7.  CESTOVNÉ NÁHRADY

Poskytovanie cestovných náhrad je viazané na existenciu právneho vzťahu, na základe ktorého môžu vzniknúť aj požiadavky charakteru cestovných náhrad. Ďalšou podmienkou vzniku nároku na cestovné náhrady je vykonanie pracovnej cesty. Na pracovnú cestu je zamestnanec vyslaný svojím zamestnávateľom na plnenie jeho úloh mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca, a to na nevyhnutne potrebné obdobie. Na pracovnej ceste koná zamestnanec prácu tak, ako mu to bolo nariadené vedúcim zamestnancom, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu vznikajú určité náklady v súvislosti s plnením pracovných úloh uložených zamestnávateľom. Od zamestnanca nemožno požadovať, aby tieto náklady hradil zo svojich prostriedkov, pretože ide o náklad zamestnávateľa, ktorý mu vznikol v súvislosti s plnením jeho poslania na inom mieste ako je obvyklé miesto výkonu práce zamestnanca. Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa zamestnancovi hradia len zvýšené výdavky, ktoré mu vznikajú pri pracovných cestách. Je to rozdiel medzi priemernými výdavkami, ktoré vzniknú zamestnancovi doma, prípadne na jeho pravidelnom pracovisku a výdavkami, ktoré mu vzniknú pri pracovnej ceste.

7.1  Zamestnanec na účely cestovných náhrad

Poskytovanie cestovných náhrad sa vzťahuje na zamestnancov, ktorými sú nielen zamestnanci v pracovnom pomere, ale ich vymedzenie a teda aj poskytovanie cestovných náhrad pre túto skupinu subjektov je koncipované omnoho širšie. Rovnako zamestnávateľom nie je len podnikateľský subjekt, zamestnávajúci zamestnancov v pracovnom pomere, ktorý vznikol v medziach Zákonníka práce, ale zamestnávateľom sú aj ostatné subjekty, pre ktoré sú pracovné cesty za určitým účelom vykonávané.

Osobami, ktorým sa poskytujú náhrady pri pracovných cestách sú:

-   zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

-   členovia družstiev, ak podľa stanov družstva podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

-   fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté,

-   osoby, o ktorých to ustanovuje zákon o cestovných náhradách alebo osobitný predpis,

-   osoby, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu,

-   osoby, ktoré plnia pre právnickú alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k tejto právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Zamestnancami v obdobnom pracovnom vzťahu sú tie osoby, ktorých závislé postavenie od zamestnávateľa vzniklo na základe iného vzťahu ako pracovného. Obdobným pracovným vzťahom je napr. služobný, členský alebo štátnozamestnanecký vzťah. Zákon o štátnej službe určuje pre štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere k služobnému úradu, určité osobitosti vo vzťahu k poskytovaniu náhrad.

Členovia družstiev môžu použiť ustanovenia o poskytovaní cestovných náhrad len v tom prípade, ak ich členstvo je podľa stanov družstva spojené s pracovným vzťahom k družstvu ako k ich zamestnávateľovi. V prípade členov družstiev je preto potrebné rozlišovať, či ide o členov, ktorí majú postavenie zamestnancov, alebo ide o členov, ktorí sú v postavení vlastníkov alebo spoločníkov družstiev.

Fyzické osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môžu vykonávať pracovné cesty a tým i vyúčtovávať výdavky s nimi spojené len v prípade, ak poskytovanie cestovných náhrad je dohodnuté medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom v konkrétnej dohode. Ak dohoda neobsahuje osobitné ustanovenie o poskytovaní cestovných náhrad, fyzická osoba nemá nárok na cestovné náhrady a ani zamestnávateľ si nemôže takto vyúčtované cestovné náhrady zahrnúť do svojich daňových výdavkov.

Osobami vymedzenými priamo v zákone o cestovných náhradách, ktorým tieto náhrady možno poskytovať, sú osoby, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi. Ide o

•    osoby vyslané zahraničným zamestnávateľom do Slovenskej republiky na základe dohody o vzájomnej výmene zamestnancov,

•    manžel alebo manželka zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v zahraničí a jeho deti.

Cestovné náhrady vo výške a za podmienok určených zákonom o cestovných náhradách sa poskytujú aj osobám, o ktorých to ustanovuje iný osobitný predpis, v ktorom je upravené postavenie, práva, povinnosti, nároky a iné podmienky určitého okruhu osôb. Pokiaľ sa tomuto okruhu osôb poskytujú v súvislosti s výkonom funkcie alebo určitej činnosti aj cestovné náhrady, musí to konkrétny iný osobitný predpis obsahovať. Na základe iných všeobecne záväzných právnych predpisov majú nárok na cestovné náhrady aj znalci, tlmočníci, advokáti, komerční právnici, notári, daňoví poradcovia, súdni exekútori, prísediaci na súde, členovia rôznych samosprávnych orgánov, starostovia, primátori, účastníci rekvalifikácie a pod. Na cestovné náhrady, ktoré vznikli v súvislosti s plnením úloh na pracovnej ceste, vzniká nárok aj poslancovi obecného zastupiteľstva a poslancovi vyššieho územného celku. Preto má aj poslanec nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s tuzemskou alebo zahraničnou pracovnou cestou.

Cestovné náhrady možno poskytovať aj osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Ide o osoby, ktoré sú členmi štatutárnych orgánov a iných orgánov právnických osôb, členmi rôznych odborných komisií, poradných a koordinačných komisií ústredných orgánov, rovnako aj členovia predstavenstva a dozornej rady akciových spoločností. Do tejto skupiny osôb zaraďujeme aj funkcionárov pôsobiacich v orgánoch združení, založených na základe zákona o združovaní občanov, rovnako ako aj združení politických strán a hnutí, ktorí nie sú k týmto subjektom v pracovnoprávnom vzťahu. Cestovné náhrady sa môžu poskytovať aj osobám, ktoré plnia pre právnickú alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu k nej. Ide o osoby, ktoré poskytujú určité služby právnickej alebo fyzickej osobe – napríklad aj bez finančnej náhrady. Sú napr. osoby podieľajúce sa na realizácii projektov, na ktoré poskytuje prostriedky Európska únia alebo iné zahraničné inštitúcie na základe medzinárodných zmlúv, z ktorých vyplývajú pre ústredné orgány rôzne úlohy, zabezpečované aj zamestnancami iných zamestnávateľov. Týmto osobám patria cestovné náhrady len v tom prípade, ak sa s ich poskytovateľom, t. j. s právnickou alebo fyzickou osobou, na ich poskytovaní dohodli, pre preukázateľnosť najlepšie v písomnej forme formou zmluvy alebo dohody. Nárokované cestovné náhrady sú potom povinným plnením pre uvedené osoby.

     Príklad

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným má s touto spoločnosťou uzatvorený aj pracovný pomer. Je držiteľom osobného motorového vozidla, ktoré používa na vybavovanie záležitostí súvisiacich s chodom spoločnosti.

Vzhľadom na to, že so spoločnosťou uzatvoril pracovný vzťah, je v plnom rozsahu považovaný za zamestnanca a vzťahujú sa na neho všetky nároky, ktoré sa poskytujú zamestnancom vykonávajúcim pracovné cesty.

V prípade, že konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer, náhrada cestovných výdavkov súvisiacich s výkonom činnosti pre spoločnosť mu bude patriť tiež, pretože konateľ je menovaný ako štatutárny orgán tejto právnickej osoby.

     Príklad

Zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu zamestnanca, ktorý má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce.

Dohoda je uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, ale nie je v nej dohodnuté poskytovanie cestovných náhrad. Zamestnanec preto nemá nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s touto pracovnou cestou.

     Príklad

Spoločník s. r. o. vykonal cestu autobusom z miesta bydliska do miesta konania valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným.

Spoločníkovi nepatrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za použitie autobusu, pretože sa síce zúčastňuje rokovania orgánu právnickej osoby, ale do tohto orgánu nebol ani vymenovaný a ani zvolený, ale jeho postavenie je postavením vlastníka spoločnosti.

     Príklad

Spoločnosť sporadicky využíva odbornú prácu špecialistu na zmenkové právo.

Výdavky súvisiace s výkonom práce tohto špecialistu, ktoré majú charakter cestovných výdavkov, spoločnosť môže špecialistovi uhrádzať len v prípade, že s ním uzatvorí písomnú zmluvu alebo dohodu, v ktorej dohodne konkrétne podmienky výkonu jeho práce a súčasne v nej dohodne aj poskytovanie cestovných náhrad, súvisiacich s jeho činnosťou pre akciovú spoločnosť. Špecialistovi potom môžu byť vzniknuté výdavky pri cestách uhrádzané spoločnosťou ako zamestnávateľom a špecialista bude mať na tieto účely postavenie zamestnanca.

7.2  Pracovná cesta zamestnanca

Vznik nároku na cestovné náhrady je priamo spojené s vykonaním pracovnej cesty. Zamestnávateľ môže podľa § 57 Zákonníka práce zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. Súhlas zamestnanca sa nevyžaduje, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

Pracovnou cestou je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta je teda definovaná z časového a vecného hľadiska:

-   z časového hľadiska je pracovná cesta ohraničená dobou od nástupu zamestnanca na cestu do ukončenia pracovnej cesty, vrátane doby výkonu práce medzi nástupom a ukončením,

-   z vecného hľadiska je pracovnou cestou výkon práce zamestnancom na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko. Nie je pritom rozhodujúce, či zamestnanec vykonáva pracovnú cestu v mieste obce sídla zamestnávateľa, alebo mimo neho.

Pravidelným pracoviskom je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Miesto pravidelného pracoviska, ktoré je dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní a rozhodovaní o nároku na cestovné náhrady, by malo byť dohodnuté maximálne len na územie jednej obce alebo užšou formou, t.j. presnou adresou konkrétneho miesta. Miesto pravidelného pracoviska treba individuálne dohodnúť písomne s každým zamestnanom. Zamestnávateľ nemôže jednostranne rozhodnúť o mieste pravidelného pracoviska napr. formou smernice, príkazného listu a pod. Pravidelné pracovisko na účely poskytovania cestovných náhrad nemožno všeobecne určiť ani prostredníctvom kolektívnej zmluvy. Vždy je potrebná individuálna dohoda so zamestnancom.

Zamestnanci môžu mať dohodnuté ako miesto výkonu práce napríklad sídlo zamestnávateľa a ako miesto pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad miesto bydliska. Zákon o cestovných náhradách ustanovuje, že dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom o mieste pravidelného pracoviska môže byť uzatvorená len písomne.

7.3  Podmienky poskytovania náhrad pri pracovnej ceste zamestnanca

Zamestnávateľ má oprávnenie vyslať zamestnanca na pracovnú cestu dané Zákonníkom práce, pričom pri vyslaní na pracovnú cestu mimo obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca to môže urobiť len so súhlasom zamestnanca. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce, alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnuté v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

Po získaní súhlasu zamestnanca, prípadne bez jeho súhlasu, zamestnávateľ pristupuje k určeniu podmienok pracovnej cesty.

V písomnej forme určuje zamestnávateľ podmienky pracovnej cesty, pričom k základným podmienkam patrí:

-   miesto nástupu na pracovnú cestu,

-   miesto výkonu práce,

-   čas trvania pracovnej cesty,

-   spôsob dopravy,

-   miesto skončenia pracovnej cesty.

Okrem týchto podmienok môže zamestnávateľ určiť aj ďalšie podmienky, ktoré nie sú určené ako povinné a preto záleží len na rozhodnutí samotného zamestnávateľa, či ich konkrétnemu zamestnancovi určí alebo nie. Ide o určenie napr. výkonu práce nadčas na pracovnej ceste, spôsobu ubytovania, spolucestujúcich v cestnom motorovom vozidle, spanie v motorovom vozidle atď. Stanovenie podmienok pracovnej cesty zamestnancovi pred pracovnou cestou je v mnohých prípadoch rozhodujúcou skutočnosťou pri určení zodpovednosti v súvislosti s náhradou škody, pracovným úrazom a pod.

Podmienky pracovnej cesty, ktoré určil zamestnávateľ, nemôže zamestnanec sám svojvoľne jednostranne meniť. Výnimku z tejto zásady predstavujú nepredvídané vážne okolnosti, napr. poveternostné, zdravotné, štrajky. Každá zmena musí byť vždy zamestnávateľom dodatočne schválená. Zamestnávateľ by mal podmienky určiť čo najpresnejšie, aby vylúčil všetky nedorozumenia a spory so zamestnancom. Ak zamestnanec nemôže počas výkonu pracovnej cesty splniť niektorú z určených podmienok, je jeho povinnosťou skontaktovať sa so svojím zamestnávateľom, s ktorým sa dohodne na zmene, resp. spresnení podmienok pracovnej cesty.

Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím

a)  pre viacerých zamestnancov,

b)  na viacero pracovných ciest zamestnanca.

Rámcové pravidlá pre osobitnú skupinu zamestnancov, ktorí prevažnú časť svojej pracovnej činnosti vykonávajú mimo sídla zamestnávateľa (napr. montážnici, zamestnanci stavebných povolaní, zamestnanci odbytových oddelení, kontrolóri, inšpektori, geodeti, zamestnanci lesov, spojov, televízne a rozhlasové štáby,) určuje zamestnávateľ vo vnútornom predpise alebo smernici.

Zákon o cestovných náhradách a ani zákon o daniach z príjmov (prípadne iný zákon) neurčuje spôsob vyslania zamestnanca na pracovnú cestu. V praxi pretrváva spôsob vyslania na pracovnú cestu formou tlačiva "cestovného príkazu" alebo "vyslanie na pracovnú cestu". Žiadne tlačivo nie je pre zamestnávateľa záväzné a je v jeho právomoci, aby sa rozhodol, či bude používať tlačivá, ktoré sú v predaji, alebo si vypracuje na svoje podmienky a charakter činnosti a pracovných ciest vlastné tlačivo, ktoré zaradí medzi obiehajúce účtovné doklady.

     Príklad

Zamestnávateľ určil, že zamestnankyňa má vykonať pracovnú cestu do Košíc. Jej pravidelným pracoviskom je kancelária v sídle firmy v Banskej Bystrici. Zamestnankyňa s vykonaním pracovnej cesty nesúhlasí.

Pretože v pracovnej zmluve nemá osobitne dojednané vysielanie na pracovné cesty, zamestnávateľ na vykonanie cesty touto zamestnankyňou potrebuje jej písomný súhlas. V prípade jeho absencie zamestnankyňu na pracovnú cestu vyslať nemôže.

     Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca vybaviť pracovné záležitosti do firmy, ktorá sídli na druhom konci mesta.

Zamestnanec, aj keby nesúhlasil s vyslaním na túto cestu, musí ju vykonať, pretože zamestnávateľ nepotrebuje súhlas zamestnanca s vykonaním pracovnej cesty v rámci obce pravidelného pracoviska.

7.4  Náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste

Pri pracovnej ceste vznikajú zamestnancovi náklady, ktoré musí vynaložiť, aby splnil príkazy zamestnávateľa. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:

a)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)  náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)  stravné,

d)  náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR.

Všetky výdavky, na ktoré má zamestnanec nárok, musí preukázať dokladom a potom mu patria v preukázanej výške. Preukazovanie výdavkov sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom. Ide o možnosť danú zamestnávateľovi, kedy môže paušalizovať náhrady, čím sa vylučuje dokladovanie výdavkov, alebo zamestnávateľ môže uznať zamestnancovi výdavky aj bez preukázania.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste vrátane náhrady preukázaných sťahovacích výdavkov aj

-   počas dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce,

-   pri vzniku pracovného pomeru, pričom o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.

7.4.1  Náhrada preukázaných výdavkov

Cestovnými výdavkami sú všetky výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti s konanou pracovnou cestou na dopravu. Sú to výdavky za cestovné lístky, miestnu dopravu, ležadlá, lôžka, taxi, letenky. Výdavok za taxi sa preto nemôže považovať za potrebný vedľajší výdavok. Pri zúčtovaní cestovných výdavkov sa musí prihliadať a rešpektovať, aký druh a spôsob dopravy bol pred vyslaním zamestnanca na pracovnú cestu určený zamestnávateľom. V prípade, že zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže (napr. ak ich stratí), zamestnávateľ môže (ale aj nemusí) poskytnúť zamestnancovi náhradu v ním priznanej výške s prihliadnutím na podmienky pracovnej cesty.

Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ zabezpečil na pracovnej ceste bezplatné ubytovanie, nevzniknú výdavky za ubytovanie a nepatrí mu ani náhrada za ne. V opačnom prípade zamestnávateľ určí zamestnancovi v podmienkach pracovnej cesty spôsob ubytovania (napr. hotel do určitej kategórie, penzión, ubytovňa, ubytovanie v súkromí a pod.). Ak si zamestnanec nemôže zabezpečiť takto určený spôsob ubytovania v konkrétnom mieste, potom má vždy nárok na náhradu preukázateľného výdavku na ubytovanie na základe dokladu. Náhrada výdavkov za ubytovanie môže byť zamestnancovi poskytnutá iba na základe predloženého hotelového účtu alebo účtu zo súkromného ubytovacieho zariadenia za predpokladu, že obsahuje minimálne základné náležitosti účtovného dokladu. Zákon o cestovných náhradách neurčuje maximálne limity na ubytovanie, a to ani pri zahraničných pracovných cestách.

Potrebné vedľajšie výdavky nie sú legislatívne presne definované. Sú nimi všetky potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s plnením úloh na pracovnej ceste. Potrebnými vedľajšími výdavkami je napr. poplatok za telefón, fax, parkovné, vstupné na veľtrh a výstavu, poplatok za použitie diaľnice, výmenu šekov, za použitie garáže a pod. Do skupiny potrebných vedľajších výdavkov zaraďujeme aj také výdavky, ktoré nie sú daňovo akceptované ako výdavky znižujúce základ dane, ale ktoré zamestnanec musel vynaložiť na to, aby splnil zamestnávateľom určené úlohy na pracovnej ceste. Patria k nim výdavky spojené s pohostením, poskytnutie kvetov a darčekov, výdavky za občerstvenie na hotelovej izbe z tzv. minibaru, výdavky na fitness v hoteli, úhrada pokút v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla na pracovnej ceste.

7.4.2  Stravné

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste slúži zamestnancovi len na náhradu jeho zvýšených výdavkov na stravovanie. Nepokrýva celkové výdavky zamestnanca na stravovanie na pracovnej ceste, pretože sa vychádza z toho, že zamestnanec sa stravuje aj vtedy, keď nie je na pracovnej ceste a vznikajú mu určité výdavky na stravovanie.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, ktorý je rozdelený na tri časové pásma. Konkrétnu sumu stravného určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, naposledy opatrením č. 432/2022 Z. z. Od 1. 1. 2023 sú sumy stravného nasledovné:

a)  6,80 eur pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín,

b)  10,10 eur pri pracovnej ceste trvajúcej nad 12 hodín až 18 hodín,

c)  15,30 eur pri pracovnej ceste trvajúcej nad 18 hodín.

Stravné sa vo všeobecnosti poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty v rámci tohto kalendárneho dňa. Aj pri viacdňovej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Nie je prípustné akékoľvek spočítanie časov trvania viacerých pracovných ciest, ale naopak, je potrebné posudzovanie každej pracovnej cesty osobitne aj v prípade, že v rámci jedného kalendárneho dňa je vykonaných viacero pracovných ciest.

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Pri pracovnej ceste trvajúcej menej ako 5 hodín nie je splnená základná podmienka na poskytnutie stravného a za normálnych okolností zamestnancovi stravné za takúto pracovnú cestu nepatrí. Ak však doba pracovnej cesty zasahuje do času zvyčajného stravovania zamestnanca v mieste pravidelného pracoviska, a z tohto dôvodu sa zamestnanec nemôže stravovať zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do sumy stravného určeného pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Zákon určuje len maximálnu výšku stravného. Zamestnávateľ nemusí využiť túto maximálnu sumu, ale zamestnancovi môže poskytnúť aj nižšie stravné, ako je ustanovené pre najkratšie časové pásmo. Znemožnenie stravovania sa zvyčajným spôsobom neznamená len zmeškanie času obeda (kedy sa zamestnanec stravuje napr. v zamestnávateľovej jedálni), ale aj času raňajok alebo večere. O poskytnutí stravného v takomto prípade rozhoduje zamestnávateľ vo svojej kompetencii, to znamená, že zamestnanec nemá na túto náhradu právny nárok. Podľa zákona o dani z príjmov sa poskytnutie tejto náhrady považuje za príjem zamestnanca a pre zamestnávateľa nejde o daňový výdavok v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov. Túto náhradu môže poskytovať aj zamestnávateľ v rozpočtovej a príspevkovej sfére v rámci pridelených rozpočtových prostriedkov.

Zamestnancovi, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, a ktorý vykoná počas

-   kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,

-   dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie

•    zamestnávateľ mu stravné neposkytuje vtedy, ak bezplatné stravovanie je zabezpečené v celom rozsahu, t.j. nielen zabezpečenie obeda, ale všetkých troch hlavných jedál (raňajok, obeda a večere), pričom zamestnanec si toto stravovanie nemusí platiť a preto mu nevzniká žiaden výdavok v súvislosti so stravovaním,

•    zamestnávateľ mu stravné kráti vtedy, ak má zamestnanec preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne. Čiastočne zabezpečeným stravovaním je zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál (napr. len obed, len večera, raňajky a obed a pod.). Musí ísť pritom vždy o bezplatné stravovanie pre zamestnanca, to znamená, že zamestnanec si za takto zabezpečené stravovanie nemôže platiť alebo prispievať naň a toto bezplatné stravovanie musí byť preukázané. Za čiastočne bezplatné stravovanie sa nemôže považovať prípad, keď sa zamestnancovi na pracovnej ceste zabezpečí napr. obed, na ktorý si musí ešte určitou sumou doplácať. Za zabezpečenie stravovania sa tiež nepovažuje poskytnutie obvyklého občerstvenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda), pretože stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla.

Mieru krátenia stravného určuje zákon nasledovne:

a)  o 25 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnuté raňajky – v súčasnosti to predstavuje sumu 3,83 eur (25 % zo sumy 15,30 eur po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor),

b)  o 40 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnutý obed – v súčasnosti to predstavuje sumu 6,12 eur (40 % zo sumy 15,30 eur po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor),

c)  o 35 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnutú večeru – v súčasnosti to predstavuje sumu 5,36 eur (35 % zo sumy 15,30 eur po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor).

Platnosť od	Prehľad súm stravného od r. 2019			Opatrenie MPSVaR SR	Krátenie súm stravného
	od 5 h do 12 h	od 12 h do 18 h	viac ako 18 h		Raňajky 25 %	Obed 40 %	Večera 30 %
1. 1. 2023	6,80	10,10	15,30	č. 432/2022 Z. z.	3,83	6,12	4,59
1. 9. 2022	6,40	9,60	14,50	č. 281/2022 Z. z.	3,63	5,80	4,35
1. 5. 2022	6,00	9,00	13,70	č. 116/2022 Z. z.	3,43	5,48	4,11
1. 7. 2019	5,10	7,60	11,60	č. 176/2019 Z. z.	2,90	4,64	3,48

 

     Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, na ktorej mu bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie s raňajkami a jeho pracovná cesta v tomto dni trvala 20 hodín.

To znamená, že zamestnancovi vznikne nárok na stravné za tento deň vo výške 11,47 eur (15,30 – 25 % z 15,30 eur).

     Príklad

Zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu bezplatné stravovanie počas celého dňa, ale jeho hodnota bola nižšia ako určená výška stravného.

Zamestnancovi v tomto prípade nepatrí doplatok medzi zaplatenou stravou a príslušným stravným podľa počtu hodín strávených na pracovnej ceste, pretože mu bolo zabezpečené kompletné bezplatné stravovanie.

7.4.3  Náhrada za používanie cestných motorových vozidiel

Pri pracovnej ceste môže byť zamestnancom použité akékoľvek cestné motorové vozidlo s podmienkou, že sa so zamestnávateľom na použití cestného motorového vozidla písomne dohodol. Môže ísť o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca alebo jeho manžela, poprípade vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby. Nevylučuje sa tiež situácia, aby zamestnanec použil na pracovnej ceste vozidlo, ktorého nie je držiteľom podľa technického preukazu, pokiaľ s tým zamestnávateľ súhlasí.

Na to, aby zamestnancovi vznikol nárok na náhradu za použitie cestného motorového vozidla je potrebné, aby na pracovnej ceste nebolo použité motorové vozidlo zamestnávateľa.

Z hľadiska typu môže ísť o jednostopové vozidlo, o osobné cestné motorové vozidlo, nákladné vozidlo alebo autobus. Uvedené pojmy sú definované v príslušných právnych predpisoch, najmä v zákone o podmienkach prevádzky na pozemných komunikáciách a v príslušných štátnych normách. Zamestnávateľ ich môže použiť v prípade vzniknutých nejasností.

Zákon o cestovných náhradách a ani iný zákon neurčuje zamestnávateľovi povinnosť overiť si, či má zamestnanec oprávnenie riadiť motorové vozidlo, či je vozidlo havarijne poistené a či je použitie vozidla hospodárne. Uvedené a prípadné ďalšie hľadiská môže zamestnávateľ vyžadovať podľa svojho rozhodnutia najmä s ohľadom na možné dôsledky použitia vozidla na pracovné cesty, napríklad z hľadiska vzniku pracovného úrazu alebo prípadnej škody.

Ak sú splnené podmienky na použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste, t.j.

-   ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodol o použití cestného motorového vozidla,

-   zamestnanec použije pri pracovnej ceste akékoľvek cestné motorové vozidlo s výnimkou vozidla zamestnávateľa,

zamestnancovi patrí náhrada výdavkov v rozsahu:

1.  sadzby základnej náhrady,

2.  náhrady za pohonné látky.

Ide o nárokové náhrady pre zamestnanca, ktoré sú pre neho príjmom nepodliehajúcim dani z príjmov a pre zamestnávateľa sú v plnej výške daňovo uznaným výdavkom.

Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá sa určuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, naposledy č. 282/2022 Z. z.

Od 1. 9. 2022 je suma základnej náhrady

-   pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,063 eur,

-   pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,227 eur.

Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvyšuje o 15 %. Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

Sadzba základnej náhrady patrí zamestnancovi za každý jeden kilometer, ktorý prejde na pracovnej ceste cestným motorovým vozidlom. Sadzba je určená pevnou sumou, ktorá rozlišuje len dva druhy cestných motorových vozidiel: jednostopové vozidlá a trojkolky a osobné cestné motorové vozidlá. Zdvihový objem motora a ani iné technické parametre nie sú rozhodujúce pre túto náhradu. Sadzba základnej náhrady zohľadňuje cenu vybraných osobných motorových vozidiel, ich amortizáciu, údržbu, drobné opravy, náklady na mazadlá, oleje a pomocné náplne, na pneumatiky, poplatok za umývanie auta a povinné zmluvné poistenie.

Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje napr. havarijné poistenie, poplatok za použitie diaľnice, poplatok za parkovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky tieto vymenované poplatky môže zamestnávateľ uhrádzať zamestnancovi v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla na účely pracovnej cesty, v závislosti od konkrétnych podmienok danej pracovnej cesty.

Platnosť od	Prehľad súm základnej náhrady za 1 km jazdy		Opatrenie MPSVaR SR
	jednostopové vozidlá a trojkolky	osobné cestné motorové vozidlá
1. 9. 2022	0,063	0,227	č. 282/2022 Z. z.
1. 5. 2022	0,059	0,213	č. 117/2022 Z. z.
1. 6. 2019	0,053	0,193	č. 143/2019 Z. z.

 

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok, uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla.

Cena pohonnej látky je cena, preukázaná najmä dokladom o čerpaní pohonnej látky. Ak zamestnanec nepredloží takýto doklad a výdavok mu v skutočnosti vznikol (napr. pohonné látky načerpal pred pracovnou cestou), zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhradu podľa svojej vlastnej úvahy, pričom zohľadní, aké stanovil podmienky pracovnej cesty pre zamestnanca, alebo použije trhovú cenu, ktorá je známa v čase použitia vozidla.

Počet kilometrov, ktoré zamestnávateľ zohľadní zamestnancovi, sa určí podľa skutočne najazdených kilometrov, pričom zamestnávateľ si túto vzdialenosť môže porovnať s kilometrami podľa najhospodárnejšej trasy určenej v automape. Zamestnávateľ musí pritom zohľadniť nielen kilometre z miesta nástupu na pracovnú cestu do miesta jej konania a späť, ale aj kilometre, ktoré zamestnanec musel najazdiť v mieste konania pracovnej cesty, ak mu to vyplývalo z jej podmienok.

     Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu zo Žiliny do Martina. Podľa mapy vzdialenosť oboch miest predstavuje 36 km. Zamestnanec však pri vyúčtovaní cesty do miesta pracovnej cesty vykázal až 98 km.

Vyplývalo to z obchádzky, pretože cesta bola uzatvorená počas celého dňa z dôvodu veľkej havárie. Uvedené zamestnanec oznámil zamestnávateľovi a súčasne pripojil krátku písomnú správu o stave aj pre prípad následnej kontroly, vykonanej správcom dane zamestnávateľa.

Norma spotreby je údaj, ktorý je uvedený v technickom preukaze vozidla alebo v inej technickej dokumentácii daného vozidla. Spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky zohľadňuje konkrétny režim jazdy vozidla pri pracovnej ceste a preto je potrebné všetky kilometre prejdené na pracovnej ceste rozčleniť na jednotlivé režimy podľa konkrétnej normy uvedenej v technickom preukaze vozidla. V technickej dokumentácii sú uvádzané údaje podľa rôznych noriem a preto pre výpočet náhrady za pohonné látky je potrebné jednotlivé normy presne špecifikovať.

a)  Norma STN – je to slovenská technická norma č. 300510 ako bývalá norma ČSN. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije

-   mimo mesta spotreba podľa tejto normy,

-   pri jazde v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %.

b)  Norma STN v kombinácii s predpisom EHK

Predpis EHK je norma Európskej hospodárskej komisie, ktorá obsahuje spotrebu pre tri režimy, a to spotrebu pre rýchlosť 90 km za hodinu, spotrebu pre rýchlosť 120 km za hodinu a spotrebu pre jazdu v meste.

Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu EHK, pre výpočet náhrady sa použije pri najazdenej vzdialenosti uvedenej v kilometroch:

-   mimo mesta spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom,

-   v meste spotreba podľa predpisu EHK určená na jazdu v meste.

Norma STN sa v tomto prípade neberie do úvahy, pretože údaje z predpisu EHK plne postačujú pre výpočet náhrady za pohonné látky pri zohľadnení konkrétneho režimu jazdy vozidla počas pracovnej cesty.

c)  Norma spotreby podľa smerníc Európskeho spoločenstva

Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc Európskeho spoločenstva, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla.

Napríklad smernica ES č. 93/116 udáva spotrebu v troch rozhodujúcich premávkových režimoch vozidla, a to v mestskom cykle, mimomestskom cykle a v kombinovanom cykle. Jednotlivé cykly pritom predstavujú:

-   mestský cyklus – jazdu iba v meste,

-   mimomestský cyklus – jazdu iba mimo mesta,

-   kombinovaný cyklus – jazdu súčasne v meste a mimo mesta.

d)  Norma spotreby podľa smerníc Európskeho spoločenstva bez členenia na cykly

Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu (napr. podľa Nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1347 z 13. júla 2017, ktorým sa opravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES) bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu. Pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

e)  Používanie plynu ako pohonnej látky v cestných motorových vozidlách

V súčasnej dobe je mnoho vozidiel z ekonomických dôvodov poháňaných okrem klasickej pohonnej látky (benzín) aj plynom. V technických preukazoch je uvádzaná normovaná spotreba pre každé médium osobitne. Pri začiatku použitia takéhoto vozidla, t. j. pri naštartovaní je potrebný benzín, potom sa automobil automaticky prepne na plynový pohon. Ak je plynová nádrž prázdna, prepne sa na benzínový pohon. To isté sa stáva aj pri jazde v extrémnych podmienkach, t. j. pri jazde v zime počas mrazov, pri športovej jazde do kopca a pod. Poháňajúce médium je možné prepnúť aj manuálne počas samotnej jazdy.

Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

Pri dodatočných úpravách vozidiel poháňaných aj plynom sa spotreba plynu v technickom preukaze neuvádza. Rovnako pri kombinácii pohonných látok benzín – plyn ich konkrétna spotreba závisí od konkrétneho režimu jazdy vozidla, ale aj od jeho technického vybavenia, prípadne od ďalších faktorov. Výška príslušnej náhrady sa dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom v závislosti od technických podmienok i konkrétnych podmienok pracovnej cesty.

     Príklad

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca s miestom výkonu práce v Bratislave na štyri pracovné cesty v januári 2023 – do Košíc, Žiliny, Trnavy a Nitry. Zamestnanec pri pracovnej ceste použil vlastné motorové vozidlo, ktorého spotreba podľa technického preukazu je 7,20 l na 100 km jazdy. Zamestnanec nakúpil benzín v cene 1,796 eur za liter a pri pracovných cestách zaplatil za parkovanie 20 eur. V závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty si zamestnanec uplatnil stravné. Vo vyúčtovaní pracovných ciest za január si zamestnanec nárokuje od zamestnávateľa sumu 634,82 eur podľa nasledovného členenia:

 

VYÚČTOVANIE PRACOVNEJ CESTY
Dátum	Odjazd – príjazd Miesto rokovania podčiarknite		Použitý dopravný prostriedok	Počet najazd. km	Sadzba základnej  náhrady	Náhrada za spotreb.  PHM	Začiatok a koniec pracovného výkonu (hodina)	Cestovné a miestna preprava	Stravné (príplatky na strav.)	Nocľažné	Potrebné vedľajšie výdavky	Celkom	Upravené
		v hod.						EUR	EUR	EUR	EUR	EUR	EUR
1	2		3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	13
9. 1. 2023	Odjazd Bratislava	4,00	AUV	422,0	0,227	54,57	4,00	0	0	0	0	150,36
	Príjazd Košice	10,00
9. 1. 2023	Odjazd Košice	17,00	AUV	425,0	0,227	54,96		0	15,30	0	5,00	171,74
	Príjazd Bratislava	23,00					23,00
16. 1. 2023	Odjazd Bratislava	7,00	AUV	218,0	0,227	28,20	7,00	0	0	0	0	77,69
	Príjazd Žilina	9,30
16. 1. 2023	Odjazd Žilina	13,30	AUV	221,0	0,227	28,58		0	10,10	0	6,00	94,85
	Príjazd Bratislava	20,00					20,00
23. 1. 2023	Odjazd Bratislava	12,00	AUV	67,0	0,227	8,67	12,00	0	0	0	0	23,88
	Príjazd Trnava	13,00
23. 1. 2023	Odjazd Trnava	14,30	AUV	69,0	0,227	8,93		0	0,00	0	4,00	28,59
	Príjazd Bratislava	15,30					15,30
30. 1. 2023	Odjazd Bratislava	10,00	AUV	108,0	0,227	13,97	10,00	0	0	0	0	38,49
	Príjazd Nitra	11,45
30. 1. 2023	Odjazd Nitra	14,00	AUV	105,0	0,227	13,58		0	6,80	0	5,00	49,22
	Príjazd Bratislava	15,30					15,30

 

7.5  Náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste

Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta sa začína i končí v zahraničí.

Zamestnancovi vyslanému do členského štátu Európskej únie patria náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ak mu nepatria výhodnejšie náhrady podľa práva členského štátu Európskej únie, do ktorého je vyslaný.

Pri zahraničných pracovných cestách sa zachováva rovnaký postup poskytovania cestovných náhrad ako pri tuzemských pracovných cestách, to znamená, že aj tu platia základné ustanovenia pre pracovné cesty. Cestovné náhrady pri zahraničných pracovných cestách sú z hľadiska ich výšky dôležitou nákladovou položkou mnohých zamestnávateľov a preto je potrebné, aby im zamestnávatelia venovali zvýšenú pozornosť.

7.5.1  Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Konštrukcia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste na rozdiel od stravného poskytovaného pri tuzemských pracovných cestách je iná: na rozdiel od spolufinancovania stravovania zamestnanca pri tuzemskej pracovnej ceste sa pri zahraničnej pracovnej ceste vychádza z toho, že denná sadzba stravného v inej ako domácej mene má zamestnancovi pokryť tri hlavné teplé jedlá v plnej výške. Nebolo by korektné, keby zamestnávateľ požadoval od zamestnanca, aby si doplácal na časť stravovania v iných vyšších cenových reláciách oproti jeho priemerným nákladom.

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Je určené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma:

a)  do 6 hodín vrátane

b)  nad 6 hodín až 12 hodín,

c)  nad 12 hodín.

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

•  do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

•  nad 6 hodín do 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

•  nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Základné sadzby stravného sú určené podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. Naposledy ich určilo Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z. napr.:

Krajina	Menový kód	Mena	Základné sadzby stravného
Belgicko	EUR	euro	45
Belize	USD	americký dolár	45
Bielorusko	EUR	euro	39
Bosna a Hercegovina	EUR	euro	40
Bulharsko	EUR	euro	36
Cyprus	EUR	euro	41
Česko	CZK	česká koruna	600
Čína	EUR	euro	38
Dánsko	DKK	dánska koruna	380
Estónsko	EUR	euro	42
Fínsko	EUR	euro	50
Francúzsko	EUR	euro	45
Grécko	EUR	euro	42
Holandsko	EUR	euro	45
Chorvátsko	EUR	euro	40
India	EUR	euro	38
Írsko	EUR	euro	53
Izrael	EUR	euro	48
Japonsko	JPY	japonský jen	6 500
Kanada	CAD	kanadský dolár	65
Kuba	EUR	euro	45
Lichtenštajnsko	CHF	švajčiarsky frank	80
Litva	EUR	euro	40
Lotyšsko	EUR	euro	40
Luxembursko	EUR	euro	50
Macedónsko	EUR	euro	37
Maďarsko	EUR	euro	39
Nemecko	EUR	euro	45
Nórsko	NOK	nórska koruna	420
Poľsko	EUR	euro	37
Rakúsko	EUR	euro	45
Rumunsko	EUR	euro	43
Rusko	EUR	euro	39
Slovinsko	EUR	euro	38
Spojené arabské emiráty	EUR	euro	35
Spojené kráľovstvo	GBP	anglická libra	37
Spojené štáty	USD	americký dolár	60
Srbsko	EUR	euro	43
Španielsko	EUR	euro	43
Švajčiarsko	CHF	švajčiarsky frank	80
Švédsko	SEK	švédska koruna	455
Turecko	EUR	euro	44
Ukrajina	EUR	euro	37

 

O poskytnutí stravného v inej ako slovenskej mene podľa podmienok určených zákonom rozhoduje zamestnávateľ, pričom jeho rozhodnutie je ovplyvnené podmienkami pracovnej cesty, ktoré boli stanovené pred jej začiatkom samotným zamestnávateľom. Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. Zamestnávateľ pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene musí dodržať zásadu, že v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty musí poskytnúť zamestnancovi stravné v eurách alebo v cudzej mene len vo výške podľa konkrétneho časového pásma, t. j. bez ohľadu na to, v ktorých krajinách sa zdržiaval. Rozhodný čas pre prechod medzi krajinami sa určuje pri:

•    cestnej alebo železničnej doprave sa za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami sa považuje reálny čas prechodu, ktorý je zamestnanec povinný vo vyúčtovaní cestovných náhrad uviesť,

•    leteckej doprave sa za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku z jednej krajiny do druhej.

     Príklad

Zamestnanec bol zamestnávateľom vyslaný na päťdňovú zahraničnú pracovnú cestu do Švajčiarska, pričom výkon práce bol určený aj v Rakúsku.

Priebeh cesty bol nasledovný:

-   1. deň: začiatok cesty o 7.00 hodine, prechod hraníc do Rakúska o 11.00 hodine, prechod hraníc do Švajčiarska o 21.00 hodine

-   2. deň: výkon práce v Švajčiarsku

-   3. deň: výkon práce v Švajčiarsku, prechod hraníc do Rakúska o 11.00 hodine

-   4. deň: výkon práce v Rakúsku

-   5. deň: prechod hraníc do Slovenskej republiky o 8.00 hodine.

Výpočet náhrad:

1. deň

Pracovná cesta trvala v tomto dni od 7.00 do 24.00 hod., t. j. celkovo 17 hodín, z toho:

-   na území Slovenskej republiky od 7.00 do 11.00 hod., t. j. 4 hodiny. Z toho vyplýva, že zamestnancovi nevznikol nárok na tuzemské stravné, pretože cesta trvala menej ako 5 hodín.

-   mimo územia Slovenskej republiky od 11.00 do 24.00 hod., čo je 13 hodín. To znamená, že zamestnancovi vznikol nárok na stravné v cudzej mene vo výške základnej sadzby stravného, pretože cesta trvala viac ako 12 hodín.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné z výšky určenej pre tranzitnú krajinu, ako aj z výšky určenej pre cieľovú krajinu a to presne podľa dĺžky pobytu v konkrétnych krajinách

-   na území Rakúska od 11.00 do 21.00 hod., čo je 10 hodín,

-   na území Švajčiarska od 21.00 do 24.00 hod., čo sú 3 hodiny, t. j. najviac hodín zamestnanec strávil v Rakúsku a preto za tento deň mu vznikne nárok na 45 eur.

2. deň

Zahraničná pracovná cesta na území Švajčiarska trvala celý deň, a preto zamestnancovi vznikol nárok na stravné v cudzej mene vo výške základnej sadzby stravného určenej pre Švajčiarsko, t. j. zamestnancovi patrí stravné vo výške 80 CHF.

3. deň

Zahraničná pracovná cesta v Švajčiarsku trvala od 0.00 do 11.00 hod., t. j. 11 hodín. V Rakúsku zamestnanec strávil zvyšný čas, t. j. od 11.00 do 24.00 hod., celkovo 13 hodín. Pretože zamestnanec najviac hodín strávil v Rakúsku, za tento deň mu vznikne nárok na 45 eur.

4. deň

Zahraničná pracovná cesta na území Rakúska trvala celý deň a zamestnancovi vznikol nárok na stravné v cudzej mene vo výške základnej sadzby stravného určenej pre Rakúsko, t. j. zamestnancovi patrí stravné vo výške 45 eur.

5. deň

Zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvala od 0.00 do 8.00 hod. a preto zamestnancovi vznikol nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného určenej pre Rakúsko, čo je suma 22,5 eur.

Vyplnené vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty je uvedené v kapitole 10.7.

Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa predchádzajúcich zásad kráti

•    o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,

•    o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a 

•    o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru

z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného u zamestnanca s častou zmenou pracoviska.

7.5.2  Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo cudzej mene vo výške do 40 % stravného. Vreckové je paušálnou náhradou, to znamená, zamestnanec ju nezdôvodňuje a ani nijako nepreukazuje. Vreckové sa u zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem, ktorý podlieha aj odvodom poistného na sociálne a zdravotné poistenie a pre zamestnávateľa ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

7.5.3  Náhrada výdavkov na pohonné hmoty pri zahraničnej pracovnej ceste

Pri zahraničnej pracovnej ceste môže byť použité akékoľvek cestné motorové vozidlo. Môže ísť o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca alebo jeho manžela, poprípade vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby. Pre poskytovanie základnej náhrady pri zahraničných pracovných cestách platia rovnaké pravidlá ako v prípade tuzemských pracovných ciest. Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené v zahraničí. Cena pohonnej látky je cena, preukázaná najmä dokladom o čerpaní pohonnej látky. Uvedené platí najmä pre preukázanie ceny pohonnej látky platnej v konkrétnom časovom okamihu v zahraničí. Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná alebo výstupná colná kontrola a pasová kontrola.

     Príklad

Zamestnanec je zamestnávateľom vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, pričom ako druh dopravy určil zamestnávateľ lietadlo. Podľa letového poriadku malo mať lietadlo pri ceste späť prílet na územie Slovenska o 7.50 h, ale z dôvodu štrajku leteckého personálu v zahraničí priletelo až v noci o 23.30 h.

Ak zamestnanec pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty predloží doklad vystavený leteckou spoločnosťou o meškaní lietadla, patrí mu stravné v cudzej mene aj za deň príletu v plnej výške. Ak potvrdenie nepredloží, patrí mu stravné v cudzej mene len vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného poskytovaného v cudzej mene, pretože cesta v zahraničí trvala podľa letového poriadku v rozpätí 6 až 12 hodín.

7.5.4  Ostatné náhrady výdavkov pri zahraničnej pracovnej ceste

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí prípadne podľa okolností pracovnej cesty aj na iné druhy poistenia. Táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov za cesty na návštevu rodiny, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

7.6  Paušalizácia cestovných náhrad

Cestovné náhrady poskytované pri tuzemských pracovných cestách a pri zahraničných pracovných cestách, pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu sa môžu paušalizovať. Účelom paušalizácie cestovných náhrad je zjednodušenie princípu ich poskytovania a zjednodušenie ich účtovania. Zamestnávateľ preto využije paušalizáciu náhrad na zhospodárnenie a zníženie administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti a tým zníži svoje celkové náklady, čo mu umožní lepšie postavenie na trhu vo vzťahu k jeho konkurentom. Paušalizácia však musí vychádzať zo zákona o cestovných náhradách a musí tento zákon prísne rešpektovať. Nemôže viesť k poskytovaniu zvýšených nárokových sadzieb stravného z nákladov alebo umožniť zahrnúť do paušálu cestu do zamestnania, a ani nemôže poškodzovať zamestnancov napr. podstatným znížením sadzieb.

Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.

7.7  Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca v súvislosti s pracovnými cestami

Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady pri pracovnej ceste, je zamestnávateľ povinný mu tento preddavok do sumy predpokladaných náhrad poskytnúť. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím

-   pre viacerých zamestnancov,

-   na viacero pracovných ciest zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa predpokladaného času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Preddavok v cudzej mene alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného šeku, zapožičaním medzinárodnej bankovej platobnej karty zamestnávateľa alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

Zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

Zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.

7.8  Daň z motorových vozidiel za používanie áut zamestnancov

Zamestnávateľ, vyplácajúci zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie, je daňovníkom dane z motorových vozidiel. Túto daň upravuje zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, naposledy v znení zákona č. 339/2020 Z. z.

Základom dane pri osobnom vozidle je zdvihový objem valcov motora v cm3 uvedený v doklade, pričom osobným vozidlom sa rozumie vozidlo kategórie L a M1. Základom dane pri úžitkovom vozidle a autobuse je ich najväčšia prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu, pričom úžitkovým vozidlom sa rozumie vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4.

Daň z motorových vozidiel je štátna daň a preto ročné sadzby dane sú jednotné pre celé územie Slovenskej republiky.

ROČNÉ SADZBY DANE uvedené v prílohe č. 1 a č. 1a k zákonu sú pre najčastejšie kategórie vozidiel zamestnancov nasledovné:

1.  Vozidlo kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina

	Ročná sadzba dane v eurách
výkon motora v kW	0

 

2.  Osobné vozidlá

Zdvihový objem valcov motora v cm3		Ročná sadzba dane v eurách
nad	do (vrátane)
	150	50
150	900	62
900	1 200	80
1 200	1 500	115
1 500	2 000	148
2 000	3 000	180
3 000		218

 

3.  Úžitkové vozidlá okrem ťahačov a návesov a autobusy

Počet náprav	Celková hmotnosť alebo najvyššia prípustná celková hmotnosť v tonách		Ročná sadzba dane v eurách
	nad	do
1 alebo 2 nápravy		1	74
	1	2	133
	2	4	212
	4	6	312
	6	8	417
	8	10	518
	10	12	620
	12	14	777
	14	16	933
	16	18	1 089
	18	20	1 252
	20	22	1 452
	22	24	1 660
	24	26	1 862
	26	28	2 075
	28	30	2 269
	30		2 480

 

Zákon obsahuje odstupňované percentuálne zľavy (25 %, 20 % a 15 %) z ročných sadzieb daní po dobu 9 rokov, pre úžitkové vozidlá kategórie M2, M3 a N3 sú zľavy v rozpätí od 10 % do 50 % až po dobu 13 rokov. Po uplynutí tejto doby sa vozidlá zdania „základnou“ ročnou sadzbou uvedenou v prílohe zákona najviac po dobu 36 kalendárnych mesiacov. Odstupňovanie je v závislosti od mesiaca prvej evidencie vozidla (vrátane tohto mesiaca). Používanie vozidiel starších ako 12 rokov (okrem úžitkových vozidiel kategórie M2, M3 a N3) je naopak zaťažené percentuálnou zvýšenou ročnou sadzbou dane (10 % a 20 %). Údaj o prvej evidencii vozidla je uvedený v riadku B osvedčenia o evidencii časť II.

Ročná sadzba dane vypočítaná podľa predchádzajúcich zásad sa ďalej znižuje o 50 % pre

-   hybridné motorové vozidlo,

-   motorové vozidlo s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG),

-   motorové vozidlo na vodíkový pohon.

Hybridné motorové vozidlo má v osvedčení o evidencii vozidla označenie HEV alebo PHEV. Hybridným motorovým vozidlom je vozidlo, ktoré využíva dva rôzne zásobníky energie a pohon zabezpečuje cez dva rôzne meniče energie. Obidva energetické zdroje využíva v závislosti na jazdných podmienkach a s využitím výhod, ktoré poskytujú obe palivá.

Jednotlivé zníženia a zvýšenia ročnej sadzby dane z motorových vozidiel sa uplatňujú v daňovom priznaní.

Zákon o dani z motorových vozidiel určuje vznik daňovej povinnosti na prvý deň mesiaca, v ktorom sa vozidlo stalo predmetom dane okrem použitia vozidla právnym nástupcom daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie ako aj v prípade zmeny daňovníka k jednému predmetu dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. Na rozdiel od určenia vzniku daňovej povinnosti sa zánik daňovej povinnosti viaže k poslednému dňu mesiaca, v ktorom došlo:

•    k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike,

•    ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,

•    vydaniu potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla,

•    zániku daňovníka bez likvidácie,

•    vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla, alebo

•    ukončeniu použitia vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá

zomrela, zanikla, bola zrušená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie.

Zákon neustanovuje osobitnú oznamovaciu povinnosť pri vzniku daňovej povinnosti ani pri zániku daňovej povinnosti, tieto skutočnosti sa uvádzajú priamo v daňovom priznaní. Zostala však oznamovacia povinnosť daňovníka v súvislosti s oznámením skutočnosti, že sa vozidlo nestalo v zdaňovacom období predmetom dane a ani o tomto vozidle nebolo účtované, nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla. Lehota na oznámenie tejto skutočnosti je do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. rovnaká, ako lehota na podanie daňového priznania.

Osobitným spôsobom sa posudzuje vznik a zánik daňovej povinnosti v prípade zmeny daňovníka pri tom istom vozidle počas zdaňovacieho obdobia. Pôvodnému daňovníkovi zanikne daňová povinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zmene daňovníka a novému daňovníkovi daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k uvedenej zmene došlo. Tým nedochádza k duplicitnému zdaneniu toho istého vozidla v jednom mesiaci.

Vozidlo je predmetom dane najviac 12 kalendárnych mesiacov, a to aj vtedy, ak dôjde v jednom kalendárnom mesiaci u toho istého daňovníka k zániku daňovej povinnosti a následne k vzniku daňovej povinnosti, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej zánik daňovej povinnosti, a daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla skutočnosť zakladajúca vznik daňovej povinnosti.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok s výnimkou toho daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, s likvidáciou, vstúpil do konkurzu, ukončil podnikanie, resp. zomrel. Daňové priznanie sa podáva do konca januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia správcovi dane (za rok 2022 do 31. 1. 2023). Posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je daň aj splatná. Výnimkou je situácia, ak daňovník ukončí podnikanie v priebehu roka 2023. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník ukončil podnikanie, je povinný podať do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

Ak je výška predpokladanej dane k 1. 1. v rozmedzí od 700 eur do 8 300 eur, preddavky na daň sa platia štvrťročne, ak predpokladaná daň je vyššia ako 8 300 eur, preddavky na daň sa platia mesačne.

Správu dane z motorových vozidiel zamestnávateľa, ktorý vypláca cestovné náhrady zamestnancovi, vykonáva jeho miestne príslušný daňový úrad.

     Príklad

Zamestnávateľ vyplatil v roku 2022 dvom zamestnancom cestovné náhrady za použitie ich vlastných motorových vozidiel v mesiacoch marec, máj, jún, júl, september a december. Tieto vozidlá nepoužívali na podnikanie ani zamestnanci a ani iné osoby.

Vozidlá sú predmetom dane z motorových vozidiel a zamestnávateľ je povinný uviesť tieto vozidlá vo svojom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za rok 2022, ktoré podá elektronicky do pondelka 31. 1. 2023 na formulári DMVv20_1. Súčasne do tohto termínu zamestnávateľ daň vypočítanú v daňovom priznaní uhradí na osobitný daňový účet 501163–OUD/8180, kde OUD je osobný účet daňovníka. Vozidlá sú uvedené v III. oddieli daňového priznania nasledovne:

V VII. oddieli – Poznámky zamestnávateľ uvedie dátumy vznikov a zánikov daňovej povinnosti
pri druhom automobile zamestnanca nasledovne:

     Príklad

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla zamestnancom. Držiteľom tohto vozidla je zamestnanec, ktorý používa vozidlo aj na svoje podnikanie. Vozidlo zamestnanca je predmetom dane, ale daňovníkom nie je zamestnávateľ.

Aj keď zamestnávateľ vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie jeho vozidla, ale vzhľadom na to, že toto vozidlo používa zamestnanec ako jeho držiteľ aj na svoje vlastné podnikanie, daňovníkom dane z motorových vozidiel je zamestnanec.