Daň z pridanej hodnoty

>   Právne minimum

Daň z pridanej hodnoty (ďalej iba „DPH“) predstavuje základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Všeobecným dôvodom implementácie DPH je príjem štátneho rozpočtu tej krajiny, na území ktorej je vykonávaná ekonomická aktivita. Samotný systém DPH je založený na skutočnosti, že túto daň pre konkrétny produkt konečný spotrebiteľ zaplatí v jeho cene, avšak daň štátu v konečnom dôsledku odvedú účastníci distribučného kanála prostredníctvom ustanoveného systému platieb. Jedná sa tak o daň nepriamu, teda vyberá ju a platí ju do štátneho rozpočtu iný subjekt, ako ten, na ktorý efektívne daň dopadá, t. j. na konečného spotrebiteľa.

Zjednodušene možno konštatovať, že touto daňou sa v konečnom dôsledku vždy zaťažuje hodnota, resp. cena, o ktorú každý jednotlivý člen distribučného kanála zvýšil hodnotu, ktorú zaplatil predchádzajúcemu členovi (napríklad veľkoobchodník maloobchodníkovi). Od tejto skutočnosti je aj odvodený samotný názov dane.

>   Daň z pridanej hodnoty z pohľadu ZDP

V rámci zákona o dani z príjmov je problematika DPH riešená vo viacerých ustanoveniach a má dopad na také skutočnosti ako:

•    vylúčenie DPH zo základu dane z príjmov,

•    podmienky uplatnenia DPH ako daňového nákladu,

•    posudzovanie DPH ako súčasti obstarávacej ceny majetku.

DPH a základ dane z príjmov

V zmysle § 17 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov sa do základu dane z príjmov nezahŕňa daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1.  na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa zákona o DPH, pričom o daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2.  ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku.

DPH ako daňový náklad

Na základe ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov nie je daň z pridanej hodnoty možné uplatniť ako daňový náklad, resp. výdavok, avšak len u platiteľov tejto dane.

Výnimkou sú však prípady uvedené priamo v zákone o dani z príjmov a dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovaná ako náklad. Podľa zákona o dani z príjmov možno ako daňový náklad, resp. výdavok uplatniť daň z pridanej hodnoty vtedy,

•    ak je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný túto daň odviesť pri zrušení registrácie podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH. Aj z tohto prípadu však existuje výnimka uvedená v § 17 ods. 3 písm. d) bodu 2 zákona o dani z príjmov, konkrétne ide o daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie platiteľa DPH podľa § 81 zákona o DPH, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

•    ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu, okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príklad

Obchodná spoločnosť si neuplatnila odpočet DPH z „bločkov z ERP“, z dôvodu že ich neskoro predložila na zúčtovanie a nechcela robiť dodatočné daňové priznanie.

Môže príslušnú neodpočítanú daň spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov?

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že daňovým výdavkom je daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ nemá nárok, s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, kedy je súčasťou vstupnej ceny. V danom prípade však nárok na odpočítanie obchodnej spoločnosti - platiteľovi DPH v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH vznikol. To, že z akýchkoľvek dôvodov spoločnosť nevyužila toto svoje právo na odpočítanie dane, nemôže mať dopad na možnosť uplatnenia tejto dane v daňových výdavkoch. Ak si teda spoločnosť neuplatnila právo na odpočítanie dane z dôvodov neuvedených v zákone o DPH (zákon o DPH ustanovuje v rámci § 49, kedy platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane), nemôže túto neodpočítanú daň zahrnúť medzi daňové výdavky.

V kontexte s doteraz uvedeným treba uviesť, že zákon o dani z príjmov v rámci ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) neumožňuje do daňových výdavkov uplatniť daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad.

Príklad

Stavebná spoločnosť - platiteľ DPH používa v súvislosti s podnikaním kosačku, na ktorú uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov v paušálnej výške 80 %. Za opravu kosačky spoločnosť zaplatila 184,50 eur, z toho DPH v sume 34,50 eur. Spoločnosť si uplatnila odpočítanie DPH v sume 27,60 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby opravy na podnikanie.

Môže si spoločnosť časť neodpočítanej DPH v sume 6,90 eur zahrnúť do daňových výdavkov?

Nie nemôže. Daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je totiž daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Nakoľko v uvedenom prípade sa DPH, ktorú nie je možné odpočítať, viaže k výdavku, ktorý nie je uznaný za daňový výdavok v nadväznosti na uplatnenie § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, nie je možné časť neodpočítanej DPH vo výške 6,90 eur zahrnúť do daňových výdavkov.

Príklad

Obchodná spoločnosť vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získal nepeňažnú výhru - vysávač v sume 120 eur bez DPH. Keďže spoločnosť organizovala reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní ceny do súťaže si uplatnila nárok na odpočet DPH.

Je možné DPH na výstupe, ktorú je obchodná spoločnosť povinná odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Je pravdou, že v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikla spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane.

Výdavky na obstaranie vysávača, ktorý spoločnosť poskytne ako výhernú cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. DPH účtovaná do nákladov, ktorú je spoločnosť povinná odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je však nedaňovým výdavkom v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov ďalej v rámci ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) obsahuje úpravu prípadov, kedy je daň z pridanej hodnoty zaplatená daňovníkom v inom členskom štáte EÚ uznaným daňovým výdavkom. Ako daňový náklad je možné tak uplatniť aj daň z pridanej hodnoty:

•    pri ktorej má platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie v zmysle § 55f zákona o DPH spôsobom podľa účtovných predpisov a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa § 55f zákona o DPH,

•    pri ktorej platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb.

Príklad

Obchodnej spoločnosti vznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Poľsku. Spoločnosť sa však rozhodla, že tento nárok nevyužije a DPH zaplatenú poľským dodávateľom zaúčtuje medzi daňové výdavky.

Postupovala spoločnosť správne?

V prípade, ak slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH, ktorej vznikol nárok na refundáciu DPH zaplatenej v Poľsku, túto možnosť nevyužije, potom sumu v zahraničí zaplatenej DPH nebude môcť považovať za daňový náklad.

Platí totiž, že ak spoločnosť má nárok na vrátenie DPH z príslušného členského štátu EÚ a o jej vrátenie nepožiada, a teda o nároku na vrátenie neúčtuje do výnosov, takáto DPH zaúčtovaná na príslušný nákladový účet nie je daňovým výdavkom spoločnosti.

Príklad

Podnikateľ – platiteľ DPH obstaral na služobnej ceste v Poľsku pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.

Bude táto zaplatená DPH daňovým výdavkom podnikateľa?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v Poľsku je daňovým výdavkom ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa týka.

Príklad

Slovenská obchodná spoločnosť obstarala službu v členskom štáte EÚ, pri ktorej nie je nárok na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte EÚ, pričom prekročila limit na vrátenie stanovený týmto členským štátom EÚ. DPH vzťahujúcu sa k službe spoločnosť zaúčtovala v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov.

Bude pre slovenskú spoločnosť táto DPH daňovým výdavkom?

Spomínaná DPH bude za opísaných predpokladov daňovým výdavkom spoločnosti, a to na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Firma vysiela svojich zamestnancov (stavebné práce) do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je vystavená so 6 % DPH. Napr. Netto 1 061,32 € 6 % BTW 63,68 € = 1 125 €. Základ dane firma zaúčtovala na 518 AE a DPH na účet 548 AE. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. Firma zistila, že v Belgicku nie je možné žiadať DPH z ubytovania. Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom?

Firma má ešte aj nejaké bločky z nákupu pomocného náradia kde je vyčíslená DPH 21 % (pílniky, kotúče, predlžovačky) a osobné ochranné pomôcky - prilby, rukavice, topánky. Je DPH uznaným daňovým výdavkom keď za rok je 45 €. Firma tiež disponuje bločkami z náradia, kde nie je vyčíslená DPH (suma je iba Totaal).

Môže to firma dať celé do nákladov?

Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného DPH zaplatenú v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je potrebné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie. Za tohto predpokladu firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú daňovým výdavkom.

Ak nevznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Belgicku z dôvodu, že úhrnná suma 45 € za kalendárny rok nedosiahla predpísanú výšku na jej vrátenie (limit 50 €), v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 zákona o dani z príjmov táto DPH zaúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom, ak samotné výdavky na náradie, sú daňovým výdavkom. Čo sa týka bločkov z náradia, kde nie je vyčíslená DPH, do daňových nákladov ich bude možné premietnuť za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Pri spôsobe zahrnovania uplatneného nároku na vrátenie DPH zaplatenej slovenským platiteľom v inom členskom štáte do základu dane sa u platiteľa DPH (účtovnej jednotky) účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva postupuje v intenciách ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na účtovné postupy účtovania pre podnikateľov.

To znamená, že nárok na vrátenie DPH je súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom účtovná jednotka o nároku na vrátenie DPH účtuje, t. j. v období, ku ktorému sa daň z pridanej hodnoty vzťahuje. V prípadoch, ak ide o opravu chýb minulých období, t. j. ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH v tom zdaňovacom období, ku ktorému sa daň z pridanej hodnoty vzťahuje v nadväznosti na § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov a žiada vrátenie DPH v priebehu bežného účtovného (zdaňovacieho) obdobia za predchádzajúce účtovné obdobie, nárok na vrátenie DPH sa zahrnie do základu dane v súlade s § 17 ods. 15, resp. ods. 29 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Slovenská spoločnosť – platca DPH sa zúčastnila v priebehu roka 2026 medzinárodných výstav vo viacerých štátoch EÚ. V nich vynaložila náklady na obstaranie rôznych tovarov a služieb charakteru daňových výdavkov. Voči každému štátu EÚ, kde sa výstav zúčastnila došlo k prekročeniu minimálneho limitu na vrátenie DPH. Slovenská spoločnosť požiadala o vrátenie týchto DPH.

Daňovým výdavkom slovenskej spoločnosti bude DPH v roku 2026 za podmienky, že súčasne spoločnosť v tomto roku zaúčtuje aj nárok na vrátenie uvedenej DPH do výnosov.

Príklad

Slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH v súvislosti so svojou činnosťou vykonávanou v Slovenskej republike, pri ktorej má plný nárok na odpočítanie DPH, zabezpečila svojim zamestnancom ubytovanie v rámci zahraničnej pracovnej cesty v Českej republike. Celková suma DPH podľa dokladov bola vo výške 38,50 €. Slovenská spoločnosť nemôže podať žiadosť o vrátenie uvedenej DPH vzhľadom na to, že v rámci kalendárneho roku zaplatená DPH v Českej republike nedosiahla požadovaný limit.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH nemá nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Českej republike z dôvodu, že úhrnná suma 38,50 € za kalendárny rok nedosiahla predpísanú výšku na jej vrátenie (limit 50 €), v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 4 zákona o dani z príjmov táto DPH zaúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom, pretože samotné výdavky na služby – cestovné a ubytovanie, sú daňovým výdavkom. Do daňových výdavkov sa DPH uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade výdavkov na cestovné a ubytovanie.

Príklad

Firma vysiela svojich zamestnancov (stavebné práce) do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú jej daňovým výdavkom, vystavená so 6 % DPH. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. V Belgicku však nie je možné žiadať vrátenie DPH z ubytovania.

Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom?

Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného zaplatenej v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je možné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie. Za tohto predpokladu slovenská firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových vádavkov.

DPH a pohľad zákona o dani z príjmov pri  automobiloch od roku 2026

Zákonom č. 261/­2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií sa do zákona o dani z príjmov doplnilo nové prechodné ustanovenie § 52zzzk účinné od 1. 1. 2026, ktoré upravuje podmienky pre zahrnutie dane z pridanej hodnoty pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito osobnými motorovými vozidlami do daňových výdavkov daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Zákonom č. 385/­2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/­2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dochádza k zmene znenia ustanovenia § 25 ods. 6 a § 52zzzk zákona o dani z príjmov vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 78 a dopĺňa sa nové prechodné ustanovenie § 52zzzl zákona o dani z príjmov.

Podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2026 sa za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 19 nepovažuje daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, ak na jej odpočítanie nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok, pričom ak ide o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na hmotný majetok podľa osobitného predpisu, táto nie je súčasťou vstupnej ceny. Ak príde k zmene rozsahu použitia tohto majetku na účely podnikania, ako aj a iný účel ako je podnikanie, daň z pridanej hodnoty sa nezahŕňa do základu dane.

Rozšírené znenie poznámky pod čiarou k odkazu 78 odkazuje na § 54 až § 54d zákona o dani z pridanej hodnoty, čím dochádza k rozšíreniu pôvodného znenia tejto poznámky o § 54c zákona o dani z pridanej hodnoty upravujúci osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru a služby a § 54d zákona o dani z pridanej hodnoty upravujúci postup pri zmene rozsahu použitia investičného majetku na účely podnikania.

Poznámka pod čiarou k odkazu 161 odkazuje na prechodné ustanovenie § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorým sa zavádza osobitný postup pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty v rozsahu 50 % pri niektorých kategóriách osobných motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito osobnými motorovými vozidlami účinné od 1. 1. 2026.

Postup pri zahrňovaní dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na obstarávaný hmotný majetok podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty do základu dane z príjmov

Obstarávacia cena na účely zákona č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je definovaná v § 25 ods. 6 písm. a) cit. zákona ako cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny (ďalej len „účtovná obstarávacia cena“).

Náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku a jeho technického zhodnotenia do času jeho uvedenia do užívania sú vymedzené v § 35 ods. 1 postupov účtovania. Náklady súvisiace s obstaraním majetku sú vedľajšie obstarávacie náklady, ktoré zvyšujú obstarávaciu cenu hmotného majetku. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie sa do času uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním účtuje na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku (ďalej len „účet 042“).

V súlade s § 52 ods. 7 postupov účtovania je súčasťou obstarávacej ceny účtovanej na účte 042 aj daň z pridanej hodnoty pri nadobudnutí majetku, pri ktorom účtovnej jednotke v rozsahu určenom podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nevzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Po uvedení majetku do užívania sa dlhodobý majetok ocenený obstarávacou cenou účtuje na príslušných účtoch majetku, pričom účtovné odpisy určené z obstarávacej ceny sa účtujú prostredníctvom oprávok v prospech účtu účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551– Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku.

Na účely zákona o dani z príjmov sa vstupná cena určuje podľa § 25 tohto zákona (ďalej len „daňová vstupná cena“), pričom podľa § 25 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov je súčasťou vstupnej ceny aj daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a nemôže ju odpočítať.

Všeobecné princípy pri zahŕňaní dane z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane do základu dane sú uvedené v § 17 ods. 3 písm. d), § 17 ods. 18, § 19 ods. 3 písm. k) a v § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Daň z pridanej hodnoty sa podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov nepovažuje za daňový výdavok, ak na jej odpočítanie nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok, pričom ak ide o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na hmotný majetok vymedzený v § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty, táto nie je súčasťou daňovej vstupnej ceny.

V nadväznosti na uvedené, ak daňovník obstará v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 hmotný majetok podľa § 85n ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý bude používať aj na iný účel ako na podnikanie, v dôsledku čoho bude mať nárok na paušálne odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 50 %, t. j. daňovník nebude mať podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nárok na odpočítanie zostávajúcich 50 % z dane z pridanej hodnoty, táto neodpočítaná časť dane z pridanej hodnoty nevstupuje do daňovej vstupnej ceny. To znamená, že daňovník bude mať rozdielnu vstupnú cenu na účely uplatňovania účtovných a daňových odpisov.

Odpisy hmotného majetku sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Keďže účtovné odpisy, ktoré sú vypočítané z účtovnej obstarávacej ceny hmotného majetku, ktorej súčasťou je aj hodnota neodpočítanej dane z pridanej hodnoty, sú vyššie ako daňové odpisy podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, daňovník vykoná úpravu výsledku hospodárenia na základ dane prostredníctvom položky zvyšujúcej výsledok hospodárenia (riadok 150 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby; ďalej len „DPPO“).

Rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi je potrebné posudzovať samostatne pre každé motorové vozidlo obstarané v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028, a to počas doby odpisovania tohto majetku.

Príklad

Daňovník v roku 2026 obstará kúpou motorové vozidlo, ktoré bude používať aj na iný účel, ako na podnikanie. Obstarávacia cena motorového vozidla je 24 600 eur, z čoho daň z pridanej hodnoty je vo výške 4 600 eur. Keďže daňovník využíva motorové vozidlo aj na iné účely, ako podnikanie, vzniká mu podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v paušálnej výške 50 % (2 300 eur). Na odpočítanie zostávajúcej časti dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % (2 300 eur) nemá daňovník podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok.

Hoci sa neodpočítavaná časť dane z pridanej hodnoty účtuje ako súčasť obstarávacej ceny hmotného majetku, podľa § 52zzzk nie je táto hodnota súčasťou daňovej vstupnej ceny.

Daňovník pri výpočte daňových odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov vychádza z daňovej vstupnej ceny vo výške 20 000 eur.

Rozdiel, o ktorý účtovné odpisy prevyšujú daňové odpisy, daňovník uvádza ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v riadku 150 DPPO.

Postup pri zahrňovaní dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na spotrebované pohonné látky v súvislosti s motorovým vozidlom používaným nielen na účely svojho podnikania do základu dane z príjmov

Pri zahrňovaní nákladov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov daňovník postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, pričom pri všetkých spôsoboch daňovník preukazuje nákup pohonných látok dokladom o nákupe a cene nakúpených pohonných látok, t. j. nedochádza k zmene v spôsobe zahrňovania nákladov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov.

Ak daňovník používa viac motorových vozidiel, pri každom jednom z nich si osobitne zvolí spôsob zahŕňania vynaložených nákladov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo spotrebovaných pohonných látok motorového vozidla používaného nielen na účely podnikania, ale aj na iné účely ako podnikanie, alebo nemá nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v plnom rozsahu pri používaní len na účely podnikania z dôvodu nevedenia záznamov preukazujúcich rozsah použitia motorového vozidla, daň z pridanej hodnoty, na ktorej odpočítanie nemá tento daňovník nárok podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty, sa v súlade s § 52zzzk zákona o dani z príjmov nepovažuje za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 19 zákona o dani z príjmov.

Keďže obmedzenie odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 85n ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty sa uplatní na tovar nadobudnutý v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 v súvislosti s motorovým vozidlom používaným aj na iný účel ako na podnikanie, uplatní sa toto obmedzenie aj pri pohonných látkach spotrebovaných motorovými vozidlami nadobudnutými pred 1. 1. 2026.

Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty v súvislosti s nadobudnutými pohonnými látkami sa postupuje podľa § 52 ods. 7 postupov účtovania, tzn. daň z pridanej hodnoty, na ktorej odpočítanie nemá nárok platiteľ dane z pridanej hodnoty v súlade s § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty, je súčasťou obstarávacej ceny pohonných látok; v konečnom dôsledku je súčasťou nákladov na spotrebované pohonné látky.

Keďže náklady na spotrebované pohonné látky sú u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva súčasťou výsledku hospodárenia, hodnotu dane z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na spotrebované pohonné látky, na ktorej odpočet nemá daňovník nárok podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty, daňovník uvedie v riadku 130 DPPO ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia (z riadku 16 Tabuľky A DPPO).

Príklad

Daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, vynaloží v zdaňovacom období 2026 náklady na pohonné látky motorového vozidla vo výške 12 300 eur (10 000 eur + 2 300 eur DPH). Daňovník využíva motorové vozidlo výlučne na podnikateľské účely, avšak nevedie záznamy preukazujúce rozsah použitia motorového vozidla, a preto náklady na spotrebované pohonné látky zahŕňa do základu dane spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretieho bodu zákona o dani z príjmov.

Keďže daňovník nevedie záznamy preukazujúce rozsah použitia motorového vozidla, má podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty účinného od 1. 1. 2026 nárok na paušálne odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % (1 150 eur), na zostávajúcich 50 % (1 150 eur) daňovník nemá nárok na odpočítanie. Podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov ide o náklad, ktorý nie je daňovým výdavkom, ktorý daňovník uvedie ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v riadku 130 DPPO (v riadku 16 Tabuľky A).

Daňovník si uplatní daňové výdavky spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov a do daňových výdavkov zahrnie sumu 8 000 eur (80 % zo sumy 10 000 eur). Suma 2 000 eur (20 % zo sumy 10 000 eur) nie je považovaná za daňový výdavok podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, daňovník preto uvedie túto hodnotu ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v riadku 130 DPPO (v riadku 3 Tabuľky A).

Postup pri zahrňovaní dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na prijatú službu alebo nadobudnutý tovar v súvislosti s osobným motorovým vozidlom používaným nielen na účely svojho podnikania do základu dane z príjmov

V súlade s § 85n ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý v súvislosti s motorovým vozidlom používaným na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako podnikanie, v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 vrátane prijme služby alebo nadobudne tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočíta daň vzťahujúcu sa na tieto služby alebo tovar v rozsahu 50 %.

Keďže ustanovenie § 85n ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty sa vzťahuje na všetky motorové vozidlá používané nielen na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako podnikanie, paušálne odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % z nadobudnutých tovarov (napr. diaľničná známka, náhradné diely, pneumatiky) a prijatých služieb (napr. autoumyváreň, uhradené parkovné, výmena pneumatík, pravidelný servis, oprava a údržba) v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 sa uplatní aj v prípade, ak sú tieto plnenia nadobudnuté alebo prijaté v súvislosti s používaním osobných motorových vozidiel nadobudnutých do 31. 12. 2025.

Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na prijatú službu sa postupuje podľa § 52 ods. 5 postupov účtovania, to znamená, že daň z pridanej hodnoty, na ktorej odpočítanie daňovník nemá nárok, je súčasťou nákladov prijatej služby.

Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na nadobudnutý tovar (napr. náhradné diely) sa postupuje podľa § 52 ods. 7 postupov účtovania, to znamená, že daň z pridanej hodnoty, na ktorej odpočítanie daňovník nemá nárok, je súčasťou obstarávacej ceny.

Podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov sa za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 19 zákona o dani z príjmov nepovažuje daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie v období podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok.

Pri zahrňovaní vynaložených nákladov do daňových výdavkov sa uplatňujú všeobecne platné princípy a pravidlá uvedené v zákone o dani z príjmov.

Ak teda daňovník nadobudol tovar alebo prijal službu v súvislosti s motorovým vozidlom používaným na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel, daň z pridanej hodnoty v paušálnej výške 50 %, na odpočítanie ktorej nemal nárok podľa § 85n ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, nie je v súlade s § 52zzzk považovaná za daňový výdavok a hodnotu neodpočítanej dane z pridanej hodnoty daňovník uvádza v riadku 130 DPPO ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia (z riadku 16 Tabuľky A DPPO).

Zahrňovanie dane z pridanej hodnoty do základu dane z príjmov pri zmene rozsahu a účelu použitia motorového vozidla podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty, ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane zmení účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu78) je v súlade s § 17 ods. 18 písm. b) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane.

V súlade s § 52zzzk zákona o dani z príjmov ak príde k zmene rozsahu použitia motorového vozidla na účely podnikania, ako aj na iný účel ako je podnikanie,78) daň z pridanej hodnoty sa nezahŕňa do základu dane, t. j. ide o výnimku pri uplatňovaní § 17 ods. 18 písm. b) zákona o dani z príjmov.

V nadväznosti na uvedené pri zmene rozsahu použitia motorového vozidla, pri ktorého obstaraní bola odpočítaná daň z pridanej hodnoty vo výške 50 %, sa dodatočne odpočítaná daň z pridanej hodnoty nezahŕňa do základu dane z príjmov. Rovnako súčasťou základu dane nie je ani odpočítaná daň z pridanej hodnoty, ktorá nebola považovaná za daňový výdavok vylúčením zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov.

Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty pri zmene rozsahu použitia motorového vozidla sa postupuje podľa § 52 ods. 8 postupov účtovania, to znamená, že sa účtuje podľa charakteru v prospech účtu alebo na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

DPH verzus obstarávacia cena majetku

Podľa ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o dani z príjmov je súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku aj

a)  daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b)  daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať, alebo

c)  časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa zákona o DPH.

Príklad

Pri zaradení hmotného hnuteľného majetku je rozhodujúca jeho vstupná cena 1 700 eur. Spoločnosť zakúpila prístroj za cenu 1 845 eur, čo je cena vrátane DPH. Cena bez DPH je 1 500 eur.

Akú cenu považovať za vstupnú cenu?

Odpoveď na túto otázku vyplýva priamo z ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Nakoľko nie je uvedené, či predmetná spoločnosť je platiteľom DPH alebo nie, stanovisko bude mať alternatívny charakter.

V prípade, ak spoločnosť je platiteľom DPH, bude pre ňu vstupnou cenou cena bez DPH – t. j. 1 500 eur, nakoľko na časť týkajúcu sa hodnoty DPH sa uplatní nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Tu je dôležité poznamenať, že v danom prípade nedochádza k naplneniu podmienky výšky vstupnej ceny pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov (t. j. vstupná cena je menej ako 1 700 eur).

V prípade, ak spoločnosť nie je platiteľom DPH, potom priamo z § 25 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov vyplýva, že vstupnou cenou pre ňu bude cena vrátane DPH – t. j. 1 845 eur. To znamená, že v tomto prípade prístroj spĺňa podmienky pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a teda výdavky súvisiace s jeho obstaraním (1 845 eur) si do daňových výdavkov spoločnosť uplatní postupne prostredníctvom daňových odpisov.

V súvislosti s uplatňovaním DPH je dôležité aj ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého DPH pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu nie je súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu, tzn. že sa táto daň premieta do daňových výdavkov v súlade so zákonom o dani z príjmov podľa splátkového kalendára, resp. podľa úhrad splátok lízingu.

DPH zaplatená za iného daňovníka

Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami dane zaplatené za iného daňovníka.

Príklad

Môže si platiteľ DPH uplatniť do daňových výdavkov DPH, ktorú uhradil za dodávateľa, ktorý si svoju povinnosť nesplnil v súlade s § 69 a 69b zákona o DPH?

V súlade s § 69b zákona o DPH daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v zákonom stanovenej lehote splatnosti neuhradil alebo uhradil len jej časť, je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 14 spomínaného právneho predpisu. V prípade vzniku tejto skutočnosti daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

Keďže cieľom uvedenej úpravy v zákone o DPH bolo vytvoriť plne legitímne opatrenie v boji proti podvodom na DPH, ktoré je využívané aj v iných štátoch EÚ a ide vo svojej podstate o formu sankcie pre ručiteľa, ktorý napriek zákonom stanovených dôvodov, o ktorých vedel alebo mal vedieť vstúpil do obchodu s rizikovým dodávateľom, zahrňovanie takto zaplatenej dane do daňových výdavkov by bolo v priamom rozpore so zámerom tejto úpravy v zákone o DPH. Z uvedeného dôvodu takto zaplatená DPH ručiteľom nie je u neho daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Ročné vysporiadanie DPH

Koniec kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností platiteľov DPH nevyhnutne spojený so zákonom ustanovenými povinnosťami, medzi ktoré pre takých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH patrí v zmysle § 50 ods. 4 zákona o DPH povinnosť vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Možno pre úplnosť poznamenať, že v prípadoch, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely výpočtu koeficientu sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok – čo znamená, že platiteľ dane vykonáva ročné vysporiadanie odpočítanej DPH pomerným odpočítaním nie za obdobie kalendárneho roka, ale za obdobie hospodárskeho roka, ktorý má určený ako svoje účtovné obdobie. Na lepšie priblíženie spomínanej problematiky je na úvod príspevku vhodné uviesť základné zásady a pojmy samotného odpočítavania dane z pridanej hodnoty.

V zásade treba inštitút odpočítania dane chápať ako odpočítanie dane v plnej alebo pomernej výške od celkovej dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri odpočítaní dane sa uplatňuje princíp tzv. vecnej súvislosti dane z prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa dane, a to v závislosti od toho, na aký účel je každý jednotlivý tovar alebo služba prijatá. To znamená, že prijatý tovar alebo službu platiteľ dane posudzuje v závislosti od toho, či je tovar alebo služba prijatá:

a)  výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť,

b)  výlučne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH (samozrejme s výnimkou uvedenou v § 49 ods. 3 zákona o DPH),

c)  na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a súčasne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH.

Inštitút pomerného odpočítavania DPH sa uplatňuje v prípadoch, keď platiteľ dane prijaté tovary a služby použije jednak na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, ako aj na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane a súčasne prijaté tovary a služby použije na svoje zdaniteľné obchody oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH bez nároku na odpočítanie dane. Spomínanú pomernú výšku odpočítateľnej dane platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor, napr. vypočítaný koeficient 0,5481 sa zaokrúhli na 0,55, vypočítaný koeficient 0,5426 sa zaokrúhli tiež na 0,55.

Koeficient sa na základe ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o DPH vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok.

Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu v zmysle druhej vety ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o DPH neuvádzajú výnosy (príjmy) z:

a)  predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

b)  predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,

Poznámka

Pri predaji majetku, ktorý platiteľ dane používal na účely svojho podnikania, vzniká platiteľovi dane daňová povinnosť. Hodnotu z predaja majetku okrem zásob platiteľ dane neuvedie v čitateli ani v menovateli koeficientu. Hodnotu z predaja zásob platiteľ dane vždy zahrnie do čitateľa aj menovateľa koeficientu. Do čitateľa ani do menovateľa koeficientu platiteľ dane neuvedie hodnotu z predaného majetku, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH a hodnotu z predaného osobného automobilu, pri ktorom platiteľ dane nemohol odpočítať daň podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH platného do 31. 12. 2009 (v tejto súvislosti pozri prechodné ustanovenie § 85i ods. 2 zákona o DPH).

c)  finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,

Poznámka

Príležitostné finančné služby, ktoré sa neuvádzajú do čitateľa ani do menovateľa koeficientu, sú také transakcie, ktoré:

•    nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane,

•    netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane,

•    platiteľ dane ich nevykonáva opakovane (uvedené neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období),

     a pri ktorých

•    platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady,

•    súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

Vyššie uvedené podmienky sú posudzované spravidla v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

d)  príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti,

Poznámka

Ak platiteľ dane príležitostne prevedie nehnuteľnosť alebo príležitostne prenajme nehnuteľnosť bez ohľadu na skutočnosť, či jej predaj alebo nájom bol oslobodený od dane podľa § 38 zákona o DPH alebo dani podliehal, dosiahnutú hodnotu z príležitostného prevodu nehnuteľnosti ani z príležitostného nájmu nehnuteľnosti neuvedie v čitateli ani v menovateli koeficientu. Kritérium „príležitostnosti“ sa posudzuje rovnako ako u vyššie spomínaných finančných služieb.

Do čitateľa a menovateľa koeficientu však platiteľ dane zahrnie aj:

a)  Hodnotu z dodania tovarov alebo služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku, a to aj v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku,

Poznámka

To znamená, že do čitateľa ani do menovateľa koeficientu platiteľ dane neuvádza napr. hodnotu z dodania tovarov a služieb dodaných organizačnou zložkou umiestnenou v inom členskom štáte. V daňovom priznaní platiteľ dane neuvádza hodnotu dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku. Napriek tomu takúto hodnotu z dodania tovarov a služieb, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku, platiteľ dane zahrnie do čitateľa aj do menovateľa koeficientu, ak ide o dodania tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH. Pri uvádzaní hodnoty z dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku do čitateľa aj do menovateľa koeficientu vychádza platiteľ dane zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH.

Hodnota z dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku, pri ktorých nie je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH (napr. dodanie tovaru a služieb podľa § 28 až 42 zákona o DPH oslobodených od dane, pri ktorých platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie dane), platiteľ dane uvedie len do menovateľa koeficientu.

b)  hodnotu dodaného tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu,

Poznámka

Prvý odberateľ pri trojstrannom obchode neuvádza v daňovom priznaní hodnotu tovaru fakturovanú druhému odberateľovi, keďže podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Hodnotu dodania tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu prvý odberateľ zahrnie do čitateľa aj do menovateľa koeficientu napriek tomu, že podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH do čitateľa koeficientu vstupuje hodnota z dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, pričom nadobudnutie tovaru u prvého dodávateľa v rámci trojstranného obchodu sa považuje za zdanené a prvý odberateľ v podstate nemôže nič odpočítať. Pri uvádzaní hodnoty dodania tovaru druhému odberateľovi pri trojstrannom obchode do čitateľa aj do menovateľa koeficientu vychádza prvý odberateľ zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH.

Čo sa týka aplikácie koeficientu, zákon o DPH ustanovuje v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka povinnosť platiteľovi používať koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Samozrejme nie vždy je táto povinnosť splniteľná. Z logických dôvodov totiž platiteľ dane nemôže pri predbežnom odpočítaní dane použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Je tak z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nevykonával zdaniteľné obchody oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane a nepočítal koeficient alebo aj v prípadoch, ak ide o novozaregistrovaného platiteľa dane, ktorý nemá ročný koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka a pod. Za týchto podmienok určí platiteľ dane koeficient pre príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. Pred udelením súhlasu s koeficientom navrhnutým platiteľom dane si daňový úrad môže vyžiadať od platiteľa dane napr. predpokladané výnosy pre príslušný kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná a celkové predpokladané výnosy pre príslušný kalendárny rok, príp. môže platiteľa dane požiadať o zdôvodnenie ním navrhnutého koeficientu. Ak platiteľ dane požiada daňový úrad o súhlas k použitiu navrhovaného koeficientu, daňový úrad vyjadrí svoj súhlas písomným oznámením platiteľovi dane o akceptovaní koeficientu navrhovaného platiteľom dane alebo spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní podľa § 19 zákona č. 563/­2009 Z. z. o správe daní v z. n. p. (tzv. „Daňový poriadok“), ak je vyjadrenie súhlasu daňového úradu predmetom rokovania na daňovom úrade.

Platiteľ, ktorý v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom postupuje pri ročnom zúčtovaní DPH rovnakým – vyššie uvedeným spôsobom podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH, pričom je povinný vykonať vysporiadanie DPH odpočítavanej pomerným odpočítaním len za obdobie od 1. januára kalendárneho roka do konca jeho posledného zdaňovacieho obdobia. Takýto postup je povinný samozrejme aplikovať len v prípade, ak sa ho spomínaná povinnosť dotýka – t. j. ak v priebehu kalendárneho roka, v ktorom prestal byť platiteľom DPH v niektorom zo zdaňovacích období tohto roka odpočítaval daň tzv. „pomerným odpočítavaním“ podľa § 50 zákona o DPH. Ak je účtovným obdobím takéhoto platiteľa hospodársky rok, pre účely aplikácie problematiky ročného vysporiadania DPH platí aj v tomto prípade, že kalendárnym rokom sa rozumie hospodársky rok.

U takého platiteľa dane, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka zaregistroval za platiteľa dane a uplatňoval pomerný spôsob odpočítavania platí principiálne obdobný postup ako u platiteľa pri zrušení registrácie. To znamená, že platiteľ, ktorý v priebehu kalendárneho roka začal byť platiteľom, postupuje pri ročnom zúčtovaní DPH spôsobom uvedeným rovnako v rámci § 50 ods. 4 zákona o DPH, pričom je povinný vykonať vysporiadanie DPH odpočítavanej pomerným odpočítaním len za obdobie v ktorom mal postavenie platiteľa dane – t. j. od 1. dňa kalendárneho mesiaca, od ktorého mal status platiteľa dane do konca kalendárneho roka. Aj pre takéto prípady sa aplikuje spôsob ročného vysporiadania odpočítanej DPH v prípade hospodárskeho roka rovnako ako v predchádzajúcom prípade.

Príklad

Akciová spoločnosť GAMA, a. s. podniká od roku 2023. Platiteľom DPH sa stala od 1. júna 2026. Okrem zdaniteľných obchodov, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť vykonáva aj plnenia oslobodené od dane, pri ktorých nemôže odpočítať daň.

Akciová spoločnosť určí koeficient odhadom podľa charakteru svojej činnosti a so súhlasom správcu dane podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH. Po skončení kalendárneho roka 2026 pri výpočte koeficientu za celý kalendárny rok podľa § 50 ods. 2 a 4 zákona o DPH uvedie akciová spoločnosť v čitateli aj v menovateli koeficientu výnosy (príjmy) za obdobie kalendárneho roka, v ktorom je registrovaná za platiteľa dane, t. j. výnosy (príjmy) od 1. júna 2026 do 31. decembra 2026.

Podľa zákona o dani z príjmov možno ako daňový náklad, resp. výdavok uplatniť pomernú časť dane z pridanej hodnoty, na ktorej odpočítanie nemá nárok, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa zákona o DPH.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s. r. o. – štvrťročný platca DPH, mala v roku 2025 ročný koeficient „0,60“, ktorý aplikovala na výpočet predbežného odpočítania dane podľa § 50 zákona o DPH počas roku 2026. Spoločnosť ALFA, s. r. o. dosiahla počas roku 2026 nasledujúce zdaniteľné obchody:

I.  štvrťrok 2026

Spoločnosť ALFA, s. r. o. uskutočnila len zdaniteľné plnenia, pri ktorých jej vznikla daňová povinnosť vo výške 14 700 eur, DPH 23 % = 3 381 eur. Spoločnosť prijala tovary a služby s nárokom na odpočítanie dane vo výške 6 300 eur, DPH 23 % = 1 449 eur. Daň na vstupe si spoločnosť ALFA, s. r. o. - platiteľ dane vykázala v daňovom priznaní teda vo výške 1 449 eur.

II. štvrťrok 2026

Spoločnosť ALFA, s. r. o. uskutočnila nasledovné zdaniteľné obchody:

•    predala tuzemským odberateľom svoje výrobky v hodnote 13 650 eur, DPH 23 % 3 139,50 eur,

•    predala dubióznu výpočtovú techniku v hodnote 4 200 eur, DPH 23 % = 966 eur,

•    v októbri 2024 jednorázovo poskytla pôžičku inému platiteľovi dane vo výške 10 500 eur, dohodnutý úrok vo výške 1 470 eur mal byť zaplatený do 30. apríla 2026.

Spoločnosť ALFA, s. r. o. prijala nasledovné tovary a služby:

•    na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť vo výške 5 460 eur, DPH 23 % = 1 255,80 eur,

•    v súvislosti s poskytnutou pôžičkou ako aj v súvislosti s riešením obchodných problémov pri riešení svojich pohľadávok prijala poradenské služby od právnika – platiteľa DPH v hodnote 1 260 eur, DPH 23 % = 289,80 eur.

Pri predbežnom odpočítaní dane spoločnosť ALFA, s. r. o. použila koeficient z roku 2025, t. j. 0,60.

Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku: 1 255,80 + 289,80 = 1 545,60 eur.

Odpočítateľná daň: 1 255,80 + (289,80 × 0,60) = 1 255,80 + 173,88 = 1 429,68 eur.

III. štvrťrok 2026

Spoločnosť ALFA, s. r. o. predala v tuzemsku svoje výrobky v hodnote 16 800 eur, DPH 23 % = 3 864 eur.

Spoločnosť ALFA, s. r. o. prijala tovary a služby s nárokom na odpočítanie dane vo výške 10 500 eur, DPH 23 % = 2 415 eur.

IV. štvrťrok 2026

Spoločnosť ALFA, s. r. o. uskutočnila nasledovné zdaniteľné obchody:

•    predala v tuzemsku svoje výrobky v hodnote 12 600 eur, DPH 23 % = 2 898 eur,

•    predala nehnuteľnosť – skladové priestory, pričom tento predaj bol oslobodený od dane vo výške 105 000 eur.

Spoločnosť ALFA, s. r. o. prijala nasledovné tovary a služby:

•    na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť vo výške 8 400 eur, DPH 23 % = 1 932 eur,

•    na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a zároveň na zdaniteľné obchody oslobodené od dane vo výške 6 300 eur, DPH 23 % = 1 449 eur.

Pri predbežnom odpočítaní dane spoločnosť ALFA, s. r. o. použila koeficient z roku 2025, t. j. 0,60.

Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku 1 932 + 1 449 = 3 381 eur.

Odpočítateľná daň 1 932 + (1 449 × 0,60) = 1 932 + 869,40 = 2 801,40 eur.

Skutočne odpočítaná daň v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2025 = predbežné odpočítanie dane 8 095,08 eur (1 449 + 1 429,68 + 2 415 + 2 801,40).

Po skončení kalendárneho roka 2026 spoločnosť ALFA, s. r. o. vypočíta koeficient podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH a vypočíta odpočítateľnú daň za celý kalendárny rok 2026. Do čitateľa ani do menovateľa koeficientu spoločnosť ALFA, s. r. o. neuvedie výnosy z predaja majetku, ktorý používala na účely svojho podnikania okrem zásob (t. j. v danom prípade predaj výpočtovej techniky), výnosy z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich poskytla príležitostne (v konkrétnom prípade príjem úrokov z pôžičky) a ani výnosy z príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti (konkrétne predaj skladových priestorov v IV. štvrťroku 2026).

Koeficient za celý kal. rok 2026

•    Daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku za celý kalendárny rok 2026 = 8 790,60 eur (1 449 + 1 255,80 + 289,80 + 2 415 + 1 932 + 1 449).

•    Odpočítateľná daň za celý kalendárny rok 2026 = 7 051,80 + (1 738,80 × 1) = 8 790,60 eur.

•    Skutočne odpočítaná daň v roku 2026 = 8 095,08 eur.

Kladný rozdiel vo výške 695,52 eur uvedie spoločnosť ALFA, s. r. o. v daňovom priznaní k DPH za IV. štvrťrok 2026 ako súčasť riadku 21 tlačiva daňového priznania za 4. štvrťrok 2026, čím si zároveň uplatní na ťarchu štátneho rozpočtu zvýšenie hodnoty odpočítania dane celkom.

>   DPH z pohľadu PÚ

V zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 postupov účtovania v PÚ sa nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa účtuje na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty. V prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty sa účtuje daňová povinnosť účtovnej jednotky z dane z pridanej hodnoty. Na účte 343 – Daň z pridanej hodnoty sa účtuje tiež o doklade o oprave základu dane z pridanej hodnoty pri znížení a zvýšení daňovej povinnosti z dane z pridanej hodnoty.

Pri prijatí služby, pri ktorej nevzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH, sa daň z pridanej hodnoty účtuje v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu vecne príslušného účtu nákladov.

Príklad

Spoločnosť s. r. o. - platiteľ DPH, prenajíma budovu skladu, pričom toto plnenie je od DPH oslobodené v zmysle zákona o DPH. V súvislosti s úpravou nových zmluvných podmienok s nájomcom využil právne služby, ktorú mu boli fakturované v sume 250 eur + 57,50 eur DPH. Spoločnosť zaúčtovala službu v sume 250 eur na účet 518 – Ostatné služby a DPH v sume 57,50 eur na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Bol účtovný postup prenajímateľa správny?

Z dôvodu, že prijatá služba od právnej kancelárie výslovne súvisela s plnením od DPH oslobodeným, prenajímateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH. Daň zaplatená v cene obstaraných služieb sa však musí účtovať na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov – tzn. rovnako ako samotná služba na účet 518 – Ostatné služby. Použitie účtu 548 v predmetnom prípade bolo v rozpore s § 52 ods. 5 postupov účtovania.

Pri nadobudnutí majetku, ktorým je tovar podľa § 8 zákona o DPH, pri ktorom nevzniká účtovnej jednotke nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH, je daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny. Pri nadobudnutí majetku, pri ktorom účtovnej jednotke vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rozsahu ustanovenom podľa § 85n zákona o DPH, je daň z pridanej hodnoty v rozsahu, v akom nevzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, súčasťou obstarávacej ceny.

Daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný uplatniť z nadobudnutia tovaru alebo z prijatia služby príjemca podľa § 69 ods. 2 až 4, 6, 7 a 9 zákona o DPH, sa v deň vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 a § 20 zákona o DPH účtuje v prospech príslušného analytického účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného analytického účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty, ak vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ak deň nároku na odpočítanie dane nie je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti, v deň vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa preúčtuje daň z pridanej hodnoty v rámci analytických účtov k účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty.

Príklad

Firme ALFA prišla dňa 24. marca 2026 faktúra za dodanie tovaru od českej firmy BETA. Faktúra bola vystavená 20. marca 2026 na 10 000 CZK, dátum odoslania tovaru je 9. marec 2026. Tovar do firmy ALFA prišiel kuriérskou službou 10. marca 2026, čím sa v zmysle dohodnutých obchodných podmienok slovenská firma ALFA  stala vlastníkom tovaru. Firma ALFA má nárok na odpočítanie DPH v plnej výške, keďže tovar je použitý na účely ďalšieho predaja, ktorý je zdaňovaný.

Pri uvedenom nadobudnutí tovaru v tuzemsku z Českej republiky v CZK sa hodnota 10 000 CZK prepočíta na menu euro:

•    na účely účtovania o dodávke tovaru referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu - t. j. 9. marca 2026,

•    na účely určenia základu dane z pridanej hodnoty referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti – t. j. kurzom platným ku dňu 19. marec 2026.

Na účely účtovania o DPH je potrebné s ohľadom na uvedené ustanoviť vhodnú analytickú evidenciu zabezpečujúcu sledovanie DPH, ktorú je podnikajúci subjekt povinný odviesť v tuzemsku a DPH, pri ktorej má právo na odpočítanie dane.

Na uvedenom základe možno konštatovať, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bude v účtovníctve platiteľa vyzerať nasledovne:

•    obstarávacia cena dodávky tovaru (prepočet ku dňu splnenia dodávky) MD 131 /­ D 321,

•    zúčtovanie DPH (prepočet ku dňu vzniku daňovej povinnosti) MD 343.AE1 /­ D 343.AE2,

kde: 343.AE1 – právo na odpočet DPH, 343.AE2 – DPH, ktorú je podnikajúci subjekt povinný odviesť v tuzemsku.

V prípade, ak by firma ALFA nemala právo na odpočet DPH v plnej výške, ale len v pomernej výške (daň prepočítaná koeficientom), účtovanie DPH bude nasledovné:

Pozn.: § 52 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ ustanovuje, že pri tovare (tovare v zmysle zákona o DPH) je neodpočítateľná DPH súčasťou obstarávacej ceny.

Príklad

Slovenskej firme – platiteľovi DPH, vykonala česká stavebná spoločnosť (platiteľ DPH registrovaný v Českej republike) stavebné práce v sume 200 000 CZK na budove sídla nachádzajúcej sa v Bratislave. Služba bola dodaná a faktúra vyhotovená 9. februára 2026.

Ako bude účtovať odberateľ tejto služby o vykonanej zákazke a DPH?

Predovšetkým je potrebné pre správne posúdenie a riešenie uvedeného problému pripomenúť, že miestom dodania uvedenej služby je Slovenská republika. Pri tomto tvrdení sa vychádza z § 16 ods.1 zákona o DPH. To znamená, že podľa § 69 ods.2 zákona o DPH je daň z uvedených služieb povinný platiť slovenský odberateľ, čo znamená, že český dodávateľ vystaví faktúru za stavebné práce na nehnuteľnosti bez DPH vo výške 200 000 CZK.

Podľa § 26 ods.1 zákona o DPH sa pre správne vyčíslenie základu dane na prepočet cudzej meny na eurá použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Za predpokladu, že kurz EUR/­CZK v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti (tzn. 8. februára 2026) bude napr. 27,021 EUR/­CZK, potom výpočet dane bude:

•    Základ dane:                                    200 000 CZK /­ 27,021= 7 401,6506 EUR

•    DPH:

     23 % zo sumy 7 401,6506 EUR = 1 702,38 EUR.

Účtovanie o DPH bude za predpokladu vzniku práva na odpočítanie DPH v plnom rozsahu následovné:

Ďalej platí, že pri nadobudnutí majetku, ktorým je tovar podľa § 8 zákona o DPH, pri ktorom nevzniká účtovnej jednotke nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH, je daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny.

Čo sa problematiky účtovania dane z pridanej hodnoty (DPH) týka, ďalej platí, že účtovná jednotka o nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky súvzťažne v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Ak sa nárok uplatňuje viackrát za účtovné obdobie, prípadné rozdiely medzi uplatňovaným a uznaným nárokom sa účtujú podľa charakteru v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Ak nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v členskom štáte EÚ vzniká v cudzej mene, pohľadávka v cudzej mene sa oceňuje v priebehu roka referenčným výmenným kurzom ECB platným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Ak sa účtuje o nároku na vrátenie na konci roka, použije sa kurz v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak účtovná jednotka nárok na vrátenie uplatňuje viackrát za účtovné obdobie, vzniknuté rozdiely medzi uplatňovaným a uznaným nárokom sa účtujú podľa charakteru v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

V prípade, že účtovná jednotka nemá nárok na vrátenie DPH zo služby, bude o tejto DPH účtovať priamo na účte na ktorom bude účtovať aj službu, t. j. napr. na účte 518AU - Služby bez nároku na vrátenie DPH.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa postupuje pri účtovaní nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov. Ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí počas účtovného obdobia a neurobila tak ani v rámci účtovných operácií podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov a v nasledujúcom účtovnom období si uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, postupuje pri významnej sume podľa § 59 ods. 13 postupov účtovania a účtuje nárok ako opravu chyby minulých účtovných období voči nerozdelenému výsledku hospodárenia minulých rokov. Ak ide o opravu nevýznamnej sumy, postupuje účtovná jednotka podľa § 5 ods. 1 postupov účtovania a účtuje nárok do výnosov z hospodárskej činnosti.

Príklad

Obchodná spoločnosť kúpila v rámci pracovnej cesty v inom členskom štáte EÚ pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam pritom nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.

Ako má spoločnosť túto zaplatenú DPH zaúčtovať?

DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v inom členskom štáte, pričom celková suma DPH nepresiahla ustanovený limit obchodná spoločnosť zaúčtuje ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa výdavok týka, t. j. napr. na účet 501AU - Spotreba PHL.

Príklad

Kedy a ako má účtovná jednotka účtovať o nároku DPH na vrátenie z iných členských štátov, keďže presiahla stanovené limity a o vrátenie aj požiadala?

V princípe by spomínané prípady mali byť účtované nasledovným spôsobom:

-    obstaranie tovarov a služieb MD 51x /­ D 321 (221) (v priebehu poskytnutia),

-    DPH z tovarov a služieb s nárokom na vrátenie MD 51x k vráteniu DPH /­ D 321 (221),

-    najneskôr k súvahovému dňu - nárok na vrátenie DPH MD 378 /­ D 648,

-    vrátenie DPH v nižšej hodnote ako bola požadovaná MD 221, 548 (len rozdiel) /­ D 378.

Rozdiel medzi pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty v zmysle § 50 ods. 1 až 3 zákona o DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH vypočítanou po skončení účtovného obdobia, sa účtuje podľa charakteru v prospech účtu alebo na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

 Daň z pridanej hodnoty pri zmene účelu využitia majetku alebo zmene rozsahu použitia majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako je podnikanie podľa § 54 až 54d zákona o DPH, ak ide o majetok uvedený do užívania, sa účtuje podľa charakteru v prospech účtu alebo na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Pri zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH sa účtuje daň z pridanej hodnoty na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Daň z pridanej hodnoty pri zmene účelu využitia majetku podľa § 54 zákona o DPH sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Pri zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 81 zákona o DPH sa účtuje daň z pridanej hodnoty na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa k obdobiu, v ktorom mala byť účtovná jednotka platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa účtuje nasledovným spôsobom:

a)  právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 55 ods. 3 zákona o DPH na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,

b)  povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty na základe ustanovenia § 78 ods. 9 zákona o DPH na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty.