Daň z motorových vozidiel

ročné zdaňovacie obdobie

Daňovník si vo vzťahu k dani z motorových vozidiel plní svoju úlohu najmä v čase povinnosti podania daňového priznania. Ten čas je obvykle v januári, po skončení roka v prípade ročného zdaňovacieho obdobia, ale môže byť aj iný, a to vtedy, ak zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva je iné ako ročné.

Povinnosť podať daňové priznanie zostala zachovaná a to i napriek tomu, že Finančná správa SR („ďalej len FRSR“) daňovníkovi zasiela predvyplnené daňové priznanie, v ktorom sú údaje čerpané z daňového priznania predchádzajúceho roka. Samozrejme, ak ide o daňovníka, ktorého povinnosťou je prvýkrát podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, FRSR zdroj údajov na predvyplnenie tlačiva nemá a preto má daňovník povinnosť sám daňové priznanie „naplniť“ zodpovedajúcimi údajmi. Ak daňovníkovi FRSR doručí do jeho osobnej schránky správ na jej portáli daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, daňovník toto daňové priznanie skontroluje a podľa potreby ho buď „odobrí“ alebo upraví, tak aby zodpovedalo reálnej skutočnosti. Na to, aby daňovník s daňovým priznaním, či už pred vyplneným (zaslaným FRSR do jeho osobnej elektronickej schránky) alebo prvýkrát vypĺňaným samotným daňovníkom mohol narábať v súlade so zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) je vhodné zrekapitulovanie si jednotlivých ustanovení zákona o dani z motorových vozidiel.

Predmet zdanenia

Podľa predmetu úpravy (§ 1) je predmetom zdanenia vozidlo, ktoré patrí do niektorej zo zákonom vymedzených kategórii vozidiel L, M a N (motorové vozidlá) a kategórie vozidiel O (prípojné vozidlá). Samotná príslušnosť vozidla do zákonom vymedzenej kategórie vozidiel ešte neznamená, že vozidlo je predmetom dane. Vozidlo okrem toho, že prináleží do niektorej zákonom vymedzenej kategórie vozidiel musí spĺňať aj ďalšie podmienky za akých sa stáva objektom zdanenia. Podmienky pre zdanenie predmetných kategórií vozidiel sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 – predmete dane. Podľa cit. ustanovenia je v zdaňovacom období iba to vozidlo predmetom dane, ktoré spĺňa nasledovné podmienky:

a)   patrí do niektorej zo zákonom vymedzených kategórii vozidiel (vozidlo prislúchajúce do inej ako zákonom vymedzenej kategórie (napr. T,C,R, S a pod.) nepodlieha dani z motorových vozidiel),

b)  je evidované v Slovenskej republike (vozidlo evidované v inej ako SR predmetom dane nie je),

c)  používa sa na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých príjmy sú predmetom dane z príjmov (ďalej len „podnikanie“).

(Použitie vozidla na podnikanie v zmysle odkazu v zákone o dani z MV je nielen činnosťou zadefinovanou v § 2 ObchZ a v § 6 ods. 1 ZDP ale aj inou samostatne zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 2 ZDP).

Všetky uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.

Pri posúdení predmetu dane je dôležité vychádzať z dokladov o vozidle podľa § 2 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, každé vozidlo podliehajúce prihláseniu do evidencie vozidiel musí mať vydané doklady vozidla, ktorými sú osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II (resp. skôr vydávané doklady vozidla). Jedinou výnimkou sú vozidlá kategórie vozidiel L_1e – malé motocykle, ktoré ak boli vyrobené pred 1. januárom 2000, lehota na ich prihlásenie do evidencie vozidiel je do 31. 12. 2022.

Pre predmet dane, teda vozidlo prináležiace do príslušnej kategórie vozidiel, používané na podnikanie a samozrejme evidované v SR existujú zákonné výnimky a tie sa uplatnia na vozidlá špeciálne a vozidlá zo zákona oslobodené od dane.

Vozidlá špeciálne nie sú predmetom dane vôbec a ani sa neuvádzajú v daňovom priznaní. Vozidlá oslobodené od dane sa členia na tie, ktoré sú súčasťou daňového priznania a tie, ktoré do daňového priznania nevstupujú vôbec.

• Ak je zrejmý predmet dane potom je vhodné pomenovanie toho, kto je daňovníkom tejto dane?

Podľa zákona o dani z motorových vozidiel daňovníkom je vždy FO alebo PO. Dôležitou pomôckou pri určení daňovníka sú doklady vozidla. Podľa toho ako je v týchto dokladoch osoba zapísaná, resp. aký má k používanému vozidlu na podnikanie „vzťah“ je možné správne určiť, či ide o FO alebo PO, ktorá:

·    je (sama) zapísaná ako držiteľ [§ 3 písm. a)],

·    ako držiteľa má uvedenú „svoju“ organizačnú zložku [§ 3 písm. b)],

·    používa vozidlo, ktorého držiteľom je osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená [§ 3 písm. c)],

·    používa vozidlo, ktorého držiteľom je osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie [§ 3 písm. d)].

Daňovníkom môže byť aj zamestnávateľ [§ 3 písm. e) – FO alebo PO], ak súčasne spĺňa podmienky stanovené zákonom; t.j. že vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

• Ak je jednoznačné kto je daňovníkom k predmetu zdanenia je namieste otázka, koľko za použitie vozidla na podnikanie daňovník zaplatí?

Na to, aby daňovník vedel vyčísliť sumu dane, ktorú má zaplatiť za použitie konkrétneho vozidla na podnikanie, potrebuje poznať základné parametre vozidla (základ dane). Tými základnými parametrami sú v závislosti od druhu vozidla:

•    výkon motora v kW – vozidlo elektromobil, vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, ide o kategórie vozidiel L, M a N alebo

•    zdvihový objem valcov motora v cm³– osobné vozidlo, ide o kategórie vozidiel L a M1alebo

•    najväčšia prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav – úžitkové vozidlo, ide o kategórie vozidiel M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4.

Podľa týchto parametrov je usporiadaná aj príloha č. 1 k zákonu o dani z MV, v ktorej sú uvedené zodpovedajúce ročné sadzby dane. Ak daňovník pozná základ dane, de facto pozná ročnú sadzbu dane, s ktorou môže pracovať pred jej uvedením do daňového priznania na účely výpočtu dane. Aj pri určení ročnej sadzby dane však existuje výnimka, ktorá sa uplatňuje pri vozidlách používaných v návesových jazdných súpravách.

Pre tieto vozidlá sa ročná sadzba dane použije buď:

–   v závislosti od základu dane bez zmeny alebo

–   sa uplatní nižšia ročná sadzba dane, než aká základu dane skutočne prináleží.

To, ktorá z týchto možností bude využitá pre vozidlá použité v návesových jazdných súpravách závisí od toho, či vozidlá, ktoré tvoria túto návesovú jazdnú súpravu ju vytvorili iba raz, ak sa aj použili počas zdaňovacieho obdobia v rôznych návesových jazdných súpravách, nakoľko na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. Ak dôjde k splneniu tejto podmienky, potom sa pri použití najbližšej nižšej ročnej sadzby dane bude postupovať podľa nižšie uvedeného názorného príkladu:

ťahač – 2 nápravy(27t) – namiesto ročnej sadzby dane, uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu o dani z MV, zodpovedajúcej reálnemu základu dane vozidla ťahač, v sume 2 075 eur sa použije ročná sadzba dane najbližšia nižšia1 862 eur

náves – 3 nápravy (36t) – namiesto ročnej sadzby dane, uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu o dani z MVl zodpovedajúcej reálnemu základu dane vozidla náves, v sume 2 375 eur sa použije ročná sadzba dane najbližšia nižšia2 172 eur

I keď by sa zdalo, že ročná sadzba dane „priradená“ podľa základu dane je finálna, nie je to celkom tak. Podľa zákona o dani z motorových vozidiel je potrebné s ročnou sadzbou dane ďalej pracovať a to v závislosti od toho:

–   aké „staré“ je vozidlo (vek vozidla)

–   aký druh pohonu alebo alternatívneho paliva vozidlo využíva

–   a či sa vozidlo použilo v kombinovanej doprave.

Aký „vek“ má vozidlo je pomerne jednoduché zistiť z dokladov vozidla. V dokladoch vozidla je možné tento údaj vyčítať z dátumu prvej evidencie vozidla (roku výroby). Ideálny zápis v dokladoch vozidla je deň, mesiac a rok jeho evidencie, nakoľko mesiac, v ktorom je vozidlo prvýkrát (celosvetovo) evidované je tým, ktorý sa počíta ako prvý mesiac veku vozidla. Z titulu veku vozidla následne dochádza k úprave ročnej sadzby dane a to:

–   jej znížením o 25 % (vek vozidla do 36 kalendárnych mesiacov vrátane), o 20 % (vek vozidla počnúc 37 kalendárnym mesiacom do 72 kalendárneho mesiaca vrátane), o 15 % (vek vozidla počnúc 73 kalendárnym mesiacom do 108 kalendárneho mesiaca vrátane),

–   ponechaním v tej istej sume aká je uvedená v prílohe č. 1 (vek vozidla počnúc 109 kalendárnym mesiacom a končiac 144 kalendárnym mesiacom)

–   jej zvýšením o 10 % počas 12 kalendárnych mesiacov (počnúc 145 kalendárnym mesiacom a končiac 156 kalendárnym mesiacom, o 20 % počnúc 157 kalendárnym mesiacom bez ďalšieho obmedzenia.

Ročná sadzba dane môže podliehať súčasne aj dvom úpravám počas zdaňovacieho obdobia.

Aký druh pohonu alebo aký druh alternatívneho paliva vozidlo používa sa tiež dá vyčítať z dokladov o vozidle:

–   vozidlo hybridné motorové alebo hybridné elektrické

–   vozidlo motorové s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo na vodíkový pohon.

Ak ide o vozidlo s niektorým z vymenovaných druhov pohonu alebo s použitím niektorého z vymedzených druhov alternatívneho paliva, ročná sadzba dane upravená v závislosti od veku vozidla sa následne zníži o 50 %. Prípojných vozidiel kategórie O sa zníženie ročnej sadzby dane o 50 % z titulu druhu pohonu vo vozidle alebo druhu alternatívneho paliva netýka. A úplne poslednou je úprava ročnej sadzby dane v závislosti od použitia vozidla v kombinovanej doprave.

Doba používania vozidla na podnikanie počas zdaňovacieho obdobia

V tejto súvislosti príde vhod pomenovanie základných skutočností:

–   vznik daňovej povinnosti – vo všeobecnosti ide o prvý deň mesiaca, v ktorom boli splnené všetky podmienky ustanovené zákonom o dani z MV pre predmet dane, t. j. došlo k použitiu vozidla na podnikanie, príslušnej kategórie, evidovaného v SR. Pre vznik daňovej povinnosti existujú aj dve výnimky, pri ktorých vznik daňovej povinnosti nie je viazaný na prvý deň toho kalendárneho mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky § 2 ods. 1, ale až na prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti. Uvedené sa týka:

o   zrušenia daňovníka bez likvidácie (§ 8 ods. 4)

o   zmeny v osobe daňovníka, pri tom istom predmete dane (§ 8 ods. 5) v tom istom kalendárnom mesiaci.

Pri oboch výnimkách daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti [zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie alebo k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane (v jednom kalendárnom mesiaci)].

–   zánik daňovej povinnosti – ide o posledný deň mesiaca, v ktorom došlo k niektorej zo zákonom vymedzených rozhodujúcich skutočností:

o   vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie na dopravnom inšpektoráte,

o   ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,

o   zániku daňovníka bez likvidácie,

o   zmene držiteľa vozidla,

o   ukončeniu použitia vozidla daňovníkom, ktorý je buď: užívateľom alebo zamestnávateľom.

Vznik a zánik daňovej povinnosti

daňovník uvádza v daňovom priznaní. Túto povinnosť nemá iba daňovník – zamestnávateľ. Existuje však aj výnimka, pri ktorej sa predsa len zánik daňovej povinnosti oznamuje a to písomne. Ide o „Oznámenie zániku daňovej povinnosti“, ktoré nahrádza podanie daňového priznania, a ktoré sa vzťahuje k 31. 12. predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v „sledovanom“ zdaňovacom období neboli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1 a v tomto zdaňovacom období o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo v súvislosti s jeho použitím neboli naň uplatňované výdavky. Predpokladom pre písomné oznámenie zániku daňovej povinnosti za príslušné (posudzované) zdaňovacie obdobie je správne posúdenie skutočnosti, že vozidlo evidované v Slovenskej republike skutočne nebolo použité na podnikanie, čo potvrdí aj skutočnosť, že o ňom nebolo účtované podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., že nebolo evidované v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo naň neboli uplatňované výdavky spojené s jeho používaním. Okrem uvedenia skutočností o predmete dane, daňovníkovi, základe dane, dĺžke trvania použitia vozidla na podnikanie v súvislosti so vznikom a zánikom daňovej povinnosti je povinnosťou daňovníka vypočítať si v daňovom priznaní daň alebo pomernú časť dane. Doba použitia vozidla na podnikanie sa počíta na mesiace, v jednom jedinom prípade na dni. Počet mesiacov použitia vozidla je podmienený vznikom alebo zánikom daňovej povinnosti alebo tiež rozhodujúcimi skutočnosťami ovplyvňujúcimi dĺžku zdaňovacieho obdobia.

Ak sa vozidlo nepoužíva na podnikanie počas celého roka, počíta sa iba pomerná časť dane za kalendárne mesiace (resp. dni), v ktorých sa vozidlo použilo na podnikanie.

Výpočet pomernej časti dane sa matematicky vyjadrí ako súčin 1/12 ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie. Ak ide o vozidlo autobus použitý mimo výkonu vo verejnom záujme, vtedy sa výpočet pomernej časti dane vyjadrí ako súčin 1/1365 alebo 366 ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa toto vozidlo používalo na podnikanie.

Pre výpočet pomernej časti dane sa použije:

o   ročná sadzba dane, tá ktorá je uvedená v prílohe č. 1 k zákonu o dani z MV alebo

o   upravená ročná sadzba dane (postupne), t.j. v závislosti od veku vozidla, od druhu použitého paliva alebo druhu alternatívneho pohonu motorového vozidla a následne v závislosti od použitia vozidla v kombinovanej doprave alebo

o   najbližšia nižšia ročná sadzba dane, než do akej by vozidlo prináležalo podľa hmotnosti a počtu náprav, upravená (postupne), t.j. v závislosti od veku vozidla, od druhu použitého paliva alebo druhu alternatívneho pohonu motorového vozidla a následne v závislosti od jeho použitia v kombinovanej doprave, ak ide o vozidlá použité v návesovej jazdnej súprave. Skutočnosť, že ide o vozidlo tvoriace návesovú jazdnú súpravu, pri ktorom bola použitá najbližšia nižšia ročná sadzba dane, daňovník vyznačí zaškrtnutím „x“ v políčku na to určenom v daňovom priznaní.

Povinne sa v daňovom priznaní vypĺňa aj riadok s uvedením predpokladanej dane. Predpokladaná daň je definovaná ako súčet ročných sadzieb daní za všetky vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Tento údaj je dôležitý pre následnú povinnosť platenia preddavkov na daň, ktorá vzniká vtedy ak je zákonom stanovená hranica predpokladanej dane 700 eur prekročená.

V súvislosti s rekapituláciou dôležitých ustanovení zákona o dani z motorových vozidiel je namieste aj upozornenie na chyby, ku ktorým môže dôjsť pri vypĺňaní daňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Možné pochybenia

Daňovník je povinný vypísať povinné údaje v daňovom priznaní najmä tie, ktoré sa týkajú vozidla a ktoré sú potrebné pre správny výpočet dane:

–   dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby) daňovník uvádza z dokladov o vozidle (osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II, tiež doklady skôr vydávané osvedčenie o evidencii, resp. technický preukaz vozidla). Pri vypĺňaní tohto dátumu je potrebné byť obozretný a nezameniť si „dátum prvej evidencie (rok výroby)“ vozidla s dátumom prvej evidencie vozidla v Slovenskej republike. Dátum prvej evidencie vozidla v SR nie je vždy zhodný (rovnaký)s dátumom prvej evidencie vozidla (rok výroby), nakoľko prvým dátumom evidencie vozidla „v jeho rodnom liste“ teda v dokladoch vozidla, je dátum jeho vôbec prvej evidencie (rok výroby) a je uvádzaný na riadku B osvedčenia o evidencii časť I, čo je iné ako uvedenie dátumu prvej evidencie vozidla v SR (najmä ak ide napr. o dovezené vozidlo, ktoré už bolo predtým evidované v inej krajine, alebo aj vozidlo, ktoré bolo zakúpené od inej osoby a už predtým na Slovensku evidované. Správne uvedenie dátumu prvej evidencie (rok výroby) totiž podmieňuje vykonanie nasledovnej úpravy ročnej sadzby dane správne (teda podľa veku vozidla – počtu mesiacov, ktoré vozidlo má počas doby jeho používania v zdaňovacom období);

–   vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti alebo súčasne vznik aj zánik daňovej povinnosti. I keď sa vznik daňovej povinnosti nie vždy povinne vypisuje (túto povinnosť nemajú daňovníci – zamestnávatelia a tiež nie je povinnosťou vpisovať tento údaj vtedy, ak ide o kontinuálne používanie vozidla z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia), predsa len pri povinnosti vypísať tento údaj je potrebné postupovať v súlade so zákonom o dani z motorových vozidiel a uviesť vždy prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom daňová povinnosť vznikla. Tiež pri zániku daňovej povinnosti sa neuvádza rozhodný deň, ktorým daňová povinnosť zanikla, ale uvádza sa v súlade s cit. zákonom posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom k zákonnému zániku daňovej povinnosti došlo;

Uvedenie vzniku a zániku daňovej povinnosti v súlade so zákonom je rovnaké pre všetky vozidlá, bez ohľadu na výpočet pomernej časti dane za kalendárne mesiace alebo dni.

–   nesprávne uvedený základ dane. V závislosti od toho do akej „skupiny“ vozidlo patrí je potrebné uviesť taký základ dane, aký mu prináleží. Pri osobných vozidlách (kategória L a M1) je základom dane zdvihový objem valcov motora v cm³. Pre vozidlá, ktorých jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil – vozidlá kategórie L, M a N), je základom dane výkon motora v kW a pre úžitkové vozidlá (kategória vozidiel M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4) je základ dane v zákone o dani z motorových vozidiel ustanovený v závislosti od hmotnosti vozidla a počtu náprav. Základom dane hybridných vozidiel je buď zdvihový objem valcov motora v cm³ alebo hmotnosť vozidla a počet náprav, podľa toho, do ktorej zákonom vymedzenej skupiny predmetné vozidlo patrí. Hybridné vozidlo nemá rovnaký základ dane ako elektromobil;

–   nesprávne uvedená ročná sadzba dane vozidla ťahač a náves z dôvodu neoprávneného vyznačenia, že ide o vozidlá zaradené do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane než do akej by patrili podľa hmotnosti a počtu náprav. Pre vozidlá ťahač a osobitne náves platí pri určení ročnej sadzby dane podmienka, že len vtedy môže byť vozidlo (jednotlivé, každé samostatne) zaradené do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrilo podľa základu dane, ak spĺňa podmienku vytvorenia „1 páru, iba raz v zdaňovacom období, pričom na zmeny počas roka sa neprihliada“. Teda, ak daňovník má nerovnaký pomer medzi počtom ťahačov a návesov vytvoriť môže iba taký počet návesových jazdných súprav, ktorý jednoducho vyjadrené „zodpovedá počtu vozidiel, ktorých je menej“. To, že bola na vozidlo uplatnená nižšia ročná sadzba dane ako tá, ktorá zodpovedá skutočnej hmotnosti vozidla a počtu náprav (základu dane), daňovník v daňovom priznaní za uvedením prislúchajúcej ročnej sadzby dane, vyznačí písmenom „x“ pred textom „vozidlo zaradené do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane“. Ak tak však urobí v rozpore so zákonom, následný výpočet dane za použitie vozidla na podnikanie nebude správny a daňovník v konečnom dôsledku zaplatí menej;

–   neoprávnená úprava ročnej sadzby dane v prípade vozidiel kategórie „O“. Zníženie ročnej sadzby dane upravenej primárne v závislosti od veku vozidla a následne od druhu pohonu alebo druhu použitého alternatívneho paliva možno použiť iba na vozidlá kategórie L,M a N, nie na prípojné vozidlá. Na základe uvedeného daňovník nie je oprávnený uplatniť zníženie ročnej sadzby dane o 50 % v prípade vozidla kategórie O. Takýmto neoprávneným znížením ročnej sadzby dane bude výsledná suma dane nižšia;

–   neoprávnená úprava ročnej sadzby dane v prípade vozidiel, ktoré používajú kombináciu palív LPG/benzín alebo LPG/nafta. Zníženie ročnej sadzby dane o 50 % je možné pre vozidlá s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo vozidlo kategórie L, M a N na vodíkový pohon. Na tieto vozidlá s vymedzeným druhom alternatívneho paliva sa zníženie ročnej sadzby dane o 50 % vzťahuje po predchádzajúcej úprave ročnej sadzby dane v závislosti od veku vozidla. Ak by však išlo o iný druh paliva, nie taký ako zákon o dani z motorových vozidiel ustanovuje (v tomto prípade LPG v kombinácií s naftou alebo benzínom) potom nie je možné aplikovať zníženie ročnej sadzby dane o 50 %. Použitie LPG v kombinácii s benzínom alebo naftou nepredstavuje využitie alternatívneho paliva, nakoľko LPG je ropným derivátom, t.j. nejde o alternatívne palivo k súčasnému benzínu a nafte;

–   nesprávne počítanie doby použitia vozidla na podnikanie zamestnancom. Pomerná časť dane za použitie vozidla na podnikanie sa počíta v závislosti od doby použitia vozidla na podnikanie v súlade s precizovaným vznikom a zánikom daňovej povinnosti podľa zákona o dani z motorových vozidiel. Ak ide o použitie vozidla zamestnancom, samozrejme so súhlasom zamestnávateľa, pričom za použitie tohto vozidla zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady a súčasne je splnená podmienka, že toto vozidlo sa nepoužíva na podnikanie, daňovníkom je zamestnávateľ. Zamestnávateľ ako daňovník zaplatí za použitie tohto vozidla zamestnancom pomernú časť dane, ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa vozidlo použilo na podnikanie. Výpočet pomernej časti dane za dni použitia vozidla na podnikanie sa v tomto prípade neuplatňuje, nakoľko tento sa týka iba vozidiel používaných v osobnej pravidelnej doprave vykonávanej na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. V prípade daňovníka zamestnávateľa sa pomerná časť dane za použitie vozidla zamestnancom, čo i len jeden deň v mesiaci, počíta za celý jeden kalendárny mesiac;

–   nesprávny výpočet a následne nesprávne uvedenie predpokladanej dane do daňového priznania. Daňovníci s ročným zdaňovacím obdobím, by mali mať na pamäti, že je dôležité vyplniť aj riadok s uvedením správnej sumy predpokladanej dane za tie vozidlá, ktoré budú predmetom dane k 1. januáru nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Pri výpočte predpokladanej dane je potrebné upraviť ročnú sadzbu dane z titulu veku vozidla, ktorý sa počíta na mesiace a to počnúc mesiacom prvej evidencie (roku výroby) vozidla až do mesiaca január (vrátane) toho roku, na ktorý sa preddavky na daň platia. Na „upravenie“ ročnej sadzby dane sa v závislosti od veku vozidla použije iba jedna úprava a to tá, ktorá zodpovedá počtu mesiacov, ktoré vozidlo práve v mesiaci január má.

Ing. Jana Fülöpová

§ 6 Zákon o dani z príjmov

Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b)  príjmy zo živnosti,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a)  z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b)  z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

e)  príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a)  príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b)  úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c)  príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,

d)  výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom...