňovacie obdobie spoločnosť A vykázala daňovú stratu, má spoločnosť B ako právny nástupca možnosť umoriť túto daňovú stratu. Spoločnosť B sa stala právnym nástupcom spoločnosti A k 1. 10. 2023, môže si teda uplatniť daňovú stratu vykázanú spoločnosťou A za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2023 do 30. 9. 2023 už v zdaňovacom období roka 2023 (od 1. 1. 2023 – 31. 12. 2023), a to do výšky 50 % vykázaného základu dane.

3.7 Odpočet daňovej straty vykázanej do konca roka 2019

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vykázal v roku 2019 daňovú stratu vo výške 9 000 €, v roku 2020 vykázal základ dane vo výške 1 500 €, v roku 2021 základ dane vo výške 2 000 €, v roku 2022 vykázal tiež základ dane vo výške 3 000 € a v roku 2023 základ dane 8 000 €.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2019?

Odpočet straty
Rok	Základ dane Strata	¼ daňovej straty 2019	Odpočet straty 2019	Neodpočítaná strata 2019	Zostávajúca časť na odpočet 2019
2019	– 9 000	-	-	-
2020	+ 1 500	2 250	1 500	750	6 750
2021	+ 2 000	2 250	2 000	250	4 500
2022	+ 3 000	2 250	2 250	-	2 250
2023	+ 8 000	2 250	2 250	-	-

Daňovú stratu z roku 2019 daňovník odpočítava v rokoch 2020 - 2023 rovnomerne, t. j. ročne vo výške 2 250 €:

▪ v roku 2020, ktorý bol prvým rokom odpočtu, zo základu dane 1 500 € daňovník uplatnil odpočet pomernej časti vo výške 1 500 € a na zvyšnú sumu pomernej časti vo výške 750 € stratil nárok, zostávajúca časť straty na odpočet bola vo výške 6 750 €,

▪ v roku 2021, ktorý bol druhým rokom odpočtu, zo základu dane 2 000 € uplatnil odpočet pomernej časti daňovej straty vo výške 2 000 € a na zvyšnú sumu pomernej časti vo výške 250 € stratil nárok, zostávajúca časť straty na odpočet bola vo výške 4 500 €,

▪ v roku 2022, ktorý bol tretím rokom odpočtu, zo základu dane 3 000 € uplatnil odpočet pomernej časti v plnej výške, t. j. vo výške 2 250 €, zostávajúca časť straty na odpočet je 2 250 €.

▪ v roku 2023, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykáže daňovník základ dane 8 000 €, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 2 250 €.

Zo straty vykázanej v roku 2019 vo výške 9 000 € daňovník odpočíta počas štvorročného obdobia celkovo 8 000 €.

3.8 Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím kalendárny rok vykázal v roku 2021 daňovú stratu 3 000 €, v roku 2022 základ dane vo výške 1 000 €, v roku 2023 základ dane vo výške 1 300 € a v roku 2024 vykázal základ dane vo výške 1 500 €.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2021 počas piatich zdaňovacích období, ak je v zdaňovacích obdobiach 2022 a 2023 považovaný za mikrodaňovníka?

Odpočet straty
Rok	Základ dane Strata	Nárok na odpočet straty 50 %, 100 % zo ZD	Odpočítaná strata 2021	Zostávajúca časť na odpočet daňovej straty 2021
2021	– 3 000	-	-	-
2022	+ 1 000	1 000	1 000	2 000
2023	+ 1 300	1 300	1 300	700
2024	+ 1 500	750	700	-

Daňovú stratu z roku 2021 vo výške 3 000 € môže daňovník odpočítavať v rokoch 2022 – 2026, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 %, resp. ako mikrodaňovník do výšky 100 % základu dane:

▪ v roku 2022, ktorý je prvým rokom odpočtu, je daňovník považovaný za mikrodaňovníka, preto mohol uplatniť odpočet daňovej straty až do výšky 100 % základu dane, t. j. do výšky 1 000 €, zostávajúca časť straty na odpočet je 2 000 €,

▪ v roku 2023, ktorý je druhým rokom odpočtu, je daňovník tiež považovaný za mikrodaňovníka, preto môže uplatniť odpočet straty do výšky 100 % základu dane t. j. do výšky 1 300 €, zostávajúca časť straty na odpočet je vo výške 700 €,

▪ v roku 2024, ktorý je tretím rokom odpočtu, daňovník nie je považovaný za mikrodaňovníka, preto môže uplatniť odpočet daňovej straty len do výšky 50 % základu dane. Keďže zostávajúca časť neodpočítanej straty je nižšia ako 50 % základu dane, môže odpočítať zostávajúcu časť daňovej straty v plnej výške 700 €.

Zo straty vykázanej v roku 2021 vo výške 3 000 € daňovník odpočíta v priebehu troch rokov celkovo 3 000 €.

3.9 Vstup daňovníka do likvidácie a odpočet daňovej straty

Spoločnosť v roku 2022 vykázala daňovú stratu vo výške 4 000 €. Daňovú stratu môže odpočítať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to najviac do výšky 50 % základu dane. Dňa 1. júla 2023 vstúpila spoločnosť do likvidácie. V zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2023 a skončilo 30. 6. 2023, vykázala základ dane vo výške 1 200 €.

V akej výške dôjde k odpočtu daňovej straty?

Spoločnosť v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, odpočíta od základu dane daňovú stratu vykázanú v roku 2022 do výšky 50 % základu dane, t. j. v sume 600 €, aj napriek tomu, že zdaňovacie obdobie trvalo iba 6 mesiacov. Vstupom do likvidácie však spoločnosť stráca nárok na odpočet zostávajúcej časti daňovej straty vo výške 3 400 €. To znamená, že za zdaňovacie obdobie v likvidácii, ktoré začína 1. 7. 2023 a končí skončením likvidácie, resp. ak spoločnosť neukončí likvidáciu do 31. 12. 2025, za zdaňovacie obdobie od 1. 7. 2023 do 31. 12. 2025, nemôže uplatniť v podanom daňovom priznaní zostatok neuplatnenej daňovej straty vykázanej v roku 2022.

3.10 Odpočet daňovej straty pri zmene právnej formy

Spoločnosť s ručením obmedzeným za zdaňovacie obdobie 2019 vykázala daňovú stratu vo výške 20 000 €. V roku 2020 umorila jednu štvrtinu tejto daňovej straty vo výške 5 000 €, v roku 2021 umorila druhú štvrtinu tejto daňovej straty vo výške 5 000 € a v roku 2022 umorila tretiu štvrtinu tejto daňovej straty tiež vo výške 5 000 €. Od 1. januára 2023 sa rozhodla zmeniť právnu formu na komanditnú spoločnosť.

Ako bude spoločnosť postupovať pri odpočte daňovej straty z roku 2019? Môže spoločnosť ako komanditná spoločnosť znížiť si základ dane o daňovú stratu vykázanú v čase, keď bola ešte spoločnosťou s ručením obmedzeným?

Spôsob umorenia daňovej straty v danom prípade vymedzuje § 30 ods. 5 ZDP, podľa ktorého daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočet daňovej straty a u ktorého došlo k zmene právnej formy, má nárok aj po zmene právnej formy pokračovať v jej odpočte. Na základe uvedeného má komanditná spoločnosť možnosť uplatniť si v zdaňovacom období 2023 daňovú stratu vykázanú spoločnosťou s ručením obmedzeným v zdaňovacom období roka 2019, a to za podmienok platných pre odpočet daňovej straty vykázanej za rok 2019, t. j. maximálne vo výške ¼ vykázanej daňovej straty z hodnoty 20 000 eur, najviac do výšky vykázaného základu dane.

Otázky 3.8 – 3.17 vypracovala Vajčovcová

3.11 Použitá sadzba dane

Podnikateľ podniká ako fyzická osoba (ďalej FO). V roku 2023 mal príjmy vo výške 28 880 eur. Iné zdaniteľné príjmy v roku 2023 nemal.

Akú sadzbu dane môže podnikateľ použiť pri výpočte dane z príjmov FO za rok 2023?

Podnikateľ mal v roku 2023:

▪ zdaniteľné príjmy, ktoré boli nižšie ako stanovená hranica 49 790 eur,

▪ príjmy boli len z aktívnych činnosti, t. j. podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP,

preto pri výpočte dane z príjmov FO za rok 2023 môže použiť sadzbu 15 %.

3.12 Sadzba dane

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO, vykázal za rok 2023 zdaniteľné príjmy 61 600 eur a základ dane (ďalej ZD) 37 700 eur. Zdaniteľný ZD, ktorý vypočítal tak, že od ZD odpočítal nezdaniteľnú časť ZD a stratu, je 16 900 eur.

Akú sadzbu dane môže použiť podnikateľ na výpočet svojej daňovej povinnosti k dani z príjmov FO za rok 2023?

Podnikateľ mal v roku 2023 zdaniteľné príjmy vyššie ako 47 790 eur, t. z., že na výpočet dane z príjmov nemôže použiť sadzbu 15 %. Podnikateľ pri výpočte dane z príjmov FO použije sadzbu 19 %.

Otázky 3.18 – 3.19 vypracovala Ing. Jarmila Strählová

3.13 Príjem oslobodený od dane

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť ako veterinár. V októbri 2023 predal počítač používaný na podnikanie vložený do obchodného majetku a odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov.

Je takýto príjem oslobodený od dane, keďže sa jedná o predaj hnuteľnej veci?

Z dôvodu, že daňovník dosiahol príjem z predaja obchodného majetku, príjem sa považuje za zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov (ako výdavok si uplatní zostatkovú cenu tohto majetku).

3.14 Výška uplatnenia výdavkov

Daňovník dosiahol v roku 2023 príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov vo výške 8 400 eur. Preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov sú vo výške 4 150 eur.

V akej výške si daňovník môže uplatniť výdavky?

Sumu zdaniteľného príjmu z prenájmu nehnuteľností za rok 2023 si daňovník vyčísli vo výške 7 900 eur (8 400 – 500) ako rozdiel medzi celkovými príjmami z prenájmu nehnuteľností a sumou 500 eur, ktorá je od dane oslobodená. Výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže po prepočítaní uplatniť len vo výške 3 901 eur [(7 900 : 8 400 = 0,94) x 4 150].

Oslobodené sú tiež príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) zákona o dani z príjmov, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 spomínaného zákona nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.

Daňovníci často zabúdajú, že ak súčasne dosiahnu aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, uplatní sa oslobodenie od dane, najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Otázky 3.20 – 3.21 vypracoval Ing. Ján Mintál

3.15 15 % sadzba dane

FO – občan, nepodnikateľ, prenajímal v roku 2023 nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve so svojou manželkou. Na prenájom nemá živnosť, t. z. dosahoval príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. Jeho zdaniteľné príjmy z prenájmu boli 22 200 eur. Iné zdaniteľné príjmy v roku 2023 nemal.

Môže nepodnikateľ použiť pri výpočte dane z príjmov FO za rok 2023 sadzbu dane vo výške 15 %?

15 % sadzbu dane nemôže použiť, lebo pri príjmoch z prenájmu (podľa § 6 ods. 3 ZDP), si nemôže uplatniť 15 % daň. Sadzba dane, ktorú môže použiť pri výpočte dane z príjmov FO za rok 2023, je 19 %.

3.16 Vrátenie preplatku

FO – občan, nepodnikateľ vykázal ZD z príjmov zo závislej činnosti znížený o odpočet nezdaniteľných časti ZD vo výške 15 650 eur. Jeho celkový zdaniteľný príjem za rok 2023 nepresiahol sumu 49 790 eur. Iné zdaniteľné príjmy v roku 2023 nemal. Daňovník sa rozhodol, že nepožiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane zo závislej činnosti ale si sám podá daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2023.

Môže na výpočet dane z príjmov použiť sadzbu dane vo výške 15 % a požiadať o vrátenie preplatku na dani z príjmov?

FO nemôže na výpočet dane z príjmov FO za rok 2023 použiť sadzbu dane 15 %, lebo zo ZD z príjmov zo závislej činnosti nie je možné použiť sadzbu dane vo výške 15 %. Na výpočet dane musí použiť sadzbu 19 %.

3.17 Výpočet dane z príjmov

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO, mal v roku 2023 príjmy zo živnosti 38 800 eur. Podnikateľ mal aj príjmy ako autor odborných článkov. Jeho príjem, ktorý dosiahol na základe uzavretej autorskej zmluvy bol celkom za rok 2023 vo výške 9 500 eur. V roku 2023 prenajímal apartmán v horskej oblasti, kde mal príjmy 15 000 eur.

Ako má podnikateľ postupovať pri výpočte dane z príjmov FO za rok 2023 ? Akú sadzbu dane má pri jednotlivých príjmoch použiť?

Sadzbu dane 15 % môže podnikateľ použiť len pri tzv. aktívnych príjmoch, to je v jeho prípade pri príjmoch zo živnosti a pri príjmoch z vytvorenia diela (odborné články). Podnikateľ použije pri jednotlivých príjmoch sadzbu dane:

15 %	pri príjmoch zo živnosti (príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP)
15 %	pri príjmoch za vytvorenie diela odborné články (príjmy podľa § 6 ods. 2 ZDP)
19 %	pri príjme z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP)

3.18 Možnosť výpočtu dane

Právnická osoba (ďalej PO), ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej s.r.o.), vykázala za rok 2023 výnosy vo výške 42 330 eur. Zdaniteľný ZD spoločnosti bol 15 282 eur.

Môže spoločnosť na výpočet dane z príjmov PO použiť sadzbu dane vo výške 15 %?

Spoločnosť spĺňa podmienku ustanovenú v § 15 písm. b) bod 1a. ZDP, t. z. za zdaňovacie obdobie 2023 jej zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 49 790 eur, preto môže použiť pri výpočte dane z príjmov PO za rok 2023 sadzbu dane 15 %.

Otázky 3.22 – 3.25 vypracovala Ing. Jarmila Strählová

3.19 Príjem z predaja nehnuteľnosti

Fyzická osoba predala v roku 2022 nehnuteľnosť za 111 500 eur. Ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktorý nie je oslobodený od dane. Tento príjem jej kupujúci vyplatil v splátkach. V roku 2022 jej kupujúci vyplatil sumu 1 500 eur a v roku 2023 sumu 110 000 tis. eur. Daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti predstavujú sumu 110 000 eur. Daňovník nepodával za rok 2022 daňové priznanie k dani z príjmov, nakoľko iný príjem nedosiahol a nevznikla mu povinnosť toto daňové priznanie podať.

Ako má FO vyčísliť základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti za rok 2023?

Podľa § 8 ods. 8 zákona o dani z príjmov výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) až f) spomínaného právneho predpisu v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť. Slovné spojenie „sa môžu uplatniť“ neznamená nadväzne na úvod prvej vety citovaného ustanovenia, že sa daňovník môže rozhodnúť akú výšku výdavkov uplatní v zdaňovacom období, v ktorom mu prvýkrát plynú splátky alebo preddavky.

V prípade, ak plynie daňovníkovi príjem z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov v splátkach, je daňovník povinný zahrnúť do výdavkov sumu výdavkov až do výšky príjmu plynúceho v príslušnom zdaňovacom období. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či predmetný príjem z predaja nehnuteľnosti plynúci v splátkach nadväzne na povinnosť podať daňové priznanie (§ 32 zákona o dani z príjmov) daňovník aj reálne zdanil.

Znamená to, že v uvedenom prípade, si bude môcť daňovník pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2023 uplatniť výdavok vo výške 108 500 eur.

Daňovníci často zdaňujú celkový príjem z prenájmu vrátane prvých 500 eur, ktoré sú od dane oslobodené. Príjmy z prenájmu nehnuteľností spolu s príjmami z príležitostných činností sú oslobodené od dane do výšky 500 eur, t. j. zdaňuje sa len suma, ktorá presahuje túto hranicu.

Výdavky, ktoré sa zahŕňajú do základu dane, sa zistia pomerom príjmov zahrnovaných do základu dane (nad 500 eur) k celkovým príjmom.

3.20 Podanie tlačiva prehľad

Zamestnávateľovi nevznikla povinnosť odviesť preddavky z vyplatených miezd.

Vzniká zamestnávateľovi povinnosť podať tlačivo „prehľad“?

Povinnosť predkladať tlačivo „prehľad“ má aj zamestnávateľ – platiteľ dane, ktorý nezamestnával zamestnancov v určenom období (mesiaci), ale napríklad vyplatil nejaké zdaniteľné príjmy, príp. dodatky mzdy, odmeny a podobne, aj v prípade, keď mu napríklad nevznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z týchto („nízkych“) príjmov.

3.21 Zdaniteľný príjem

Živnostník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento automobil v októbri 2023 vyradil z obchodného majetku a v novembri 2023 predal.

Je tento príjem považovaný za zdaniteľný príjem z podnikania, resp. ostatný príjem?

Nakoľko daňovník tento osobný automobil preradil z obchodného majetku do osobného užívania a potom ho predal, príjem z predaja auta sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o ostatný príjem a nie o príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Keďže k predaju automobilu došlo do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem nie je možné považovať za príjem oslobodený od dane z príjmov.

Dôležité je tiež upozorniť, že ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa § 6 odseku 3 a 4 zákona o dani z príjmov sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada.

Častokrát sa nejasnosti vyskytujú aj s možnosťou a správnym spôsobom uplatňovania paušálnych výdavkov. Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky týmto spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Daňovníci často zabúdajú, že ak v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnili preukázateľné daňové výdavky, nie je možné ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na paušálne výdavky uplatňované spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Identicky to platí aj v prípade, ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil paušálne výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Tieto po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nemôže zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

Problémy sa vyskytujú pri hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona o dani z príjmov obaja manželia. Tieto zahŕňa do obchodného majetku len jeden z manželov. Správne sa potom výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

Pri zdaňovaní ostatných príjmov sa do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

3.22 Nedoplatok

Daňovník podal za rok 2022 daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uviedol príjmy zo závislej činnosti a príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, pri ktorých uplatnil paušálne výdavky. V roku 2023 daňovník musel na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia zaplatiť nedoplatok na zdravotnom poistení vzniknutý z príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby.

Bude si môcť daňovník tento nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2022 zaplatený v roku 2023 uplatniť do výdavkov znižujúcich príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby za rok 2023?

Ak daňovník dosiahne v roku 2023 príjem z príležitostných činností vrátane príjmu z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmu z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, môže si tento príjem znížiť aj o nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2022, ktorý zaplatil v roku 2023, ale iba v prípade, ak uplatní za rok 2023 skutočné preukázateľné výdavky. Zaplatené poistné na zdravotné poistenie si môže uplatniť daňovník iba v prípade, ak uplatňuje skutočné preukázateľné výdavky.

Veľa nepresností vzniká v súlade so správnym uplatnením podmienok na oslobodenie od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Od dane je oslobodený len taký príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Chyby často vznikajú pri posúdení oslobodenia príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov alebo z prevodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov u predávajúceho alebo prevodcu pri prijatí zálohovej platby alebo v prípade dohodnutých splátok.

V takýchto prípadoch sa podmienky oslobodenia od dane správne posudzujú podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.

3.23 Zahŕňanie príjmu

Daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia vznikol preplatok na poistnom. Z tohto preplatku mu zdravotná poisťovňa zrazila daň v súlade s ustanovením § 43 zákona o dani z príjmov a preplatok znížený o zrazenú daň mu vrátila.

Zahŕňa daňovník tento príjem do základu dane, resp. do zdaniteľných príjmov?

Nakoľko sa daňová povinnosť z týchto príjmov považuje riadnym vykonaním zrážky dane za splnenú, vyplatený preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia nebude u daňovníka súčasťou základu dane, a to napriek skutočnosti, že si preddavky na zdravotné poistenie zahŕňal ako výdavky znižujúce základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Mnoho daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov zabúda, že príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (teda v režime podľa § 6 zákona o dani z príjmov) je okrem iného aj:

▪ príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

▪ úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

▪ výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

3.24 Prehľad o zrazených preddavkoch

Zamestnávateľ už od septembra 2023 nemá žiadneho zamestnanca a do konca roka 2023 už ani žiadneho nemal.

Postupoval zamestnávateľ správne, ak podal „nulový“ prehľad o zrazených preddavkoch na daň zo závislej činnosti?

Ak už zamestnávateľ nevypláca príjmy zo závislej činnosti, nevzniká mu povinnosť podávať mesačné prehľady. Pre úplnosť možno však dodať, že v predmetnom prípade vznikne zamestnávateľovi povinnosť podať hlásenie za rok 2023 (do 30. 4. 2024). V prípade, že už vôbec nebude vyplácať príjmy zo závislej činnosti, oznámi túto skutočnosť správcovi dane (t. z. zruší registráciu platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti).

V uvedenej súvislosti je namieste otázka, ako má zamestnávateľ postupovať, ak sa spomínaný zákonný postup nedodržal (t. j. ak zamestnávateľ započíta do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2023 alebo do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zahrnul i príjmy, ktoré zamestnancom za rok 2023 do konca januára 2024 nevyplatí).

Pokiaľ zamestnávateľ zamestnancom vykoná ročné zúčtovanie za rok 2023, chybu opraví sám. Postupuje podľa § 40 ods. 1 zákona o dani z príjmov. To znamená, že zrejme zamestnancom vyjde nižšia daň za rok 2023. O vrátený preplatok na dani zníži najbližší odvod preddavkov na daň svojmu správcovi dane. Pri náprave chýb vzniká potom aj problém v rámci mesačných prehľadov a ročných hlásení v zmysle § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ktoré sú automaticky nesprávne z titulu chybnej zrážky preddavkov na daň.

Tieto chyby by sa mali vykompenzovať v nasledujúcich prehľadoch v rámci údajov týkajúcich sa nedoplatkov a preplatkov na dani za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

3.25 Opravné prehľady

Zamestnávateľ zistí, že v nesprávnej výške odvádzal preddavky na daň zo závislej činnosti, mala byť nižšia, hrubá mzda je počas roka rovnaká (opravuje mesačné výkazy dohodárov, kde boli v nesprávnej výške vypočítané odvody a z toho dôvodu vzniká rozdiel v preddavkoch na daň zo závislej činnosti). Hlásenie už bolo odoslané.

Musí zamestnávateľ podať najprv opravné prehľady a následne dodatočné hlásenie?

V uvedenom prípade, ak opravujete výšku preddavkov zle vypočítanú v predchádzajúcom období, táto oprava sa vykonáva v čase zistenia. Prehľady za predchádzajúce kalendárne mesiace boli podané zo skutočnosti, ktorá vtedy bola, to isté platí pre hlásenie. Oprava sa prejaví v mesiaci, v ktorom ju vykonáte.

V prípadoch zamestnancov, ktorí podávajú daňové priznania a bolo im vystavené potvrdenie obsahujúce nesprávne údaje, je možné zamestnávateľom odporučiť vystaviť zamestnancom bezodkladne nové potvrdenie (označiť ho ako opravné). Zamestnancom potom iné neostáva, len podať na daňový úrad dodatočné daňové priznanie, ku ktorému priložia aktuálne (správne) potvrdenia.

Do osobitných záznamov daňovníka na konci priznania je potom treba uviesť, že k chybe došlo z viny zamestnávateľa.

Otázky 3.26 – 3.32 vypracoval Ing. Ján Mintál

3.26 Automobil v podnikaní

Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba (ďalej FO), sa rozhodol kúpiť osobný automobil (ďalej OA), ktorý bude využívať v podnikaní. OA obstaral 13. 1. 2023 v obstarávacej cene 20 000 eur. Podnikateľ sa musí rozhodnúť, či zaradí OA do obchodného majetku alebo ho bude využívať ako OA súkromný, nezaradený v obchodnom majetku.

Ako by mal podnikateľ postupovať?

Pri rozhodovaní by mal podnikateľ zvážiť, čo je pre neho výhodnejšie a vybrať si ten spôsob, u ktorého predpokladá, že zaúčtuje alebo zaeviduje do daňovej evidencie vyššie daňové výdavky a tým zníži základ dane (ďalej ZD) a celkovú daňovú povinnosť k dani z príjmov FO. Podnikateľ bude vychádzať z týchto údajov:

▪ obstarávacia cena OA = 20 000 eur,

▪ dátum obstarania OA 13. 1. 2023,

▪ nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej DPH), preto si nemôže odpočítať DPH a jeho VC pre odpisovanie je 20 000 eur,

▪ ročne najazdí 30 000 km,

▪ z celkového počtu 30 000 km ročne súkromne najazdí 3 000 km,

▪ spotreba uvedená v technickom preukaze = 5,6 l/100 km,

▪ pri výpočte bude vychádzať z predpokladanej ceny za 1 liter PHL vo výške 1,50 eur,

Aj keď sa cena PHL v priebehu jednotlivých mesiacov roka mení, pri výpočte budeme vychádzať, z dôvodu zjednodušenia, z jednej rovnakej ceny, ktorú použijeme pri výpočtoch. Ak sa cena PHL zmení, zmení sa pri všetkých výpočtoch rovnako a hodnotenie nám neovplyvní. Zvýšená cena PHL zvýši výdavky u všetkých spôsoboch, zníženie ceny PHL zníži výdavky taktiež u všetkých výpočtoch.

Sumy základnej náhrady v roku 2023
Opatrenie MPSVaR SR	Účinnosť	Základná náhrada pre osobné MV
č. 282/2022 Z. z.	1. 9. 2022	0,227 eur
č. 88/2023 Z. z.	1. 4. 2023	0,239 eur
č. 247/2023 Z. z.	1. 7. 2023	0,252 eur
Kde: MPSVaR SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR MV – motorové vozidlo

▪ daň z MV za OA, ktorý využíva v podnikaní, bez rozdielu či ide o OA súkromný alebo o OA zaradený v obchodnom majetku, bude platiť za rok 2023 v roku 2024. Do 31. 1. 2024 má povinnosť podať daňové priznanie k dani z MV a daň zaplatiť. Úhradu dane nebudeme započítavať, pretože daň, ktorú bude platiť, je vždy pre daný automobil rovnaká, t. z., že rovnaká výška je pre súkromný OA a aj firemný OA,

▪ pri výpočte bude vychádzať z predpokladu, že celkové ročné poistenie, ktoré musí za automobil zaplatiť je 1 100 eur,

▪ predpokladané výdavky na údržbu a opravy OA, keďže ide o nový automobil, by nemali byť veľké. Pri výpočte bude počítať so sumou 700 eur ročne. V uvedených výdavkoch sú výdavky na umývanie a čistenie automobilu a bežnú údržbu (výmena oleja a podobne).

Modelová situácia A

OA nie je zaradený v obchodnom majetku a podnikateľ
ho využíva ako súkromný OA

Ak sa podnikateľ rozhodne, že OA bude využívať ako súkromný OA, nezaradený v obchodnom majetku, ako daňové výdavky si môže uplatniť:

▪ výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP vo výške náhrady za spotrebované PHL a výdavky vo výške základnej náhrady za každý km (podnikateľ musí viesť evidenciu jázd),

Pri výpočte nebudeme uvažovať z možnosťou uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 50 % z nákupu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. e) bod 2 ZDP, lebo tento spôsob sa v podnikateľskej praxi vôbec nepoužíva z dôvodu jeho nevýhodnosti.

▪ daň z motorových vozidiel,

▪ ďalšie výdavky, ktoré súvisia s používaním OA, ako sú napríklad diaľničné poplatky a parkovné, nebude brať do úvahy, lebo sú rovnaké o oboch spôsoboch využívania OA a výsledok neovplyvnia.

VPHL

= (počet km x spotreba : 100) x c

(v eur)

Náhrada za použitý OA

= (počet km x s) + VPHL

(v eur)

Kde:

VPHL – výdavky na spotrebované PHL v eur

C – cena za liter PHL v eur

S – sadzba základnej náhrady za jeden km jazdy v eur/km

Počet km jazdených km, rok 2023
Mesiac/rok	km celkom	km súkromne	km na podnikanie
1/2023	2 000	200	2 000 – 200 = 1 800
2/2023	2 200	200	2 200 – 200 = 2 000
3/2023	2 500	200	2 500 – 200 = 2 300
4/2023	2 600	200	2 600 – 200 = 2 400
5/2023	2 600	200	2 600 – 200 = 2 400
6/2023	2 700	200	2 700 – 200 = 2 500
7/2023	2 700	300	2 700 – 300 = 2 400
8/2023	2 000	700	2 000 – 700 = 1 300
9/2023	3 000	200	3 000 – 200 = 2 800
10/2023	2 700	200	2 700 – 200 = 2 500
11/2023	2 600	200	2 600 – 200 = 2 400
12/2023	2 400	200	2 400 – 200 = 2 200

VPHL (do 31. 3) (6 100 x 5,6 : 100) x 1,50	= 512,40 eur
VPHL (1. 4. - 30. 6) (7 300 x 5,60 : 100) x 1,50	= 613,20 eur
VPHL (1. 7. - 31. 12.) (13 600 x 5,60 : 100) x 1,50	= 1 142,40 eur
Náhrada za použitý OA (do 31. 3.) 6 100 x 0,227 + 512,40	= 1 897,10 eur
Náhrada za použitý OA (1. 4. - 30. 6.) 7 300 x 0,239 + 613,20	= 2 357,90 eur
Náhrada za použitý OA (1. 7. - 31. 12.) 13 600 x 0,252 + 1 142,40	= 4 569,60 eur
Náhrada za použitý OA celkom	= 8 824,60 eur

Modelová situácia B

Podnikateľ zaradí automobil do OM

Podnikateľ pri výpočte použije rovnaké údaje ako pri modelovej situácii A. Ako daňové výdavky si môže uplatniť:

▪ daňový odpis OA, ktorý vypočíta v jednotlivých rokoch využívania automobilu podľa ustanovení ZDP. OA môže odpisovať len do výšky jeho VC, t. z. len do sumy 20 000 eur,

▪ výdavky na spotrebované PHL, ktoré stanoví podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Predpokladajme, že podnikateľ chce zahrnúť do daňových výdavkov čo najvyššie výdavky na spotrebované PHL, preto použije spôsob podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP, t. z. bude viesť evidenciu jázd,

▪ výdavky na opravu a udržovanie = 700 eur,

▪ výdavky na zákonné a havarijné poistenie = 1 100 eur.

Podnikateľ využíva OA aj na súkromné účely. Z uvedeného dôvodu musí daňové výdavky znížiť o podiel, ktorý zodpovedá používaniu OA na súkromné účely:

▪ % súkromných jázd = 3 000 : 30 000 x 100 = 10 %

▪ % jázd uskutočnených z dôvodu podnikania = 100 – 10 = 90 %.

Podiel súkromných jázd na celkových jazdách zistí podnikateľ z evidencie jázd, ktorú vedie a eviduje v nej všetky ubehnuté kilometre.

OA zaradil podnikateľ podľa § 26 ods. 1 ZDP do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Odpisovať ho bude rovnomerne podľa § 27 ZDP.

Odpisový plán (výpočet daňových odpisov) (v eur)
Rok	Vstupná cena	Daňový odpis ročný	Daňová zostatková cena
2023	20 000	20 000 : 4 = 5 000	20 000 – 5 000 = 15 000
2024	20 000	20 000 : 4 = 5 000	15 000 – 5 000 = 10 000
2025	20 000	20 000 : 4 = 5 000	10 000 – 5 000 = 5 000
2026	20 000	20 000 : 4 = 5 000	5 000 – 5 000 = 0

Daňovo uznané výdavky v roku 2023
OR	5 000 x 90 : 100 = 4 500 eur
VPHL	[(30 000 – 3 000) x 5,6 : 100] x 1,20 = 2 268 eur
VU+O	700 x 90 : 100 = 630,00 eur
VP	1 100 x 90 : 100 = 990 eur
Kde: OR – odpis ročný v eur VU+O – výdavky na údržbu a opravy OA v eur VP – výdavky na poistenie OA v eur

Daňové výdavky celkom = 4 500 + 2 268 + 630 + 990 = 8 388 eur

Porovnanie varianty A a varianty B
Modelová situácia	Výška daňových výdavkov v eur
A	8 824,60
B	8 388

Podnikateľ by dosiahol vyššie daňové výdavky v prípade, ak by OA využíval ako automobil súkromný, nezaradený v obchodnom majetku. Rozdiel vo výške daňových výdavkoch v roku 2023 je 436,60, čo nie je veľa, preto je potrebné aby pri rozhodovaní, či OA zaradí do obchodného majetku alebo nie, bral do úvahy aj tieto ďalšie informácie:

▪ ak by OA zaradil do obchodného majetku, odpisoval by ho 4 roky. Po 4 rokoch by bol OR = 0 eur, čo by značne znížilo daňové výdavky,

▪ ak by OA kúpil neskoršie počas roka 2023 a zaradil ho do obchodného majetku, OR v roku 2023 by bol menší a tým by boli aj menšie jeho daňové výdavky, lebo podľa § 27 ods. 2 ZDP sa v 1. roku odpisovania uplatní len pomerná časť z OR, a to v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania až do konca zdaňovacieho obdobia,

▪ ak OA zaradený v obchodnom majetku v budúcnosti predá, bude musieť príjem z predaja zdaniť, lebo podľa § 6 ods. 5 písm. a) ZDP príjmom z podnikania je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom podnikateľa.

▪ Ak podnikateľ najazdil vyšší počet kilometrov, ako je uvažované vo výpočte, bude pre neho jednoznačne výhodnejšie, aby OA nezaradil do obchodného majetku. Ak by však podnikateľ kúpil OA s vyššou obstarávacou cenou, bolo by pre neho výhodnejšie zaradiť OA do obchodného majetku.

Modelová situácia C

Podnikateľ OA využíval len v podnikaní

Ak by podnikateľ OA využíval len na pracovné cesty, t. z. nevyužíval ho na súkromné účely, ročne by najazdil 30 000 km. Ostatné výdavky by ostali nezmenené.

Daňové výdavky – OA nezaradený v obchodom majetku
Počet km za účelom podnikania	= 30 0000 km
VPHL (do 31. 3.) (6 700 x 5,6 : 100) x 1,50	= 562,80 eur
VPHL (do 1. 4. - 30. 6.) (7 900 x 5,6 : 100) x 1,50	= 663,60 eur
VPHL (do 31. 3.) (15 400 x 5,6 : 100) x 1,50	= 1 293,60 eur
Náhrada za použitý OA (do 31. 3.) 6 700 x 0,227 + 562,80	= 2 083,70 eur
Náhrada za použitý OA (1. 4. - 30. 6.) 7 900 x 0,239 + 663,60	= 2 551,70 eur
Náhrada za použitý OA (1. 7. - 31. 12.) 15 400 x 0,252 + 1 293,60	= 5 174,40 eur
Náhrada za použitý OA celkom	= 9 809,80 eur

Daňové výdavky – OA zaradený v obchodnom majetku
OR	= 5 000 eur
VPHL (30 000 x 5,6 : 100) x 1,50	= 2 520 eur
VU+O	= 700 eur
VP	1 100 eur
Spolu 5 000 + 2 520 + 700 + 1 100	= 9 320 eur

Porovnanie
Modelová situácia	Výška daňových výdavkov v eur
OA nezaradený v obchodnom majetku	9 809,80
OA zaradený v obchodnom majetku	9 320

Ak by podnikateľ OA využíval len v podnikaní, mal by v roku 2023 vyššie daňové výdavky vtedy, ak by OA nezaradil do obchodného majetku. Rozdiel pri VC vo výške 20 000 eur a vyššie uvedenom využívaní OA je však minimálny, preto podnikateľ musí pri rozhodovaní brať do úvahy aj ďalšie aspekty. V prípade, ak za daných podmienok využívania OA obstará OA s vyššou obstarávacou cenou, bude pre neho jednoznačne výhodnejšie zaradiť OA do obchodného majetku.

3.27 Kúpa nového automobilu

Podnikateľ, ktorý podniká ako FO od 1. 1. 2023, sa rozhodol kúpiť nový OA, ktorý bude využívať v podnikaní. OA obstaral 13. 1. 2023 za 36 000 eur. Podnikateľ zvažuje, či má zaradiť automobil do obchodného majetku, a preto sa rozhodol urobiť prepočet daňových výdavkov, ktoré v roku 2023 a 2024 dosiahne v prípade, že OA nezaradí do obchodného majetku (modelová situácia A) a v prípade, že OA zaradí do obchodného majetku (modelová situácia B). Pri rozhodovaní vychádzal z týchto údajov:

▪ ako nový podnikateľ ešte nie je registrovaný ako platiteľ DPH (nedosiahol stanovený obrat preto si nemôže odpočítať DPH z obstarávacej ceny OA),

▪ počet km, ktoré ročne najazdil v roku 2023, je 20 400 km (cca 1 700 km mesačne – použijeme pri výpočte) a predpoklad v roku 2024 je 22 800 km, čo je 1 900 km mesačne – použité popri výpočte,

▪ OA bude využívať len v podnikaní na pracovné cesty (doma má iný OA, ktorý využíva súkromné),

▪ spotreba uvedená v technickom preukaze je 5,6 l/100 km,

▪ pri výpočte bude vychádzať z predpokladanej ceny za 1 liter PHL vo výške = 1,50 eur,

▪ pre rok 2024 budeme uvažovať s cenou za liter PHL 1,60 eur,

▪ úhradu dane z motorových vozidiel nebude započítavať, pretože daň, ktorú bude musieť platiť každý rok, v ktorom bude OA využívať v podnikaní, je vždy pre daný OA rovnaká, bez rozdielu či OA využíva ako automobil zaradený v obchodnom majetku alebo ako automobil súkromný,

▪ pri výpočte vychádzal podnikateľ z predpokladu, že celkové ročné poistenie, ktoré musí za automobil zaplatiť, je 1 100 eur,

▪ predpokladané výdavky na údržbu a opravy automobilu, keďže ide o nový automobil, by mali byť minimálne. Pri výpočte bude počítať so sumou 700 eur ročne, v roku 2024 1 000 eur ročne. V uvedených výdavkoch sú výdavky na umývanie a čistenie OA a bežnú údržbu,

▪ v roku 2024 budeme pri výpočte náhrady za použitý OA počítať s údajmi, ktoré boli platné k 31. 12. 2023.

Ako by mal podnikateľ v uvedených prípadoch postupovať?

Modelová situácia A

Podnikateľ nezaradí automobil do obchodného majetku

Rok 2023
VPHL (do 31. 3.) (5 100 x 5,6 : 100) x 1,50	428,40 eur
VPHL (1. 4. - 30. 6.) (5 100 x 5,6 : 100) x 1,50	428,40 eur
VPHL (1. 7. - 31. 12.) (10 200 x 5,6 : 100) x 1,50	856,80 eur
Náhrada za použitý OA (do 31. 3.) 5 100 x 0,227 + 428,40	1 586,10 eur
Náhrada za použitý OA (1. 4. - 30. 6) 5 100 x 0,239 + 428,40	1 647,30 eur
Náhrada za použitý OA (1. 7. - 31. 12.) 10 200 x 0,252 + 856,80	3 427,20 eur
Náhrada za použitý OA celkom	6 660,60 eur

Rok 2024
VPHL (22 800 x 5,6 : 100) x 1,60	= 2 042,88 eur
Náhrada za použitý OA 22 800 x 0,252 + 2 042,88	= 7 788,48 eur

Modelová situácia B

Podnikateľ zaradí automobil do obchodného majetku

Podnikateľ zaradí OA do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Odpisovať ho bude rovnomerne podľa § 27 ZDP.

Odpisový plán – výpočet daňových odpisov
Rok	VC (eur)	OR (eur)	ZC (eur)
2023	36 000	36 000 : 4 = 9 000	36 000 – 9 000 = 27 000
2024	36 000	36 000 : 4 = 9 000	27 000 – 9 000 = 18 000
2025	36 000	36 000 : 4 = 9 000	18 000 – 9 000 = 9 000
2026	36 000	36 000 : 4 = 9 000	9 000 – 9 000 = 0

Daňové výdavky v roku 2023
OR	= 9 000 eur
VPHL (20 400 x 5,6 : 100) x 1,50	= 1 713,60 eur
VU+O	= 700 eur
VP	= 1 100 eur
Daňové výdavky celkom	= 12 513,60 eur

Daňové výdavky v roku 2024
OR	= 9 000 eur
VPHL (22 800 x 5,6 : 100) x 1,60	= 2 042,88 eur
VU+O	= 1 000 eur
VP	= 1 100 eur
Daňové výdavky celkom	= 13 142,88 eur

Porovnanie modelovej situácie A a B (v eur)	Daňové výdavky rok 2023	Daňové výdavky rok 2024	Rozdiel
Modelová situácia A	6 660,60	12 513,60	5 853
Modelová situácia B	7 788,48	13 142,88	5 354,40

Porovnanie modelovej
situácie A a B (v eur)

Daňové výdavky

rok 2023

Daňové výdavky

rok 2024

Rozdiel

Modelová situácia A

6 660,60

12 513,60

5 853

Modelová situácia B

7 788,48

13 142,88

5 354,40

Pre podnikateľa je výhodnejšie pri najazdenom počte km a obstarávacej cene OA 36 000 eur, aby automobil zaradil do OM.

Pri rozhodovaní, či zaradiť automobil do obchodného majetku alebo nie a tým optimalizovať výšku dane z príjmov FO, by mal podnikateľ brať do úvahy:

▪ počet ubehnutých km, ktorý je veľmi dôležitým kritériom. Čím vyšší počet km podnikateľ za účelom podnikania najazdí, tým vyššie daňové výdavky dosiahne. Preto platí, že pri tých podnikateľských činnostiach, kde podnikateľ musí najazdiť veľký počet km, je výhodnejšie nezaradiť automobil do obchodného majetku a využívať ho ako súkromný OA,

▪ VC osobného automobilu. Čím je VC vyššia, tým je daňový OR vyšší. Ak podnikateľ plánuje obstarať automobil s vysokou VC, bude pre neho pravdepodobné výhodnejšie zaradiť OA do obchodného majetku a odpisovať ho,

▪ dobu odpisovania OA. OA zaradený v obchodného majetku sa odpisuje 48 mesiacov. Po 4 rokoch je OA odpísaný a jeho zostatková cena je 0 eur. V ďalších rokoch už podnikateľ nemôže uplatniť OR ako daňový výdavok a tak si znížiť ZD a daň z príjmov FO,

▪ u OA zaradeného v obchodnom majetku, ktorý je už odpísaný, sa pravdepodobne zvýšia výdavky na údržbu a opravy. Výdavky na údržbu a opravy môže zahnúť do daňových výdavkov. Toto zvýšenie však nebude také vysoké, ako boli odpisy OA,

▪ predaj OA. Pri rozhodovaní by mal podnikateľ uvažovať aj o tom, ako dlho plánuje automobil vlastniť a kedy ho plánuje predať. Nesmie zabudnúť na skutočnosť, že podľa § 6 ods. 5 písm. a) ZDP zdaniteľným príjmom je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom. T. z., že ak bude mať OA zaradený v obchodnom majetku a rozhodne sa ho po určitej dobe predať, príjem z predaja bude musieť zdaniť. Príjem z predaja bude jeho zdaniteľným príjmom a daňovým výdavkom bude zostatková cena OA, ktorá je po skončení odpisovania 0 eur. Ak napríklad podnikateľ predá OA obstaraný v januári 2019 v roku 2023 za 8 000 eur, zdaňovať bude celú sumu 8 000 eur, lebo zostatková cena OA k 31. 12. 2023 je 0 eur,

▪ vek automobilu. Ak je podnikateľ vlastníkom OA, ktorý vlastní ako FO – občan a chce ho začať využívať na podnikateľské účely pri pracovných cestách, je pre neho takmer vždy výhodnejšie nezaradiť automobil do OM,

▪ DPH. Ak je podnikateľ evidovaný ako platiteľ DPH a môže si odpočítať DPH z nákupu OA a aj jeho vybavenia, nielen z výdavkov vynaložených v súvislosti s prevádzkou OA, bude pre neho pravdepodobne výhodnejšie zaradiť automobil do obchodného majetku. Ak kupuje OA od „neplatiteľa DPH“, DPH si nemôže odpočítať a táto výhoda odpadá.

Otázky 3.33 – 3.34 vypracovala Ing. Jarmila Strählová

Preddavky na daň z príjmov PO

3.1 Platenie preddavkov do lehoty na podanie DP

Spoločnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2022 vykázala v riadku 500 základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 59 223,54 €, v riadku 560 vykázala zdaniteľné príjmy neprevyšujúce 49 790 €, v riadku 610 vykázala úľavu na dani podľa § 30a ZDP vo výške 2 200,50 €. V riadku 1110 daňového priznania uviedla daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň vo výške 6 683,03 € [(59 223,54 x 15 %) – 2 200,50], z čoho jej vyplynula povinnosť platiť v zdaňovacom období roka 2023 štvrťročné preddavky vo výške 2 559,11 € (6 683,03 € : 4 = 1 670,7575, po zaokrúhlení 1 670,76 €).

Na základe akej daňovej povinnosti a v akej výške budú platené preddavky v roku 2024 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023?

Keďže preddavky do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie platí spoločnosť podľa § 42 ods. 7 ZDP vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti, v roku 2024 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 bude naďalej platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 559,11 €, t. j. preddavky vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2022.

3.2 Preddavky po zlúčení spoločností

Spoločnosť A sa k 1. augustu 2024 (rozhodný deň) zlúčila so spoločnosťou B, pričom spoločnosť A k tomuto dňu zanikla a spoločnosť B sa stala jej právnym nástupcom. Spoločnosť A vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2023 daň pre výpočet preddavkov vo výške 10 000 € a spoločnosť B daň vo výške 20 000 €.

Akým spôsobom sa budú platiť preddavky?

Spoločnosť B od 1. 8. 2024 bude platiť preddavky zo súčtu dane, ktorú uviedla v daňovom priznaní za rok 2023 v riadku 1110 a dane, ktorú uviedla v daňovom priznaní za rok 2023 v riadku 1110 spoločnosť A. Táto daň je vo výške 30 000 € (10 000 € + 20 000 €), preto spoločnosť B bude počnúc augustom platiť mesačné preddavky vo výške 2 500 € (30 000 : 12 = 2 500 €). V súlade s § 42 ods. 7 ZDP (posledná veta) z tejto daňovej povinnosti platí spoločnosť B preddavky na daň aj v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2024, t. j. mesačné preddavky vo výške 2 500 €.

3.3 Preddavky zaplatené do lehoty na podanie daňového priznania v nižšej sume

Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2023, ktoré podala do 2. 4. 2024, uviedla v riadku 1110 daň na účely výpočtu preddavkov vo výške 20 000,75 €. Posledná známa daňová povinnosť spoločnosti uvedená v riadku 1110 daňového priznania za rok 2022 je vo výške 10 500,50 €.

Ako bude spoločnosť platiť preddavky?

▪ Spoločnosť bude v roku 2024 platiť preddavky takto:

- do 2. 4. 2024 2 625,13 €

- do 30. 4. 2024 1 666,73 €

- do 31. 5. 2024 1 666,73 €

- do 1. 7. 2024 1 666,73 €

- do 31. 7. 2024 1 666,73 €

- do 2. 9. 2024 1 666,73 €

- do 30. 9. 2024 1 666,73 €

- do 31. 10. 2024 1 666,73 €

- do 2. 12. 2024 1 666,73 €

- do 31. 12. 2024 1 666,73 €

▪ Do lehoty na podanie daňového priznania platí spoločnosť štvrťročný preddavok vypočítaný z dane za rok 2022 vo výške 2 625,13 € (10 500,50 € : 4 = 2 625,125 €, po zaokrúhlení 2 625,13 €).

▪ Po lehote na podanie daňového priznania platí mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2023 vo výške 1 666,73 € (20 000,75 € : 12 = 1 666,7291 €, po zaokrúhlení 1 666,73 €).

▪ Rozdiel na preddavkoch zaplatených do 2. 4. 2024 vypočítaných z dane za rok 2022, ktoré sú nižšie oproti preddavkom vypočítaným z dane za rok 2023 vo výške 2 375,06 € [(1 666,73 € x 3 mesiace) - 2 625,13 €], spoločnosť nedopláca.

3.4 Preddavky zaplatené do lehoty na podanie DP vo vyššej sume

Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2023 uviedla v riadku 1110 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 9 650,41 €. Posledná známa daňová povinnosť uvedená v riadku 1110 daňového priznania za rok 2022 je vo výške 18 576,04 €.

V akej výške bude spoločnosť platiť preddavky?

▪ Spoločnosť bude v roku 2024 platiť preddavky takto:

- do 31. 1. 2024 1 548,00 €

- do 29. 2. 2024 1 548,00 €

- do 2. 4. 2024 1 548,00 €

- do 1. 7. 2024 2 412,60 €

- do 30. 9. 2024 2 412,60 €

- do 31. 12. 2024 2 412,60 €

▪ Do lehoty na podanie daňového priznania platí spoločnosť mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2022 vo výške 1 548,00 € (18 576,04 € : 12 = 1 548,0033 €, po zaokrúhlení 1 548,00 €).

▪ Po lehote na podanie daňového priznania platí štvrťročné preddavky vypočítané z dane za rok 2023 vo výške 2 412,60 € (9 650,41 € : 4 = 2 412,6025 €, po zaokrúhlení 2 412, 60 €).

▪ Spoločnosť od začiatku roka do lehoty na podanie priznania zaplatila vyššie preddavky na daň o sumu 2 231,40 € [(1 548 € x 3 mesiace) - 2 412,60 €]. Rozdiel vo výške 2 231,40 € sa použije na preddavok 2. štvrťroka alebo sa na žiadosť daňovníka vráti.

3.5 Vrátenie preddavkov zaplatených do lehoty na podanie DP

Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2023 podanom do 2. 4. 2024 uviedla v riadku 1110 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 4 650,41 €. Posledná známa daňová povinnosť uvedená v riadku 1110 daňového priznania za rok 2022 je vo výške 16 976,04 €.

V akých termínoch musí spoločnosť platiť preddavky?

▪ Spoločnosť bude v roku 2024 platiť preddavky takto:

- do 31. 1. 2024 1 414,67 €

- do 29. 2. 2024 1 414,67 €

- do 2. 4. 2024 1 414,67 €

▪ Do lehoty na podanie daňového priznania platí spoločnosť mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2022 vo výške 1 414,67 € (16 976,04 € : 12 = 1 414,67 €).

▪ Po lehote na podanie daňového priznania spoločnosť preddavky neplatí, pretože daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedená v riadku 1110 daňového priznania za rok 2023 je nižšia ako 5 000 €.

▪ Spoločnosť na preddavkoch od začiatku roka do lehoty na podanie priznania zaplatila preddavky v celkovej výške 4 244,01 € (1 414,67 € x 3 mesiace). Keďže spoločnosť v roku 2024 nemá povinnosť platiť preddavky na daň, zaplatené preddavky vo výške 4 244,01 € správca dane na základe žiadosti spoločnosti vráti.

3.6 Predĺžená lehota na podanie DP

Spoločnosť si na základe oznámenia, ktoré podala daňovému úradu dňa 27. marca 2024, predĺžila lehotu na podanie priznania za rok 2023 do 30. 6. 2024. V tomto daňovom priznaní spoločnosť uviedla v riadku 1110 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 45 230,50 €. Posledná známa daňová povinnosť uvedená v riadku 1110 daňového priznania za rok 2022 je vo výške 15 223,29 €.

V akej výške platí spoločnosť do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania?

▪ Spoločnosť v roku 2024 platí preddavky takto:

- do 2. 4. 2024 3 805,82 €

- do 1. 7. 2024 3 805,82 €

- do 31. 7. 2024 3 769,21 €

- do 2. 9. 2024 3 769,21 €

- do 30. 9. 2024 3 769,21 €

- do 31. 10. 2024 3 769,21 €

- do 2. 12. 2024 3 769,21 €

- do 31. 12. 2024 3 769,21 €

▪ Do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 platí spoločnosť štvrťročné preddavky vypočítané z dane za rok 2022 vo výške 3 805,82 € (15 223,29 : 4 = 3 805,8225 €, po zaokrúhlení 3 805,82 €).

▪ Po uplynutí predĺženej lehoty na podanie daňového priznania počnúc mesiacom júlom platí mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2023 vo výške 3 769,21 € (45 230,50 € : 12 = 3 769,2083 €, po zaokrúhlení 3 769,21 €).

▪ Rozdiel vo výške 15 003,62 €, o ktorý sú preddavky zaplatené za I. a II. štvrťrok 2024 vypočítané z dane za rok 2022 nižšie oproti preddavkom vypočítaným z dane za rok 2023 [(3 769,21 € x 6 mesiacov) - (3 805,82 x 2 štvrťroky)], spoločnosť nedopláca.

3.7 Posledná známa daňová povinnosť - daňová strata

Spoločnosť vykázala v daňovom priznaní za rok 2022 daňovú stratu. Dňa 2. 4. 2024 podala daňové priznanie za rok 2023, v ktorom uviedla v riadku 1110 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 10 830 €.

Platí spoločnosť preddavky do lehoty na podanie daňového priznania?

▪ Spoločnosť v roku 2024 platí preddavky takto:

- do 1. 7. 2024 2 707,50 €

- do 30. 9. 2024 2 707,50 €

- do 31. 12. 2024 2 707,50 €

▪ Do lehoty na podanie daňového priznania spoločnosť preddavky neplatí, pretože jej posledná známa daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní za rok 2022 je nulová (daňová strata).

▪ Po lehote na podanie daňového priznania platí štvrťročné preddavky vypočítané z dane za rok 2023 (r. 1110 priznania) vo výške 2 707,50 € (10 830 € : 4).

▪ Preddavok vypočítaný z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (rok 2023) vo výške 2 707,50 € spoločnosť za I. štvrťrok 2024 nedopláca.

3.8 Predĺžená lehota na podanie DP do 30. 4. 2024

Spoločnosť si na základe oznámenia, ktoré podala daňovému úradu dňa 27. marca 2024, predĺžila lehotu na podanie priznania za rok 2023 do 30. 4. 2024. V tomto daňovom priznaní spoločnosť uviedla v riadku 1110 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 13 230,50 €. Posledná známa daňová povinnosť uvedená v riadku 1110 daňového priznania za rok 2022 je vo výške 18 223,29 €.

V akých výškach platí spoločnosť preddavky za jednotlivé obdobia?

▪ Spoločnosť v roku 2024 platí preddavky takto:

- do 31. 1. 2024 1 518,61 €

- do 29. 2. 2024 1 518,61 €

- do 2. 4. 2024 1 518,61 €

- do 30. 4. 2024 1 518,61 €

- do 1. 7. 2024 3 307,63 €

- do 30. 9. 2024 3 307,63 €

- do 31. 12. 2024 3 307,63 €

▪ Do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 platí spoločnosť mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2022 vo výške 1 518,61 € (18 223,29 € : 12 = 1 518,6075 €, po zaokrúhlení 1 518,61 €).

▪ Po predĺženej lehote na podanie daňového priznania počnúc II. štvrťrokom platí štvrťročné preddavky vypočítané z dane za rok 2023 vo výške 3 307,63 € (13 230,50 € : 4 = 3 307,625 €, po zaokrúhlení 3 307,63 €).

▪ Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2023 vznikne spoločnosti na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie tohto daňového priznania naviac zaplatená suma 2 766,81 € [(1 518,61 x 4 mesiace) – 3 307,63 €]. Do predpisu vyrovnania preddavkov na daň vstupujú len preddavky splatné do lehoty na podanie daňového priznania. Rozdiel v sume 2 766,81 € použije správca dane na preddavok II. štvrťroka 2024 alebo ho na základe žiadosti daňovníkovi vráti.

3.9 Preddavky do lehoty na podanie DP stanovené inak

Na základe žiadosti spoločnosti určil správca dane na obdobie od 1. 1. 2024 do 31. 3. 2024 platenie preddavkov na daň inak v súlade s § 42 ods. 10 ZDP. Za toto obdobie má spoločnosť platiť preddavky na daň na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za rok 2022 vo výške 10 000 € mesačne. Pretože uvedená suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú preddavky platené, na základe žiadosti spoločnosti správca dane určil rozhodnutím na obdobie od 1. 1. 2024 do 31. 3. 2024 platenie mesačných preddavkov vo výške 2 000 €. Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2023, ktoré podala v marci 2024, uviedla pre výpočet výšky preddavkov v riadku 1110 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 36 000 €.

Aké bude platenie preddavkov v roku 2024?

▪ Platenie preddavkov v roku 2024 bude takéto:

- do 31. 1. 2024 2 000,00 €

- do 29. 2. 2024 2 000,00 €

- do 2. 4. 2024 2 000,00 €

- do 30. 4. 2024 3 000,00 €

- do 31. 5. 2024 3 000,00 €

- do 1. 7. 2024 3 000,00 €

- do 31. 7. 2024 3 000,00 €

- do 2. 9. 2024 3 000,00 €

- do 30. 9. 2024 3 000,00 €

- do 2. 12. 2024 3 000,00 €

- do 31. 12. 2024 3 000,00 €

▪ Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 platí spoločnosť mesačné preddavky určené správcom dane rozhodnutím vo výške 2 000 €.

▪ Po lehote na podanie daňového priznania počnúc mesiacom aprílom platí mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2023 (r. 1110 priznania) vo výške 3 000 € (36 000 € : 12 = 3 000 €).

▪ Rozdiel vo výške 3 000 €, o ktorý sú preddavky zaplatené za január, február a marec 2024 určené rozhodnutím nižšie oproti preddavkom vypočítaným z dane za rok 2023 [(3 000 € x 3 mesiace) - (2 000 x 3 000 mesiace)] spoločnosť nedopláca.

3.10 Preddavky do lehoty na podanie DP u právneho nástupcu

Spoločnosť A sa zlúčila so spoločnosťou B dňa 1. novembra 2023. Od novembra 2023 platila spoločnosť A mesačné preddavky vo výške 2 240 €. Tieto vypočítala zo súčtu dane zaniknutej spoločnosti B v sume 3 780 € (r. 500 v sume 18 000 € x 21 %) a svojej daňovej povinnosti v sume 23 100 € (r. 500 v sume 110 000 x 21 %), ktorú uviedli tieto spoločnosti v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2022 v riadku 1110. V riadku 610 spoločnosti neuplatňovali úľavu na dani podľa ZDP.

V akej výške budú platené preddavky v roku 2024 do lehoty na podanie daňového priznania?

V súlade s § 42 ods. 7 ZDP platí spoločnosť A preddavky na daň aj v roku 2024 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2023 zo súčtu daňových povinností zaniknutej spoločnosti B a právneho nástupcu spoločnosti A za zdaňovacie obdobie roka 2022, t. j. mesačné preddavky vo výške 2 240 €.

3.11 Preddavky pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok

Spoločnosť si stanovila hospodársky rok od 1. júna 2024 do 31. mája 2025. Obdobie od 1. 1. 2024 do 31. 5. 2024 predstavuje samostatné zdaňovacie obdobie, za ktoré daňovník podá daňové priznanie v lehote do 2. 9. 2024 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 8. 2024). Daň pre určenie preddavkov na daň uvedená v riadku 1110 tohto daňového priznania je vo výške 11 200 €. Podľa daňového priznania za rok 2023, ktoré spoločnosť podala v lehote do 2. 4. 2024, daň na účely platenia preddavkov je vo výške 24 000 €.

Ako spoločnosť platí preddavky počas hospodárskeho roka?

Spoločnosť počas hospodárskeho roka platí preddavky týmto spôsobom:

▪ Do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2024 do 31. 5. 2024, t. j. v období od 1. 6. 2024 do 31. 8. 2024 platí spoločnosť mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2023 vo výške 2 000 € (24 000 € : 12 = 2 000). Splatnosť preddavkov je 2. 7. 2024, 31. 7. 2024 a 2. 9. 2024.

▪ Po lehote na podanie daňového priznania, t. j. od 1. 9. 2024 do 31. 5. 2025 platí štvrťročné preddavky vypočítané z dane za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od 1. 1. 2024 do 31. 5. 2024, vo výške 2 800 € (11 200 :4 = 2 800 €). Splatnosť štvrťročných preddavkov je 2. 12. 2024, 28. 2. 2025 a 31. 5. 2025.

▪ Spoločnosť na preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia (hospodárskeho roka), t. j. od 1. 6. 2024 do uplynutia lehoty na podanie priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od 1. 1. 2024 do 31. 5. 2024, t. j. do 2. 9. 2024 (najbližší nasledujúci pracovný deň po 31. 8. 2024) zaplatila preddavky v celkovej výške 6 000 € (2 000 € x 3 mesiace). Keďže zaplatené preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sú vyššie ako preddavky vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, suma 3 200 € [(2 000 € x 3 mesiace) - 2 800 €] sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti.

3.12 Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie – daňová strata

Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2023 podanom v lehote do 2. 4. 2024 vykázala stratu. Posledná známa daňová povinnosť spoločnosti uvedená v riadku 1110 daňového priznania za rok 2022 je vo výške 10 688,37 €.

Musí spoločnosť po lehote na podanie daňového priznania platiť preddavky?

▪ Spoločnosť bude v roku 2024 platiť preddavky takto:

- do 2. 4. 2024 2 672,09 €

▪ Do lehoty na podanie daňového priznania platí spoločnosť štvrťročné preddavky vypočítané z dane za rok 2022 vo výške 2 672,09 € (10 688,37 € : 4 = 2 672,0925 €, po zaokrúhlení 2 679,09 €).

▪ Po lehote na podanie daňového priznania preddavky neplatí. Preddavok zaplatený do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 vo výške 2 672,09 € správca dane na základe žiadosti daňovníkovi vráti.

3.13 Preddavky po lehote na podanie DP

Spoločnosť podá daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2023 do 2. 4. 2024. V daňovom priznaní vykáže v riadku 500 základ dane znížený o odpočet daňovej straty vo výške 180 523 €, v riadku 560 vykáže zdaniteľné príjmy presahujúce 49 790 €, riadok 610 nevyplní (neuplatňuje žiadnu úľavu na dani z príjmov podľa ZDP).

V akej výške bude platiť preddavky na daň v roku 2024 po lehote na podanie daňového priznania?

Spoločnosť v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2023 uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 37 909,83 € (180 523 x 21 %), z čoho jej vyplynie povinnosť platiť v roku 2024 mesačné preddavky na daň vo výške 3 159,15 € (1/12 zo 37 909,83 = 3 159,1525, po zaokrúhlení 3 159,15).

3.14 Preddavky z dane týkajúcej sa časti zdaňovacieho obdobie

Spoločnosť vznikla podľa výpisu z obchodného registra 1. 6. 2023. Do 2. 4. 2024 podá daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od 1. 6. 2023 do 31. 12. 2023. V daňovom priznaní (riadok 1110) vykáže daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie [(r. 500 x 15 %) – r. 610] vo výške 5 140,86 €.

Z akej sumy bude spoločnosť platiť preddavky?

Podľa § 42 ods. 5 ZDP daň za kratšie zdaňovacie obdobie sa neprepočítava na celé zdaňovacie obdobie, preto bude spoločnosť v roku 2024 platiť preddavky zo sumy dane 5 140,86 €.

3.15 Preddavky u daňovníka, ktorý podáva DP prvýkrát v predĺženej lehote

Spoločnosť vznikla v apríli 2023 a podáva prvýkrát daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2023 v predĺženej lehote do 30. 6. 2024. V tomto daňovom priznaní uvedie v riadku 1110 daň na účely určenia výšky preddavkov v sume 5 250 €.

V akej výške a v akých termínoch bude spoločnosť platiť preddavky na daň v roku 2024?

Keďže spoločnosť v riadku 1110 uvedie daň vo výške 5 250 €, je povinná v roku 2024 platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 312,50 € (5 250 € : 4). Do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania preddavky neplatí. Sumu preddavkov splatných do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. za I. a II. štvrťrok vo výške 2 625 € (1 312,50 x 2) vyrovnáva v súlade s § 42 ods. 8 ZDP do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí predĺženej lehoty na podanie daňového priznania, t. j. v danom prípade do 31. 7. 2024.

Spoločnosť bude platiť preddavky v roku 2024 takto:

▪ do 31. 7. 2024 2 625,50 € do 30. 9. 2024 1 312,50 €

▪ do 31. 12. 2024 1 312,50 €

3.16 Preddavky u daňovníka, ktorý podáva DP prvýkrát

Spoločnosť vznikla 1. mája 2023 a podáva prvýkrát daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2023 v lehote do 2. 4. 2024. V tomto daňovom priznaní, ktoré trvalo od 1. 5. 2023 do 31. 12. 2023, uvedie v riadku 1110 daň na účely určenia výšky preddavkov na daň v sume 12 710 €.

V akej výške a v akých termínoch bude spoločnosť platiť preddavky v roku 2024?

Keďže spoločnosť v riadku 1110 tohto daňového priznania vykáže daň vo výške 12 710 €, je povinná v roku 2024 platiť štvrťročné preddavky vo výške 3 177,50 € (12 710 € : 4 =3 177,50 €). V súlade s § 42 ods. 8 ZDP preddavky do lehoty na podanie daňového priznania neplatí. Sumu preddavku splatnú do lehoty na podania priznania, t. j. za I. štvrťrok 2024 vo výške 3 177,50 € zaplatí do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. v danom prípade do 30. 4. 2024.

Spoločnosť platí preddavky v roku 2024 takto:

▪ do 30. 4. 2024 3 177,50 € do 1. 7. 2024 3 177,50 €

▪ do 30. 9. 2024 3 177,50 € do 31. 12. 2024 3 177,50 €

Otázky 3.35 – 3.50 vypracovala Ing. |Jana Bielená

Zákon o dani z príjmov – zmeny týkajúce sa FO

V priebehu roka 2023 boli vykonané zmeny zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP), ktoré nadväzujú na úpravy iných právnych predpisov alebo boli predložené z iniciatívy poslancov Národnej rady SR. Do konca novembra 2023 bolo schválených desať noviel ZDP, pričom nie všetky sa dotýkali fyzických osôb.

Novely ZDP

Novelami upravujúcimi oblasť zdanenia fyzických osôb, resp. vzťahujúcich sa aj na fyzické osoby napr. v oblasti daňových výdavkov, ak sú tieto fyzické osoby podnikateľmi - zamestnávateľmi, sú úpravy vykonané v zákone:

• č. 60/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP, v ktorej sa rieši osobitná legislatívna úprava pre uplatnenie daňových výdavkov na prevádzku vlastných materských škôl alebo prevádzku vlastných jaslí zamestnávateľa,

• č. 65/2003 Z. z., čo je zákon o pomoci v hmotnej núdzi, v ktorom sa v čl. III novelizovali ustanovenia týkajúce sa poskytnutia daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) ZDP,

• č. 128/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP, v ktorom sa vykonali úpravy v oblasti zdaňovania príjmov športových odborníkov a zdanenie výnosov z neštátnych dlhopisov v prípade nerezidentov (daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou – ďalej len „daňovník s ODP“),

• č. 205/2023 Z. z. - zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, v ktorom sa vykonali legislatívno-technické úpravy poznámok pod čiarou a úpravy ZDP vyvolané zmenou v pojmoch podľa nového zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe,

• č. 278/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP, pričom tento vypúšťa právnu úpravu týkajúcu sa pravidla pre kontrolované zahraničné spoločnosti pre fyzické osoby tzv. CFC pravidlá,

• č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa v čl. III týkajúceho sa ZDP vykonala legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na vymedzenie pojmu „nebezpečný výrobok“ v zákone o všeobecnej bezpečnosti výrobkov,

• č. 309/2023 Z. z. – zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa v čl. XIV novelizoval ZDP, ktorý v oblasti fyzických osôb zaviedol napr. oslobodenie nepeňažných plnení poskytnutých formou napr. zamestnaneckých akcií,

• č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP, ktorý bol poslaneckým návrhom, v ktorom sa vykonali úpravy vo viacerých oblastiach týkajúcich sa investovania fyzickými osobami.

Úprava daňových výdavkov
pre vybrané predškolské zariadenia

NR SR dňa 8. 2. 2023 schválila zákon č. 60/2023 Z. z., ktorým sa doplnilo s účinnosťou od 15. 3. 2023 ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.

Uvedenou úpravou sa nerozširujú daňové výdavky zamestnávateľa o tieto vybrané predškolské zariadenia, len sa mení ich uplatňovanie.

Kým do účinnosti citovanej novely ZDP, t. j. zákona č. 60/2023 Z. z., bolo možné výdavky na takéto zariadenia uplatňovať v rámci výdavkov na vlastné zariadenia zamestnávateľa na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, ktoré však boli svojou výškou obmedzené podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, po účinnosti schválených zmien sa posudzujú samostatne a môžu byť u zamestnávateľa uplatnené v daňových výdavkoch v plnej výške.

Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou

• do 14. 3. 2023 (vrátane) zamestnávateľ postupuje podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

• od 15. 3. 2023 (vrátane) zamestnávateľ postupuje podľa nového ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) nového desiateho bodu zákona č. 60/2023 Z. z., podľa ktorého sú daňovými výdavkami zamestnávateľa výdavky (náklady) na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s odkazmi na príslušné predpisy upravujúce zriadenia a fungovanie týchto zariadení.

Zmena sa vzťahuje
na výdavky (náklady) zamestnávateľa

na prevádzku vlastných materských škôl alebo vlastných jaslí, tzn. zamestnávateľ je zriaďovateľom materskej školy alebo jaslí.

Na strane zamestnanca
je použitie predškolského zariadenia oslobodeným príjmom

podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP. Podľa tohto ustanovenia je príjem zamestnanca zo závislej činnosti za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi oslobodený od dane. Takýto oslobodený nepeňažný príjem musí byť osobitne uvedený na mzdovom liste, tak ako aj iné oslobodené plnenia poskytnuté zamestnávateľom.

Úprava v zdanení športových odborníkov a výnosov z podnikových dlhopisov plynúcich daňovníkom s ODP

NRSR dňa 29. marca 2023 schválila zákon č. 128/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZDP (ďalej len „zákon č. 128/2023 Z. z.“).

Úpravy sa týkajú:

Zdaňovanie príjmov
športových odborníkov

Cieľom legislatívnych úprav je zjednodušiť administratívnu náročnosť a podávanie daňových priznaní pre športových odborníkov, ktorí dosahujú príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.

V dôsledku zmien vykonaných v § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 ZDP, z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR z činnosti športového odborníka podľa § 6 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“ a „športový odborník“), ak ide o príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP (t. j. nejde o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 cit. zákona), sa v súlade s ust. § 43 ods. 3 písm. u) ZDP daň vyberá zrážkou.

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o uvedené príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane (§ 43 ods. 6 ZDP).

Daň zrážkou z príjmov

podľa § 43 ods. 3 písm. u) ZDP sa nevyberie vtedy, ak športový odborník uplatní postup podľa § 43 ods. 14 ZDP, t. j. ak sa vopred písomne dohodne s platiteľom dane na tom, že platiteľ dane z uvedených príjmov daň zrážkou nevyberie, čo znamená že je potom povinný si svoju daňovú povinnosť z týchto príjmov vyrovnať osobne, prostredníctvom daňového priznania vo väzbe na § 32 ZDP.

Postup podľa § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 ZDP sa neuplatní pri zdanení príjmov plynúcich športovému odborníkovi s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a 51 zákona o športe.

Daňovú povinnosť z týchto príjmov patriacich medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani, je športový odborník aj naďalej povinní vyrovnať si osobne, prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby podaného vo väzbe na ust. § 32 ZDP.

Uvedené legislatívne úpravy nadobúdajú účinnosť od 1. mája 2023, pričom postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 ZDP v znení účinnom od 1. mája 2023 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zzu ZDP prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. januára 2024.

Zúženie predmetu dane nerezidenta o výnosy z neštátnych dlhopisov

[§ 16 ods. 1 písm. e) tretí bod, § 43 ods. 2 a § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov]

Zákonom č. 128/2023 Z. z. sa v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP upravuje (zužuje) rozsah príjmov daňovníka s ODP, ktorých zdroj je na území SR. Touto úpravou sa opätovne zavádza spôsob daňového posúdenia dlhopisov, ktorý bol platný do 31. decembra 2022, tzn. predmetom dane z príjmov daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR nie sú výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok (štátnych ako aj neštátnych). Tieto legislatívne úpravy nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, ktorým je 18. apríl 2023. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzt ZDP sa ustanovenie § 43 ods. 6 písm. d) ZDP v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.

Úpravy súvisiace s investovaním
do novovzniknutých firiem
a iné podľa zákona 309/2023 Z. z.

Daňové zvýhodnenia premietnuté do ustanovení ZDP, ktoré boli prijaté zákonom č. 309/2003 Z. z., zaviedli oslobodenie na strane zamestnancov aj podnikateľov, ktorý svojou prácou podporujú novovzniknuté spoločnosti a ako odmenu za vykonanú prácu im boli, namiesto vyplatenej odmeny, poskytnuté nepeňažné plnenia formou akcií alebo obchodných podielov, tejto spoločnosti, pre ktorú prácu vykonali.

V nadväznosti na základné ustanovenia § 2 ZDP je zdaniteľným príjmom každý príjem, ktorý nie je od dane oslobodený ani vylúčený z predmetu dane, pričom ak takýto príjem vypláca platiteľ tohto príjmu a ide o príjem vymedzený v § 5 ZDP, ide o príjem zo závislej činnosti vyplácaný zamestnávateľom zamestnancovi. Tento príjem môže byť peňažný, ale aj nepeňažný, pričom za nepeňažný príjem sa považuje aj forma zvýhodnenia.

Takáto situácia nastáva aj v prípadoch, ak by zamestnávateľ ako formu odmeny poskytol zamestnancovi akcie vlastnej spoločnosti (zamestnanecké akcie).

Práve z dôvodu, že väčšina začínajúcich spoločností, ktoré nie sú ešte etablované na trhu a ich akcie nie je ešte možné oceniť reálnou hodnotou (cenou obvyklou/trhovou cenou), a to z dôvodu, že nie sú obchodované na trhoch s cennými papiermi a nevznikajú ani nároky na výplaty podielov na zisku, lebo spoločnosti ešte nevytvorili taký zisk, ktorý by sa mohol rozdeľovať medzi akcionárov, pričom tieto akcie používajú ako formu odmeňovania zamestnancov, dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2024 k oslobodeniu takýchto zvýhodnení po splnení zákonom určených podmienok.

Zvýhodnenie formou oslobodenia

takýchto odmien v súvislosti s odmenou za prácu pre spoločnosť a tým aj podpory rozvoja týchto spoločností sa bude týkať nielen zamestnancov vyplácajúcej spoločnosti, pre ktorú pracujú (zamestnávateľa), ale aj tzv. „kontraktorov“ (daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorí budú ochotní ísť do rizika, že namiesto peňazí dostanú napr. akcie, ktoré nemusia v budúcnosti generovať zisk, ak plány spoločnosti neprinesú ekonomické úžitky.

Uvedené daňové zvýhodnenie sa nebude týkať len akciových spoločností a akcií, ale aj obchodných podielov na vlastníctve spoločnosti, napr. na spoločnosti s ručením obmedzeným.

Z uvedeného vyplýva, že ak tieto spoločnosti namiesto finančnej odmeny za vykonanú prácu pre vyplácajúcu spoločnosť, poskytnú zamestnancovi alebo „kontraktorovi“ nepeňažnú odmenu (príjem) formou akcie alebo podielu na spoločnosti, potom daňové zvýhodnenie spočíva v skutočnosti, že v momente ich prijatia je takýto nepeňažný príjem oslobodený od zdanenia.

Nadobudnuté akcie alebo majetkové podiely budú zdaňované až pri ich predaji zamestnancom alebo „kontraktorom“

ktorý ich získal týmto spôsobom, pričom z dôvodu, že boli v čase prijatia oslobodené od dane, na príjem z ich predaja nebude môcť byť už uplatnené oslobodenie od dane, platné pre príjem z predaja cenných papierov a z predaja obchodných podielov nastavené v § 9 ZDP.

V prípade tzv. zamestnaneckých akcií je oslobodenie uvedené v § 5 ods. 7 novom písmene q) zákona č. 309/2023 Z. z.

Podľa § 5 ods. 7 písm. q) ZDP sa oslobodenie nepeňažného plnenia od dane u zamestnanca týka takého nepeňažného plnenia, ktoré prijal formou zamestnaneckej akcie na spoločnosti svojho zamestnávateľa alebo obchodného podielu na spoločnosti svojho zamestnávateľa, pričom takto prijaté nepeňažné plnenie sa ocení nominálnou hodnotou akcie alebo hodnotou vkladu, ktorý takto prijal.

Uvedené znenie znamená, že na ocenenie takéhoto nepeňažného plnenia sa nepoužije ocenenie príjmu podľa § 2 písm. c) zákona (tzv. cenou obvyklou), pretože v tomto konkrétnom prípade zákon hovorí inak a ocenenie je upravené priamo v tomto ustanovení, t. j. v § 5 ods. 7 písm. q) zákona č. 309/2023 Z. z.

Za vklad sa považuje vklad definovaný v § 2ac, ktorý sa oceňuje spôsobom určeným v § 25a, pričom zamestnávateľ poskytne obchodný podiel svojmu zamestnancovi.

Predmetné nepeňažné plnenie
je však u zamestnanca oslobodené výlučne po súčasnom splnení dvoch zákonom ustanovených podmienok

a to

• zamestnávateľ nevyplácal počas svojej činnosti podiely na zisku, pričom akonáhle v niektorom zdaňovacom období prišlo k vyplateniu podielu na zisku z činnosti spoločnosti/zamestnávateľa akékoľvek nepeňažné plnenie poskytnuté formou uvedenou v tomto ustanovení už nebude oslobodeným príjmom.

K tomuto je v dôvodovej správe k úprave zákona uvedené, že ak napríklad bolo nepeňažné plnenie formou akcie v uvedených prípadoch nadobudnuté vo februári 2025 a v marci 2025 boli vyplatené podiely na zisku z roku 2024, nadobudnuté nepeňažné oslobodenie sa dodaní spôsobom ustanoveným v zákone.

• nadobudnuté zamestnanecké akcie nesmeli byť a ani nesmú byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.

Obdobná úprava ako pre zamestnancov v § 5 ods. 7 písm. q) ZDP je uvedená aj pre tzv. kontraktorov spoločností, t. j. pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktorý nadobudli akcie alebo obchodné podiely v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti pre spoločnosť, od ktorej takto získali jej akcie alebo obchodné podiely a táto úprava je uvedená v § 9 ods. 1 písm. p) zákona č. 309/2023 Z. z.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzw ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 5 ods. 7 písm. q) ZDP a § 9 ods. 1 písm. p) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2024 použije na nepeňažné plnenia nadobudnuté po 31. 12. 2023.

Ak by sa následne predávali akcie a obchodné podiely na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli nadobudnuté ako oslobodené
nepeňažné plnenie

podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) ZDP, tieto sú vždy zdaniteľným príjmom, či už ako ostatný príjem podľa § 8 ZDP, ak ich predáva zamestnanec alebo ako príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak ich predáva daňovník dosahujúci tieto príjmy. Žiadne z oslobodení nastavených v rámci § 9 ZDP pre príjmy z predaja cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je možné pre takto nadobudnuté akcie a obchodné podiely použiť.

Zákonom č. 309/2023 Z. z. sa v § 9 ods. 1 dopĺňa nové písmeno r), podľa ktorého je od dane oslobodený príjem z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP po uplynutí troch rokov od jej nadobudnutia, okrem prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutého ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. r) a § 9 ods. 1 písm. p) ZDP a prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

Týmto doplnením sa zavádza nové oslobodenie pre príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzw ods. 2 zákona č. 309/2023 Z. z. sa nové oslobodenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. r) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2024 použije na obchodné podiely nadobudnuté po 31. 12. 2023.

Úpravy súvisiace s investovaním
podľa zákona č. 315/2023 Z. z.

Úpravy, ktoré boli prijaté v oblasti príjmov z predaja cenných papierov zákonom č. 315/2023 Z. z., upravujú oslobodenie

• príjmov z predaja cenných papierov

- príjmov z predaja cenných papierov, prijatých na obchodovanie na regulovaný trh, ktoré zostalo nezmenené,

- ostatných cenných papierov s určitými výnimkami, po uplynutí zákonom určeného časového testu,

- príjmov z tzv. redemácie podielových listov, t. j. vyplatenia (vrátenia podielových listov,

• vybraných príjmov súvisiacich s virtuálnou menou.

Všetky tieto opatrenia sú zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2024 a podľa prechodného ustanovenia § 52zzx zákona č. 315/2023 Z. z. sa použijú prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začína 1. januára 2024.

Cenné papiere

Podľa doplneného znenia § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 315/2023 Z. z. sa zavádza oslobodenie od dane fyzickej osoby pre príjmy z vyplatenia podielových listov podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP, a to po uplynutí troch rokov od ich vydania, pričom oslobodenie sa nevzťahuje na príjem z vyplatenia podielových listov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

V nadväznosti na uvedenú legislatívnu zmenu sú vykonané súvisiace legislatívno-technické úpravy v § 43 ods. 3 písm. b) a § 43 ods. 10 ZDP.

V prípade príjmov z predaja cenných papierov, ktoré sa zahrňujú medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP

• zostáva platné oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP pre príjmy z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (§ 3 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, pričom toto oslobodenie sa nevzťahuje na príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

• zavádza sa oslobodenie v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP pre príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí troch rokov od ich nadobudnutia.

V tomto prípade však výnimku z tohto oslobodenia tvoria

- dočasné listy, vkladové listy, pokladničné poukážky, vkladné knižky, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky, náložné listy, skladištné listy, skladiskové záložné listy, tovarové záložné listy, družstevné podielnické listy a vkladové potvrdenky uvedené v sústave cenných papierov podľa zákona o cenných papieroch,

- príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

Virtuálna mena

Ako prvé bola v § 2 ZDP doplnená definícia pre virtuálnu menu, a to v § 2 písm. ai) ZDP, podľa ktorej je virtuálnou menou digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutné naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Zároveň boli doplnené aj ďalšie definície súvisiace s virtuálnou menou, a to

• v § 2 písm. aj), a to definícia stablecoinu, ktorým sa rozumie akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu,

• v § 2 písm. al), a to staking, ktorým sa rozumie prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti.

Mení sa aj pôvodná definícia pojmu predaj virtuálnej meny, ktorým sa v zmysle § 2 písm. ak) ZDP rozumie výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby, odplatný prevod virtuálnej meny alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin. Touto zmenou sa od 1. 1. 2024 za predaj virtuálnej meny nepovažuje výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu.

Z pohľadu zdanenia sa mení zdanenie len pre daňovníkov, ktorí príjem z predaja virtuálnej meny dosahujú mimo podnikateľskej činnosti, t. j. mimo príjmov podľa § 6 ZDP. V takomto prípade ide o príjmy zaraďované medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Zdanenie príjmu z predaja virtuálnej meny sa podľa novej úpravy v ZDP odvíja predovšetkým od doby držby virtuálnej meny, pričom ak príjem z predaja virtuálnej meny podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP plynie do jedného roka od jej nadobudnutia, je tento príjmom zahrňovaným do čiastkového základu dane z ostatných príjmov a zdaňovaný progresívnou sadzbou dane podľa § 15 ZDP vo výške 19 % a 25 %, po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia je tento príjmom zahrňovaným do osobitného základu dane podľa § 51e ZDP a zdaňovaný sadzbou dane vo výške 7 %.

Ing. Miroslava Brnová

3.51 Náklady na prevádzku

Materská škôlka spĺňa všetky náležitosti školského zákona a bude zaradená do siete škôl. Materská škôlka je financovaná z prostriedkov podielových daní, príspevkov rodičov a zvyšné náklady financuje zamestnávateľ. Materskú škôlku zriadila a prevádzkuje aj pre potreby zamestnávateľa tretia osoba. Zamestnávateľ nie je zriaďovateľom tejto materskej škôlky iba sa spolupodieľa na nákladoch materskej škôlky.

Je možné uplatniť náklady na prevádzku materskej škôlky ako daňové?

Môžu sa aj v takomto prípade uznať zamestnávateľovi ako daňové výdavky podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) desiaty bod ZDP náklady na materskú škôlku?

Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom prípade nejde o vlastnú materskú škôlku zamestnávateľa, ktorú by prevádzkoval ako zriaďovateľ, nie je možné uznať výdavky platené na prevádzku škôlky zriadenej inou osobou v rámci daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. c) desiaty bod ZDP.

3.52 Cestovné náhrady pre konateľa

Uplatňujú sa výdavky pri používaní motorového vozidla nezahrnutého v obchodnom majetku v prípade jednoosobovej s.r.o. kde je jeden spoločník zároveň aj konateľ, nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani mandátnu zmluvu ani zmluvu o výkone funkcie so spoločnosťou. Konateľ používa na pracovné cesty buď svoje súkromné auto alebo auto ktoré má vypožičané.

Postupuje konateľ pri preukazovaní spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov alebo podľa zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (zákon o CN), ktorý umožňuje použiť cenu PHL vyhlásenú štatistickým úradom?

Ustanovenie § 7 zákona o CN rieši náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, pričom v ods. 1 uvádza, že ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Aj keď zákon o cestovných náhradách uvádza, že podľa tohto zákona sa posudzujú aj náhrady poskytnuté osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu (člen predstavenstva, člen dozornej rady, člen správnej rady, člen poradného orgánu, člen koordinačného orgánu, konateľ spoločnosti a pod.), upravuje poskytovanie PHL len v prípade použitia cestného motorového vozidla iného ako poskytnutého zamestnávateľom.

Ak by teda konateľ využíval cestné motorové vozidlo

▪ iné ako zamestnávateľa, postupuje pri uplatňovaní PHL podľa zákona o CN,

▪ zamestnávateľa postupuje pri uplatňovaní PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

3.53 Uplatnenie paušálnych výdavkov podnikateľa

Daňovník/fyzická osoba dosahuje v roku 2023 príjmy zo živnosti vo výške 20 000 eur (vykonáva živnosť celý rok) a dosahuje príjmy z použitia diela vo výške 12 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky.

Môže si daňovník uplatniť len sumu paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 20 000 eur v úhrne zo všetkých príjmov dosahovaných z podnikania a z použitia diela?

Nie. V súlade s § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatní daňovník maximálnu sumu vo výške 20 000 eur samostatne, a to z príjmu zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela, t. j.

▪ pri príjmoch zo živnosti vo výške 20 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 12 000 eur, t. j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur),

▪ pri príjmoch z použitia diela vo výške 12 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 7 200 eur, t. j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur).

3.54 Príjem z predaja osobného automobilu u FO

Živnostník kúpil v roku 2021 osobné motorové vozidlo (hmotný odpisovaný majetok), ktoré zaradil do obchodného majetku a odpisoval ho. V roku 2022 prešiel na uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov a v roku 2023 tiež uplatňoval výdavky percentom z príjmov. V roku 2023 tento majetok predal. Príjem z predaja uvedeného majetku sa považuje za príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), t. j. príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka, alebo ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, čiže ostatný príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá nie je zaradená v obchodnom majetku daňovníka.

Akým spôsobom si vypočíta zostatkovú cenu na účely vyčíslenia výdavku pri predaji uvedenej hnuteľnej veci?

V danom prípade nejde o predaj obchodného majetku, preto ide o ostatný príjem z predaja hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP (príjem nie je oslobodený od dane nakoľko neuplynulo aspoň päť rokov od vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku).

Pri príjmoch z predaja hnuteľných vecí je v súlade so znením § 8 ods. 5 písm. c) ZDP výdavkom zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku. V uvedenom prípade sa zostatková cena určí vo výške rozdielu medzi vstupnou cenou osobného motorového vozidla a celkovou výškou odpisov, ktoré z tejto hnuteľnej veci daňovník zahrnul do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP v roku 2021.

3.55 Zrážková daň pri prenájme strojov

Slovenská spoločnosť sa zaoberá prenájmom pracovných strojov. Svojim poľským zákazníkom prenajíma stroje výlučne na území SR. Všetci poľskí zákazníci uhrádzajú faktúry za prenájom na území SR v sume zníženej o zrážkovú daň 5 % a na konci roka niektorí z nich posielajú potvrdenie z poľského daňového úradu o zrazení dane.

Postupujú poľskí zákazníci voči slovenskej spoločnosti oprávnene a v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o ZDZ“) uzavretou medzi SR a Poľskom, keď slovenskej spoločnosti pri výplate úhrad tieto ponižujú o zrazenú daň na území Poľska?

V súvislosti s daným dopytom je zásadnou otázkou určenie zdroja príjmov.

Článok 12 ods. 2 zmluvy o ZDZ medzi SR a Poľskom stanovuje primárne právo na zdanenie licenčných poplatkov v tom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj.

Sekundárne právo na zdanenie licenčných poplatkov má podľa článku 12 ods. 1 zmluvy o ZDZ štát rezidencie príjemcu licenčných poplatkov.

Článok 12 ods. 5 zmluvy o ZDZ stanovuje, že zdroj licenčných poplatkov je v štáte, v ktorom je platiteľ rezidentom.

Ak je platiteľom licenčných poplatkov rezident Poľska, tak je zdroj licenčných poplatkov v Poľsku a Poľsko má právo na zdanenie uvedených licenčných poplatkov.

Uvedené však neplatí, ak má poľský platiteľ stálu prevádzkareň v SR. V takom prípade bude zdroj licenčných poplatkov v SR a právo na zdanenie bude mať SR. Ak je príjemca licenčných poplatkov zdanený v súlade s ustanoveniami zmluvy o ZDZ v Poľsku, tak je SR podľa článku 24 ods. 1 zmluvy o ZDZ povinná umožniť zamedzenie dvojitého zdanenia v SR prostredníctvom započítania dane zaplatenej v Poľsku na daňovú povinnosť daňovníka v SR.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ musí sledovať na čo bola benefitová kartička použitá a následne posúdiť, či dané nepeňažné plnenie nie je oslobodzované podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 ZDP.

Zároveň je dôležité posudzovať každú benefitovú kartičku individuálne, a to z dôvodu, či nejde o takú benefitovú kartičku, ktorá svojou funkciou a použitím nahrádza platobný prostriedok. V takomto prípade nie je možné posudzovať takúto kartičku ako nepeňažné plnenie.

3.56 Zrazenie dane

V roku 2020 daňovník kúpil podielové listy, ktoré v roku 2024 redemoval. Tento podielový list nebol jeho obchodným majetkom.

Má mu vyplácajúca banka zraziť daň vo výške 19 %, z rozdielu medzi vyplatenou sumou za podielový list a vkladom (predajnou cenou pri jeho vydaní)?

Podľa znenia § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 315/2023 Z. z. a § 52zzx tohto zákona platného od 1. 1. 2024, predmetný príjem splní podmienky pre oslobodenie, a preto banka vyplatí celú sumu bez zdanenia.

3.57 Zrážková daň z príjmov umelca

Slovenská spoločnosť si cez slovenskú Agentúru objednala vystúpenie českých umelcov na území SR. Podľa zmluvy medzi objednávateľom Spoločnosťou a dodávateľom Agentúrou, bude zabezpečovať vystúpenie umelcov a aj jeho výplatu.

Kto má zraziť zrážkovú daň voči umelcom? Je to agentúra zastupujúca umelca, ktorá zabezpečuje poskytnutie umeleckého výkonu umelcom a aj vypláca odmenu umelcom, alebo objednávateľ koncertu Spoločnosť?

Podľa § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. V prípade, ak umelec vykonáva umelecký výkon pre objednávateľa umeleckého výkonu, platiteľom dane je objednávateľ umeleckého výkonu.

Uvedené platí aj v prípade, ak je umelec zastúpený agentúrou, ktorá iba zabezpečuje účasť umelca na vystúpení, a to bez ohľadu na to, či je príjem vyplácaný umelcovi priamo objednávateľom umeleckého výkonu alebo prostredníctvom agentúry.

To ale, či v konečnom dôsledku má právo zraziť daň z umeleckého výkonu na území SR, upraví aj zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi SR a ČR, kde v čl. 16 – umelci a športovci je uvedené, že právo na zdanenie má štát, kde sa podáva umelecký výkon.

Uvedené znamená, že platiteľ dane – slovenská spoločnosť ako objednávateľ umeleckého výkonu zrazí daň vo výške 19 % podľa § 43 ZDP vo výške 19 %, nakoľko zmluva o ZDZ neupravuje inú sadzbu dane.

3.58 Uplatnenie oslobodenia u zamestnanca

Zamestnávateľ dobíja zamestnancom benefit kartu a z tejto karty si môže zamestnanec hradiť služby u zmluvných dodávateľov, medzi ktorými sú fitnes, ubytovacie služby, školenia a pod.

Môže zamestnávateľ dobitie karty považovať za nepeňažné plnenie oslobodené do 500 eur?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Vychádzajúc z uvedeného, ak je karta nepeňažným plnením od zamestnávateľa, na plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných úprav uvedených v § 5 ods. 7 ZDP a zamestnávateľ ich vylúčil z daňových výdavkov, je možné využiť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Otázky 3.51 – 3.58 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

17,00 €