Cestovné náhrady zamestnancov

Nárokmi zamestnancov pri výkone pracovnej cesty sa zaoberá zákon o cestovných náhradách. Zákon určuje, kto môže byť posudzovaný ako osoba, ktorá má nárok na náhrady z titulu pracovnej cesty.

Zamestnávateľ poskytuje cestovné náhrady

zamestnancom v pracovnoprávnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere (zákon o štátnej službe), členom družstiev (ak je podľa stanov podmienkou členstva pracovnoprávny vzťah), fyzickým osobám (ďalej FO) činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ak je to v príslušnej dohode uvedené), ďalším určeným FO (napríklad zahraničným zamestnancom, ktorí vykonávajú pracovné cesty u slovenského zamestnávateľa na základe dohody o výmene zamestnancov, rodinným príslušníkom zamestnanca, ktorý má podľa pracovnej zmluvy výkon práce v zahraničí), členom orgánov právnickej osoby (ďalej PO), ak medzi PO a členom orgánu nie je uzavretý pracovnoprávny vzťah (konateľ, štatutár).

Podľa § 4 ods. 1 ZCN zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, patrí:

•    náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

•    náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

•    stravné,

•    náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

•    náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny zamestnanca.

Kto má nárok na cestovné náhrady

Spoločník s.r.o., ktorý je v spoločnosti zamestnaný, využíva pri výkone práce vlastné motorové vozidlo (ďalej MV).

Na aké cestovné náhrady má nárok?

Spoločník pracuje v spoločnosti na základe uzavretej pracovnej zmluvy, preto má v súlade s ustanoveniami ZCN nárok na cestovné náhrady ako ostatní zamestnanci. Podľa § 4 ods. 1 ZCN má nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov, náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné a aj na náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Ak využíva vlastné MV, má nárok na náhradu za používanie vlastného MV, ak sa tak dohodol so zamestnávateľom.

Dohodnuté pravidelné pracovisko

Zamestnanec bol vyslaný na obchodné rokovanie do sídla firmy v Žiline, ktoré sa nachádza v okrajovej časti mesta Žilina (Stražov).

Na aké cestovné náhrady má nárok, keď jeho zamestnávateľ, u ktorého pracuje, sídli v v centre mesta Žilina?

Zamestnanec nemá so zamestnávateľom písomne dohodnuté pravidelné pracovisko pre účely ZCN. V pracovnej zmluve má uvedené ako miesto výkonu práce Žilinu, Horný Val. Zamestnávateľ určil zamestnancovi ako dopravný prostriedok MHD, preto má nárok na preplatenie cestovných lístkov, ktoré zamestnávateľovi predloží.

Komu patria cestovné náhrady

Spoločník v obchodnej spoločnosti (s.r.o.) vykonáva funkciu konateľa spoločnosti. Za prácu, ktorú pre spoločnosť vykonáva, nepoberá mzdu a ani žiadnu inú finančnú odmenu.

Ak uskutoční pracovnú cestu z dôvodu vykonávania tejto práce, má nárok na cestovné náhrady (stravné, cestovné a podobne)?

Konateľ s.r.o. má nárok na cestovné náhrady v rovnakom rozsahu ako ostatní zamestnanci, ak uskutoční pracovnú cestu z dôvodu výkonu svojej funkcie. Podľa § 1 ods. 2 ZCN na cestovné náhrady majú nárok aj osoby, ktoré boli vymenované alebo zvolené do orgánov PO a nie sú k PO v pracovnoprávnom vzťahu. T. z., že ide o FO, ktoré príslušnú funkciu vykonávajú v obchodnom alebo občianskoprávnom vzťahu (napríklad členovia dozornej rady akciovej spoločnosti, konatelia spoločnosti, členovia správnych rád PO).

Miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve

Zamestnanec bol vyslaný na obchodné rokovanie do sídla firmy v Žiline, ktoré sa nachádza v časti Stražov.

Na aké cestovné náhrady má nárok, keď jeho zamestnávateľ, u ktorého pracuje, sídli v centre mesta, t. j. v Žiline na adrese Horný Val?

Zamestnanec nemá so zamestnávateľom písomne dohodnuté pravidelné pracovisko pre účely ZCN. V pracovnej zmluve má uvedené ako miesto výkonu práce Žilinu. Zamestnancovi nepatrí žiadna náhrada, lebo má v pracovnej zmluve uvedené ako miesto výkonu práce mesto Žilina (nemá uvedenú konkrétnu adresu zamestnávateľa).

Paušálne cestovné náhrady

Zamestnanec, ktorý je zamestnaný ako opravár telefónnych zariadení, vykonáva prácu u klientov v mieste ich bydliska alebo pracoviska v Žiline a blízkom okolí. Zamestnávateľ sa rozhodol, že od 1. 12. 2018 určí zamestnancovi mesačný paušál na cestovné výdavky.

Rozhodnutie zamestnávateľa je v súlade s § 34 ZCN, podľa ktorého môže zamestnávateľ cestovné náhrady paušalizovať. Cieľom paušalizácie cestovných náhrad je zníženie administratívnej náročnosti pri ich poskytovaní, lebo v prípade poskytovania paušálnych náhrad sa nevykonáva vyúčtovanie pracovnej cesty. Pri výpočte paušálnej sumy má vychádzať z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad.

Zamestnávateľ pri stanovení paušálu vychádzal zo zistených údajov za cestovné u zamestnanca, ktoré boli takéto:

-   september 2018:     101 eur,

-   október 2018:         100,50 eur,

-   november 2018:      111,30 eur.

Suma paušálnej náhrady = (101 + 100,50 + 111,30) : 3 = 104,26 eur.

Zamestnávateľ stanovil pre zamestnanca mesačný paušál vo výške 105 eur.

Paušál vo výške 105 eur, ktorý zamestnanec mesačne dostane na dopravu, nie je predmetom dane zo závislej činnosti.

Nedodržanie dohodnutých podmienok pracovnej cesty

Zamestnanec, ktorý je zamestnaný v obchodnej spoločnosti,uskutočnil pracovnú cestu z Bratislavy do Prahy lietadlom. V príkaze na pracovnú cestu, ktorú mu schválil a podpísal zamestnávateľ, má uvedený ako dopravný prostriedok rýchlik 1. triedy.

Na akú výšku cestovného má nárok?

Zamestnancovi vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov len do ceny lístka za rýchlik 1. triedy. Zamestnávateľ môže postupovať aj tak, že zváži dôvod, prečo nepoužil vlak, ale použil lietadlo a vzhľadom na konkrétnu vzniknutú situáciu mu vyplatí cestovné náhrady za skutočne použitý dopravný prostriedok.

Autobus ako dopravný prostriedok pri pracovnej ceste

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu a ako dopravný prostriedok mu určil autobus.

Zamestnanec dodržal podmienky pracovnej cesty, ktoré mu určil zamestnávateľ. K vyúčtovaniu pracovnej cesty doložil 4 cestovné lístky na MHD a dva na diaľkový autobus. Zamestnávateľ preplatil zamestnancovi celú výšku cestovného. Vyplatená cestovná náhrada nepodlieha u zamestnanca dani z príjmov FO.

Strata cestovného lístku

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu a ako dopravný prostriedok mu určil autobus. Zamestnanec jeden lístok stratil a zamestnávateľovi predložil k vyúčtovaniu pracovnej cesty len 3 cestovné lístky (2 krát na MHD a jeden na diaľkovú prepravu). Zamestnanec predložil k vyúčtovaniu pracovnej cesty aj čestné prehlásenie o strate cestovného dokladu.

Nakoľko sa u uvedeného zamestnanca jednalo o opakovanú stratu cestovného dokladu, zamestnávateľ sa rozhodol, že mu cestovný lístok nepreplatí. Jeho postup bol v súlade s ustanoveniami ZCN. Zamestnávateľ môže postupovať aj tak, že zamestnancovi cestovné za stratený cestovný lístok preplatí. Vyplatená cestovná náhrada za stratený cestovný lístok nepodlieha u zamestnanca dani z príjmov FO a u zamestnávateľa nie je daňovým výdavkom.

Použitie vlastného MV na pracovnú cestu

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, ktorú mal na základe písomnej dohody vykonať vlastným MV. Zamestnanec vykonal pracovnú cestu podľa dohody so zamestnávateľom. Na pracovnej ceste najazdil 660 km. K vyúčtovaniu pracovnej cesty predložil zamestnávateľovi kópiu technického preukazu, v ktorom je uvedená spotreba pohonných látok (ďalej PHL) 5,10 l/100 km a doklad o kúpe PHL. Cena za 1 liter PHL bola 1,22 eur.

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije vlastné MV, zamestnávateľ mu poskytne podľa § 7 ods. 1 ZCN sumu základnej náhrady za 1 km jazdy a náhradu výdavkov za spotrebované PHL. Sumu základnej náhrady pre osobné MV ustanovuje podľa § 7 ods. 2 ZCN opatrenie, ktoré vydá ministerstvo.

Náhrada za spotrebované PHL patrí zamestnancovi podľa § 7 ods. 4 ZCN, t. z. podľa cien PHL prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze MV. Cenu PHL preukazuje zamestnanec podľa § 7 ods. 5 ZCN dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu PHL viacerými dokladmi o kúpe, cena sa môže vypočítať aritmetickým priemerom. Ak zamestnanec nepreukáže cenu PHL dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena PHL, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistená Štatistickým úradom SR. Spotreba PHL uvedená v technickom preukaze sa použije podľa § 7 ods. 6 ZCN.

Výpočet spotreby PHL vykonal zamestnanec podľa ustanovení ZCN:

-   SPHL = 5,10 l/100 km

-   Náhrada za spotrebované PHL = (660 x 5,10 : 100) x 1,22 = 41,06 eur

-   Celková náhrada = 660 x 0,183 + 41,06 = 161,84 eur.

Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu za použitie vlastného MV na pracovnej ceste vo výške 161,84 eura.

Pracovná cesta vykonaná vlastným MV s prívesným vozíkom

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, ktorú mal uskutočniť na základe písomnej dohody vlastným MV s prívesným vozíkom. Zamestnanec uskutočnil cestu takto:

-   z pracoviska do garáže, kde má umiestnený vozík: 11 km bez vozíka,

-   z garáže v Žiline do Bratislavy a späť do Žiliny: 455 km s vozíkom,

-   z garáže do miesta pracoviska: 11 km bez vozíka.

V technickom preukaze MV je uvedená spotreba PHL 5,10 l/100 km. PHL kúpil zamestnanec za 1,22 eur za liter, čo dokladoval potvrdenkou o nákupe PHL.

Ak použije zamestnanec na pracovnú cestu vlastné MV s prívesom, zvyšuje sa v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 ZCN sadzba základnej náhrady o 15 %. Spotreba PHL, ktorá je uvedená v technickom preukaze, sa nemení.

Zamestnanec vypočíta náhradu za použité MV podľa ustanovení ZCN takto:

-   Počet km s vozíkom = 455 km,

-   Počet km bez vozíka = 11 + 11 = 22 km

-   Náhrada za spotrebované PHL = /(455 + 22) x 5,10: 100/ x 1,22 = 29,68 eur

-   Sadzba základnej náhrady zvýšená o 15 % = 0,183 x 1,15 = 0,21 eura

Celková náhrada = 22 x 0,183 + 455 x 0,21 + 29,68 = 129,26 eur.

Pracovná cesta vykonaná MV, u ktorého je pohonnou látkou plyn a benzín

Zamestnávateľ sa dohodol so zamestnancom, že vykoná pracovnú cestu vlastným MV. Zamestnanec vykonal pracovnú cestu podľa dohody a celkom počas pracovnej cesty najazdil 660 km. Pracovnú cestu vykonala MV, ktoré jazdí na plyn a na benzín. V technickom preukaze MV je uvedená spotreba pre plyn 7,7 a pre benzín 6,1 l/100 km. Cena za liter PHL zistená z dokladov o nákupe PHL bola pre plyn 0,63 eur a pre benzín 1,22 eur. Zamestnanec z celkového počtu 660 km najazdil na benzín 60 km a zvyšok na plyn.

Ak použije zamestnanec pri pracovnej ceste MV, ktorého PHL je plyn alebo kombinácia plynu s inou PHL, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované PHL sa stanoví podľa § 7 ods. 7 ZCN. Ak je PHL plyn alebo plyn v kombinácii s inou PHL, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované PHL za jednotlivé PHL dohodne zamestnávateľ so zamestnancom, a to na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok a spotreby. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa osobitného predpisu, pri výpočte cestovných náhrad sa prihliadne na túto spotrebu.

Zamestnanec vypočíta náhradu za spotrebované PHL takto:

Náhrada za spotrebované PHL = /(60 x 6,1 : 100) x 1,22/ + /(600 x 7,7 : 100) x 0,63/ = 4,46 + 29,11 = 33,57 eur

Náhrada za použité MV = 660 x 0,183 + 33,57 = 154,35 eur.

Pracovná cesta vykonaná MV, ktoré nemá v technickom preukaze uvedenú spotrebu

Zamestnanec uskutočnil, po dohode so zamestnávateľom, pracovnú cestu vlastným MV. V technickom preukaze MV nie je uvedená spotreba PHL. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi kópiu technického preukazu MV, ktorým uskutočnil pracovnú cestu, aby dokladoval, že v jeho technickom preukaze nie je uvedená spotreba PHL a aby dokladoval, že jeho MV má rovnaké parametre ako MV jeho priateľa, ktorého kópiu technického preukazu tiež doložil. Spotreba uvedená v technickom preukaze priateľa je 5,50 l/100 km. K vyúčtovaniu pracovnej cesty doložil doklad o nákupe PHL. Cena za liter PHL bola 1,22 eur za liter. Na pracovnej ceste zamestnanec najazdil 330 km.

Ak technický preukaz MV údaje o spotrebe PHL neobsahuje alebo sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou, pri výpočte cestovnej náhrady sa postupuje podľa § 7 ods. 8 ZCN, t .z. pre výpočet náhrady sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného MV rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom PHL alebo spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo inú spotrebu.

Náhrada za spotrebované PHL = 330 x 5,50 : 100 x 1,22 = 22,14 eur.

Celková náhrada = 330 x 0,183 + 22,14 = 82,53 eur.

Zamestnancovi, ktorý bol zamestnávateľom vyslaný na tuzemskú pracovnú cestu

patrí podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov (ďalej ZCN) okrem náhrady preukázaných cestovných výdavkov, ktorej sme sa venovali v 1. časti príspevku, aj náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny.

Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu. V príkaze na vykonanie pracovnej cesty mu stanovil limit pre ubytovanie do výšky 66 eur na noc. Zamestnanec nedodržal podmienky pracovnej cesty, lebo sa mu nepodarilo zabezpečiť ubytovanie do stanovej sumy. Za ubytovanie zaplatil 88 eur za noc, čo doložil dokladom o úhrade.

Zamestnávateľ má povinnosť preplatiť zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, výdavky na ubytovanie vo výške náhrady preukázaných výdavkov, v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b) ZCN. Zamestnanec má, aj v prípade, že nemôže dodržať podmienky zamestnávateľa, nárok na náhradu preukázateľných výdavkov na ubytovanie na základe dokladu o úhrade ubytovania. ZCN neurčuje limit na ubytovanie. Doklad musí byť vystavený oficiálnym ubytovacím zariadením, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie ubytovacích služieb. Ak má zamestnanec poskytnuté bezplatné ubytovanie, nárok na uplatnenie výdavkov mu nevzniká.

T. z., že zamestnanec má nárok na úhradu výdavkov za ubytovanie v plnej výške 88 eur za noc. Vyplatená náhrada za ubytovanie 88 eur je u zamestnávateľa daňovým výdavkom a u zamestnanca nie je predmetom dane. Ak by sa zamestnanec ubytoval u svojich známych, nemá nárok na preplatenie ubytovania, lebo nemá doklad o úhrade za ubytovanie. Zamestnávateľ mu môže, podľa svojho zváženia, poskytnúť v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 ZCN náhradu podľa vlastného zváženia. Na túto náhradu nemá zamestnanec zákonný nárok, preto by bola u neho predmetom zdanenia daňou z príjmov FO.

Stravné

Zamestnávateľ prevádzkuje horský hotel, ktorý je vo vzdialenejšej horskej oblasti od mesta. Zamestnanec spolu so šoférom jazdí služobným MV dvakrát do týždňa v čase od 11 do 14 hodiny do najbližšieho mesta na poštu, do banky, do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne a vybavovať ostatné náležitosti pre firmu. Zamestnávateľ obom zamestnancom neumožňuje v týchto dňoch stravovať sa obvyklým spôsobom, preto im uhrádza za každý takýto deň stravné vo výške 4,80 eur na jeden deň.

Postup zamestnávateľa je v súlade s § 5 ods. 3 ZCN, podľa ktorého ak zamestnávateľ vyslaním zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 h, neumožní mu stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 h alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 ZCN patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty a je rozdelená na časové pásma.

V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Vo firme sa podávajú obedy v čase, keď sú obaja zamestnanci mimo firmy, t. z. že zamestnávateľ nemôže splniť ustanovenie Zákonníka práce a preto postupuje podľa § 5 ods. 3 ZCN a poskytuje zamestnancom stravné za každý deň, keď sa nemôžu stravovať obvyklým spôsobom, a to vo výške určenej pre časové pásmo 5 až 12 h. U zamestnancov nie je poskytnuté stravné predmetom dane z príjmov FO. Ak by vo firme nastala situácia, že zamestnanci by dostali stravné lístky a aj preplatené stravné vo výške 4,80 eur, potom by poskytnuté stravné podliehalo u zamestnancov zdaneniu.

Stravné pri dvoch pracovných cestách vykonaných v jeden deň

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania (opravuje mraziarenské a chladiarenské zariadenia u zákazníkov), v priebehu jedného pracovného dňa na 2 pracovné cesty:

-   1. pracovná cesta trvala od 8.00 do 11.00 h a zamestnanec sa vrátil o 11.00 h na pravidelné pracovisko,

-   2. pracovná cesta trvala od 12.00 do 16.00 h.

Zamestnávateľ bude pri vyplatení stravného postupovať podľa § 5 ods. 4 písm. a) ZCN. Podľa uvedeného ustanovenia ZCN, ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy, vykoná počas kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový počet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest. To znamená, že na účely poskytnutia stravného sa u zamestnanca hodiny pracovných ciest uskutočnených v jeden deň spočítajú. Doba trvania pracovnej cesty je 7 h (3 + 4), t .z., že zamestnanec má nárok na stravné určené pre časové pásmo 5 až 12 h, čo je 4,80 eura. Suma 4,80 eura nepodlieha u zamestnanca zdaneniu.

Stravné pri pracovnej ceste vykonanej počas dvoch dni

Zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu pracuje, podniká v oblasti služieb (servis elektrických spotrebičov, riešenie havarijných situácií a podobne). Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu je zamestnanec, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania (vykonáva servis u zákazníkov a odstraňuje havarijné situácie v terénne). Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu so začiatkom o 22. hodine. Pracovná cesta sa skončila na 2. deň o 4.30 h. Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi stravné vo výške 4,80 eur.

Postupoval správne?

Postup zamestnávateľa je v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 písm. b) ZCN, podľa ktorého ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 h, a ktorá celkovo trvá najmenej 5 h, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 h, čo je 4,80 eur. Zamestnanec má nárok na stravné vo výške 4,80 eur, lebo je zamestnanec, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykonal pracovnú cestu počas dvoch kalendárnych dní a v každom dni trvala pracovná cesta menej ako 5 h. Hodiny pracovnej cesty z týchto dvoch dní sa na účely vyplatenia stravného spočítajú (2 + 4,5 = 6,5) a pracovná cesta sa bude posudzovať ako jedna pracovná cesta v trvaní 6,50 h.

Stravné pri pracovných cestách vykonaných počas nočnej zmeny

Zamestnanec je zamestnaný u zamestnávateľa, kde vykonáva aj nočnú prácu (riešenie a odstraňovanie havarijných situácií pri úniku vody a plynu v podzemí). Dňa 12. 11. 2018 nastúpil na zmenu o 18.30 h a zmena trvala do 8.00 h nasledujúceho dňa. V rámci nočnej zmeny vykonal tieto pracovné cesty:

-   1. deň nočnej zmeny vykonal pracovnú cestu od 19.30 do 24.00 h, pracovná cesta trvala celkom 4 a pol hodiny,

-   2. deň nočnej zmeny vykonal pracovnú cestu od 3.00 do 7.30 h, pracovná cesta trvala celkom 4 a pol hodiny.

V rámci jednej pracovnej zmeny vykonal zamestnanec dve pracovné cesty. Zamestnanec je zamestnancom, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, lebo prácu vykonáva u zákazníkov a v teréne.

Aká výška stravného zamestnancovi patrí?

Zamestnávateľ bude pri stanovení výšky stravného postupovať podľa § 5 ods. 4 písm. c) ZCN, podľa ktorého ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas jednej pracovnej zmeny v rámci 2 kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 h, a celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 h a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest. U zamestnanca sa časy trvania pracovných ciest vykonaných v rámci jednej pracovnej zmeny a dvoch kalendárnych dní spočítajú. Celkový čas trvania pracovných ciest je 9 h (4 a pol hodiny x 2). Zamestnancovi za pracovné cesty vykonané v dňoch 12. 11. a 13. 11. 2018 počas jeden nočnej zmeny prislúcha stravné pre časové pásmo 5 až 12 h, čo je suma 4,80 eura.

Stravné pri dvoch pracovných cestách vykonaných v jeden deň

Zamestnávateľ podniká v oblasti predaja PC programov v oblasti účtovníctva a miezd. Jeho zamestnanec predvádza a inštaluje uvedené programy. Dňa 13. 11. 2018 vyslal zamestnávateľ zamestnanca na dve pracovné cesty:

-   1. pracovná cesta trvala od 7.30 h do 9,30 h, celkom 2 hodiny,

-   2. pracovná cesta trvala od 10,30 do 16,00 h, celkom 5 a pol hodiny.

Zamestnávateľ bude pri vyplatení stravného postupovať podľa § 5 ods. 4 písm. a) ZCN. Čas trvania pracovných ciest sa u zamestnanca nemôže spočítať, lebo nie je splnená podmienka § 5 ods. 4 písm. a) ZCN. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné len za pracovnú cestu v trvaní 5 a pol hodiny, t. z. stravné určené pre časové pásmo 5 až 12 h, čo je 4,80 eur.

Stravné pri troch pracovných cestách vykonaných v jeden deň

Zamestnanec, ktorý je zamestnaný v obchodnej spoločnosti, vykonal 13. 11. 2018, podľa pokynov zamestnávateľa, 3 pracovné cesty v trvaní dva krát po 2 hodiny a jeden krát 6 hodín.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné len za tuzemskú pracovnú cestu v trvaní 6 hodín vo výške stravného, ktoré je určené pre časové pásmo 5 až 12 h, t. j. 4,80 eur. Za pracovné cesty v trvaní 2 h mu stravné nepatrí.

