Členské príspevky

>   Právne minimum

Existuje viacero zoskupení, ktoré združujú členov buď na povinnom princípe (povinnosť byť členom takéhoto účelového zoskupenia je priamo ustanovená v prislúchajúcom právnom predpise) alebo na báze dobrovoľnosti. V podnikateľskej praxi ide najčastejšie o príspevky platené povinne napríklad:

•    Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore, ktorá vyvíja činnosť na podporu a ochranu podnikania svojich členov v tuzemsku a v zahraničí. Členmi komory sa môžu stať právnické osoby a fyzické osoby zapísané v obchodnom registri, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť vo všetkých hospodárskych odvetviach, ale aj iné právnické osoby a fyzické osoby, ak svojím zameraním majú vzťah k podnikateľskej činnosti v hospodárskych odvetviach. Podrobnosti o prijímaní členov komory a o právach a povinnostiach členov, vedení zoznamu členov a o zániku členstva sú upravené prostredníctvom stanov komory. Na základe § 4 ods. 1 zákona č. 9/­1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách je činnosť komory čiastočne financovaná z príspevkov jej členov.

•    Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, ktorá je neštátnou, verejnoprávnou a samosprávnou inštitúciou, ktorej poslaním je uplatňovanie oprávnených spoločných záujmov svojich členov pri tvorbe hospodárskej a sociálnej politiky, účasť na jej uskutočňovaní a podpora a ochrana podnikania svojich členov v záujme rozvoja a zveľaďovania poľnohospodárstva a potravinárstva v Slovenskej republike. Členmi tejto komory sa môžu stať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve, potravinárstve a v biologických, technických a v obchodných službách pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, samosprávne organizácie združujúce fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v uvedených oblastiach, ale aj iné fyzické osoby a právnické osoby. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 30/­1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore je každý člen komory povinný platiť členské príspevky. Zásady výšky a lehôt splatnosti členských príspevkov pritom upravia stanovy komory.

•    Slovenskej komore daňových poradcov, ktorá je právnickou osobou a je nezávislou samosprávnou profesijnou organizáciou, ktorá združuje daňových poradcov zapísaných v zozname daňových poradcov. Táto inštitúcia predovšetkým zastupuje, chráni a presadzuje oprávnené záujmy daňových poradcov v Slovenskej republike. V zmysle § 15 zákona č. 78/­1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá je členom komory daňových poradcov povinná platiť členský príspevok určený komorou.

•    Slovenská komora audítorov, ktorá je nezávislou samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti zapísaných v zozname členov komory. Táto komora je právnickou osobou a predovšetkým zastupuje, chráni a presadzuje oprávnené záujmy svojich členov a asistentov štatutárneho audítora ako aj poskytuje členom komory a asistentom štatutárneho audítora metodické usmernenia v oblasti štatutárneho auditu, účtovníctva, etiky a medzinárodných účtovných štandardov. Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 zákona č. 423/­2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sú štatutárny audítor, audítorská spoločnosť a asistent štatutárneho audítora povinní platiť komore členské príspevky a iné peňažné úhrady určené vnútornými predpismi komory.

•    Slovenskej advokátskej komore, ktorá je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou. Táto komora je právnickou osobou. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 586/­2003 Z. z. je advokát je povinný riadne a včas platiť príspevok na činnosť komory rovnajúci sa jednej tretine priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov, prípadne predsedníctvom komory v rámci jej právomoci.

V praxi však nie sú zriedkavé prípady členstva a platenia príspevkov aj ďalším združeniam, ktoré sú založené tiež na ochranu záujmov platiteľa príspevku. Tieto prípady treba rozlišovať od prípadov povinného platenia príspevkov. Prípady dobrovoľného platenia členských príspevkov rôznym združeniam právnických osôb sú vždy ustanovené v rámci prislúchajúcich stanov konkrétneho združenia. Na tomto mieste možno len skonštatovať, že ide o členské príspevky, ktoré sú platené záujmovým združeniam právnických osôb podľa § 20f až § 20j Občianskeho zákonníka. Konkrétne v rámci ustanovenia § 20h ods. 1 Občianskeho zákonníka je okrem iného ustanovené, že členstvo v záujmovom združení právnických osôb môže ale nemusí byť viazané na určitý členský príspevok. Práve v kontexte s doteraz uvedeným môže ísť o prípady dobrovoľného platenia členských príspevkov.

>   Členské príspevky z pohľadu ZDP

Členské príspevky z povinného členstva

Členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe je vždy daňovým výdavkom a to v plnej výške. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov.

Uvedené konštatovanie možno navyše podporiť aj ustanovením § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sú daňovým výdavkom všetky výdavky, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitných predpisov, pričom zákon odkazuje na tieto predpisy len príkladmo. Medzi takéto výdavky možno teda zahrnúť aj výdavky v podobe platených členských príspevkov, ak povinnosť ich platenia vyplýva z osobitného zákona.

Príklad

Akciová spoločnosť je povinným členom v právnickej osobe, ktorej každoročne platí členský príspevok, ktorý je osobitným zákonom stanovený vo výške 6 500 eur.

Bude zaplatený členský príspevok v roku 2026 daňovým výdavkom akciovej spoločnosti?

Za predpokladu, že akciovej spoločnosti vyplýva povinnosť úhrady členského príspevku z osobitného predpisu, potom náklad v podobe členského príspevku zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka spĺňajúci podmienky definované zákonom o dani z príjmov bude uznaný za daňový výdavok v plnej výške 6 500 eur.

Členské príspevky z nepovinného členstva

Na základe druhej vety ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov platí, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

A práve to je aj prípad členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa. Vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov totiž daňovým výdavkom je členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne. Ak teda podnikateľ uhradí nejaký členský príspevok dobrovoľne, je pre účely jeho daňovej uplatniteľnosti nevyhnutné skúmať limit stanovený zákonom o dani z príjmov.

Príklad

Akciová spoločnosť XYZ, a. s. je dobrovoľným členom troch združení, ktoré boli zriadené za účelom ochrany jej záujmov. V roku 2026 združeniam zaplatila členské príspevky vo výške 10 000 eur, 5 000 eur a 2 000 eur.

Sú zaplatené členské príspevky daňovým výdavkom v plnej výške?

Zaplatené členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej za účelom ochrany záujmov platiteľa budú v zdaňovacom období roka 2026 daňovým výdavkom za predpokladu, ak v úhrne nepresiahnu 5 % z vykázaného základu dane z príjmov akciovej spoločnosti.

Príklad

Poradenská spoločnosť uhradila za svojho konateľa a aj za zamestnanca, ktorí sú členmi Slovenskej komory audítorov členský príspevok.

Pôjde v predmetnom prípade o daňový výdavok spoločnosti? Ako by sa uvedený prípad posudzoval, ak by úhrada členského za konateľa a zamestnanca bola dohodnutá v pracovnej zmluve ako zamestnanecký benefit?

V zásade platí, keďže členom komory nie je poradenská spoločnosť, ale zamestnanec a konateľ tejto spoločnosti, nebude možné členský príspevok zaplatený komore spomínanou spoločnosťou za konateľku a zamestnanca uznať za daňový výdavok spoločnosti.

V zmysle druhej vety ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov však platí, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) tohto právneho predpisu za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. To znamená, že ak uvedený „benefit“ poradenská spoločnosť zdaní konateľovi a zamestnancovi v rámci príjmov zo závislej činnosti, bude si môcť zaplatenie spomínaných príspevkov daňovo efektívne uplatniť.

>   Členské príspevky z pohľadu DPH

Zo zákona o DPH vyplýva, že poskytovanie služieb a činností záujmových združení fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosti smerom k svojej členskej základni, a za ktoré vyberajú členské príspevky, nie sú zdaniteľným plnením a z toho dôvodu nepodliehajú DPH.

V uvedenej súvislosti možno tiež spomenúť, že služby dodávané členom oslobodené od DPH upravuje § 32 zákona o DPH. Ide o oslobodené služby, ktoré sú dodané svojím členom bez žiadania úhrady, nakoľko tieto služby sú financované z členských príspevkov členov hnutí, cirkví, politických strán, občianskych združení, profesijných komôr, pričom ich činnosť je na báze neziskovosti.

>   Členské príspevky z pohľadu PÚ

V zmysle ustanovenia § 68 ods. 7 postupov účtovania sa na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť účtujú ostatné položky neúčtované na predchádzajúcich účtoch, ktoré sa týkajú hospodárskej činnosti, okrem iného aj príspevky právnickým osobám.

Pri vytáraní analytických účtov k účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť je nevyhnutné zohľadniť všetky hľadiská pre potreby účtovnej jednotky v súlade s § 4 postupov účtovania. Predovšetkým z pohľadu členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe je nevyhnutné osobitne sledovať a rozlišovať členenie nákladu na daňovo uznaného do zákonom o dani z príjmov určenej výšky.

V súvislosti s uvedenou problematikou možno tiež uviesť, že na základe ustanovenia § 19 ods. 7 písm. j) postupov účtovania je potrebné na členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, ktoré sa týkajú vykazovaného účtovného obdobia vytvárať rezervu.

>   Členské príspevky z pohľadu JÚ

Zaplatenie členských príspevkov z povinného členstva v právnickej osobe sa v peňažnom denníku zaúčtuje medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení medzi „Ostatné výdavky“.

Zaplatenie členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe možno odporučiť v peňažnom denníku účtovať rovnako – t. j. medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení medzi „Ostatné výdavky“. Na konci účtovného obdobia je však potrebné v peňažnom denníku znížiť výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavkov celkom a do položiek výdavkov v druhovom členení „Ostatné výdavky“, ak dôjde k nedodržaniu limitu ustanoveného v zmysle § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov.