Daň vyberaná zrážkou

– príjmy, z ktorých sa daň vyberaná zrážkou nepovažuje za vysporiadanú

V § 43 ods. 6 sú taxatívne vymedzené príjmy, pri ktorých zrazením dane nie je daňová povinnosť daňovníka považovaná za vysporiadanú, ale daňovník sa môže rozhodnúť považovať túto daň za preddavok. O aké situácie v tomto prípade ide?

Situácie, kedy sa daňovník môže rozhodnúť

Ide o situácie, ak bola daň vybraná z 

a)  príjmov daňovníkov s ODP, a to zahraničných umelcov a športovcov vykonávajúcich svoju činnosť na území SR v nadväznosti na § 16 ods. 1 písm. d) ZDP,

b)  príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého, štvrtého bodu a desiateho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s ODP v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

V súlade s § 43 ods. 6 ZDP daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň v prípade príjmov vyplácaných daňovníkovi s ODP, ktorí sú z členského štátu EÚ z príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu ZDP podľa § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

Ak sa daňovník rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Tento daňovník, ktorý si môže odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až § 29 ZDP, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane. V tomto prípade však daňovník už nemôže využiť výhodnejšiu sadzbu dane stanovenú príslušnou zmluvou o ZDZ (ak ide o daňovníka s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ), ale zdaňuje sadzbou stanovenou vo vnútroštátnom predpise, t. j. sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 %, ak ide o fyzickú osobu alebo 22 %, ak ide o právnickú osobu.

c)  príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s NDP podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku SR a NBS,

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Ak sa rozhodne, že z týchto príjmov, bude mať daňovú povinnosť splnenú, tieto príjmy neuvádza v daňovom priznaní.

Povinnosti platiteľa dane

Zrážkovú daň je povinný vybrať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka, pričom podľa § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje

len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situá­cia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte.

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak alebo zákon nehovorí inak (napr. pri nepeňažných plneniach poskytnutých držiteľom poskytovateľovi ZS).

Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.

Tlačivo oznámenia o zrazení dane

podľa § 43 ods. ods. 11 ZDP obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

•    § 2 písm. d), t. j. daňovníkov s NDP, okrem daňovníka z „nespolupracujúceho štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP,

•    § 2 písm. e), t. j. daňovníkov s ODP, okrem daňovníka z „nespolupracujúceho štátu“ podľa § 2 písm. x). Ak však tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo musí obsahovať údaje v členení podľa § 43 ods. 11 písm. c), t. j. údaje v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sume odvedenej dane atď., a to aj v presnom označení daňovníka napr. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,

•    § 2 písm. x), t.j. daňovníkov s ODP z „nespolupracujúceho štátu“. Tlačivo oznámenia musí obsahovať aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane.

Ak ide

•    o fyzickú osobu aj meno, priezvisko, adresu TP a dátum narodenia,

•    o právnickú osobu aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

V prípade, ak je daň vyberaná zrážkou daňovníkovi s ODP, a platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu

podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške 35 % z vyplácaného príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom správcovi dane podľa § 43 od. 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o

a)  fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

b)  právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

Konečný príjemca

Za konečného príjemcu príjmu sa považuje osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu. Rovnako sa za konečného príjemcu považuje stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. Za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu.

Táto definícia vychádza z konceptu „skutočného vlastníka“ príjmu, ktorý je určený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia vychádzajúcich z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára a aj z koncepcie používanej v smerniciach EÚ.

Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu.

Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

V súlade s konceptom „skutočného vlastníka“ príjmu zadefinovaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzajú z Modelu OECD, je tento pojem používaný v rámci posudzovania úrokov, licenčných poplatkov a dividend.

Aj keď žiadne ustanovenia Modelovej zmluvy OECD ani jej komentár v príslušných článkoch neustanovuje pojem „skutočný vlastník“ je potrebné pri riešení konkrétnych prípadov rozlišovať medzi okamžitým príjemcom tohto typu príjmu a jeho skutočným vlastníkom.

Zatiaľ čo okamžitým príjemcom môže byť v podstate ktokoľvek, komu je tento príjem poukázaný bez ohľadu na to, či z neho má skutočný úžitok, skutočný vlastník je osoba, ktorej je možné tento príjem objektívne prisúdiť a ktorá ho zdaňuje. To znamená, že pokiaľ príjem vo forme dividend, úrokov alebo licenčných poplatkov obdrží rezident jedného zmluvného štátu jednajúci ako sprostredkovateľ alebo poverenec (teda okamžitý príjemca) pre niekoho iného, nie je ho možné chápať ako skutočného vlastníka, a bolo by preto v rozpore s predmetom a účelom zmluvy, keby štát zdroja takéhoto príjmu poskytoval daňové úľavy alebo oslobodenia len preto, že tento okamžitý príjemca je rezidentom štátu, s ktorým má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Za tejto situácie je síce okamžitý príjemca rezidentom druhého zmluvného štátu a zmluva sa na neho všeobecne podľa Článku 1 vzťahuje, ale v jeho prípade u takéhoto príjmu žiadne dvojité zdanenie nehrozí, pretože tento príjemca nie je pre daňové účely v štáte svojej rezidencie skutočným vlastníkom takéhoto príjmu a teda ho ani ako taký nezdaňuje.

Dá sa povedať, že pokiaľ príjem len prejde cez rezidenta (napr. sprostredkovateľa) jedného zmluvného štátu a až potom plynie osobe, ktorá naozaj získava úžitok z tohto príjmu a ktorá je tiež vlastníkom aktív (právneho titulu), z ktorého takýto príjem plynie, nie je možné uplatňovať, a tiež ani poskytovať daňové úľavy alebo oslobodenie rezidentov rezidentovi, cez ktorého platba takto prechádza. Na uvedené má nárok len skutočný vlastník príjmu, ktorý naviac môže byť rezidentom tretieho štátu.

V takomto prípade nie je pochopiteľne možné nárokovať výhody zo zmluvy medzi štátom zdroja a štátom rezidencie okamžitého príjemcu, ale zo zmluvy (pokiaľ existuje) medzi štátom zdroja a štátom rezidencie skutočného vlastníka.

V starších zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzali zo skoršej Modelovej zmluvy OECD, sa síce nepoužíva pojem „skutočný vlastník“, hovorí sa len o príjemcovi, ktorý je rezidentom v určitom štáte, avšak skutočnosť, že tento príjemca je rovnako skutočný vlastník vo vyššie uvedenom význame a zmysle, sa automaticky predpokladá a zmluvy takto boli vždy aj interpretované.

Vzor oznámenia o zrazení dane určí Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle.

Špeciálny platiteľ dane

Okrem uvedeného je ustanovený špeciálne platiteľ dane v prípade peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi ZS (bližšie uvedené v predchádzajúcich častiach), ktorého povinnosti sú určené čiastočne odlišne, pričom zrazenie dane oznamujú na špeciálnych tlačivách, ktorých vzor určuje rovnako Finančné riaditeľstvo.

V prípade príjmov uvedených § 43 ods. 3 písm. g) ZDP, t. j. príjmov fondu prevádzky, údržby a opráv, je platiteľom dane spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka.

V lehote, do kedy má odviesť platiteľ dane daň, je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Platiteľom dane v prípade príjmov

uvedených v odseku 3 písm. i) a l), t. j.:

•    výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok,

•    výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok,

ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska, je tento daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fond národného majetku Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech.

V lehote, do kedy má odviesť platiteľ dane daň, je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.