Cestovné náhrady v podnikateľskej sfére

Poskytovanie náhrad osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, ďalej osobám ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté, upravuje zákon o cestovných náhradách.

Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 16. 5. 2002 zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách s účinnosťou od 1. 7. 2002. Posledná novelizácia bola vykonaná zákonom č. 127/2020 Z. z. s účinnosťou od 21. mája 2020. Zákon upravuje podmienky poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi pri tzv. dočasnom pridelení, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a to nasledovným subjektom:

a)  zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere,

b)  členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c)  fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté, a

d)  osobám, o ktorých to ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Náhrady poskytované podľa zákona o cestovných náhradách majú za cieľ kompenzovať len rozdiel medzi pravidelnými výdavkami, ktoré zamestnancovi ako aj iným oprávneným osobám vznikajú aj vtedy, keď nevykonávajú pracovnú cestu alebo iné právne úkony vymedzené v zákone a nevyhnutne vyššími výdavkami zamestnanca a iných oprávnených osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti s vykonanou pracovnou cestou alebo v súvislosti s inými právnymi úkonmi vymedzenými v zákone. Podľa Zákonníka práce, zamestnanec vykonáva prácu vymedzenú druhovo na určenom mieste v určenom čase a podľa pokynov zamestnávateľa. Tieto výdavky majú vždy vzťah ku konkrétnemu zamestnancovi.

Ďalšie výdavky, ktoré vznikajú zamestnancovi za zamestnávateľa, tvoria náklady hlavnej činnosti zamestnávateľa a zúčtujú sa priamo na základe predložených dokladov do nákladov podľa postupov účtovania a podľa platnej účtovnej osnovy.

Zákon o cestovných náhradách je špeciálny právny predpis a možno ho priamo aplikovať len vo vzťahu k vymedzenému okruhu osôb. Ide o nasledovný okruh osôb:

a)  zamestnanci v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere,

b)  členovia družstiev, ak podľa stanov družstva podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c)  fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté, a

d)  osoby, o ktorých to ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Zákon o cestovných náhradách však upravuje aj poskytovanie náhrad výdavkov osobám, ktoré nie sú k zamestnávateľovi v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu a v niektorých prípadoch ani v žiadnom inom právnom vzťahu, ale tieto osoby vykonávajú pre neho špecifické úlohy a činnosti. Ide o osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, alebo o osoby, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, alebo ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu rôzne úlohy a činnosti, ak poskytnutie cestovných náhrad je dohodnuté.

Pre tieto vyššie uvedené osoby zákon o cestovných náhradách zaviedol legislatívnu skratku „zamestnanec“. Každý pracovnoprávny vzťah sa vyznačuje svojou vnútornou štruktúrou, subjektmi, ktoré doňho vstupujú, svojim obsahom a predmetom. Pod subjektmi pracovnoprávnych vzťahov rozumieme tie subjekty, ktoré podľa noriem pracovného práva môžu byť nositeľmi práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch.

Z takto vymedzeného okruhu osôb vyplýva, že zákon o cestovných náhradách sa v zásade vzťahuje na zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, možno ho však aplikovať aj na osoby, o ktorých to ustanovuje samotný zákon o cestovných náhradách alebo iný osobitný predpis, ako aj na osoby, ktoré plnia pre zamestnávateľa rôzne úlohy a činnosti.

Cestovné náhrady podnikateľa

Fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, si môže uplatniť do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac však vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si daňovník nemôže zahrnúť vreckové. Zákon o dani z príjmov vo svojich ustanoveniach nedefinuje, čo sa považuje za miesto pravidelného vykonávania činnosti.

Príjmami z podnikania podľa zákona sú:

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b)  príjmy zo živnosti,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, ako napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve,

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú aj príjmy

a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii,

c) znalcov a tlmočníkov,

d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, a 

e) príjmy z činnosti športového odborníka, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone, sú výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na:

–   stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,

–   na ubytovanie,

–   cestovné dopravnými prostriedkami a 

–   nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.

Výšku stravného stanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, aktuálne ide o Opatrenie č. 368/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. 10. 2023. Sumy stravného pre časové pásma sú

a)  7,80 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

b)  11,60 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, a 

c)  17,40 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Výdavky na stravovanie podnikateľa pri pracovnej ceste nie je potrebné preukazovať účtovnými dokladmi o nákupe stravy.

Dňa 4. 6. 2024 zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predbežnú informáciu o návrhu opatrenia o sumách stravného. V predbežnej informácii ministerstvo potvrdzuje, že rast cien jedál a nealkoholických nápojov dosiahol hodnotu 5,3 %, tým pádom nové sumy stravného budú v novej výške. Podľa predloženého návrhu budú nové sumy stravného platné od 1. septembra 2024. Sumy stravného sa zvýšia nasledovne:

-    8,30 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

-    12,30 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, a

-    18,40 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Do daňových výdavkov je možné podnikateľom zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý podnikateľ preukáže dokladom z ubytovacieho zariadenia v buď tuzemsku alebo v zahraničí.

Musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktorého prevádzkovateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie ubytovacích služieb. Povinnosť preukázať výdavok vyplýva tak zo zákona o cestovných náhradách, ako aj zo zákona o dani z príjmov.

Znamená to, že zaplatené nájomné za prenájom nehnuteľnosti, ktorú podnikateľ používa na bývanie v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste, ako je miesto, v ktorom je táto činnosť pravidelne vykonávaná, pričom prenajímateľ neposkytuje ubytovacie služby, nie je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia na poskytovanie ubytovacích služieb a príjmy z prenájmu zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, nie je daňovým výdavkom podnikateľa.

Výdavky na motorové vozidlo

V prípade, ak podnikateľ na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť tieto výdavky nasledovne:

-    do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť iba v prípade, ak daňovník nemal predmetné vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo

-    vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Sumu základnej náhrady za jeden km jazdy stanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Opatrením č. 73/2024 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách s účinnosťou od 1. 5. 2024, a to nasledovne: suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy je pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,075 €, a pre osobné cestné motorové vozidlá je vo výške 0,265 €.

Ak podnikateľ na cestovanie využije prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo, výdavky na spotrebu pohonných látok si uplatňuje do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, pričom si môže vybrať jeden z 3 spôsobov uplatňovania daňových výdavkov, a to:

–   výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu v nadväznosti na počet najazdených km,

–   výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo

–   výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie.

JUDr. Jozef Jaško

§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z., zákon o dani z príjmov

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b) príjmy zo živnosti,

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

e) príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za...