Predmetom konania o zostavení ROEP sú pozemky

vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Zjednodušene môžeme povedať, že predmetom konania sú všetky pozemky pre príslušné katastrálne územie, ktoré:

-  nie sú evidované na liste vlastníctva,

-  sú evidované na liste vlastníctva avšak vlastnícke právo k nim bolo  nadobudnuté vydržaním,

-  sú evidované na liste vlastníctva avšak vlastnícke právo k nim bolo  nadobudnuté reálnou deľbou podľa právnych predpisov platných do 31. decembra 1950,

-  sú evidované na liste vlastníctva avšak vlastnícke právo k nim bolo  nadobudnuté iným spôsobom na podklade údajov odporujúcich skutočnému stavu,

-  sú evidované na liste vlastníctva iba sčasti,

-  sú bez geometrického a polohového určenia alebo bez výmery alebo u ktorých došlo k zmene určeného operátu, alebo neboli u týchto prečíslované parcely na listoch vlastníctva po obnove katastrálneho operátu novým mapovaním,

-  nie sú uvedené v majetkovej podstate príslušného listu vlastníctva, ide o tzv. „hluché pozemky“.

V rámci konania o zostavení ROEP sa zosúladia a evidujú predovšetkým vlastnícke práva k tým pozemkom, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaných území obcí, t.j. v extraviláne, a ktoré sú obsiahnuté v staršej evidencií, napr. v pozemkových knihách.

Zostavenie ROEP zabezpečuje správny orgán. Na konanie je vždy príslušný iba katastrálny odbor okresného úradu alebo pozemkový odbor okresného úradu, a to podľa presnosti a rozsahu evidencie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území. Katastrálny odbor okresného úradu je vecne príslušný na konanie o zostavení ROEP podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, v ktorých:

-  sa operát pozemkového katastra zjednotil s operátom pozemkovej knihy,

-  sa operát pozemkového katastra nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené možno identifikovať.

Naopak pozemkový odbor okresného úradu je vecne príslušný na konanie podľa § 3 ods. 1 písm. c) až f) zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, v ktorých:

-  sa operát pozemkového katastra nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje v nich uvedené nemožno identifikovať,

-  súd nepotvrdil operát vyhotovený na základe komasácie, ale účastníci komasačného stavu vstúpili do držby,

-  operát pozemkovej knihy nie je k dispozícii,

-  operát pozemkovej knihy a operát katastra nehnuteľností boli platné ku dňu nadobudnutia vlastníctva pozemkov štátom podľa § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení alebo ak pozemky prešli na územie iného štátu podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona.

Podrobný postup zostavovania ROEP upravuje zákon č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, pričom správny orgán je povinný postupovať i v súlade s Metodickým návodom na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „návod“). Na konanie o zostavení ROEP sa primerane použijú i ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok v platnom znení.

Komisiu ako konajúci správny orgán,

zriadi pre každú obec buď odbor katastra nehnuteľností okresného úradu, alebo pozemkový odbor okresného úradu, v súlade so zákonom, na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“), ktorej úlohou je predovšetkým zabezpečovať a zhromažďovať podklady pre vydanie rozhodnutia a spolupracovať so štátnymi orgánmi a účastníkmi konania. Komisia sa spravidla skladá zo zástupcov obce alebo zástupcov okresného úradu a určených vlastníkov a užívateľov pozemkov nachádzajúcich sa v uvedenom katastrálnom území. Je potrebné uviesť, že tak ako každé konanie správnych orgánov, aj v konaní o zostavení ROEP je správny orgán povinný postupovať výlučne a len v medziach zákona.

Konanie o zostavení ROEP,

je konaním prísne formalistickým, kedy správny orgán schvaľuje register, ako záväzný podklad pre zápisy vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností na podklade zistených a zabezpečených podkladov. Vzhľadom na množstvo účastníkov konania, ako i s ohľadom na dĺžku a náročnosť samotného procesu zostavenia ROEP, dochádza mnohokrát zo strany správneho orgánu k pochybeniam, ktoré majú za následok nezákonnosť takto vydaných rozhodnutí.

Konanie o zostavení ROEP začína jeho oznámením, vyvesením na úradnej tabuli v obci, alebo v jej časti. Keďže v konaní sa predovšetkým zisťujú údaje o pozemkoch patriacim množstvu vlastníkov, začatie konania sa vždy oznamuje verejnou vyhláškou. Uvedené oznámenie však musí byť na úradnej tabuli vyvesené až do úplného schválenia registra.

Súčasťou oznámenia o začatí konania je uverejnenie určeného operátu, ktorý predstavuje najvhodnejší operát, v ktorom sú evidované a zobrazené pôvodné nehnuteľnosti, pozemky. Určený operát obsahuje písomnú časť a grafickú časť, ktorú tvorí prehľadná mapa vymedzeného územia. Takéto zobrazenie nehnuteľností vymedzeného územia, na ktoré sa konanie vzťahuje, musí byť vždy súčasťou oznámenia o začatí konania, vrátane uvedenie miesta, kde môže účastník konania do dokumentácie určeného operátu nahliadnuť.

V prípade ak správny orgán oznámenie nevyvesí pod dobu určenú zákonom, alebo ak toto neobsahuje podstatné náležitosti, ide o zásadné pochybenie správneho orgánu a osoba môže rozhodnutím o schválení ROEP- namietať porušenie povinností zákonom uloženej správnemu orgánu.

Rozhodujúcou činnosťou správneho orgánu pri zostavovaní ROEP je v súlade so zákonom a návodom zabezpečenie podkladov nevyhnutných pre dostatočné a riadne zistenie skutkového stavu.

Podklady potrebné pre zostavenie ROEP

sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, správcami pozemkov alebo inými oprávnenými osobami a pozemkovými spoločenstvami, ako i z listín účastníkmi konania a z výpovedí svedkov a iných dôkazov zabezpečených v priebehu konania. Podklady pre vydanie rozhodnutia o schválení ROEP zabezpečuje komisia. Zabezpečenie podkladov pre vydanie rozhodnutia a riadne zistenie skutkového stavu, ktorý má byť následne záväzný, je nevyhnutnou podmienkou zákonnosti schváleného registra. Ako vyplýva z podstaty konania o schválení ROEP, jeho hlavným účelom je vymedzenie zákonných podmienok nakladania s pozemkami pri dôslednom rešpektovaní vlastníckych práv účastníkov takéhoto konania. Práve za týmto účelom je správny orgán povinný zistiť a zaobstarať si všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Rozhodujúcou zákonnou požiadavkou ROEP je, aby údaje v ňom obsiahnuté boli v súlade so skutkovým stavom. Zaobstaranie podkladov pre vydanie rozhodnutia je technický náročný proces, ktorý nemožno opomenúť a vykonať iba mechanicky. Ak zákon správnemu orgánu a komisii ukladá povinnosť zistiť a zhromaždiť všetky dostupné informácie o pozemkoch, nesplnenie tejto povinnosti priamo zakladá nezákonnosť postupu a konania, ktorá má za následok, že i nezákonnosť samotného rozhodnutia.

Oboznámenie účastníkov konania

S povinnosťou správneho orgánu riadne a dostatočne zistiť skutkový stav priamo súvisí i jeho zákonná povinnosť oboznámiť účastníkov konania s podkladmi pre vydanie rozhodnutia. V konaní o zostavení ROEP, sa subsidiárne (podporne) aplikujú základné zásady správneho konania.

Konajúci správny orgán je v súlade s § 3 v nadväznosti na § 32 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení povinný postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a za tým účelom ich oboznámiť s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a dať im možnosť k týmto sa vyjadriť.

Oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia predpokladá, že účastníkovi konania bude daná možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi, listinami a dokumentmi, ktoré sa týkajú vyriešenia vlastníckych vzťahov k pozemkom, vrátane tých, ktoré priamo súvisia s podanými námietkami proti návrhu ROEP. Na podklade všetkých dostupných údajov a podkladov, ktoré má správny orgán k dispozícii tento zabezpečí písomný návrh ROEP, ktorý následne uverejní po dobu 30 dní na úradnej tabuli, respektíve v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení tento uverejní návrh na nahliadnutie na obvyklom mieste v obci alebo jej časti spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia zároveň doručí všetkým účastníkom konania, ktorí majú vlastnícky alebo iný vzťah k pozemkom, do vlastných rúk písomný návrh ROEP. Účastníci konania, ktorým bol návrh ROEP doručený do vlastných rúk môžu proti tomuto podať námietky v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ostatní účastníci konania a osoby, ktorým návrh do vlastných rúk doručený nebol môžu podať námietky v lehote 30 dní odo dňa jeho vyvesenia.

Právo podať námietky,

proti písomnému vyhotoveniu návrhu ROEP je dôležitým procesným právom účastníka konania a každej osoby, ktorej práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím správneho orgánu o schválení ROEP dotknuté. Účastník konania ale i iná osoba má právo podať námietky vždy, ak má oprávnené pochybnosti o správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Takto koncipovanému oprávneniu následne zodpovedá zákonná povinnosť správneho orgánu, ako i komisie podané námietky posúdiť a prerokovať.

Výsledkom posúdenia námietky podanej oprávnenou osobou je vydanie rozhodnutia, ktorým správny orgán námietke vyhovie, alebo naopak tejto nevyhovie, príp. vyhovie len v časti. Proti rozhodnutiu vydanom v správnom konaní, o vyhovení, resp. nevyhovení námietke je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doučenia.

Uvedené poučenie musí byť súčasťou rozhodnutia, inač je toto nezákonné. V prípade, ak nadriadený správny orgán odvolaniu nevyhovie, osoba, ktorá námietku podala, môže v lehote dvoch mesiacov podať na príslušný súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia. Zákon č. 180/1995 Z. z. v platnom znení a návod zveruje osobitnú pôsobnosť pri posúdení námietky komisii. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení: „Komisia posúdi námietky účastníka konania a na tento účel si vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi.“

Z vyššie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zákon ukladá komisii povinnosť námietky posúdiť priamo zo zákona. Posúdenie námietok predstavuje zákonný predpoklad, že komisia sa námietkami predloženými účastníkmi konania a inými osobami bude primerane zaoberať a tieto skúmať vo vzťahu k zisteným skutočnostiam. V praxi často dochádza k situácii, že komisia posúdi námietku účastníka konania iba v rozsahu, že tejto odporučí, prípadne neodporučí vyhovieť. Uvedené však nie je splnením zákonnej požiadavky „posúdenia námietky“ jej predloženej. Aj napriek skutočnosti, že zákon neupravuje povinnosť spísať o prejednaní námietky protokol, prípadne iný úradný záznam, z administratívneho spisu vzťahujúceho sa na konanie musí byť zrejmé, že komisia povinnosť splnila, námietkou sa skutočne zaoberala a jej stanovisko k nej následne postúpila správnemu orgánu. V danom prípade je nutné vychádzať z návodu, podľa ktorého „komisia prejednáva námietky účastníkov konania na svojom zasadnutí“. Uvedené korešponduje i s rokovacím poriadkom komisie, v zmysle ktorého musí byť z každého zasadnutia vyhotovená zápisnica, v ktorej je uvedený stručný a vecný priebeh rokovania, ako i návrhy a závery jednotlivých členov komisie. V prípade ak takéto posúdenie námietok účastníkov konania a iných osôb absentuje, možno v následnom odvolacom konaní (v konaní o podaní odvolania proti rozhodnutiu o námietkach), ako i v konaní pred súdom, namietať nezákonnosť postupu, kedy opomenutím námietky, prípadne absenciou jej preskúmania, došlo k zásahu do ústavou garantovaného práva podávateľa námietky, aby jeho vec bola spravodlivo a riadne prejednaná (uvedená zásada sa pritom vzťahuje na akékoľvek konanie). Vo vzťahu k posúdeniu odôvodnenosti podanej námietky v konaní o ROEP, je potom opätovne dôležité i procesné právo podávateľa námietky oboznámiť sa s jednotlivými listinami a dokumentmi, vrátane stanoviska komisie a zápisnice o prejednaní námietky.

Vyššie uvedené potvrdila i rozhodovacia činnosť súdov, a to napr. Rozsudok KS Prešov sp. zn. 4S/8/2014, kde súd vyslovil: „Je teda povinnosťou komisie, aby vykonala dokazovanie podľa už citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, aby bolo možné buď návrhu vyhovieť alebo nevyhovieť.“

Konanie o zostavení ROEP je konaním nielen časovo, ale i právne náročným, pričom v praxi mnohokrát dochádza k pochybeniam, či už na strane konajúceho správneho orgánu alebo na strane účastníkov konania.

Mgr. Lucia Boráková

K rubrike „Právo“ sme uverejnili:

•  Trestný poriadok (číslo 301/2005 Z. z. v z.n.p.), – Zákony IIB/2016

•  Občiansky zákonník (číslo 40/1964 Zb.), Obchodný zákonník (číslo 513/1991 Zb.), Zákon o správnom konaní - správny poriadok (číslo 71/1967 Zb.), – Zákony IIA/2016

•  Zákon o správe daní - daňový poriadok (číslo 563/2009 Z. z. v z.n.p.), – Zákony I/2016

•  Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov – Poradca 11/2016

•  Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok – Poradca 10/2016

•  Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb – Poradca 9/2016

•  Správny súdny poriadok s komentárom – Poradca 5/2016

•  Úprava daňového poriadku od 1. januára 2016 a od 1. mája 2016 – DUO 3-4/2016

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9⁰⁰ – 15⁰⁰ hod.

alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.