BOZP u zamestnávateľa

z pohľadu daňových výdavkov

V zmysle § 146 Zákonníka práce predstavuje ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je pritom neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

STAROSTLIVOSŤ O BEZPEČNOSŤ A ZDRAVIE ZAMESTNANCOV PRI PRÁCI a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej BOZP) je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre BOZP a odborová organizácia sú povinní pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce navzájom spolupracovať.

Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Zamestnávateľ musí pri hodnotení pracovných výsledkov prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA - Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o BOZP“).

PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNANCOV - Zamestnanci majú právo na zaistenie BOZP, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

BOZP U ZAMESTNÁVATEĽA Z POHĽADU ZDP. Medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov sa zaraďujú v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 tohto právneho predpisu aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na BOZP a hygienické vybavenie pracovísk.

V zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 ZDP sú daňovo uplatniteľnými výdavkami (nákladmi) aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.

V uvedenej súvislosti je možné pripomenúť napríklad:

•    ustanovenie § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať tzv. ochranné nápoje (t.z. zabezpečovať pitný režim zamestnancov), ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia zamestnancov pri práci,

•    ustanovenie § 11 zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečovať vybranému okruhu zamestnancov rekondičné pobyty v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania,

•    ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o BOZP, v zmysle ktorého zamestnávateľ je povinný okrem iného:

–   vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP,

–   zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,

–   zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

–   zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

–   určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať atď.,

•    ustanovenie § 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

Príklad 1

Spoločnosť uhradila za pracovníčky, ktoré pracujú v nemocnici na oddeleniach infekčné, biochémia a transfúzna stanica súvisiace výdavky s ich očkovaním vzhľadom na potenciálne riziko existujúcich biologických faktorov.

Možno tieto náklady považovať za daňové výdavky?

Vychádzajúc z § 4 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 83/2013 Z. z. platí, že pri činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko z expozície biologickým faktorom vrátane poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností, musí zamestnávateľ určiť povahu, stupeň a trvanie expozície zamestnancov týmto biologickým faktorom, aby mohol posúdiť akékoľvek riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov a prijať opatrenia.

Ďalej podľa § 15 ods. 4 uvedeného nariadenia platí, že zamestnancom, ktorí sú alebo ktorí môžu byť exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, zamestnávateľ poskytne očkovanie, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka. Pri dostupnosti očkovacích látok zamestnávateľ prihliada na zásady pri očkovaní uvedené v prílohe č. 3 spomínaného právneho predpisu.

Charakter práce spomínaných zamestnankýň ohrozuje ich zdravie. V zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 ZDP je možné ako daňové výdavky uplatniť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov je možné daňovo efektívne uhrádzať iba vtedy, ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať tieto náklady vyplýva z príslušných predpisov. Pri nákladoch na očkovanie je potrebné sa oprieť o § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, v zmysle ktorého platí, že ak náklady na spomínané očkovacie injekcie neuhradí v zmysle príslušných ustanovení právnych predpisov o zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa, je teda zamestnávateľ povinný pri takomto charaktere prác zabezpečiť očkovanie príslušných zamestnancov. Náklady vzniknuté v súvislosti s očkovaním je tak za uvedených okolností možné považovať za daňovo uplatniteľné.

Príklad 2

Vývojová organizácia si dodávateľským spôsobom zabezpečila meranie intenzity externého hluku za účelom zistenia možnosti jeho negatívneho vplyvu na svojich zamestnancov.

Je úhrada faktúry za toto meranie daňovým nákladom, aj keď namerané hodnoty boli v norme?

Zamestnávateľ je v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) zákona o BOZP v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory a faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú zaťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Keďže spomínané zabezpečenie merania intenzity hluku je nevyhnutné chápať ako určité plánované opatrenie zamerané na zistenie rizika a faktorov podmieňujúcich možné poškodenie zdravia, je potrebné ho považovať za súčasť prevencie. Ide v podstate o posudzovanie rizika, ktoré je v zmysle § 5 ods. 2 písm. b) vyššie spomínaného zákona jednou zo všeobecných zásad prevencie.

Na základe uvedeného je tak možné konštatovať, že náklady spojené s obstaraním merania intenzity hluku bez ohľadu na jeho výsledok je možné v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP považovať za daňovo uplatniteľné.

PRACOVNÝ ODEV A OBUV ZAMESTNANCOV AKO OSOBNÝ OCHRANNÝ PRACOVNÝ PROSTRIEDOK. V uvedenej súvislosti je nevyhnutné poznamenať, že zamestnávateľ je v zmysle právnych predpisov účinných v oblasti BOZP povinný:

•    bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné prostriedky vrátane pracovných odevov a obuvi na bezplatné používanie a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

•    udržiavať pracovné prostriedky v použiteľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,

•    kontrolovať, či zamestnanci pracovné ochranné prostriedky riadne používajú.

Zákon o BOZP v rámci ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci sú ustanovené prostredníctvom Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády“). Osobným ochranným pracovným prostriedkom však pre uvedené účely nie je bežný pracovný odev, uniforma a obuv. V zmysle § 2 ods. 5 spomínaného nariadenia vlády pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.

