Cestovné výdavky

V súvislosti s používaním automobilu v podnikaní vzniká celý rad výdavkov. Medzi daňové výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s využívaním vlastného automobilu v podnikaní, je možné zaradiť výdavky na pohonné látky, sadzbu základnej náhrady a daň z motorového vozidla. Za vlastný automobil podnikateľa sa považuje aj automobil v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to aj v prípade, že v dokladoch vozidla je zapísaný ako držiteľ druhý manžel.

VÝDAVKY NA POHONNÉ LÁTKY sa zahŕňajú do daňových výdavkov dvoma spôsobmi, a to:

a)  Priamo podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov

Podľa tohto odseku postupujú daňovníci, ktorí používajú v podnikaní vlastný nákladný automobil, ktorý nemajú zaradený v obchodnom majetku, prenajatý alebo vypožičaný automobil alebo automobil zaradený v obchodnom majetku. Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov výber jedného z troch spôsobov, pričom daňovník má sám možnosť rozhodnúť sa pre niektorý z nich:

1. Daňovník uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu

-    prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %.

Ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu. Ak daňovník postupuje pri vykazovaní spotreby pohonných látok na základe spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, ktorým je § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takýmto spôsobom preukazovaná spotreba pohonných látok sa však o 20 % už nezvyšuje.

-    pri nákladných automobiloch alebo pracovných mechanizmoch, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok. Takýmto spôsobom preukazovaná spotreba pohonných látok sa však o 20 % už nezvyšuje.

2. Daňovník preukazuje spotrebu PHL na základe dokladov o ich nákupe a systému satelitného sledovania prevádzky vozidiel. Pri existencii takéhoto zariadenia všetky výdavky na spotrebované pohonné látky pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumentovanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Daňovník nie je povinný prepočítavať spotrebu na základe údajov uvedených v technickom preukaze, resp. v doklade – certifikáte vydanom štátnou skúšobňou – alebo údajov výrobcu.

3. Daňovník uplatňuje paušálne výdavky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Táto možnosť spočíva v zavedení preukazovania spotreby PHL paušálom. Daňovník je povinný vychádzať z počtu najazdených kilometrov, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL ide o podstatné zjednodušenie preukazovania týchto výdavkov na účely zákona o dani z príjmov smerované hlavne na fyzické osoby – podnikateľov, a menšie obchodné spoločnosti. Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebu PHL nie je potrebné viesť knihu jázd, a tým ani vykonávať prepočet spotreby PHL podľa údajov uvádzaných v technickom preukaze. Daňovník však musí mať doklady o nákupe PHL.

Príklad 1

Daňovník využíva motorové vozidlo v pomere 60 % na podnikanie a 40 % na súkromné účely.

V tomto prípade aj výdavky na spotrebované PHL vo forme paušálnych výdavkov si môže uplatniť do daňových výdavkov len vo výške 60 % z celkového preukázateľného nákupu PHL, pričom naďalej platí, že daňovník nemusí viesť evidenciu jázd. Ak by tento daňovník využíval vozidlo na podnikanie 90 % a 10 % na súkromné účely, potom si môže uplatniť len 80 % z preukázaného nákupu PHL.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL v daňových výdavkoch môže daňovník uplatniť aj na nákladný automobil, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku, pričom nie je potrebná evidencia o prevádzke nákladného motorového vozidla. Vychádza sa z počtu najazdených kilometrov za príslušný rok, ktoré sa zistia zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Z  pohľadu jednoduchého účtovníctva  u fyzickej osoby  sa nákup PHL zaúčtuje v čase účtovania nákupu PHL:

-    vo výške 100 % preukázaného nákupu PHL a v peňažnom denníku a cez uzávierkové účtovné operácie vo výške 20 % nákupu PHL ako zníženie výdavkov v členení, ako boli výdavky na nákup PHL zaúčtované, alebo

-    ako výdavky ovplyvňujúce základ dane (80 % z preukázaného nákupu PHL) a výdavky neovplyvňujúce základ dane (20 % z preukázaného nákupu PHL).

Daňovník, si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL, t. j. vyberie si jeden z možných spôsobov ustanovených v zákone o dani z príjmov, ktorý bude preňho najvhodnejší. Uplatňovanie výdavkov na PHL do daňových výdavkov je založené na prepočte spotreby PHL za každý automobil osobitne na základe spotreby vyplývajúcej z dokladov vozidla.

b)  Sprostredkovane vo forme náhrady cestovných výdavkov za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Podľa tohto ustanovenia postupujú podnikatelia, s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2  zákona o dani z príjmov, ktorý využívajú v podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto v ktorom činnosť pravidelne vykonávajú. Oprávnená osoba má nárok na uplatnenie výdavkov na pohonné látky do daňových výdavkov za spotrebované pohonné látky:

1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok v čase ich nákupu prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v osvedčení o evidencii alebo technickom preukaze cestného motorového vozidla. Pri výpočte sa primerane postupuje podľa § 7 zákona o cestovných náhradách.

Náhrada za spotrebované pohonné látky sa určí podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla takto:

a)  ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,

b)  ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,

c)  ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,

d)  ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej normy (nariadenie vlády SR č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel) bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto predpisu. Pri jazde v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa nariadenia vlády SR č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

Ak technický preukaz cestného motorového vozidla údaje o spotrebe PHL neobsahuje, na výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky alebo spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia, alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu.

2. vo forme paušálnej náhrady za spotrebované pohonné látky. Fyzická osoba, podnikateľ, s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2  zákona o dani z príjmov si môže uplatniť, pri používaní vlastného osobného motorového vozidla, nezahrnutého do obchodného majetku výdavky na pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Podnikatelia pri tomto spôsobe už nemusia viesť knihu jázd, musia však viesť evidenciu o stave tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Príklad 2

Podnikateľ používa na pracovné cesty osobný automobil dovezený zo zahraničia. V technickom preukaze nemá uvedenú žiadnu spotrebu pohonných látok. Na pohon spotrebováva naftu. Objem motora je 1 998 cm³. Automobil nemá zaradený do obchodného majetku.

Ako si má uplatňovať náhradu za spotrebované pohonné látky, keď nemá uvedenú spotrebu?

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ak pracovnú cestu vykonáva živnostník vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, do daňových výdavkov si môže uplatniť výdavky vo výške náhrady výdavkov za spotrebované PHL. Náhrada za spotrebované PHL sa počíta podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Náhrada za spotrebované PHL patrí podľa cien pohonných látok platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla.

Vzhľadom na to, že v dokladoch vozidla nie je uvedená spotreba, nevie ju podnikateľ pre daňové účely preukázať, z čoho vyplýva, že spotreba PHL je nepreukazná a správca dane ju pri kontrole nemusí uznať. Za preukazný doklad možno považovať napr. osvedčenie o spotrebe PHL vydané organizáciou, ktorá má poverenie na vykonávanie tejto činnosti od Ministerstva dopravy, alebo od Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Ak technický preukaz cestného motorového vozidla údaje o spotrebe PHL neobsahuje, na výpočet je možné podporne použiť aj doklad o spotrebe podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky.

POVINNOSŤ PLATENIA DANE Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL upravuje zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z.n.p. Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie L, M, N a O1, ktoré je evidované v Slovenskej republike na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. Nie je rozhodujúce, či je používané vozidlo zaradené v obchodnom majetku podnikateľa alebo ide o motorové vozidlo nezaradené v obchodnom majetku.

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je spravidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla. Ide o držiteľa motorového vozidla, ktorý má automobil zaradený v obchodnom majetku a taktiež držiteľa motorového vozidla, ktorý nemá automobil zaradený v obchodnom majetku.

V osobitných prípadoch môže byť daňovníkom aj iná osoba, a to osoba ktorá

a)  používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla,

b)  používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie; ide o podnikateľa, ktorý využíva prenajaté alebo zapožičané motorové vozidlo od fyzickej alebo právnickej osoby – nepodnikateľa.

Ak zamestnávateľ vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla na pracovnej ceste, ktoré sa nepoužíva na podnikanie je daňovníkom dane z motorového vozidla zamestnávateľ.

Príklad 3

Podnikateľ nedopatrením nezaplatil za rok 2022 daň z motorového vozidla za osobný automobil, ktorý nemal zaradený v obchodnom majetku, ale ho využíval na podnikanie.

Mohol si dať do daňových výdavkov výdavky na používanie súkromného automobilu, ak nebola zaplatená daň?

Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Zákon o dani z príjmov nestanovuje pri uznaní výdavkov na spotrebované pohonné látky na pracovné cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) podmienku zaplatenia dane z motorového vozidla. Rozhodujúce pre uznanie vyššie uvedených nákladov do daňových výdavkov je, či automobil bol skutočne využívaný na dosahovanie zdaniteľných príjmov a náklady sú zaúčtované v súlade s účtovnými predpismi a so zákonom o dani z príjmov. V prípade, že príslušné ustanovenia zákona boli dodržané, správca dane nemá zákonný dôvod vylúčiť náklady na používanie automobilu z daňových výdavkov.

K takémuto postupu zaväzuje správcu dane aj ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutkový obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vyberanie dane.

V prípade, že podnikateľ má zahrnuté výdavky na automobil v daňových výdavkoch, odporúčame mu podať dodatočné daňové priznanie k dani z motorového vozidla a zaplatiť daň. V prípade, že by tak neurobil, správca dane ju bude od neho vymáhať a súčasne uplatní sankcie za oneskorené zaplatenia dane. V prípade zaplatenia dane a nečakania na výmer správcu dane bude sankcia za omeškanie zaplatenia dane nižšia.

Príklad 4

Manžel ako súkromná osoba vlastní motorové vozidlo, ktoré nadobudol v Nemecku, keďže je tam prihlásený k prechodnému pobytu. Motorové vozidlo je prihlásené v Nemecku a má nemecké evidenčné číslo.

Môže toto motorové vozidlo využívať jeho manželka – keďže je to spoločné vlastníctvo manželov –ako podnikateľka? Aké podmienky musia byť splnené, aby bolo možné uplatňovať vo firme manželky náhrady za používanie vozidla (napr. musí byť zaplatená daň z motorových vozidiel alebo musí byť vyhotovená zmluva o používaní)?

Manželka používa motorové vozidlo svojho manžela (majú bezpodielové spoluvlastníctvo) v podnikaní. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka – podnikateľa, vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške ustanovenej v zákone o cestovných náhradách pre zamestnanca.

Ak daňovník na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, môže si uplatniť do daňových výdavkov náhradu výdavkov za spotrebované pohonné hmoty vypočítanú podľa § 7 zákona o cestovných náhradách a sumu základnej náhrady za každý km jazdy podľa § 7 zákona o cestovných náhradách.

Zákon o dani z príjmov nelimituje uplatňovanie výdavkov na používanie automobilu podnikateľom pri pracovných cestách registráciou motorového vozidla v určitom štáte. Podnikateľka nie je povinná zaplatiť za automobil používaný v podnikaní daň z motorového vozidla v zmysle § 2 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel, pretože automobil nie je evidovaný v Slovenskej republike.

VÝDAVKY NA OPRAVY A UDRŽIAVANIE AUTOMOBILU si môže uplatniť do daňových výdavkov daňovník, ktorý má automobil zaradený v obchodnom majetku, alebo daňovník, ktorý má automobil zapožičaný alebo prenajatý na účely jeho využívania v podnikaní alebo v súvislosti s podnikaním a povinnosť opráv a údržby automobilu mu vyplýva zo zmluvy. Daňovník má v prípade splnenia uvedených podmienok nárok uplatniť v daňových výdavkoch všetky výdavky na opravu a udržiavanie automobilu. Rôzne režijné výdavky, napr. kvapaliny do automobilu, rohože, lapače nečistôt, umytie automobilu, sa považujú za prevádzkové výdavky, ktoré sa účtujú priamo do spotreby.

Ak daňovník nemá zaradený osobný automobil v obchodnom majetku a uplatňuje si sadzbu základnej náhrady, do daňových výdavkov si nemôže uplatňovať výdavky na opravy a údržbu automobilu. V sadzbe základnej náhrady sú zahrnuté všetky výdavky súvisiace s opravami automobilu a jeho údržbou.

Príklad 5

Podnikateľ používa v podnikaní prenajatý osobný automobil.

