Čas zimných športov
prínos a riziká pre zdravie

Aj napriek kolísavým zimným klimatickým podmienkam môžeme konštatovať, že obľuba lyžovania pretrváva a stále ho môžeme zaraďovať medzi masové športy – hoci náklady na vybavenie a pobyt v lyžiarskych oblastiach sa pohybujú vo vyšších číslach. Ide však o športovanie typické pre zimné obdobie, ktoré má nezanedbateľný pozitívny vplyv na ľudské zdravie – aj keď zároveň práve pri lyžovaní dochádza k mimoriadne závažným a ťažkým úrazovým udalostiam.

Okrem klasického spôsobu lyžovania – severské (beh na lyžiach, korčuľovanie na lyžiach) alebo alpské (zjazd, slalom) zaznamenávame na našich svahoch najčastejšie ako novinky „carvovanie“ na rôznych druhoch kratších a výrazne vykrojených carvingových lyží (carver) ako aj súčasný absolútny hit zasnežených terénov – snoubording.

Hoci niektorí optimisticky naladení pozorovatelia zimných športov prehlasujú, že za ideálnych snehových pomerov a pri patričnej technickej vyspelosti športujúceho, so samozrejmým kvalitným výstrojom, je ohrozenie úrazom minimálne, nie je tomu celkom tak. Vezmime si ako príklad hrozivé štatistiky posledných rokov z Rakúska. V zimnej sezóne využíva rakúske lyžiarske terény viac ako deväť miliónov lyžiarov a snoubordistov. Zarážajúce však je, že takmer 100 000 vyznávačov týchto zimných športov zaplatí za svoju vášeň zdravím a vyše päťdesiat z nich príde v opojení rýchlosťou na zjazdovkách aj o život. Predovšetkým tu ide o mladých lyžiarov – dravcov a starších príležitostných vyznávačov tohto športu. Až 90 percent nehôd si môžu pripísať lyžiari na konto svojej vlastnej nezodpovednosti. Zahraniční návštevníci údajne riziko podceňujú najviac. Domáci mávajú zasa ťažšie typy zranení, lebo si myslia, že svahy poznajú a podceňujú možné nebezpečenstvo…

Najťažšie poranenia ohrozujúce život lyžiara

vznikajú po náraze na prekážku, napríklad strom, stĺp a pod., alebo páde na kamene či skaly. Zranené sú brušné a hrudné vnútorné orgány (pľúca, slezina, pečeň a i.) s vnútorným krvácaním a následným šokovým stavom. Vysoko frekventované sú poranenia chrbtice, po ktorých veľmi často dochádza k ochrnutiam tela (podľa typu poškodenia miechy a zložitosti zlomeniny). Ťažké úrazy hlavy s poranením vnútrolebečných štruktúr bývajú zvyčajne smrteľné. Sú opísané aj raritné poranenia – prepichnutie slalomovou alebo lyžiarskou palicou. Všetky popísané stavy vyžadujú urgentnú prvú pomoc a rýchly prevoz do nemocnice.

K mnohým vážnym zraneniam dochádza pri dojazde na svahu keď si jazdec v predtuche skončenia námahy „nepatrične“ uvoľní svalstvo a zníži sa jeho pozornosť v očakávaní osvieženia počas čakania na vlek…

V posledných dvadsiatich rokoch sa zmenili typy úrazov dolných končatín. Noha je pevne fixovaná až do strednej tretiny predkolenia a preto býva častejšie postihnutie strednej časti predkolenia. Vznikajú typické komplikované trieštivé zlomeniny, tzv. zlomeniny hornej hrany topánok – „boot top fractures“.

Prakticky vymizli v minulosti typické zlomeniny v oblasti členkov a dolnej časti predkolena (kosti píšťaly). Na prvé miesto v úrazoch sa tak dostáva, „vďaka“ zmenenej situácii, poranenie kolenného kĺbu. Dochádza k ťažkému poškodeniu väzov a ostatných mäkkých štruktúr kolena (napr. meniskov, chrupavky), ktoré oveľa častejšie ako zlomeniny zanechávajú trvalé následky v podobe chronickej instability (viklavosti) kolena so všetkými jej dôsledkami (neschopnosť znášať zaťažovanie, trvalé poškodenie meniskov, predčasné opotrebovanie kĺbnej chrupavky a jej defekty, vznik artrózy).

Závažné poranenie väzov kolenného kĺbu

nemusí byť na prvý pohľad zrejmé. Je veľmi zákerné a máva takmer vždy trvalé následky, ktoré limitujú ďalšiu športovú činnosť a často postihnutého obmedzujú aj v zamestnaní a bežnom živote. Z tohto dôvodu by po poskytnutí prvého ošetrenia každé takéto poranenie kolenného kĺbu (často sú postihnuté súčasne obe končatiny!) malo vyšetriť a ošetriť pracovisko, ktoré sa problematikou podobných úrazov často zaoberá a má potrebné diagnostické aj terapeutické skúsenosti.

Určitou prevenciou zranení kolenného kĺbu je kvalitne vypracované svalstvo stehna a lýtka, ktoré tvoria akýsi korzet kolena a umožňujú mu ľahšie znášať neobvyklú pohybovú námahu. Rovnako tak je pre prevenciu dobré rozcvičenie pred jazdením. Toto sa však zvyčajne nedodržiava.

Menej často dochádza k poraneniam horných končatín,

ale typické zranenia pretrvávajú. Ide najmä o tzv. lyžiarsky palec, čo je zlomenina bázy základného článku palca ruky, ktorá vzniká pri páde na vystretú hornú končatinu. S používaním snoubordov sa zvýšil počet zranení zápästia, lakťa a ramena.

Výskyt úrazov pri lyžovaní je závislý od mnohých faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú nasledujúce:

•    povaha terénu, stupeň obtiažnosti a technická úprava svahu, ktorá súvisí aj s druhom používaného štýlu. Patrí sem aj možnosť zasypania snehovou lavínou;

•    meteorologické podmienky – sneženie a silný vietor zhoršujú viditeľnosť a povahu terénu čím zvyšujú riziko vzniku úrazov;

•    dostatočné zvládnutie príslušnej lyžiarskej alebo snoubordovej techniky. Ale aj u veľmi dobrých jazdcov dochádza k ťažkým úrazom, hlavne pri preceňovaní vlastných schopností, riskovaní;

•    dodržiavanie bezpečnostných predpisov na svahoch a tratiach podobne ako v cestnej premávke;

•    ľudský faktor – telesná kondícia, miera talentu, únava;

•    alkohol, mäkké drogy – opitý alebo nafetovaný návštevník zimných svahov je rovnako nebezpečný ako vodič v podobnom stave;

•    výstroj športujúceho, predovšetkým jeho obuv, kvalita a typ lyží i snoubordu, viazanie a ich technický stav.

Športovanie na zimných svahoch prináša aj určitý typ únavy a dehydratácie

(strát tekutín). Preto úvaha o tom, čo by mal piť zimný športujúci má svoj význam. Široká paleta čajov a ich zmesí prináša uvoľňujúci, zahrievací a zároveň osviežujúci pocit a oproti alkoholu má ďalšiu výhodu v tom, že nevyvoláva žiadne agresívne a nekontrolovateľné pocity.

Zvlášť vyčerpávajúci pobyt na svahu však vyžaduje nielen doplnenie tekutín (často stráca športujúci aj 3 litre telesnej vody), ale aj minerálií a vitamínov. Vhodné sú iontové nápoje a multivitamínové tablety, ktoré organizmus dobre zregenerujú a pripravia na nasledujúci deň. Osobitnou kapitolou sú energetické nápoje, ktoré sa odporúčajú maximálne v dávke jedna plechovka denne, ale nesmú sa kombinovať s alkoholom!!! Takáto zmes prináša až prílišné „uvoľnenie“, ktoré môže viesť k úrazu konzumenta alebo osôb, s ktorými sa náhodou stretne ...

Nikdy sa nesmie podceniť prevencia poškodenia zdravia akou je rozcvičenie

Nemusia to byť žiadne dlhotrvajúce cviky, stačí jednoduchý strečing (ponaťahovanie, popreťahovanie svalov, šliach a kĺbov) a rozhýbanie sa, aby bolo svalstvo „zohriate“. Rovnako tak nie je možné podceniť nedoliečené zranenia, prípadne ich trvalé následky (nestabilné kĺby a pod.). Dnes je možné tieto problémy ľahko riešiť a lyžovať bez handicapu, pretože existujú rozličné druhy ortéz (návleky z neoprénu, bavlny alebo silikónu často vystužené lamelami z ľahkých kovov), ktoré postihnuté miesta spevňujú a umožňujú komfortný a bezpečný pocit, ale sú zároveň súčasne akýmsi chráničom pred pádom. Je aj iná možnosť spevnenia kĺbov, šliach a svalov – špeciálnymi lepiacimi páskami – tejpovaním alebo bandážami. Stačí konzultácia s lekárom a fyzioterapeutom, tá je dôležitá pretože niekedy nesprávna pomôcka môže narobiť ešte väčšiu škodu ako jej nepoužívanie.

Zimné športy sú zaujímavé pre všetky vekové kategórie

Je dôležité zvládnutie techniky už od útleho veku. Deti sú od prírody hravé a majú prirodzené pohybové schopnosti, ľahko sa učia. Dokážu si však veľmi jednoducho a rýchlo osvojovať nesprávne návyky a technické chyby, ktoré sa môžu neskôr vypomstiť v podobe úrazov. Už aj z tohto dôvodu sa oplatí investícia do kvalitnej technickej inštruktáže – či už v lyžiarskych školách alebo škôlkach, prípadne na školských kurzoch.

Najväčším prínosom pre fyzické a duševné zdravie je jazda na bežkách (beh na lyžiach), hoci aj tu je riziko vzniku úrazu. Ide však o vytrvalostný šport – podobne ako beh, jogging alebo rýchla chôdza – ktorý znižuje riziko vzniku aterosklerózy, robí pružnejším a posilňuje rovnomerne svalový aparát (chrbát, brucho, horné aj dolné končatiny), zlepšuje kĺbnu pohyblivosť a zvyšuje výkonnosť srdca i pľúc. Na upravených bežkárskych tratiach sa odporúča športovať aj v rámci rekonvalescencie, regenerácie a rehabilitácie po najrozličnejších ochoreniach a zraneniach.