3.
Daň
z motorových vozidiel – predmet,
preddavky...
Ing. Ján Mintál
|
V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. Je možné konštatovať, že v drvivej väčšine nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí úspešne dlhodobo pôsobiť. Navyše v prípadoch, keď používanie automobilu je priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti (t.j. doprava materiálu, osôb, zásobovanie obchodných prevádzok tovarom a pod.) je polemika o potrebe prevádzkovania dopravného prostriedku bezpredmetná. Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je neodlúčiteľne spätá aj s množstvom daňovo-účtovných problémov. Ako správne postupovať pri podávaní daňových priznaní k dani z motorových vozidiel za rok 2015? |
Do konca roku 2014 bola problematika dane z motorových vozidiel ustanovená v rámci jedenástej časti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej iba „zákon o miestnych daniach“). V zmysle nej išlo o fakultatívnu daň, ktorú mohli zaviesť vyššie územné celky všeobecne záväzným nariadením pre svoje územie, určiť pre svoje územie aj sadzby dane, úľavy a oslobodenia od dane z motorových vozidiel.
V zmysle poznatkov z podnikateľskej praxe bol zrejmý nejednotný prístup vyšších územných celkov najmä pri určovaní sadzieb dane a oslobodení, čo vytváralo v rámci Slovenskej republiky rozdielne podmienky pre rozvoj podnikateľského prostredia a nerovnaké zaťaženie podnikateľov touto daňou. Tým, že vyššie územné celky zákonnú možnosť na zníženie dane pre ekologické vozidlá využívali v nepatrnej miere alebo nevyužívajú vôbec, zanikol zo strany podnikateľov záujem o zvyšovanie investícií do modernejších a ekologickejších vozidiel.
V záujme odstránenia existujúcich disproporcií sa počnúc rokom 2015 vyňalo zdaňovanie motorových vozidiel z fakultatívnych miestnych daní a zaviedla sa táto daň ako štátna, upravená novým samostatným právnym predpisom – zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o dani z motorových vozidiel“). Sadzby dane, oslobodenia, zvýšenia a zníženia sadzieb daní, platné v rámci celej Slovenskej republiky sú tak upravené jednotne.
Za rok 2015 sa bude vyplňovať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel prvýkrát podľa vyššie spomínaného samostatného zákona. Daňové priznanie za rok 2015 musia daňovníci podať a daň zaplatiť do 1. 2. 2016. Vychádzajúc z najnovších legislatívnych úprav sa od januára 2016 mení miestna príslušnosť pri dani z motorových vozidiel. Správu dane budú po novom vykonávať daňové úrady podľa trvalého pobytu fyzických osôb a sídla právnických osôb, a nie ako doteraz podľa miesta evidencie motorového vozidla. Podľa prechodných ustanovení ostatnej novely zákona o dani z motorových vozidiel na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili do 31. 12. 2015 bude od 1. 1. 2016 príslušný správca dane podľa § 13 tohto zákona v znení účinnom od 1. 1. 2016.
1. Predmetom dane z motorových vozidiel
sú motorové vozidlá a prípojné vozidlá kategórie
• L – motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky(konkrétne L1e až L7e – motocykle, trojkolky, štvorkolky),
• M – vozidlá určené na prepravu osôb (konkrétne M1– osobný automobil,M2 a M3 –autobusy),
• N – vozidlá určené na dopravu nákladov (N1 až N3 – nákladné vozidlá) a
• O – prípojné vozidlá (O1 až O4),
ktoré sú evidované v SR a používajú sa na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Na uvedené účely sa podnikaním rozumie používanie vozidla na podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods.1 zákona o dani z príjmov.
Príklad 1
Z dôvodu opravy vozidla, ktorá trvala dva mesiace, došlo u podnikateľa k prerušeniu používania vozidla, ktoré je evidované v SR. Bude z tohto titulu vozidlo počas trvania opravy predmetom dane z motorových vozidiel?
V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa tohto ustanovenia jedným z významných pojmových znakov podnikania je sústavnosť, teda úmysel podnikateľa vykonávať túto činnosť opakovane, pričom kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú podnikateľ na určitý čas preruší, napr. z dôvodu práceneschopnosti, nedostatku pracovných príležitostí, voľných dní, a pod.. Na základe uvedeného, aj keď počas prerušenia činnosti sú vozidlá nevyužité, je naplnený predmet dane z motorových vozidiel. Skutočnosť, že podnikateľ nepoužíva vozidlo každý deň, nespôsobí prerušenie samotnej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že vozidlo je predmetom dane naďalej.
Keďže v otázke opísanom prípade nepoužívanie vozidla nespôsobí prerušenie samotnej podnikateľskej činnosti, vozidlo evidované v SR je predmetom dane počas celého zdaňovacieho obdobia – to zn. aj počas trvania jeho opravy.
Daňou z motorových vozidiel sa nezdaňujú dopravné prostriedky kategórie
• T, C – kolesové a pásové traktory,
• R – prípojné vozidlo za traktor,
• S – ťahaný vymeniteľný stroj za T, C,
• P – pracovný stroj,
• LS – snežné skútre a
• V – ostatné vozidlá.
Príklad 2
Podnikateľ používa na podnikanie v oblasti lesných prác pracovný stroj (vozidlo kategórie P) a traktor. Podliehajú uvedené vozidlá dani z motorových vozidiel?
Z dôvodu, že v otázke spomínané vozidlá nepatria ani do jednej z kategórií L, M, N a O, dani z motorových vozidiel nepodlieha.
Príklad 3
Slovenská obchodná spoločnosť používa na podnikanie v Českej republike vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo v Slovenskej republike.
Vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel na Slovensku, pretože sa používa na podnikanie a je evidované v Slovenskej republike.
Príklad 4
Obchodná spoločnosť používa na podnikanie v Slovenskej republike vozidlo, ktoré je evidované v Českej republike.
Vozidlo i napriek tomu, že sa používa na podnikanie v Slovenskej republike, nie je predmetom dane, pretože je evidované mimo územia Slovenskej republiky.
Príklad 5
Česká stavebná spoločnosť založila na Slovensku organizačnú zložku. Na Slovensku používa na podnikanie vozidlá. Musí organizačná zložka vozidlá prihlásiť na daňovom úrade a zaplatiť daň z motorových vozidiel?
Predmetom dane z motorových vozidiel sú motorové vozidlá a prípojné vozidlá kategórie L, M, N a O, ktoré sú evidované v Slovenskej republike a používajú sa na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť. Predmet dane z motorových vozidiel je tak v súlade s Čl. 5 Smernice č.1999/62/ES ustanovený tak, aby sa táto daň vyberala len za vozidlá evidované v Slovenskej republike, čím sa predíde tomu, aby bol konkrétny daňovník povinný platiť daň vo viacerých členských štátoch. Predmetom dane z motorových vozidiel je vozidlo, ktoré je evidované v SR, a to bez ohľadu na to, kde sa vozidlo bude používať na podnikanie. Teda vozidlá, ktoré majú pridelené evidenčné číslo v zahraničí nepodliehajú dani z motorových vozidiel v SR, a to aj napriek tomu, ak by sa vozidlá používali na podnikanie na území SR.
Podľa § 3 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku. Ak by teda organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri využívala na podnikanie motorové vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane, česká stavebná spoločnosť so sídlom v zahraničí je ako daňovník dane z motorových vozidiel povinná za uvedené vozidlo podať daňové priznanie a zaplatiť daň resp. pomernú časť dane z motorových vozidiel. Organizačná zložka ako taká sa už podľa zákona o dani z motorových vozidiel nepovažuje za samostatného daňovníka.
Negatívne je vymedzený predmet dane z motorových vozidiel v tom zmysle, že predmetom tejto dane nie je vozidlo používané na skúšobné jazdy, ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo ako ani vozidlo určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo. Dôležitou skutočnosťou je, že v druhom prípade pre účely negatívneho vymedzenia predmetu dane musia byť splnené súčasne všetky tri podmienky, t.j.
1. vozidlo je určené na vykonávanie špeciálnych činností,
2. vozidlo nie je určené na prepravu,
3. v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo(pozor: nie špeciálne nákladné vozidlo!).
Definíciu špeciálneho vozidla okrem Nariadenia vlády č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá v znení neskorších predpisov bližšie vymedzuje aj vyhláška MDPaT č. 169/2010 Z. z. o osvedčení o evidencii časť I, osvedčení o evidencii časť II a technickom osvedčení vozidla. V prílohe č. 5 citovanej vyhlášky sú uvedené špeciálne vozidlá, a to vrátane špeciálnych vozidiel, ktoré nie sú určené na prepravu, pričom ide o vozidlá:
• Obytný automobil (SA),
• Samohybný žeriav (SF),
• Ostatné vozidlá na špeciálne účely (SG),najmä: autorýpadlo, karoséria cisternová na polievanie, čerpadlo betónu, drvič kameňa, elektrocentrála, karoséria hasičská, karoséria hasičská s rebríkom, kompresor, karoséria laboratórna, karoséria montážna, pojazdná dielňa, pojazdná knižnica, pojazdná kuchyňa, pojazdná lanovka, pojazdná predajňa, karoséria policajná, karoséria rozhlasová, karoséria sýpacia, karoséria technicko-zásahová, karoséria televízna, vrtná súprava, karoséria vyprosťovacia, vysprávková súprava, karoséria záchranárska, zdvíhacia plošina a pod.
Pri vylúčení špeciálneho vozidla z predmetu dane je nutné upozorniť na nákladné vozidlá špeciálne s druhom karosérie (BA), ktoré sú určené na prepravu, a teda sú predmetom dane z motorových vozidiel. Predmetom dane sú aj pancierové vozidlá (SB), určené na ochranu prepravovaných osôb alebo tovaru. Taktiež pohrebné vozidlá (SD) a sanitné vozidlá (SC), aj keď sú špeciálnymi vozidlami, nie sú vylúčené z predmetu dane z motorových vozidiel, pretože sú určené na prepravu.
Príklad 6
Podnikateľ používa na podnikanie vozidlo, ktoré je v doklade vyznačené ako nákladné vozidlo špeciálne – nosič výmenných nadstavieb.
Pre vylúčenie vozidla z predmetu dane musia byť splnené súčasne všetky tri podmienky. Ak teda ide o vozidlo „nákladné špeciálne“, vozidlo je predmetom dane, nakoľko je určené na prepravu (nie je splnená podmienka, že vozidlo „nie je určené na prepravu“).
1.1 Daňovníkom dane z motorových vozidiel
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II,
b) má v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,
c) používa vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,
d) používa vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo
e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.
Zákon o dani z motorových vozidiel už nerozlišuje tuzemského a zahraničného daňovníka. Treba tiež poznamenať, že organizačná zložka sa už nepovažuje za samostatného daňovníka.
Príklad 7
Manželia Ondrej a Alena podnikajú samostatne. Ako držiteľ motorového vozidla je v osvedčení zapísaný Ondrej. Motorové vozidlo nie je zahrnuté v obchodnom majetku žiadneho z manželov. Ak toto vozidlo využívajú obidvaja manželia na podnikanie, sú povinní obidvaja zaplatiť daň z motorových vozidiel?
Jedným z daňovníkov vymedzených v ustanovení § 3zákona o dani z motorových vozidiel je podľa písm. a) držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla. Aj keď obaja manželia využívajú vozidlo na podnikanie, je daňovníkom dane z motorových vozidiel ten z manželov, ktorý je ako držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla – t.z. pán Ondrej.
Príklad 8
Syn používa vozidlo na podnikanie. Držiteľom vozidla je jeho otec, ktorý nie je podnikateľom. Kto bude platiť daň z motorových vozidiel?
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je v opísanom prípade syn ako užívateľ, ktorý používa vozidlo na podnikanie. Uvedené vyplýva z § 3 písm. d) zákona o dani z motorových vozidiel.
Príklad 9
Podnikateľ Dušan obstaral automobil formou finančného lízingu a tento používa na podnikanie. Stáva sa touto skutočnosťou daňovníkom dane z motorových vozidiel?
Ak pán Dušan ako nájomca používa spomínané vozidlo na podnikanie a zároveň je aj ako držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch tohto automobilu, stáva sa daňovníkom dane z motorových vozidiel podľa § 3 písm. a) zákona o dani z motorových vozidiel.
V podnikateľskej praxi často krát vznikajú nejasnosti pri správnom určení daňovníka v prípadoch, ak je motorové vozidlo predmetom nájomného vzťahu. Aj v tejto súvislosti si treba predovšetkým uvedomiť, že jednou z podmienok, aby motorové vozidlo bolo predmetom dane z motorových vozidiel je jeho používanie na podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Keďže daňovníkom dane z motorových vozidiel je v prvom rade držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, ktorý uvedené vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane používa na podnikanie, potom v prípade nájomných vzťahov platí, že ak prenajímateľ svoje vozidlo, ktorého je držiteľom, prenajíma inej firme, daňovníkom dane z motorových vozidiel je prenajímateľ, nakoľko ako držiteľ vozidla používa vozidlo na podnikanie.
Príklad 10
Fyzická osoba – podnikateľ, prenajala svoje vozidlo, ktorého je držiteľom, na základe zmluvy o prenájme inému podnikateľovi.
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je prenajímateľ (podnikateľ), ktorý je v doklade vozidla zapísaný ako držiteľ vozidla (prenajímateľ totiž vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom prenájmu).
Príklad 11
Ak fyzická osoba – nepodnikateľ – požičia vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, podnikateľovi na podnikanie, kto má povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel?
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je predovšetkým držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla. Pokiaľ držiteľ vozidla nepoužíva vozidlo na podnikanie, ale vozidlo začne využívať na podnikanie iná fyzická osoba, resp. právnická osoba, podľa § 3 písm. d) zákona o dani z motorových vozidiel je daňovníkom dane z motorových vozidiel užívateľ vozidla. Ak teda fyzická osoba – nepodnikateľ – vypožičia vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, podnikateľovi, ktorý vozidlo použije na podnikanie, daňovníkom dane z motorových vozidiel je podnikateľ, čiže užívateľ vozidla.
Príklad 12
Ako s postupuje v oblasti platenia dane z motorových vozidiel v prípade, ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným používa svoje súkromné auto na služobné účely tejto spoločnosti?
Zamestnancom pre účely vyplácania cestovných náhrad podľa § 2 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sú osoby definované v § 1 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Na základe uvedeného, pre účely dane z motorových vozidiel za zamestnanca možno považovať osobu, ktorej patrí cestovná náhrada podľa zákona o cestovných náhradách. Ak medzi zamestnávateľom a osobou nie je uzatvorený pracovnoprávny vzťah a podľa zákona o cestovných náhradách sa táto osoba považuje za zamestnanca (napr. konateľ, spoločník spoločnosti, člen združenia a podobne), pre účely dane z motorových vozidiel je táto osoba zamestnancom. Spoločnosť ako daňovník je za vozidlo zamestnanca povinná podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a zároveň zaplatiť daň resp. pomernú časť dane.
Ak zamestnanec použije na služobnú cestu motorové vozidlo, ale zamestnávateľ mu nevypláca cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách, zamestnávateľ nie je daňovníkom dane z motorových vozidiel podľa § 3 písm. e) zákona o miestnych daniach.
Príklad 13
Ak fyzická osoba (SZČO) používa svoje osobné motorové vozidlo na podnikanie a zároveň aj ako konateľ spoločnosti na služobné cesty, má povinnosť platiť daň z motorových vozidiel spoločnosť či táto SZČO?
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je predovšetkým držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, ktorý predmetné vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane z motorových vozidiel používa na podnikanie alebo na činnosti z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak teda uvedený podnikateľ využíva vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom k výkonu podnikateľskej činnosti, v takomto prípade je ako daňovník dane z motorových vozidiel za predmetné vozidlo povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a v uvedenej lehote zaplatiť aj daň z motorových vozidiel.
Aj keď v priebehu zdaňovacieho obdobia spomínaný podnikateľ ako daňovník dane z motorových vozidiel predmetné vozidlo používa aj na služobné cesty pre zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi vypláca cestovné náhrady, na zamestnávateľa ako daňovníka dane z motorových vozidiel sa vzhľadom na jeden predmet dane nevzťahuje povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel, ale ani podať daňové priznanie, nakoľko daňové povinnosti za predmetné motorové vozidlo si bude musieť splniť podnikateľ fyzická osoba ako daňovník dane z motorových vozidiel. Zamestnávateľ je podľa § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel totiž daňovníkom dane z motorových vozidiel len v prípade keď vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie takého vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.
Príklad 14
Zamestnávateľ vyslal v novembri 2015 na pracovnú cestu zamestnanca na súkromnom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, nie je zapísaný ako držiteľ motorového vozidla, ale majiteľom je jeho brat. Kto je povinný zaplatiť daň z motorových vozidiel zamestnávateľ alebo majiteľ?
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je podľa § 3 písm. a) zákona o dani z motorových vozidiel v prvom rade držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, ktorý predmetné vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane používa na podnikanie.
Zároveň daňovníkom dane z motorových vozidiel môže byť podľa § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel tiež zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie. Pri vyplácaní cestovných náhrad zamestnancovi za používanie vozidla na služobné cesty je teda daňovníkom zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či zamestnanec je alebo nie je držiteľom tohto vozidla.
1.2 Oslobodenie od dane z motorových vozidiel
V minulosti disponovali vyššie územné celky ako správcovia tejto dane pri vybraných motorových vozidlách kompetenciou oslobodiť od dane resp. ju znížiť podľa miestnych podmienok prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia. Počnúc rokom 2015 už daň z motorových vozidiel nie je miestnou daňou ale „štátnou“, a teda oproti predchádzajúcej právnej úprave je oslobodenie motorových vozidiel od dane z motorových vozidiel obligátorne. Rovnako treba poznamenať, že zákon o dani z motorových vozidiel platný od 1. 1. 2015 zúžil okruh vozidiel, ktoré sú od dane oslobodené. V ustanovení § 4 zákona o dani z motorových vozidiel sú taxatívne vymedzené tie vozidlá, ktoré sú oslobodené od dane, pričom toto oslobodenie daňovník uplatňuje v daňovom priznaní, okrem oslobodenia vzťahujúceho sa na vozidlá diplomatických misií a konzulárnych úradov.
Od dane z motorových vozidiel sú oslobodené nasledujúce druhy vozidiel
Vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť
Vozidlá členov cudzích zastupiteľských úradov v Slovenskej republike, ktorí používajú diplomatické imunity a výsady, alebo vozidlá osôb, ktoré sú im postavené na roveň, môžu mať pri tabuľke s evidenčným číslom vpredu i vzadu ešte oválnu značku s písmenami CD alebo CC. Oslobodenie od dane z motorových vozidiel sa však týka len za predpokladu zaručenej vzájomnosti, to zn. len v takých prípadoch, ak v domovskom štáte príslušnej diplomatickej misie, resp. konzulárneho úradu sa oslobodenie od dane z motorového vozidla vzťahuje na motorové vozidlá a prípojné vozidlá slovenských diplomatických misií a konzulárnych úradov. Daňové priznanie pri vozidlách diplomatických misií a konzulárnych úradov sa nepodáva.
Vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, horskej záchrannej služby. Vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany
Pri vozidlách záchrannej zdravotnej službe možno vychádzať zo zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., pričom treba konštatovať, že od dane z motorových vozidiel sú oslobodené tie vozidlá, ktoré slúžia, resp. ich použitie súvisí s poskytovaním záchrannej zdravotnej služby, ktorou sa v zmysle vyššie spomínaného zákona rozumie poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.
To znamená, že ide predovšetkým o vozidlá ambulancie záchrannej zdravotnej služby, pričom nie je dôležité, či je držiteľom vozidla štátna alebo neštátna inštitúcia alebo zariadenie (fyzická alebo právnická osoba). Záchrannú zdravotnú službu môžu totiž zabezpečovať okrem iného aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
Pre vozidlá záchrannej zdravotnej služby je tak pre účely oslobodenia od dane z motorových vozidiel potrebné súčasné splnenie nasledovných podmienok
1. motorové vozidlo sa používa pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti vymedzenej v § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou ktorej je neodkladná preprava,
2. motorové vozidlo záchrannej zdravotnej služby spĺňa všeobecné požiadavky na materiálno technické vybavenie pre jednotlivé typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby podľa bodu I. A prílohy č. 3 k výnosu Ministerstva zdravotníctva SR z 11. marca 2009 č. 10548/2009-OL (ďalej len „výnos MZ SR“) v znení výnosu č. 14016/2010-OL, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MZ SR č. 10548/2009-OL, a špecifické materiálno – technické požiadavky na vybavenie pre jednotlivé typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby podľa bodu II. prílohy č. 3 k výnosu MZ SR a je označené podľa bodu 3. prílohy č. 4 k výnosu MZ SR,
3. záchrannú zdravotnú službu podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zabezpečujú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Príklad 15
Podnikateľ používa špeciálne motorové vozidlá – sanitky, ktorých súčasťou je výbava súvisiaca so zabezpečením poskytovania zdravotnej starostlivosti na prevádzkovanie dopravno-zdravotnej služby (má to v predmete činnosti). Môže si podnikateľ uplatniť oslobodenie od dane v daňovom priznaní?
Z dôvodu, že dopravno-zdravotná služba neposkytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť (§ 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.), nedochádza k naplneniu podmienok pre oslobodenie od dane a predmetné vozidlo podlieha dani z motorových vozidiel.
Príklad 16
Pán XY podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba. Konkrétne vykonáva medicínsku prax ako stomatológ. Pri výkone tejto činnosti používa svoje súkromné motorové vozidlo. Má povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel?
V zmysle zákona o dani z motorových vozidiel sú vo všeobecnosti motorové vozidlá a prípojné vozidlá kategórie L, M, N a O evidované v Slovenskej republike, ktoré sú používané na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť(to zn. z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) predmetom dane z motorových vozidiel. Je známe, že lekári vykonávajúci súkromnú prax poukazujú často krát v súvislosti s daňou za motorové vozidlá na znenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorého sú od dane oslobodené okrem iného aj vozidlá používané na poskytovanie záchrannej zdravotnej služby. Je potrebné však zdôrazniť, že spomínané ustanovenie sa vzťahuje na vozidlá, ktoré sú výhradne určené na poskytovanie služieb záchrannej zdravotnej služby. V zmysle tohto ustanovenia teda ide predovšetkým o špeciálne vozidlá – sanitky, pojazdné ambulancie, vozidlá rýchlej zdravotnej záchrannej služby a podobne. V predmetnom prípade však ide o súkromné vozidlo pána XY, používané na podnikanie resp. v súvislosti s podnikaním, preto sa oslobodenie od dane z motorových vozidiel naň nevzťahuje.
Príklad 17
Nemocnica prenajíma inému subjektu sanitky, ktorý používa tieto vozidlá na svoje podnikanie. Budú uvedené vozidlá oslobodené od dane z motorových vozidiel?
Ak poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby prenajme vozidlo inej osobe (FO alebo PO), z hľadiska oslobodenia vozidla od dane z motorových vozidiel je potrebné skúmať splnenie vyššie spomínaných podmienok u nájomcu (body 1 až 3). Ak dôjde k naplneniu všetkých spomínaných podmienok, vozidlo bude oslobodené od dane, a to i napriek skutočnosti, že ide o prenajaté vozidlá. Ak ale niektorá z vyššie uvedených podmienok nie je splnená, na vozidlo sa uplatniť oslobodenie od dane z motorových vozidlách nebude môcť aplikovať.
Keďže oslobodenie od dane z motorových vozidiel sa ďalej vzťahuje len na vozidlá banskej záchrannej služby, horskej záchrannej služby a leteckej záchrannej služby, nie je možné v zmysle tohto ustanovenia spomínané oslobodenie od dane z motorových vozidiel vzťahovať na vozidlá používané napr. na údržbu a zabezpečenie prevádzky na pozemných komunikáciách a vozidlá cestného záchranného systému. Čo sa týka vozidiel požiarnej ochrany, ide o vozidlá, ktorými sú vybavené jednotky požiarnej ochrany.
Oslobodenie od dane podľa § 4 ods.1 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel uplatní daňovník v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel.
Vozidlo osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme
Pri spomínanej zmluve o službách je potrebné vychádzať z ustanovenia § 21 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v z.n.p. V zmysle tohto paragrafu je účelom zmluvy o službách zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe. Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, neposkytoval v požadovanom rozsahu alebo kvalite alebo by ich neposkytoval za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia. Zmluvu o službách nie je možné uzatvoriť na diaľkovú dopravu a na komerčné miestne rekreačné a turistické prepravy.
Právny rámec osobnej pravidelnej dopravy je predmetom ustanovení § 8 a § 9 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v z.n.p.. V zásade možno prevádzkovať osobnú dopravu ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu, pričom autobusovú dopravu možno prevádzkovať ako pravidelnú, osobitnú pravidelnú alebo príležitostnú. Prevádzkovať autobusovú dopravu možno len autobusmi alebo autokarmi. Prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča sa považuje za prevádzkovanie taxislužby.
Za pravidelnú dopravu z hľadiska dopravnej obslužnosti územia sa považuje mestská doprava, prímestská doprava a diaľková doprava. Mestskú dopravu možno prevádzkovať spolu s mestskou električkovou dopravou a mestskou trolejbusovou dopravou ako jednotný mestský dopravný systém vzájomne zosúladených a prepojených liniek a harmonogramu spojov na základe jednotného prepravného poriadku s jednotným systémom predaja cestovných lístkov. Diaľkovú dopravu možno prevádzkovať ako vnútroštátnu, ak celá trasa autobusovej linky je na území Slovenskej republiky, alebo ako medzinárodnú, ak trasa autobusovej linky presiahne aspoň raz štátnu hranicu Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či účelom je nástup alebo výstup cestujúcich, alebo služobná jazda prázdneho vozidla.
Oslobodenie od dane podľa § 4 ods.1 písm. c) zákona o dani z motorových vozidiel uplatní daňovník v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel.
Príklad 18
Dopravná spoločnosť uzatvorila so súkromnou školou zmluvu o doprave žiakov do príslušnej vzdelávacej inštitúcie, na ktorú vyčlenila jeden autobus, ktorý nevykonával žiadne iné dopravné služby (tzv. školský autobus). Ako to bude v danom prípade s oslobodením od dane z motorových vozidiel?
V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým podotknúť, že ide o tzv. osobitnú pravidelnú autobusovú dopravu, ktorá je upravená v § 24 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v z.n.p. Osobitnou pravidelnou dopravou je pravidelná doprava pre vopred dohodnuté skupiny cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich, najmä doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania a žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a späť. Uskutočňuje sa na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy po dohodnutej trase s dohodnutými zastávkami v dohodnutej periodicite. Dopravca má v osobitnej pravidelnej doprave prepravnú povinnosť a povinnosti dopravcu len vo vzťahu k dohodnutej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú povinnosť ani tarifnú povinnosť. Používané autobusy musia byť popri označení obchodným menom dopravcu označené vpredu a vzadu názvom cieľovej zastávky a nápisom označujúcim osobitnú pravidelnú dopravu, napríklad Školský autobus, Zmluvná preprava alebo obchodným menom objednávateľa prepravy.
Od dane z motorových vozidiel môže byť v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona o dani z motorových vozidiel oslobodené len vozidlo osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. Z doteraz citovaných ustanovení zákona o dani z motorových vozidiel ako aj zákona o cestnej doprave teda vyplýva, že osobitná pravidelná autobusová doprava nespĺňa podmienky oslobodenia upravené v § 4 ods. 1 písm. c) zákona o dani z motorových vozidiel.
Vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe
V uvedenej súvislosti možno predovšetkým poznamenať, že definíciu pojmu „použitie vozidla výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe“ zákon o dani z motorových vozidiel neobsahuje. V minulosti v tejto súvislosti sa pri slove „výhradne“ odporúčalo vychádzať zo všeobecne známeho obsahu činnosti odvetvia poľnohospodárskej a lesnej výroby.
Na uvedené účely je potrebné použitie vozidla viazať na účel podnikania daňovníka, t.j. dosahovania a udržania príjmov z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby, ktorej súčasťou je aj vykonávanie podporných činností, bez ktorých dosiahnutie alebo udržanie príjmov z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby by nebol možný. Vymedzenie poľnohospodárskej a lesnej výroby tak nie je nutné posudzovať striktne vo väzbe na priamu poľnohospodársku a lesnú výrobu, ale aj na činnosti, ktoré túto poľnohospodársku a lesnú výrobu u daňovníka podporujú, napr. výstavba skladu obilia, vybavovanie úradných listín súvisiacich so zamestnancami, ktorí pracujú u daňovníka v poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe, alebo ich preprava „na“ alebo „z“ miesta výkonu práce. Pomer týchto „podporných činností“ by však nemal prevážiť hlavnú činnosť a využitie vozidla pri nej by mal predstavovať zanedbateľný pomer k hlavnej činnosti.
Z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti výkladu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel – k oslobodeniu od dane z motorových vozidiel používaných výhradne v poľnohospodárskej a v lesnej výrobe vypracovalo Finančné riaditeľstvo SR v máji 2015 metodický pokyn, z ktorého sú odvodené aj nasledujúce ilustračné príklady
Príklad 19
Podnikateľ používa na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe motorové vozidlo napríklad na prepravu plodín. Toto motorové vozidlo zároveň použije na dovoz semien plodín z obce, kde semená nakúpil, do obce, kde podniká a semená skladuje.
Podnikateľ, ktorý použije na podnikanie vozidlo v poľnohospodárskej výrobe – preprava plodín a toto vozidlo použije aj na dovoz semien plodín z obce, kde semená nakúpil, do obce, v ktorej podniká, použitie tohto vozidla možno považovať za vozidlo, ktoré sa používa v poľnohospodárskej výrobe daňovníka.
Príklad 20
Podnikateľ X používa na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe motorové vozidlo na prepravu plodín z polí v čase zberu. S iným podnikateľom Y rovnako pôsobiacim v poľnohospodárskej výrobe z dôvodu jeho nedostatočných kapacít sa dohodol, že použije toto motorové vozidlo na prepravu jeho plodín z jeho polí do jeho skladu plodín. Môže sa aj v takomto prípade využiť inštitút oslobodenia od dane z motorových vozidiel?
Vozidlá používané výhradne v poľnohospodárskej a lesnej výrobe budú oslobodené od dane vždy, ak sa na tento účel budú používať. Ak podnikateľ používa vozidlá na poľnohospodársku a lesnú výrobu a súčasne na požiadanie iného podnikateľa použije niekoľkokrát v roku vozidlo nie len pre svoju poľnohospodársku výrobu, ale aj pre potrebu iného podnikateľa v poľnohospodárskej alebo v lesnej výrobe alebo podnikateľ použije motorové vozidlo na prepravu plodín z polí iného podnikateľa do skladu tohto iného podnikateľa, je možné potvrdiť výhradnosť použitia vozidla na podnikanie v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, ktoré je z tohto titulu oslobodené od dane.
Príklad 21
Podnikateľ používa motorové vozidlo na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe pri prevoze plodín. Pre potreby svojej podnikateľskej činnosti sa v priebehu roka rozhodne postaviť nový sklad. Pri stavbe skladu použije pri preprave stavebného materiálu motorové vozidlo prednostne určené na prevoz plodín.
Podnikateľ, ktorý použije vozidlo na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe pri prevoze plodín a pre potreby svojej podnikateľskej činnosti sa v priebehu roka rozhodne postaviť sklad pre poľnohospodársku výrobu a na jeho postavenie použije vozidlo prednostne určené na prevoz plodín, toto vozidlo je oslobodené od dane z motorových vozidiel. Aj v tomto prípade ide o zabezpečovanie poľnohospodárskej výroby, nakoľko skladovanie plodín si vyžaduje stavbu skladu, bez ktorého nemôže vykonávať poľnohospodársku činnosť.
Príklad 22
Podnikateľ používa na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe za účelom zberu motorové vozidlo na prepravu zamestnancov na polia. Uvedené motorové vozidlo zároveň používa za účelom vybavenia administratívnych vecí súvisiacich s jeho podnikaním (napr. na cestu do Sociálnej poisťovne, daňový úrad a pod.).
Ak sa vozidlo používané v poľnohospodárskej výrobe použije na prepravu zamestnancov na polia a toto vozidlo sa využíva aj na vybavovanie administratívy súvisiacej s podnikaním (Sociálna poisťovňa, DÚ a pod.) toto vozidlo je oslobodené od dane, pretože zamestnanci sú súčasťou fungujúcej poľnohospodárskej výroby.
Príklad 23
Podnikateľ používa motorové vozidlo na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe pri preprave plodín z poľa do svojho skladu a zároveň zo svojho skladu k predajcovi, ktorý od neho plodiny kúpil.
Ak podnikateľ používa vozidlo na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe pri preprave plodín z polí do svojho skladu a zároveň zo svojho skladu k predajcovi za účelom ich predaja, toto vozidlo je taktiež oslobodené od dane, pretože sa používa na účely podnikania v poľnohospodárskej výrobe.
Príklad 24
Podnikateľ používa na podnikanie v poľnohospodárskej výrobe nákladné motorové vozidlo na prepravu plodín, kŕmnych zmesí alebo priemyselného hnojiva. V priebehu roka poskytne obci pomoc s verejnoprospešným účelom, t.j. bezplatne vo forme prepravy stavebného materiálu obce alebo pomoci pri údržbe ciest, v rámci ktorej použije toto motorové vozidlo.
