Automobil

>   Právne minimum

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. Je teda možné konštatovať, že v drvivej väčšine nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí úspešne dlhodobo pôsobiť. Navyše v prípadoch, keď používanie automobilu je priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti (t. j. doprava materiálu, osôb, zásobovanie obchodných prevádzok tovarom a pod.) je polemika o potrebe prevádzkovania dopravného prostriedku bezpredmetná.

Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je však okrem iného neodlúčiteľne spätá aj s množstvom daňových a účtovných problémov.

Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s používaním automobilu v podnikaní fyzických a právnickych osôb závisí od skutočnosti, či automobil je súčasťou obchodného majetku (§ 6 Obchodného zákonníka) podnikateľa alebo nie je. Je preto potrebné osobitne sledovať používanie:

•    automobilu, ktorý je zahrnutý do obchodného majetku,

•    automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok obstarávaný formou finančného lízingu,

•    automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok prenajatý alebo vypožičaný,

•    automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok v súkromnom vlastníctve fyzickej osoby – podnikateľa.

>   AUTOMOBIL zahrnutý v obchodnom majetku

V prípade automobilu zahrnutého do obchodného majetku je pri určovaní daňovej uznateľnosti výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním podstatný spôsob a forma obstarania automobilu. V praxi môžu nastať nasledovné spôsoby obstarania automobilu do obchodného majetku:

•    kúpa,

•    darovanie,

•    nepeňažný vklad do obchodného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva,

•    preradenie z osobného užívania do podnikania,

•    prevod pri nezaplatení pohľadávky, ak bola pohľadávka zabezpečená prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka.

Automobily sa pre účely zákona o dani z príjmov považujú za samostatné hnuteľné veci so samostatným technicko-ekonomickým určením a ak ich vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, ide o hmotný majetok odpisovaný. Vstupná cena sa nezahrnuje do daňových výdavkov priamo pri obstaraní automobilu, ale postupne prostredníctvom daňových odpisov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom v súlade s § 22 – 28 zákona o dani z príjmov. Vstupnou cenou sa rozumie:

•    v prípade obstarania kúpou obstarávacia cena, t. j. samotná cena automobilu a ďalšie náklady súvisiace s obstarávaním automobilu, a to až do doby zaradenia do užívania. Zaradením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií automobilu potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitného predpisu,

•    obstarávacia cena automobilu nadobudnutého od fyzickej osoby darom zistená u darcu, len ak ide o automobil, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov,

•    všeobecná cena pri automobile nadobudnutom dedením a cena podľa znaleckého posudku pri automobile nadobudnutom darovaním,

Príklad

Daňovník zaradil v roku 2026 do obchodného majetku používaného na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudol v roku 2025 dedením po svojom otcovi. Notár v uznesení o dedičstve stanovil všeobecnú cenu vozidla v sume 9 600 eur. Otec toto vozidlo kúpil v roku 2024 za cenu  14 500 eur.

Ako sa určí vstupná cena na účely odpisovania vozidla?

Nakoľko osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté dedením, vstupnou cenou pre účely odpisovania motorového vozidla je všeobecná cena stanovená v uznesení o dedičstve v sume 9 600 eur.

•    v prípade obstarania darom zostatková cena automobilu zistená u darcu pri jeho vyradení v dôsledku jeho darovania, t. j. iba v prípadoch, ak u darcu – fyzickej osoby bol automobil zaradený v obchodnom majetku,

Príklad

Podnikateľ nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?

Nakoľko sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude daňová zostatková cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).

•    v prípade obstarania automobilu jeho preradením z osobného užívania do podnikania obstarávacia cena znížená o odpisy za roky nevyužívania automobilu na zabezpečenie zdaniteľného príjmu,

Príklad

Podnikateľ chce v roku 2026 vložil do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2025 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely.

V akej vstupnej cene zaradí auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?

Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2025. Rok 2026 je druhým rokom odpisovania. Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2026 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000 : 4).

Daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s používaním

V prípade, že podnikateľ má automobil zahrnutý do obchodného majetku (účtuje, resp. vedie evidenciu, o vozidle ako o obchodnom majetku), je pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových výdavkov v prípade pracovných ciest a spotrebovaných pohonných látok.

Pri používaní motorového vozidla zahrnutého v obchodnom majetku teda bude možné ako daňový výdavok pri prevádzke motorového vozidla uplatňovať preukázateľné výdavky v podobe:

•    výdavkov na spotrebované pohonné látky (viď kapitolu „Pohonné látky“)

•    poistného na havarijné poistenie, resp. zákonné poistenie (viď kapitolu „Poistenie“)

•    opráv a údržby

•    technického zhodnotenia (viď kapitolu „Technické zhodnotenie“)

•    odpisov (viď kapitolu „Odpisy“)

•    dane z motorových vozidiel (viď kapitolu „Daň z motorových vozidiel“)

•    ďalších prevádzkových výdavkov súvisiacich s použitím motorového vozidla (diaľničné poplatky, parkovné, a pod.).

Uvedené výdavky na spotrebované PHL a ďalšie prevádzkové výdavky možno uplatniť v plnej preukázateľnej výške za predpokladu, že motorové vozidlo je používané výlučne na pracovné cesty, t. j. na výkon podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu. Pokiaľ by vozidlo bolo používané súčasne aj na súkromné účely, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť medzi daňové výdavky v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej „pracovným cestám“ (príslušný pomer uplatnenia, resp. neuplatnenia výdavkov, sa určí na základe evidencie jázd príslušného motorového vozidla).

SZČO si môže uplatňovať ako daňový výdavok všetky výdavky súvisiace s výkonom práce na inom mieste, než je jeho činnosť obvykle vykonávaná, a to vrátane stravného najviac do výšky ustanovenej zákonom č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. pre zamestnancov (viď kapitolu „Pracovné cesty podnikateľa“).

>   Automobil obstaraný prostredníctvom finančného prenájmu

Finančný lízing predstavuje druh finančnej služby a pre jeho využívateľa patrí medzi cudzie zdroje financovania. Podstatou finančného lízingu je dlhodobý prenájom, kedy po skončení doby prenájmu dochádza zvyčajne k odkúpeniu prenajatej veci nájomcu. Doba prenájmu sa obvykle u finančného lízingu kryje s dobou ekonomickej životnosti predmetu prenájmu. Celkové leasingové splátky pokrývajú obstarávaciu cenu majetku a odkupná cena býva obvykle nižšia ako trhová cena majetku. Poskytovateľom lízingu je zvyčajne banka alebo leasingová spoločnosť.

Finančný lízing využívajú podnikatelia ako jednu z možností externého spôsobu financovania, predovšetkým z dôvodu prenesenia rizík na poskytovateľa lízingu a optimalizácie cash flow.

1.  Na základe ustanovenia § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov je finančný prenájom definovaný ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Do daňových výdavkov sa u nájomcu predmet finančného lízingu premietne prostredníctvom jeho odpisov a úroku plateného lízingovej spoločnosti. Je teda zrejmé, že splátka a ani akontácia nevstupuje do daňových výdavkov v takej podobe ako sa uhrádza. Do daňových výdavkov vstupuje tzv. finančná časť lízingu, ktorú tvoria úroky a poistenie, a to v zmysle splátkového kalendára.

Odpisovanie automobilu prenajatého formou finančného prenájmu

Už s účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k zrušeniu lízingového odpisovania a tým k zjednoteniu spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu okrem pozemkov odpisuje počas doby odpisovania v príslušnej odpisovej skupine, a to metódou rovnomerného alebo zrýchleného spôsobu odpisovania.

Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky vstupnej ceny ustanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou je obstarávacia cena vymedzená zákonom o účtovníctve, pričom sa zohľadní postup podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov u osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Súčasťou obstarávacej ceny nie je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov daň z pridanej hodnoty – a to ani u neplatiteľov DPH.

Bližšie podrobnosti v kapitole „Finančný prenájom“.

>   Automobil prenajatý alebo vypožičaný

Daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s používaním

V prípade, že podnikateľ má automobil prenajatý na základe nájomnej zmluvy (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 630 až 637 Obchodného zákoníka) alebo vypožičaný na základe zmluvy o výpožičke (§ 659 až 662 Občianskeho zákonníka), je pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú všetky výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových výdavkov v prípade pracovných ciest a spotrebovaných pohonných látok. Výdavky na obstaranie automobilu v danom prípade nie sú opodstatnené, keďže tu nedochádza k obstaraniu automobilu. Automobil zostáva vo vlastníctve prenajímateľa, resp. požičiavateľa, nájomca, resp. vypožičiavateľ má iba právo užívania prenajatého, resp. vypožičaného automobilu.

Pri používaní motorového vozidla nezahrnutého v obchodnom majetku, ktorý je vypožičaný, resp. prenajatý, teda bude možné ako daňový výdavok pri prevádzke motorového vozidla uplatňovať preukázateľné výdavky v podobe:

•    nájomného (viď kapitolu „Operatívny prenájom“),

•    výdavkov na spotrebované pohonné látky (viď kapitoly „Cestovné úhrady“ a „Pohonné látky“),

•    opráv a údržby, ak je to v nájomnej zmluve dohodnuté,

•    technického zhodnotenia prenajatého majetku, ak je to dohodnuté (viď kapitolu „Technické zhodnotenie“),

•    ďalších prevádzkových výdavkov súvisiacich s použitím motorového vozidla (diaľničné poplatky, parkovné, a pod.).

SZČO si môže uplatňovať ako daňový výdavok všetky výdavky súvisiace s výkonom práce na inom mieste, než je jeho činnosť obvykle vykonávaná, a to vrátane stravného najviac do výšky ustanovenej zákonom č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. pre zamestnancov (viď kapitolu „Pracovné cesty podnikateľa“).

Nájomné za luxusné osobné automobily

Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 35 zákona o dani z príjmov platí, že základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

Ak základ dane z príjmov daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie:

•    presiahne sumu 14 400 eur, daňovníkovi nevznikne povinnosť úpravy základu dane,

•    nepresiahne sumu 14 400 eur (resp. pomernú časť zodpovedajúcu počtu mesiacov prenájmu), daňovníkovi vznikne povinnosť upraviť (zvýšiť) základ dane, resp. čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov o sumu rozdielu medzi skutočne uplatneným nájomným v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období a sumou 14 400 eur (resp. pomernej časti limitovaného nájomného zodpovedajúcej počtu mesiacov prenájmu). Ak daňovník prenajíma viac osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, potom je povinný sledovať výšku základu dane vynásobenú počtom automobilov.

>   Súkromný automobil nezahrnutý v obchodnom majetku

Daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s používaním

V prípade, že podnikateľ používa vlastný súkromný automobil nezahrnutý do obchodného majetku, je pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov však v danom prípade v osobitnom ustanovení § 19 ods. 2 písm. e) uvádza, že ak daňovník na cestovanie do iného miesta, než je miesto jeho obvyklého podnikania, využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)

1.  do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, alebo

2.  vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

V uvedenej súvislosti viď kapitolu „Pracovné cesty podnikateľa“.

Výdavky na obstaranie automobilu v danom prípade nie sú opodstatnené, keďže tu nedochádza k obstaraniu automobilu.

SZČO si môže uplatňovať ako daňový výdavok všetky výdavky súvisiace s výkonom práce na inom mieste, než je jeho činnosť obvykle vykonávaná, a to vrátane stravného najviac do výšky ustanovenej zákonom č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. pre zamestnancov.