Ak zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu s nástupom na ňu v pondelok v 1. týždni, s návratom vo štvrtok v ďalšom týždni, pracovná cesta trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, teda je týmto splnená zákonná podmienka.

Má nárok na náhradu cestovných výdavkov za účelom návštevy rodiny počas víkendu?

V prípade, že je vyslaný na pracovnú cestu v stredu v 1. týždni, s návratom v pondelok v ďalšom týždni, podmienka 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní trvania pracovnej cesty podľa doby trvania pracovnej cesty, ktorú určuje zamestnávateľ v rámci podmienok pracovnej cesty nie je splnená a teda nemá nárok  na náhradu cestovných výdavkov za účelom návštevy rodiny.

Z toho vyplýva, že na vznik nároku stačí, ak pracovná cesta trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a to podľa doby trvania pracovnej cesty, ktorú určuje zamestnávateľ v rámci podmienok pracovnej cesty. Vtedy má nárok na náhradu cestovných výdavkov pri ceste na návštevu svojej rodiny. Naopak, neznamená to, že nárok na návštevu má až potom, čo bol už 7 kalendárnych dní na pracovnej ceste.

3.3   Stravné

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

-   5 až 12 hodín,

-   nad 12 hodín až 18 hodín,

-   nad 18 hodín.

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas

1.  kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,

2.  dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

3.  jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o  5 % z ustanovenej sumy stravného.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa predchádzajúcich kráti o

-   25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,

-   40 % za bezplatne poskytnutý obeda

-   35 % za bezplatne poskytnutú večeru

z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného, medzi zamestnancom a zamestnávateľ v pracovnej zmluve alebo v dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (možnosť dohodnúť nižšie sumy stravného platí iba pre skupinu zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania).

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné kráti spôsobom ustanoveným v predchádzajúcom odseku, t. j. o 25 %. Zamestnávateľ stravné nekráti hore uvedenými spôsobmi, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

Za preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa považuje aj vyhlásenie zamestnanca o tejto skutočnosti vo vyúčtovaní náhrad.

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, stravné zamestnancovi nepatrí.

?  Príklad

Zamestnanec vykonáva dvojdňovú pracovnú cestu s tým, že v 1. deň trvá pracovná cesta od 14.00 hod. do 24.00 hod., teda 10 hodín, 2. deň trvá pracovná cesta od 00.00 hod. do 03.00 hod., teda 3 hodiny. Spolu sa zúčastnil na pracovnej ceste 13 hodín.

Aké mu patria náhrady?

Za prvý deň mu patrí stravné za časové pásmo 5 až 12 hodín, keďže pracovná cesta trvala 10 hodín a stravné sa poskytuje za každý deň samostatne. Za druhý deň nemá nárok na stravné, pretože pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín.

Suma stravného je stanovená pre časové pásma takto:

-   4,50  € pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín,

-   6,70  € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

-   10,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

3.4   Náhrady pri dočasnom pridelení, pri vyslaní do štátu Európskej únie a pri vzniku pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže počas dočasného pridelenia poskytnúť zamestnancovi náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru poskytovať náhrady zamestnancovi najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.

Zamestnancovi, ktorému sa poskytuje stravné počas  vyslania do členského štátu Európskej únie alebo pri vzniku pracovného pomeru a ktorý je v tom čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ stravné, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

V prípadoch dočasného pridelenia, vyslania do členského štátu Európskej únie a vzniku pracovného pomeru môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.

3.5   Náhrady pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien

Zamestnancovi patrí za cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom a späť náhrada preukázaných cestovných výdavkov; náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách (pozri ďalej) nie sú týmto dotknuté.

3.6   Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, zamestnávateľ sa nemôže so zamestnancom dohodnúť na inej výške náhrady.

Ak zamestnanec použije súkromné vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, zamestnávateľ sa nemôže dohodnúť so zamestnancom na inej výške náhrady a to vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

V tomto prípade musí poskytnúť zamestnancovi sumu základnej náhrady a náhradu za spotrebované pohonné látky.

Ak zamestnanec použije súkromné vozidlo na svoju žiadosť, zamestnávateľ má dve možnosti uznania výdavkov, a to

-   poskytne zamestnancovi sumu základnej náhrady za 1 km jazdy a náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky, alebo

-   sa môže dohodnúť so zamestnancom na inej výške náhrady, a to vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá je ustanovená na

-   0,050 € pre jednostopové vozidlá a trojkolky,

-   0,183 € pre osobné cestné motorové vozidlá

za každý 1 km jazdy. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

Sumu základnej náhrady pre nákladné automobily, autobusy a traktory dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

-   Náhrada za spotrebované pohonné látky

patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (technický preukaz).

Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (doklad o kúpe). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.

Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (štatistický úrad).

Spotreba podľa technického preukazu sa použije takto:

-   ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,

-   ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,

-   ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,

-   ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

-   Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou

spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok a spotreby. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

Ak sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa spotreba v technickom preukaze neuvádza, pre výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, alebo spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo inú spotrebu.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy; uvedené platí iba v prípade, ak sa cestné motorové vozidlo na pracovnú cestu použije na žiadosť zamestnanca.

3.7   Náhrady pri zahraničných pracovných cestách

Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vo všeobecnosti vzťahujú ustanovenia uvedené hore.

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona neposkytne.

3.8   Komerčné poistenie

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva.

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

-   do 6 hodín vrátane,

-   nad 6 hodín až 12 hodín,

-   nad 12 hodín.

-   Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene

pri zahraničných pracovných cestách  ustanovuje opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Poznámka

Základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách: napr. pri zahraničnej pracovnej ceste do Českej republiky je to 600 českých korún, pri ceste do Francúzska je to 45 €, pri pracovnej ceste do Maďarska 39 €, do Talianska 45 €, na Ukrajinu 37 amerických dolárov.

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

-   do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

-   nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

-   nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené, najviac však o  5 %.

-   Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu

zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ určené stravné kráti o:

-   25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,

-   40 % za bezplatne poskytnutý obed a

-   35 % za bezplatne poskytnutú večeru

z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve alebo v dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (možnosť dohodnúť nižšie sumy stravného platí iba pre skupinu zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania).

-   Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb

zamestnávateľ stravné kráti spôsobom ustanoveným v predchádzajúcom odseku.

Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti hore uvedeným spôsobom, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

Za preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa považuje aj vyhlásenie zamestnanca o tejto skutočnosti vo vyúčtovaní náhrad.

Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Zamestnávateľ môže pri zahraničnej pracovnej ceste poskytnúť zamestnancovi popri nárokovej náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj paušálnu náhradu vreckové v eurách alebo v cudzej mene, a to najviac do výšky 40 % ustanoveného stravného. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

3.9   Náhrada výdavkov za pohonné látky

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte, ktorý zaviedol euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom, náhrada za spotrebované pohonné látky v eurách za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia SR; ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia SR; ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

3.10 Vylúčenie súbehu náhrad

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v  eurách v rozsahu a za podmienok ako pri tuzemskej pracovnej ceste.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území SR, je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúce podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území SR a končí sa v zahraničí, a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí a končí sa na území SR, na posúdenie rozhodujúcich časov na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene sa primerane uplatnia ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

3.11 Náhrady pri výkone práce v zahraničí

Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie SR za čas strávený na území SR patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.

Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu zamestnanca, možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta výkonu práce v zahraničí a späť.

Predchádzajúce odseky sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí.

Zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

Zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. V tejto lehote sú náhrady aj splatné.

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely náhrad považuje za výkon práce.

 

4. Cestovné náhrady podnikateľa a SZČO

Podnikateľ a SZČO (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) si môže podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov uplatniť výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si daňovník nemôže zahrnúť vreckové.

Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť výdavky (náklady) buď

1.  do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť  iba v prípade, ak daňovník nemal predmetné  vozidlo zahrnuté v obchodnom  majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo

2.  vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Od 1. 1. 2009 je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. (čiastka 211/2008) suma základnej náhrady za jeden km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eura.

-   Ak daňovník na cestovanie využije prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo

výdavky na spotrebu PHL uplatňuje do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, pričom si môže vybrať jeden z 3 spôsobov uplatňovania daňových výdavkov, a to

1.  výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu v nadväznosti na počet ubehnutých km,

2.  výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel,

3.  výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie.

Výška stravného od 31. 10. 2014 do 30. 11. 2016 bola stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014 Z. z. nasledovne:

•    časové pásmo 5 až 12 hodín – 4,20 eura

•    časové pásmo nad 12 do 18 hodín – 6,30 eura

•    časové pásmo nad 18 hodín – 9,80 eura

Výška stravného od 1. 12. 2016 je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 309/2016 Z. z. nasledovne:

•    4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12. 12. 2012.

 

5. Úprava zákona o cestovných náhradách

Zákon v základných ustanoveniach vymedzuje účel zákona, ako aj jeho pôsobnosť. Účel zákona zostal vo všeobecnosti nezmenený oproti predchádzajúcej právnej úprave.

Zákon upravuje podmienky poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti s právnymi úkonmi, ako je pracovná cesta, dočasné pridelenie, vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a výkon práce v zahraničí, čím sa zabezpečuje ochrana zamestnanca.

-   Táto právna ochrana je poskytovaná

zamestnancom v pracovnom pomere, členom družstiev, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a ďalším osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon (ide o zahraničného zamestnanca, ktorý vykonáva prácu u slovenského zamestnávateľa na základe dohody o vzájomnej výmene zamestnancov – § 17) alebo iný osobitný predpis (napr. účastníci rekvalifikačných kurzov na základe zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, starostovia a primátori na základe zákona Národnej rady SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, notári na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov, súdni exekútori na základe vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. a pod.).

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa rozšíril okruh osôb, na ktorý sa zákon o cestovných náhradách vzťahuje. Konkrétne ide o zamestnancov v obdobnom pracovnom vzťahu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Uvedení štátni zamestnanci majú osobitosti, ktoré vyplývajú z výkonu štátnej služby upravené v predmetnom zákone (napr. poskytovanie náhrad pri dočasnom preložení a trvalom preložení, spôsob vysielania na služobné cesty, pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je sídlo služobného úradu a pod.).

Ostatné ustanovenia zákona sa vzťahujú na štátneho zamestnanca (napr. aj poskytovanie náhrad pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru).

Ďalej ide o osoby, ktoré nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ale sú menované alebo zvolené do jej orgánov. Týka sa to hlavne osôb, ktoré sú členmi rôznych odborných komisií, poradných, resp. koordinačných orgánov ústredných orgánov, členov štatutárnych orgánov a iných orgánov právnických osôb.

Ďalej sa zákon vzťahuje aj na osoby, ktoré nie sú k právnickej osobe alebo k fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ale pre ne vykonávajú na základe písomnej zmluvy úlohy (napr. osoby, ktoré poskytujú určité služby bez finančnej náhrady; osoby podieľajúce sa na realizácii projektov, na ktoré sa poskytujú prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv, z ktorých vyplývajú pre ústredné orgány rôzne úlohy, zabezpečované aj zamestnancami iných zamestnávateľov a pod.); týmto osobám patria náhrady len v tom prípade, keď sa s právnickou osobou alebo fyzickou osobou na ich poskytovaní dohodnú.

5.1   Predmetom zákona o cestovných náhradách je

úprava poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť. Užívateľským zamestnávateľom je podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu dočasne pridelí na výkon práce zamestnanca v pracovnom pomere.

Náhrady sú teda poskytované zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak zákon o štátnej službe neustanovuje inak, členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah, fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté, osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

5.2   Zákon o cestovných náhradách upravuje aj poskytovanie náhrad osobám

o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ktorým je napríklad právny vzťah na základe sprostredkovateľskej zmluvy alebo zmluvy o dielo podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka, alebo právneho vzťahu na základe autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.), živnostenského zákona (č. 455/1991 Zb.) alebo Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Zb.), ak je to dohodnuté.

Zákon o cestovných náhradách tiež upravuje aj poskytovanie náhrad osobám pri pracovných cestách počas dočasného pridelenia. Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca. V zmysle Zákonníka práce sa zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania môže so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúťť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.

5.3   Dočasné pridelenie

možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia.

Zákon o cestovných náhradách sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia v medziach zákona o námornej plavbe.

Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa zákona o cestovných náhradách, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona.

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.

 

6. Vymedzenie pojmov používaných v súvislosti s cestovnými náhradami

Zákon o cestovných náhradách v § 2 definuje základné pojmy zákona, ako je pracovná cesta vo všeobecnosti, zahraničná pracovná cesta, pravidelné pracovisko zamestnanca a rodina zamestnanca.

Uvedené pojmy bolo potrebné zadefinovať z dôvodu správnej aplikácie zákona v praxi a definície základných pojmov sú prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy. Zákon systémovo pracovnú cestu tuzemskú a zahraničnú cestu nerozlišuje.

Zákon bol doplnený oproti predchádzajúcej úprave o možnosť uznať náhradu výdavkov fyzickej osobe, ktorá vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce už aj z miesta nástupu na miesto výkonu práce a späť. Právna úprava v podstate reaguje na postup uplatňovaný zamestnávateľmi v praxi, ktorý vychádzal z extenzívneho výkladu zákona. Predchádzajúca právna úprava sa na fyzickú osobu, ktorá vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní práce vzťahovala za podmienky, že poskytovanie cestovných náhrad je s fyzickou osobou v konkrétnej dohode dohodnuté, pričom cestovné náhrady je možné poskytovať len v súvislosti s právnymi úkonmi, ktoré sú vymedzené v zákone. Najčastejšie sa poskytujú v súvislosti s pracovnou cestou, to znamená, že takáto fyzická osoba musí mať výkon práce v inom mieste, ako je jej pravidelné pracovisko. U dohôd o vykonaní práce sa predpokladá jednorazová pracovná činnosť a tým je v podstate vylúčená možnosť dohodnúť miesto pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad (cesta sa uskutočňuje jednorázovo napr. z miesta pobytu zamestnanca do miesta výkonu práce). Z tohto dôvodu sa ustanovilo, aby aj pri týchto cestách zamestnávateľ mohol na základe dohody v dohode o vykonaní práce poskytovať náhrady v rozsahu a výške ako pri pracovnej ceste (v prípade využitia tejto možnosti ide o nárokový charakter náhrad).

Uvedené ustanovenie bolo doplnené o definíciu zamestnávateľa a zamestnanca na účely zákona.

6.1   Pracovná cesta

je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Pracovná cesta je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

6.2   Zahraničná pracovná cesta

podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

6.3   Pravidelné pracovisko

Najdôležitejším pojmom zákona je pojem pravidelné pracovisko. Na tomto mieste sa musí zamestnanec so zamestnávateľom písomne dohodnúť a ak také miesto nie je dohodnuté, tak sa za pravidelné pracovisko až potom považuje dohodnuté miesto výkonu práce v pracovnej zmluve. Zákon umožňuje pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť za miesto pravidelného pracoviska aj miesto pobytu, pričom môže ísť o trvalý pobyt alebo prechodný pobyt.

Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Pobyt ako taký je upravený napríklad zákonom č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z., zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu.

Za časť budovy sa považuje aj byt. Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje stanovené v zákone č. 253/1998 Z. z. Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

6.4   Pravidelné pracovisko zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia

je miesto jeho výkonu práce počas dočasného pridelenia dohodnuté v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve. Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia.

Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá uzatvára so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu, určí dobu trvania tohto pracovného pomeru s dátumom jeho skončenia.

6.5   Rodina zamestnanca

je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti so zamestnancom, ak majú pobyt na území Slovenskej republiky. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

6.6   Zamestnávateľ a zamestnanec

Zamestnávateľ je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce, zákon o štátnej službe alebo zákon o výkone práce vo verejnom záujme, právnická osoba, fyzická osoba, užívateľský zamestnávateľ vymedzený týmto právnym predpisom.

Za zamestnávateľa sa teda považujú aj právnické osoby alebo fyzické osoby, pre ktoré vykonávajú fyzické osoby určité úlohy alebo sú členmi orgánov právnickej osoby a tieto osoby nemajú k danej fyzickej alebo právnickej osobe uzatvorený pracovnoprávny vzťah.

Zamestnanec je osoba podľa § 1 zákona o cestovných náhradách.

 

7. Poskytovanie náhrad

7.1   Náhrady pri pracovnej ceste

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty.

Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Znenie § 3 odsek 1 bolo prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy. Zákon teda ukladá zamestnávateľovi povinnosť určiť pred pracovnou cestou zamestnancovi podmienky pracovnej cesty, a to miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a miesto ukončenia pracovnej cesty, ktoré je však zamestnávateľ povinný určiť písomne.

Znením odseku 2 zákon reagoval na problémy niektorých zamestnávateľov pri určovaní podmienok pracovných ciest zamestnancom, ktorí vykonávajú špecifickú činnosť, t. j. prevažnú časť svojej pracovnej činnosti vykonávajú mimo sídla zamestnávateľa (predovšetkým kontrolóri, inšpektori, televízne a rozhlasové štáby, zamestnanci lesov, spojov, geodeti a pod.). Predchádzajúci § 3 zákona jednoznačne ustanovoval, že zamestnávateľ je povinný vyslať zamestnanca na každú jednu pracovnú cestu samostatne a pre každú pracovnú cestu určiť podmienky cesty samostatne. Vo väzbe na vyššie uvedené sa takýto postup nedal vôbec aplikovať, resp. sa aplikoval často s neúmernou náročnosťou na náklady zamestnávateľa a s neefektívnym využívaním pracovného času. Z tohto dôvodu sa doplnilo predmetné ustanovenie, na základe ktorého zamestnávateľ môže zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania vyslať viacerých jedným rozhodnutím (cestovným príkazom) na pracovnú cestu, alebo môže zamestnancovi jedným rozhodnutím (cestovným príkazom) určiť podmienky viacerých pracovných ciest; odporúča sa, aby zamestnávateľ rámcové pravidlá takéhoto vysielania určil vo vnútornom predpise resp. smernici k zákonu.

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov, alebo na viacero pracovných ciest zamestnanca.

7.2   Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

–   náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

–   náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

–   stravné,

–   náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

–   náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu (trvalého alebo prechodného) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Preukazovanie výdavkov sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným zákonom o cestovných náhradách. Znenie § 4 odseku 1 bolo prevzaté z predchádzajúceho právneho stavu. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu výdavkov, ktoré sme uviedli vyššie.

Dôležitá zásada zákona o cestovných náhradách je zásada „preukázateľnosti“, čo znamená, že v podstate všetky výdavky, na ktoré má zamestnanec nárok, musí preukázať dokladom a potom mu patria v preukázanej výške. Zákon však umožňuje uznať výdavky aj iným spôsobom, v ktorom je daná možnosť paušalizovať náhrady (vtedy sa už výdavky nedokladujú), v zmysle ktorého môže zamestnávateľ uznať zamestnancovi výdavky aj bez preukázania. Z dôvodu, že v praxi boli podľa predchádzajúceho znenia zákona o cestovných náhradách tieto ustanovenia ťažko akceptovateľné zo strany kontrolných orgánov a zamestnávatelia následne mali určité problémy s obhájením si takéhoto spôsobu uznania výdavkov, ustanovilo sa na podporu týchto spôsobov uznania výdavkov doplnenie § 4.

7.3   Stravné

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a)  5 až 12 hodín,

b)  nad 12 hodín až 18 hodín,

c)  nad 18 hodín.

Sumu stravného pre uvedené časové pásma ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Sumy stravného pre časové pásma sú

–   4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

–   6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

–   10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas

–   kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,

–   dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

–   jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného. Suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.

-   Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky

zamestnávateľ stravné podľa § 5 odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.

Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad. Suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, stravné zamestnancovi nepatrí.

Podmienky poskytovania stravného, ktoré sú upravené v odseku 1 a 2, boli prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy s tým rozdielom, že suma stravného pre jednotlivé časové pásma nie je ustanovená zákonom, ale sumu stravného ustanoví a vyhlási Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením. Stravné sa tak ako v predchádzajúcom zákone, poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty diferencovane podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Odsek 3 bol tiež po obsahovej stránke prevzatý z predchádzajúcej právnej úpravy. Zákon ponechal možnosť poskytnúť zamestnancovi stravné pri pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín a zamestnávateľ vyslaním na takúto pracovnú cestu znemožnil zamestnancovi stravovať sa obvyklým spôsobom.

Zamestnávateľ môže v takomto prípade na základe svojho rozhodnutia ako fakultatívnu náhradu poskytnúť stravné až do výšky stravného, ktoré je ustanovené pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Znením odseku 4 písm. a) sa umožni sčítať čas trvania viacerých pracovných ciest, ktoré vykoná zamestnanec v rámci jedného kalendárneho dňa, ktoré trvajú menej ako 5 hodín a poskytnúť potom zamestnancovi stravné v sume podľa tohto súhrnného času. Sčítať sa môže len čas trvania pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín a pre poskytnutie stravného musí byť splnená ďalšia podmienka a to, že celkový súhrnný čas musí byť dlhší ako 5 hodín. Ak by napr. zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa dve pracovné cesty v trvaní napr. 3 hodiny a 5,5 hodín, uvedené časy trvania pracovných ciest sa nemôžu sčítať a zamestnancovi sa poskytne stravné len za pracovnú cestu, pri ktorej mu vznikol nárok na stravné v trvaní 5, 5 hodín. Ak by však zamestnanec vykonal v rámci kalendárneho dňa dve pracovné cesty v trvaní 3 hodiny a 3, 5 hodín, časy trvania jednotlivých pracovných ciest sa sčítajú a zamestnancovi sa poskytne stravné v sume podľa súhrnného času.

-   Ak by zamestnanec vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa dve pracovné cesty

v trvaní 2 hodiny a 2 hodiny, v tomto prípade zamestnancovi stravné nepatrí, pretože súhrnný čas trvania pracovných ciest je menej ako 5 hodín.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania (napr. vodiči motorových vozidiel, zamestnanci spojov a pod.) z dôvodu, že hlavne táto kategória zamestnancov vykonáva pracovné cesty takéhoto charakteru vo väzbe na dĺžku trvania pracovných ciest a nevzniká jej nárok na stravné počas kalendárneho dňa, lebo vykonáva viac pracovných ciest, ktoré netrvajú viac ako 5 hodín. Touto úpravou sa garantuje nárok zamestnanca na stravné a zrovnoprávňuje sa táto kategória zamestnancov s ostatnými zamestnancami.

Odsekom 5 písm. b) sa reaguje na prípady, keď pracovná cesta trvá nepretržite 5 až 12 hodín, ale je uskutočnená v rámci dvoch kalendárnych dní, napr. vodič má pracovnú zmenu od 22. 00 hod. do 4. 00 hod.

Znenie zákona neumožňovalo pri takých pracovných cestách poskytovať stravné, čo je v neprospech zamestnanca. Tým sa umožní aj pri takejto pracovnej ceste poskytovať stravné, a to za pracovnú cestu ako celok. Uvedené ustanovenie sa tak isto vzťahuje len na zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania z dôvodu, že hlavne táto kategória zamestnancov vykonáva pracovné cesty takéhoto charakteru vo väzbe na dĺžku trvania pracovných ciest a nevzniká jej nárok na stravné počas kalendárneho dňa, lebo ani v jednom kalendárnom dni nie je splnená podmienka vzniku nároku na stravné.

-   Touto úpravou sa garantuje nárok zamestnanca na stravné a zrovnoprávňujú sa jeho nároky

s nárokmi ostatných zamestnancov, ktorí napr. majú pracovnú zmenu v rámci jedného kalendárneho dňa.

V zmysle odseku 5 môže zamestnávateľ so zamestnancom, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného. Vzhľadom na to, že nižšie stravné možno dohodnúť len v pracovnej zmluve (predtým v kolektívnej zmluve), z dôvodu ochrany nárokov zamestnanca sa v zákone ustanovuje maximálna možná miera zníženia stravného.

V odseku 6 sa z dôvodu aplikačných problémov predchádzajúcej právnej úpravy ustanovuje spôsob krátenia stravného v prípade, keď má zamestnanec na pracovnej ceste čiastočne bezplatne zabezpečené stravovanie.

Zamestnávateľ je povinný stravné úmerne krátiť, pričom zákon ustanovuje dolnú a hornú hranicu krátenia príslušnej sumy stravného, pričom mieru krátenia zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve alebo určí vo vnútornom predpise.

Uvedený spôsob krátenia sa aj naďalej vzťahuje len na prípady bezplatne zabezpečeného stravovania na pracovnej ceste (nevzťahuje sa napríklad na prípad, keď si zamestnanec pri tuzemskej pracovnej ceste sám zaplatí v rámci ubytovania v hoteli raňajky, čo sa v praxi často vyskytuje).

7.4   Náhrady pri dočasnom pridelení, pri vyslaní do štátu Európskej únie a pri vzniku pracovného pomeru

Zákon v § 6 rieši poskytovanie náhrad aj pri iných pracovnoprávnych úkonoch, kedy dochádza tak ako pri pracovnej ceste k zmene miesta výkonu práce (v zmysle Zákonníka práce prichádza do úvahy dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo k právnickej osobe) a tak isto aj pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, či pri vyslaní do štátu Európskej únie.

Pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu je naďalej daná možnosť zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi fakultatívne náhrady, maximálne vo výške a rozsahu nárokových náhrad, ktoré sa poskytujú pri pracovnej ceste.

Zmenou fakultatívneho charakteru náhrad, ktoré zamestnávateľ mohol poskytovať na základe svojho rozhodnutia zamestnancovi pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej alebo právnickej osobe, na nárokový charakter sa reagovalo na rozšírené požiadavky praxe z dôvodu, že sa tento právny inštitút začal častejšie využívať medzi zamestnávateľmi na riešenie naliehavých a mimoriadnych úloh.

Fakultatívny charakter náhrad spôsoboval neochotu zo strany zamestnancov dohodnúť sa so zamestnávateľom na dočasnom pridelení na výkon práce k inej fyzickej alebo právnickej osobe. Uvedené ustanovenie sa dá aplikovať aj na dočasné pridelenie zamestnanca k zahraničnému zamestnávateľovi, či pri vyslaní do štátu Európskej únie.

Tak isto zákon umožňuje, aby zamestnávateľ pri týchto právnych úkonoch mohol poskytnúť zamestnancovi tiež náhradu sťahovacích výdavkov – výdavkov na sťahovanie.

-   Zamestnávateľ môže počas dočasného pridelenia

upraveného Zákonníkom práce poskytnúť zamestnancovi náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste.

Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.

Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný.

Domáci zamestnávateľ pred vyslaním informuje domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania podľa prvej vety; informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky oznámi písomne.

-   Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru

ktorý podľa Zákonníka práce vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, poskytovať náhrady zamestnancovi najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste. Čo sa týka poskytovania náhrad, môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.

Zamestnancovi, ktorému sa poskytuje stravné v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste a ktorý je v tom čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.

Podľa zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou, zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu alebo poverením výkonom funkcie veľvyslanca.

7.5   Náhrady pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien

Zamestnancovi patrí za cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom a späť náhrada preukázaných cestovných výdavkov, pričom náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách nie sú v tomto prípade dotknute.

7.6   Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

Oproti predchádzajúcej právnej úprave nedošlo k zmene pri poskytovaní náhrad výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste.

Zamestnancovi, ktorý sa so zamestnávateľom dohodne na použití cestného motorového vozidla, patrí základná náhrada za 1 km jazdy a náhrada za pohonné látky.

To znamená, že ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada základná náhrada, ako sme už uviedli a náhrada za spotrebované pohonné látky.

V prípade, že zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, znenie, § 7 odsek 10 sa nepoužije. Oproti predchádzajúcemu právnemu stavu sa rozšíril a špecifikoval spôsob výpočtu náhrad výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste, a to predovšetkým vo väzbe na aktuálne spôsoby určenia normy spotreby, ako aj na využívanie inej pohonnej látky ako je benzín, resp. nafta. Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

-   Pokiaľ sa k cestnému motorovému vozidlu na pracovnej ceste použije príves

ustanovilo sa zvýšiť základnú náhradu za 1 km jazdy z doterajších 10 % na 15 %. Uvedeným zvýšením základnej náhrady sa popri opotrebení prívesu kompenzuje i zvýšená spotreba pohonných látok, ktorá nebola v tejto náhrade zohľadnená a nezohľadňuje sa ani iným spôsobom. To znamená, že pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %. Sumu základnej náhrady pre nákladné automobily, autobusy a traktory dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (technický preukaz).

Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (doklad o kúpe). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.

Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (štatistický úrad).

-   Spotreba podľa technického preukazu sa použije

takto ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %, ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste, ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla, ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že pribúdajú vozidlá, u ktorých je spotreba pohonných látok deklarovaná podľa smerníc Európskeho spoločenstva, najmä podľa smernice ES č. 80/1268, smernice ES č. 93/116 alebo smernice ES č. 99/100 ako aj vozidlá, u ktorých sa ako pohonná látka používa plyn, resp. plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou (benzínom).

Vzhľadom na skutočnosť, že pri dodatočných úpravách vozidiel na plynový pohon, sa spotreba plynu v technickom preukaze vozidla neuvádza, ako aj na skutočnosť, že pri kombinácii pohonných látok plyn – benzín ich spotreba závisí od konkrétneho režimu jazdy vozidla, ďalej od technického vybavenia vozidla, resp. ďalších faktorov, výška príslušnej náhrady sa dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom v závislosti od uvedených podmienok, ako aj od konkrétnych podmienok pracovnej cesty.

-   Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou

spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok a spotreby. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa nariadenia o technických požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

Ak sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa spotreba v technickom preukaze neuvádza, pre výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, alebo spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa zákona o metrológii alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo inú spotrebu.

Poznámka

Autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi alebo inej právnickej osobe na výkon overovania určených meradiel alebo výkon úradného merania. Autorizáciu udeľuje úrad na základe písomnej žiadosti. Písomná žiadosť a dokumentácia preukazujúca splnenie podmienok autorizácie a sa predkladajú úradu v štátnom jazyku. Úrad autorizuje podnikateľa alebo inú právnickú osobu, ktorá vlastní technické vybavenie a má priestorové podmienky na výkon činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, má preukázateľne zabezpečenú nadväznosť používaných etalónov a meradiel, má zástupcu zodpovedného za činnosť alebo je sama zástupcom zodpovedným za činnosť, ktorá je predmetom autorizácie, ktorý má spôsobilosť v oblasti metrológie, zamestnáva na odborné vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, ďalšiu osobu, ktorá má platný doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie, má vytvorený a dokumentovaný systém práce, ktorý zabezpečuje trvalé dodržiavanie určených pracovných postupov pri vykonávaní činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, je schopná organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, objektivitu a nestrannosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných protokolov zo strany vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov, je schopná zabezpečiť ochranu údajov, ktoré sú obchodným tajomstvom a údajov, ktoré by sa mohli zneužiť, je schopná prijímať nestranné rozhodnutia vo vzťahu k záujmom výrobcov, opravárov a iných subjektov, ktoré by mohli mať z určitého výsledku jej činnosti prospech a nemá vydané platné rozhodnutie o registrácii, má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou autorizovanej osoby.

-   Výsledná suma základnej náhrady

sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Výsledná vypočítaná suma náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zákon naďalej umožňuje dohodnúť sa na náhrade za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste v sume ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy, pričom cena cestovného lístka sa bude môcť dohodnúť za použitie akéhokoľvek prostriedku pravidelnej verejnej dopravy, nielen diaľkovej (napr. bude to platiť aj pre miestnu pravidelnú hromadnú dopravu). K dohode dochádza medzi zamestnávateľom a zamestnancom písomným spôsobom.

7.7   Zvyšovanie súm stravného a súm základnej náhrady

Vzhľadom na aktuálne cenové pohyby sa tak ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy zakladá úprava súm stravného a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa zákonom určených pravidiel pri použití štatistických údajov, pričom upravené sumy náhrad sú uverejňované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky formou opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v úplnom znení.

Sumy stravného pre časové pásma a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel zvyšuje ministerstvo opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel.

Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením zvýšená suma náhrad, je 100 %. Zvýšené sumy náhrad patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa spresnil spôsob zaokrúhľovania sumy základnej náhrady za 1 km jazdy za používanie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste. Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.

Sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor.

7.8   Iné náhrady a vyššie náhrady

Znenie ustanovenia § 9 bolo prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy. Vzhľadom na to, že zákon upravuje len základné nároky zamestnancov na niektoré náhrady, umožňuje sa aj naďalej zamestnávateľovi, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou, verejnoprávnou inštitúciou, obcou alebo samosprávnym krajom poskytovať zamestnancom aj iné alebo vyššie náhrady, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti s pracovnou cestou, inou zmenou miesta výkonu práce, so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Obmedzenie neposkytovať zamestnancom iné a vyššie náhrady aj vo verejnoprávnych inštitúciách, obciach a samosprávnych krajoch vychádza zo skutočnosti, že tieto inštitúcie sú financované z verejných zdrojov a zamestnanci by v poskytovaní cestovných náhrad nemali byť zvýhodňovaní oproti zamestnancom orgánov a organizácií financovaných úplne alebo čiastočne z prostriedkov štátneho rozpočtu.

-   Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou

upravenou podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným pridelením, s vyslaním do štátu Európskej únie, so vznikom pracovného pomeru, s výkonom práce v zahraničí a s cestou v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a vyššie náhrady, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Poznámka

Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. Príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Príspevkovú organizáciu možno zriadiť zákonom, rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.

-   Zamestnávateľ, ktorý je obcou alebo vyšším územným celkom

ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho územného celku odmeňovaní podľa Zákonníka práce, môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným pridelením, s vyslaním do štátu Európskej únie, so vznikom pracovného pomeru, s výkonom práce v zahraničí a s cestou v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a vyššie náhrady, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Ďalším doplnením sa rozšíril pre zamestnávateľa spôsob poskytovania vyšších a iných náhrad v súvislosti s pracovnou cestou, inou zmenou miesta výkonu práce a so vznikom pracovného pomeru v tom zmysle, že si podmienky ich poskytovania môže upraviť aj vo vnútornom predpise.

To znamená, že zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise.

 

8. Náhrady pri zahraničných pracovných cestách

Ustanovenie § 10 bolo vecne prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy. Pri zahraničných pracovných cestách sa zachoval aj naďalej rovnaký režim poskytovania náhrad ako pri tuzemských pracovných cestách (platia pre ne všeobecné ustanovenia zákona).

Pojem zahraničná pracovná cesta sme už vymedzili. Vzhľadom na určité rozdielne znaky zahraničnej pracovnej cesty bolo potrebné upraviť niektoré nevyhnutné odchýlky, ktoré sú obsiahnuté v ďalších ustanoveniach.

Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 zákona o cestovných náhradách.

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa zákona o cestovných náhradách, poskytne zamestnávateľ náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona neposkytne.

8.1   Komerčné poistenie

Toto znenie bolo vecne prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy. V zmysle tohto ustanovenia je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pred vyslaním na zahraničnú pracovnú cestu náhradu poistenie liečebných nákladov v zahraničí.

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, pričom táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ. Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia, pričom aj tu platí, že táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

8.2   Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Poznámka

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky. Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vedúci služobného úradu ministerstva. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je nadriadeným služobným úradom regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Úrad odborne a metodicky riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. 

8.3   Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny

Aj uvedené znenie zákona o cestovných náhradách bolo vecne prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy.

Ak pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnávateľ písomne dohodne so zamestnancom návštevy rodiny zamestnanca do miesta jej trvalého pobytu, patria zamestnancovi náhrady za cesty na tieto návštevy v dohodnutom rozsahu a výške, najviac však v rozsahu a do výšky podľa podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

Uvedené znenie sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.

8.4   Stravné

pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a to v závislosti od času trvania v tomto dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na 3 časové pásma a to do 6 hodín, nad 6 hodín až 12 hodín a nad 12 hodín, pričom pre každé časové pásmo je ustanovená pevná suma stravného v inej ako slovenskej mene. Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je teda ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma, ako sme uviedli vyššie.

Zákonom sa ustanovilo, aby bolo priamo v zákone ustanovené, že základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky formou opatrenia, a to na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov ako aj s využitím štatistických údajov medzinárodných inštitúcií. Takisto sa ustanovilo, aby základné sadzby stravného Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyhlasovalo vždy k 1. januáru kalendárneho roka a to z dôvodu, že pri významnejších zvýšeniach stravného v priebehu kalendárneho roka pre vybrané krajiny s väčším podielom priamo zamestnaných zamestnancov cez obchodné zmluvy slovenských spoločností, má veľa z nich (napr. stavebné podniky) problémy s dodržaním podmienok zmluvy.

To znamená, že základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

-   Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre jednotlivé krajiny ,alebo skupiny krajín

ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

Zákon o cestovných náhradách upravuje, aby sa v priebehu kalendárneho roka základné sadzby upravovali len výnimočne, a to v prípadoch, ak sa zmení úroveň cien od poslednej úpravy.

Uvedeným postupom úpravy stravného v inej ako slovenskej mene sa garantuje pre zamestnanca výška stravného, ktorá zodpovedá priemerným cenovým reláciám v jednotlivých krajinách, tak ako je to zabezpečené pri tuzemských pracovných cestách.

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

–   do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

–   nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

–   nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Zákon rieši osobitne pre zahraničné pracovné cesty možnosť dohodnúť v pracovnej zmluve iné podmienky poskytovania stravného ako aj nižšie stravné, ako právne garantuje zákon, pričom sa ustanovuje maximálna suma, o ktorú sa môže základná sadzba znížiť. Zníženie stravného alebo iné podmienky poskytovania stravnému musia byť dohodnuté v pracovnej zmluve. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, to znamená, že zamestnávateľ nemôže uvedené ustanovenie využiť pre všetkých zamestnancov.

-   Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň

poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak zákon o cestovných náhradách neustanovuje inak (§ 16).

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 5 %.

Zákon sa tiež ustanovuje spôsob krátenia stravného pri zahraničných pracovných cestách v tých prípadoch, keď sú zamestnancovi poskytnuté v rámci ubytovacích služieb preukázateľne raňajky. Ak má teda zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.

-   Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky

v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné kráti spôsobom, ktorý sme už uviedli.

Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti týmto spôsobom, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

8.5   Vreckové

Ustanovenie § 14 rieši poskytovanie náhrady „vreckové“ pri zahraničnej pracovnej ceste vo väzbe na výšku tejto náhrady a jej výpočet.

Zmena oproti predchádzajúcej právnej úprave spočívala v zmene nenárokovej náhrady „vreckové“ na nárokovú náhradu. Účelom tejto zmeny bolo zrovnoprávnenie všetkých zamestnancov, čo sa týka plnení pri zahraničnej pracovnej ceste. Naďalej však zostalo v právomoci zamestnávateľa, aby určil výšku vreckového, pričom sa zákonom ustanovila minimálna a maximálna výška vreckového.

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.

Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

8.6   Náhrada výdavkov za pohonné látky

Znenie § 15 bolo vecne prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy. Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel pri zahraničnej pracovnej ceste sa zamestnancovi poskytne náhrada výdavkov za pohonné látky až po ubehnutí dohodnutej vzdialenosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Týmto sa zohľadňuje priemerná spotreba pohonných látok a minimálna vzdialenosť, ktorú prejde priemerné vozidlo bez doplnenia pohonných látok.

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte, ktorý zaviedol euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom podľa osobitných predpisov, náhrada za spotrebované pohonné látky v eurách za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky.

-   Eurozóna

je regionálna oblasť v rámci Európskej únie tvorená zúčastnenými členskými štátmi, v ktorej spoločnú menovú politiku určuje Európska centrálna banka. Slovenská republika sa zúčastneným členským štátom a súčasťou eurozóny stáva odo dňa zavedenia eura.

Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.

-   Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky

v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

8.7   Vylúčenie súbehu náhrad

Znenie zákona v § 16 bolo vecne prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy s tým, že bolo rozšírené.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola; § 15 nie je v tomto prípade dotknutý.

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5 zákona o cestovných náhradách.

Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže uplatniť § 5 ods. 3. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola; § 15 nie je v tomto prípade dotknutý.

8.8   Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov

Znenie § 17 bolo po obsahovej stránke prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy. Upravuje podmienky poskytovania náhrad zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste konanej na základe dohody o vzájomnej výmene zamestnancov medzi slovenským zamestnávateľom a zahraničným zamestnávateľom. Stravné pre slovenského zamestnanca v zahraničí musí byť dohodnuté minimálne v sume stravného určeného opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky.

V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.

-   Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa

ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za komerčné poistenie v zahraničí, náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie a náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny uhrádza vysielajúci zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak. Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí stravné v cudzej mene podľa § 13 ods. 4 a 5.

Zahraničnému zamestnancovi, ktorý vykonáva zahraničnú pracovnú cestu u slovenského zamestnávateľa je stravné určené na kalendárny deň v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre časové pásmo nad 18 hodín; pri pracovnej ceste kratšej ako celý kalendárny deň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zahraničnému zamestnancovi poskytne stravné len v pomernej výške, a to podľa konkrétnej dĺžky pobytu na území Slovenskej republiky.

Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky patrí za každý kalendárny deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území Slovenskej republiky v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 % do 40 % ustanoveného stravného.

V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

 

9. Náhrady pri výkone práce v zahraničí

Uvedené ustanovenie § 18 rieši nároky zamestnanca, ktorý má výkon práce v zahraničí. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez ohľadu na právnu formu zamestnávateľa a nielen na zamestnanca, ktorý bol odmeňovaný podľa osobitného predpisu, ktorým bolo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových náležitostiach zamestnancov zahraničnej služby, ktoré bolo vydané na základe zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších orgánoch a organizáciách.

Súčasne sú taxatívne vymedzené výdavky, náhradu ktorých môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, a ktoré vznikli osobám, považujúcim sa na účely tohto zákona za rodinu zamestnanca, pokiaľ ho nasledujú do miesta pridelenia.

-   Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí

za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.

Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí s denným návratom do miesta pobytu.

Pre zamestnancov s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorých sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe a ustanovilo sa obmedzenie pri poskytovaní stravného pri pracovných cestách v zahraničí v tom zmysle, že im nepatrí stravné za pracovné cesty v krajine ich výkonu práce v trvaní 6 hodín a menej. Uvedené obmedzenie vychádza zo skutočnosti, že pre uvedených zamestnancov v súčasnosti platí nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o náhradách niektorých výdavkov v súvislosti s pridelením na výkon práce v zahraničí a predovšetkým zo skutočnosti, že sa im nemenia podmienky výkonu práce pri takýchto kratších pracovných cestách.

Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu zamestnanca (§ 2 ods. 5), možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta výkonu práce v zahraničí a späť.

9.1   Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis

Znením § 19 sa zakladá zamestnancovi, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí a vzťahuje sa na neho zákon o štátnej službe, nárok na ďalšie náhrady ako aj možnosť poskytovať im fakultatívne náhrady.

-   Rozsah náhrad ako aj podmienky ich poskytovania

vychádzajú vo všeobecnosti z doteraz platného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády SR č. 189/1996 Z. z.

Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje buď zákon o štátnej službe alebo zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ide o dočasné vyslanie) za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada

–   výdavkov spojených s pobytom manžela,

–   výdavkov spojených s pobytom detí,

–   výdavkov spojených so sťahovaním vecí,

–   výdavkov spojených s doplnením šatníka,

–   výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca,

–   výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním,

–   výdavkov spojených s evakuáciou,

–   výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie,

–   cestovných výdavkov na účel dovolenky.

-   Zamestnancovi sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia

–   komerčné zdravotné pripoistenie,

–   byt so štandardným vybavením alebo iné primerané ubytovanie.

Zamestnancovi tiež patrí za dni cesty do miesta dočasného vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.

Ak zamestnanca nasledujú do miesta dočasného vyslania aj manžel a deti zamestnanca, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov, preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré im vznikli. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta dočasného vyslania a späť.

-   Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine dočasného vyslania

v trvaní do 6 hodín vrátane, stravné a vreckové zamestnancovi nepatrí.

Právna úprava vychádza aj zo skutočnosti, že v súčasnosti žiadny právny predpis neupravuje postup pri príprave, realizácii, vyhodnocovaní a kontrole pracovných ciest manželských partnerov vedúcich diplomatických misií v zahraničí na úrovni veľvyslanca, vyslanca a chargé d‘affaires ad interim.

Pri pracovných cestách vedúcich diplomatických misií v zahraničí v niektorých prípadoch vzniká potreba ich sprevádzania manželským partnerom; ide o účasť oficiálnej reprezentácie Slovenskej republiky a o prípady, ktoré sú v súlade s medzinárodnou praxou, miestnym protokolom a zvyklosťami. Samostatnú kapitolu účasti manželského partnera predstavujú akreditačné návštevy vedúcich diplomatických misií SR, resp. účasť vedúceho diplomatickej misie na protokolárnych aktivitách v krajine pôsobnosti. Vo všetkých týchto prípadoch je pre posúdenie nutnosti účasti manželského partnera potrebné oficiálne písomné pozvanie partnerských orgánov. Uvedená problematika je upravená v jednotlivých krajinách rôznym spôsobom.

V krajinách, v ktorých neexistujú žiadne písomné pravidlá pre poskytovanie náhrad, sa postupuje od prípadu k prípadu a úhrada predmetných nákladov je rôzna. Náklady sú hradené v plnom rozsahu alebo len čiastočne, ak ide o oficiálnu návštevu s pozvaním a programom pre manželských partnerov.

Zamestnancovi, ktorý je vedúci diplomatickej misie na úrovni veľvyslanca, vyslanca a chargé d´affaires ad interim, patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov a preukázaných výdavkov za ubytovanie manžela, ak podľa štátneho protokolu prijímajúcej krajiny je žiaduce, aby sa na zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca zúčastnil po schválení zamestnávateľom na základe písomného pozvania aj jeho manžel.

Poslaním diplomatickej misie je predovšetkým zastupovať vysielajúci štát v štáte prijímajúcom, chrániť záujmy svojho štátu a jeho príslušníkov, viesť rokovanie z vládou prijímajúceho štátu, podporovať priateľské vzťahy. Diplomatická misia – je to zriadenie zastupiteľského úradu na dohodnutej úrovni.

-   Zamestnancovi možno poskytnúť aj ďalšie náhrady

podľa zákona o cestovných náhradách.

Ak manžel zamestnanca je počas toho istého času dočasne vyslaný na to isté miesto výkonu práce v zahraničí, plnenie výdavkov spojených s pobytom detí a náhrady a plnenia poskytované na dieťa, výdavkov spojených so sťahovaním vecí, výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca, výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním, výdavkov spojených s evakuáciou, výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie, cestovných výdavkov na účel dovolenky za podmienok ustanovených týmto zákonom len jednému z nich.

Ak zamestnávateľ vyslal zamestnanca do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom dočasného vyslania, patria zamestnancovi za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí.

Ak je nevyhnutné, aby manžel a deti cestovali súčasne so zamestnancom do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom jeho dočasného vyslania, za tento čas zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu preukázaných ubytovacích výdavkov a náhradu preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, ktoré im vznikli; zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré im vznikli.

V prípade smrti zamestnanca, manžela a dieťaťa zamestnávateľ postupuje podľa znenia § 27.

Pri úmrtí zamestnanca alebo pri jeho vyhlásení za mŕtveho alebo nezvestného zamestnávateľ poskytne manželovi a deťom náhradu výdavkov a plnení spojených s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho alebo nezvestného (§ 27a).

9.2   Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela

Zamestnancovi vznikajú zvýšené výdavky, ktoré sú spojené s pobytom jeho manželky alebo manžela v zahraničí. Podmienky poskytovania tejto náhrady ako aj jej výška vychádza zo súčasne platného nariadenia vlády SR č. 170/1993 Z. z. Táto náhrada patrí zamestnancovi v stanovenej z časti platu poskytnutej v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene vypočítanej podľa osobitných predpisov, ktorým je zákon o Štátnej službe.

Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela mesačne vo výške 15 % zo zahraničného funkčného platu určeného podľa zákona o štátnej službe alebo zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.

Národná banka Slovenska môže určovať a vyhlasovať referenčné výmenné kurzy eura k cudzím menám, s ktorými sa v Slovenskej republike aktívne obchoduje alebo sa inak využívajú a pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčný výmenný kurz.

-   Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania

zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuovaný. Náhrada sa poskytne aj za obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste v zahraničí.

Zamestnancovi nepatrí náhrada, ak manžel má na území Slovenskej republiky príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti alebo ak manžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí.

Poznámka

Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi, odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu, príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, obslužné, vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti, odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia, odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe, príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.

Príjmami z podnikania sú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti. Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjmami z prenájmu sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu. Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka, úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku, výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

-   Ak uvedené činnosti manžel začne vykonávať alebo skončí ich vykonávanie v priebehu mesiaca

zamestnancovi patrí náhrada v pomernej časti. Obmedzenie sa nevzťahuje na publicistickú činnosť a literárnu činnosť, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Ak manžel uzavrie so zamestnávateľom zamestnanca pracovný pomer na kratší pracovný čas, náhrada sa kráti úmerne k dĺžke pracovného času. Ak manžel uzavrie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada sa nekráti.

9.3   Náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa

Tak ako vznikajú zvýšené výdavky zamestnancovi v prípade pobytu manželky alebo manžela, obdobne to je aj v prípade pobytu dieťaťa. Ustanovila sa náhrada v stanovenej výške z časti platu poskytnutej v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene vypočítanej podľa osobitných predpisov. Náhrada patrí len za obdobie, počas ktorého sa dieťa zdržiava v cudzine.

Zamestnancovi, ktorého dieťa nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa za každé dieťa mesačne vo výške 7,5 % zo zahraničného funkčného platu určeného zákonom o štátnej službe alebo zákonom o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada. Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov teda len za obdobie, počas ktorého sa dieťa zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuované.

9.4   Náhrada výdavkov za sťahovanie osobných vecí

Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov, ktoré sú spojené s prepravou nielen jeho osobných vecí, ale vecí jeho manželky alebo manžela a detí.

V prípade, že zamestnanec prejaví záujem si zariadiť poskytnuté primerané ubytovanie svojím štandardným vybavením, so súhlasom zamestnávateľa sa mu poskytne náhrada výdavkov za prepravu nielen osobných vecí ale aj štandardného vybavenia bytu. V tomto prípade je maximálny limit prepravovaných osobných vecí spolu s vybavením bytu ustanovený do 8 000 kg alebo do 40 m³.

Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca, manžela a detí zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta dočasného vyslania do iného miesta dočasného vyslania a uhradí výdavky za toto sťahovanie.

Zamestnávateľ môže na základe písomnej žiadosti zamestnanca okrem zabezpečenia sťahovania a úhrady výdavkov za sťahovanie zabezpečiť aj sťahovanie a uhradiť výdavky za sťahovanie štandardného vybavenia bytu, najviac do hmotnostného limitu 8 000 kg alebo 40 m³, ak nebolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom.

-   Sťahovanie osobných vecí zahŕňa

–   náhradu výdavkov za

–   primeraný obalový materiál,

–   nakládku a vykládku,

–   prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,

–   správne poplatky spojené s prepravou,

–   poistenie prepravovaných vecí.

Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 1 400 kg. Pri preprave cestnými motorovými vozidlami podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

-   Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty

prepravovaného majetku najviac do poistnej sumy 400 eur. Zamestnávateľ môže zamestnancovi zabezpečiť dodatočné sťahovanie osobných vecí manžela a detí a uhradiť výdavky za toto sťahovanie v prípade, ak od dočasného vyslania zamestnanca a nasledovaním manželom a deťmi uplynie viac ako 12 mesiacov, najviac do výšky nákladov za jednorazovú prepravu.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi v odôvodnených prípadoch zabezpečiť predčasné sťahovanie osobných vecí manžela a detí a uhradiť výdavky za toto sťahovanie, ak nie je možné sťahovanie osobných vecí vykonať v jednom termíne so sťahovaním osobných vecí zamestnanca pri ukončení jeho dočasného vyslania. Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania vo vnútornom predpise.

9.5   Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

Náhrada, ktorá patrí zamestnancovi za výdavky spojené s doplnením jeho ošatenia a obuvi, poskytne sa pri každom vyslaní a jej suma je limitovaná sumou jeho tarifného platu určeného pred rozdelením platu na časť platu v slovenskej mene a na časť platu v inej ako slovenskej mene.

Zamestnancovi patrí pri dočasnom vyslaní jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi.

Táto náhrada sa vyplatí v eurách v sume dvojnásobku jeho funkčného platu priznaného pre dočasné vyslanie pred prepočtom platovým koeficientom alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.

Poznámka

Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako súčin pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni k finančnému ohodnoteniu platovej tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca ustanovenej osobitným predpisom, pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu ministerstvom financií v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí. Do indexov životných nákladov sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie. Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný sa zaokrúhli na osem desatinných miest. Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom financií. Platový koeficient príslušného štátu vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Náhrada zamestnancovi nepatrí, ak doba od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaká alebo kratšia ako šesť rokov. Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov podľa určí zamestnávateľ.

Objektivizovaný platový koeficient sa vypočíta ako súčin platového koeficientu a čísla 0,971962616822 pre základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí uvedenú v prílohe č. 8, čísla 0,990476190476 pre osobitnú stupnicu platových taríf vybraných skupín zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí uvedenú v prílohe č. 9 a pre osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov pri výkone práce v zahraničí uvedenú v prílohe č. 10, čísla 0,925678682688 pre platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí uvedené v prílohe č. 11. Objektivizovaný platový koeficient pre každú krajinu sa zaokrúhli na osem desatinných miest. Vypočítané objektivizované platové koeficienty vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

9.6   Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca

Náhrada výdavkov súvisiacich so zabezpečením vzdelávania detí je možná Účelnosť vynaložených výdavkov posúdi zamestnávateľ.

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov (výdavky na vzdelanie) vynaložených na zabezpečenie vzdelania zodpovedajúceho základnému vzdelaniu alebo strednému vzdelaniu podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) jeho dieťaťa v krajine dočasného vyslania. Účelnosť vynaložených výdavkov posúdi zamestnávateľ.

Ak je súčasťou základného vzdelania v krajine dočasného vyslania prípravný ročník do základnej školy, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu preukázaných účelne vynaložených výdavkov aj na jeho absolvovanie.

Zamestnancovi nepatrí náhrada ďalších výdavkov súvisiacich so zabezpečením vzdelania, napríklad za individuálnu výučbu, nepovinné predmety a pomôcky, školskú rovnošatu, stravovanie, poistné, cestovné do školy a späť, školské akcie a výlety.

Náhradu výdavkov na vzdelanie zamestnávateľ poskytuje najviac do výšky základnej sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa.

-   Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na jeden školský rok

ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo zahraničných vecí na obdobie troch školských rokov každé tri roky s účinnosťou od 1. júla príslušného roka; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa ustanoví ministerstvo zahraničných vecí vo výške 70 % z príspevku na vzdelávanie oznámeného Organizáciou Spojených národov; základná suma sa zaokrúhli na najbližšiu celú menovú jednotku nahor. Zamestnávateľ v závislosti od dostupnosti a úrovne vhodného bezplatného základného vzdelania alebo vhodného bezplatného stredného vzdelania v krajine dočasného vyslania, od celkového počtu detí jeho zamestnancov navštevujúcich základnú školu alebo strednú školu v krajine dočasného vyslania a od svojich finančných možností určí najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na jeden školský rok od 10 % do 100 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie.

Ministerstvo zahraničných vecí ustanoví opatrením základné sumy výdavkov na vzdelanie aj pred uplynutím troch rokov, ak sa zmení príspevok na vzdelanie oznámený Organizáciou Spojených národov pre školský rok najmenej o 10 %.

9.7   Náhrada výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním

Ak zamestnankyňa neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky, patrí jej náhrada preukázaných výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac do sumy obvyklých cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť. Takáto náhrada patrí aj zamestnancovi v prípade, že jeho manželka neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky.

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť a povinné očkovanie dieťaťa podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov do šiesteho roku veku.

Preventívna starostlivosť je upravená v prílohe č. 2 k zákonu č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

-   Tehotnej zamestnankyni možno poskytnúť

náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť počas trvania tehotenstva najdlhšie do ukončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto náhradu možno poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú manželku.

Problematika náhrady liečebných výdavkov je založená na rovnakom princípe ako v už citovanom nariadení vlády SR č 170/1993 Z. z. Žiadosť o náhradu liečebných výdavkov posudzuje príslušná zdravotná poisťovňa, ktorá posúdi nevyhnutnosť a neodkladnosť zdravotnej starostlivosti a určí úhradu podľa zákona o zdravotnom poistení a zákona o Liečebnom poriadku. Rozdiel medzi takto určenou úhradou, na ktorú má právo každý občan zúčastnený na zdravotnom poistení a preukázateľne vynaloženými výdavkami, je náhrada, na ktorú má zamestnanec právo.

Zamestnancovi patrí aj náhrada výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú jeho manželke alebo manželovi a ich deťom. Aby sa predišlo zvýšeným nárokom na štátny rozpočet, výdavky súvisiace s pôrodom po 36. týždni tehotenstva sa nepovažujú na výdavky za neodkladnú a nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť v zmysle tohto zákona.

-   Ostatné náhrady

sú koncipované tak, aby tehotná zamestnankyňa, rovnako ako tehotná manželka zamestnanca sa mala možnosť rozhodnúť, či jej bude poskytnutá náhrada za preukázané výdavky na cestu do Slovenskej republiky, kde porodí, alebo na vlastné náklady si zabezpečí pôrod v zahraničí a môže požiadať o náhradu preukázaných výdavkov za pôrod, maximálne však do výšky obvyklých výdavkov na cestu do Slovenskej republiky a späť.

Zamestnanci boli znevýhodňovaní v porovnaní s ostatnými občanmi Slovenskej republiky v možnosti poskytovania bezplatnej preventívnej zdravotnej starostlivosti, ale i nemožnosti sa zúčastňovať povinného očkovania detí, práve pre dlhodobý pobyt v zahraničí.

Preto sa upravilo aspoň poskytovanie náhrad za preukázané výdavky na preventívnu starostlivosť do 36. týždňa tehotenstva a povinné očkovania detí do 6 rokov veku. Ostatní zamestnanci a ich rodinní príslušníci sa zúčastňujú preventívnych lekárskych prehliadok v rámci dovolenky na území Slovenskej republiky. Podobný problém vznikal i v prípade tehotných žien dlhodobo sa zdržujúcich v zahraničí, ktoré z tohto dôvodu sa nemohli zúčastňovať na preventívnych prehliadkach, na ktoré by na území SR mali nárok. Preto sa ustanovilo poskytovanie náhrady za preventívnu starostlivosť počas trvania tehotenstva.

9.8   Komerčné zdravotné pripoistenie

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca, manžela a dieťaťa, ktorí ho nasledujú do miesta dočasného vyslania, na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, s chorobou, s ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, s hospitalizáciou, s nutným zubným ošetrením, s prepravou chorého a s prepravou telesných pozostatkov zamestnanca, manžela a dieťaťa. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby dočasného vyslania zamestnanca platiť poistné na pripoistenie.

9.9   Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou

V § 26 je upravené poskytovanie určitých náhrad výdavkov v súvisiacich s evakuáciou. V praxi sa už vyskytli prípady, kedy bolo potrebné z bezpečnostných dôvodov rozhodnúť o evakuácii zamestnancov a ich rodinných príslušníkov z krízových oblastí vo svete. Právna úprava umožňuje úhradu určitých výdavkov nielen zamestnancovi, ale i jeho rodine a to nielen do Slovenskej republiky, ale aj do iného miesta určeného zamestnávateľom.

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

Zamestnancovi patrí počas evakuácie, najdlhšie po dobu piatich mesiacov, náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas dočasného vyslania pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný. Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov a plnenia, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

9.10 Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie

Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený alebo povinne poistený v nezamestnanosti a počas dočasného vyslania je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení alebo ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľ uhradí zamestnancovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania zamestnanca spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie manžela sa poskytne mesačne najviac do sumy poistného na jednotlivé druhy poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie určených z vymeriavacieho základu, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.

-   Všeobecný vymeriavací základ

podľa zákona o sociálnom poistení je
12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.

Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.

Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu o sociálnom poistení.

Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní, náhrada výdavkov v kalendárnom roku zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.

-   Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca

náhrada výdavkov za daný mesiac patrí zamestnancovi vo výške pomernej časti zaplateného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ak je manžel sporiteľom, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity alebo poistného na poistenie v nezamestnanosti zodpovedajúcej počtu dní nasledovania zamestnanca v tomto mesiaci. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zamestnancovi náhrada výdavkov nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov krajiny dočasného vyslania. Náhrada výdavkov sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

Sociálna poisťovňa vydáva dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti potvrdenie o zaplatení poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci kalendárny rok.

9.11 Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, a to najmenej raz za dva roky. Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

Náhradu výdavkov je možné poskytnúť za cestu na účel dovolenky, ktorá sa uskutoční najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa dočasného vyslania.

Ak zamestnanec je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou, absolvovať lekársku prehliadku alebo ak dieťa, ktoré ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, má v tomto roku vykonať skúšku podľa školského zákona, zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku a skúšku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky. Podrobnosti o poskytnutí náhrady výdavkov môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

9.12 Preprava osobných vecí

Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca prepravu jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky. V prípade smrti manžela a dieťaťa zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu ich osobných vecí na územie Slovenskej republiky.

9.13 Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného

Týmto znením sa upravila náhrada preukázaných výdavkov na prepravu telesných pozostatkov v prípade úmrtia zamestnanca i jeho rodinných príslušníkov.

Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí výdavky za toto sťahovanie (§ 22).

Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi a deťom, najdlhšie po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti zamestnanca alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho.

Uvedenými spôsobmi sa postupuje aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom lehota dvoch mesiacov začína plynúť odo dňa, keď sa tento zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí alebo inej osoby.

9.14 Náhrada iných výdavkov

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účely lekárskej prehliadky, pôrodu, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 5).

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty, ktoré v tejto súvislosti vznikli jeho manželovi a deťom.

Zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré jemu, manželovi a deťom vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa z miesta dočasného vyslania zamestnanca do Slovenskej republiky bezprostredne po skončení štúdia na strednej škole.

-   Zamestnancovi možno poskytnúť jedenkrát ročne náhradu preukázaných cestovných výdavkov

za cestu dieťaťa študujúceho na základnej škole alebo strednej škole v Slovenskej republike zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania zamestnanca a späť. Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá vznikla jemu, manželovi a deťom, najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof. Náhrada výdavkov a plnení medzi ktoré patria náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa, náhrada výdavkov za sťahovanie osobných veci, náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca, náhrada výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním, komerčné zdravotné pripoistenie, náhrada výdavkov spojených s evakuáciou, náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie, náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky, preprava osobných vecí, náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného, náhrada iných výdavkov, poskytnutie bytu so štandardným vybavením alebo primeraného ubytovania, okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje zákon o štátnej službe alebo zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela a dieťa zamestnanca, ak majú trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a ak nasledujú zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia je vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až do skončenia strednej školy, najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku, alebo zdravotne postihnuté či zdravotne ťažko postihnuté, a to bez ohľadu na jeho vek. Ak sa zamestnankyni alebo manželke zamestnanca narodí v krajine dočasného vyslania dieťa, toto dieťa je vyslaným dieťaťom zamestnanca odo dňa jeho narodenia.

-   Zamestnancovi sa náhrada výdavkov poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené

Ide o výdavky o náhradu výdavkov za sťahovanie osobných vecí, náhradu výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním, náhradu výdavkov spojených s evakuáciou, náhradu cestovných výdavkov na účel dovolenky, prepravu osobných vecí, náhradu výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného, náhradu iných výdavkov a náhradu časti výdavkov za služby spojené s užívaním bytu.

Po dohode so zamestnancom možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené.

Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

Zamestnanec je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta dočasného vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

-   Zamestnávateľ je povinný

najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

Zamestnanec je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa príchodu do miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú.

Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú.

9.15 Poskytnutie bytu so štandardným vybavením alebo primeraného ubytovania

Zákon o cestovných náhradách určil právo zamestnanca na zabezpečenie bytu so štandardným vybavením alebo primeraného ubytovania. Rozsah vybavenia bytu, ktorý sa považuje za štandardný, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí. V prípade, že zamestnanec využil možnosť si zariadiť byt svojím zariadením, nemá právo na zabezpečenie vybavenia bytu od zamestnávateľa. Nadštandardné vybavenie bytu môže byť zamestnancovi poskytnuté za úhradu.

Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi primeraný byt so štandardným vybavením alebo dočasne primerané ubytovanie pre neho, manžela a deti. Spôsob zabezpečenia a primeranosť bytu alebo dočasného ubytovania určí zamestnávateľ.

Ako sme už uviedli, rozsah štandardného vybavenia bytu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí. Ak bolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom, náhrada výdavkov spojených so sťahovaním štandardného vybavenia bytu zamestnávateľa mu nepatrí.

Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných oblastiach, môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu časti výdavkov za elektrickú energiu, vykurovanie, chladenie, vodu, plyn a iných výdavkov spojených s užívaním bytu.

9.16 Ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad a plnení

môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

Ide o náhradu výdavkov spojených s pobytom manžela, náhradu výdavkov spojených s pobytom dieťaťa, náhradu výdavkov za sťahovanie osobných vecí, náhradu výdavkov spojených s doplnením šatníka, náhradu výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca, náhradu výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním, komerčné zdravotné pripoistenie, náhradu výdavkov spojených s evakuáciou, náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie, náhradu cestovných výdavkov na účel dovolenky, preprava osobných vecí, náhradu výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného, náhradu iných výdavkov a náhradu časti výdavkov za služby spojené s užívaním bytu.

Týmto sa umožnilo, aby prípadné ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad ustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

-   Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí

na ktorého sa vzťahuje zákon, ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov a zamestnávateľom zamestnanca je príspevková organizácia štátu, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa § 19 až 32.

Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela vo výške 15 % zo mzdy, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa vo výške 7,5 % zo mzdy a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume dvojnásobku mzdy v eurách alebo v cudzej mene.

Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.

Uvedené znenia však neplatia, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov; za tento čas zamestnancovi patria cestovné náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

-   Na zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí

na ktorého sa vzťahuje zákon o štátnej službe alebo zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorého zamestnávateľ nevysiela do miesta dočasného vyslania zo Slovenskej republiky alebo ktorému zamestnávateľ nezabezpečuje vyslanie, sa ustanovenia upravujúce náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, nevzťahujú.

Poskytovanie náhrad výdavkov podľa IV. časti zákona sa nevzťahuje v plnom rozsahu na skupinu zamestnancov, vyslaných v rámci mierovej misie.

Vzhľadom na špecifickosť plnených úloh v mierovej misii sú náhrady poskytované zamestnancom riešené medzinárodnými dohodami uzatváranými osobitne pre každú misiu. Je v nich okrem iného riešená aj preprava príslušníkov misie, poskytovanie stravy a ubytovania pod. Týmto riešením sa súčasne zabezpečí poskytovanie rovnakých plnení súvisiacich s činnosťou v mierovej misii vojenskému a civilnému personálu, čo je jedným z pravidiel medzinárodných organizácií pri vysielaní mierových misií.

Na zamestnanca, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32 okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí.

O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky rozhodujú príslušné ústavné orgány, a to na účely humanitárnej pomoci, vojenského cvičenia, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie, plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.

-   Ak v mieste vyslania nie je zdravotná starostlivosť zabezpečená iným spôsobom

patrí zamestnancovi náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí.

Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje zákon o štátnej službe alebo zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a ktorý vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v Európskej škole v zahraničí, sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, okrem poskytovania náhrad výdavkov podľa § 19 ods. 3 a 4, § 22 ods. 1, § 22 ods. 3 písm. a) až c), § 26 a § 27.

Zamestnancovi ďalej patrí náhrada preukázaných výdavkov za komerčné poistenie v zahraničí, pričom náhrada patrí zamestnancovi aj za poistenie manžela a dieťaťa.

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom z dôvodu ich nasledovania zamestnanca do miesta dočasného vyslania, preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny.

Manželovi a dieťaťu zamestnanca možno poskytnúť náhradu výdavkov spojených s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho alebo nezvestného (§ 27a).

9.17 Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky

Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje zákon o štátnej službe alebo zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa zákona č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky, ak predpokladaný čas tohto vyslania je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu), sa ustanovenia upravujúce náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, nevzťahujú.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada

–   výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie,

–   výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí,

–   výdavkov spojených s doplnením šatníka,

–   výdavkov spojených s evakuáciou,

–   cestovných výdavkov na účel dovolenky.

-   Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu

sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia komerčné zdravotné pripoistenie, primerané ubytovanie.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí za dni cesty do miesta vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu náhrady ako pri pracovnej ceste.

Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine vyslania v trvaní do šiestich hodín vrátane stravné a vreckové zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ktorého zamestnávateľ vyslal na nevyhnutne potrebný čas do miesta aktivity krízového manažmentu pred dňom vyslania, patria za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí. Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť aj náhradu iných výdavkov, a to preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania na účely lekárskej prehliadky, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny alebo náhradu za škodu, ktorá mu vznikla najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.

-   Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca

vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu prepravu jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky. Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria náhrady a plnenia podľa tohto zákona, ktoré mu preukázateľne poskytlo velenie aktivity krízového manažmentu. Velením aktivity krízového manažmentu je orgán ustanovený medzinárodnou organizáciou alebo orgán ustanovený medzinárodnou zmluvou, ktorý je poverený riadením aktivity krízového manažmentu.

9.18 Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré mu vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

9.19 Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí

Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu zo Slovenskej republiky do miesta vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta vyslania do iného miesta vyslania a uhradí výdavky spojené s týmto sťahovaním. Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí zahŕňa náhradu výdavkov za

–   primeraný obalový materiál,

–   nakládku a vykládku,

–   prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,

–   správne poplatky spojené s prepravou,

–   poistenie prepravovaných vecí.

Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 500 kg. Pri preprave cestným motorovým vozidlom podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaných osobných vecí najviac do poistnej sumy 300 eur.

Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania osobných vecí vo vnútornom predpise.

9.20 Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách najviac v sume 50 % funkčného platu priznaného zamestnancovi pre vyslanie do aktivity krízového manažmentu pred prepočtom platovým koeficientom alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.

Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatrí, ak čas od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaký alebo kratší ako dva roky. Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov spojených s doplnením šatníka určí zamestnávateľ.

9.21 Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí počas evakuácie náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný. Ak evakuácia trvá viac ako dva mesiace, zamestnávateľ ukončí vyslanie zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

9.22 Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na účel dovolenky za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania, a to jedenkrát za vyslanie, ak čas vyslania je najmenej 12 mesiacov a ak sa cesta uskutoční najskôr po uplynutí deviatich mesiacov odo dňa vyslania.

Ak zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou, absolvovať lekársku prehliadku, zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky. Podrobnosti o poskytnutí náhrady cestovných výdavkov na účel dovolenky môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

9.23 Komerčné zdravotné pripoistenie

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, chorobou, ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, hospitalizáciou, nutným zubným ošetrením, prepravou chorého a prepravou telesných pozostatkov zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby vyslania platiť poistné na pripoistenie.

9.24 Poskytnutie primeraného ubytovania

Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu primerané ubytovanie, pričom zohľadní požiadavky velenia aktivity krízového manažmentu.

Spôsob zabezpečenia a primeranosť ubytovania určí zamestnávateľ.

9.25 Náhrada iných výdavkov

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania na účely lekárskej prehliadky, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá mu vznikla najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa náhrada výdavkov poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Ide o náhradu výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie, náhradu výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí, náhradu výdavkov spojených s evakuáciou, náhradu cestovných výdavkov na účel dovolenky a náhradu iných výdavkov.

-   Po dohode so zamestnancom ,vyslaným na výkon práce

v aktivite krízového manažmentu možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 v dĺžke desať pracovných dní sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

-   Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní

odo dňa doručenia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v dĺžke desať pracovných dní sa v tomto prípade nepoužijú.

Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa skončenia vyslania predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Ide o lehotu desať pracovných dní.

-   Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní

odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad v dĺžke desať pracovných dní, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca, sa v tomto prípade nepoužijú.

Ak miesto vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je v krajine, v ktorej sa zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu trvale zdržiava, ustanovenia upravujúce náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky sa na tohto zamestnanca nevzťahujú.

10.   Spoločné ustanovenia

Úprava § 34 bola prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy, v zmysle ktorej môže zamestnávateľ v záujme zjednodušenia poskytovania a vyúčtovania náhrad uplatniť ich paušalizáciu. Pokiaľ sa však podmienky, za ktorých bola paušálna suma určená zmenia, má zamestnávateľ povinnosť paušálnu sumu preskúmať a upraviť, aby nedochádzalo k znižovaniu nárokov zamestnanca, prípadne k nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov zamestnávateľa.

Účelom je ochrana zákonných nárokov zamestnanca; v praxi sa často stávajú prípady, keď zamestnávateľ paušálnou sumou radikálne zníži zákonné nároky zamestnanca alebo viaže paušál na rôzne skutočnosti (napr. v dopravnej činnosti nezohľadňuje čakacie doby, sumu paušálu podmieňuje prepravným výkonom a pod.), ktoré nemajú vecný súvis s podmienkami poskytovania náhrad.

Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov.

Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.

10.1 Ak zákon o cestovných náhradách požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže

môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3). Úprava bola prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy, v zmysle ktorej má zamestnávateľ možnosť uznať zamestnancovi výdavky i bez preukázania s prihliadnutím k určeným podmienkam pracovnej cesty.

Zákon ustanovuje možnosti uznávania cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu.

Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume (§ 4) alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom (§ 34), alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty.

Cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2), patria zamestnancovi vo výške, ktorá by mu patrila v prípade, ak by k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo. Na vznik nároku na stravné a vreckové je rozhodujúci čas od nástupu na pracovnú cestu do prerušenia pracovnej cesty a čas pokračovania pracovnej cesty do skončenia pracovnej cesty.

Ubytovacie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) zamestnancovi nepatria, aj keď si zamestnanec musel po túto dobu s ohľadom na podmienky pracovnej cesty alebo podmienky ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať.

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie len v prípade, ak si zamestnanec ubytovanie počas tejto doby musel vzhľadom na podmienky pracovnej cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zamestnávateľovi zmenu skutočností, ktoré sú rozhodné pre poskytovanie náhrad.

10.2 Preddavky na náhrady a vyúčtovanie náhrad

Ustanovenie § 36 bolo v podstate prebraté z predchádzajúcej právnej úpravy a je doplnené o nové ustanovenia, ktoré si vyžiadala potreba praxe a aplikačné problémy. Zákonom je ustanovená pre zamestnávateľa povinnosť zamestnancovi poskytnúť preddavok na náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste na požiadanie zamestnanca a to až do výšky predpokladaných výdavkov. Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu aj bez požiadania zamestnanca a to v inej ako slovenskej mene a v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok pracovnej cesty. Doterajšia právna úprava vo väzbe na poskytovanie preddavku, ako aj na lehoty, ktoré platili pre vyúčtovanie cestovných náhrad spôsobovala v praxi aplikačné problémy a pre niektorých zamestnávateľov, ktorí majú špecifický charakter boli nepružné a niekedy ťažko aplikovateľné. Z tohto dôvodu ako aj vzhľadom na úpravu a dôvody tejto úpravy uvedené v § 3 sa ustanovilo, aby zamestnávateľ mohol poskytnúť preddavok na pracovnú cestu jedným rozhodnutím (cestovným príkazom) pre viacerých zamestnancov, resp. aby poskytol preddavok jedným rozhodnutím (cestovným príkazom) na viacero pracovných ciest zamestnanca, pričom si konkrétnejšie pravidlá a podmienky určí vo vnútornom predpise, samozrejme za dodržania finančných predpisov; úprava sa vzťahuje len na zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Uvedené sa vzťahuje na tuzemské, ako aj zahraničné pracovné cesty.

-   Právnou úpravou sa spresnili možnosti poskytovania preddavku pri zahraničnej pracovnej ceste

pričom platí naďalej zásada, že preddavky pri zahraničnej pracovnej ceste musia byť poskytnuté len v inej ako slovenskej mene. Na požiadavky praxe, ako aj vo väzbe na zmeny v § 3 a v odseku 1 tohto ustanovenia sa ďalej ustanovilo upraviť poriadkovú lehotu pre predloženie dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty, ako aj lehoty na vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojenie nárokov zamestnanca.

Z dôvodu aplikačných problémov pri vyúčtovaní pracovnej cesty a vrátení preddavku resp. pri doplatku zamestnancovi vo vzťahu k mene sa v zákone presne ustanovil postup a menu, v akej je zamestnanec povinný vrátiť preddavok a tak isto možnosti pre zamestnávateľa ohľadne meny doplatku do výšky skutočných výdavkov zamestnanca. Zamestnanec je v prvom rade povinný vrátiť nevyúčtovaný preddavok v inej ako slovenskej mene, v ktorej mu bol poskytnutý; po dohode so zamestnávateľom môže, preddavok vrátiť aj v inej dohodnutej mene (inej voľne zameniteľnej cudzej mene národnej mene krajiny, kde sa pracovná cesta vykonáva alebo v slovenskej mene).

Zamestnávateľ je v prvom rade povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok v inej ako slovenskej mene, ale po dohode so zamestnancom mu môže tento rozdiel poskytnúť aj v slovenskej mene.

Tiež sa rieši zaokrúhľovanie výslednej sumy pri vyúčtovaní preddavku pri zahraničnej pracovnej ceste a to v dôsledku praxe bánk, alebo pobočiek zahraničných bánk, ktoré prijímajú a vydávajú inú ako slovenskú menu len do nimi určenej nominálnej hodnoty platidiel.

-   Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady

podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.

Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj

–   formou cestovného šeku,

–   zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa,

–   prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov, na viacero pracovných ciest zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny.

-   Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu

do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny.

Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Bankové činnosti môžu na území Slovenskej republiky v súlade s jej právnym poriadkom vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie alebo ktoré sú oprávnené na vykonávanie bankových činností.

Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií.

Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala.

Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu.

-   Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní

odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca, vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.

-   Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách

pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca zamestnávateľ zamestnancovi v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene.

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca, vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách.

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách.

-   Pri vyúčtovaní pracovnej cesty

alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje

–   celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor,

–   celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo zmenárňou nahor,

–   preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,

–   preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol,

–   nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,

–   nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.

10.3 Splatnosť náhrad

Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote do desiatich pracovných dní, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce.

Znenie bolo prevzaté z predchádzajúceho právneho stavu. Vo väzbe na posudzovanie času stráveného na pracovnej ceste sa v záujme zjednodušenia teda ustanovilo, aby sa všetok čas strávený na pracovnej ceste v rámci rozvrhnutého pracovného času zamestnanca považoval za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda s výnimkou tých prípadov, keď prerušenie výkonu práce v rámci pracovnej cesty zavinil zamestnanec sám.

Za zamestnanca sa na účely štvrtej časti považuje aj sudca a prokurátor.

Podľa zákona o sudcoch a prísediacich možno sudcu s jeho súhlasom poveriť plnením úloh v orgáne Európskej únie alebo orgáne vytvorenom spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje, aby bol stálym členom takého orgánu sudca. Poverenie sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie sa považuje za výkon funkcie sudcu. Počas trvania poverenia sudca nevykonáva rozhodovaciu činnosť; inak mu patria všetky oprávnenia sudcu. O poverení sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie rozhoduje minister spravodlivosti.

Podľa zákona o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry o dočasnom pridelení prokurátora rozhoduje generálny prokurátor.

10.4 Ministerstvo bude pri ustanovení súm stravného (stravného pre časové pásma) vychádzať

zo súm stravného platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

Ministerstvo bude pri ustanovení súm základných náhrad (základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá) vychádzať zo súm základných sadzieb náhrad platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s nákupom a prevádzkou motorových vozidiel.

Ministerstvo financií vydá opatrenie, ktorým sa ustanovia základné sadzby stravného v cudzej mene tak, aby nadobudlo účinnosť spolu s týmto zákonom. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Ustanovením § 38 sa zabezpečuje vydanie nových opatrení o sumách stravného a o sumách základnej náhrady za používanie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste, ako aj opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky o základných sadzbách stravného v cudzej mene súčasne s účinnosťou zákona. Pri ustanovení nových súm stravného, základnej náhrady za používanie cestného motorového vozidla ako aj stravného v inej ako slovenskej mene sa bude vychádzať zo súm, ktoré platili bezprostredne pred účinnosťou zákona ako aj z aktuálnych štatistických údajov.

10.5 Zamestnancovi, ktorému už bola poskytnutá jednorazová náhrada

preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa doterajších predpisov, jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi pri ďalších dočasných vyslaniach nepatrí.

Miera krátenia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste dohodnutá podľa § 13 ods. 6 pred 1. aprílom 2005 sa upraví podľa tohto zákona.

Náhrady poskytované podľa tohto zákona v slovenských korunách dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom alebo určené vo vnútornom predpise sa po prepočte konverzným kurzom považujú za náhrady poskytované v eurách. Jednotlivé náhrady sa zaokrúhlia na najbližší eurocent nahor.

10.6 Pri prvom zvýšení súm stravného

(§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm stravného a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní; za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením upravená suma stravného a jej hodnota je 100 %.

Pri prvom zvýšení súm základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel (§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm základných sadzieb náhrad a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel; za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením upravená suma náhrad a jej hodnota je 100 %.

Ministerstvo zahraničných vecí vydalo opatrenie na základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na jeden školský rok prvýkrát s účinnosťou od 1. júla 2012.

Zamestnancovi, ktorého dieťa začalo navštevovať základnú školu alebo strednú školu pred 1. júlom 2012 v krajine dočasného vyslania, pre ktorú zamestnávateľ určí podľa § 24 ods. 6 najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie nižšiu ako 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie podľa predpisov účinných od 1. júla 2012, patrí náhrada výdavkov na vzdelanie najviac v sume 50 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie, ak toto dieťa navštevuje túto základnú školu alebo strednú školu.

10.7 Pracovné zmluvy a dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru

uzatvorené pred 1. marcom 2015, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 5 ods. 5 a § 13 ods. 6 v znení účinnom od 1. marca 2015, strácajú v tejto časti platnosť 1. marca 2015.

Od 1. marca 2015 do 30. júna 2017 zamestnávateľ splní povinnosť zabezpečiť zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, na ktorého sa vzťahuje zákon o štátnej službe alebo zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, byt so štandardným vybavením podľa § 30 pre neho, jeho manžela a deti aj zabezpečením primeraného ubytovania.

 

Záver

Pri vysielaní zamestnanca na pracovnú cestu je prvom rade potrebné vychádzať z § 57 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý dáva zamestnávateľovi možnosť vyslať zamestnanca na nevyhnutné potrebné obdobie na pracovnú cestu. Zamestnávateľ potrebuje súhlas zamestnanca, ak ho vysiela na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca. 

Zamestnávateľ nepotrebuje súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu, ak:

•    ide o pracovnú cestu v rámci obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca,

•    vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce,

•    sa zamestnanec dohodol v pracovnej zmluve, že bude vykonávať pracovné cesty.

Maximálna doba trvania pracovnej cesty nie je zákonom určená. Jej trvanie je vo všeobecnosti vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie. Vždy však musí ísť len o prechodné plnenie úloh.

Výkon práce na pracovnej ceste nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.

Dočasne prideleného zamestnanca môže podľa § 57 ods. 2 Zákonníka práce  počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ; mimo obdobia dočasného pridelenia na pracovnú cestu zamestnanca bude môcť vyslať zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania.

Zamestnávateľ písomne určí:

•    miesto nástupu na pracovnú cestu,

•    miesto výkonu práce,

•    čas trvania,

•    spôsob dopravy a 

•    miesto skončenia pracovnej cesty.

V praxi sa realizuje vyslanie na pracovnú cestu a určenie jej podmienok formou rôznych tlačív, napr. tlačivo „Cestovný príkaz“ alebo „Vyslanie na pracovnú cestu“. 

Zákon o cestovných náhradách žiadne tlačivo neustanovil  pre zamestnávateľa ako  záväzné tlačivo.

Je v právomoci každého zamestnávateľa, aby sa rozhodol, či bude používať tlačivá, ktoré sú na tento účel v obehu a v predaji, alebo si vypracuje svoje vlastné tlačivo, pričom jeho štruktúru, formu  a obsah  určí sám.

Pracovná cesta je časovo ohraničená dobou od nástupu zamest­nanca na cestu do skončenia tejto pracovnej cesty.

Pracovná cesta je vždy dlhší časový úsek, ako je čas samotného výkonu práce na pracovnej ceste.  

Do času trvania pracovnej cesty sa započítava:

•    čas od miesta nástupu na pracovnú cestu do miesta výkonu práce na pracovnej ceste,

•    čas výkonu práce a 

•    čas do príchodu do miesta skončenia  pracovnej cesty.

Pracovná cesta je, keď zamestnanec vykonáva prácu na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko.

Pravidelné pracovisko zamestnanca je v prvom rade vždy  miesto písomne dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V prípade, ak také miesto nie je dohodnuté, za pravidelné pracovisko zamestnanca sa až potom považuje miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve – § 43 ods. 1 písm. b Zákonníka práce.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť viac než jedno miesto výkonu práce (obec, organizačná jednotka, alebo inak určené miesto). Z hľadiska nároku na náhradu pri pracovných cestách je však nevyhnutné za pravidelné pracovisko považovať vždy len jedno miesto výkonu práce.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu – prechodný pobyt alebo trvalý pobyt.

Zákon o cestovných náhradách definuje osobitne a presne miesto pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad dočasne pridelenému zamestnancovi na účely jeho pracovných ciest počas dočasného pridelenia, na ktoré ho môže vyslať iba užívateľský zamestnávateľ. Miesto pravidelného pracoviska dočasne prideleného zamestnanca na účely pracovných ciest, ktoré vykoná počas dočasného pridelenia, je miesto jeho výkonu práce dohodnuté podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve. Na tento účel sa všeobecná úprava týkajúca sa miesta pravidelného pracoviska v 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách nevzťahuje na dočasne prideleného zamestnanca t. j. dočasne pridelený zamestnanec si nemôže dohodnúť miesto pravidelné pracovisko iným miestom; ak by dočasne pridelený zamestnanec bol zaradený do skupiny zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, nemôže si dohodnúť miesto pravidelného pracoviska ani v mieste jeho pobytu (trvalý alebo prechodný pobyt).

Nárokové cestovné náhrady sú náhrady, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť. Zamestnanec si pri uplatňovaní práva na nárokové náhrady musí splniť zákonom stanovené podmienky.

Nárokové cestovné náhrady nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, ak sa poskytujú v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú zamestnancovi vznikne nárok.

Nenárokové cestovné náhrady nie je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi. Ich poskytovanie je založené na dohode:

•    zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode,

•    zamestnávateľa a odborovej organizácie, t. j. ich poskytovanie je dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo

•    ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa (napr. na základe vnútorného predpisu).

Nenárokové cestovné náhrady sa považujú u zamestnanca za predmet dane a sú pre neho zdaniteľným príjmom.

 

Otázky z praxe

?  Cestovné náhrady

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce, pričom podmienky poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení upravuje zákon cestovných náhradách.

Kedy sa poskytujú cestovné náhrady?

–   Pracovná cesta (tuzemská pracovná cesta, zahraničná pracovná cesta),

–   dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi,

–   vyslanie zamestnanca do členského štátu Európskej únie,

–   vznik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

–   výkon práce v zahraničí,

–   cesta v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť,

–   pracovná cesta dočasne prideleného zamestnanca, na ktorú ho môže vyslať iba užívateľský zamestnávateľ.

?  Pracovná cesta podnikateľa

Podnikateľ Juraj má miesto podnikania Košice. Ide na pracovnú cestu za svojim obchodným partnerom do Bratislavy, pracovná cesta trvala 8 hodín.

Môže si podnikateľ Juraj do výdavkov uplatniť „diéty“?

V deň, kedy bol na pracovnej ceste si p. Juraj do daňových výdavkov uplatní stravné pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách v sume 4,20 eur, ak pracovná cesta bola vykonaná do 30. 11. 2016, ak to bolo neskôr, ide o sumu 4,50 eura.

?  Pracovná cesta v zahraničí

SZČO p. Milan bol týždeň na pracovnej ceste v Nemecku.

Má Milan nárok na stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste?

P. Milan si môže uplatniť výdavky pri zahraničnej ceste na cestovanie, stravovanie, ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku (napr. poplatok za parkovanie vozidla). Výdavky na ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku je povinný preukázať riadnym účtovným dokladom. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť do sumy základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň. Nárok na vreckové nemá.

?  Výdavky na cestovanie vlastným vozidlom

Podnikateľ Albín bol na pracovnej ceste, pričom išiel z Bratislavy do Banskej Bystrice. Cestoval vlastným osobným motorovým vozidlom. Toto vozidlo mal zaradené do obchodného majetku v rokoch 2010 až 2014, v novembri 2014 ho však vyradil z obchodného majetku. Pracovná cesta bola v dĺžke 480 Km, spotreba je 7,5 l /100 km, počas pracovnej cesty zaplatil za 1 liter benzínu 1,50 eura.

Čo si môže podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov?

Ak sa daňovník rozhodol uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na cestovanie, potom do daňových výdavkov si môže zahrnúť výdavky na spotrebované PHL vo výške 54 € vypočítaných nasledovne: (480x7,5) : 100= 36 litrov x 1,5 = 54 eur. Nakoľko podnikateľ využil na cestovanie motorové vozidlo, ktoré mal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zaradené do obchodného majetku, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

?  Sadzba základnej náhrady

Daňovník – podnikateľ používa pri svojej činnosti vlastné motorové vozidlo. Toto vozidlo nemá zaradené v obchodnom majetku, zaradené bolo do konca roku 2013, pričom dochádzalo k uplatňovaniu daňových odpisov. V roku 2014 bolo vozidlo vyradené z obchodného majetku a následne ho daňovník preradil do osobného užívania. Aj po tomto preradení ho využíva pri svojej podnikateľskej činnosti.

Môže si daňovník uplatniť aj sadzbu základnej náhrady za každý jeden km jazdy?

Keďže bolo vozidlo zaradené v obchodnom majetku v roku 2013 a 2014, daňovníkovi už nevzniká nárok na uplatnenie sadzby základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

?  Výdavky vo forme paušálnych výdavkov

Daňovník používa pri podnikaní osobný automobil, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku. Rozhodol sa, že si uplatní paušálne výdavky na spotrebu PHL. Daňovník nevedie evidenciu o použití motorového vozidla v súvislosti s podnikaním.

V akej výške môže daňovník tieto paušálne výdavky uplatniť?

Ak daňovník nevedie evidenciu jázd v súvislosti s podnikaním,  môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL je povinný preukázať stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, na základe ktorého zistí počet najazdených kilometrov a je povinný preukázať celkový nákup pohonných látok dokladmi o nákupe. Do daňových výdavkov sa uzná iba tá suma nákupu PHL, ktorá zodpovedá primeranému počtu najazdených kilometrov. Pri uplatňovaní spotreby PHL formou paušálnych výdavkov daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

?  Paušálne výdavky na spotrebu PHL

Daňovník najazdí podľa stavu tachometra na začiatku a na konci roka celkom 6 500 km. Bločky za pohonné hmoty má v celkovej hodnote 682 eur.

Akú sumu si môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období?

Daňovník si môže uplatniť sumu najviac do 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL , t. j. najviac 341 eur.

?  Vypožičané vozidlo

Podnikateľ Martin vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Počas pracovnej cesty použil osobné motorové vozidlo, ktorý si požičal.

Môže si Martin uplatniť do daňových výdavkov základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy?

Nakoľko daňovník nepoužil na pracovnej ceste vlastné osobné motorové vozidlo, ale osobné motorové vozidlo vypožičané, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.

?  Základná náhrada pri používaní vozidla, ktoré je v BSM

Manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť a využívajú na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo. Toto vozidlo nie je nezaradené v obchodnom majetku. Vozidlo patrí do BSM. Manželia sa rozhodnú uplatňovať skutočné preukázané výdavky na cestovanie.

Môžu si manželia uplatňovať základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy?

Keďže pri osobnom motorovom vozidle patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vlastníkom rovnako manžel, ako aj manželka, obidvaja spĺňajú podmienku vlastníctva tohto vozidla a obidvaja si môžu uplatniť základnú náhradu za každý kilometer jazdy v súvislosti s pracovnou cestou, ak preukazujú skutočné výdavky na cestovanie.

?  Zdaňovacie obdobie pre cestovné náhrady

Daňovník – podnikateľ účtuje v sústave JÚ. Počas roka 2016 uskutočňoval pracovné cesty, ale až v roku 2017 si vyplatil cestovné náhrady, pričom ich nezaúčtoval v roku 2016 v účtovníctve.

Môže daňovník tieto výdavky zaúčtované v roku 2017 zahrnúť aj do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie 2017?

Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. To znamená, že všetky daňové výdavky vzniknuté v príslušnom zdaňovacom období musia byť zaúčtované alebo zaevidované v daňovej evidencii daňovníka v tomto zdaňovacom období, aby bol správne určený základ dane daňovníka. Výdavky vzniknuté v súvislosti s tzv. pracovnými cestami daňovníka musia byť zaúčtované alebo zaevidované v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne vynaložené. Ak daňovníkovi vznikol výdavok za ubytovanie na pracovnej ceste v roku 2016, ktorý skutočne uhradil v roku 2016, tento výdavok ovplyvňuje základ dane zdaňovacieho obdobia 2016. Rovnako aj výdavky vzniknuté v roku 2016 v súvislosti s nákupom pohonných hmôt v roku 2016 predstavujú výdavky zdaňovacieho obdobia 2016. Ak je daňovník aj účtovnou jednotkou, je povinný podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať jednotlivé účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia.

Výdavky daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v súvislosti s výkonom jeho činnosti v inom mieste ako je miesto jeho pravidelného vykonávania činnosti, nemožno stotožňovať s výdavkami na pracovné cesty zamestnancov, na ktoré im vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách a ktoré sú poskytované v lehote splatnosti podľa zákona o cestovných náhradách.

?  Zahraničná pracovná cesta

Daňovník má vydané živnostenské oprávnenie na vedenie cudzieho motorového vozidla.

Môže si tento daňovník uplatňovať do daňových výdavkov stravné pri zahraničnej pracovnej ceste?

Daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva, t. j. výdavky na tzv. pracovné cesty. Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto, kde má daňovník zriadenú svoju prevádzku alebo kanceláriu. U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti aj miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení.

Ak teda daňovník vykonáva práce v zahraničí v rámci svojich pracovných ciest, potom výdavky vznikajúce s týmito pracovnými cestami sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. e) cit. zákona, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 13 zákona o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na 3 časové pásma. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného ustanovenej Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12. 12. 2012.

Teda stravné sa počíta za každý kalendárny deň pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky.

?  Nezaplatenie dane z motorových vozidiel

Daňovník podniká na základe živnostenského oprávnenia. V roku 2015 používal na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo. Toto vozidlo nemal zaradené v obchodnom majetku. Daňovník nezaplatil v roku 2016 daň z motorových vozidiel za toto vozidlo.

Môže si daňovník uplatniť cestovné náhrady za používanie tohto motorového vozidla, keď nemá zaplatenú daň z motorových vozidiel?

Uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku nie je podmienené zaplatením dane z motorových vozidiel, a z toho dôvodu výdavky na cestovanie môžu byť daňovými výdavkami. Pri nesplnení si povinnosti podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane bude daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.

?  Vyúčtovanie cestovných náhrad

Živnostník fakturuje inému živnostníkovi zmluvne dohodnuté cestovné náhrady za ubytovanie, letenky a stravné. Ide o živnostníka, pre ktorého vykonáva činnosť. Živnostník, ktorý vypláca je odberateľom.

Sú tieto výdavky daňovými výdavkami u živnostníka – odberateľa?

Keďže sa v tomto prípade jedná o odberateľsko-dodávateľské vzťahy vzniknuté na základe uzatvorenej zmluvy medzi podnikateľmi, nejedná sa o vyplácanie cestovných náhrad zamestnancom podľa zákona o cestovných náhradách. V tomto prípade môžu byť zaplatené cestovné výdavky daňovým výdavkom iba v prípade splnenia podmienok daňového výdavku definovaného v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. výdavok je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
 V tomto prípade sa jedná o cestovné náhrady dodávateľa, ktoré sú u odberateľa súčasťou ceny za poskytnutú službu.

www.financnasprava.sk

www.employment.gov.sk

www.nrsr.sk, www.slovensko.sk

Ing. Tibor Trizuliak

 

K rubrike „Personalistika a mzdy“ sme publikovali:

Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.)

– Zákony I časť A/2017

Zákon o účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.)

– Zákony I časť B/2017

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení (zák. č. 43/2004 Z. z.)

Zákon o službách zamestnanosti (zák. č. 5/2004 Z. z.)

Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.)

Zákon o sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z. z.)

Zákon o cestovných náhradách (zák. č. 283/2002 Z. z.)

– Zákony III/2017

Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (zák. č. 245/2008 Z. z.)

– Zákony IV/2017

Zákonník práce a cezhraničné zamestnávanie – monotematika

Povinnosti zamestnávateľa – monotematika 2017

Odvody poistného od 1. 1. 2017 – monotematika 2017

Ekonomický a personalistický slovník – monotematika

Zákon o štátnej službe s komentárom – mesačník Poradca 10/2017

Zákon o sociálnom poistení s komentárom – mesačník Poradca 1-2/2018

Cestovné náhrady pri zahraničných pracovných cestách – mesačník PAM 7-8/2017

Sociálne poistenie – zmeny – mesačník PAM 9/2017

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, e-mail:abos@poradca.sk, www.poradca.sk