Cestovné náhrady

a stravovanie zamestnancov

Pojem pracovná cesta Zákonník práce bližšie nevymedzuje. Zákonník práce len upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ zamestnanca na pracovnú cestu vyslať. Podľa zákona č.  283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pracovnú cestu možno charakterizovať ako čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, do skončenia tejto cesty.

PRAVIDELNÝM PRACOVISKOM sa rozumie miesto, ktoré je so zamestnancom písomne dohodnuté. Ak také miesto nie je dohodnuté, pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

VYSLANIE ZAMESTNANCA NA PRACOVNÚ CESTU je viazané podľa § 57 ZP na súhlas zamestnanca. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak vykonáva taký druh práce, ktorý je obvykle spojený s pracovnými cestami. Súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu sa v takomto prípade odvodzuje z jeho súhlasu s druhom vykonávanej práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Možnosť vyslania na pracovnú cestu možno prípadne dohodnúť aj priamo v pracovnej zmluve a v takom prípade sa osobitný súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu nevyžaduje. Pri určitom druhu práce sa automaticky predpokladá výkon práce mimo pravidelného pracoviska. Ide napríklad o vodiča MKD či obchodného zástupcu, kde je vysielanie na pracovnú cestu imanentnou súčasťou výkonu danej práce. Preto už pri uzatvorení pracovnej zmluvy pri založení pracovného pomeru na danú pracovnú pozíciu zamestnanec dáva konkludentný súhlas s vysielaním na pracovné cesty. Súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu sa v takomto prípade odvodzuje z jeho súhlasu s druhom vykonávanej práce dohodnutým v pracovnej zmluve.

Zákonník práce neurčuje žiadnu formu, akou by mal byť súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu udelený, preto ak zamestnanec koná podľa pokynu vedúceho zamestnanca, ktorý ho vyslal na pracovnú cestu a reálne na pracovnú cestu odíde, možno predpokladať konkludentne udelený súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu. Podľa § 57 ZP, zamestnanec musí byť na pracovnú cestu vyslaný vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, nemôže ísť na pracovnú cestu zamestnanca z vlastného popudu. Takéto konanie zamestnanca by bolo považované za porušenie pracovných povinností vykonávať prácu osobne, v pracovnom čase, v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Vedúci zamestnanec tiež určuje podmienky, za ktorých sa pracovná cesta realizuje. Za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa sa považujú štatutárne orgány a nimi poverení zamestnanci, ale aj ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením jednotlivých stupňov riadenia zamestnávateľa.

Dĺžka pracovnej cesty nie je časovo limitovaná, jej trvanie je všeobecne vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie. Pod pojmom nevyhnutne potrebné obdobie treba rozumieť také časové obdobie, ktoré stačí na splnenie pracovných pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý zamestnanca na pracovnú cestu vyslal, v opačnom prípade by prichádzala do úvahy možnosť obchádzania ustanovenia upravujúceho preradenie na inú prácu zo strany zamestnávateľa.

ZAMESTNÁVATEĽ VYSIELAJÚCI ZAMESTNANCA NA PRACOVNÚ CESTU písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, môže však určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca. Toto prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Zákon o cestovných náhradách umožňuje zamestnávateľovi, aby v prípade potreby určil podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov alebo na viacero pracovných ciest zamestnanca.

POSKYTOVANIE CESTOVNÝCH NÁHRAD pri pracovných cestách upravuje zákon č.  283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vo svojich ustanoveniach § 3 až 9 zákona.

Za zamestnanca sa na účely poskytovania cestovných náhrad pri pracovných cestách podľa zákona o cestovných náhradách považuje:

-    zamestnanec v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere,

-    člen družstva, ak podľa stanov je podmienkou členstva aj pracovný vzťah,

-    fyzická osoba činná na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté. Dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej práci študenta musí obsahovať osobitné ustanovenie o vysielaní na pracovné cesty s nárokom na cestovné náhrady. Dohoda o nároku na cestovné náhrady môže byť len formou odkazu na zákon o cestovných náhradách alebo na vnútorný predpis zamestnávateľa o cestovných náhradách pri pracovných cestách zamestnancov,

-    fyzická osoba vymenovaná alebo zvolená do orgánov spoločností, napr. člen dozornej rady. Táto osoba nie je síce v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale z hľadiska nárokov na cestovné náhrady sa považuje za zamestnanca, preto má právo na cestovné náhrady bez toho, aby o tejto otázke mali uzatvorenú dohodu,

-    osoba, o ktorej to ustanovuje zákon o cestovných náhradách, osobitný predpis alebo osoba, ktorá plní pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy bez toho, aby uzatvorili pracovnoprávny vzťah. Do tejto skupiny patria napríklad starostovia obcí alebo audítori.

Zamestnancovi nepatria náhrady, ak sú mu preukázane poskytnuté inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa zákona. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhrady čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa zákona.

JEDNOTLIVÉ NÁHRADY - Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí podľa zákona

a)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)  náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)  stravné,

d)  náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a

e)  náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Pokiaľ ide o stravné, zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a)  5 až 12 hodín,

b)  nad 12 hodín až 18 hodín,

c)  nad 18 hodín.

Sumu stravného pre časové pásma ustanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. 6. 2018 MPSVaR SR opatrením č.  148/2018 Z. z. zvýšilo sumy stravného nasledovne:

a)  4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

b)  7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a

c)  10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

V prípade, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest, ak však vykoná počas dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín a ak vykoná počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest. S takýmto zamestnancom možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného. Suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

V prípade, ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ nemá povinnosť mu stravné poskytnúť.

KRÁTENIE STRAVNÉHO - Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie len čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa zákona kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného. To isté platí aj v prípade, ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, okrem prípadu, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

PRI ZAHRANIČNEJ PRACOVNEJ CESTE patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí (tzv. komerčné poistenie), okrem prípadu, ak ho komerčne poistil samotný zamestnávateľ. Zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia.

V prípade vyslania na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a)  do 6 hodín vrátane,

b)  nad 6 hodín až 12 hodín,

c)  nad 12 hodín.

V prípade, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a)  do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

b)  nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

c)  nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v zákone, najviac však o 5 %.

V prípade, ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené zákonom kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.

Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné môže krátiť rovnakým spôsobom. To neplatí, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

NÁHRADY ZA POUŽÍVANIE CESTNÉHO MOTOROVÉHO VOZIDLA. Podmienkou je písomná dohoda zamestnanca so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom. V takom prípade patrí zamestnancovi základná náhrada za každý 1 km jazdy (tzv. základná náhrada) a náhrada za spotrebované pohonné látky.

Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá ustanovuje opatrenie MPSVaR SR č.  632/2008 Z. z. z 18. decembra 2008. Suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre

a)  jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura,

b)  osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla.

Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy okrem prípadu, ak zamestnanec použije motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.

NÁHRADA VÝDAVKOV NA UBYTOVANIE – Zákon o cestovných náhradách výšku výdavkov a ich náhradu nelimituje. Musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktorého prevádzkovateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie ubytovacích služieb. Povinnosť preukázať výdavok vyplýva zo zákona o cestovných náhradách.

NÁHRADA VÝDAVKOV NA CESTOVNÉ DOPRAVNÝMI PRO­STRIEDKAMI – výdavky vynaložené na dopravu hromadnými prostriedkami diaľkovej dopravy, ako napríklad vlak či autobus, taxislužbu alebo na dopravu miestnou hromadnou dopravou. Predmetné výdavky musí zamestnanec preukázať cestovným lístkom prípadne iným daňovým dokladom preukazujúcim uhradenie ceny dopravy.

Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi buď v preukázanej sume alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom, alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty.

Náhrady podľa zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.

Zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady do sumy predpokladaných náhrad pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok aj pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca. Tento preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného šeku, alebo zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa, alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

Pokiaľ ide o splatnosť náhrad, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

JUDr. Jozef Jaško

§ 3 zákona č. 283/2002 Z. z.
cit. na strane 25

(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa odseku 1 dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty podľa odsekov 1 a 2 jedným rozhodnutím

a) pre viacerých zamestnancov,...