Daň z príjmov PO – aktuálne problémy

Zameraním článku je vysvetliť niektoré nové alebo osobitne riešené okruhy otázok k dani z príjmov právnickej osoby.

Registrácia na daň z príjmov z úradnej moci

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Podľa § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, zaregistruje správca dane na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle.

Od 1. januára 2023 bude správca dane registrovať na daň z príjmov z úradnej moci tie právnické osoby, ktoré budú zapísané do obchodného registra a živnostenského registra. Na základe údajov z iných registrov bude správca dane vykonávať registráciu na daň z príjmov z úradnej moci až na základe oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Registráciu vykoná správca v súlade s § 67 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené, a zašle elektronický úradný dokument - rozhodnutie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla spolu s oznámením o osobnom účte daňovníka do jeho schránky na Ústrednom portáli verejnej správy.

Pre právnické osoby nezapísané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci na základe údajov z vyššie uvedených zdrojových registrov naďalej zostáva povinnosť plniť si svoju registračnú povinnosť podaním žiadosti o registráciu na predpísanom tlačive, ktoré je zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva.

Pokiaľ ide o registráciu pre daň z príjmov právnických osôb cez jednotné kontaktné miesto, táto možnosť plniť si registračnú povinnosť bola od 1. januára 2023 zrušená.

Právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa § 49a ods. 1 ZDP, je naďalej povinná v súlade s § 49a ods. 3 ZDP v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Registračná povinnosť sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá nesplní žiadnu z podmienok pre registráciu a má len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 ZDP.

Zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok v špecifických prípadoch

Podľa § 17 ods. 27 ZDP daňovník okrem daňovníka podľa osobitého predpisu (zákon č. 213/1997 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z., t.j. nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, príspevková a rozpočtová organizácia) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu). Ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP ukladá povinnosť upraviť základ dane o výšku záväzku tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a)  360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b)  720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c)  1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

V praxi sa v ostatnom období u daňových subjektov vyskytujú záväzky, ktoré majú za dodávky tovarov voči dodávateľom z Ruskej federácie. Ide o záväzky, ktorých úhradu banka nezrealizovala z dôvodu sankcií zavedených Európskou úniou voči majiteľovom obchodných spoločností. Ak tieto záväzky boli k 31. 12. 2022 viac ako 360 dní po lehote splatnosti a platby nebolo možné z uvedených dôvodov zrealizovať, vzniká otázka, či aj v týchto prípadoch, ktoré vznikli v dôsledku objektívnych príčin, má daňovník povinnosť aplikovať § 17 ods. 27 ZDP a záväzky zdaniť.

V danom prípade je potrebné vychádzať z platného ustanovenia § 17 ods. 27 ZDP.

Ak daňovník záväzky neuhradí a uplynie doba dlhšia ako 360 dní od dohodnutej lehoty splatnosti, je povinný zvýšiť základ dane o najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, a to bez ohľadu na dôvody spôsobujúce daný stav.

Ďalšou často kladenou otázkou je stanovenie doby splatnosti záväzku na účely ustanovenia § 17 ods. 27 ZDP v prípade platieb poistného do sociálnej poisťovne, u ktorých zákonom č. 68/2020 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 6. 4. 2020 dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), došlo za určitých podmienok k odkladu splatnosti až o niekoľko rokov. Keďže v súlade s § 17 ods. 27 ZDP zahrnutie záväzku do základu dane nastáva v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynie od pôvodnej lehoty splatnosti záväzku, pričom lehotu splatnosti záväzku na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť (napr. dohodou medzi veriteľom a dlžníkom), vzniká otázka, či aj na daný prípad sa vzťahuje podmienka pôvodnej lehoty splatnosti záväzku podľa § 17 ods. 27 ZDP.

V súlade s § 293ew ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení bolo nariadením vlády č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 ustanovené obdobie, za ktoré sa má platiť poistné na sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ, ktorý vykazuje pokles čistého obratu o 40 % a viac, v inom termíne splatnosti, ako je ustanovený v § 143 tohto zákona a tiež bol určený (nový) termín splatnosti poistného za toto obdobie. V súlade s § 143 zákona o sociálnom poistení sú záväzky voči Sociálnej poisťovni splatné v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda zúčtováva. Nariadením vlády SR č. 131/2020 Z. z. bola splatnosť poistného na sociálne poistenie za ustanovené obdobie – príslušné kalendárne mesiace roka 2020, 2021 a 2022 určená v inom termíne, napríklad poistné za jún 2020 je splatné v termíne do 30. júna 2022, poistné za február 2022 je splatné v termíne do 30. júna 2025. V súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 68/2020 Z. z. sa uvedená výnimka týka zamestnávateľov, ktorí vykazujú pokles čistého obratu o 40 % a viac, pričom ak toto poistné zaplatia v novom termíne splatnosti, teda včas a v správnej výške, sankcie (penále) im nebudú plynúť.

Úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP sa použije na záväzky z poistného na sociálne poistenie, u ktorých uplynie stanovená doba (360, 720 alebo 1080 dní) po lehote splatnosti. V prípade poistného na sociálne poistenie, u ktorého ešte neuplynula doba (počet dní) po lehote splatnosti, ktorá je určená osobitným predpisom (nariadením vlády č. 131/2020 Z. z.), predpis poistného nie je záväzkom po lehote splatnosti, na ktorý by sa vzťahovala úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP.

Mikrodaňovník a realizácia kontrolovanej transakcie

Podľa § 2 písm. w) ZDP mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorej zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú na účely registrácie k dani z pridanej hodnoty podľa v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., t.j. neprevyšujú sumu 49 790 eur. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale (okrem iného) je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolované transakcie za toto zdaňovacie obdobie. Kontrolovanou transakciou podľa § 2 písm. ab) ZDP sa na účely tohto zákona rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa § 2 písm. n) a r) ZDP, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu.

V praxi sa možno stretnúť s otázkami, či v prípade kontrolovanej transakcie realizovanej v jednom zdaňovacom období, ktorá je uhradená až v nasledujúcom zdaňovacom období, možno právnickú osobu v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k uhradeniu tejto kontrolovanej transakcie, považovať za mikrodaňovníka, ak jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 49 790 eur.

Kontrolovanú transakciu treba považovať za realizovanú vtedy, keď skutočne dôjde k dodaniu tovaru, poskytnutiu služby, záruky, pôžičky a pod., a nie až vtedy, keď dôjde k zaplateniu za jej predmet. Keďže posudzovanou skutočnosťou na účely výnimky v ustanovení § 2 písm. w) ZDP – osoby mikrodaňovníka je v prípade závislej osoby „realizácia kontrolovanej transakcie (nie jej vplyv na základ dane tejto osoby) za príslušné zdaňovacie obdobie“, právnická osoba, ktorá realizuje kontrolovanú transakciu v jednom zdaňovacom období, pričom k jej úhrade dôjde až v nasledujúcom zdaňovacom období, v tomto zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jej zaplateniu, možno považovať za mikrodaňovníka, ak sú splnené ostatné podmienky ustanovenia § 2 písm. w) ZDP.

Daňový výdavok pri predaji
virtuálnej meny nadobudnutej
nepeňažným vkladom

Vymedzenie nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti, spôsob určenia jeho hodnoty a stanovenie peňažnej sumy, v akej sa započíta na vklad spoločníka sú uvedené v § 59 Obchodného zákonníka. Podľa § 59 ods. 1 ObchZ nepeňažný vklad do spoločnosti predstavuje súhrn peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažný vklad a stanovenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia v súlade s § 59 ods. 3 ObchZ uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

V súlade s § 27a ods. 6 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 v z. n. p.) sa v účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým nie je vklad podniku, účtuje o jednotlivom prijatom majetku na vecne príslušnom účte majetku v uznanej hodnote vkladu uvedenej v príslušnej zmluve. Ako súčasť ocenenia prijatého majetku sa účtujú aj iné príspevky, ak sú dohodnuté v príslušnej zmluve, pričom hodnota majetku je určená podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 59 ods. 3 ObchZ.

ZDP v ustanovení § 25b vymedzuje vstupnú cenu virtuálnej meny vo výške obstarávacej ceny, ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou a vo výške reálnej hodnoty, avšak len v prípade, ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu. Neurčuje teda vstupnú cenu virtuálnej meny nadobudnutej prijímateľom ako nepeňažný vklad započítaný na vklad spoločníka.

V prípade, že dôjde k predaju virtuálnej meny nadobudnutej nepeňažným vkladom, vzniká otázka, akú vstupnú cenu uplatní daňovník voči príjmu z predaja, keď podľa § 19 ods. 2 písm. v) ZDP je pri predaji virtuálnej meny daňovým výdavkom len výdavok (náklad) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, a to do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.

Vzhľadom na taxatívne vymedzenie vstupnej ceny v § 25b ZDP, pri predaji virtuálnej meny nadobudnutej prijímateľom ako nepeňažný vklad je potrebné určiť vstupnú cenu tejto virtuálnej meny podľa § 25a písm. c) bod 2 ZDP, kedy sa za vstupnú cenu individuálne vloženého finančného majetku, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b ZDP (nepeňažný vklad v reálnych hodnotách), považuje hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka [§ 17b ods. 3 písm. a) ZDP].

Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných za rok 2020 a 2021

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v § 30 ods. 1 ZDP zaviedli nové pravidlá pre odpočet daňovej straty s výnimkou pravidiel odpočtu daňovej straty u mikrodaňovníka vymedzených v § 30 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré nadobudli účinnosť od 1. 1. 2021. Daňovú stratu možno odpočítať od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane, ak nejde o mikrodaňovníka, ktorý si môže uplatniť odpočet daňovej straty až do výšky základu dane.

Z ustanovenia § 30 ods. ZDP vyplýva, že daňová strata vykázaná za príslušné zdaňovacie obdobie sa pri uplatnení odpočtu posudzuje samostatne.

Ak daňovník, ktorý nie je mikrodaňovníkom, uplatňuje v zdaňovacom období odpočet daňových strát vykázaných za viacero zdaňovacích období, každú možno odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane, avšak v úhrne maximálne do výšky základu dane.

Ak teda bude daňovník v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022 uplatňovať odpočet daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobie 2020 a 2021, bude samostatne posudzovať limit do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2022 pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2020 a samostatne pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2021.

Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj

V § 30c ZDP je zavedený jeden zo spôsobov daňového zvýhodnenia, spočívajúci v opätovnom odpočítaní výdavkov (nákladov) na výskum vývoj, ktoré už raz znížili základ dane ako súčasť výsledku hospodárenia, od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty. Tento typ daňového zvýhodnenia sa označuje aj ako tzv. superodpočet alebo dodatočný odpočet, pretože ide o viacnásobné zahrnutie určitých výdavkov (nákladov) do základu dane po splnení zákonom stanovených podmienok. Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, a to na tie výdavky (náklady), ktoré preukázateľne vznikajú pri realizácii projektu výskumu a vývoja a sú uznanými daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2022 výdavkami (nákladmi) na výskum a vývoj spôsobilými na dodatočný odpočet sú výdavky vo výške 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Novelou ZDP článkom II zákona č. 408/2021 Z. z. sa tak s účinnosťou od 1. 1. 2022 znížila výška výdavkov spôsobilých na dodatočný odpočet z 200 % na 100 %. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzm ods. 4 ZDP sa § 30c ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2022 prvýkrát uplatní na výdavky (náklady) na výskum a vývoj vynaložené v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2022.

Výška odpočtu z medziročného prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 ZDP ostáva nezmenená. To znamená, že uvedený základný odpočet (§ 30c ods. 1 ZDP) je naďalej možné zvýšiť aj o odpočet z tzv. medziročného prírastku výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na výskum a vývoj, a to o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v

•    zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a

•    dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu.

Odpočet výdavkov na výskum a vývoj neuplatňuje verejná obchodná spoločnosť a tento spôsob daňového zvýhodnenia nemôže preniesť ani na spoločníkov.

Podľa § 14 ods. 4 ZDP základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 ZDP a tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka je podľa § 14 ods. 6 ZDP súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti. Keďže je verejná obchodná spoločnosť povinná základ dane deliť medzi svojich spoločníkov, aj keď realizovala výskum a vývoj a zaevidovala náklady na výskum a vývoj vo svojom účtovníctve, nemôže si uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa § 30c ZDP. Rovnako tak spoločník verejnej obchodnej spoločnosti si nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP, pretože tento nerealizoval projekt výskumu a vývoja.

Finančný dar na účely § 50 ZDP poskytnutý právnym nástupcom

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, je podľa § 50 ods. 1 písm. a) ZDP oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 ZDP, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP.

V praxi sa vyskytujú otázky, či v prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupníctvom (zlúčením, splynutím, rozdelením), ak daňové priznanie za zrušenú spoločnosť podáva právny nástupca, bude podmienka darovania finančných prostriedkov splnená aj v prípade, ak tento finančný dar poskytne v lehote na podanie daňového priznania už právny nástupca.

ZDP neobsahuje osobitnú úpravu práv a povinností právneho nástupcu pri poukazovaní podielu zaplatenej dane z dane uvedenej v daňovom priznaní, ktoré podáva za daňovníka zrušeného bez likvidácie za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Pri riešení tejto otázky je preto potrebné vychádzať z právnej úpravy procesov súvisiacich so zrušením spoločnosti bez likvidácie, a to jednak vo všeobecne právnej norme (Obchodný zákonník) a tiež v postupoch účtovania a ustanoveniach ZDP.

Podľa § 69 ObchZ je zlúčenie, či rozdelenie postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo v prípade zlúčenia aj viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, alebo v prípade rozdelenia aj na novú spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Právny nástupca vstupuje do práv a povinností zaniknutých spoločností, ktorých je právnym nástupcom.

V súlade s § 49 ods. 6 ZDP, ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu, v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, resp. v predĺženej lehote podľa § 49 ods. 3 ZDP. Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Obdobná úprava platí aj na účely účtovníctva. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú od rozhodného dňa súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej účtovnej jednotky.