Ktoré výdavky si môže na základe zmluvy o prenájme motorového vozidla zahrnúť do výdavkov: povinné zmluvné poistenie, náklady na prevádzku vozidla, výmena pneumatík, motorového oleja?

Za daňovo uznateľné výdavky je možné považovať u prenajatého osobného motorového vozidla výdavky na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Za daňové výdavky možno uznať výdavky na bežnú prevádzku a údržbu automobilu, napr. výmena kvapaliny do stieračov, umytie automobilu.

Podľa § 633 Obchodného zákonníka je nájomca povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Zahŕňanie výdavkov je závislé od stanovenia zmluvných podmienok a dĺžky trvania nájomnej zmluvy. Náklady, ako je výmena pneumatík a výmena oleja, by bolo ťažké uznať za daňový výdavok u nájomcu v prípade krátkodobého prenájmu, napr. týždenného alebo mesačného prenájmu dopravného prostriedku. Tieto výdavky by mal hradiť prenajímateľ.

Povinné zmluvné poistenie je povinný uzatvoriť držiteľ motorového vozidla. Ak požaduje prenajímateľ motorového vozidla úhradu povinného zmluvného poistenia, túto by mal zahrnúť do sumy nájomného a nie ju požadovať samostatne.

Príklad 6

Podnikateľ má prenajaté motorové vozidlo od iného podnikateľského subjektu. Ako má postupovať pri účtovaní výdavkov na opravy? Na základe prehliadky automobilu mu servisný pracovník odporučil opravu bŕzd. Oprava bude stáť viac ako 1 000 eur.

Je tento výdavok výdavkom nájomcu alebo výdavkom vlastníka automobilu?

Pre správne zatriedenie tohto výdavku je potrebné poznať znenie nájomnej zmluvy. Ak je v zmluve dohodnuté, že údržbu a opravy vykonáva nájomca na svoje náklady, je výdavok na opravu bŕzd daňovým výdavkom nájomcu. V prípade, že takéto ustanovenie nájomná zmluva neobsahuje, musí náklady na opravu brzdového systému znášať prenajímateľ.

INÉ VÝDAVKY NA POUŽÍVANIE AUTOMOBILU, ide o ďalšie výdavky, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s používaním automobilu v podnikaní, napr. parkovanie v priebehu pracovnej cesty, jednorazové platby v tuzemsku a zahraničí vynaložené v priebehu pracovnej cesty, napr. diaľničné poplatky a pod.

Príklad 7

Pri osobnom automobile nezaradenom do obchodného majetku patrí do nákladov diaľničná známka (pri použití diaľnice na pracovnú cestu, resp. na činnosť vykonávanú v inom mieste, ako je miesto v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva).

Je to uznaný daňový náklad alebo je to zahrnuté v základnej náhrade?

Pri osobnom automobile nezaradenom v obchodnom majetku, ktorý je používaný na podnikanie, si môže daňovník účtovať do daňových výdavkov výdavky na spotrebované PHL a základnú náhradu za každý km jazdy. V základnej náhrade sú zohľadnené všetky prevádzkové náklady na automobil ako náklady na amortizáciu (odpisy), opravy a údržbu, poistenie a podobne. V základnej náhrade nie je zohľadnená daň z motorového vozidla, ktorá je daňovým výdavkom podnikateľa, pretože tento výdavok nesúvisí s prevádzkou motorového vozidla, ale s jeho používaním na podnikanie.

Za daňový výdavok je možné považovať aj výdavok spĺňajúci podmienky § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, to je v prípade, že ide o výdavok súvisiaci s dosahovaním príjmu daňovníka, avšak tento výdavok nie je výdavkom na prevádzku automobilu. Za takýto výdavok je možné považovať výdavok na parkovanie počas pracovnej cesty a taktiež jednorazovú diaľničnú známku na čas trvania pracovnej cesty. Ročnú diaľničnú známku nemožno považovať v plnom rozsahu za daňový výdavok, pretože podnikateľ využíva automobil aj na osobnú potrebu.

Ing. Anton Kolembus

§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.

Základné zásady správy daní

(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z.
cit. na strane 88

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

l)  výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky

1. podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa

1a. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, 

1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje…