Bolesti kolien
MUDr. Pavel Malovič
„V priebehu priemernej dĺžky života 70 rokov sa každá noha dotkne povrchu viac ako 10 miliónkrát a sila pôsobiaca na naše kolená pri každom kroku môže poľahky dosiahnuť 5 až 6 násobok aktuálnej telesnej váhy“
Kolenný kĺb je najväčším a najzložitejším kĺbom v ľudskom organizme. Tomu zodpovedá aj jeho stavba, ktorá má oproti ostatným veľkým nosným kĺbom celý rad zvláštností z anatomického aj funkčného hľadiska. Z pohľadu funkcie je to kĺb mimoriadne exponovaný (staticky aj dynamicky) a potenciálne veľmi ľahko zraniteľný. Už starí Rimania si uvedomovali jeho dôležitosť, a preto vo vojne často zneschopňovali svojich protivníkov ranou do oblasti kolena. V prípade priamych zranení kolenného kĺbu úrazom po náraze či páde dochádza najčastejšie k poškodeniam mäkkých štruktúr, predovšetkým meniskov, väzivového aparátu a chrupaviek.
Štatistiky rozličných autorov sa zhodujú v tom, že najnebezpečnejším obdobím pre koleno je obdobie medzi 20. a 40. rokom života, teda v čase najväčšej športovej a inej pohybovej aktivity. Vo všeobecnosti predstavujú športové poškodenia až okolo 50 percent všetkých poranení kolena. Zvyšok tvoria pracovné a domáce úrazy.
Môže však prísť aj k nepriamemu postihnutiu kolena. Vtedy naň nepôsobí žiadna vonkajšia sila, len vlastná /nad/váha bežca (napríklad pri dopadoch a skokoch).
„Váhonosné“ kĺbové spojenia pohybového aparátu (nielen kolená, ale aj bedrá, chrbtica a kĺby nohy) znášajú všetky otrasy pri viac alebo menej prudkých zmenách polohy tela (šprinty, behanie, skoky, výskoky, dopady a pod.).
Informácie o stave, polohe a činnosti kĺbu sú zachytávané kĺbovými receptormi – vnímavými miestečkami, ku ktorým patria: guľôčkové telieska zachytávajúce napätie kĺbového puzdra, kužeľovité telieska rýchlo sa prispôsobujúce na podnet, vretenovité telieska hlásiace napätie väzív a voľné nervové zakončenia v stene kĺbového puzdra, ktorých dráždením sa vyvolá pocit bolesti. Cievne zásobenie kĺbu tvoria siete krvných a lymfatických tepien, iba kĺbová chrupavka – „poťah hlavice a jamky“ – nemá vlastné cievne a nervové zásobenie. Chrupavka je súčasťou podporných tkanív a pri mechanickej záťaži odpovedá predovšetkým na zmeny tlaku. Povrch kĺbov je tvorený hyalínovou chrupavkou, ktorá znesie tlak až 1,5 kg na 1 mm2 a je zložená z chrupkových buniek (chondrocytov) aj z medzibunkovej hmoty obsahujúcej okrem základnej hmoty tiež vlákna v sieťovitom usporiadaní, čo je fakt pre jej funkciu veľmi dôležitý. Výživa chrupavky je vyriešená transportom z kĺbovej tekutiny, ktorej súčasti z nej prenikajú do chrupavky vtlačením pri pohybe kĺbu. Pri tomto pohybe zároveň nastáva vytláčanie tekutiny s obsahom odpadových látok z chrupavky. Tomuto celému pochodu výživy hovoríme kĺbová chrupková pumpa.
Prvým príznakom poškodenia chrupavky kolena je strata hladkosti jej povrchu, chrupka sa stáva drsnejšou, na niektorých miestach sa objavujú trhliny a v pokročilom štádiu dochádza k jej deštrukcii a k uvoľneniu drobných častíc chrupavky do kĺbu. K procesu poškodenia dochádza následkom nesprávneho postavenia kĺbu (nestabilné kĺbové spojenie), nadmernej záťaže, vplyvom násilia, úrazu alebo zápalu. Odlúčené časti poškodenej chrupavky pôsobia v kĺbe ako „piesok v ložisku“, vzniká patologické trenie, čo sa prejaví bolesťami pri behaní a neskôr aj v pokoji. Na okrajových častiach kostí dochádza k tvorbe kostných výrastkov, ktoré spôsobujú ďalšie obmedzenie rozsahu pohybu. V prípade rozvinutia degeneratívnych zmien (artrózy) ostávajú z chrupky len malé ostrovčeky, ktoré úplne stratili pružnosť. Stálym dráždením sa stav artroticky zmeneného kĺbu zhoršuje a môže sa pridružiť aj reaktívny zápal, ktorý sa prejaví opuchom, zvýšenou bolesťou a teplotou kĺbu. V tomto štádiu to môže byť už pre bežca signál „last minute“ pre vyhľadanie lekárskej pomoci.
Je faktom, že takáto degeneratívna zmena môže prebiehať dlhodobo nemo, bez bolesti, a diagnostikuje sa často len náhodne pri röntgenovom vyšetrení pre inú príčinu. Človek, ktorý má všetky predpoklady pre „získanie“ podobného degeneratívneho poškodenia kolena, by však mal na túto možnosť myslieť a dávať si kolená kontrolovať preventívne vo vlastnom záujme (napokon ide o jeho „pracovný“ a zábavu tvoriaci nástroj). Prvým príznakom už rozvinutej artrózy býva takzvaná štartovacia bolesť, ktorá sa objaví napríklad po dlhšom sedení a vymizne po krátkom rozchodení. Veľmi často sa objavuje po šoférovaní hneď po vystúpení z auta. Neskôr sa bolesti objavia po dlhšej chôdzi, pokluse alebo väčšej bežeckej záťaži. Prítomná býva aj ranná stuhnutosť kolena a vŕzganie v kĺbe. Najzávažnejším prejavom sú nočné, pokojové bolesti, ktoré bývajú vždy príznakom neschopnosti organizmu nejakým spôsobom kompenzovať degeneratívny proces spojený s druhotnou zápalovou reakciou (štádium iritácie – dráždenia).
Artróza kolien ako váhonosných kĺbov narúša chôdzu, o behu nehovoriac, a obmedzuje tak celkovú pohyblivosť postihnutého. Závažnejšie formy a štádiá môžu viesť až k invalidite.
Pokiaľ artróza prepukne – liečbu treba zveriť do rúk skutočných odborníkov a vyhýbať sa vplyvom rozličných šarlatánov a pseudoliečiteľov - pri všetkej úcte k alternatívnej medicíne. Ide o závažné rozhodnutie lebo pohybový hendikep, ktorý pri degeneratívnom poškodení kolena vzniká, je nielen pre bežca, ale aj pre každého iného človeka, mimoriadne nepríjemný a deprimujúci.
U detí a dospievajúcich vo veku 11 až 17 rokov, ktorí sa venujú športu, sa po dlhšom čase môžu objaviť bolesti pod kolenom a súvisia s rýchlym rastom, tréningovým preťažením, vývojovým postavením kolien, poruchami klenby nohy, nesprávnou výživou, pohybom po príliš tvrdom povrchu a s nekvalitnou obuvou. Najčastejšie sa objavujú, spolu s miernym zdurením – „hrčkou“ v mieste úponu štvorhlavého svalu na prednej strane predkolenia, pod jabĺčkom (morbus Osgood – Schlatter). Bolesti z rovnakých príčin sa môžu vyskytnúť aj v oblasti päty (morbus Haglund - Sever) a chrbtice (morbus Scheuerman). V princípe ide o nerovnováhu medzi záťažou a schopnosťou zniesť záťaž, čo je pri necitlivom zaťažovaní v období puberty pomerne častým javom.
Postihnutý musí byť čo najrýchlejšie po objavení ťažkostí komplexne a dôkladne vyšetrený telovýchovným lekárom.
Bakerova cysta. Po opakovaných nadmerných, najmä bežeckých, záťažiach sa môže v podkolennej jamke objaviť obťažujúce opuchnutie v tvare hrčky, ktoré pretrváva. Je to Bakerova cysta – novovytvorená dutinka naplnená synoviálnou tekutinou (ľudovo „kĺbový maz“), ktorá za normálnych okolností „mastí“ kĺbové plôšky a pomáha znižovať ich trenie pri pohybe. Umožňuje tak maximálne rozpätie pohybu kĺbov až do hraničných hodnôt.
Hlavnými príznakmi tohto zvláštneho a často podceňovaného zranenia sú okrem opuchu aj bolesť a pocit nepríjemného tlaku.
Cysta sa najčastejšie vyskytuje ako komplikácia iného postihnutia kolenného kĺbu - napríklad artrózy.
Niekedy môže cysta vzniknúť aj pri zdravom kolennom kĺbe. Tento druh nesie názov primárna alebo tiež idiopatická Bakerova cysta (slovom idiopatický sa označuje stav, vzniknutý z neznámej príčiny). Najčastejšie postihuje mladších dospelých a deti. Ak sa cysta vytvorí ako komplikácia nejakého problému s kolenom (napríklad spomínaná artróza, infekčný zápal, poškodenie meniskov, kolenných väzív alebo chrupavky, ktorá vystiela vnútro kĺbu), označujeme ju ako sekundárna Bakerova cysta. Tento typ je častejší a vzniká v dôsledku nadmernej tvorby synoviálnej tekutiny v poškodenom kolene. Situácia vedie k zvýšeniu tlaku vo vnútri kolenného kĺbu a k napínaniu aj rozťahovaniu kĺbového puzdra, ktoré sa časom vyklenie do podkolennej (popliteálnej) jamky. Najviac postihuje starších bežcov s degeneratívnym ochorením kĺbov a chronickými ťažkosťami kolena akými sú reumatoidná a psoriatická artritída alebo pakostnica /dna/. Všetky generácie bez rozdielu (35 až 70 rokov) sú pre tvorbu cysty rizikové po poraneniach kolenného kĺbu. V poslednej dobe sa Bakerova cysta raritne objavuje aj ako komplikácia lymskej boreliózy pri behaní v rizikových oblastiach s vyšším výskytom kliešťov.
Úľavu od bolesti a zápalových komplikácií prináša viac krát denne aplikovaný štvrťhodinový studený zábal a lieky proti zápalu, ale účinnejšie sú zásahy ako:
Punkcia - vypustenie cysty ihlou, čo prinesie okamžitú úľavu od tlaku a bolesti, ale situáciu komplexne nerieši. Niekedy je potrebné punkciu opakovať, pretože sa vyprázdnená cysta často znovu naplní a musí sa opäť vypustiť. Punkcia sa zvyčajne robí pod ultrazvukovou kontrolou.
Injekcia kortikosteroidov, ktoré zmierňujú prejavy bolesti a zápalu ale tiež nezabránia opätovnému vytvoreniu či naplneniu cysty.
Chirurgické odstránenie u veľkých cýst alebo tých, ktoré vyvolávajú silnú bolesť a nedarí sa ich vyliečiť inými spôsobmi. Používajú sa jednak miniinvazívne metódy (artroskopia), kedy sa chirurgicky uzavrie spojka medzi Bakerovou cystou a kolenným kĺbom, alebo otvorené operácie.
Chirurgické riešenie sa volí najmä v prípade, kedy cysta vznikla ako komplikácia úrazového poškodenia kolenného kĺbu (natrhnutie väzov či meniskov), pretože sa súčasne odstráni cysta a opraví pretrhnutý meniskus alebo väz.
Liečba Bakerovej cysty spadá do rúk lekára, a to buď ortopéda, traumatológa alebo reumatológa a telovýchovného lekára. Žiadna „panika“ - cysta sa často objaví a sama zmizne. Platí to hlavne pre jej primárnu formu, ktorá síce môže pretrvávať mnoho mesiacov či rokov než sa vstrebe, ale obvykle pri behaní nespôsobuje žiadne závažné ťažkosti a nevyžaduje žiadnu liečbu.
