Cestovné náhrady a stravné
   po zmenách

V zákone o cestovných náhradách, ktorý síce nemá priamy vplyv na rozpočet verenej správy, avšak v záujme eliminácie značných potenciálnych dopadov na rozpočet verejnej správy z dôvodu tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách zavádza, aby bolo možné operatívne opatrením MF SR ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, keďže k plošnému zvýšeniu základných sadzieb stravného nie je možné pristúpiť práve z dôvodu potreby konsolidácie.

Opatrenie sa bude môcť použiť len v prípade tých odvetví, pri ktorých by mohol hroziť kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky.

Cestovné náhrady sú upravené v zákone č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách

v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách,

-    pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (dočasné pridelenie),

-    pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (vyslanie do štátu Európskej únie“,

-    pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (vznik pracovného pomeru),

-    pri výkone práce v zahraničí,

-    pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis, ktorým je zákon o štátnej službe, neustanovuje inak, členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah, fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté, osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Poznámka

Užívateľský zamestnávateľ podľa Zákonníka práce je právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu dočasne pridelí na výkon práce zamestnanca v pracovnom pomere.

Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, alebo ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a), alebo ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám pri pracovných cestách počas dočasného pridelenia. Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu podľa prvej vety sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia. Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona.

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.

Cieľ novely zákona

Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách je potrebné novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov.

Novelizuje sa zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov, ak pre takéto skupiny zamestnancov vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov.

Nové opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.

Subjekty ovplyvnené novelou zákona budú osobitné skupiny zamestnancov.

Stravné

upravuje znenie § 13. V znení odseku 2 ustanovenie upravuje mechanizmus určovania základných sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách a zároveň dáva Ministerstvu financií Slovenskej republiky (MF SR) pomerne širokú kompetenciu diferencovať tieto sadzby podľa osobitných potrieb hospodárstva.

Určovanie základných sadzieb stravného – delegovaná normotvorba

Znenie ustanovuje, že:

•    základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene,

•    pre jednotlivé štáty,

•    určuje vykonávací všeobecne záväzný právny predpis MF SR, respektíve vyhláška.

•    Zákon neurčuje konkrétne sadzby, ale splnomocňuje MF SR, aby ich flexibilne upravovalo.

•    Vyhláška je pravidelne aktualizovaná podľa ekonomických zmien, kurzových pohybov či životných nákladov v daných štátoch.

•    Ide o štandardnú techniku – detailné, často aktualizované údaje sú mimo zákona.

Možnosť ustanoviť osobitné základné sadzby stravného

Ustanovenie rozširuje rámec normotvornej pôsobnosti MF SR a umožňuje:

•    stanoviť osobitné (vyššie) základné sadzby stravného,

•    pre konkrétne skupiny zamestnancov,

•    alebo pre konkrétne krajiny či skupiny krajín,

•    ak to odôvodňujú osobitné objektívne potreby odvetvia hospodárstva.

Kedy môžu byť sadzby vyššie

Zákon vymenúva iba všeobecné kritérium – osobitné objektívne potreby príslušného odvetvia. V praxi môže ísť napr. o:

•    odvetvia s vysokou frekvenciou zahraničných ciest (napr. doprava, energetika, diplomacia),

•    profesie, kde sú zahraničné podmienky náročnejšie alebo drahšie,

•    špecifické destinácie s nadpriemernými nákladmi na stravovanie alebo bezpečnostnými obmedzeniami.

•    MF SR môže reagovať na zmeny v ekonomike pružnejšie než zákonodarca.

•    Ustanovenie umožňuje adresnejšiu reguláciu tam, kde základné sadzby nepostačujú.

•    Zároveň ide o výnimočný zásah – bežné sadzby sú určené primárne podľa všeobecných podmienok v danej krajine.

Výluka použitia základných sadzieb na osobitné skupiny

Tretia veta ustanovuje, že ak MF SR vydá osobitné sadzby (podľa druhej vety):

•    základné sadzby podľa prvej vety sa už pre tieto skupiny nepoužijú.

•    Tým sa zabezpečí právna istota a jednoznačnosť – zamestnávateľ nemôže voliť medzi dvoma sadzbami.

•    Osobitná sadzba má pre príslušnú skupinu lex specialis postavenie voči základnej sadzbe.

•    Minimalizuje sa riziko nesprávneho výpočtu cestovných náhrad.

Znenie odseku 2 zveruje MF SR kompetenciu určiť sadzby stravného, ktoré musia byť pravidelne aktualizované podľa ekonomických parametrov, umožňuje diferencovať sadzby pre osobitné skupiny zamestnancov alebo krajín, ak to odôvodňujú špecifické potreby, zabezpečuje jednoznačnú aplikáciu sadzieb tým, že pri existencii osobitnej sadzby sa základná sadzba neuplatní.

Ustanovenie tak vytvára flexibilný mechanizmus, ktorý umožňuje spravodlivé a ekonomicky odôvodnené nastavovanie stravného pri zahraničných pracovných cestách v dynamických podmienkach medzinárodných trhov.

V ustanovení § 13 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety môže ustanoviť osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín, ktoré sú vyššie ako základné sadzby stravného podľa prvej vety, na základe posúdenia osobitných objektívnych potrieb príslušného odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky. Ak sa ustanovia osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín podľa druhej vety, základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa prvej vety sa pre tieto skupiny zamestnancov a krajiny alebo skupiny krajín nepoužijú.“.

Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu verejnej správy (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa novelizuje zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov. Uvedené opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.

Procedurálny mechanizmus určovania základných sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách

upravuje znenie § 13 odseku 3 upravuje procedurálny mechanizmus určovania základných sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách. Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 13 ods. 2.

Podklad na určenie sadzieb – návrh Ministerstva zahraničných vecí

Ministerstvo financií (MF SR) nemá voľnú diskrečnú právomoc pri stanovovaní sadzieb. Je povinné:

•    posúdiť návrh Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ SR),

•    ktoré návrh vypracúva na základe informácií od zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

Zastupiteľské úrady poskytujú podklady o:

•    cenách jedál a nealkoholických nápojov,

•    vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách.

Tento postup zabezpečuje, že sadzby stravného odrážajú reálne životné náklady v konkrétnych destináciách.

Alternatívny zdroj údajov – medzinárodné finančné štatistiky

Ustanovenie umožňuje, aby MF SR stanovilo sadzby aj:

•    prostredníctvom štatistických údajov Medzinárodného menového fondu (MMF),

•    Organizácie Spojených národov (OSN),

•    alebo iných relevantných medzinárodných finančných štatistík.

Tento mechanizmus je kľúčový najmä v situáciách, keď:

•    zastupiteľské úrady nemajú aktuálne dáta,

•    údaje sú nedostupné alebo neúplné,

•    ceny sa v krajine vyvíjajú dynamicky (inflácia, kríza, konflikt).

Ustanovenie zabezpečuje objektivitu a transparentnosť určovania sadzieb, predchádza subjektívnemu určovaniu stravného, minimalizuje riziko nenaplnenia nárokov zamestnancov pri zahraničných cestách a umožňuje pružnú aktualizáciu sadzieb v nadväznosti na globálne ekonomické podmienky.

Percentuálna výška stravného pri zahraničnej pracovnej ceste

Znenie § 13 odseku 4 upravuje percentuálnu výšku stravného pri zahraničnej pracovnej ceste podľa dĺžky pobytu mimo územia Slovenskej republiky v rámci jedného kalendárneho dňa. Ide o základné pravidlo pre výpočet nároku na stravné, obdobne ako v prípade § 8 pre tuzemské pracovné cesty.

Časové pásma pri zahraničnej pracovnej ceste

Zákon rozlišuje tri časové intervaly:

-    cesta trvá do 6 hodín vrátane

Nárok na 25 % základnej (alebo osobitnej) sadzby stravného.

Ide o najkratší časový úsek, kde sa predpokladá len čiastočná potreba zvýšených nákladov na stravovanie.

-    cesta trvá nad 6 hodín až 12 hodín

Nárok na 50 % základnej (alebo osobitnej) sadzby.

Tento interval zodpovedá štandardnej pracovnej zmene, ale stále nepredpokladá celodenné stravovanie v zahraničí.

-    cesta trvá nad 12 hodín

Nárok na 100 % základnej alebo osobitnej sadzby.

Toto pásmo predstavuje plnohodnotný deň pobytu v zahraničí.

Osobitné základné sadzby

Ustanovenie jasne uvádza, že pri výpočte sa môže vychádzať:

•    buď zo základnej sadzby,

•    alebo z osobitnej základnej sadzby, ak bola ustanovená podľa § 13 ods. 2 druhej vety.

Zamestnávateľ nemá možnosť voľby a ak pre určitú kategóriu existuje osobitná sadzba, uplatňuje sa táto.

Ustanovenie zabezpečuje presný a rovnomerný výpočet nároku na stravné. Percentuálne rozvrstvenie zodpovedá logike spotreby jedál v jednotlivých časových pásmach. Umožňuje flexibilné a spravodlivé výpočty aj pri komplikovaných medzinárodných cestách (viac krajín, viac časových pásiem). Pravidlo je dôležité pre mzdové účtovníctvo a pre kontrolu zo strany inšpekcie práce či daňových orgánov.

Ustanovenie upravuje metodiku tvorby sadzieb stravného – dáta od MZVEZ SR a zastupiteľských úradov, prípadne použitie medzinárodných štatistík. Ustanovenie odseku 4 stanovuje percentá stravného podľa dĺžky zahraničnej pracovnej cesty v kalendárnom dni a zaručuje jednotný postup pri výpočte nároku.

Výnimka zo všeobecných pravidiel pre poskytovanie stravného pri zahraničných pracovných cestách

Znenie predstavuje výnimku zo všeobecných pravidiel pre poskytovanie stravného pri zahraničných pracovných cestách. Umožňuje, aby zamestnávateľ a zamestnanec uzavreli individuálnu dohodu, ktorá zohľadní špecifické pracovné podmienky, najmä v povolaniach, kde dochádza k častej zmene pracoviska.

Vo všeobecnosti zákon stanovuje minimálne sadzby stravného, ktoré zamestnávateľ nesmie svojvoľne znižovať. Toto ustanovenie však zavádza limitovanú zmluvnú voľnosť, avšak výlučne v prípadoch, kde je to odôvodnené charakterom práce.

Zamestnanci s „častou zmenou pracoviska“

Zákon pojem nedefinuje, no z výkladovej praxe a judikatúry vyplýva, že ide najmä o povolania, pri ktorých:

•    pracovisko sa mení pravidelne alebo sústavne,

•    zmena pracoviska je predvídateľnou súčasťou pracovného režimu,

•    zamestnanec vykonáva prácu v teréne alebo na rôznych miestach podľa povahy povolania.

Typické profesie

•    vodiči vozidiel v cestnej doprave,

•    montážne a servisné tímy,

•    revízni pracovníci,

•    niektorí zamestnanci v energetike, stavebníctve, telekomunikáciách,

•    pracovníci s mobilným charakterom práce.

Takýmto zamestnancom zákon umožňuje flexibilnejšie dojednanie stravného.

Rozsah možnej odchýlky – zníženie stravného

Zákon stanovuje konkrétne limity, do akej miery možno určiť nižšie stravné v dohode:

-    všeobecný limit – najviac o 5 %

     Pre štandardných zamestnancov s častou zmenou pracoviska - stravné je možné znížiť maximálne o 5 % oproti zákonom stanovenej základnej sadzbe podľa § 1 ods. 4.

     Tento limit je relatívne nízky, keďže zmena pracoviska je síce častá, ale nejde o výrazne odlišné životné podmienky.

-    osobitný limit – až o 25 % pri osobitnej základnej sadzbe stravného

Vyšší limit sa viaže na zamestnancov:

•    vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb,

•    na ktorých sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného podľa § 13 ods. 2 druhej vety.

Ide typicky o:

•    dlhodobé vysielanie do štátov s nižšími životnými nákladmi,

•    medzinárodné servisné či montážne tímy,

•    špecifické služby, kde MF SR určuje odlišné (obvykle nižšie) sadzby stravného.

Tu možno sadzbu znížiť až o štvrtinu. Vyšší limit reflektuje fakt, že osobitné sadzby sa stanovujú práve pre prostredia s odlišnou cenovou hladinou a špecifikami výkonu práce.

Forma dojednania – povinne v pracovnej zmluve

Zníženie stravného nie je jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa.

Podmienky musia byť:

výslovne dohodnuté

•    v pracovnej zmluve, alebo

•    v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ nemôže uložiť zníženie:

•    interným predpisom,

•    jednostranným oznámením,

•    príkazom na pracovnú cestu.

Ide o individuálnu dohodu, nie kolektívne pravidlo.

Podmienky „odchylne od zákona“ – rozsah zmluvnej voľnosti

Znenie odseku 6 umožňuje dohodnúť:

•    iné podmienky poskytovania stravného,

•    okrem samotnej sadzby možno upraviť:

–   spôsob vyplácania,

–   periodicitu,

–   meny,

–   procesné aspekty.

Rozsah odchýlenia je však viazaný na limitované zníženie sadzby, a to 5 % alebo 25 % podľa typu zamestnanca.

Zároveň z ustanovenia vyplýva, že:

•    nemožno úplne vylúčiť stravné,

•    nemožno znížiť stravné pod limit,

•    ani kombinovať zníženia tak, aby v konečnom dôsledku prekročili stanovené percentá.

Ustanovenie reaguje na praktické situácie, keď zamestnanec vykonáva v zahraničí prácu pravidelne, opakovane a často, nejde o „klasickú“ pracovnú cestu, ale o mobilný výkon závislej práce, skutočné náklady na stravovanie sú nižšie ako štandardné cestovné náhrady.

Ustanovenie umožňuje zamestnávateľom racionálne prispôsobiť náklady realite, zároveň garantuje zamestnancom minimálnu ochranu, a to limity 5 % a 25 %.

Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na nižšom stravnom, ak práca prináša častú zmenu pracoviska. Zníženie je limitované:

–   všeobecne do 5 %,

–   pri zamestnancoch s osobitnou sadzbou do 25 %.

Dohoda musí byť výslovne uvedená v pracovnej zmluve alebo dohode mimo PP. Ustanovenie reaguje na špecifiká mobilných povolaní a umožňuje flexibilitu pri nákladoch na stravné.

RADA!

V ustanovení § 13 ods. 6 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a ak ide o zamestnanca vyslaného na výkon prác pri poskytovaní služieb,7a) na ktorého sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného podľa odseku 2 druhej vety, najviac o 25 %“.

Znenie sa doplnilo tak, aby sa so zamestnancom, ktorý je vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného členského štátu Európskej únie, napríklad do Nemecka, Francúzska a podobne, kedy mu patrí minimálna mzda podľa predpisov príslušného členského štátu Európskej únie, ktorá je vyššia ako slovenská dohodnutá hodinová mzda, mohlo dohodnúť zníženie stravného aj o viac ako 5 %, a to najviac o 25 %. Táto možnosť dohody so zamestnancom sa samozrejme bude môcť použiť len na stravné, na ktoré sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného, ktorá je vyššia ako základná sadzba stravného, pričom v prípade základnej sadzby stravného doterajšia maximálna 5 %-ná hranica zníženia zostane zachovaná pre všetkých zamestnancov.

Ing. Daniela Ivanáková

§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách

Stravné

(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

(2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety môže ustanoviť osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín, ktoré sú vyššie ako základné sadzby stravného podľa prvej vety, na základe posúdenia osobitných objektívnych potrieb príslušného odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky. Ak sa ustanovia osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín podľa druhej vety, základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa prvej vety sa pre tieto skupiny zamestnancov a krajiny alebo skupiny krajín nepoužijú.

(3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 prvej vety pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

(4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného alebo z osobitnej základnej sadzby stravného,

b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného alebo z osobitnej základnej sadzby stravného,

c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného alebo v sume osobitnej základnej sadzby stravného.

(5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16).

(6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 5 %, a ak ide o zamestnanca vyslaného na výkon prác pri poskytovaní služieb, na ktorého sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného podľa odseku 2 druhej vety, najviac o 25 %.

(7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane...