Dane

3.1       Daň z príjmov

Daň z príjmov

_{291. Posudzovanie dotácie z aspektu zákona o dani z príjmov}

SZČO dostala príspevok od Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny SR na samostatnú zárobkovú činnosť v apríli 2015 vo výške 2 039,33 €. Príjem za služby predstavovali čiastku 330 € v danom roku. Otázkou je, či nákup tovaru a strojov za uvedený príspevok vo výške 1 900 €, je potom výdavok ovplyvňujúci základ dane. Príjem ovplyvňujúci základ dane je 330 + 1 900 (do výšky nákupu tovaru) = 2 200 €.

Môže si SZČO uplatňovať v daňovom priznaní príjem 2 200 € a výdavky vo výške 40 %? Príspevok od úradu práce má účtovať ako príjem ovplyvňujúci základ dane.

Zo znenia otázky nie je úplne jasné, či sa prijatá dotácia použila len na úhradu prevádzkových nákladov SZČO alebo aj na obstaranie odpisovaného majetku. Dotácie poskytnuté na prevádzkové účely sú poskytované na podporu bežnej podnikateľskej činnosti daňovníka (výdavky na obstaranie zásob, na mzdy, na odvody, na prenájom a iné). V prípade tzv. prevádzkovej dotácie sa výdavky, na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, považujú za daňové výdavky v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Ak SZČO účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, dotácie poskytnuté na prevádzkové účely zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k ich čerpaniu. Tento spôsob zahrňovania prevádzkových dotácií do základu dane má neutrálny dopad na daň z príjmov. Ak by išlo o dotáciu poskytnutú na odpisovaný majetok, potom ak SZČO účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov prijatú dotáciu na obstaranie odpisovaného majetku nezahrnie do základu dane celú v tom zdaňovacom období, v ktorom je prijatá, ale postupne vo výške odpisov zahrnutých do základu dane v jednotlivých rokoch alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie odpisovaného majetku [viď § 17 ods. 3 písm. h) ZDP]. Potrebné je v tejto súvislosti však prihliadnuť aj na skutočnosť, či dotácia bola daňovníkovi poskytnutá pred obstaraním odpisovaného majetku alebo až po jeho obstaraní.

Ak by však SZČO uplatňovala výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (tzv. paušálne výdavky), musí celý tento príjem vo forme dotácie zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ho prijala (príjem sa časovo nerozlišuje). Skutočnosť, či dotáciu, podporu alebo príspevok v tomto zdaňovacom období aj na stanovený účel použila, nie je v danom prípade rozhodujúca.

_{292. Odpisovanie predmetu finančného prenájmu}

Názov KIA OPTIMA 

dátum obstarania:                                                                9. 6. 2014

obstarávacia cena pre účely účtovného odpisovania:       21 618,19 €

obstarávacia cena pre potreby daňového odpisovania:    21 618,19 €

výpočet odpisov: obstarávacia cena pre potreby odpisovania: 21 618,19 €

počet mesiacov trvania prenájmu:                                    36 mesiacov

doba odpisovania:                                            4 roky t.j. 48 mesiacov

mesačný odpis:                                        21 618,19 : 48 = 450,37 eur

Ročné odpisy

Účtovanie mesačne: istina je VNZD, úrok je výdavok, DPH je výdavok.

Ako postupovať pri odpisovaní predmetu finančného prenájmu?

S účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k zrušeniu tzv. lízingového odpisovania a tým k zjednoteniu spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Podľa § 26 ods. 8 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2015 sa hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu okrem pozemkov odpisuje počas doby odpisovania v príslušnej odpisovej skupine, a to metódou rovnomerného alebo zrýchleného spôsobu odpisovania. Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky vstupnej ceny ustanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou je obstarávacia cena vymedzená zákonom o účtovníctve, pričom sa zohľadní postup podľa § 17 ods. 34 ZDP u osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 € a viac. Súčasťou obstarávacej ceny nie je v zmysle § 25 ods. 6 ZDP daň z pridanej hodnoty. V kontexte so znením otázky je potrebné poznamenať, že pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy uzatvorených od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2014 sa podľa prechodného ustanovenia § 52zd ods. 1 ZDP použijú ustanovenia predpisu účinného od 1. 1. 2015. Ďalej podľa § 52zd ods. 6 ZDP platí, že pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. 12. 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. Odpis automobilu sa bude počítať zo sumy istiny 21 618,19 eur. Na základe doteraz uvedeného podľa § 26 ods. 8 ZDP v znení platnom do 31. 12. 2014 ročný odpis predstavuje počet mesačných odpisov v danom zdaňovacom období, ktoré sa vypočítajú rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu. Mesačný odpis do konca roku 2014 tak mal byť po zaokrúhlení vo výške 601 eur (21 618,19 : 36).

Výpočet odpisov

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa podľa § 26 ods. 8 ZDP hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpisuje v odpisovej skupine počas doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú skupinu do výšky vstupnej ceny spôsobom podľa § 27 alebo § 28 ZDP. Osobný automobil sa v roku 2015 zaradí do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky a bude sa odpisovať metódou rovnomerného odpisovania podľa § 27 ZDP.

Výpočet odpisov

V roku 2015, kedy dochádza k zmene metódy odpisovania z rovnomerného odpisovania počas doby prenájmu (lízingové odpisovanie) na odpisovanie počas doby odpisovania v 1. odpisovej skupine, sa uplatní odpis vo výške jednej štvrtiny zo vstupnej ceny (21 618,19 €). Rovnako sa bude postupovať aj v roku 2016. V roku 2017 sa uplatní odpis iba do výšky vstupnej ceny. Podľa § 19 ods. 3 písm. o) ZDP je úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa účtovných predpisov daňovo uplatniteľným výdavkom. Súčasťou obstarávacej ceny predmetu lízingu nie je v zmysle § 25 ods. 6 ZDP daň z pridanej hodnoty, preto u neplatiteľa DPH pôjde o priamy daňový náklad.

_{293. Zaradenie majetku do odpisových skupín}

Spoločnosť po zmenách v odpisovaní a v odpisovaných skupinách platných od 1. januára 2015 chce začleniť jednotlivý majetok do odpisovej skupiny. Ide o nasledovný majetok

–   dvojstĺpový elektromechanický
zdvihák,

–   vibračná doska,

–   paletový regálový systém,

–   kovový regál,

–   parkovisko – spevnená plocha – nemá strechu ani obvodové múry,

–   debniaci systém.

Ako má spoločnosť postupovať pri zaradení majetku do odpisových skupín?

V zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. Z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) zaradí v prvom roku odpisovania daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1 k spomínanému právnemu predpisu. V kontexte so znením otázky možno analýzou Klasifikácie produkcie konštatovať nasledovné

•    dvojstĺpový elektromechanický zdvihák je potrebné v zmysle položky 2-20 Prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zaradiť do druhej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov v rámci kódu 28.22 – Zdvíhacie a manipulačné zariadenia,

•    vibračnú dosku je potrebné v zmysle položky 2-24 Prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zaradiť do druhej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov v rámci kódu 28.92 – Stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu a pre stavebníctvo (v rámci toho kódu sú totiž pod kódom 28.92.22 a 28.92.23 zaradené stroje na planírovanie terénu a zrovnávače s vlastným pohonom, motorové skrejpre, nivelizátory, ubíjadlá, cestné valce a pod.),

•    debniaci systém je potrebné v zmysle prvej vety ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov zaradiť do druhej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov nakoľko kód 16.23.12 – Debnenie na betónovanie sa nenachádza v Prílohe č. 1 k zákonu o dani z príjmov,

•    kovový regál je potrebné v zmysle prvej vety ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov zaradiť do druhej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov nakoľko v rámci kódu 31.01 – Kancelársky nábytok a nábytok do obchodov, ktorý sa nenachádza v Prílohe č. 1 k zákonu o dani z príjmov možno zaradiť aj kovové regále, resp. kódu 25.1 Kovové konštrukcie,

•    paletový regálový systém je potrebné v zmysle prvej vety ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov rovnako zaradiť do druhej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov (kód 25.1 Kovové konštrukcie),

•    nekryté parkovisko je potrebné v zmysle Prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zaradiť do piatej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 20 rokov, nakoľko sa považuje za inžiniersku stavbu v rámci položky 5-2 spomínanej prílohy.

_{294. Odpisovanie dlhodobého majetku v kontexte prechodných ustanovení}

V roku 1999 bol obstaraný HM – elektrická brúska + elektrický vysávač (2 v 1) v hodnote 28 233,80 Sk (937,19 €) do odpisovej skupiny 3 (KP 29.23.2). Uvedený majetok má ročný odpis 79 €.

Je možné majetok preradiť do inej odpisovej skupiny?

Zo znenia otázky nie sú zrejmé všetky skutočnosti, ktoré by bolo potrebné poznať na zaujatie jednoznačného stanoviska (napr. možnosť uplatnenia inštitútu prerušenia odpisov), nakoľko uvedený majetok by mal byť za „normálnych“ okolností v roku 2015 úž plne odpísaný. Z uvedeného dôvodu je v nasledujúcom texte len vo všeobecnosti popísaný chronologický postup vývoja postupov odpisovania v kontexte so zmenami doby odpisovania s prípadnými možnosťami zahrnutia daňovej zostatkovej ceny do daňových nákladov v zmysle prislúchajúcich prechodných ustanovení. Za predpokladu, že v roku 1999 bol spomínaný majetok zaradený v rámci kódu 29.23.2 majetkom odpisovaným, potom bolo potrebné ho zaradiť do 3. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 15 rokov. Uvedené vyplývalo z § 30 ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení platnom pre zdaňovacie obdobie roku 1999. Počnúc rokom 2003 však došlo k zmene limitu výšky vstupnej ceny odpisovaného hmotného majetku z 20 000 Sk na 30 000 Sk ako aj k zmene odpisových skupín, kde sa skrátila doba odpisovania majetku zaradeného v 3. odpisovej skupine z 15 rokov na 12 rokov. V uvedenej súvislosti bolo potrebné postupovať v zmysle prechodného ustanovenia § 58c ods. 6 ZDP platného pre rok 2003, podľa ktorého hmotný majetok odpisovaný k 31. 12. 2002, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 30 000 Sk a menej, mohol daňovník odpisovať ďalej spôsobom zvoleným pri zaradení do užívania podľa § 31 alebo 32 tohto právneho predpisu alebo jeho zostatkovú cenu mohol jednorazovo zahrnúť do výdavkov v roku 2003. Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. tiež platilo, že pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku vykonanej v prílohe č. 2, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

Počnúc 1. 1. 2004 už nadobudol platnosť nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p., ktorý v rámci prechodného ustanovenia § 52 ods. 15 ustanovoval, že pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

Otázky č. 291 – 294 spracoval Ing. J. Mintál (XII/2015)

_{295. Nákup nehmotného majetku z Austrálie z pohľadu dane z príjmov}

Firma kúpila softvér z Austrálie, ktorý bude zaradený do majetku firmy a odpisovaný. Nákupná cena je cca 6 000 USD.

Aké má firma povinnosti súvisiace s nákupom nehmotného majetku z Austrálie?

Pre austrálskeho dodávateľa softvéru sa jedná o zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) t.j. z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (firma SR), ktorými sú odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (samotných nie ako súčasť dodávky PC, teda softvéru), návrhov alebo modelov, plánov, výrobnotechnických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how). Tieto platby od daňovníka rezidenta SR daňovníkovi rezidentovi v inom štáte EÚ, alebo treťom štáte akým je aj Austrália sa nazývajú licenčné poplatky v zmysle príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto sa zdaňujú podľa § 43 ods. 2 ZDP zrážkovou daňou v sume 19 %. Ak však existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZZDZ“), čo je aj tento prípad, táto medzinárodná zmluva má vyššiu prioritu z hľadiska medzinárodného práva a daňovník postupuje podľa tejto zmluvy, kde sa v článku 12 ods. 2 ZZDZ uvádza, že licenčné poplatky môžu byť zdanené v zmluvnom štáte kde je ich zdroj, podľa právnych predpisov tohto štátu (SR), daň takto stanovená však nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov, čo je menej ako podľa ZDP. Zo zákona o dani z príjmov vyplýva povinnosť zdaniť príjem v štáte zdroja, na základe čoho je povinný slovenský podnikateľ licenčný poplatok zdaniť.

Z uvedených skutočností s dôrazom na ZZDZ konkrétne článku 12 ods. 2 vyplýva, že licenčné poplatky, teda suma zaplatená partnerovi v Austrálii za softvér, môže byť zdanená v SR, pričom takýto postup je povinný uplatniť slovenský daňovník a zdaní licenčný poplatok sadzbou 10 %, pričom je povinný dodržať postup podľa ustanovení § 43 ZDP.

Ing. J. Pilárik (XII/2015)

_{296. Daňový bonus u invalidného dôchodcu}

Poberateľ invalidného dôchodku pracuje a na základe dosahovaného zdaniteľného príjmu z pracovnoprávneho vzťahu si v roku 2015 uplatňuje nárok na daňový bonus na dcéru. V októbri 2015 mal vyplatený brutto príjem zo závislej činnosti len vo výške 185 eur. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedená v rozhodnutí u tohto dôchodcu je 80 %. Zamestnávateľ dôchodcovi za september nepriznal nárok na daňový bonus z dôvodu, že jeho zdaniteľný príjem nebol aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy.

Postupoval zamestnávateľ správne?

Podľa § 35 ods. 5 ZDP zamestnávateľ zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 tohto zákona, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac. Z dôvodu, že pri výške minimálnej mzdy sa nezohľadňuje zdravotný stav alebo vek daňovníka, aj u takýchto osobitných skupín zamestnancov vzniká nárok na daňový bonus za podmienky, že ich zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v príslušnom mesiaci u zamestnávateľa, u ktorého majú podpísané vyhlásenie, je aspoň vo výške polovice plnej mesačnej minimálnej mzdy, t.j. vo výške aspoň 190 eur (380,20 eur / 2).

Postup zamestnávateľa bol preto správny, keď tomuto zamestnancovi nevyplatil daňový bonus za mesiac september 2015 pri jeho dosiahnutej hrubej mzde 185 eur. Aj poberateľovi invalidného dôchodku, u ktorého je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %, vznikne totiž nárok na daňový bonus, len ak jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti u zamestnávateľa bol aspoň vo výške 190,00 eur.

_{297. Zdaňovanie autorských honorárov}

V roku 2005 autorovi plynul príjem z príspevku v publikácii označenej medzinárodnou normou ISBN.

Je možné uplatniť zrážkovú daň pri vyplácaní autorského honoráru?

Zrážkovou daňou bolo do konca roku 2015 možné zdaňovať len tie príspevky, ktoré sú uverejňované v novinách a časopisoch, za ktoré je možné považovať len periodické publikácie, pričom tieto sú označované medzinárodnou normou ISSN – medzinárodné štandardné číslo seriálových publikácií a iných pokračujúcich prameňov – jednoznačný identifikátor produkcie periodickej literatúry v tlačenej i netlačenej podobe. Ide totiž o jednoznačný osemčíselný identifikátor periodických publikácií (noviny, časopisy, vrátane internetových časopisov).

V prípade, že sa jedná o príspevky publikované v publikáciách označených ISBN, z týchto vydavateľ nemôže zrážať daň, ale daňovník si takéto príjmy priznáva v podanom daňovom priznaní. Norma ISBN reprezentuje medzinárodné štandardné číslo knihy – to zn. presne identifikuje knihu, malo by to byť jedinečné číslo (nemali by existovať dve knihy s rovnakým ISBN).

Otázky č. 296 – 297 spracoval Ing. J. Mintál (I/2016)

_{298. Pokračovanie v živnosti po úmrtí živnostníka}

Daňovníčka podnikala v obci ako živnostníčka v oblasti predaja drobného tovaru. Keďže daňovníčka zomrela, manžel by chcel v jej živnosti pokračovať.

Ako postupovať v uvedenom prípade?

Náležitosti spojené s pokračovaním v živnosti po úmrtí živnostníka sú predmetom úpravy § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“).  Na základe tohto ustanovenia platí, že ak živnostník zomrie, až do skončenia konania o prejednaní dedičstva môžu v živnosti pokračovať

a)  dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

b)  dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,

c)  pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,

d)  správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie. V prípade, ak daňovník nespĺňa podmienky ustanovené v rámci § 6 a § 7 ods. 1 a 2 živnostenského zákona (t.j. všeobecné, príp. osobitné podmienky prevádzkovania živnosti), je povinný bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu. Za predpokladu, že manželka daňovníka prevádzkovala tzv. „voľnú“ živnosť a daňovník dosiahol vek 18 rokov, stačí, ak bude spĺňať podmienku bezúhonnosti a spôsobilosti na právne úkony. Čo sa týka ďalšieho postupu po dedičskom konaní, na daňovníka ako na pozostalého manžela sa vzťahuje § 13 ods. 5 a 6 živnostenského zákona. V zmysle odseku 5 mu vzniká povinnosť pokračovanie v živnosti svojej manželky oznámiť živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia dedičského konania.

Na základe odseku 6 platí, že ak bol daňovník spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti svojej manželky na základe jej živnostenského oprávnenia. V prípade, ak je aj daňovník podnikateľom, je povinný živnostenskému úradu oznámiť do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve obchodné meno, pod ktorými bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje podľa § 45 živnostenského zákona potrebné na vydanie nového živnostenského oprávnenia.

Ing. D. Dobšovič (I/2016)

_{299. Odpočet daňovej straty vykázanej v roku 2014}

Daňovník – právnická osoba – vykázal v zdaňovacom období roka 2014 daňovú stratu vo výške 5 400 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vykáže základ dane vo výške

rok 2014   strata            5 400 eur

rok 2015   základ dane  2 000 eur

rok 2016   základ dane  2 500 eur

rok 2017   základ dane  1 000 eur

rok 2018   základ dane  2 000 eur

Ako bude PO postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2014?

Odpočet straty bude nasledovný

Daňovú stratu z roku 2014 bude daňovník odpočítavať v rokoch 2015 – 2018 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 1 350 eur

–   v roku 2015, ktorý je prvým rokom odpočtu, vykázal základ dane 2 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 1 350 eur,

–   v roku 2016, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal základ dane 2 500 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 1 350 eur,

–   v roku 2017, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal daňovník základ dane 1 000 eur, preto si môže uplatniť odpočet pomernej časti straty (1350 eur) len vo výške 1 000 eur a prichádza o nárok na odpočet pomernej časti straty vo výške 350 eur (1 350 – 1 000),

–   v roku 2018, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal daňovník základ dane 2 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časť straty v plnej výške, t.j. 1 350 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2014 vo výške 5 400 eur daňovník odpočíta celkovo 5 050 eur.

_{300. Odpočet daňovej straty vykázanej v roku 2014 a zánik nároku
         na odpočet}

Daňovník – právnická osoba – vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške

rok 2014   strata            2 000 eur

rok 2015   strata            5 000 eur

rok 2016   základ dane  4 000 eur

rok 2017   základ dane  6 000 eur

rok 2018   základ dane  1 500 eur

rok 2019   základ dane  2 000 eur

Ako bude postupovať pri odpočte daňovej straty počas štyroch zdaňovacích období?

Odpočet straty bude nasledovný

Daňovú stratu z roku 2014 bude daňovník odpočítavať v rokoch 2015 – 2018 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 500 eur

–   v roku 2015 nevykázal základ dane, preto prichádza o nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty
(500 eur),

–   v roku 2016, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal základ dane 4 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 500 eur,

–   v roku 2017, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal základ dane 6 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 500 eur,

–   v roku 2018, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal základ dane 1 500 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 500 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2014 vo výške 2 000 eur daňovník odpočíta celkovo 1 500 eur.

Daňovú stratu z roku 2015 bude daňovník odpočítavať v rokoch 2016 – 2019 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 1 250 eur

–   v roku 2016, ktorý je prvým rokom odpočtu, zo základu dane 4 000 eur zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2014 vo výške 500 eur, t.j. zo základu dane 3 500 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 1 250 eur,

–   v roku 2017, ktorý je druhým rokom odpočtu, zo základu dane 6 000 eur zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2014 vo výške 500 eur, t.j. zo základu dane 5 500 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 1 250 eur,

–   v roku 2018, ktorý je tretím rokom odpočtu, zo základu dane 1 500 eur zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2014 vo výške 500 eur, t.j. zo základu dane 1 000 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti len do výšky základu dane, t.j. vo výške 1 000 eur, pričom na odpočet neuplatnenej sumy 250 eur daňovník stráca nárok,

–   v roku 2019, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, zo základu dane 2 000 eur môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške, t.j. vo výške 1 250 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2015 vo výške 5 000 eur daňovník odpočíta celkovo 4 750 eur.

_{301. Odpočet daňovej straty vykázanej za hospodársky rok 2013/2014}

Daňovník – právnická osoba – vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ktorými je hospodársky rok (HR), daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške

HR 2013/2014          strata                   2 400 eur

HR 2014/2015          strata                   8 000 eur

HR 2015/2016          základ dane         4 000 eur

HR 2016/2017          základ dane         6 000 eur

HR 2017/2018          základ dane         1 500 eur

HR 2018/2019          základ dane         2 000 eur

Daňovník sa rozhodol odpočítavať daňovú stratu počas štyroch zdaňovacích období.

Ako bude PO postupovať pri odpočte daňovej straty?

Odpočet straty bude nasledovný

Daňovú stratu vykázanú v hospodárskom roku 2013/2014 bude daňovník odpočítavať v zdaňovacích obdobiach 2014/2015 až 2017/2018 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 600 eur

–   v hospodárskom roku 2014/2015 nevykázal základ dane, preto prichádza o nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty (600 eur),

–   v hospodárskom roku 2015/2016, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal základ dane 4 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 600 eur,

–   v roku 2016/2017, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal základ dane 6 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 600 eur,

–   v hospodárskom roku 2017/2018, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal základ dane 1 500 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 600 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2013/2014 vo výške 2 400 eur daňovník odpočíta celkovo 1 800 eur.

Daňovú stratu vykázanú v hospodárskom roku 2014/2015 bude daňovník odpočítavať v zdaňovacích obdobiach 2015/ 2016 až 2018/2019 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 2 000 eur

–   v hospodárskom roku 2015/2016, ktorý je prvým rokom odpočtu, zo základu dane 4 000 eur zníženého o odpočet daňovej straty z hospodárskeho roku 2013/2014 vo výške 600 eur, t.j. zo základu dane 3 400 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 2 000 eur,

–   v hospodárskom roku 2016/2017, ktorý je druhým rokom odpočtu, zo základu dane 6 000 eur zníženého o odpočet daňovej straty z hospodárskeho roku 2013/2014 vo výške 600 eur, t.j. zo základu dane 5 400 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 2 000 eur,

–   v hospodárskom roku 2017/2018, ktorý je tretím rokom odpočtu, zo základu dane 1 500 eur zníženého o odpočet daňovej straty z hospodárskeho roku 2013/2014 vo výške 600 eur, t.j. zo základu dane 900 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti len do výšky základu dane, t.j. vo výške 900 eur, pričom na odpočet neuplatnenej sumy 1 100 eur daňovník stráca nárok,

–   v hospodárskom roku 2018/2019, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal základ dane 2 500 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 2 000 eur.

Zo straty vykázanej v hospodárskom roku 2014/2015 vo výške 8 000 eur daňovník odpočíta celkovo 6 900 eur.

_{302. Zánik nároku na odpočet daňovej straty v konkurze a likvidácii}

Daňovník v roku 2014 vykázal daňovú stratu vo výške 4 000 eur. Daňovú stratu môže odpočítať od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Dňa 1. 10. 2015 vstúpil daňovník do likvidácie. V zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2015 a skončilo 30. 9. 2015 vykázal základ dane vo výške 1 200 eur.

Ako má daňovník postupovať?

Daňovník v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, odpočíta od základu dane celú jednu štvrtinu daňovej straty vykázanej v roku 2014, t.j. daňovú stratu vo výške 1 000 eur, aj napriek tomu, že zdaňovacie obdobie trvalo iba 9 mesiacov.

Vstupom do likvidácie daňovník stráca nárok na odpočet zostávajúcej časti daňovej straty vo výške 3 000 eur.

Otázky č. 299 – 302 spracovala Ing. J. Bielená (I/2016)

_{303. Účasť na odbornom podujatí}

Lekár sa ako zamestnanec nemocnice zúčastnil v roku 2015 odborného podujatia, ktoré bolo sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Toto odborné podujatie bolo sponzorované výrobcom dietetických potravín. Lekár neplatil registračný poplatok, dopravu, ubytovanie a stravu poskytnutú organizátorom podujatia, ktorý konal v postavení tretej osoby [držiteľ podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP].

Ktoré príjmy je lekár povinný sám zdaniť zrážkovou daňou?

Oslobodeným plnením lekára, ktorý sa zúčastnil odborného podujatia, ktoré bolo sústavným vzdelávaním podľa osobitného predpisu, je registračný poplatok. Súčasťou registračného poplatku je napr. odmena lektorov, prenájom prednáškovej sály, pracovné pomôcky. Zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prijal bezodplatné nepeňažné plnenia od držiteľa vo forme poskytnutej dopravy, ubytovania a stravy, pričom tieto nepeňažné plnenia sú zdaniteľnými príjmami zamestnanca, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Zrážkovú daň je povinný zraziť a odviesť sám zamestnanec.

Zrážkovú daň si vypočíta na základe údajov o sume poskytnutého nepeňažného plnenia, ktoré mu zašle organizátor podujatia (držiteľ), a to spôsobom a v lehote, ktorá je ustanovená v § 8 ods. 13 ZDP, t.j. do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom toto nepeňažné plnenie poskytol. Ďalej je zamestnanec povinný predložiť správcovi dane oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom prijal uvedené nepeňažné plnenie od držiteľa.

_{304. Zdaňovanie akcií}

Daňovník nadobudol v spoločnosti s ručením obmedzeným, obchodný podiel v roku 2003, pričom o nadobudnutí tohto obchodného podielu daňovník neúčtoval. V roku 2010 sa spoločnosť transformovala na akciovú spoločnosť, pričom boli v hodnote obchodného podielu, vydané daňovníkovi akcie. V roku 2016 všetky akcie na obchodnej spoločnosti predal.

Zdaňuje sa predaj predmetných akcií?

Nie. Ustanovenia ZDP špecificky neriešia zdanenie príjmu z predaja akcií resp. obchodných podielov, ktoré boli nadobudnuté pri zmene právnej formy zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť a naopak, resp. aj zdanenie príjmov z predaja podielov pri transformáciách iných právnych foriem obchodných spoločností. Pri transformácii obchodnej spoločnosti na akciovú spoločnosť je možné vzhľadom na spôsob nadobudnutia akcií stotožniť moment ich obstarania s momentom obstarania obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným. V tomto prípade, by sa teda za rok obstarania akcií považoval rok 2003 a pri zdanení príjmov z predaja týchto akcií by sa postupovalo podľa § 52 ods. 20 ZDP, t.j. na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona by sa použili ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z.n.p. aj po 31. decembri 2003.

Keďže daňovník (spoločník v s.r.o.) o nadobudnutých podieloch na obchodnej spoločnosti v roku 2003, neúčtoval ako o obchodnom majetku, bude príjem z predaja akcií oslobodený od dane podľa § 52 ods. 20 ZDP.

Otázky č. 303 – 304 spracovala Ing. M. Brnová (II/2016)

_{305. Príjem v zmysle licenčnej zmluvy}

V roku 2015 bol daňovníkovi vyplatený príjem v sume 4 800 eur v zmysle uzatvorenej licenčnej zmluvy podľa § 40 autorského zákona. Iné zdaniteľné príjmy v roku 2015 daňovníkovi neplynuli. Otázkou je, či po odpočítaní paušálnych daňových výdavkov a následnom uplatnení základnej odpočítateľnej časti základu dane na daňovníka bude jeho daňová povinnosť za rok 2015 nulová.

Aké je správne riešenie?

Príjmy vyplácané na základe licenčnej zmluvy sa pre daňové účely zaraďujú medzi príjmy podľa  § 6 ods. 4 ZDP – to zn. považujú za tzv. pasívne príjmy. Daňová povinnosť daňovník nulová nebude.

Po uplatnení paušálnych výdavkov v sume 40 % z dosiahnutých zdaniteľných príjmov v zmysle § 6 ods. 10 ZDP nemôže totiž takto vyčíslený základ dane znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a rovnako nemôže uplatniť ani nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

_{306. Vysporiadanie daňovej povinnosti}

Daňovníčka napísala knihu o Západných Tatrách, v ktorej uverejnila aj svoje fotografie. Knihu od nej odkúpilo v roku 2015 vydavateľstvo a zaplatilo jej dohodnutú odmenu.

Aký daňový režim bude mať odmena daňovníčky?

Takto dosiahnuté príjmy zaradí daňovníčka medzi zdaniteľné príjmy za rok 2015 podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a daňovú povinnosť vysporiada v podanom daňovom priznaní. Nakoľko ide o knihu označenú normou ISBN, vydavateľ nemôže zraziť z vyplateného honoráru daň ako pri príspevkoch do novín a časopisov (t.j. periodické publikácie označované normou ISSN).

Ak by k uvedenej situácii došlo počas roku 2016, v dôsledku zmien v zákone o dani z príjmov účinných od 1. januára 2016 by vydavateľ zrazil daň pri výplate honoráru a tým by bola daňová povinnosť daňovníčky z tohto príjmu vysporiadaná. Samozrejme je aj možnosť písomnej dohody s vydavateľstvom o nezrazení dane a vysporiadania si príjmu prostredníctvom daňového priznania.

Otázky č. 305 – 306 spracoval Ing. J. Mintál (I/2016)