Daň z príjmov
po novele

115. Vylúčenie nákladov z výdavkov

Bude poskytnutá dotácia na nákup testov. Dotácia bude oslobodená.

Budú tieto náklady vylúčené z výdavkov a v daňovom priznaní bude neutrálny dopad na základ dane?

Ak bude poskytnutá dotácia na nákup testov, pri jej zdanení alebo oslobodení je potrebné vychádzať zo skutočnosti o akú dotáciu ide.

Všeobecne platí, že ak by išlo o dotáciu, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s príjmami podľa § 6 ZDP, táto je zdaniteľným príjmom zahrňovaným medzi príjmy podľa § 6 ZDP, ku ktorým je možné uplatniť výdavok, pričom v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, postupuje pri jej zahrňovaní do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

Výlučne dotácie/príspevky, ktoré boli poskytnuté v rámci prvej pomoci podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p. alebo dotácie poskytnuté ministerstvom kultúry v rámci pandémie podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, sú oslobodeným príjmom, podmieňujúcim vylúčenie výdavkov z daňových výdavkov.

Ak by zamestnávateľ testovanie sám vykonával/uhrádzal, potom daňové súvislosti sú riešené v zákone č. 67/2020 Z. z., čo je zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“).

V súlade s ustanovením § 24ab ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. sú počas obdobia pandémie daňovým výdavkom podľa § 19 ZDP aj výdavky (náklady) na testovanie na ochorenie COVID-19 vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania [ďalej len „výdavky (náklady) na testovanie“] vynaložené:

•    zamestnávateľom na zamestnanca, vrátane testovania blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti (§ 115 až § 117 Občianskeho zákonníka),

•    daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP na testovanie tohto daňovníka vrátane testovania blízkej osoby žijúcej s daňovníkom v spoločnej domácnosti,

•    daňovníkom na fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania (napr. dodávatelia služieb v mieste podnikania daňovníka, ktorý testovanie zabezpečuje).

Znenie § 24ab ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. a § 19 ZDP neobmedzuje uplatnenie daňového výdavku na testovanie iba na situácie, ak povinnosť testovať vyplýva z osobitných predpisov. Tzn., že výdavky (náklady) zamestnávateľa na testovanie sú daňovým výdavkom napr. aj v situáciách, ak zamestnávateľ dobrovoľne testuje aj zamestnancov, ktorí boli očkovaní, alebo ich testuje častejšie než má povinnosť podľa osobitného predpisu a pod. Z týchto ustanovení tiež nevyplýva obmedzenie výšky výdavkov (nákladov) na testovanie.

Daňovým výdavkom sú nielen výdavky (náklady) na testovanie, ale v prípade, ak zamestnávateľ zabezpečuje testovanie vo svojich priestoroch na ťarchu svojich výdavkov (nákladov), daňovým výdavkom sú aj výdavky (náklady) súvisiace s testovaním, napr. na ochranné pomôcky, na dezinfekciu, na likvidáciu odpadu vzniknutého pri testovaní, atď.

V súlade s ustanovením § 24ab ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. počas obdobia pandémie suma na úhradu výdavkov zamestnanca, vrátane nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom, na účely vykonania testovania vrátane testovania blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti nie je počas obdobia pandémie predmetom dane zamestnanca podľa § 5 ZDP.

ZDP zrovnoprávnil obe formy testovania, tzn., bez ohľadu na to, či zamestnanca otestoval priamo zamestnávateľ alebo bol zamestnanec otestovaný u inej osoby. V oboch prípadoch príjem u zamestnanca (peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie) nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

V prípade, že zamestnávateľ preplatí výdavky zamestnanca vynaložené na jeho testovanie, ide o peňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ktoré nie je predmetom dane.

116. Oslobodené nepeňažné plnenie

Zamestnávateľ dobíja zamestnancom benefit kartu a z tejto karty si môžu zamestnanec hradiť služby u zmluvných dodávateľov, medzi ktorými sú fitnes, ubytovacie služby, školenia a pod.

Môže sa dobitie karty považovať za nepeňažné plnenie oslobodené do 500 eur?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Vychádzajúc z uvedeného, ak je karta nepeňažným plnením od zamestnávateľa, na plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných úprav uvedených v § 5 ods. 7 ZDP a zamestnávateľ ich vylúčil z daňových výdavkov, je možné využiť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ musí sledovať na čo bola benefitová kartička použitá a následne posúdiť, či dané nepeňažné plnenie nie je oslobodzované podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 ZDP.

Zároveň je dôležité posudzovať každú benefitovú kartičku individuálne, a to z dôvodu, či nejde o takú benefitovú kartičku, ktorá svojou funkciou a použitím nahrádza platobný prostriedok. V takomto prípade, nie je možné posudzovať takúto kartičku ako nepeňažné plnenie.

117. Oslobodenie od dane

Ide o nepeňažné plnenie - lístky do kina, permanentky na hokej, do fitnes, na tenisové kurty, telocvične.

Je možné považovať nepeňažné plnenia za oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP od 1. 1. 2022?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je oslobodené od dane použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

Podľa uvedeného znenia je oslobodené napr. použitie zariadenia na šport, čo znamená, že ak zamestnávateľ má vo vlastníctve alebo prená        jme napr. plaváreň, ihrisko, tenisové kurty ....pre svojich zamestnancov, takto poskytnuté nepeňažné plnenie zamestnancom je oslobodené od dane v plnej výške a u zamestnávateľa je v plnej výške daňovým výdavkom.

V prípade, ak takéto možnosti nemá alebo nevyužije a chce poskytnúť zamestnancom permanentky napr. na šport, či do fitnesscentra, tenisové kurty a pod., tieto sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, pričom zamestnávateľ ich môže považovať za daňový výdavok len v prípade, ak má poskytnutie takýchto plnení dohodnutých napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve. Pri takto poskytnutých nepeňažných plneniach sa od 1. 1. 2022 môže rozhodnúť, že hodnotu permanentky vylúči z daňových výdavkov a uplatní oslobodenie od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

118. Znížená sadzba dane

Daňovník podnikateľ, ktorý je závislou osobou a realizuje kontrolovanú transakciu.

Môže si daňovník uplatniť zníženú 15 %-nú sadzbu dane?

Podľa § 15 ZDP má nárok na zníženú sadzbu dane daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) nepresahujú sumu 49 790 eur (pre rok 2021). Iné žiadne podmienky ZDP v § 15 ZDP neupravuje. Uvedené znamená, že aj daňovník, ktorý je závislou osobou a realizuje kontrolovanú transakciu, si môže uplatniť 15 %-nú sadzbu dane, ak jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) nepresahujú sumu 49 790 eur.

119. Vylúčenie výdavkov

Podnikateľ obdržal v roku 2022 príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne podľa § 60 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a príspevok na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona 5/2004 Z. z. Ide o oslobodené plnenie podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP.

Musia sa vo výške príspevkov vylučovať aj výdavky?

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne je zdaniteľným príjmom, ktorý sa zahŕňa do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. Výlučne príspevky z prvej pomoci, ktoré boli poskytované podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. sú od dane oslobodené, pričom podmieňujú vylučovanie výdavkov z daňových výdavkov. Toto oslobodenie je pre fyzické osoby nastavené v § 9 ZDP.

120. Náhrada od poisťovne

Daňovník využíva motorové vozidlo aj na súkromné účely a uplatňuje 80 % výdavky v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, pri havárii náklady na opravu uplatní 80 %.

Môže daňovník náhradu od poisťovne tiež uplatniť do zdaniteľných príjmov iba do 80 %?

Príjem (výnos) plynúci z poistného plnenia je zdaniteľným príjmom, ktorý je v plnej výške súčasťou základu dane bez ohľadu na skutočnosť, že výdavky (náklady) na opravu havarovaného vozidla sa do základu dane uplatnili len vo výške 80 %. ZDP nestanovuje v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) ZDP takú úpravu základu dane, podľa ktorej by sa do základu dane nezahrnoval v rovnakom pomere aj prípadný príjem (výnos). Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. či je fyzickou osobou, ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

121. Daňový výdavok zamestnávateľa

Je preškolenie pracovníkov na dohodu o pracovnej činnosti pre pracovníka oslobodené a pre zamestnávateľa daňovým výdavkom?

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Platí to aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu o pracovnej činnosti.

Ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť pre oslobodenie od dane z príjmov splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.

122. Zdanenie nepeňažného príjmu

Spoločnosť uhrádza konateľovi bývanie v rodinnom dome. Konateľ nemá uzatvorený pracovný pomer a konateľ nepoberá žiadne príjmy od spoločnosti. Pre spoločnosť je tento výdavok neovplyvňujúci základ dane.

Je to nepeňažný príjem konateľa a musí si ho zdaniť?

Podľa § 5 ZDP v nadväznosti na definíciu zamestnávateľa a zamestnanca v § 2 je aj konateľ bez pracovného pomeru k spoločnosti posudzovaný pre účely ZDP za zamestnanca, ktorému ak je vyplácaný/poskytnutý príjem, a to bez ohľadu na to či peňažný alebo nepeňažný, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, za predpokladu, že nie je od dane oslobodený. Za takýto príjem sa považuje aj zabezpečenie ubytovania, ktoré sa musí oceniť v súlade s § 2 písm. c) ZDP.

Podľa citovaného ustanovenia je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. V prípade, ak poskytnutie takéhoto nepeňažného plnenia je dohodnuté v zmluve uzavretej s konateľom alebo určené vnútorným predpisom, potom je možné výdavky na zabezpečenie ubytovania konateľa považovať aj za daňové výdavky v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.

123. Nezdaniteľná časť základu dane

Uplatňuje sa nezdaniteľná časť základu dane na manželku, ktorá je na úrade práce.

Prikladá sa potvrdenie o evidencii na úrade prace?

Len u zamestnávateľa, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, a to v súlade s § 37 ZDP, pričom doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.

Ak podáva daňové priznanie, kópie dokladov, a to ani potvrdenia z úradu práce o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa k priznaniu neprikladajú.

124. Zdanenie pohľadávky

FO ukončuje podnikanie a ruší živnosť. Eviduje pohľadávku prihlásenú do konkurzu, ktorý stále prebieha a výsledok nie je známy.

Ako FO naloží s touto pohľadávkou pri ukončení živnosti?

Daňovník postupuje pri úprave základu dane pri ukončení činnosti podľa § 17 ods. 8 ZDP, podľa ktorého sa do základu dane zahrnú všetky pohľadávky okrem tých, ktoré sa považujú za nevymožiteľné podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.

Ak by sa pohľadávka stala nevymožiteľnou až po podaní daňového priznania, potom daňovník rieši daňové súvislosti cez dodatočné daňové priznanie k poslednému zdaňovaciemu obdobiu, kedy vykonával podnikanie.

125. Vstup do základu dane

Fyzická osoba v decembri 2022 dostala dotáciu/príspevok z úradu práce na začatie podnikania jednorazovo. Dotácia je poskytnutá na 2 roky.

Vstupuje tento príspevok celý do základu dane v roku 2022 alebo postupne podľa čerpania výdavkov v jednotlivých obdobiach?

Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, postupuje pri zahrňovaní dotácie/príspevku z úradu práce v súlade s § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

Podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP sa do základu dane nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

126. Náklady v plnej výške

Fyzická osoba – podnikateľ dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Prijal dotáciu z prvej pomoci na zníženie tržieb. Platil odvody do zdravotnej i sociálnej poisťovne. FO mala možnosť uhradiť odvody z tržieb z podnikania.

Môže FO uplatniť odvody do týchto fondov ako plus náklady 60 % z príjmov, alebo sa tieto odvody vylučujú ako náklady v plnej výške alebo v pomernej výške k prijatej dotácii?

V prípade, ak daňovník uhrádzal z prijatej dotácie výdavky, ktoré sú považované za daňové výdavky, napr. nájomné, energie a pod., ktoré sú súčasťou paušálnych výdavkov, nie je potrebné automaticky krátiť odvody. V takomto prípade sú nižšie paušálne výdavky zohľadnené tým, že aj zdaniteľné príjmy, z ktorých sa počítajú (percento zo zdaniteľných príjmov) sú ponížené o oslobodené príjmy prijaté v rámci prvej pomoci z úradu práce. Len v prípade, ak daňovníkovi nevznikli žiadne výdavky, ktoré by boli ako daňové výdavky súčasťou paušálnych výdavkov, ale reálne by uhrádzal len odvody, potom by musel krátiť odvody v pomernej výške ako boli hradené z prostriedkov oslobodených príjmov prijatých v rámci uvedenej prvej pomoci.

Informácie o spôsobe zahrňovania uvedených dotácií do základu dane a s tým súvisiace úpravy sú uvedené aj v usmernení finančnej správy na webovom sídle finančnej správy.

127. Úhrn zdaniteľných príjmov

Na riadok 95 v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B, kde sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov), sa zahrnuje aj prijem z preplatku na zdravotnom poistení zdanený daňou vyberanou zrážkou.

Vstupujú do úhrnu zdaniteľných príjmov (výnosov) na riadku 95 aj príjmy z dotácie prijaté v rámci prvej pomoci, opatrenia č. 2?

Na riadok 95 vstupujú výlučne zdaniteľné príjmy (výnosy) súvisiace s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ovplyvňujú základ dane, alebo boli vysporiadané zrážkovou daňou, t. j. súčasťou tohto riadku sú aj preplatky z poistného, z ktorých bola daň vybraná zrážkou. Dotácie z prvej pomoci sú príjmami oslobodenými od dane, t. j. nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov (výnosov) uvádzaných na r. 95.

Informácie o uvedených skutočnostiach nájdete aj v metodických pokynoch a usmerneniach uverejnených na webovom sídle finančnej správy v časti odbornej verejnosti.

128. Prevod akcii

Daňovníkovi (občan) boli pripísané na bankový účet finančné prostriedky z prevodu akcií (kmeňové akcie na meno), ktoré bol nútený previesť na majoritného akcionára VÚB, ktorý uplatnil právo výkupu na základe uznesenia Riadneho valného zhromaždenia akcionárov VÚB s udeleným súhlasom Národnej banky Slovenska. V roku 2022 uhradil aj poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2021, ktorý mal zriadený v súvislosti s vlastníctvom týchto cenných papierov (takýto poplatok platil aj minulé roky). Akcie mal v držbe od roku 1995.

Podlieha tento prevod akcií dani z príjmov? Ak áno, aké výdavky si môže daňovník uplatniť?

Na príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003, sa vzťahuje ustanovenie § 52 ods. 20 ZDP, podľa ktorého na príjem z predaja cenných papierov sa vzťahujú podmienky oslobodenia určené v zákonoch o dani z príjmov účinných do 31. 12. 2003. Pokiaľ o takýchto cenných papieroch daňovník neúčtoval vo svojom obchodnom majetku v rámci príjmov z podnikania, príjem z predaja týchto cenných papierov je pri predaji v roku 2022 oslobodený od dane z príjmov.

129. Paušálne výdavky – vytvorenie diela

Sú stále možné aj v roku 2023 paušálne výdavky z príjmov z vytvorenia diela?

Áno.

Ak sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), že daňovník nie je platiteľom DPH alebo je, ale len časť zdaňovacieho obdobia. Výška paušálnych výdavkov 60 % z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP max. vo výške 20 000 eur ročne.

130. Výdavok pri predaji

Matka získala darovaním pozemok od rodičov v hodnote 5 000 eur v roku 2006 a v roku 2011 ho darovala svojej dcére bez udania hodnoty pozemku. Dcéra tento pozemok predala v r. 2022.

Môže si matka uplatniť pri predaji ako výdavok cenu z pôvodnej darovacej zmluvy od matkiných rodičov?

Od nadobudnutia nehnuteľnosti dcérou darovaním od matky (rok 2011) až po jej predaj (r. 2022) uplynulo viac ako 5 rokov, t. j. príjem z predaja nehnuteľnosti je od dane oslobodený. Uvedené platí, ak dcéra túto nehnuteľnosť nezaradila do obchodného majetku.

Otázky 115 – 130 vypracovala
Ing. Miroslava Brnová