Cezhraničné zamestnávanie
V závere roku 2015 bol v Národnej rade SR schválený Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čo je cieľom tohto zákona? Aké povinnosti z neho vyplývajú?
Tento zákon vyšiel v Zbierke zákonov v decembri, pod číslom 351/2015. Zákon v celom rozsahu nadobúda účinnosť dňom 18. 6. 2016.
CIEĽOM ZÁKONA JE:
zabezpečiť presadzovanie smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, a to najmä:
- prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovania písomností a oznamovania rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a pri vynucovaní rozhodnutia členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie,
- ustanoviť administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu; tieto požiadavky prispejú aj k zabráneniu zneužívania vyslania na obchádzanie pracovného práva aplikovaného na území Slovenskej republiky a k ochrane práv zamestnancov, ktoré im patria pri vyslaní na územie Slovenskej republiky.
Zákon zároveň doplnil a pozmenil súvisiace právne predpisy, konkrétne:
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
- zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
- zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
Týmto zákonom sa zároveň do právneho poriadku SR transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).
ČO VYPLÝVA PRIAMO ZO ZÁKONA č. 351/2015 Z. z.?
1. Príslušným orgánom Slovenskej republiky pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu (t.j. štátu, ktorý je členom EHS) je Národný inšpektorát práce (ďalej NIP) a príslušné (krajské) inšpektoráty práce.
2. Príslušným orgánom iného členského štátu je ten orgán, ktorý je ustanovený obdobnou právnou normou vo vlastnom štáte.
3. Zákon ukladá povinnosť a oprávňuje NIP spolupracovať s príslušným orgánom iného členského štátu a tiež na kontrolu dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb (ďalej len „vyslanie“), na identifikáciu vyslania a na vymáhanie pokút.
4. Pravidlami vyslania sa rozumejú pracovné podmienky a podmienky zamestnávania – v zmysle § 5, ods. 2, 3 a 7 Zákonníka práce ide o nasledovné podmienky, ktoré je potrebné dodržať:
a) dĺžku pracovného času a odpočinok,
b) dĺžku dovolenky,
c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.
Uvedené podmienky majú byť najmenej rovnaké, aké patria zamestnancom v zmysle slovenských právnych predpisov. Zákon umožňuje stanoviť tieto podmienky lepšie ako podľa našich právnych predpisov, napr. podľa predpisov platných v štáte, z ktorého sú zamestnanci vyslaní. Ods. 7 (pred platnosťou tohto zákona to bol ods. 5, § 5 ZP), potom uvádza výnimky z uvedených povinností a vylúčenie tejto výnimky vo vymenovaných prípadoch.
- administratívne povinnosti (povinnosti podľa článku I § 4 zákona), ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby inšpektoráty práce mohli účinne vykonávať dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
- povinnosť podľa ustanovenia § 5 ods. 10 Zákonníka práce (nový odsek v ZP).
IDENTIFIKÁCIA VYSLANIA - Na identifikáciu vyslania (t.j. posúdenie, či skutočne ide o vyslanie zamestnancov za účelom vykonania služby) pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania sa vykoná celkové posúdenie predpokladov, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone (§ 3, ods. 2 a 3. Zákona o cezhraničnej spolupráci).
Splnenie, resp. nesplnenie týchto predpokladov bude posudzovať príslušný inšpektorát práce. Predpoklady (resp. kritériá) vyslania predstavujú návod, na základe akých skutočností má inšpektorát práce vyhodnotiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok vyslania.
Ide o orientačné kritéria pre celkové posúdenie situácie vždy v konkrétnom prípade (so zohľadnením osobitostí situácie). Ak niektoré kritérium nie je identifikované, resp. nevypovedá pozitívne v prospech vyslania, neznamená to, že nemusí ísť o vyslanie.
ADMINISTRATÍVNE POVINNOSTI HOSŤUJÚCEHO ZAMESTNÁVATEĽA. Týmto zákonom sa rozširujú administratívne povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa (zamestnávateľ, ktorý má sídlo v inom členskom štáte a vysiela zamestnanca do SR) v prípade vyslania zamestnancov na výkon práce na územie Slovenska. Doteraz povinnosti upravoval len Zákonník práce v § 5 ods. 2 až 5 vo väzbe na pracovné podmienky zamestnanca, ktoré sa musia uplatniť pri jeho vyslaní na územie Slovenskej republiky. Povinnosti vyplývajúce z nového zákona sú nasledovné:
- oznamovacia povinnosť vo väzbe na vyslanie zamestnanca – najneskoršie v deň vyslania, v písomnej alebo elektronickej podobe je zamestnávateľ povinný poslať NIP: jeho identifikačné údaje a identifikačné údaje zamestnávateľa, informácie o vyslaní, ako je druh práce, miesto výkonu práce, čas vyslania, počet vyslaných zamestnancov, názov poskytovanej služby.
Dôležitou povinnosťou v tejto súvislosti je oznámiť meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky („kontaktná osoba“).
- povinnosť v mieste výkonu práce uchovávať na nahliadnutie pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah vedenie evidencie pracovného času a možnosť nahliadnutia do nej a možnosť nahliadnutia do dokladu o zúčtovanej (vyplatenej) mzde
- povinnosť doručenia dokumentov na vyzvanie príslušného orgánu Slovenskej republiky aj po skončení vyslania zamestnanca, t.j. ak aj vyslanie skončilo riadne alebo kvôli kontrole predčasne, kontrolný orgán má právo na dokumenty na vykonanie kontroly, ktoré potrebuje na vykonanie kontroly pre čas počas vyslania,
- zabezpečenie prekladu dokumentov do slovenského jazyka, na žiadosť inšpektorátu práce (vo väzbe na § 3 zákon 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky - používanie štátneho jazyka v úradnom styku a vo väzbe na vykonávanie práce na území Slovenskej republike) sa ustanovuje povinnosť na žiadosť a ak to bude potrebné, t. j. ak kontrolný orgán nevie posúdiť zmluvy aj v inom jazyku, preloženie vyššie uvedených dokumentov do úradného jazyka. Kontrolný orgán nemusí požadovať preloženie všetkých dokumentov do úradného jazyka.
ADMINISTRATÍVNE POVINNOSTI DOMÁCEHO ZAMESTNÁVATEĽA. Domáci zamestnávateľ je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie.
Domáci zamestnávateľ je povinný Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti poskytnúť informácie na účely § 5 ods. 1 písm. a) tohto zákona.
Domáci zamestnávateľ je povinný poskytnúť informácie Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, aby ten mohol vybaviť žiadosť príslušného orgánu iného členského štátu o poskytnutie informácie. Na to, aby inšpektorát práce získal potrebnú informáciu pre príslušný orgán iného členského štátu, nemusí teda vykonať inšpekciu práce. Informáciu získa tak, že si ju jednoducho vyžiada od domáceho zamestnávateľa, ktorý je povinný ju poskytnúť podľa citovaného ustanovenia.
SPOLUPRÁCA PRI POKUTÁCH A ICH VYMÁHANÍ
Hosťujúci zamestnávateľ
Rozhodnutie o uložení pokuty a s ním súvisiace písomnosti doručuje inšpektorát práce hosťujúcemu zamestnávateľovi prostredníctvom kontaktnej osoby.
Zákon upravuje postup NIP v prípade, ak kontaktnej osobe nie je možné rozhodnutie doručiť, resp. ak kontaktná osoba nebola oznámená. V takej situácii dochádza k spolupráci s príslušným orgánom iného štátu. V prvom rade pôjde o doručenie rozhodnutia o pokute. Ak sa do 6 mesiacov nepodarí NIP vymôcť pokutu, zastaví vymáhanie (aj prípadný návrh na exekúciu) a požiada o vymáhanie pokuty príslušný orgán iného štátu. Ak je táto žiadosť prijatá, rozhodnutím o prijatí proces pre NIP končí a zaniká aj pohľadávka Slovenskej republiky.
Domáci zamestnávateľ
Spolupráca pri doručovaní rozhodnutí o pokute a vymáhaní pokuty platí aj v opačnom prípade. To znamená, ak príslušný orgán iného členského štátu požiada o spoluprácu, je náš NIP povinný tieto procesy realizovať. Týka sa to predovšetkým doručovania písomnosti.
NIP je oprávnený žiadosť príslušného orgánu iného štátu odmietnuť, ak neboli splnené formálne náležitosti žiadosti, resp. ak zjavne nezodpovedá príslušnému rozhodnutiu. Právoplatné rozhodnutie orgánu iného štátu náš IP neskúma, má však právo predložiť opravný prostriedok.
Ak NIP rozhodne o prijatí žiadosti príslušného orgánu iného členského štátu o vymáhaní pokuty, vzniká pohľadávka Slovenskej republiky a rozbehne sa proces vymáhania pokuty podľa slovenských právnych predpisov.
ZÁKONNÍK PRÁCE BOL TÝMTO ZÁKONOM UPRAVENÝ TAK, aby rozšíril práva a povinnosti pri zamestnávaní vyslaných zamestnancov na území SR, resp. pri vysielaní na výkon práce do iných členských štátov. Ide o zvýšenie pracovnoprávnej ochrany vysielaných zamestnancov a tiež ospresnenie niektorých doterajších pojmov.
Úpravy sa týkajú výlučne § 5 Zákonníka práce.
• § 5 Zákonníka práce má po novom 13 odsekov (namiesto doterajších 6)
• V úvode sa spresňuje, že ustanovenia tohto paragrafu sa týkajú zamestnávateľa usadeného v inom členskom štáte (t. j. so sídlom, s miestom podnikania), ktorý poskytuje službu cezhranične. Vysielanie sa týka cezhraničného (nadnárodného) poskytovania služieb.
• Upresňuje sa že pri medzinárodnom vyslaní môže ísť o tri situácie, ktoré sú potom osobitne posudzované:
a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,
b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah (ovládaná, ovládajúca osoba – ide o pojem vyjadrujúci tzv. skupinové vlastníctvo podnikateľských subjektov a vzťahy medzi nimi),
c) dočasné (cezhraničné) pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi (§ 58 ZP), ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
Toto spresnenie situácii má za cieľ lepšie pochopiť pojmy používané v našom Zákonníku práce pri medzinárodnom posudzovaní cezhraničného vyslania zo všetkých zainteresovaných strán.
SÚ DEFINOVANÉ POJMY DVA TYPY VYSIELAJÚCEHO ZAMESTNÁVATEĽA:
a) hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky,
b) domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie“.
Zákonom o vysielaní sa ukladajú povinnosti vysielajúcim zamestnávateľom, ktoré sú osobitne spojené s vyslaním, z tohto dôvodu boli zadefinované tieto pojmy do Zákonníka práce.
SÚ DEFINOVANÉ DVA TYPY VYSLANÉHO ZAMESTNANCA:
a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie,
b) domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte Európskej únie pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v Slovenskej republike.
Právo hosťujúceho zamestnanca na pracovnoprávnu ochranu na Slovensku
Hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
Právo hosťujúceho zamestnanca na doplatenie mzdy od dodávateľa služby
Je novo zakotvená povinnosť osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky zaplatiť splatnú minimálnu mzdu alebo jej časť na základe žiadosti vyslaného zamestnanca namiesto vysielajúceho (hosťujúceho) zamestnávateľa, ktorý si túto povinnosť nesplnil. Ustanovenie upravuje mechanizmus (§5, ods. 9 ZP platného po 18. 6. 2016), akým sa má táto povinnosť dodávateľa služby realizovať. Táto povinnosť sa vzťahuje na osoby, ktoré boli vyslané v zmysle bodu 3, bod 1. a 2. [resp. podľa ustanovení § 5,ods. 4 písm. a) alebo písm. b) ZP platného po 18. 6. 2016 ]. Pri vyslaní podľa bodu 3, písm. c) (§5, odsek 4 písm. c ZP) sa postupuje podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 4.
V tejto súvislosti je upravená aj povinnosť hosťujúceho zamestnávateľa poskytnúť dodávateľovi služby podklady o vyplatení mzdy.
Platnosť právnej úpravy konkrétneho štátu pri stanovení pracovných podmienok
Je ustanovené, že pracovné podmienky a podmienky zamestnávania tzv. domáceho zamestnanca vyslaného na územie iného členského štátu sa spravujú právom tohto štátu. Zároveň sa ustanovuje informačná povinnosť zamestnávateľa v Slovenskej republike, aby pred vyslaním zamestnanca do iného členského štátu zamestnancovi poskytol informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ktoré sa na neho budú vzťahovať (t.j. tie, ktoré sú odlišné vo väzbe na vyslanie).
V súvislosti s ustanoveniami § 2 Zákona o cezhraničnom vysielaní, tieto podmienky nemôžu byť horšie ako podľa slovenských platných predpisov. Môžu teda byť menené v kontexte zásady výhodnosti pre zamestnanca.
Povinnosť písomnej dohody domáceho zamestnávateľa s domácim zamestnancom
Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie na základe písomnej dohody. Dohoda musí obsahovať najmä
a) deň začatia a skončenia vyslania,
b) druh práce počas vyslania,
c) miesto výkonu práce počas vyslania,
d) mzdové podmienky počas vyslania.
Ide o tzv. povinné súčasti dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom pri vyslaní na výkon služby do zahraničia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení podľa § 58 ods. 5.
ČO VYPLÝVA ZO ZMENY ZÁKONA O NELEGÁLNOM ZAMESTNÁVANÍ – Zákaz prijímať práce alebo služby od dodávateľov, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide
a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo
b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.
Povinnosť poskytnúť osobné údaje zamestnávaných fyzických osôb
Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.
Kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu (v zmysle bodu 1) pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
ZO ZMENY ZÁKONA O INŠPEKCII PRÁCE vyplýva povinnosť NIP zverejňovať informácie k zahraničnému vysielaniu zamestnancov. NIP zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o pracovných podmienkach podľa § 5 ods. 2 až 10, Zákonníka práce a informácie o povinnostiach zamestnávateľa podľa § 5 ods. 10, Zákonníka práce.
Ing. Ignác Višňovec
