22. 4. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Daň z nehnuteľnosti

- platenie a splatnosť dane

Platenie dane je zákonom určené peňažné plnenie daňovej povinnosti za tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dane z pozemkov, predmetom dane zo stavieb alebo predmetom dane z bytov za byty a nebytové priestory v bytových domoch. Zodpovednosť za jej splnenie nemôže preniesť daňovník na nikoho. Kedy vzniká daňová povinnosť k dani z nehnuteľnosti?

Povinnosť platiť daň z nehnuteľností

má každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je daňovníkom dane z nehnuteľnosti podľa § 5, § 9 a § 13 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v  z.n.p. (ďalej len „ zákon o miestnych daniach“) a vlastní nehnuteľnosť alebo spravuje majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu, vo vlastníctve obce alebo vo vlastníctve vyššieho územného celku, prípadne nehnuteľnosť prenajíma.

 

Daň sa priznáva, vyrubuje a platí každoročne

na zdaňovacie obdobie vtedy, ak je správcom dane zavedená všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom takej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností. Na zmeny skutočnosti, ktorá majú vplyv na daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada, s výnimkou, ak daňovník v priebehu roka nadobudne nehnuteľnosť do vlastníctva:

-  vydražením, daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľností,

-  dedením, daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

 

Daňová povinnosť sa na inú osobu neprenáša

Platenie dane z nehnuteľností upravujú nielen ustanovenia zákona o miestnych daniach, ale aj ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  z.n.p. (ďalej len daňový poriadok). Daňová povinnosť, ktorú má splniť daňovník sa dohodou alebo zmluvou uzavretou medzi zainteresovanými stranami nemôže preniesť na inú osobu, ktorá podľa zákona o miestnych daniach nie je daňovníkom.

Podľa ustanovenia § 55 ods. 15 daňového poriadku dohody uzavreté o tom, že daňovú povinnosť podľa zákona o miestnych daniach alebo daňového poriadku znáša namiesto daňovníka úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné.

 

Suma dane z nehnuteľností závisí od výšky sadzieb dane

určených správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení o dani z nehnuteľností platnom na rok 2016 za nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na jeho území.

Sadzby dane z nehnuteľností určuje každá obec samostatne podľa svojich miestnych podmienok, ktoré by mal daňovník za obec, na ktorej sa jeho nehnuteľností nachádzajú poznať.

 

Rozsah a hranica násobku sadzby dane

Ročné sadzby dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov a nebytových priestorov sú určené zákonom o miestnych daniach (§ 8, § 12 a § 16), pričom obce sú splnomocnené na ich úpravu.

Pri určení sadzieb dane z nehnuteľností vo všeobecne záväznom nariadení platnom na rok 2016 bol správca dane povinný postupovať podľa zákona o miestnych daniach tak, aby ním určená sadzba neprekročila zákonom určený maximálny rozsah násobku základnej ročnej sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb a sadzby dane z bytov, ktorú ustanovuje zákon o miestnych daniach.

Ak základnú ročnú sadzbu dane z nehnuteľností správca dane všeobecne záväzným nariadením zvýšil nad zákonom o miestnych daniach určený maximálny rozsah, takéto všeobecne záväzne nariadenie nie je v súlade so zákonom a proti vyrubení dane sa daňovníci môžu odvolať, prípadne podať podnet na preskúmanie všeobecne záväzného nariadenia príslušnej prokuratúre.

Sadzba dane z nehnuteľností uvedená správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení platnom na rok 2016 nesmie pri:

-  pozemkoch druhu orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov určenej v § 8 ods. 1 zákona o miestnych daniach (0,25%),

-  lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy presiahnuť 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov určenej v § 8 ods. 1 zákona o miestnych daniach (0,25%),

-  pozemkoch druhu záhrada, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre druh pozemku záhrada, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky

-  stavbách presiahnuť 10-násobok, najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení, ak § 104g ods. 3 zákona o miestnych daniach neustanovuje inak,

-  bytoch presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby z bytov za byt určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení, ak § 104g ods. 4 zákona o miestnych neustanovuje inak,

-  nebytových priestoroch presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za nebytový priestor určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení.

Ak daňovník vo všeobecne záväznom nariadení zistí vyššie sadzby dane z nehnuteľností ako je horná hranica sadzieb dane učená zákonom o miestnych daniach, môže podľa § 72 daňového poriadku proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým vyrubil daň vyššou sadzbou ako je určená horná hranica sadzby dane podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice u príslušného správcu dane.

Proti rozhodnutiu, ktorým správca dane vyrubil daň z nehnuteľností môže daňovník podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností odvolanie.

 

Daň z nehnuteľností, je splatná naraz do 15 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak je správcom dane vyrubená. Správca dane môže v rozhodnutí, ktorým vyrubil daň určiť konkrétnemu daňovníkovi platiť celoročnú daňovú povinnosť aj v splátkach. Splátky dane správca dane neupravuje vo všeobecne záväznom nariadení na rok 2016, ale ich konkrétnemu daňovníkovi určí priamo v rozhodnutí, ak sa tak rozhodne. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň z nehnuteľností. Ak je vyrubená daň z nehnuteľnosti správcom dane vyššia ako 33 000 eur, správca dane je povinný určiť platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. O platení dane v splátkach konkrétnemu daňovníkovi rozhoduje samostatne každá obec v rozhodnutí o vyrubení dane, ktoré daňovníkovi posiela do vlastných rúk. Ak má daňovník nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dane a správca dane mu neurčil splátky dane v rozhodnutí, ktorým vyrubil daň, môže daňovník správcu dane požiadať o odklad platenia dane alebo o určenie splátok dane podľa § 57 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia za dobu povoleného odkladu platenia alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy odkladu platenia alebo sumy povolenej splátky.

 

Spôsob platenia a použitie platieb je upravený v daňovom poriadku

Platbu dane možno vykonať

-  bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane, alebo

-  v hotovosti

-    poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,

-    zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené,

-    pri platbách do 300 eur správcovi dane.

Daňovník má označiť platbu dane spôsobom, ktorý správca dane určí v rozhodnutí o vyrubení dane. Ak daňovník neoznačí platbu dane z nehnuteľností spôsobom ustanoveným obcou v rozhodnutí (neuvedie napr. pobočku banky, variabilný symbol, konštantný symbol, číslo účtu správcu dane, na ktorý sa má platba uskutočniť), môže správca dane použiť takúto neoznačenú platbu na úhradu:

-  daňového nedoplatku dane z nehnuteľností alebo nedoplatku na inej miestnej dani (postupne od najstaršieho dátumu splatnosti),

-  splatnú splátku takejto dane (postupne od najstaršieho dátumu splatnosti),

-  exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Plnenie daňovej povinností nepeňažným plnením napríklad formou poskytovania prác, služieb alebo iných výkonov je neprípustné a je v rozpore s § 55 daňového poriadku.

V peňažnej forme sa táto daň platí aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov daňovníka na jej zaplatenie, ale aj v tých niektorých prípadoch, keď obec dlhuje daňovníkovi - podnikateľovi určitú finančnú sumu za práce alebo služby vykonané pre obec týmto podnikateľom.

Dlh obce, ktorý má obec voči daňovníkovi sa nemôže kompenzovať s nezaplatenou daňou z nehnuteľností, ktorú má daňovník obci uhradiť. Tieto dve pohľadávky sú samostatné, ktoré sa nemôžu vyrovnávať dohodnutou kompenzáciou alebo započítavaním.

Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňovník. Pri realizovaní platby v prospech daňovníka znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane. Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovníkom a zaobchádza s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňovník. Osoba, ktorá platbu za daňovníka vykonala, môže požiadať o jej preúčtovanie na účet, ktorý mu bol pridelený na platbu dane, a to do 30 dní od podania žiadosti vo výške v akej ju správca dane eviduje ako daňový preplatok.

 

Za deň platby sa považuje

-  pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňovníka,

-  pri platbách v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal. Pre platenie dane v hotovosti na obecnom (mestskom) úrade je zo strany správcu dane potrebné zverejniť úradné hodiny, miesto, meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý je poverený prijímať platby na daň,

-  pri použití daňového preplatku deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátanie daňového preplatku, deň splatnosti tejto pohľadávky.

Započítať daňový nedoplatok s pohľadávkou daňového dlžníka obec nemôže. Ak má daňový dlžník nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať ( § 87 daňového poriadku). Podľa uvedeného ustanovenia započítať daňové pohľadávky môže len daňový úrad alebo colný úrad, ale nie obec, ktorá spravuje miestne dane, na ktorú sa § 87 ods. 7 daňového poriadku nevzťahuje.

 

Odklad platenia dane a povolenie splátok dane

Správca dane môže daňovníkovi podľa § 57 daňového poriadku povoliť odklad platenia dane z nehnuteľností alebo platenie dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňovníka za podmienok uvedených v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane.

Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani. Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane.

Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 % pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %.

Úrok z odloženej sumy dane je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane nevyrubí úrok z odkladu platenia vtedy, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňovník zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach. Proti rozhodnutiu správcu dane o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o povolení platenia dane v splátkach sa daňovník nemôže odvolať.

 

Ak vznikne daňový preplatok alebo má správca dane vrátiť pomernú časť

dane, najprv uprednostní takúto sumu na úhradu

-  daňového nedoplatku (postupne od najstaršieho dátumu splatnosti),

-  splatnú splátku dane (postupne od najstaršieho dátumu splatnosti),

-  exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Pri vrátení preplatku sa zachováva ten istý postup ako pri použití neoznačenej platby miestnej dane. Tak isto aj v prípade existencie viac daňových nedoplatkov a splatných splátok na uhradenie s rovnakým dátumom splatnosti u jedného daňovníka sa sumy preplatkov uhrádzajú vzostupne od najmenšej po najväčšiu sumu.

Až následne, keď správca dane preverí u daňovníka, že nemá nedoplatky, na ktoré by mohol použiť neoznačenú platbu, daňový preplatok, alebo pomernú časť dane, na základe žiadosti daňovníka vráti daňovníkovi neoznačenú platbu alebo preplatok alebo ich pomernú časť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o jej vrátenie.

 

Daňovým nedoplatkom je dlžná sumu dane po lehote splatnosti dane

[§ 2 písm. f) daňového poriadku], podľa ktorého sa daňou rozumie nielen samotná daň, ale aj úrok z omeškania a nezaplatená pokuta. Keďže podľa daňového poriadku sa daňou rozumie nielen samotná daň, ale aj úrok z omeškania a pokuty, daňovým nedoplatkom je nielen dlžná suma nezaplatenej samotnej dane, ale aj dlžná suma úroku z omeškania a nezaplatenej pokuty.

 

Výzva na zaplatenie

Ak daňovník nezaplatil daňovú povinnosť v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane ho môže vyzvať zaplatiť daňový nedoplatok v náhradnej lehote uvedenej vo výzve správcu dane, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný daňovníka upovedomiť aj o následkoch nezaplatenia daňového nedoplatku. Daňovník môže proti výzve správcu dane podať námietku do 15 dní od doručenia výzvy.

 

Úrok z omeškania zaplatenia dane

Nedodržanie termínu zaplatenia ročnej dane alebo jej splátok určených v rozhodnutí správcu dane, ako aj výšky vyrubenej dane sa sankcionuje. Úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku správca dane vyrubí, ak daňovník nezaplatil alebo neodviedol v určenej lehote alebo v ustanovenej výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane, resp. splátku dane.

Správca dane je povinný vyrubiť úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.

Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %.

Úrok z omeškania správca dane nevyrubí, ak jeho výška za daň, rozdiel dane alebo za splátky dane za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahla v úhrne 3 eura. Úrok z omeškania sa nemôže vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňovník bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane alebo splátku dane.

 

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok

Podľa ustanovenia § 83 daňového poriadku sa daňový nedoplatok považuje za dočasne nevymožiteľný vtedy, ak

-  jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné,

-  majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu tohto daňového nedoplatku,

-  majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov a z tohto dôvodu správca dane následne rozhodnutím zastaví daňové exekučné konanie,

-  je vymáhanie daňového nedoplatku spojené s ťažkosťami, na základe čoho sa môže predpokladať, že ďalšie vymáhanie daňového nedoplatku správca dane nemôže vymôcť ani čiastočne,

-  výška daňového nedoplatku v úhrnnej sume za všetky dane nepresahuje 170 eur.

 

Premlčanie a zánik práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok

Právo správcu dane vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol (§ 85 daňového poriadku). Ale, ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku (doručí daňovníkovi výzvu), začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Počas daňového exekučného konania lehota neplynie.

Daňový nedoplatok môže správca dane vymáhať najdlhšie do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

 

Daň sa platí správcovi dane,

na území ktorého sa nehnuteľnosť daňovníka nachádza. U toho správcu dane je daň z nehnuteľností za jeho nehnuteľnosť predpísaná a zaplatená daň zaevidovaná. Daňovník platí ročnú daň, ale aj splátky dane na účet správcu dane uvedený v rozhodnutí alebo v hotovosti pri platbách do 300 eur zamestnancovi správcu dane, ktorý je poverený prijímať platby na daň.

 

Daň z nehnuteľností nemožno odpustiť

Obec môže odpustiť len sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie. Podľa § 157 daňového poriadku obec môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňovníka odpustiť iba sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v § 157 ods. 1 daňového poriadku. Ide o prípady, keď správca dane na žiadosť daňovníka

-  odpustí sankciu, ak daňovník preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňovníka alebo osôb, ktoré sú odkázané na jeho výživu,

-  môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňovník, ktorým je

   právnická osoba preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší ako je suma vyrubenej sankcie,

   fyzická osoba – podnikateľ preukáže že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti,

-  môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňovník nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa daňového poriadku alebo podľa zákona o miestnych daniach z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu.

Ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňovník povinný správcovi dane preukázať aj zaplatenie dane okrem sankcie.

O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať. O nevyhovení žiadosti daňovníkovi o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie zašle správca dane daňovníkovi len písomné oznámenie. V takomto prípade správca dane nevydáva rozhodnutie.

 

Zverejňovanie zoznamov

Správca dane môže podľa § 52 daňového poriadku zverejniť zoznam

-  daňových dlžníkov podľa stavu k 31.decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur,

-  daňovníkov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach, ktoré presahuje u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá,

-  daňovníkov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať, povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky.

Zoznamy zverejňuje obec na webovom sídle príslušnej obce alebo na miestne obvyklom na oznamovanie informácií.

Irena Bubeníková

 

K problematike „Aktuálne“ sme publikovali:

•  Zákon o správe daní (číslo 563/2009 Z. z. v z.n.p.), Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (číslo 582/2004 Z. z. v z.n.p.), – Zákony I/2016

•  Zákon o stavebnom sporení (číslo 310/1992 Zb.), – Zákony IV/2016

 

•  Sociálne služby po novom – VS 5/2016

•  Predĺžená lehota na podanie DP – VS 5/2016

•  Evidenčný list dôchodkového poistenia - zmeny – PAM 5/2016

•  Odvodová úľava v zdravotnom a sociálnom poistení – PAM 5/2016

•  Zmeny v oceňovaní majetku a záväzkov – DUO 5/2016

•  Pohľadávky a účtovné položky – účtovný a daňový pohľad – DUVaP 5/2016

 

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 900 – 1500 hod.

alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.