Automobil využívaný aj na súkromné účely

Podnikatelia často využívajú motorové vozidlá, ktoré sú majetkom firmy, aj na súkromné účely. Ak daňovník – FO podnikateľ deklaruje používanie automobilu aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. Ako je to v prípade, že je automobil poskytnutý na súkromné účely zamestnancovi?

Výdavky v súvislosti s využívaním automobilu aj na súkromné účely

V § 19 ods. 2 písm. t) ZDP je upravený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov pri majetku využívanom aj na súkromné účely. Podľa znenia tohto ustanovenia možno ako daňové výdavky uplatniť výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a to:

•    vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

•    v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

V súvislosti s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP je upravená aj definícia daňového výdavku v § 2 písm. i) ZDP. Daňovým výdavkom treba rozumieť výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Úprava v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa vzťahuje aj na odpisy majetku používaného aj na súkromné účely. Podľa § 24 ods. 8 ZDP sa v takomto prípade do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

V prípade, že sa na súkromné účely využíva motorové vozidlo, ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa neuplatní na:

•    výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP,

•    výdavky na spotrebované pohonné látky, ktoré sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP,

•    daň z motorových vozidiel, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP.

Pri využívaní motorového vozidla okrem podnikania aj na súkromné účely je potrebné rozlišovať, či vozidlo využíva na súkromné účely zamestnanec alebo sám podnikateľ – fyzická osoba.

Ak využíva motorové vozidlo sám podnikateľ, fyzická osoba, potom uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, podľa ktorého buď uplatní 80 % paušálne výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla alebo výdavky v preukázanej výške, a to v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP len v prípade, že zamestnancovi poskytuje motorové vozidlo aj na súkromné účely v deviatom a nasledujúcich rokoch od zaradenia motorového vozidla do užívania, kedy sa už neuplatňuje ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Uplatňovanie paušálnych výdavkov

Ak daňovník motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíva okrem podnikania aj na súkromné účely, zo znenia § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP vyplýva, že bez ohľadu na skutočnosť, či automobil je využívaný v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti na 80 % alebo v inom pomere (napr. na 50 %), uplatnia sa daňové výdavky v základe dane v ustanovenej výške, t.j. vo výške 80 %. Uvedené ustanovenie predpokladá splnenie základnej zásady pre možnosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP a to, že môže ísť len o motorové vozidlo a s ním súvisiace výdavky, ktoré daňovníkovi skutočne slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Výdavky v preukázateľnej výške

V prípade využívania motorového vozidla okrem podnikania aj na súkromné účely sa môže daňovník rozhodnúť aj pre postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 2 ZDP, podľa ktorého sa uplatňujú výdavky do základu dane podľa skutočného pomeru využívania daného majetku na podnikanie. Tento postup môže daňovník využiť v tom prípade, ak vie preukázať pomer, akým motorové vozidlo využíva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. Keďže ZDP neupravuje spôsob preukazovania pomeru, je na daňovníkovi, akým spôsobom preukáže pomer, v akom sa motorové vozidlo používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. V praxi sa najčastejšie možno stretnúť s interným predpisom.

Preukázateľnú výšku výdavkov budú pravdepodobne uplatňovať len tí daňovníci, ktorí využívajú motorové vozidlo na podnikanie viac ako 80 %.

Ak si daňovník vyberie možnosť uplatnenia výdavkov v preukázateľnej výške, môže správca dane v rámci daňovej kontroly skúmať reálnosť využívania majetku v pomere určenom daňovníkom.

Motorové vozidlo používané na súkromné účely zamestnancom

Možnosť výberu medzi paušálnym a preukázateľným uplatňovaním výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP nemajú daňovníci v prípade výdavkov, ktoré súvisia s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely.

Ak daňovník – zamestnávateľ poskytne zamestnancovi (zamestnancom podľa ZDP je aj konateľ, spoločník s. r. o. bez pracovného vzťahu) motorové vozidlo na používanie aj na súkromné účely, zamestnávateľ je povinný uplatniť postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP (počas 1. až 8. roka od zaradenia motorového vozidla do užívania), t. j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla na súkromné účely vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla. V zmysle výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP zamestnávateľ v tomto prípade nekráti výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie (s výnimkou nákladov na spotrebované pohonné látky, ktoré sú upravené osobitne), opravy a udržiavanie prislúchajúce k tomuto motorovému vozidlu. V tomto prípade je súkromná spotreba zamestnanca zohľadnená prostredníctvom zdanenia jeho nepeňažného príjmu.

Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorového vozidlo aj na súkromné použitie v 9. roku a v ďalších rokoch od jeho zaradenia do užívania, keď sa už ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP už neuplatňuje, zamestnávateľ už postupuje podľa § § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, podľa ktorého buď uplatní paušálne výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla vo výške 80 % alebo výdavky v preukázateľnej výške, a to v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Spotreba pohonných látok a § 19 ods. 2 písm. t) ZDP

Úprava zahrnovania spotrebovaných PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP nesúvisí a nenadväzuje na úpravu v uplatňovaní výdavkov na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely formou paušálu vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP. Obidve úpravy boli zavedené do ZDP so zámerom zníženia administratívnej náročnosti, čo znamená, že pri paušálnych výdavkoch podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP sa nevedie kniha jázd a pri paušálnych výdavkoch podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP to znamená, že správca dane nebude skúmať skutočný pomer využívania majetku na podnikateľské a súkromné účely.

Ak sa daňovník rozhodne pri zahrnovaní nákladov na spotrebované PHL do daňových výdavkov uplatňovať spôsob paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP, nie je tým automaticky deklarované, že toto motorové vozidlo využíva na podnikanie len na 80 %. Uplatňovanie výdavkov (nákladov) na spotrebované PHL týmto spôsobom nemá vplyv na uplatňovanie ostatných ustanovení zákona o dani z príjmov súvisiacich s používaním motorových vozidiel.

Podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP môže daňovník uplatňovať spotrebu pohonných látok paušálne, a to vo výške 80 % z výdavkov vynaložených na spotrebované pohonné látky, t.j. 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri tomto spôsobe uplatňovania spotrebovaných pohonných látok do daňových výdavkov daňovník nie je povinný viesť knihu jázd, neprepočítava spotrebu PHL podľa technického preukazu alebo osvedčenia o evidencii vozidla, ale je povinný preukázať stav tachometra vozidla na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, ako aj nákup PHL dokladmi o ich nákupe zaúčtovanými v účtovníctve daňovníka.

Ak daňovník poskytne motorové vozidlo svojmu zamestnancovi, pri tomto spôsobe uplatňovania spotreby pohonných látok do daňových výdavkov je potrebné skúmať, či je motorové vozidlo daňovníka – zamestnávateľa využívané zamestnancom výlučne v súvislosti s podnikaním zamestnávateľa alebo je vozidlo používané aj na súkromné účely. Ak je vozidlo využívané zamestnancom len na služobné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie.

Ak je motorové vozidlo využívané zamestnancom aj na súkromné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavok na spotrebu pohonných látok len v pomernej výške, v akej zamestnanec využíva poskytnuté motorové vozidlo zamestnávateľom v súvislosti s podnikaním tohto zamestnávateľa, najviac do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Výdavky na spotrebované pohonné látky na súkromné kilometre zamestnanca nie sú uznaným daňovým výdavkom daňovníka.

Rovnako postupuje aj daňovník – fyzická osoba, ktorý využíva motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku aj na súkromné účely. Aj v tomto prípade výdavky na spotrebované pohonné látky na súkromné kilometre podnikateľa nie sú daňovým výdavkom. Spotreba PHL uplatňovaná do daňových výdavkov ani v tomto prípade nesúvisí a nenadväzuje na úpravu v uplatňovaní výdavkov formou paušálu vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP.

Daň z motorových vozidiel a § 19 ods. 2 písm. t) ZDP

Z § 19 ods. 2 písm. t) ZDP vyplýva, že daň z motorových vozidiel nie je vymenovaná medzi výdavkami (nákladmi), na ktoré sa vzťahuje povinnosť krátenia v súvislosti s majetkom využívaným aj na súkromné účely.

Daň z motorových vozidiel podľa zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z.n.p. je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP. To znamená, že ak právnická osoba alebo fyzická osoba je daňovníkom dane z motorových vozidiel podľa zákona o dani z motorových vozidiel, potom daň motorových vozidiel platená podľa uvedeného zákona je jej daňovým výdavkom bez ohľadu na rozsah použitia predmetného motorového vozidla na podnikateľské a na súkromné účely.

DPH pri motorovom vozidle využívanom zamestnancom aj na súkromné účely

Ak daňovník (platiteľ DPH) nadobudne motorové vozidlo, ktoré je podľa ZDP odpisovaným majetkom, a pri jeho kúpe predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na využitie zamestnancom na súkromné účely, t. j. na iný účel ako na podnikanie, v zmysle § 49 ods. 5 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) sa môže rozhodnúť, že:

•    neodpočíta časť DPH, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. V takom prípade je neodpočítaná časť DPH súčasťou vstupnej ceny obstarávaného majetku podľa § 25 ods. 5 písm. b) ZDP;

•    odpočíta DPH v plnej výške a potom sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie považuje za dodanie služby za protihodnotu podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH, tzn. daňovník (platiteľ DPH) musí odviesť DPH na výstupe z použitia hmotného majetku na súkromnú spotrebu zamestnancov. Táto DPH sa účtuje na ťarchu nákladov. V prípade, že motorové vozidlo je využívané zamestnancom aj na súkromné účely, zamestnávateľ je povinný zdaniť nepeňažný príjem zamestnanca z použitia motorového vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, pričom nekráti výdavky (náklady) v zmysle výnimky podľa § 19 ods. 2 písm. t) a § 24 ods. 8 ZDP a predmetná DPH, účtovaná na ťarchu nákladov, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. a) a § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP.

Ak daňovník (platiteľ DPH) má motorové vozidlo prenajaté formou tzv. finančného lízingu, z pohľadu zákona o DPH to znamená, že vo vzťahu k motorovému vozidlu je príjemcom opakovane poskytovaných služieb lízingovou spoločnosťou, a ak motorové vozidlo je využívané na podnikanie a je poskytnuté zamestnancovi aj na súkromné účely, t.j. je poskytnuté aj na iný účel ako na podnikanie, riadi sa platiteľ DPH pri uplatnení odpočítania dane podľa § 49 ods. 5 tretej vety zákona o DPH, t. j. má právo na odpočítanie DPH z prijatej služby len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia.

O DPH, ktorú nemôže odpočítať, účtuje na ťarchu nákladov, a keďže zamestnávateľ zdaní zamestnancovi nepeňažný príjem z použitia motorového vozidla podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP, podľa ktorého je uznaným daňovým výdavkom (pri obstaraní formou finančného prenájmu DPH nevstupuje do vstupnej ceny automobilu).

Ing. Jana Bielená