Miesto pravidelného vykonávania podnikateľskej činnosti

Ak má podnikateľ v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (v predajni, v ambulancii, v kancelárii a podobne), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu podnikateľa, potom je miesto pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka. Pracovnou cestou, to zn. cestou, pri ktorej by mal mať podnikateľ nárok na cestovné náhrady by však nemala byť cesta z miesta trvalého bydliska napríklad do prenajatej kancelárie (u poradcu, advokáta, architekta, projektanta), do obchodu, ktorý podnikateľ prevádzkuje, do dielne kde vykonáva opravárenskú alebo inú činnosť (napr. autoopravár, čalúnik a pod.), aj keď má podnikateľ uvedenú v živnostenskom liste alebo v inom oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti ako miesto podnikania trvalé bydlisko.

U podnikateľov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti ťažko vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené trvalé bydlisko.

Ak podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej musí často meniť miesto pracoviska (napr. poisťovací agend, servisný technik, maliar izieb, čistič fasád a pod.), potom je pracovnom cestou každá cesta z miesta trvalého bydliska ku klientovi a späť, to zn. jeho podnikateľská činnosť je činnosť vykonávaná v inom mieste.

Cestovné náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste

vyjadrujú skutočné výdavky podnikateľa spojené s výkonom práce na inom mieste ako je jeho pravidelné miesto podnikania, na území SR. Na účely daňovej uznateľnosti výdavkov na pracovné cesty podnikateľa je nutné vychádzať aj z definície daňového výdavku. Výška cestovných náhrad je obmedzená tým, že výdavky môžu byť vynaložené pri stravovaní, ubytovaní, cestovnom dopravnými prostriedkami a pri nevyhnutných výdavkov, najviac do výšky, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa ZCN.

Cestovné náhrady, ktoré chce podnikateľ zaúčtovať v účtovníctve alebo zaevidovať v daňovej evidencii ako daňové výdavky, musia byť preukázateľne vynaložené. Podnikateľ musí doložiť doklad o kúpe napríklad cestovného lístku, o zaplatení ubytovania a podobne. Ak napríklad cestovný lístok stratí, výdavok nemôže byť uznaný za daňový výdavok, aj keď ho zaúčtoval v účtovníctve.

Cestovné náhrady pri cestách, ktoré boli vykonané na súkromné účely, nie je možné považovať za daňové výdavky, aj keď doklady spĺňajú všetky náležitosti účtovného dokladu a podnikateľ ich zaúčtoval v svojom účtovníctve.

Výdavky na stravovanie

Podnikateľovi patrí stravné v súlade s ustanovením § 5 ZCN a to za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Výška stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty a je rozdelená na časové pásma (tabuľka č. 1).

• Zabezpečenie bezplatného stravovania v celom rozsahu

Ak má podnikateľ na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie, nemá nárok na stravné, lebo mu nevznikli výdavky na stravovanie. Za zabezpečenie stravovania v celom rozsahu sa považuje bezplatné zabezpečenie troch hlavných jedál, čo znamená raňajky, obed a večera.

• Čiastočné zabezpečenie bezplatného stravovania

Pod čiastočným zabezpečením stravovania sa rozumie zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál (napríklad zabezpečenie len raňajok alebo zabezpečenie len raňajok a obeda). Za čiastočné zabezpečenie bezplatného stravovania sa nemôže považovať napríklad čiastočné zabezpečenie obeda, za ktorý si musí podnikateľ sám doplatiť.

Ak má podnikateľ zabezpečené na pracovnej ceste bezplatné stravovanie čiastočne, výška stravného sa kráti:

–   o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,

–   o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,

–   o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru,

zo sumu stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

• Raňajky v cene ubytovania

Ak má podnikateľ pri pracovnej ceste v rámci ubytovania preukázané poskytnutie raňajok, má nárok na stravné znížené o 25 % zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín, t.j. zo sumy 11,60 eur.

Výdavky na ubytovanie musí podnikateľ doložiť dokladom o úhrade za ubytovanie

Takýmto dokladom môže byť hotelový účet ale aj účet zo súkromného ubytovacieho zariadenia, ktoré prenajíma fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom (FO – občan prenajíma ubytovacie zariadenia na základe povolenia príslušného mestského alebo obecného úradu).

Tabuľka č. 1: Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Kde: MPSVaR SR – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami

sú všetky výdavky podnikateľa, ktoré vynaložil pri pracovnej ceste na dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami. Sú to napríklad výdavky za cestovné lístky, lehátka a lôžka vo vlakoch, lodiach, autobusoch a v lietadlách, výdavky za letenky a s tým súvisiace poplatky, výdavky za dopravu taxíkom. Všetky doklady, ktoré podnikateľ započíta ako výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami musia okrem ostatných náležitosti účtovného dokladu obsahovať aj správny dátum, to zn., že musia súhlasiť s časom a miestom konania pracovnej cesty. Výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami, ktoré boli použité na súkromné účely, nie je možné považovať za daňové výdavky.

Nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v danom mieste

sú výdavky, ktoré žiaden zákon a ani iný právny predpis nedefinuje. Takýmito výdavkami sú všetky výdavky, ktoré podnikateľ vynaložil počas pracovnej cesty. Môžu to byť výdavky, napríklad poplatky za telefón, internet, fax, kúpa diaľničnej známky, platba za parkovanie, za garáž pri ubytovaní v inom mieste, platba za použitie sociálneho a hygienického zariadenia, rôzne poplatky, vstupenky, napríklad na výstavy a predvádzacie centra a podobne.

Výdavky pri použití motorového vozidla na pracovnú cestu

Podnikateľ môže využívať na pracovné cesty motorové vozidlo (ďalej MV):

–   zaradené v obchodnom majetku firmy (firemné, služobné, zaradené v podnikaní),

–   vlastné osobné MV (súkromné).

Použitie motorového vozidla zaradeného v obchodnom majetku na pracovnú cestu

Podnikateľ, ktorý má MV zaradené v obchodnom majetku a využíva ho pri pracovných cestách ako dopravný prostriedok, postupuje pri stanovení daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Podnikateľ si môže vybrať jeden z troch spôsobov stanovenia daňového výdavku „Náhrada za spotrebované PHL“ (pohonné látky).

Náhrada za spotrebované PHL stanovená prepočtom

Ak sa podnikateľ rozhodne, že bude postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP, vypočíta náhradu za spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané:

–   podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze (ďalej technický preukaz), alebo

–   ak sa spotreba uvedená v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa tam nenachádza, pri výpočte vychádza zo spotreby PHL preukázanej podľa dokladu – certifikátu, ktorý mu vydá na základe meraní autorizačná skúšobňa, ktorá je oprávnená vykonávať takúto činnosť (napríklad Výskumný ústav dopravný v Žiline, Žilinská univerzita), alebo

–   ak sa spotreba PHL v technickom preukaze neuvádza, podľa doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, ktoré preukazujú spotrebu PHL, to zn. že sa môže použiť aj postup podľa § 7 ods. 6 ZCN.

Dokladmi, ktorými podnikateľ preukáže spotrebu PHL sú:

–   evidencia jázd, ktorú priebežne vedie a eviduje v nej všetky jazdy MV,

–   doklady o nákupe PHL.

Od 21. 7. 2020 je možné do daňových výdavkov uznať vyššiu sumu na spotrebované PHL

Podľa novelizovaného ZDP môže podnikateľ uplatniť do daňových výdavkov spotrebu PHL podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítanú podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, zvýšenú o 20 %. Zvýšenú spotrebu o 20 % môže podnikateľ uplatniť bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.

• Náhrada za spotrebované PHL stanovená podľa údajov zo satelitného systému sledovania prevádzky motorového vozidla

Podnikateľ, ktorý sa rozhodne postupovať pri stanovení náhrady za spotrebované PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 2 ZDP, sleduje spotrebu PHL pomocou vybavenia MV zariadením satelitného systému sledovania pohybu MV, ktoré okrem zabezpečenia navigácie vodiča zaznamenáva aj presnú evidenciu jázd vrátane zdokumentovania spotreby PHL. Satelitný systém sledovania prevádzky MV je schopný vyhotoviť záznam o prevádzke MV a uskutočniť zber vybraných prevádzkových údajov o automobile.

Ak je MV vybavené satelitným systémom, môže podnikateľ započítať do daňových výdavkov skutočnú spotrebu, to zn. že podnikateľ neprepočítava spotrebu PHL podľa údajov v technickom preukaze a nevedie evidenciu jázd. Dokladmi, ktoré preukážu spotrebu PHL sú:

–   spotreba PHL vykázaná z prístroja satelitného sledovania prevádzky MV,

–   evidencia jázd z prístroja satelitného sledovania prevádzky MV,

–   doklady o nákupe PHL.

• Náhrada za spotrebované PHL stanovená paušálom

Pre podnikateľa, ktorý si chce stanovenie náhrady za spotrebované PHL čo najviac uľahčiť, je najvhodnejší postup podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP. Táto možnosť spočíva v preukazovaní spotreby PHL paušálom vo výške 80 % z celkového nákupu PHL v príslušnom zdaňovacom období. Podnikateľ by mal vychádzať z počtu ubehnutých km, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia. Podnikateľ nevedie evidenciu jázd a nevykonáva prepočet spotreby PHL. Dokladmi, ktorými preukáže spotrebu PHL sú:

–   doklady o nákupe PHL,

–   stav počítadla na začiatku zdaňovacieho obdobia,

–   stav počítadla na konci zdaňovacieho obdobia.

Množstvo nakúpených PHL v litroch by malo primerane zodpovedať počtu najazdených km. Podľa uvedeného spôsobu môže postupovať aj podnikateľ, ktorý ma MV prenajaté alebo vypožičané a využíva ho v podnikaní.

Podnikateľ, ktorý využíva MV aj na súkromné účely

uplatní v roku 2020 výdavky na spotrebované PHL vo forme paušálnych výdavkov v takom pomere, v akom pomere využíva MV na podnikanie a na súkromné účely, a to až do výšky 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL.

Ak napríklad využíva MV v pomere 70 % na podnikanie a 30 % na súkromné účely, do daňových výdavkov uplatní výdavky na PHL vo forme paušálnych výdavkov len vo výške 70 % z celkového preukázaného nákupu PHL. Aj naďalej platí, že nemusí viesť evidenciu jázd.

Ak by podnikateľ využíval MV na podnikanie vo výške 90 % a na súkromné účely 10 %, do daňových výdavkov si môže uplatniť len 80 % z preukázaného nákupu PHL.

Podnikateľ, ktorý využíva pri výkone svojej podnikateľskej činnosti vlastné osobné MV 

nezaradené v obchodnom majetku, bude za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP považovať:

–   výdavky na pracovné cesty vo výške náhrady za spotrebované PHL a základnej sadzby náhrady pre každý jeden kilometer jazdy vlastného osobného MV podľa ZCN, podnikateľ má povinnosť viesť evidenciu jázd,

–   paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometre na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, podnikateľ nevedie žiadnu evidenciu jázd.

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP môže postupovať podnikateľ len vtedy, ak vynaložil výdavky v súvislosti v činnosťou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Výpočet náhrady podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP môže použiť podnikateľ, ktorý má príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, to zn. príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatne zárobkovej činnosti. Uvedený postup nemôže použiť FO s príjmami z prenájmu (prenájom nie je živnosťou) a z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

Výpočet náhrady

Náhrada za spotrebované PHL = (počet km x spotreba PHL: 100) x c /eur/

Celková náhrada = sadzba základnej náhrady x počet km + NPHL /eur/

ZDP v § 19 ods. 2 písm. e) uvádza, že spotreba PHL sa stanoví podľa osobitného predpisu, ktorým je ZCN. Podnikateľ pri stanovení spotreby bude vychádzať z ustanovení § 7 ZCN. Sadzba základnej náhrady je stanovená Opatrením MPSVaR (tabuľka č. 2). Pri použití prívesu k cestnému MV sa sadzba základnej náhrady zvyšuje o 15 %.

Tabuľka č. 2: Sumy základnej sadzby náhrady

Podnikateľ, ktorý si MV prenajme alebo vypožičia

nemôže zahrnovať do daňových výdavkov sadzbu základnej náhrady v zmysle ustanovenia § 19 ods.2 písm. e) ZDP. Pri stanovení náhrady za spotrebované PHL musí vychádzať z § 19 ods.2 písm. l) ZDP, to zn., že do daňových výdavkov si môže započítať len výdavky na spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze nenachádza, podľa spotreby preukázanej iným dokladom.

Ing. Jarmila Strählová

Zákon o cestovných náhradách

§ 5

Stravné

(1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a)  5 až 12 hodín,

b)  nad 12 hodín až 18 hodín,

c)  nad 18 hodín.

(2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

(3) Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

(4) Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas

a)  kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,

b)  dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

c)  jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. ..