Ak by sa vozidlo použilo mimo „výhradnosti“, aj keď iba obmedzene na iný účel ako predmet podnikania (poľnohospodársku výrobu), napr. na verejnoprospešné účely – preprava stavebného materiálu, išlo by o využitie vozidla mimo hlavnej poľnohospodárskej činnosti daňovníka, čím by výhradnosť použitia vozidla v poľnohospodárskej výrobe nebola dodržaná a vozidlo by nemohlo byť posúdené ako vozidlo oslobodené od dane.
Príklad 25
Podnikateľ, ktorý nemá v predmete činnosti poľnohospodársku výrobu, prenajme vozidlo podnikateľovi, ktorý má v predmete činnosti poľnohospodársku výrobu a toto vozidlo používa výhradne v poľnohospodárskej výrobe.
Ak podnikateľ, ktorý v predmete činnosti nemá poľnohospodársku výrobu, prenájme vozidlo podnikateľovi, ktorý túto činnosť má v predmete činnosti, toto vozidlo je oslobodené od dane z motorových vozidiel podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o dani z motorových vozidiel, pretože sa používa výhradne v poľnohospodárskej výrobe.
1.3 Určovanie základu dane z motorových vozidiel
Pri určovaní dane z motorových vozidiel je zásadnou záležitosťou správne posúdenie základu dane. Tento údaj je totiž určujúcim pre priradenie ročnej sadzby dane uvedenej v prílohe č. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Základ dane je v zákone o dani z motorových vozidiel ustanovený samostatne pre vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil), samostatne pre osobné vozidlo a samostatne pre úžitkové vozidlo a autobus.
• Základ dane pre vozidlo kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (tzv. elektromobil), sa určuje v závislosti od výkonu motora v kW.
• Základ dane pri osobnom vozidle je zdvihový objem valcov motora v cm3 uvedený v doklade vozidla. Uvedené sa vzťahuje na vozidlá kategórie L1e až L7e – motocykel, trojkolka, štvorkolka a M1 – osobný automobil. Pojem „osobné vozidlo“ pre účely dane z motorových vozidiel zahŕňa osobné vozidlá ako aj motocykle, trojkolky a štvorkolky.
• Základom dane pri úžitkovom vozidle a autobuse je ich najväčšia prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu. Na účely zákona o dani z motorových vozidiel sa považujú za úžitkové vozidlá kategórie M2 a M3 -autobusy, N1 až N3 – nákladné vozidlá, O1 až O4 – prípojné vozidlá.
Príklad 26
Akým spôsobom sa postupuje pri určovaní základu dane pri starších návesových jazdných súpravách v kontexte s hmotnostnými údajmi uvedenými v dokladoch ťahačov a návesov?
Zákon o dani z motorových vozidiel upravuje základ dane v rámci ustanovenia § 5, v zmysle ods. 3 ktorého je základom dane pri úžitkovom vozidle a autobuse ich najväčšia prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu. Úžitkovým vozidlom sa na účely tohto zákona rozumie vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4.
Zákon o dani z motorových vozidiel v § 5 ods. 4 vymedzuje najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť vozidla, ktorá je uvedená v doklade vozidla. Najväčšia prípustná celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet najväčších prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade, ktorým je osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II. Návesovú jazdnú súpravu tvorí ťahač a náves. Na účely určenia základu dane sa pri vozidle ťahač alebo náves vychádza z údaja na riadku 33 – najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravu, pretože iba ťahač a náves sú vozidlami návesovej jazdnej súpravy. Tento údaj slúži na určenie základu dane za každý ťahač a každý náves aj napriek tomu, že netvoria pár (to isté platí pri určení základu dane, ak je viac ťahačov alebo návesov).
Potrebné je pripomenúť, že v zmysle Vyhlášky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 116/1997 Z. z.“) dokladom, v ktorom boli uvedené údaje o vozidle, boli technické preukazy, osvedčenia o evidencii a technické osvedčenia vozidiel. Táto vyhláška bola zákonom č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) zrušená s účinnosťou od 1. marca 2005. Ďalej podľa § 112 ods. 1 prechodného ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z. platí, že technické preukazy vozidiel, osvedčenia o evidencii vozidiel a technické osvedčenia vozidiel vydané predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti. Pretože vyhláška č. 116/1997 Z. z. upravuje celkovú hmotnosť vozidla a táto hmotnosť je uvedená v dokladoch vozidiel vydaných do 1. marca 2005, ktoré zostávajú v platnosti, základom dane pri týchto vozidlách je celková hmotnosť vozidla. Celkovou hmotnosťou podľa § 5 ods. 5 zákona o dani z motorových vozidiel je súčet pohotovostnej hmotnosti a užitočnej hmotnosti. Celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade. Celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu sa použije vždy pri vozidlách ťahača a návesu, pretože ťahač a náves sú vozidlami návesovej jazdnej súpravy. Tento údaj slúži na určenie základu dane za každý ťahač a každý náves aj napriek tomu, že netvoria pár (to isté platí pri určení základu dane, ak je viac ťahačov alebo návesov).
Čo sa týka určenia ročnej sadzby dane pri návesových jazdných súpravách, pri vozidlách ťahač a náves sa ročná sadzba dane, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel určuje zo základu dane, ktorý v prípade vozidiel tvoriacich návesovú jazdnú súpravu je upravený v § 5 ods. 3 zákona o dani z motorových vozidiel v nadväznosti na § 5 ods. 4 a 5 podľa toho, aký doklad má vozidlo vydaný.
1.4 Sadzba dane z motorových vozidiel a jej zvýšenie resp. zníženie
Ročné sadzby dane z motorových vozidiel sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto právnemu predpisu, a platia jednotne pre celé územie Slovenskej republiky nasledovne
|
Vozidlá kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina |
|
|
|
Ročná sadzba dane v eurách |
|
výkon motora v kW |
0 |
|
Osobné vozidlá |
||
|
Zdvihový objem valcov motora v cm3 |
Ročná
sadzba |
|
|
nad |
do (vrátane) |
|
|
|
150 |
50 |
|
150 |
900 |
62 |
|
900 |
1 200 |
80 |
|
1 200 |
1 500 |
115 |
|
1 500 |
2 000 |
148 |
|
2 000 |
3 000 |
180 |
|
3 000 |
|
218 |
|
Úžitkové vozidlá a autobusy |
|||
|
Počet |
Celková
hmotnosť |
Ročná
sadzba |
|
|
nad |
do |
||
|
1 alebo 2 nápravy |
|
1 |
74 |
|
1 |
2 |
133 |
|
|
2 |
4 |
212 |
|
|
4 |
6 |
312 |
|
|
6 |
8 |
417 |
|
|
8 |
10 |
518 |
|
|
10 |
12 |
620 |
|
|
12 |
14 |
777 |
|
|
14 |
16 |
933 |
|
|
16 |
18 |
1 089 |
|
|
18 |
20 |
1 252 |
|
|
20 |
22 |
1 452 |
|
|
22 |
24 |
1 660 |
|
|
24 |
26 |
1 862 |
|
|
26 |
28 |
2 075 |
|
|
28 |
30 |
2 269 |
|
|
30 |
|
2 480 |
|
|
3 nápravy |
|
15 |
566 |
|
15 |
17 |
673 |
|
|
17 |
19 |
828 |
|
|
19 |
21 |
982 |
|
|
21 |
23 |
1 144 |
|
|
23 |
25 |
1 295 |
|
|
25 |
27 |
1 452 |
|
|
27 |
29 |
1 599 |
|
|
29 |
31 |
1 755 |
|
|
31 |
33 |
1 964 |
|
|
33 |
35 |
2 172 |
|
|
35 |
37 |
2 375 |
|
|
37 |
40 |
2 582 |
|
|
40 |
|
2 790 |
|
|
4 a viac náprav |
|
do 23 |
721 |
|
nad 23 |
do 25 |
877 |
|
|
nad 25 |
do 27 |
1 033 |
|
|
nad 27 |
do 29 |
1 189 |
|
|
nad 29 |
do 31 |
1 337 |
|
|
nad 31 |
do 33 |
1 548 |
|
|
nad 33 |
do 35 |
1 755 |
|
|
nad 35 |
do 37 |
1 968 |
|
|
nad 37 |
do 40 |
2 172 |
|
|
nad 40 |
|
2 375 |
|
Zákon o dani z motorových vozidiel pri určení ročnej sadzby dane určil iba jednu výnimku v prípade daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a v daňovom priznaní uvedie ťahač a náves, ktoré tvoria návesovú jazdnú súpravu. V prípade ťahača a návesu sa ťahač a osobitne náves zaradí do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej v doklade. Ťahač a náves sa zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny iba raz, ak sa aj použili počas zdaňovacieho obdobia v rôznych návesových jazdných súpravách; na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.
|
Ak ťahač a náves v daňovom priznaní nebudú tvoriť návesovú jazdnú súpravu, v takomto prípade sa nemôžu zaradiť do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane. Nie každé vozidlo v rámci návesovej jazdnej súpravy sa automaticky zaraďuje do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrilo podľa hmotnosti uvedenej v doklade vozidla. |
Daňovník na účely určenia dane v daňovom priznaní zaradí do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane podľa svojho uváženia iba jednu návesovú súpravu (konkrétny ťahač a náves), a to bez ohľadu na používanie ťahača a návesu v priebehu zdaňovacieho obdobia aj v iných jazdných súpravách. Na zmeny (striedanie ťahača a návesu v jazdnej súprave) počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.
Príklad 27
Prepravná spoločnosť používa na podnikanie jeden ťahač a tri návesy. Ako treba postupovať pri určení ročnej sadzby dane v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za rok 2015?
Prepravná spoločnosť na účely určenia dane v daňovom priznaní vytvorí „jednu návesovú jazdnú súpravu“. To znamená, že zaradí do nižšej daňovej skupiny ťahač a iba jeden z troch návesov. Ktorý z návesov to bude, je výlučne na rozhodnutí samotnej spoločnosti, a to bez ohľadu na skutočnosť, že na podnikanie boli využívané všetky tri návesy a návesy s ťahačom sa počas zdaňovacieho obdobia striedali. Následne sa na vozidlá uplatní upravená ročná sadzba dane v závislosti od mesiaca prvej evidencie vozidla podľa § 7 zákona o dani z motorových vozidiel.
Zaradenie vozidla do nižšej skupiny v daňovom priznaní musí spoločnosť osobitne vyznačiť pre každé vozidlo. Na návesy nezaradené v rámci návesovej súpravy do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane sa iba uplatní upravená ročná sadzba dane v závislosti od mesiaca prvej evidencie.
Príklad 28
Podnikateľ Karol používa na podnikanie ťahač a dva návesy. Ako držiteľ je podnikateľ Karol zapísaný v dokladoch len u návesov. Ťahač má v prenájme od iného podnikateľa (nie je jeho držiteľom).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že v otázke opísanom prípade ide zrejme o dvoch daňovníkov (jeden je držiteľom zapísaným v dokladoch k ťahačom a druhý je držiteľom zapísaným v dokladoch k návesu), ani jeden z nich nevie vytvoriť na účely určenia dane v daňovom priznaní jednu návesovú jazdnú súpravu (ani jeden z daňovníkov nevlastní návesovú jazdnú súpravu, t.j. ťahač a náves). Z uvedeného dôvodu nemôže v tomto prípade ani jeden z uvedených daňovníkov zaradiť ani jedno z vozidiel do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane.
1.4.1 Zvýšenie a zníženie sadzby dane z motorových vozidiel
Konkrétne pravidlá zníženia a zvýšenia ročnej sadzby dane z motorových vozidiel sú ustanovené v rámci § 7 zákona o dani z motorových vozidiel. Daňovník ich uplatňuje v daňovom priznaní.
Základný postup
Zákon o dani z motorových vozidiel obsahuje odstupňované percentuálne zľavy (25 %, 20 % a 15 %) z ročných sadzieb daní ustanovených v prílohe č. 1 po dobu 9 rokov. Po uplynutí tejto doby sa vozidlá zdania „základnou“ ročnou sadzbou uvedenou v prílohe zákona o dani z motorových vozidiel najviac po dobu 36 kalendárnych mesiacov. Odstupňovanie je v závislosti od mesiaca prvej evidencie vozidla (vrátane tohto mesiaca). Používanie vozidiel starších ako 12 rokov je naopak zaťažené percentuálnou zvýšenou ročnou sadzbou dane (10 % a 20 %). Potrebné je tiež uviesť, že údaj o prvej evidencii vozidla je uvedený v riadku B osvedčenia o evidencii časť II.
Z uvedeného je zrejmé, že zákon o dani z motorových vozidiel ustanovuje zníženie ročných sadzieb dane odstupňované v závislosti od mesiaca prvej evidencie vozidla (vrátane tohto mesiaca), ktorý zohľadňuje ekologické kritériá, najviac po dobu 108 kalendárnych mesiacov. Až po uplynutí tejto doby sa tak vozidlá budú zdaňovať „základnou“ ročnou sadzbou uvedenou v prílohe zákona a to najviac po dobu 36 kalendárnych mesiacov. Po uplynutí celkovej doby 144 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla sa ročné sadzby dane uvedené v prílohe zákona o dani z motorových vozidiel budú zvyšovať o 10 % po dobu 12 kalendárnych mesiacov a o 20 % pre vozidlá staršie ako 156 kalendárnych mesiacov.
Konkrétny postup je nasledovný
• počas prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla sa ročná sadzba uvedená v prílohe č. 1 dane zníži o 25 %,
• počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov sa ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1 zníži o 20 % a
• počas ďalších nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov sa ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1 zníži o 15 %,
• po uplynutí predchádzajúcich 108 (3 x 36) kalendárnych mesiacov sa použije ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1 počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,
• po uplynutí 144 (108 + 36) kalendárnych mesiacov sa použije ročná sadzba dane uvedená v prílohe č.1, ktorá sa zvýši o 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov,
• po uplynutí 156 (144 + 12) kalendárnych mesiacov sa použije ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1, ktorá sa zvýši o 20 %.
Príklad 29
Podnikateľ používa na podnikanie osobné motorové vozidlo evidované v Slovenskej republike s kubatúrou 1 600 cm3. Dátum prvej evidencie tohto automobilu je 20. 12. 2014. Akú daň z motorových vozidiel zaplatí za rok 2015?
Podnikateľ bude v podávanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2015 aplikovať úpravu ročnej sadzby dane. Keďže počas zdaňovacieho obdobia 2015 sa automobil radí do rozpätia prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc dátumom prvej evidencie vozidla, ročná sadzba dane 148 € sa zníži o 25 % na 111 €.
V prípadoch, ak motorové vozidlo v priebehu zdaňovacieho obdobia, vzhľadom na jeho vek, prechádza do iného režimu určenia ročnej sadzby dane, uvedené skutočnosti sa zohľadnia nasledovne
• za obdobie, t.j. od prvej evidencie vozidla do mesiaca (vrátane), kedy vozidlo prechádza do iného režimu, pre určenia ročnej sadzby dane sa použije percentuálne zníženie alebo zvýšenie ročnej sadzby dane podľa mesiacov vozidla;
• od ďalšieho mesiaca (počnúc mesiacom nasledujúcim kedy došlo k zmene režimu určenia sadzby dane) pre určenie ročnej sadzby dane sa použije už nové percentuálne zníženie alebo zvýšenie ročnej sadzby dane podľa mesiacov vozidla.
Príklad 30
Podnikateľ používa na podnikanie osobné motorové vozidlo evidované v Slovenskej republike s kubatúrou 1 600 cm3. Dátum prvej evidencie tohto automobilu je 10. apríl 2012. Akú daň z motorových vozidiel zaplatí za rok 2015?
V danom prípade v marci 2015 uplynulo od prvej evidencie vozidla prvých 36 mesiacov, preto v zdaňovacom období r. 2015 vozidlo prechádza z 25 % do 20 % zníženia ročnej sadzby dane. Pre výpočet pomernej časti v zdaňovacom období r. 2015 za mesiace január až marec (vrátane) sa použije 25 % zníženie ročnej sadzby dane a za ďalšie mesiace, počnúc mesiacom apríl do decembra 2015 sa pre výpočet pomernej časti dane použije 20 % zníženie ročnej sadzby dane.
To znamená, že daňová povinnosť bude 116,55 €. V zmysle doteraz uvedeného ide tak o súčty súm 27,75 € (111 € / 12 mesiacov x 3 mesiace) a 88,80 € (118,40 € / 12 mesiacov x 9 mesiacov).
Príklad 31
Podnikateľ používa na podnikanie nákladné vozidlo s dátumom prvej evidencie 6.marca 2006. Ako bude postupovať pri úprave ročnej sadzby dane z motorových vozidiel pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015?
V danom prípade vo februári 2015 uplynulo od prvej evidencie vozidla 108 mesiacov (3x36), preto v zdaňovacom období r. 2015 vozidlo prechádza z 15 % zníženia do ročnej sadzby dane. Pre výpočet dane v zdaňovacom období r. 2015 za mesiac január až február (vrátane) sa použije 15 % zníženie ročnej sadzby dane a za ďalšie mesiace, počnúc mesiacom marec 2015 do decembra 2015 sa pre výpočet dane použije ročná sadzba dane v zmysle prílohy č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel (bez zvýšenia, resp. zníženia ročnej sadzby dane).
Príklad 32
Podnikateľ eviduje vozidlo KIA Sportage s kubatúrou 1 600 cm3 v obchodnom majetku od 1. 6. 2012. Aká bude výška dane za rok 2015?
Od prvej evidencie vozidla uplynulo v popísanom prípade prvých 36 mesiacov v máji 2015, preto v zdaňovacom období r. 2015 vozidlo prechádza z 25 % do 20 % zníženia ročnej sadzby dane. Pre výpočet dane v zdaňovacom období r. 2015 za mesiace január až máj (vrátane) sa použije 25 % zníženie ročnej sadzby dane a za ďalšie mesiace, počnúc mesiacom jún až december sa pre výpočet dane použije 20 % zníženie ročnej sadzby dane. Ročná sadzba dane za uvedené vozidlo je v zmysle prílohy č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel 148 eur.
Výpočet dane
1. Za obdobie január až máj sa ročná sadzba dane vo výške 148 eur zníži o 25 % (ktorá je po znížení 111 eur).
− Výpočet pomernej časti dane 111/12 x 5 = 46,25 eura
2. Za obdobie jún až december sa ročná sadzba dane vo výške 148 eur zníži o 20 % (ktorá je po znížení 118,40 eura).
− Výpočet
pomernej časti dane
118,40/12 x 7 = 69,06 eura
Celková daň za vozidlo je 115,31 eura.
1.4.2 Osobitný postup u špecifických vozidiel
V prípade hybridných motorových vozidiel alebo hybridných elektrických vozidiel, vozidiel kategórie L, M a N s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) a vozidiel kategórie L, M a N na vodíkový pohon zákon ustanovuje zníženie ročnej sadzby dane resp. upravenej ročnej sadzby dane podľa základného postupu o 50 %.
Príklad 33
Podnikateľ používa na podnikanie motorové vozidlo s benzínovým motorom ale aj s možnosťou režimu LPG. V dokladoch vozidla nie je uvedené, že ide o hybridné motorové vozidlo. Môže napriek tomu použiť pre výpočet sadzby dane z motorových vozidiel 50 %-né zníženie?
Zápis, že ide o hybridné motorové alebo elektrické vozidlo, v doklade vozidla nie je. Je uvedený len druh paliva. Pri hybridných vozidlách musia byť dva zdroje energie, t.j. spaľovací motor a elektromotor. Kombinácia benzín a LPG nie je hybrid, ide o dvojpalivové vozidlo.
Príklad 34
Ako sa upraví ročná sadzba dane pre hybridné elektrické vozidlo s dátumom prvej evidencie v máji 2014 pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015?
Úpravu ročnej sadzby dane vykoná daňovník v podávanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2015. Vzhľadom na to, že počas zdaňovacieho obdobia sa vozidlo radí do rozpätia prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc dátumom prvej evidencie vozidla, ročná sadzba dane sa zníži o 25 % a následne sa upraví znížením o 50 % pre hybridné elektrické vozidlo.
1.4.3 Osobitný postup u vozidiel používaných v rámci kombinovanej dopravy
Vychádzajúc z ustanovenia § 7 ods. 5 zákona o dani z motorových vozidiel platí, že za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy najmenej 60-krát, daňovník ročnú sadzbu dane podľa § 7 odsekov 1 až 4 spomínaného právneho predpisu zníži o 50 %.
Použitie vozidla kategórie N a O v rámci kombinovanej dopravy musí daňovník preukázať potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade.
Napokon v uvedenej súvislosti platí, že ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území SR dlhšia ako 250 km, takáto kombinovaná preprava sa na účely zníženia sadzby dane započíta dvakrát.
Problematika kombinovanej dopravy je obsiahnutá v zákone č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o doprave na dráhach“). V zmysle § 2 ods. 4 tohto právneho predpisu sa za kombinovanú dopravu považuje premiestňovanie tovaru, počas ktorého cestné nákladné vozidlo, príves, náves s ťahačom alebo bez neho, výmenná nadstavba alebo prepravný kontajner použije v počiatočnom alebo konečnom úseku trasy cestu a na inom úseku trasy železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu alebo námornú dopravu, ak táto časť prepravy tovaru presahuje vzdušnou čiarou 100 km a vykoná počiatočný alebo konečný úsek trasy cestnou dopravou buď medzi bodom, v ktorom bol tovar naložený a najbližším vhodným terminálom nakládky pri počiatočnom úseku trasy a medzi najbližším vhodným terminálom vykládky tovaru a bodom, v ktorom bol tovar vyložený pri konečnom úseku trasy, alebo vo vnútri polomeru nepresahujúceho 150 km vzdušnou čiarou z vnútroštátneho riečneho prístavu alebo z námorného prístavu nakládky alebo vykládky tovaru.
Príklad 35
Ako sa upraví ročná sadzba dane pre vozidlo s dátumom prvej evidencie 3. júna 2012 použité v zdaňovacom období r. 2015 v rámci kombinovanej dopravy najmenej 60-krát, pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015?
Úpravu ročnej sadzby dane vykoná daňovník v podávanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2015. V danom prípade v máji 2015 uplynulo od prvej evidencie vozidla prvých 36 mesiacov, preto v zdaňovacom období r. 2015 vozidlo prechádza z 25 % do 20 % zníženia ročnej sadzby dane. Pre výpočet pomernej časti v zdaňovacom období r. 2015 za mesiace január až máj (vrátane) sa použije 25 % zníženie ročnej sadzby dane a za ďalšie mesiace, počnúc mesiacom jún až do decembra 2015 sa pre výpočet pomernej časti dane použije 20 % zníženie ročnej sadzby dane. Následne upravená ročná sadzba dane (znížená o 25 % resp. 20 %) sa upraví znížením o 50 % pre vozidlo používané v rámci kombinovanej dopravy.
2. Vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel
Vo všeobecnosti je vznik daňovej povinnosti viazaný na prvý deň mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t.j. došlo k použitiu vozidla príslušnej kategórie (L, M, N resp. O) evidovaného v Slovenskej republike na podnikanie, okrem zákonom o dani z motorových vozidiel ustanovených výnimiek.
Príklad 36
Podnikateľ zakúpil dve nové osobné motorové vozidlá nasledovne:
− prvý automobil kúpil dňa 10. 8. 2015, ktorý prvýkrát použil na podnikanie ako držiteľ vozidla až 20. 8. 2015,
− druhý automobil kúpil dňa 26. 8. 2015, ktorý prvýkrát použil na podnikanie ako držiteľ vozidla až 5. 9. 2015.
Ako sa bude posudzovať vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel v uvedených prípadoch?
Daňová povinnosť vznikla pri prvom motorovom vozidle 1. augusta 2015. Pri druhom vozidle vznikla daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel 1. septembra 2015.
Príklad 37
Slovenský podnikateľ používa vozidlo na podnikanie, ktoré je evidované v Českej republike, na základe zmluvy o prenájme. Kedy mu vzniká daňová povinnosť?
Z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo nie je evidované v SR (nemá slovenské evidenčné číslo), daňová povinnosť u tohto vozidla nevzniká. Uvedené motorové vozidlo nepodlieha v SR dani z motorových vozidiel.
Inak sa posudzuje vznik daňovej povinnosti pre právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie. Pre takéhoto daňovníka, je dňom vzniku daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel prvý deň mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie.
Druhou výnimkou je vznik daňovej povinnosti v prípade, keď dôjde k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane (v praxi vzniká táto situácia najčastejšie pri predaji vozidla). V takomto prípade novému daňovníkovi, pri zmene osoby daňovníka pri tom istom predmete dane, vzniká daňová povinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dôjde k zmene v osobe daňovníka.
Príklad 38
Podnikateľ zakúpil ojazdené motorové vozidlo. K zmene držiteľa vozidla došlo 20. októbra 2015 a vozidlo v tomto mesiaci podnikateľ začal používať aj na podnikanie. Je pre určenie momentu vznik daňovej povinnosti dôležité, či predávajúci je podnikateľ, ktorý toto auto používal na podnikanie alebo je predávajúci nepodnikateľ – občan?
Áno, to aký status má predávajúci môže mať dopad na rozdielne posúdenie vzniku daňovej povinnosti pre daň z motorových vozidiel.
V prípade, ak je predávajúcim podnikateľ, ktorý používal predmetný automobil pred predajom na svoje podnikanie, daňová povinnosť kupujúcemu podnikateľovi vznikne prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dôjde k zmene v osobe daňovníka, t.j. 1. novembra 2015.
V prípade, ak predávajúcim bol a súkromná osoba (občan), daňová povinnosť v otázke spomínanom prípade vznikla 1. októbra 2015, t.j. prvým dňom mesiaca, v ktorom došlo k prvému použitiu vozidla na podnikanie.
Vznik daňovej povinnosti uvádza daňovník v daňovom priznaní (okrem daňovníka, ktorým je zamestnávateľ).
2.1 Zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel
Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel zaniká daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo
k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie,
Vyradenie vozidiel z evidencie je obsiahnuté v rámci § 120 a § 121 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade, že na základe rozhodnutia orgánu Policajného zboru SR (Dopravný inšpektorát) je vozidlo vyradené alebo dočasne vyradené z evidencie vozidiel, daňovník môže používať vozidlo na vykonávanie podnikateľskej činnosti ešte v deň, v ktorom bolo vozidlo vyradené alebo dočasne vyradené z evidencie vozidiel.
|
Daňová povinnosť podľa zákona o dani z motorových vozidiel zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie. |
Napríklad, ak podľa dokladu dopravného inšpektorátu bolo vozidlo dočasne vyradené z evidencie od 1. októbra 2015, potom daňová povinnosť v súlade so zákonom o dani z motorových vozidiel zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo vozidlo dočasne vyradené z evidencie, v tomto prípade dňa 30. septembra 2015.
k ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,
Zánik a pozastavenie živnostenského oprávnenia upravuje § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov(ďalej iba „živnostenský zákon“).
Vychádzajúc z § 57 ods. 1 písm. g) uvedeného právneho predpisu právne účinky zániku živnostenského oprávnenia nastanú v deň, ktorý podnikateľ uvedie v oznámení o ukončení podnikania. Ak v oznámení o ukončení podnikania podnikateľ neuvedie dátum ukončenia podnikania, právne účinky zániku živnostenského oprávnenia podľa § 57 ods. 3 živnostenského zákona nastanú v deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu.
Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia sú obsiahnuté v rámci ustanovenia § 57 ods. 4 živnostenského oprávnenia, v zmysle ktorého tieto nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, tak týmto dňom.
Ak sa podnikateľ rozhodne svoju podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával na základe oprávnenia vydaného príslušným živnostenským úradom, ukončiť alebo na určité obdobie pozastaviť, dňom zániku živnostenského oprávnenia alebo dňom pozastavenia prevádzkovania živnosti podnikateľ stráca postavenie podnikateľa a činnosť, na ktorú mu bolo živnostenským úradom vydané živnostenské oprávnenie, už ďalej nie je oprávnený vykonávať. Určenie dňa zániku živnostenského oprávnenia alebo dňa pozastavenia prevádzkovania živnosti je rozhodujúcim dňom pre zánik plnenia povinností podnikateľa voči orgánom verejnej správy a príslušným verejno-právnym organizáciám (daňový úrad, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa atď.).
|
Ak podnikateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť, posledný deň skutočného výkonu podnikania je deň, v ktorom ešte reálne vykonával, resp. mohol vykonávať doterajšiu podnikateľskú činnosť. Výkon podnikateľskej činnosti trvá do polnoci tohto dňa, kedy nastávajú právne účinky ukončenia výkonu podnikateľskej činnosti, nie právne účinky zániku živnostenského oprávnenia. Od tohto momentu už podnikateľ nie je oprávnený vykonávať doterajšiu podnikateľskú činnosť. |
V prípade prerušenia podnikania (podľa živnostenského zákona pozastavenia prevádzkovania živnosti) je pri určení dňa prerušenia podnikania potrebné postupovať rovnako ako pri určení dňa ukončenia podnikania. Ak podnikateľ prerušil alebo plánuje prerušiť vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, posledným dňom podnikania je buď deň, ktorý predchádza dňu uvedenému v oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti alebo deň, ktorý predchádza dňu doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu.
Z doteraz uvedeného je teda zrejmé, že k zániku daňovej povinnosti pri ukončení alebo prerušení podnikania podľa § 8 ods.2 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel nedochádza v deň, kedy došlo k zániku živnostenského oprávnenia alebo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti podľa živnostenského zákona, ale v deň ukončenia alebo prerušenia výkonu podnikania, t.j. v deň, v ktorý podnikateľ ešte reálne vykonával alebo mohol vykonávať podnikateľskú činnosť. To znamená, že ak by napríklad dňa 1. januára 2016 zaniklo podnikateľovi živnostenské oprávnenie, potom k ukončeniu výkonu podnikateľskej činnosti dôjde v deň predchádzajúci tomuto dňu, t.j. dňa 31. decembra 2015. Následne na uvedené by daňová povinnosť podľa zákona o dani z motorových vozidiel zanikla dňa 31. 12. 2015.
Rovnako sa pri posúdení dňa zániku daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel postupuje aj u osôb zapísaných v obchodnom registri alebo u osôb podnikajúcich na základe iného než živnostenského oprávnenia.
Príklad 39
Podnikateľovi zaniklo živnostenské oprávnenie dňa 4. novembra 2015. Podľa živnostenského zákona od tohto dňa vrátane podnikateľ nebol oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť. K ukončeniu výkonu podnikateľskej činnosti došlo v deň predchádzajúci dňu zániku živnostenského oprávnenia, t.j. dňa 3. novembra 2015.
Daňová povinnosť podľa zákona o dani z motorových vozidiel zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu podnikania, v uvedenom prípade dňa 30. novembra 2015.
Príklad 40
Podnikateľ má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 1. 7. 2015.
Z dôvodu, že podnikateľskú činnosť bol oprávnený vykonávať naposledy v deň 30. 6. 2015, daňová povinnosť podľa zákona o dani z motorových vozidiel zanikla týmto dňom, t.j. dňom 30. 6. 2015.
Príklad 41
Zaniká podnikateľovi daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel v prípadoch, keď počas roka predmetné motorové vozidlo dlhodobejšie nepoužíva napr. z dôvodu práceneschopnosti, generálnej opravy vozidla a pod.?
Tak pri dlhodobej práceneschopnosti podnikateľa ako ani pri dlhodobej oprave vozidla nedochádza k naplneniu ani jednej zo zákonných podmienok pre zánik daňovej povinnosti ustanovených v § 8 ods. 2 a ods. 6 zákona o dani z motorových vozidiel. To znamená, že v otázke uvedených prípadoch daňová povinnosť nezaniká.
zániku daňovníka bez likvidácie,
k zmene držiteľa vozidla,
Príklad 42
Dňa 23. novembra 2015 predal podnikateľ motorové vozidlo, ktoré používal na podnikanie v SR, inému podnikateľovi. Kedy dochádza k zániku daňovej povinnosti u predávajúceho podnikateľa?
Daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel zanikne u predávajúceho podnikateľa posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zmene držiteľa vozidla, t.j. 30. novembra 2015.
k ukončeniu použitia vozidla daňovníkom v prípade užívateľa, a to pri používaní vozidla osoby, ktorá zomrela, zanikla, alebo bola zrušená, resp. ktorá nie je podnikateľom, napr. pri prenájme vozidla medzi podnikateľom a nepodnikateľom,
Podľa § 9 ods. 7 zákona o dani z motorových vozidiel ak daňovník zomrie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí smrťou daňovníka, je povinný podať dedič, ak je viac dedičov, ten, komu to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, dediča, ktorý podá daňové priznanie, určí správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. Ak dedičstvo pripadlo SR, daňové priznanie sa nepodáva.
I napriek tomu, že podľa vyššie uvedeného ustanovenia zdaňovacie obdobie daňovníka končí jeho smrťou, z dôvodu zániku daňovej povinnosti podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel (daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca), daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. do konca mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, je povinný podať dedič. Ak by teda daňovník dane z motorových vozidiel zomrel napríklad dňa 2. 11. 2015, daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel podľa zákona o dani z motorových vozidiel by zanikla až dňa 30. 11. 2015.
k ukončeniu použitia vozidla daňovníkom, ktorým je zamestnávateľ.
Daňová povinnosť zaniká tiež 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia aj vtedy, ak vozidlo v celom zdaňovacom období nebolo predmetom dane a zároveň v tomto zdaňovacom období o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla.
Príklad 43
Podnikateľ Juraj používal v zdaňovacom období r. 2014 vozidlo na podnikanie, ktoré uviedol aj v daňovom priznaní podanom za toto zdaňovacie obdobie. Predmetné vozidlo nemal zaradené do obchodného majetku. Avšak v zdaňovacom období r. 2015 vôbec toto vozidlo na podnikanie nepoužil.
Ak predmetné vozidlo v celom zdaňovacom období roka 2015 nebude predmetom dane (nepoužilo sa na podnikanie ani jediný krát) a súčasne o vozidle nebolo v roku 2015 vôbec účtované, vozidlo nebude evidované v daňovej evidencii alebo nebudú uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla, zaniká daňová povinnosť spätne k 31. decembru 2014. Túto skutočnosť bude podnikateľ Juraj povinný oznámiť správcovi dane v lehote do 31. januára 2016.
Rovnako ako vznik, tak aj zánik daňovej povinnosti musí daňovník uviesť v daňovom priznaní [uvedené sa nevzťahuje na daňovníka podľa § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel – t.j. zamestnávateľa].
3. Oznamovacie povinnosti
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne alebo zanikne daňová povinnosť, daňovníkovi oznamovacia povinnosť podľa zákona o dani z motorových vozidiel nevzniká. Vznik aj zánik daňovej povinnosti daňovník len uvedie pri podávaní daňového priznania po ukončení zdaňovacieho obdobia.
Príklad 44
Podnikateľ predal vozidlo, pričom k zmene držiteľa vozidla na dopravnom inšpektoráte došlo 10. novembra 2015 a zároveň 23. novembra 2015 kúpil nový osobný automobil, ktorý aj začal používať v novembri 2015 na podnikanie. Musí podnikateľ niečo oznamovať správcovi dane z motorových vozidiel?
Podnikateľovi v zdaňovacom období r. 2015 nevzniká žiadna oznamovacia povinnosť z dôvodu zániku daňovej povinnosti a ani z dôvodu vzniku novej daňovej povinnosti pri predaji, resp. kúpe motorového vozidla počas roku 2015. Podnikateľ tieto skutočnosti vyznačí v daňovom priznaní pri jeho podaní po ukončení zdaňovacieho obdobia 2015.
Iba v prípade zániku daňovej povinnosti k 31. decembru predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia z dôvodu, že počas celého zdaňovacieho obdobia vozidlo nebolo predmetom dane, t.j. nedošlo k naplneniu predmetu dane (vozidlo nebolo použité na podnikateľskú činnosť počas celého zdaňovacieho obdobia ani jeden deň), o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s požívaním vozidla vzniká daňovníkovi oznamovacia povinnosť. Túto skutočnosť správcovi dane daňovník oznamuje po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania.
4. Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie k dani z motorových vozidiel
Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie r. 2015 sa účinne podáva na tlačive, ktorého vzor je ustanovený Ministerstvom financií SR pod číslom MF/21694/2014-725. Ak zákon o dani z motorových vozidiel neustanovuje inak, je v zásade zdaňovacím obdobím pre daň z motorových vozidiel kalendárny rok. Za tohto predpokladu podáva daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie daňovník do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia, pričom týmto dňom je daň splatná.
Príklad 45
Dokedy a za aké obdobie je podnikateľ povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, ak od 1. 7. 2015 do 30. 12. 2016 pozastavil vykonávanie živnosti?
Vychádzajúc zo zákona o dani z motorových vozidiel platí, že daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu podnikania. Pri prerušení, resp. pozastavení živnosti spomínaný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre vymedzenie zdaňovacieho obdobia, preto zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Podnikateľ spomínaný v znení otázky je tak povinný podať daňové priznanie až po ukončení zdaňovacieho obdobia, ktoré v danom prípade končí 31. decembra 2015, a to najneskôr do 31. januára 2016 a v tejto lehote pomernú časť dane aj zaplatiť.
Príklad 46
Môže daňovník podať daňové priznanie aj pred ukončením zdaňovacieho obdobia?
Daňové priznanie je účinne podané až po ukončení zdaňovacieho obdobia, a to v lehote stanovenej zákonom o dani z motorových vozidiel.
Zákon o dani z motorových vozidiel osobitne upravuje zdaňovacie obdobie ako aj lehotu na podanie daňového priznania pre daňovníka
• ktorý sa zrušuje s likvidáciou,
• ktorý sa zrušuje bez likvidácie,
• na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz,
• ktorý ukončil podnikanie,
• ktorý zomrel.
U daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie. Likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia podá daňové priznanie a daň zaplatí.
U daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie. Za tohto daňovníka podá daňové priznanie právny nástupca, a to do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia a v rovnakej lehote daň zaplatí.
Príklad 47
Kto a akým spôsobom bude podávať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za časť roka 2015 v prípade, ak došlo k zlúčeniu dvoch spoločností? K zlúčeniu došlo 16. septembra 2015.
Zo zákona o dani z motorových vozidiel platí, že pri zrušení daňovníka bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.
To teda znamená, že pri zlúčení dvoch spoločností, právny nástupca zaplatí daň a podá daňové priznanie (za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo 1. 1. 2015 a bolo skončené 30. 9. 2015) do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t.j. do 31. 10. 2015, za každú zaniknutú spoločnosť osobitne, miestne príslušnému daňovému úradu.
Právny nástupca podá daňové priznanie pod DIČ zaniknutej spoločnosti, to znamená, že v oddiele I. každého daňového priznania uvedie údaje o zaniknutej spoločnosti a v oddiele II. právny nástupca uvedie údaje o sebe (údaje o osobe, ktorá podáva daňové priznanie).
|
U daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia správca v konkurznom konaní daň zaplatí a podá daňové priznanie. |
Ak sa bude vozidlo používať na podnikanie aj naďalej správcom v konkurznom konaní, zdaňovacie obdobie je vymedzené počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz až do posledného dňa kalendárneho roka (vrátane), v ktorom bol vyhlásený konkurz.
Príklad 48
Spoločnosť ABC, s.r.o. sa dostala k 31. júlu 2015 do konkurzu. Správca konkurznej podstaty však naďalej aj počas konkurzu až do konca roka 2015 používal na podnikanie motorové vozidlo. Ako má spoločnosť podávať daňové priznanie?
Prvé zdaňovacie obdobie v danom prípade začalo plynúť 1. januára 2015 a skončilo 31. júla 2015, t.j. posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Správca v konkurznom konaní bol v danom prípade povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň do 31. augusta 2015, t.j. do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. V tejto lehote bola daň aj splatná.
Z dôvodu, že automobil spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz, je naďalej predmetom dane počas konkurzu, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie (ktoré začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, t.j. od 1. augusta 2015 sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, t.j. 31. decembra 2015), bude povinný podať správca v konkurznom konaní. Musí tak učiniť do 31. januára 2016, pričom v tejto lehote bude daň aj splatná.
|
U daňovníka, ktorý ukončil podnikanie, sa zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie. Daňovník je povinný do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tejto lehote daň aj zaplatiť. |
Príklad 49
Ak podnikateľ zrušil živnosť dňa 20. novembra 2015, dokedy a za aké obdobie je povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel?
Podľa zákona o dani z motorových vozidiel daňová povinnosť pri ukončení podnikania zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k ukončeniu podnikania došlo. Zdaňovacím obdobím pri ukončení podnikania v tomto prípade je obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 11. 2015. Daňovník je v tomto prípade povinný podať daňové priznanie do jedného mesiaca od ukončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 12. 2015.
U daňovníka, ktorý zomrel, sa zdaňovacie obdobie končí jeho smrťou. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. V prípade, ak by dedič, alebo niektorý z dedičov lehotu na podanie daňového priznania nevedel dodržať, má možnosť 15 dní pred uplynutím lehoty podať žiadosť správcovi dane o jej predĺženie. Ak by bolo dedičov viac, podáva ho ten, komu to vyplýva z dohody dedičov. V prípade, že k dohode dedičov nedôjde, správca dane tohto určí. Daňové priznanie sa v prípade pripadnutia dedičstva Slovenskej republike nepodáva.
Príklad 50
Podnikateľ zomrel dňa 13. septembra 2015. Dedič požiadal dňa 18. decembra 2015 správcu dane o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Dokedy je povinný dedič podať daňové priznanie?
Nakoľko dedič nedodržal zákonnú lehotu na podanie žiadosti o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, je povinný podať daňové priznanie najneskôr do 31. 12. 2015 (do 3 mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel). Správca dane nemôže túto lehotu predĺžiť, pretože nebola dodržaná lehota na podanie tejto žiadosti (najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania).
5. Preddavky na daň a platenie dane
Podľa § 10 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel predstavuje preddavok na daň platbu, ktorú je daňovník povinný platiť počas zdaňovacieho obdobia. Podľa výšky tzv. „predpokladanej dane“ sa platia preddavky štvrťročne, mesačne alebo sa neplatia vôbec. Potrebné je teda uviesť, čo sa skrýva pod pojmom „predpokladaná daň“ a ako je možné dospieť k zisteniu jej výšky. Predpokladaná daň predstavuje súčet ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7 zákona o dani z motorových vozidiel za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
Príklad 51
Podnikateľ používa na podnikanie dve osobné motorové vozidlá kategórie M obidve s kubatúrou 1 600 cm3. Prvá evidencia jedného automobilu bola ku dňu 15. 6. 010 a prvá evidencia druhého vozidla je k 10. 3. 2011.
V opísanom prípade sa jedná o vozidlá, kedy ku dňu určenia predpokladanej dane, t.j. k 1. januáru 2016 uplynulo u oboch 36 kalendárnych mesiacov, avšak neuplynulo 72 (2x36) mesiacov odo dňa prvej evidencie vozidla, preto ročná sadzba dane sa zníži pri každom z nich o 20 %. Predpokladaná daň bude teda činiť 2 x (148 € – 20 % z 148 €) = 236,80 €.
Príklad 52
Podnikateľ zakúpi v januári 2016 vozidlo kategórie N, ktoré je prvýkrát použité na podnikanie 10. januára 2016? Započíta sa do výšky predpokladanej dane, ktorá je rozhodujúca na určenie platenia preddavkov na daň aj daň za toto vozidlo?
Daňovník je povinný preddavky na daň na príslušné zdaňovacie obdobie platiť vtedy, ak celková výška predpokladanej dane, t.j. súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru presiahne sumu 700 eur. Z uvedeného dôvodu, ročná sadzba dane za vozidlo, ktoré sa stane predmetom dane po 1. januári (v danom prípade 10. januára 2016) sa na účely platenia preddavkov na daň započítavať do výšky predpokladanej dane nebude, a to i napriek tomu, že daňová povinnosť u tohto vozidla vznikne spätne k 1. januáru 2016.
Preddavok na daň platí daňovník tomu správcovi dane, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, spôsobom podľa § 55 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v z.n.p. (ďalej iba „Daňový poriadok“).
Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane
• nepresiahne 700 eur, a daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, preddavky na daň na zdaňovacie obdobie neplatí,
• presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane, pričom štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka,
Napríklad, ak je výška predpokladanej dane k 1. januáru 1 280 eur, potom je daňovník povinný na zdaňovacie obdobie platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 320 eur (4 x 320 eur), pretože súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré bolo predmetom dane k 1. januáru u jedného správcu dane (t. j. predpokladaná daň) presiahol sumu 700 eur a nepresiahol sumu 8 300 eur. Preddavky na daň budú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.
• presiahne 8 300 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane, pričom mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.
Napríklad, ak je výška predpokladanej dane k 1. januáru 8760 eur, potom je daňovník povinný na zdaňovacie obdobie platiť mesačné preddavky na daň vo výške 730 eur (12 x 730 eur), pretože súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré bolo predmetom dane k 1. januáru u jedného správcu dane (t. j. predpokladaná daň) presiahol sumu 8 300 eur. Preddavky na daň budú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca.
Na platenie preddavkov na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a zánik oslobodenia od dane, zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane počas zdaňovacieho obdobia a podanie dodatočného daňového priznania. To znamená, že daňovník, ktorému vznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia v nezmenenej výške, a to aj vtedy, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku alebo novému vzniku daňovej povinnosti.
Príklad 53
K 1. januáru 2016 bola výška predpokladanej dane u podnikateľa 9 940 eur, ktorú uviedol aj v podanom daňovom priznaní, na základe čoho platil mesačné preddavky na daň. Ak podnikateľ plánuje v druhom štvrťroku 2016 predať niekoľko automobilov, ako má túto skutočnosť zohľadniť pri platení preddavkov na daň na rok 2016?
Na platenie preddavkov na daň zmena predmetu dane v zásade nemá vplyv. Pri zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je možné výšku preddavkov na daň zmeniť alebo zrušiť, ale iba na základe rozhodnutia správcu dane. Rozhodnúť o určení platení preddavkov na daň inak môže správca dane z úradnej moci alebo na základe písomnej žiadosti daňovníka. Správca dane v rozhodnutí o určení platenia preddavkov na daň inak nemôže zmeniť výšku preddavkov na daň, ktoré už boli splatné pred vydaním tohto rozhodnutia. Výšku preddavkov na daň môže správca určiť inak iba u predpísaných preddavkov, ktoré ešte neboli splatné. Na základe uvedeného daňovník môže znížiť výšku preddavkov na daň až na základe rozhodnutia správcu dane.
Rovnako ani podanie dodatočného daňového priznania v priebehu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k zmene údaja o výške predpokladanej dane nemá vplyv na výšku platenia preddavkov na daň. To znamená, že daňovník, ktorému na základe údaja o predpokladanej dani uvedenej na riadku č. 40 daňového priznania vznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia naďalej v nezmenenej výške.
Príklad 54
K 1. januáru 2016 bola výška predpokladanej dane u podnikateľa 9 940 eur, ktorú uviedol aj v podanom daňovom priznaní, na základe čoho platil mesačné preddavky na daň. Ak v máji 2016 zistí, že výška predpokladanej dane mala byť nižšia, môže na základe dodatočne daňového priznania znížiť výšku platenia preddavkov na daň?
Zmena údaja o výške predpokladanej dane v dodatočnom daňovom priznaní nemá vplyv na výšku platenia preddavkov na daň. To znamená, že daňovník, ktorému vznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia naďalej v nezmenenej výške (prípadne môže požiadať na základe žiadosti správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň inak).
Ak pri podaní daňového priznania po ukončení zdaňovacieho obdobia sa zistí, že zaplatené preddavky na daň sú vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vznikne preplatok, ktorý sa použije podľa § 79 Daňového poriadku.
Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je ustanovené vyššie. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.
Ak v zmysle uvedeného vznikne daňovníkovi povinnosť platiť mesačné resp. štvrťročné preddavky, vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.
|
Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa § 79 Daňového poriadku. |
V súvislosti s platením preddavkov na daň z motorových vozidiel je nevyhnutné pripomenúť, že ak by nastala niektorá z nasledujúcich skutočností
− daňovník by sa zrušoval s likvidáciou,
− daňovník by sa zrušoval bez likvidácie,
− daňovník by vstúpil do konkurzu,
− daňovník by skončil podnikanie alebo
− daňovník by zomrel,
daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k niektorej z uvedených rozhodujúcich skutočností.
Príklad 55
Daňovník, ktorý platil počas roka 2015 štvrťročné preddavky na daň z motorových vozidiel, zrušil živnostenské oprávnenie 25. novembra 2015. Najbližšia splatnosť štvrťročného preddavku pripadla na 31. december 2015.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre ukončenie povinnosti platenia preddavkov na daň je ukončenie podnikania – zrušením živnosti dňom 25. 11. 2015. Nasledujúcim dňom po dni rozhodujúcej skutočnosti, t.j. od 26. 11. 2015 nie je daňovník povinný platiť preddavky na daň a preto splatný preddavok na daň 31. 12. 2015 daňovník už platiť nebude.
Pomerná časť dane a jej výpočet
Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania.
Pomerná časť dane sa pritom vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane podľa § 6 zákona o dani z motorových vozidiel alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 1, 3 až 5 tohto právneho predpisu a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa používalo vozidlo na podnikanie.
Príklad 56
U vozidla vznikla daňová povinnosť v septembri 2015 – to zn. v roku 2015 bolo použité na podnikanie štyri mesiace. Ročná sadzba dane pre toto vozidlo je určená na sumu 1 660 eur. Prvá evidencia tohto vozidla je 1. januára 2014.
Pri výpočte dane v daňovom priznaní daňovník ročnú sadzbu dane 1 660 eur zníži o 25 %.
− Výpočet dane 1 245 /12 x 4 = 415
Pomerná časť dane pre vozidlo je 415,00 eura.
Príklad 57
Podnikateľ zakúpil v máji 2015 nové motorové vozidlo, kde vznikla daňová povinnosť 1. 5. 2015. Ročná sadzba dane je 2 480 eur.
V uvedenom prípade v zdaňovacom období r. 2015 neuplynulo 36 kalendárnych mesiacov odo dňa prvej evidencie vozidla, preto ročná sadzba dane sa zníži o 25 %.
Pri výpočte dane v daňovom priznaní daňovník ročnú sadzbu dane 2 480 eur zníži o 25 % (ktorá je po znížení 1 860 eura).
− Výpočet pomernej
časti dane 1 860 /12 x 8 = 1 240
Pomerná časť dane pre vozidlo je 1 240,00 eura.
Pomernú časť dane vypočítanú ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane podľa § 6 zákona o dani z motorových vozidiel alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa § 7 ods. 1, 3 a 4 tohto právneho predpisu a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania podľa § 9 zákona o dani z motorových vozidiel. Uvedené platí na základe skutočnosti, že vozidlo používané na výkon prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme je od dane z motorových vozidiel oslobodené, ale v prípade používania vozidla aj mimo tohto výkonu však už dani z motorových vozidiel podlieha.
Príklad 58
Ak prevádzkovateľ osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúcej prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme v rámci jedného dňa použije vozidlo vo verejnom záujme ako aj mimo verejného záujmu, vzniká mu povinnosť vypočítať pomernú časť dane za toto vozidlo?
Ak v rámci toho istého dňa dôjde k súbehu používania vozidla vo verejnom záujme ako aj mimo verejného záujmu (napr. zájazdy), tento deň (celý deň) na účely výpočtu pomernej časti dane sa započíta do počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo služby vo verejnom záujme.
Príklad 59
Prevádzkovateľ pravidelnej autobusovej dopravy vykonávajúcej prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme použil vozidlo vo verejnom záujme ako aj mimo verejného záujmu(na zájazdy) nasledovne
− v marci v dňoch od 21. – 24., t.j. 4 dni,
− v apríli v dňoch od 16. – 23., t.j. 8 dní,
− v júli v dňoch od 1. – 20., t.j. 21 dní.
Prvá evidencia autobusu je 20. októbra 2011 a celoročná sadzba dane za autobus je 828 eur. Ako sa bude počítať pomerná časť dane?
V uvedenom prípade sa pomerná časť dane vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa autobus používal na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme.
Výpočet bude tak nasledovný
828 – 20 %-né zníženie = 662,40 / 365 x 33 (počet dní, v ktorých sa autobus používal na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme) = 59,8882 eura, po zaokrúhlení pomerná časť dane predstavuje sumu 59,88 eura.
5.1 Správa dane
Právny stav do 31. 12. 2015
Podľa zákona o dani z motorových vozidiel v znení účinnom do 31. decembra 2015 vykonáva správu dane správca dane, ktorým je daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka.
V prípade, ak je daňovníkom zamestnávateľ podľa § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel, správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa doteraz uvedených pravidiel, postupuje sa podľa § 7 Daňového poriadku.
Právny stav od 1. 1. 2016
Zákon o dani z motorových vozidiel sa však s účinnosťou od 1. januára 2016 novelizoval zákonom č. 253/2015 Z. z. práve v oblasti problematiky správy dane.
Na základe nového znenia § 13 zákona o dani z motorových vozidiel správu dane vykonávajú daňové úrady v zmysle § 5 a 6 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na správu dane sa naďalej vzťahuje Daňový poriadok. Podľa nových legislatívnych úprav sa teda počnúc rokom 2016 mení miestna príslušnosť pri dani z motorových vozidiel. Správu dane budú po novom vykonávať daňové úrady podľa trvalého pobytu fyzických osôb a sídla právnických osôb, a nie ako do konca roku 2015 podľa miesta evidencie motorového vozidla. Možno tak konštatovať, že táto zmena vychádza v ústrety podnikateľom, aby sa pri plnení si svojich povinností nemuseli komunikovať s niekoľkými daňovými úradmi. V zmysle prechodného ustanovenia spomínanej novely na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili do 31. decembra 2015, je od 1. januára 2016 príslušný správca dane podľa § 13 v znení účinnom od 1. januára 2016.
K problematike „Daň z motorových vozidiel – predmet, preddavky...“ a súvisiace predpisy sme publikovali:
· Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 84,
Zákon o cestovných náhradách (č. 283/2002 Z. z.)
– str. 496, Zákon o správe daní (daňový poriadok)
(č. 563/2009 Z. z.) – str. 6,
Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku (č. 582/2004 Z. z.) –
str. 214, Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní
a poplatkov (č. 479/2009 Z. z.) – str. 57
– Zákony I/2015
· Obchodný zákonník (č. 513/1991 Zb.) – str. 7,
Zákon o živnostenskom podnikaní (č. 455/1991 Zb.)
– str. 789 – Zákony II/2015
· Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku
– Aktualizácia I/1/2015
· Zákon o dani z príjmov – Aktualizácia I/4/2015
· Obchodný zákonník – Aktualizácia II/6/2015
· Zákon o dani z motorových vozidiel
– mesačník DUO 1/2016
· Daň z motorových vozidiel – mesačník VS 1/2016
· Daň z motorových vozidiel – novela
– mesačník 1000 riešení 1/2016
· Obchodný zákonník – Aktualizácia II/7/2015
Publikácie si môžete
objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, Po-Pia
od 900 – 1500 hod. alebo emailom
na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.