Stravné pri dvojdňovej pracovnej ceste

Zamestnávateľ, ktorý je zamestnaný u zamestnávateľa – podnikateľa v oblasti služieb, vykonal podľa pokynov zamestnávateľa v dňoch 12. a 13. 11. 2018 dvojdňovú pracovnú cestu takto:

-   12. 11. 2018 od 15.00 h do 24.00 h, celkom 9 hodín,

-   13. 11. 2018 od 0.00 h do 10,30 h, t. j. celkom 10 a pol hodiny.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň samostatne, lebo zamestnancovi vznikol nárok na stravné za každý deň trvania pracovnej cesty. Pracovná cesta trvala v každom kalendárnom dni viac ako 5 h a menej ako 12 h, preto má zamestnanec nárok na stravné vo výške 9,60 eur (4,80 eur x 2).

Stravné pri dvojdňovej pracovnej ceste

Zamestnanec bol zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu. Pracovnú cestu vykonala v dňoch 12. 11. a 13. 11. 2018 podľa pokynov zamestnávateľa takto:

-   12. 11. 2018 od 20 h do 24 h, pracovná cesta trvala celkom 4 hodiny,

-   13. 11. 2018 od 0.00 h do 14 h, celkom trvala pracovná cesta 14 hodín.

Zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi stravné za každý deň pracovnej cesty samostatne. Za 1. deň pracovnej cesty mu stravné nepatrí, lebo pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín. Za 2. deň pracovnej cesty mu patrí stravné v sume stanovenej pre časové pásmo 12 až 18 h, lebo pracovná cesta trvala 14 hodín. Zamestnancovi vyplatí zamestnávateľ stravné vo výške 7,10 eur.

Stravné pri poskytnutí bezplatného stravovania

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu v dňoch 13. 11. až 15. 11. 2018. Zamestnanec vykonal pracovnú cestu takto:

-   13. 11. 2018 začiatok pracovnej cesty o 16. h, pracovná cesta trvala 8 hodín, zamestnancovi nebolo poskytnuté žiadne stravovanie,

-   14. 11. 2018 pracovná cesta trvala 24 hodín, zamestnancovi bol poskytnutý bezplatný obed,

-   15. 11. 2018 pracovná cesta skončila o 16 h, zamestnancovi bol poskytnutý bezplatný obed.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste poskytnuté bezplatné stravovanie, nepatrí mu podľa § 5 ods. 6 ZCN stravné. Ak má zamestnanec počas pracovnej cesty poskytnuté bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ mu stravné kráti podľa § 5 ods. 6 ZCN:

-   o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,

-   o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a

-   o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru, a to

zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššie dohodnutej sumy stravného.

Výška stravného, na ktoré má zamestnanec nárok, bude podľa § 5 ZCN:

-   1. deň pracovnej cesty pracovná cesta trvala 8 hodín, zamestnanec má nárok na stravné v časovom pásme 5 až 12 h, čo je 4,80 eur,

-   2. deň pracovnej cesty pracovná cesta trvala 24 hodín, zamestnanec má nárok na stravné pre časové pásmo nad 18 h, čo je 10,90 eur. Zamestnancovi bol poskytnutý bezplatný obed, preto sa mu bude stravné krátiť podľa § 5 ods. 6 ZCN o 40 %. Nárok na stravné je 6,54 eura [10,90 – (10,90 x 40 : 100)],

-   3. deň pracovnej cesty pracovná cesta trvala 16 h, nárok zamestnanca na stravné je 7,10 eur (pre časové pásmo 12 až 18 hodín). Zamestnancovi bol poskytnutý bezplatne obed, preto sa mu bude stravné krátiť v súlade s § 5 ods. 6 ZCN a jeho nárok na stravné je 2,74 eur [7,10 – (10,90 x 40 : 100)].

Celkový nárok zamestnanca na stravné je 14,08 eur (4,80 + 6,54 + 2,74).

Raňajky v rámci ubytovacích služieb

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na 2-dňovú pracovnú cestu. Pracovná cesta trvala 1. deň 10 hodín a 2. deň 20 hodín. Zamestnanec k vyúčtovaniu pracovnej cesty predložil doklad o úhrade za ubytovanie vo výške 66 eur za noc. Na doklade je uvedené, že súčasťou ceny 66 eur sú aj raňajky.

Ak boli zamestnancovi pri pracovnej ceste poskytnuté spolu s ubytovaním aj raňajky, zamestnávateľ skráti, podľa § 5 ods. 7 ZCN, celkové stravné o 25 % za poskytnuté raňajky z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 h. T. z, že zamestnanec má nárok na stravné :

-   1. deň trvala pracovná cesta 10 hodín, nárok na stravné je 4,80 eur (stravné pre časové písmo 5 až 12 h),

-   2. deň trvala pracovná cesta 20 hodín, nárok na stravné je 10,90 eur (stravné pre časové pásmo nad 18 h). Zamestnancovi boli poskytnuté raňajky, preto sa stravné zníži o 25 %, t. j. o 2,73 eur (10,90 x 25 : 100). Nárok na stravné je 8,17 eur (10,90 – 2,73).

Cestovné náhrady celkom:

-   stravné = 4,80 + 8,17         = 12,97 eur

-   ubytovanie  = 66 eur,

-   spolu = 12,97 + 66 = 78,97 eur.

Stravné pri prerušení pracovnej cesty

Zamestnanec, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu do Bratislavy, sa dohodol so zamestnávateľom na prerušení pracovnej cesty. Pracovnú cestu uskutočnil, podľa písomnej dohody so zamestnávateľom (príkaz na vyslanie na pracovnú cestu), takto:

-   12. 11. 2018, začiatok pracovnej cesty o 8 h v Žiline, pokračovanie pracovnej cesty v Trenčíne, v Trnave a ubytovanie v Bratislave,

-   13. 11. 2018, pracovná cesta v Bratislave trvala do 16 h, potom prerušenie pracovnej cesty,

-   14. 11. 2018 – prerušenie pracovnej cesty,

-   15. 11. 2018 – prerušenie pracovnej cesty,

-   16. 11. 2019 začiatok pracovnej cesty o 7,00 h v Bratislave, ukončenie pracovnej cesty v Žiline o 16 h.

Počas dni prerušenia pracovnej cesty zamestnancovi nepatria cestovné náhrady. Výška stravného za pracovnú cestu:

-   12. 11. 2018, pracovná cesta trvala 16 hodín, nárok na stravné je 7,10 eur,

-   13. 11. 2018, pracovná cesta trvala 16 hodín, nárok na stravné je 7,10 eur,

-   14. 11. 2018, prerušenie pracovnej cesty, nárok na stravné nevzniká,

-   15. 11. 2018, prerušenie pracovnej cesty, nárok na stravné nevzniká,

-   16. 11. 2018, pracovná cesta trvala 9 hodín, nárok na stravné je 4,80 eur.

Celkový nárok na stravné je 19 eur (7,10 + 7,10 + 4,80).

Náhrada preukázaných vedľajších výdavkov

Zamestnanec, ktorý bol vyslaný na 3-dňovú pracovnú cestu, bol ubytovaný v hoteli. Za ubytovanie uhradil celkom 130 eur (65 eur x 2 noci). Pri odchode z hotela zaplatil tieto ďalšie výdavky:

-   miestny poplatok vo výške 1 eur za noc, spolu 2 eur,

-   parkovné 5 eur za noc, spolu 10 eur.

Vedľajšie výdavky ZCN presnejšie nedefinuje. Sú to všetky vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s plnením úloh pracovnej cesty. Posúdenie, či ide o vedľajší výdavok alebo nie, je v plnej moci zamestnávateľa.

Platba vo výške 12 eur (miestny poplatok a parkovné) je vedľajší výdavok, ktorý zamestnanec zdokladoval potvrdenkami o úhrade. Vyplatená cestovná náhrada vo výške 12 eur je daňovým výdavkom zamestnávateľa, ktorý u zamestnanca nepodlieha dani z príjmov FO.

Ing. Jarmila Strählová