Bipolárna afektívna porucha
– život ako na horskej dráhe

Mgr. Monika Jakubíková, PhD.

Bipolárna afektívna porucha, v minulosti nazývaná maniodepresívna psychóza, je psychická porucha, ktorá ovplyvňuje náladu a emócie človeka. Je charakterizovaná výraznými a cyklickými zmenami nálady, ktoré sa pohybujú medzi manickými (euforickými) epizódami a depresívnymi epizódami. Prítomné sú dva patologické póly nálad – depresia a mánia, práve preto je nazvaná bipolárna afektívna porucha.

Bipolárne afektívna porucha je väčšinou celoživotné ochorenie s rôznorodým priebehom, ktoré sa prejavuje striedajúcimi sa atakmi (prudký záchvat) a remisiami (zmiernenie, vymiznutie príznakov). Ochorenie má u každého pacienta individuálny priebeh a jednotlivé epizódy sa v priebehu života môžu líšiť. Choroba má na pacienta a na jeho rodinu zásadný a často devastujúci vplyv. Väčšina ľudí raz za čas zažíva aj euforické, aj takmer depresívne nálady, problematické sa však stávajú vtedy, ak nie sú len občasné a netrvajú hodiny, ale trvajú dni alebo týždne.

Predpokladá sa, že na vznik poruchy pôsobia genetické vplyvy, neurotransmiterové abnormality (noradrenalín, dopamín, serotonín), bunková degradácia, rozladenie biologických rytmov, stres a ďalšie. Významným vplyvom je aj dedičnosť. Pacientovi najbližší príbuzní trpia poruchami nálad viac než osoby bez pozitívnej rodinnej anamnézy.

Diagnóza tejto poruchy sa opiera o symptómy, trvanie a frekvenciu náladových epizód. Psychiater sa pri diagnostike opiera o rozhovor s pacientom, informácie od jeho okolia a bezprostredný dojem, ktorý daný človek robí. Z toho, čo počuje a vidí, môže podľa súčasnej klasifikácie dostatočne určiť diagnózu.

Pre bipolárnu afektívnu poruchu je charakteristické, že sa už vyskytla v minulosti najmenej jedna epizóda – buď manická alebo depresívna. Začiatok býva obvykle medzi 20. a 30. rokom veku. Častejšie sa vyskytujú depresívne epizódy ako manické. K prejavom poruchy môže dôjsť po psychickej záťaži, úraze hlavy, infekčnom ochorení či po pôrode. Epizódy poruchy sa vyskytujú častejšie na jar a na jeseň, kedy pôsobia klimatické podmienky. Prejavujú sa vplyvy denného rytmu, depresia je výraznejšia ráno a dopoludnia a popoludní sa zmierňuje. Frekvencia striedania epizód býva rôzna. Môže ísť o veľmi častú frekvenciu epizód, aj niekoľkokrát do roka, alebo môžu byť epizódy zriedkavé, vzdialené od seba aj niekoľko rokov.

Manická epizóda sa vyznačuje nasledovnými príznakmi:

•  Povznesená nálada – extrémna eufória, nadmerná radosť alebo nadšenie bez zjavného dôvodu.

•  Nadmerná energia a aktivity – osoba môže mať príval energie, hovorí rýchlo a má zvýšenú potrebu aktivity, často však veľmi neštandardnej (napr. skladá hudbu, píše literárne diela, ktorým nerozumie, šíri náboženskú náuku).

•  Znížená potreba spánku – človek má veľmi malú potrebu spánku a cíti sa plný energie.

•  Zvýšené sebavedomie, ktoré presahuje bežné hranice (napr.sa neštandardne a nápadne oblieka).

•  Neprimerané správanie – v mánii môže jedinec vykonávať rizikové, nezodpovedné a nebezpečné činy bez uvedomenia si následkov. Zvýšene utráca peniaze, stráca spoločenské zábrany, je dotieravý, telefonuje v noci známym, nadmerne konzumuje návykové látky, má rizikové sexuálne správanie, vezme si vysoký úver a pod.

•  Epizóda nie je spôsobená užívaním psychoaktívnych látok.

Ľudia v manickej fáze si zvyčajne svoje atypické správanie neuvedomujú, často nedokážu posúdiť nevhodnosť svojho správania a uvedomiť si jeho dôsledky. Ide však o viditeľnú zmenu, ktorú postrehne rodina aj blízke okolie.

Depresívna epizóda sa vyznačuje nasledovnými príznakmi:

•  Strata záujmu o bežné činnosti a aktivity, ktoré človek kedysi považoval za príjemné.

•  Únavnosť a znížená energia, zvýšená potreba spánku, apatia.

•  Pocity smútku, sklamania a beznádeje.

•  Bolesti hlavy, nechutenstvo, úbytok hmotnosti.

•  Poruchy spánku ako sú nespavosť alebo nadmerná spavosť.

•  Znížené sebavedomie a sebaúcta, bezdôvodné výčitky, pesimizmus.

•  Myšlienky na smrť alebo samovraždu.

•  Depresívna nálada je prítomná po väčšinu dňa.

Liečba zahŕňa psychoterapiu, ktorá pomáha zlepšiť zvládanie nálady a emocionálne reakcie, a tiež farmakoterapiu. Medzi lieky používané na liečbu bipolárnej poruchy patria stabilizátory nálady, antidepresíva, antipsychotiká, lieky zamerané na spánok a tiež lieky na liečbu úzkosti.