Ceniny

>   Právne minimum

Vo všeobecnosti predstavuje cenina chránenú nepeňažnú tlačovinu, t. j. doklad o zaplatení poplatku za spoplatnené konanie (úkon) orgánu verejnej správy, súdu a pošty alebo o osvedčení určitej skutočnosti.

Cenina preukazuje hodnotu, ktorá je na nej napísaná.

Poštové ceniny podľa § 6 zákona č. 324/­2011 Z. z. o poštových službách sú:

a)  poštové známky s označením „Slovensko“ alebo „Slovenská republika“, prípadne s doplneným symbolom Európskej únie,

b)  poštová celina, ktorou je lístok, obálka, aerogram alebo pigeongram s vyobrazením poštovej známky,

c)  výplatné značky s označením „Slovensko“ alebo „Slovenská republika“, prípadne s doplneným symbolom Európskej únie zo samoobslužných technických zariadení,

d)  prúžky do výplatných strojov,

e)  medzinárodné odpovedky vydané Medzinárodným úradom Svetovej poštovej únie.

Pre podnikateľské účely predstavuje cenina druh krátkodobého finančného majetku. Ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, stravné lístky, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Ceniny sú vždy oceňované menovitou hodnotou, a to aj v prípade preradenia z osobného majetku do podnikania. Za ceniny možno teda považovať iba veci, ktoré majú menovitú hodnotu a táto sa použitím spotrebúva.

>   Ceniny z pohľadu ZDP

Daňovú uplatniteľnosť výdavkov na obstaranie cenín je potrebné posudzovať predovšetkým v kontexte s ustanovením § 17 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a)  u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona o dani z príjmov, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b)  u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Z hľadiska vyjadrenia hospodárskeho výsledku nie je nákup cenín v účtovníctve až tak dôležitý, z hľadiska vyčíslenia základu dane z príjmov je dôležitá spotreba cenín. Uvedené vyplýva zo spôsobu účtovania obstarania a spotreby cenín. Samozrejmým predpokladom uplatnenia daňového výdavku je splnenie základnej podmienky ustanovenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

>   Ceniny z pohľadu DPH

V zmysle ustanovenia § 40 zákona o DPH je oslobodené od dane sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu.

Príklad

Posudzuje sa diaľničná známka ako úradná cenina a teda je jej sprostredkovanie predaja oslobodené od dane podľa § 40 zákona o DPH?

V zmysle zákona č. 639/­2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/­1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov bola založená Národná diaľničná spoločnosť a. s. a vznikla dňom zápisu do Obchodného registra. Predmetom činnosti Národnej diaľničnej spoločnosti je správa, údržba, oprava a rozvoj diaľnic. Príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti sú finančné prostriedky získané z výberu mýta, z vybraných úhrad diaľničných známok, z úrokov z týchto prostriedkov, z odplatného užívania prioritného infraštruktúrneho majetku okrem koncesných ciest a dotácie určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v rozsahu potrebnom na plnenie zákonom ustanovených úloh ako aj iné príjmy. Uvedené finančné prostriedky za poskytované služby v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH podliehajú dani z pridanej hodnoty.

>   Ceniny z pohľadu PÚ

V účtovníctve podnikateľa predstavujú ceniny rovnako ako napríklad poukážky a šeky krátkodobý finančný majetok. Stav a pohyb cenín pred ich vydaním do užívania, napríklad poštové známky, stravné lístky, kolky, telefónne karty, servisné poukážky a ostatné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania sa účtuje prostredníctvom účtu 213 - Ceniny.

Ceniny zverené zamestnancom alebo spoločníkom na použitie na vopred stanovené účely sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom alebo spoločníkom.

>   Ceniny z pohľadu JÚ

Aj v jednoduchom účtovníctve podnikateľa predstavujú ceniny rovnako ako napríklad šeky, resp. peňažná hotovosť krátkodobý finančný majetok. Ceniny sa oceňujú menovitou hodnotou.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 postupov účtovania v JÚ sa ako ceniny účtujú najmä poštové známky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Za ceniny sa tak nepovažujú napríklad stravné lístky používané vo vlastnom stravovacom zariadení (charakter cenín majú iba stravné lístky nakúpené od cudzích stravovacích zariadení, ktoré účtovná jednotka predáva svojim zamestnancom).

Ceniny sa v zásade účtujú v knihe cenín. Iba v prípade, ak sú ceniny určené na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, v knihe cenín sa neúčtujú. Ceniny sa tiež účtujú v peňažnom denníku.

Nákup cenín sa teda zaúčtuje do peňažného denníka na základe výdavkového pokladničného dokladu do stĺpca peňažné prostriedky v hotovosti ako výdaj a súčasne do stĺpca priebežných položiek ako príjem. Taktiež je potrebné zaúčtovať úbytok hotovosti za nákup cenín.

Spotreba cenín sa v peňažnom denníku zaúčtuje v deň použitia cenín (dátum na výdavkovom pokladničnom doklade), tento výdaj patrí medzi prevádzkové výdavky. V knihe cenín sa súčasne zaúčtuje úbytok cenín.

Príklad

Podnikateľ zakúpil poštové známky v hodnote 50 eur vzhľadom na predpokladaný výraznejší objem korešpondencie v nasledujúcom mesiaci.

Ako treba účtovať o tomto nákupe a následnej spotrebe uvedených poštových známok?

Samotný nákup poštových známok sa zúčtuje na základe výdavkového pokladničného dokladu (VPD XY/­2026) v deň úhrady takto (zápis na jednom riadku peňažného denníka):

•    sumu 50 eur do stĺpca „Peňažné prostriedky v hotovosti – výdavok“, čo sa prejaví aj v stĺpci „Peňažné prostriedky v hotovosti – zostatok“ (úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti sa musí v súlade s Postupmi účtovania v JÚ účtovne zaevidovať aj v rámci Pokladničnej knihy),

•    sumu 50 eur do stĺpca „Priebežné položky – príjem“.

Obstaranie poštových známok je zároveň potrebné v menovitej hodnote 50 eur zaúčtovať v rámci Peňažného denníka do stĺpca „Ceniny – Príjem“, čo sa prejaví aj v stĺpci „Ceniny – Zostatok“, a zároveň do stĺpca „Priebežné položky – výdavok“. Obstaranie poštových známok je potrebné účtovne zaevidovať tiež v samostatnej Knihe cenín. V závislosti od zvolenej štruktúry Knihy cenín je možné účtovať napr. takto:

Rovnako je potrebné v rámci Knihy cenín účtovne zaevidovať spotrebu cenín a to ako ich úbytok:

Použitie poštových známok sa zúčtuje aj v rámci Peňažného denníka do stĺpca „Ceniny – Výdaj“, čo sa prejaví aj v stĺpci „Ceniny – Zostatok“. Zároveň sa v druhovom členení zaúčtuje použitie známok na korešpondenciu ako „Výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Služby“, čo sa prejaví aj v stĺpci „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – Celkom“.