BOZP a poradné orgány zamestnávateľa

Ochrana práce je v súlade s naším právnym systémom chápaný ako systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných, technických, zdravotníckych a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Čo patrí medzi poradné orgány zamestnávateľa?

STAROSTLIVOSŤ O BEZPEČNOSŤ A ZDRAVIE ZAMESTNANCOV PRI PRÁCI a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej BOZP) je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Na základne základnej právnej normy v oblasti pracovného práva – Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p., ďalej ZP) zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre BOZP a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce.

ZAMESTNÁVATEĽ A JEHO POVINNOSTI. Zamestnávateľom je v súlade  s platnou legislatívou právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. V rámci svojej pôsobnosti je povinný realizovať opatrenia v záujme ochrany života  a zdravia zamestnancov pri práci, pričom zodpovedá za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. (ďalej len „zákon“) zaviedol na pracovisku systém organizovania BOZP a uložil zamestnávateľovi povinnosť  vymenovať zástupcu zamestnancov pre BOZP. Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u takéhoto zamestnávateľa môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov, t. j. zamestnávateľov vykonávajúcich činnosti iného druhu, môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zastupovať viac ako 50, ale maximálne 100 zamestnancov.

Zákon umožňuje uplatniť zástupcovi zamestnancov pri výkone svojej funkcie na svojom pracovisku celý rad oprávnení, najmä pokiaľ ide o vykonávanie kontroly na pracovisku z hľadiska dodržiavania povinností vyplývajúcich z predpisov BOZP. V prípade zistenia nedostatkov tieto ohlási vedúcemu zamestnancovi zodpovednému za stav a úroveň BOZP na danom pracovisku. V prípadoch, že nedostatky, ktoré môžu vážne ohroziť život a zdravie, zamestnávateľ neodstráni, zástupca zamestnancov môže upozorniť na túto skutočnosť príslušné orgány dozoru. Pritom zamestnávateľ ho nesmie za to nejakým spôsobom postihovať.

Zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky informácie súvisiace s problematikou BOZP a v prípadoch, kedy by zavádzanie nových strojov, zariadení, technológií, organizácie práce mohlo nepriaznivo ovplyvniť otázky BOZP súvisiace s ich prácou, zástupcovia zamestnancov môžu prizvať po súhlase zamestnávateľa k posúdeniu týchto otázok aj odborných zamestnancov.

Zamestnávateľ musí zástupcom zamestnancov vytvoriť podmienky na plnenie ich úloh vyplývajúcich zo zákona. Ide najmä o ich vyškolenie, či už priamo v organizácii alebo v oprávnených školiacich zariadeniach. Zákon ukladá zástupcovi zamestnancov povinnosť spolupracovať so zamestnávateľom v oblasti BOZP.

PORADNÉ ORGÁNY ZAMESTNÁVATEĽA. Uvedená právna norma stanovuje možnosť, aby zamestnávateľovi pri realizácii úloh na úseku BOZP pomáhali i zamestnanci – špecialisti. Medzi takýchto zaraďujeme

1. Komisiu BOZP (zriaďovanú u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov) je poradným orgánom zamestnávateľa, teda nemá rozhodovacie právomoci. Tým, že ju tvoria zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľa, mala by byť schopná objektivizovať oprávnené požiadavky a potreby oboch zainteresovaných strán. Nadpolovičné zastúpenie zo strany zástupcov zamestnancov dáva predpoklad, aby bolo zabezpečené uplatňovanie záujmov zamestnancov v oblasti BOZP. Zákon tejto komisii ukladá za povinnosť zasadať minimálne jedenkrát ročne.

Zo strany zamestnávateľa budú členmi komisie najmä odborníci v odbore – pracovníci bezpečnostnotechnickej služby (napr. bezpečnostný technik, revízny technik a pod.), zástupcovia pracovnej zdravotnej služby, pracovníci personálnych alebo iných útvarov, ktoré plnia úlohy na úseku starostlivosti o zamestnancov a pod., pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Podrobnosti týkajúce sa zloženia počtu členov, postavenia a fungovania komisie v súlade so zákonom určí zamestnávateľ.

2. Preventívne a ochranné služby

Do systému BOZP boli začlenené i preventívne a ochranné služby, ktorých účelom bolo poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní BOZP. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranu pred ním. Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom:

•    s právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

•    s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Zákon upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že citované služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby. 

Bezpečnostnotechnická služba (BTS) je ďalším inštitútom v systéme starostlivosti o BOZP. Jej úlohou je, na rozdiel od poradnej funkcie komisie BOZP, napomáhať zamestnávateľovi pri realizácii opatrení v oblasti BOZP, pri zisťovaní nedostatkov na tomto úseku a pri ich odstraňovaní. Činnosť BTS možno v podstate stotožniť  s činnosťou bezpečnostných technikov a útvarov BOZP v organizáciách. Zriadenie BTS sleduje nielen záujmy ochrany zamestnancov, ale prispieva svojou činnosťou k bezporuchovej prevádzke, k minimalizovaniu strát spôsobených pracovnými úrazmi a pod., teda v konečnom dôsledku chráni aj záujmy zamestnávateľa. Preto by malo byť v záujme zamestnávateľa, aby vytvoril pre BTS optimálne podmienky z hľadiska materiálno-technického vybavenia i ohodnotenia práce zamestnancov plniacich úlohy BTS, vrátane umožnenia ich odborného rastu. Úlohy BTS plní bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti BOZP.

Zákon o BOZP stanovuje požiadavku, aby zamestnávateľ určil dostatočný počet odborne spôsobilých osôb na vykonávanie úloh pri zaisťovaní BOZP, t. j. počet  bezpečnostných technikov. Tento počet súvisí s viacerými činiteľmi, ktoré sú podmienené jedinečným charakterom konkrétneho podniku.

Zároveň ohraničuje i počet bezpečnostných technikov, ktorý je závislý od počtu zamestnancov zamestnávateľa, ale aj stanovuje možnosť ich kumulácie s inými odbornými činnosťami na úseku BOZP, prevencii závažných priemyselných havárií, protipožiarnej ochrany a vykonávania odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení.

Činnosť BTS treba vidieť v celom komplexe starostlivosti o BOZP v organizácii, preto BTS pri plnení svojich úloh musí nevyhnutne spolupracovať najmä s komisiou bezpečnosti a zdravia pri práci, so zástupcami zamestnancov a s pracovnou  zdravotnou službou.

Bezpečnostným technikom môže byť fyzická osoba, ktorá

a)  má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu v oblasti BOZP a na základe vykonanej skúšky získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika  u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov a úspešne vykonala skúšku bezpečnostného technika, alebo

b)  získala odborné vzdelanie v oblasti BOZP a osvedčenie bezpečnostného technika na základe vykonanej skúšky v rámci stredoškolského štúdia ukončeného maturitnou skúškou alebo vysokoškolského štúdia na oprávnenej škole, ktorá obsah a rozsah študijného zamerania BOZP vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce, a tak získala oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostného technika, alebo

c)  má najmenej päťročnú prax inšpektora práce.

Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydáva na neurčitý čas. Bezpečnostný technik je povinný absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia bezpečnostného technika aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov, ktorá je právnickou osobou. Bez potvrdenia o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je osvedčenie bezpečnostného technika neplatné.

Pracovná zdravotná služba (PZS) poskytuje v súlade s ustanovením § 30a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z. n. p. zamestnávateľovi odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pričom vykonáva najmä

a)  dohľad nad pracovnými podmienkami,

b)  posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,

c)  poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.

Pracovnú zdravotnú službu vykonávajú

a)  lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo,

b)  verejný zdravotník, alebo

c)  zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby.

Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V prípade, že nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom.

Odborný dohľad nad činnosťou tímu pracovnej zdravotnej služby zabezpečuje vedúci tímu pracovnej zdravotnej služby. Tým môže byť len lekár, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore uvedenom v písm. a) a je súčasťou tímu pracovnej zdravotnej služby. Upozorňujeme však na skutočnosť, že vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť tento lekár len v jednom tíme pracovnej zdravotnej služby. Tím pracovnej zdravotnej služby môžu tvoriť aj ďalší zdravotnícki pracovníci podľa pracovných podmienok na pracovisku a zdravotného rizika pri práci.

RADA!

Pracovná zdravotná služba spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre BOZP. Zabezpečením pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

JUDr. Miroslav Tichý

§ 30a zákona č. 355/2007 Z. z.

Pracovná zdravotná služba

(7) Tím pracovnej zdravotnej služby môžu tvoriť aj ďalší zdravotnícki pracovníci podľa pracovných podmienok na pracovisku a zdravotného rizika pri práci.

(8) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je

a) fyzickou osobou – podnikateľom, si môže činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30aa vykonávať osobne,

b) právnickou osobou, si môže činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30aa vykonávať zdravotníckym pracovníkom, ktorý je s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

(9) Pracovná zdravotná služba spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zabezpečením pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

(10) V čase krízovej situácie poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby, ktorí sú držiteľmi oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d, a poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby, ktorí vykonávajú činnosť dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej alebo druhej kategórie podľa § 30c,

a) nevykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami na pracoviskách zamestnávateľov podľa odseku 2 písm. a), ak v odseku 11 nie je ustanovené inak,

b) nevykonávajú posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa odseku 2 písm. b), ak v odseku 11 nie je ustanovené inak,

c) vykonávajú poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb…