Ramená rozhodne nemajú byť iba rozlične tvarovaným biologickým vešiakom na sako alebo ženské šaty, akýmsi „nemým sluhom“ a nosičom garderóby dámy či pána.

Aktuálny tvar a pozícia ramien je aj výrazom zlozvykov dospelého veku, kedy nemáme svoj stolný počítač postavený do dobrej – zdravo ergonomickej pozície, s notebookom pracujeme rôzne skrčení v posteli, na dlážke, zemi, sofe alebo v kresle, šoférujeme v nesprávnej polohe alebo sedíme za stolom zhrbení do podoby „hromádka nešťastia“.

Ramenný kĺb, ako najvoľnejší, „najpovoľnejší“ a najpohyblivejší kĺb ľudského tela, má niekoľko zvláštností, špecifík. Je vytvorený okrúhlou hlavicou ramennej kosti, zapadajúcej do miskovitej vyhĺbeniny krídlovitej kosti – lopatky. Pre veľký rozsah pohybov, ktoré mu táto, pomerne veľká „sloboda“ umožňuje, hovoríme aj o voľnom guľovom kĺbe – akomsi „guľovom čape“.

Kĺbový maz (synovia), vylučovaný v dostatočnom množstve a prijateľnej kvalite (priamo úmernej pitnému režimu či adekvátnej výžive) jeho chrupavkovitou výstelkou, umožňuje kĺbovým plochám pohyb s minimálnym trením. Ale – kĺbová hlavica ramennej kosti nie je úplne skrytá v kĺbovej jamke lopatky a vzniká nepomer medzi veľkou hlavicou a plytkou jamkou. Táto anatomická situácia býva často príčinou stavu, pri ktorom môže byť kĺb za určitých okolností ľahšie či ťažšie poškodený pôsobením rôznej intenzity vonkajšieho násilia (pád na tvrdú plochu, zrážka, prudká a neobvyklá zmena polohy). Môže sa podvrtnúť alebo vykĺbiť, zostať v kŕči, stuhnúť, byť príliš uvoľnený (hypermobilný) následne zapáliť a postupne nenápadne degenerovať, „zamrznúť“.

Mikrotraumy, alebo mikroúrazy

Pod týmto pojmom si môžeme prestaviť veľakrát opakované malé poškodenia, často takmer nepostrehnuteľné, ktoré vznikajú pri vysokej frekvencii „diskrétneho“ zaťaženia (jednostranné nadmerné zaťažovanie, hoci aj „jemnými“, ale intenzívnymi a dlhotrvajúcimi pohybmi – napr. s myšou počítača v nesprávnej polohe) – teda ilustrácia presne sediaca napríklad na administrátora.

K situácii môžeme pripočítať aj fyzikálne vplyvy, najmä náhle výkyvy teplôt spojené s miestnym prechladnutím (to platí aj počas jazdy autom s otvoreným oknom alebo nesprávne nastavenou klimatizáciou, vplyvom všetkých druhoch prievanu, v priebehu športovania). Odborníci zistili aj to, že pri sústavnom preťažovaní a „miernom“ poškodzovaní svalov ramena bývajú postihnuté viacej tie osoby, ktoré žijú pod vplyvom výraznejšieho psychického zaťaženia, do ktorého môžeme počítať aj tzv. „manažérsky stres“.

!Nezabudnite
Ak máme zlé držanie tela – zvykneme stáť zhrbene s predklonenou hlavou a držaním pliec „v oblúku“ nachýlením trupu dopredu – zaťažujú sa tým ramenné kĺby a svalová skupina rotátorov obrovskou mechanickou záťažou tak, že dráždia oblasti so zvýšenou citlivosťou vo svalstve, známe ako myofasciálne spúšťacie body („myo“ – sval, „fasciálny“ – spojivové tkanivo).

Ich iritácia dokáže spôsobiť bolestivé skrátenie svalov pohybujúcich ramenným kĺbom. Často tak vzniká prvý článok chorobného reťazca, na ktorého konci je obmedzenie hybnosti v tomto najpohyblivejšom kĺbe alebo dokonca úplné vymiznutie pohybov – rameno „zamrzne“.

Medzi faktory, ktoré podporujú a zvyšujú aktivitu spúšťacích bodov, zvyčajne ešte patrí: nedostatok niektorých živín (najmä vitamínu C, komplexu skupiny vitamínov B a železa), hormonálna nerovnováha, chronické – menej „závažné“ infekcie (bakteriálne, vírusové, kvasinkové), potravinové alergie (najmä pšeničných a mliečnych výrobkov) a znížené okysličovanie buniek i tkanív (zhoršené napätím, stresom, nečinnosťou, nedostatočnou ventiláciou pri ochoreniach dýchacieho ústrojenstva).

Prevencia ťažkostí s ramennými kĺbmi a budovanie pekných aj zdravých pliec je relatívne zložitá, ale zároveň môže byť pomerne jednoduchá, pokiaľ na ňu začneme myslieť včas. Predovšetkým treba dodržiavať princípy ergonómie – správnej úpravy pracovného prostredia a pracovného miesta, kde trávime väčšinu ekonomicky a spoločensky zaujímavého času.

Presedíme viac ako tísíc hodín ročne

existujú „experti“, ktorí dokážu aj päť tisíc hodín a viac udržiavať svoju telesnú schránku v neprirodzených uhloch a polohách. Na ploche pracovného stola však môžu byť umiestnené stojany alebo pulty, ktoré umožňujú pri práci alternatívne sedieť a stáť, čím sa osviežuje aj relatívne strnulé postavenie ramenných kĺbov.

Je to súčasný moderný trend pri koncipovaní kancelárií a kladie dôraz na výraznejšie využitie alternatívneho nábytku, umožňujúceho počas pracovnej a tvorivej činnosti operatívne meniť pracovnú polohu.

Okrem toho je vhodné nájsť si počas každej pracovnej dvojhodinovky pravidelnú prestávku na desať až pätnásťminútový program dychových, uvoľňovacích a naťahovacích cvičení (úsporný strečing) svalových skupín ramien a chrbta.

Cvičenie s malými činkami (stačí hmotnosť 1,5 kg) – jednoručkami – držaním nadhmatom a podhmatom v stoji alebo posediačky na fitlopte.

Pomerne zaujímavými pre prevenciu ťažkostí s ramenami, ako aj ich posilnenie, sa čoraz častejšie stávajú súbory cvikov metódou pilates medical.

Záver

Odporúčajú sa aj najrozličnejšie cvičenia, ktoré majú pôvod vo východnej Ázii a z nich najviac veľmi účinné taj – či (tchaj – ťi), nenáročné a vhodné pre všetky vekové kategórie. Zlepšujú držanie tela, koordináciu pohybov, silu a pružnosť svalov. Takisto stravovanie počas dňa (nie v noci!) môže pomôcť v prevencii problémov. Najmä ak sa vyhneme konzumácii nadbytku nesprávnych mastných kyselín (vo väčšine údenín a farebného mäsa) a budeme jesť skôr potraviny bohaté na zdravé omega – 3 – mastné kyseliny.

MUDr. Pavel Malovič