Citlivosť na výkyvy počasia
Príroda sa pomaly, ale iste ukladá na zimný spánok, ale od ľudí sa žiada plné pracovné nasadenie. Jeseň je „ideálny čas“ pre nepríjemnú až mizernú náladu, ktorá v hraničných prípadoch nezriedka končí depresiami s nevyhnutným následným liečením.
Depresie
Hoci si takmer tridsať percent ľudí myslí, že v depresii boli ponorení viackrát za život, skutočná choroba, ktorá sa pod týmto názvom skrýva, zasa až tak častá nie je. Odborníci odhadujú, že naozajstnými depresiami môže trpieť päť až deväť percent žien a dva až päť percent mužov. Najohrozenejšími skupinami sú ženy v klimaktériu, starší ľudia, ženy v šestonedelí a na materskej dovolenke, muži a ženy s nadmerným pracovným zaťažením a ľudia nadmerne citliví na zmeny počasia. Slovensko predstavuje svojou polohou v stredoeurópskom regióne oblasť, v ktorej dochádza dosť často k pomerne prudkým zmenám poveternostnej situácie. Na počasie a jeho obmeny reaguje veľká časť populácie. Niektoré údaje hovoria o tom, že takmer 70 percent obyvateľstva je citlivých aj na nepatrné výkyvy počasia – sú meteorosenzitívni.
Poveternostné deje
vplývajú na fyzickú a psychickú pohodu zdravého jedinca a zároveň negatívne ovplyvňujú priebeh ochorení pohybového, nervového, srdcovocievneho, dýchacieho i zažívacieho systému organizmu. Meteorosenzitivita môže prebúdzať skryté ochorenia, zhoršuje chronické zranenia a zvyšuje možnosť komplikácií. Ako zmierniť nepríjemné následky vplyvu počasia?
Meteorosenzitívni jedinci by mali sledovať medicínsko-meteorologické predpovede záťaže organizmu vplyvom poveternostných zmien, ktoré sú uvádzané vždy spolu s predpoveďami o počasí, a chovať sa preventívne. Človeka citlivého na počasie totiž začnú trápiť napríklad bolesti hlavy, skôr ako sa na jasnej oblohe zjavia mraky. Súčasne začne byť ospanlivý, ale pritom má problémy so zaspávaním. Najnepríjemnejšie sú prechody atmosférických frontov, sprevádzané veľkými výkyvmi tlaku, vetrom, dažďom a búrkami. U mnohých jedincov vyvolávajú zvýšenú citlivosť na bolesť, poruchy spánku, žalúdočné a črevné problémy. Niektorí športovci sú zas viac podráždení, majú ťažkosti s koncentráciou a spomalené reakcie. Takúto nadmernú citlivosť môžeme zmierniť zvýšeným, až dvojnásobným podielom regenerácie na tréningových jednotkách, ale aj určitou úpravou jedálneho lístka.
Smútok a zlá nálada,
ktoré ľudia často za depresiu označujú, patria k normálnemu životu. Príznakom skutočnej depresie, teda choroby, sú až prejavy, ktorých spoločným znakom je nepriateľstvo k sebe samému. Depresívni ľudia sa hodnotia ako zlí, majú intenzívny pocit, že nič nedokážu a nič dobrého si nezaslúžia, že život nemá zmysel. Strácajú záujem o veci, ktoré im inokedy robili radosť a sú podráždení. Majú zníženú schopnosť sústredenia, poruchy spánku, pocity úzkosti, výpadky pamäti a nadmernú alebo zníženú chuť do jedla. U niektorých sa dostaví intenzívny pocit, že „nič“ nedokážu. Prestávajú sa starať o svoj zovňajšok, problémom je vstať ráno z postele. Útechu hľadajú v alkohole, množstvách tabletiek na spanie, prípadne v „mäkkých“ drogách. Je to však chyba, lebo sa jedná o ochorenie, za ktoré sa nie je treba hanbiť a môže často súvisieť s inými problémami ako napríklad vysoký krvný tlak alebo žalúdočný vred.
Bez pomoci lekára sa väčšina ľudí z depresie zvyčajne nedostane, a tak je potrebné zdôrazniť, aby postihnutí navštívili odborníka čo najskôr. Liečba depresií je dnes úspešná. Oveľa lepšie je však do depresívnych stavov nespadnúť a presadzovať v živote prevenciu, ktorou je nielen v prípade depresie vyvážený životný štýl.
Zimný čas
Hoci astronomické leto končí skoršie, prechod z letného času na zimný – stredoeurópsky originál, sa objavuje opäť neskôr (tak ako po minulé roky). Podľa názoru psychológov by prechod na tento čas nemal človeku robiť žiadne problémy, v zásade si zvyká horšie na letný čas (ten má svojich zásadných odporcov, ktorí tvrdia, že skrátenie rannej fázy spánku letným časom narúša biorytmus a vedie k stresom a ochoreniam). V prípade posunu času o hodinu ide však aj o niečo iné…
Každý kto je ráno zvyknutý vstávať skôr vie, že v lete je budenie v skorších ranných hodinách oveľa znesiteľnejšie, ako vstávanie do jesennej až zimnej tmy. Veľkej väčšine ľudí sa zhoršuje nálada, bez svetla sú akýsi „otrávení“, nemajú na nič chuť, do tmy a sychravého času sa im horšie vstáva. Dosť často, ale nie je problém iba zlá nálada – rozladenie a nepríjemné pocity časom človek sám prekoná.
Dostavujú sa oveľa nepríjemnejšie stavy, prechodné depresie. Patria do kategórie takzvaných sezónnych depresií (skratka SAD – seasonal affective disorders) a môžu postihovať až dve percentá ľudí, čo v celkovom kontexte nie je vôbec nízke číslo. Pokiaľ stavy depresie prekročia určité medze a začnú vadiť v koncentrácii na výkon v práci, pri záujmových činnostiach („koníčkoch“) alebo v osobnom živote, je vhodné vyhľadať špecialistu lekára – psychológa.
Hlboko melancholická situácia vnútra človeka, na ktorú často nestačí psychoterapia v podobe opakovaného dobrého, láskavého a „všetko chápajúceho“ slova a je nevyhnutné začať s užívaním tabliet – antidepresív, môže mať za následok zníženie imunity (obranyschopnosti voči infekciám) s následným vznikom častejšej chorobnosti (napr. ochorenia horných dýchacích ciest), prípadne nevysvetliteľnej chronickej únavy.
Okrem lekára a psychológa pomáha predovšetkým pochopenie a úprava náplne dňa, kvalitná vitaminizácia a remineralizácia spolu s pitným režimom a potravinovými doplnkami. Najlepšie je prevencia – poznanie, že existujú ľudia, ktorí takéto krátkodobé problémy pri zmenách času môžu mať.
Svetlo prináša pocity, ktoré znamenajú stúpanie výkonnosti organizmu, lepší psychický stav a zvyšovanie schopnosti reakcie na podnet.
To pôsobí prostredníctvom zrakového nervu na zaujímavú žľazu umiestnenú v ľudskom mozgu – epifýzu. Je to orgán veľkosti lieskového orieška, ktorý francúzsky filozof, matematik, fyzik a fyziológ René Descartes (1596 – 1650, autor výroku „cogito, ergo sum – myslím, teda som“) považoval za sídlo duše. Pokiaľ na toto miesto nedorazia, „nedosvietia“ svetelné impulzy, začne epifýza, plniaca v tele úlohu žľazy s vnútorným vylučovaním, produkovať hormón melatonín. Ten spomaľuje reakčný čas (postreh) a oslabuje pozornosť, navodzuje spánok. V noci a v ročných obdobiach, keď je menej prirodzeného svetla, sa jeho produkcia zvyšuje, v priebehu denného svetla – najmä na jar a v lete, jeho produkcia vylučovania klesá.
Citlivý človek cíti na sebe, že práve v čase približne od konca apríla do konca júla, keď sú v našich zemepisných šírkach najdlhšie dni v roku, jeho vitalita - životaschopnosť maximálne stúpa. Nazbieraná svetelná energia potom pretrváva až do začiatku septembra a októbra, ale potom postupne – ale takmer nezadržateľne – klesá. Hoci sú výnimky, u väčšiny ľudí to funguje práve takto.
Ľudia, ktorí tmou trpia a sú navyše melancholicky založení, väčšinu tmavých dní prespia, predriemkajú. Ich výkonnosť – nielen psychická, ale aj fyzická – nezadržateľne klesá. Preto je pre nich vhodnejšie, aby pokiaľ možno, väčšinu času trávili pri činnostiach vonku, „na vzduchu“.
Obmedzia tak vylučovanie melatonínu a podporia telesnú aktivitu. Nedostatkom svetelnej energie nesmie aktívny človek, ktorý chce prežiť plnohodnotný život, podľahnúť.
Jeseň nám výraznou premenlivosťou počasia môže znemožniť fyzické aktivity vo vonkajšom prostredí
(bicyklovanie, hry a podobne) viazané na určitý druh terénnych povrchov. Hýbať sa však treba, lebo to je najlepšia prevencia voči depresívnym stavom. Nezriedka nám však zostáva naporúdzi aktivita, ktorej význam ako keby sme podceňovali. Jeden z najdôležitejších a najcharakteristickejších ľudských pohybov – vzpriamená chôdza – prakticky vymizol z repertoáru „civilizovaného“ človeka. A pritom – chôdza je pre človeka pohyb tak prirodzený ako lietanie pre vtákov. Predstavuje výborný prostriedok na udržiavanie duševnej rovnováhy, predchádzanie stresov, pocitov úzkosti, neistoty, vyčerpania alebo depresie.
Chôdza, pri ktorej poriadne pridáme do kroku pôsobí spoľahlivo proti smútku, melanchólii, depresiám, prehlbuje pocit duševnej sviežosti a zvyšuje pocit energie. Ľudia majú, hoci si to ani neuvedomujú, po rýchlejšej chôdzi nutkanie a chuť do činnosti. A pritom stačí krátka a rýchla prechádzka trvajúca 10 – 15 minút. Osobné psychické a „bolestné“ zdravotné problémy sa po takomto telocviku zdajú menej závažné.
Chôdza zlepšuje látkovú premenu v ľudskom organizme, priaznivo pôsobí na trávenie,
priaznivo pôsobí na trávenie, posilňuje dýchacie svalstvo, dobre pôsobí na znižovanie krvného tlaku.
Je predpisovaná v určitom dávkovaní aj u ľudí s cukrovkou, pri ťažkostiach s dýchacími cestami (astma, chronický zápal priedušiek a podobne), ale aj pri problémoch so srdcom (po prekonaní infarktu, pri ischemickej chorobe srdca.
Záver
Chôdza je (popri plávaní) pri predpisovaní pohybového režimu veľmi dôležitá u ľudí s nadváhou a postihnutím kĺbov. Vtedy je oveľa výhodnejšia ako behanie – kĺbové spojenia netrpia otrasmi.
Je to skrátka zábava aj lacný, ekonomicky výhodný liečebný a preventívny antidepresívny prostriedok.
MUDr. Pavel Malovič
