Daň z motorových vozidiel

Predmetom dane z motorových vozidiel sú motorové vozidlá a prípojné vozidlá kategórie L – motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky, M – vozidlá určené na prepravu osôb, N – vozidlá určené na dopravu nákladov a O – prípojné vozidlá, ktoré sú evidované v Slovenskej republike a používajú sa na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť v zmysle §  6 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Daňou z motorových vozidiel sa nezdaňujú dopravné prostriedky kategórie: T, C – kolesové a pásové traktory, R – prípojné vozidlo za traktor, S – ťahaný vymeniteľný stroj za T, C, P – pracovný stroj, LS – snežné skútre a V – ostatné vozidlá.

Príklad

Slovenská obchodná spoločnosť používa na podnikanie v Českej republike vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo v Slovenskej republike.

Vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel na Slovensku, pretože sa používa na podnikanie a je evidované v Slovenskej republike.

Používaním vozidla na podnikanie sa na účely zákona o dani z motorových vozidiel rozumie:

a) skutočné používanie vozidla na podnikanie,

b)  účtovanie o vozidle,

c) evidovanie vozidla v daňovej evidencii,

d)  uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo

e)  používanie vozidla na podnikanie daňovníkom podľa §  3 písm. c) až e) zákona o dani z motorových vozidiel.

Počnúc rokom 2020 sa teda precizuje všeobecný pojem „použitie vozidla na podnikanie“ tak, aby bolo zrejmé, že vozidlo sa považuje za použité na podnikanie vtedy, ak má pridelené evidenčné číslo a je splnená niektorá podmienka uvedená v písmenách a) až e). Použitie vozidla na podnikanie touto úpravou tak nie je viazané nevyhnutne až na „skutočné“ použitie vozidla, ale aj na zaradenie vozidla do majetku, alebo uplatnenie si výdavkov naň ešte pred „skutočným použitím“. Touto úpravou sa odstránila disproporcia pri posúdení predmetu dane z hľadiska určenia vzniku daňovej povinnosti a už zavedeným posúdením možného zániku daňovej povinnosti. Ak ide o vozidlo, ktorého držiteľom je osoba, ktorá zanikla, zomrela, bola zrušená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie, a takéto vozidlo bude používané na podnikanie daňovníkom – nájomcom na základe zmluvy, za použitie vozidla na podnikanie sa považuje nepretržité obdobie jeho používania v súlade s dĺžkou obdobia uvedenou v zmluve. Rovnako sa použitie vozidla na podnikanie posudzuje, aj ak ide o daňovníka zamestnávateľa, ktorý vypláca cestovné náhrady za použitie vozidla zamestnancom v období, keď toto vozidlo nepodlieha zdaneniu u iného daňovníka. Pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vozidlo používa na podnikanie a uplatňuje si paušálne výdavky, je vozidlo naďalej predmetom dane z titulu jeho použitia na podnikanie až do zániku daňovej povinnosti podľa zákona o dani z motorových vozidiel.

Negatívne je vymedzený predmet dane z motorových vozidiel v tom zmysle, že predmetom tejto dane nie je vozidlo, ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M, H alebo S, ako ani vozidlo určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo. Dôležitou skutočnosťou je, že v druhom prípade pre účely negatívneho vymedzenia predmetu dane musia byť splnené súčasne všetky tri podmienky, t. j.

–   vozidlo je určené na vykonávanie špeciálnych činností,

–   vozidlo nie je určené na prepravu,

–   v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo (pozor: nie špeciálne nákladné vozidlo!).

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá

a)  j e ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II,

b) má v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,

c) používa vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,

d)  používa vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo

e)  je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

V podnikateľskej praxi častokrát vznikajú nejasnosti pri správnom určení daňovníka v prípadoch, ak je motorové vozidlo predmetom nájomného vzťahu. Aj v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že jednou z podmienok, aby motorové vozidlo bolo predmetom dane z motorových vozidiel je jeho používanie na podnikanie podľa §  2 Obchodného zákonníka alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa §  6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Keďže daňovníkom dane z motorových vozidiel je v prvom rade držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, ktorý uvedené vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane používa na podnikanie, potom v prípade nájomných vzťahov platí, že ak prenajímateľ svoje vozidlo, ktorého je držiteľom, prenajíma inej firme, daňovníkom dane z motorových vozidiel je prenajímateľ, nakoľko ako držiteľ vozidla používa vozidlo na podnikanie.

Príklad 2

Fyzická osoba – podnikateľ, prenajala svoje vozidlo, ktorého je držiteľom, na základe zmluvy o prenájme inému podnikateľovi.

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je prenajímateľ (podnikateľ), ktorý je v doklade vozidla zapísaný ako držiteľ vozidla (prenajímateľ totiž vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom prenájmu).

Príklad 3

Fyzická osoba nepodnikateľ požičia vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, podnikateľovi na podnikanie. Kto má povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel?

Ak teda fyzická osoba – nepodnikateľ vypožičia vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, podnikateľovi, ktorý vozidlo použije na podnikanie, daňovníkom dane z motorových vozidiel je podnikateľ, čiže užívateľ vozidla.

Vo všeobecnosti je vznik daňovej povinnosti viazaný na prvý deň mesiaca,

v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t. j. došlo k použitiu vozidla príslušnej kategórie (L, M, N, resp. O) evidovaného v Slovenskej republike na podnikanie, okrem zákonom o dani z motorových vozidiel ustanovených výnimiek.

Príklad 4

Podnikateľ zakúpil dve nové osobné motorové vozidlá nasledovne:

–   prvý automobil kúpil dňa 10. augusta 2019, ktorý prvýkrát použil na podnikanie ako držiteľ vozidla až 20. augusta 2019,

–   druhý automobil kúpil dňa 26. augusta 2019, ktorý prvýkrát použil na podnikanie ako držiteľ vozidla až 5. septembra 2019.

Daňová povinnosť vznikla pri prvom motorovom vozidle 1. augusta 2019. Pri druhom vozidle vznikla daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel 1. septembra 2019.

Inak sa posudzuje vznik daňovej povinnosti pre právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie. Pre takéhoto daňovníka je dňom vzniku daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel prvý deň mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie.

Druhou výnimkou je vznik daňovej povinnosti v prípade, keď dôjde k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane (v praxi vzniká táto situácia najčastejšie pri predaji vozidla). V takomto prípade novému daňovníkovi, pri zmene osoby daňovníka pri tom istom predmete dane, vzniká daňová povinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dôjde k zmene v osobe daňovníka.

Počnúc rokom 2020 bolo doplnené pravidlo, že vozidlo je predmetom dane najviac 12 kalendárnych mesiacov, a to aj vtedy, ak dôjde v jednom kalendárnom mesiaci u toho istého daňovníka k zániku daňovej povinnosti a následne k vzniku daňovej povinnosti, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej zánik daňovej povinnosti a daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla skutočnosť zakladajúca vznik daňovej povinnosti. Za účelom odstránenia duplicity zdanenia jedného predmetu dane u jedného daňovníka pri zániku a súčasne vzniku daňovej povinnosti počas jedného kalendárneho mesiaca bolo tak doplnené pravidlo tohto zdanenia a súčasne sa definuje vznik a zánik daňovej povinnosti pri tomto jednom predmete dane u jedného daňovníka.

Pomerná časť dane a jej výpočet

Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania.

Pomerná časť dane sa pritom vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane podľa §  6 zákona o dani z motorových vozidiel alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa §  7 ods. 1, 3 až 5 tohto právneho predpisu a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa používalo vozidlo na podnikanie.

Pomernú časť dane vypočítanú ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane podľa §  6 zákona o dani z motorových vozidiel alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa §  7 ods. 1, 3 a 4 tohto právneho predpisu a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania podľa §  9 zákona o dani z motorových vozidiel. Uvedené platí na základe skutočnosti, že vozidlo používané na výkon prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme je od dane z motorových vozidiel oslobodené, ale v prípade používania vozidla aj mimo tohto výkonu však už dani z motorových vozidiel podlieha.

Preddavky na daň a platenie dane

Podľa §  10 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel predstavuje preddavok na daň platbu, ktorú je daňovník povinný platiť počas zdaňovacieho obdobia. Podľa výšky tzv. „predpokladanej dane“ sa platia preddavky štvrťročne, mesačne alebo sa neplatia vôbec. Potrebné je teda uviesť, čo sa skrýva pod pojmom „predpokladaná daň“ a ako je možné dospieť k zisteniu jej výšky. Predpokladaná daň predstavuje súčet ročnej sadzby dane upravenej podľa §  7 zákona o dani z motorových vozidiel za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa §  4 ods. 1 písm. b) až d) zákona o dani z motorových vozidiel.

Príklad 5

Podnikateľ používa na podnikanie dve osobné motorové vozidlá kategórie M obidve s kubatúrou 1 600 cm³. Prvá evidencia jedného automobilu bola ku dňu 15. 6. 2014 a prvá evidencia druhého vozidla je k 10. 3. 2015.

V opísanom prípade sa jedná o vozidlá, kedy ku dňu určenia predpokladanej dane, t. j. k 1. januáru 2020 uplynulo u oboch 36 kalendárnych mesiacov, avšak neuplynulo 72 (2 × 36) mesiacov odo dňa prvej evidencie vozidla, preto ročná sadzba dane sa zníži pri každom z nich o 20  %. Predpokladaná daň bude teda činiť 2 × (148 € – 20  % z 148 €) = 236,80 €.

Daňovník, ktorého predpokladaná daň

– nepresiahne 700 eur, a daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, preddavky na daň na zdaňovacie obdobie neplatí,

– presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane, pričom štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka,

–   presiahne 8 300 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane, pričom mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

Na platenie preddavkov na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a zánik oslobodenia od dane, zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane počas zdaňovacieho obdobia a podanie dodatočného daňového priznania. To znamená, že daňovník, ktorému vznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia v nezmenenej výške, a to aj vtedy, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku alebo novému vzniku daňovej povinnosti.

Rovnako ani podanie dodatočného daňového priznania v priebehu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k zmene údaja o výške predpokladanej dane nemá vplyv na výšku platenia preddavkov na daň. To znamená, že daňovník, ktorému na základe údaja o predpokladanej dani uvedenej na riadku č. 40 daňového priznania vznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia naďalej v nezmenenej výške.

Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je ustanovené vyššie. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.

Ak v zmysle uvedeného vznikne daňovníkovi povinnosť platiť mesačné, resp. štvrťročné preddavky, vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.

Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa §  79 daňového poriadku.