Náklady na pracovné odevy a obuv poskytované ako osobný ochranný pracovný prostriedok v súlade so spomínaným nariadením vlády sa považujú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 1 ZDP za výdavky na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Rovnako sú posudzované aj preukázané náklady na údržbu a čistenie takýchto pracovných odevov, resp. obuvi.

Z hľadiska zamestnanca je hodnota takýchto poskytnutých pracovných odevov, resp. obuvi považovaná v zmysle § 5 ods. 5 písm. b) ZDP za príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, čiže táto hodnota sa nezdaňuje. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi peňažnú náhradu za pracovné odevy, resp. obuv, aj keď boli splnené ostatné podmienky podľa vyššie uvedeného, pôjde o zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý je potrebné pripočítať k jeho mzde a zdaniť.

Príklad 3

S. r. o. nemá zamestnancov. Konatelia sú statici a chodia po stavbách.

Môžu si konatelia dať do daňových nákladov pracovnú obuv a oblečenie na stavbu príp. prací prášok?

Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie BOZP podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce ustanovuje zákon o BOZP.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c) spomínaného právneho predpisu je na účely zaistenia BOZP prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnávateľ povinný

•    bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

•    udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Navyše podľa § 6 ods. 3 písm. a) spomínaného zákona je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Ak teda spĺňajú v otázke uvedené veci charakter osobných ochranných prostriedkov podľa Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v z. n. p. a jeho príloh, potom je možné výdavky súvisiace s obstaraním uvedených osobných ochranných prostriedkov ako aj výdavkov spojených s ich udržiavaním v použiteľnom stave daňovo efektívne uplatniť.

Uvedený názor možno oprieť o ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) ZDP v kontexte s ustanoveniami § 2 ods. 2 písm. e) zákona o BOZP, na základe ktorého sa povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore.

BOZP U PODNIKATEĽA. Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. o  BOZP.

Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie BOZP vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú okrem iných aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh.

Na podnikateľa – fyzickú osobu sa vzťahuje aj množstvo vyhlášok a vykonávacích predpisov zákona o BOZP.

BOZP U PODNIKATEĽA Z POHĽADU ZDP. Zákon o dani z príjmov striktne neobsahuje všetky typy výdavkov, ktoré je alebo nie je možné daňovo efektívne uplatniť. Pri posudzovaní výdavkov podnikateľa súvisiacich s prevenciou a dodržaním základných podmienok na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce je preto potrebné predovšetkým vychádzať zo všeobecnej definície daňového výdavku ustanovenej prostredníctvom § 2 písm. i) ZDP.

V zmysle uvedeného ustanovenia je daňovým výdavkom taký výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) spomínaného právneho predpisu, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

ZDP následne ustanovuje v rámci § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 možnosť daňovo uplatniť výdavky na BOZP a na hygienické vybavenie pracovísk. V súvislosti s predmetnou problematikou sa pri daňovom posudzovaní výdavkov možno častokrát oprieť aj o ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) ZDP, v zmysle ktorého medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov.

Príklad 4

Môže si dať živnostník do nákladov aj pracie prostriedky, osobné čistiace prostriedky ako toaletné mydlo, ochranný krém na ruky a tiež aj toaletný papier. Živnostník pôsobí v oblasti stavebných a murárskych prác.

Musí si živnostník k tomu urobiť aj nejaký vnútorný predpis?

ZDP ustanovuje v rámci § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 možnosť daňovo uplatniť výdavky na BOZP a na hygienické vybavenie pracovísk. Pri vymedzovaní druhu a podmienok takýchto výdavkov je potrebné vychádzať zo zákona o BOZP. Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) okrem iných aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

V kontexte ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP s ustanovením § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP teda možno vysloviť záver, že ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia podnikateľa, je možné prislúchajúce umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny daňovo efektívne uplatniť, samozrejme v primeranom množstve. Za týmto účelom možno odporučiť vypracovanie internej smernice, ktorej obsahom by malo byť uvedenie druhu uvedených hygienických prostriedkov a ich dobu použitia, príp. počet ks v kalendárnych mesiacoch.

BOZP U PODNIKATEĽA Z POHĽADU JÚ. Výdavky vynaložené podnikateľom v súvislosti s prevenciou a dodržaním základných podmienok na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi sa v peňažnom denníku zaúčtujú medzi výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmov celkom, v druhovom členení podľa charakteru medzi „služby“ alebo „zásoby“.

Ak podnikateľ nakúpi pre seba do zásoby, napr. čistiace prostriedky, pracovnú obuv a pod., ktoré bude vydávať do spotreby postupne (napr. v zmysle internej smernice o osobných ochranných pracovných prostriedkov vypracovanou v súlade s predpismi o BOZP), potom je vhodné v peňažnom denníku súvisiaci výdavok zaúčtovať medzi výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmov celkom, v druhovom členení medzi „zásoby“ a zaevidovať ich stav v Knihe zásob, resp. na príslušnej skladovej karte. Následné postupné vydávanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zaeviduje len ako úbytok týchto zásob v Knihe zásob, resp. na príslušnej skladovej karte.

Výdavky vynaložené podnikateľom v súvislosti s prevenciou a dodržaním základných podmienok na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce nad rámec rozsahu ustanoveného osobitnými predpismi sa v peňažnom denníku zaúčtujú medzi výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Ing. Ján Mintál