Daň právnickej osoby

Zákon o dani z príjmov upravuje daň právnickej osoby v ustanoveniach § 12 až § 14. Od dane môžu byť viaceré dane oslobodené. Základ dane PO sa zistí podľa § 17 až 29. Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo sa zrušujú zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo ktorí sa zrušujú rozhodnutím súdu o výmaze spoločnosti, alebo ktorým bola nariadená dodatočná likvidácia v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu, upravený podľa § 17.

Základ dane PO

Na zníženie základu dane počas vyššie uvedených zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok.

Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu.

Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie.

Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy

sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou

sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou

sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29. Základ dane alebo daňová strata v časti pripadajúcej na komplementára, ktorý považuje komanditnú spoločnosť za reverzný hybridný subjekt, je základom dane alebo daňovou stratou komanditnej spoločnosti.

Súčasť základu dane daňovníka

ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa § 14 odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.

Predmet dane

Odsek 1 vymedzuje osobitný predmet dane

pre:

a)  správcovskú spoločnosť, ktorá vytvára podielové fondy podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v z.n.p. – predmetom dane sú iba príjmy správcovskej spoločnosti,

b)  doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vytvára dôchodkové fondy podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. – predmetom dane spoločnosti sú iba príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c)  dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá vytvára a spravuje dôchodkové fondy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov – predmetom dane spoločnosti sú iba príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

Príjmy podielových a dôchodkových fondov zriadených spoločnosťami uvedenými pod písm. a) až c) nie sú predmetom dane týchto spoločností.

d)  investičný fond s premenlivým základným imaním zriadeným podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v z.n.p. – predmetom dane fondu sú príjmy fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára.

Odseky 2 a 3 osobitne stanovujú predmet dane pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie

pričom vymedzenie predmetu dane podľa § 2 písm. b) ZDP sa neuplatňuje. Osobitné vymedzenie predmetu dane vyplýva z osobitného poslania a úloh, ktoré títo daňovníci vykonávajú. Ich základnou úlohou je predovšetkým vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá má verejno-prospešný účel, pričom, ak im to osobitný predpis alebo zriaďovateľ dovolí, resp. nezakazuje, môžu vykonávať aj vedľajšiu tzv. podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom je zabezpečenie dodatočných zdrojov financovania hlavnej neziskovej činnosti.

Predmetom dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú príjmy z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. Pojem „činnosti, ktorými daňovník dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť“ nie je v ZDP bližšie špecifikovaný, avšak pod týmito činnosťami je možné chápať akékoľvek činnosti, ktorých výsledkom je alebo môže byť dosiahnutie zisku. ZDP priamo vymedzuje určitý druh príjmov, ktoré sú považované vždy za predmet dane, a to príjmy:

•    z prenájmu majetku,

•    z predaja majetku,

•    z členských príspevkoch,

•    z reklám,

•    z ktorých sa daň vyberá zrážkou v súlade s § 43 ZDP a

•    dosahované na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Upozornenie!

Skutočnosť, že príjem daňovníka je predmetom dane, ešte neznamená, že automaticky podlieha zdaneniu. Dôležité je posudzovať príjem aj v súvislosti s § 13, kde sú uvedené príjmy oslobodené od dane. Zdaneniu podlieha až príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

ZDP z dôvodu stanovenia osobitného spôsobu zdaňovania príjmov daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie explicitne vymedzuje daňovníkov, ktorých možno za týchto daňovníkov považovať. ZDP z dôvodu uplatnenia oslobodenia príjmov plynúcich z tzv. charitatívnej reklamy podľa § 13 ods. 1 písm. g) ZDP rozdeľuje daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie do 2 skupín:

1. skupina – občianske združenie, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby – títo daňovníci majú príjmy z tzv. charitatívnej reklamy oslobodené od dane podľa podmienok vymedzených v § 13 ods. 1 písm. g),

2. skupina – napr. záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, rozpočtové a príspevkové organizácie, vysoké školy, obce, VÚC. Okrem presne vymedzených daňovníkov sa za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie považujú aj organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli. Ide napr. o poľovnícke organizácie zriadené podľa zákona č. 249/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. alebo Slovenský Červený kríž zriadený podľa zákona č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

Upozornenie!

Obchodné spoločnosti aj keď nie sú zriadené za účelom dosahovania zisku, sa nepovažujú za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Pri stanovení predmetu dane, zisťovaní základu dane a povinnosti podania daňového priznania postupujú ako bežné obchodné spoločnosti – podnikateľské subjekty.

Príklad

Príspevková organizácia prijala od svojho zriaďovateľa príspevok na vykonávanie jej hlavnej činnosti, na ktorú bola prijatá.

Je tento príspevok považovaný za predmet dane príspevkovej organizácii?

Áno príspevok na hlavnú činnosť prijatý od zriaďovateľa sa považuje za predmet dane, pričom následne v súlade s § 13 ods. 1 písm. a) je uvedený príspevok oslobodený od dane.

Príklad

Obec v zdaňovacom období 2021 dosiahla príjem z predaja nepotrebného majetku a prenájmu časti budovy. Okrem toho obdržala od spoločnosti, v ktorej je spoločníkom dividendu (podiel na zisku).

Možno považovať uvedené príjmy za predmet dane obce?

Príjem z predaja nepotrebného majetku a príjem z prenájmu časti budovy sú predmetom dane obce. Dividenda, ktorú obec obdrží od obchodnej spoločnosti, sa v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) ZDP nepovažuje za predmet dane.

Príklad

Študentské domovy poskytujú ubytovanie študentom vysokej školy. Študentský domov získava od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR príspevok na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním študentov.

Možno považovať tento príjem za predmet dane školského domova?

Príspevok na ubytovanie a stravovanie študentov vysokých škôl, ktoré obdrží študentský domov, sa považuje za predmet dane v súlade s § 12 ods. 2 ZDP. Jeho zdanenie, resp. oslobodenie závisí od posúdenia či predstavuje príjem z hlavnej (oslobodenej) činnosti alebo z vedľajšej podnikateľskej (zdaniteľnej) činnosti. Bližšie v komentári k § 13 ods. 1 písm. a).

Odsek 7 osobitne stanovuje príjmy, ktoré nie sú u daňovníka – právnickej osoby predmetom dane

Takýmito príjmami sú:

•    podiel zaplatenej dane, ktorí dosahujú daňovníci – prijímatelia po splnení podmienok uvedených v § 50 ZDP a možno ich použiť iba na zákonom stanovené účely,

•    príjem získaný z dedenia alebo darovania, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o peňažnú alebo nepeňažnú formu daru. Výnimku predstavujú dary, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Takéto dary predstavujú predmet dane a zároveň podliehajú zdaneniu.

Upozornenie!

Príjem dosahovaný z používania a z predaja majetku nadobudnutého darom alebo dedením už podlieha zdaneniu, s výnimkou prípadov ak takýto príjem je od dane oslobodený, napr. u niektorých právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.

•    príjem vo forme podielu na zisku (dividendy), ak sú splnené nasledujúce podmienky:

-   príjem je vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva po zdanení,

-   u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku nie je daňovým výdavkom – v prípade, že by si daňovník vyplácajúci podiely na zisku uplatnil dividendy ako daňové výdavky, u daňovníka prijímajúceho by sa tento príjem nepovažoval za podiel na zisku (dividendu),

-   daňovník vyplácajúci podiel na zisku nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP,

-   podiel na zisku nie je vyplácaný spoločníkovi v.o.s., komanditnej spoločnosti.

Prehľad zdaňovania podielov na zisku (dividend) v roku 2022 z časového hľadiska vykázania zisku

Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2016 neboli predmetom dane, ak boli poukazované daňovníkom – právnickým osobám.

•    vyrovnací podiel – predmetom dane nie je vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017. Predmetom dane však je:

-   vyrovnací podiel, ak tento plynie daňovníkovi právnickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou od daňovníka – právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu v súlade s § 2 písm. x) ZDP – tento príjem je súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ods. 1 písm. c) pri podaní daňového priznania zdaňovaného sadzbou dane vo výške 35 %. Základom dane v tomto prípade je výška vyrovnacie podielu znížená o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a ZDP,

-   vyrovnací podiel, ak je tento vyplácaný daňovníkom – právnickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou daňovníkovi – právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu v súlade s § 2 písm. x) ZDP – tento príjem sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 s použitím sadzby dane vo výške 35 %,

-   vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka – právnickej osoby vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára (právnická osoba) v komanditnej spoločnosti – príjem sa zahrnuje do účtovného výsledku hospodárenia a základu dane a zdaňuje sa prostredníctvom podaného daňového priznania,

•    podiel na likvidačnom zostatku – predmetom dane nie je podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorá vstúpila do likvidácie najskôr 1. 1. 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti v súlade s ObchZ najskôr 1. 1. 2017. Podiel na likvidačnom zostatku je predmetom dane v týchto prípadoch:

-   ak plynie daňovníkovi právnickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou od daňovníka – právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu v súlade s § 2 písm. x) ZDP – tento príjem je súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e ods. 1 písm. c) pri podaní daňového priznania zdaňovaného sadzbou dane vo výške 35 %. Základom dane v tomto prípade je výška podielu na likvidačnom zostatku znížená o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a ZDP,

-   ak je vyplácaný daňovníkom – právnickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou daňovníkovi – právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu v súlade s § 2 písm. x) ZDP – tento príjem sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 s použitím sadzby dane vo výške 35 %,

•    podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti – príjem sa zahrnuje do účtovného výsledku hospodárenia a základu dane a zdaňuje sa prostredníctvom podaného daňového priznania,

•    podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

•    podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi,

•    príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov z dôvodu zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v niektorom členskom štáte Európskej únie.

Ing. Miroslava Brnová