Čiastočný pracovný úväzok

Dohodnutie kratšieho pracovného času Zákonník práce zakotvuje na zmluvnom princípe nielen pokiaľ ide o jeho primárne dohodnutie v pracovnej zmluve, ale aj v prípade zmeny ustanoveného týždenného pracovného času na kratší pracovný čas. Môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas, ako aj zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas?

PRACOVNÝ POMER MÔŽEME CHARAKTERIZOVAŤ AKO ZMLUVNÝ ZÁVÄZKOVÝ VZŤAH, v rámci ktorého sa zamestnanec zaväzuje pre zamestnávateľa vykonávať prácu a zamestnávateľ sa zaväzuje zamestnancovi poskytovať mzdu.

Základnými prvkami pracovného pomeru sú subjekt, objekt a obsah pracovného pomeru.

Subjektom pracovného pomeru sú zamestnávateľ a zamestnanec, pričom zamestnávateľom rozumieme právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnom vzťahu. Zamestnancom môže byť vždy len fyzická osoba.

Objektom pracovného pomeru je osobný výkon práce, ktorá je určená druhovo, nie individuálne. Za objekt pracovného pomeru považujeme určitú pracovnú činnosť, ale nie výsledok pracovnej činnosti.

Obsah pracovného pomeru predstavuje súbor práv na strane jedného účastníka a im zodpovedajúcich povinností na strane druhého účastníka. K hlavným povinnostiam zamestnávateľa patrí prideľovať zamestnancom prácu v súlade s pracovnou zmluvou, poskytovať zamestnancom dohodnutú mzdu za vykonanú prácu a vytvárať pre zamestnancov vhodné pracovné podmienky.

K hlavným povinnostiam zamestnanca patrí vykonávať prácu osobne podľa pokynov zamestnávateľa v súlade s pracovnou zmluvou a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pracovný záväzok zamestnanca pritom vymedzujú tri skutočnosti, ktorými sú druh práce, miesto výkonu práce a čas výkonu práce.

PRACOVNÝ ČAS JE MOŽNÉ VO VŠEOBECNOSTI DEFINOVAŤ AKO ISTÝ ČASOVÝ ÚSEK, v rámci ktorého je zamestnanec povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu z existencie pracovného pomeru podľa pracovnej zmluvy, najmä povinnosť osobne vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, na mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, podľa pokynov zamestnávateľa vydaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s ostatnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ním vykonávanú prácu, ak s nimi bol riadne oboznámený, ako aj v súlade s kolektívnou zmluvou a s pracovnou zmluvou, ale aj ďalšie povinnosti súvisiace s výkonom práce.

Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní, pričom pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí v zmysle ust. § 85 ods. 5 až 7 Zákonníka práce (ďalej ZP) je ustanovený týždenný pracovný čas.

V súlade s princípom maximalizácie požiadaviek na riadny výkon práce sa týždenný pracovný čas ustanovuje dvoma základnými spôsobmi, a to všeobecne a špecificky.

Všeobecne sa pracovný čas ustanovuje najviac v rozsahu

•    40 hodín

•    38 a ¾ hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu v dvojzmennej prevádzke striedavo v dvoch zmenách

•    37 a ½ hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu v trojzmennej prevádzke striedavo vo všetkých troch zmenách.

Špecificky sa pracovný čas ustanovuje najviac v rozsahu

•    33 a ½ hodiny, ak ide o zamestnanca pracujúceho s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity

•    30 hodín, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov

•    37 a ½ hodiny, ak ide o mladistvého zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a staršieho ako 16 rokov.

Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže byť v zmysle ZP maximálne 48 hodín týždenne. Uvedený limit je možné uplatniť len vo vzťahu k plnoletému zamestnancovi, t.j. zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov. Vo vzťahu ku kategórii mladistvých zamestnancov uvedený limit 48 hodín nie je možné uplatniť.

Pre mladistvých zamestnancov platí maximálne prípustná hranica týždenného pracovného času v rozsahu 30 hodín, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov, resp. 37 a ½ hodiny, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a staršieho ako 16 rokov, a to aj v prípade, ak mladistvý zamestnanec vykonáva prácu pre viacerých zamestnávateľov.

Zákonník práce upravuje jednu výnimku, kedy pracovný čas zamestnanca môže presiahnuť 48 hodín týždenne. Pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere, najviac však za obdobie štyroch mesiacov nasledujúcich po sebe, len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a za predpokladu, že zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere.

PRACOVNÝ POMER NA KRATŠÍ PRACOVNÝ ČAS upravuje ZP ust. § 49 až § 50. V súlade so ZP môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

Takto dohodnutý pracovný čas možno zmeniť len dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a jednostranná zmena dohodnutého pracovného času nie je možná.

Dohodnutie kratšieho pracovného času ZP zakotvuje na zmluvnom princípe nielen pokiaľ ide o jeho primárne dohodnutie v pracovnej zmluve, ale aj v prípade zmeny ustanoveného týždenného pracovného času na kratší pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť tak zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas, ako aj zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Podľa potreby zamestnávateľa a jeho dohody so zamestnancom môže byť rozvrhnutý len na niekoľko pracovných dní v týždni, alebo len na niekoľko pracovných dní v mesiaci.

Zamestnancovi s kratším pracovným časom zamestnávateľ nemôže nariadiť prácu nadčas, čo však nevylučuje, aby si zamestnávateľ so zamestnancom prácu nadčas dohodli.

Kratší pracovný čas má samozrejme vplyv aj na odmeňovanie zamestnanca. Výška mzdy zodpovedá dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Je ale nutné zdôrazniť, že aj v tomto prípade, t.j. v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas, nesmie byť mzda zamestnanca nižšia ako je minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v z.n.p. Zamestnancovi s kratším pracovným časom patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času. Pre rok 2016 je minimálna mzda ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky zo dňa 7. októbra 2015, ktoré bolo v zbierke zákonov uverejnené pod č. 279/2015 Z.z., podľa ktorého sa suma minimálnej mzdy na rok 2016 ustanovuje na 405 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a na 2,328 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V súlade so zásadou rovnosti, ktorú ZP upravuje v rámci základných zásad, platí, že zamestnanci s kratším pracovným časom nesmú byť zvýhodnení a ani znevýhodnení v porovnaní s porovnateľnými zamestnancami, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas.

Právnym dôsledkom aplikácie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovného práva so zamestnancami v pracovnom pomere, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas a so zamestnancami v pracovnom pomere na kratší pracovný čas je aj rovnaká ochrana zamestnancov, a to aj ochrana pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. V zmysle uvedeného teda zamestnávateľ nemôže dať výpoveď bez uvedenia dôvodu, prípadne z iného dôvodu, než ustanovuje Zákonník práce nielen zamestnancovi pracujúcemu v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ale ani zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. V zmysle ZP je zamestnávateľ povinný informovať zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas, ako aj na ustanovený týždenný pracovný čas.

VIAC PRACOVNÝCH POMEROV - Zamestnávateľ môže mať s tým istým zamestnancom súčasne uzavretých niekoľko pracovných pomerov. Ich počet zákon neobmedzuje. Obmedzenie sa týka iba druhu práce v tom smere, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach rôzneho druhu. To znamená, že s tým istým zamestnancom nemôže zamestnávateľ dohodnúť viac pracovných pomerov na pracovné činnosti rovnakého druhu. V rôznych pracovných zmluvách s tým istým zamestnancom teda musí byť uvedený iný druh práce.

Práva a povinnosti z každého pracovného pomeru sa posudzujú samostatne. To znamená, že samostatne sa posudzujú pracovnoprávne nároky zamestnanca, ako napr. nárok na mzdu, nárok na dovolenku a podobne. Z uvedeného pravidla však existuje jedna výnimka týkajúca sa maximálneho zákonného obmedzenia pracovného času, ktorý sa spočítava za všetky pracovné pomery a pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže byť najviac 48 hodín týždenne, aj keď zamestnanec pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

DELENÉ PRACOVNÉ MIESTO - ZP v rámci pracovného pomeru na kratší pracovný čas upravuje tzv. delené pracovné miesto. Je to pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto, a to spôsobom, aby bol zabezpečený výkon práce na danom pracovnom mieste. Ide o inštitút, ktorý má podporiť zamestnávanie zamestnancov s malými deťmi, študentov, zamestnancov pripravujúcich sa na prechod do dôchodku, ako aj zamestnancov, ktorí popri práci chcú vykonávať ešte inú činnosť (napr. zvýšiť si kvalifikáciu, vykonávať dobrovoľnícku činnosť a podobne).

Samozrejme sa môže stať, že sa zamestnanci zaradení na delené pracovné miesto nedohodnú sami na rozvrhnutí pracovného času alebo pracovnej náplne. Zákon myslí aj na túto skutočnosť a v takom prípade rozvrhne pracovný čas a pracovnú náplň zamestnancov zamestnávateľ.

Pred uzatvorením dohody o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť písomne oznámiť zamestnancovi pracovné podmienky vzťahujúce sa na delené pracovné miesto. Následná dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto musí byť uzatvorená v písomnej forme, a to pod sankciou jej neplatnosti.

DOHODU O ZARADENÍ ZAMESTNANCA NA DELENÉ PRACOVNÉ MIESTO zákon umožňuje ako zamestnávateľovi, tak aj zamestnancovi vypovedať. Výpoveď dohody musí byť v písomnej forme. Platí, že dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto zaniká uplynutím jedného mesiaca odo dňa oznámenia vypovedania dohody druhej strane pracovnoprávneho vzťahu. ZP však pripúšťa aj možnosť dohody zamestnanca a zamestnávateľa na inej lehote.

Ak by došlo k zániku deleného pracovného miesta, avšak pracovná náplň pripadajúca na toto pracovné miesto ostáva zachovaná, má zamestnanec právo na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a pracovnej náplne, ktorá pripadala na delené pracovné miesto. Ak sa o pracovné miesto delilo viac zamestnancov, zákon im priznáva právo na zaradenie v rozsahu ich pomernej časti.

ZÁVER - Pracovný pomer na kratší pracovný čas má v porovnaní s pracovným pomerom na ustanovený týždenný pracovný čas samozrejme ako svoje výhody, tak aj nevýhody. Základnou výhodou pracovného pomeru na kratší pracovný čas, ktorú je potrebné spomenúť, je samotná podstata tohto pracovného pomeru, teda kratší pracovný čas, ktorý je nenahraditeľnou výhodou pre všetkých tých zamestnancov, ktorý z rôznych dôvodov nemôžu pracovať v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová

VZOR

PRACOVNÁ ZMLUVA

Zamestnávateľ:

Názov: Flóra, s.r.o.

Sídlo: Konvalinková 1, Košice 040 01

IČO: 36 654 321

Zastúpená: Viktóriou Fialkovou, konateľkou

a

Zamestnanec:

Meno a priezvisko: Kvetoslava Tulipánová

Bydlisko: Ružová 5, Košice 040 01

Dátum narodenia: 30.5.1972

Rodné číslo: 725530/8888

uzatvárajú podľa ust. § 42 a nasl. a ust. § 49 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) po vzájomnej dohode pracovnú zmluvu nasledovného znenia.

Čl. I

Druh práce

1.1. Zamestnávateľ prijíma zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas na pracovnú pozíciu kvetinárka/aranžérka.

1.2. Stručná charakteristika druhu práce: Zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať práce spočívajúce v aranžovaní slávnostných a príležitostných kytíc, košov, vencov a dekorácií a v príprave a aranžovaní výzdoby slávnostných akcií.

1.3. Konkrétny popis pracovných činností, ktoré sa zamestnanec zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa je vymedzený v pracovnej náplni, ktorá tvorí Prílohu č. 1 tejto zmluvy ako jej neoddeliteľnú súčasť.

Čl. II

Miesto výkonu práce

2.1. Miestom výkonu práce zamestnanca je sídlo zamestnávateľa a jednotlivé miesta konania príležitostných akcií v rámci územia okresu Košice mesto a okresu Košice – okolie.

2.2. Zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ má právo zamestnanca vyslať na pracovné cesty len so súhlasom zamestnanca.

Čl. III

Deň nástupu do práce a trvanie pracovného pomeru

3.1. Deň nástupu zamestnanca do práce je 1. jún 2016.

3.2. Pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú.

3.3. Pracovný pomer je dohodnutý so skúšobnou dobou dva mesiace.

3.4. V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou je výpovedná doba daná ust. § 62 Zákonníka práce.

Čl. IV

Mzdové podmienky

4.1. Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu vo výške 800 eur (osemsto eur) brutto.

4.2. Mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý je výplatným termínom u zamestnávateľa. Zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ bude poukazovať zamestnancovi mzdu na peňažný účet vedený v banke. Zmenu účtu sa zamestnanec zaväzuje oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu písomnou formou. V prípade porušenia uvedenej povinnosti zamestnávateľ nenesie zodpovednosť za omeškanie vyplatenia mzdy.

Čl. V

Pracovný čas

5.1. Týždenný pracovný čas zamestnanca je 25 hodín týždenne.

Čl. VI

Dovolenka

6.1. Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za podmienok uvedených v ust. § 100 a nasl. Zákonníka práce.

Čl. VII

Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

7.1. Zamestnávateľ je odo dňa vzniku pracovného pomeru povinný prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou, vytvárať mu vhodné podmienky na prácu a poskytovať zamestnancovi dohodnutú mzdu.

7.2. Zamestnanec je povinný vykonávať prácu dohodnutú pracovnou zmluvou osobne podľa pokynov zamestnávateľa, v určenom pracovnom čase a na dohodnutom mieste a dodržiavať pracovnú disciplínu.

7.2. Zamestnanec podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s protipožiarnymi predpismi, s právami a povinnosťami zamestnanca, s pracovnými podmienkami a pracovným poriadkom, ako aj s inými skutočnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce.

7.4. Zamestnanec je povinný riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami zamestnávateľa, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením alebo odcudzením a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

7.5. V deň skončenia pracovného pomeru je zamestnanec povinný odovzdať všetky zverené pracovné prostriedky a zverený majetok zamestnávateľa.

7.6. Zamestnanec sa zaväzuje oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu zmenu mena a priezviska, bydliska, ako aj všetky ostatné zmeny týkajúce sa pracovného pomeru.

7.7. Zamestnanec je povinný vyžiadať si od zamestnávateľa predchádzajúci písomný súhlas v prípade záujmu vykonávať zárobkovú činnosť zhodnú s predmetom činnosti zamestnávateľa podľa výpisu z obchodného registra, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Čl. VIII

Záverečné ustanovenia

8.1. Pracovnú zmluvu je možné meniť iba na základe dohody zmluvných strán, formou písomných dodatkov, podpísaných oboma zmluvnými stranami.

8.2. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z tejto pracovnej zmluvy sa spravujú príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a ostatnými súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8.3. Pracovná zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch s platnosťou originálu, po jednom pre každú zo zmluvných strán spolu s prílohami, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

8.4. Zmluvné strany si pracovnú zmluvu prečítali a právam a povinnostiam z nej vyplývajúcich porozumeli. Zmluva nebola uzatvorená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a vôľa v nej prejavená je slobodná a vážna. Na znak súhlasu ju zmluvné strany vlastnoručne podpisujú.

V Košiciach, dňa 3. mája 2016

             Za zamestnávateľa:                     Zamestnanec:

      Viktória Fialková, konateľka      Kvetoslava Tulipánová

  (pečiatka, podpis)........................ (podpis)....................................

§ 62 zákona č. 311/2001 Z. z.

Výpovedná doba

(1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

(2) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

(4) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

(5) Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.

(6) Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

(7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku...