Automobil v podnikaní
nezaradený v obchodnom majetku

V podnikaní alebo v súvislosti s podnikaním je využívaný aj automobil, ktorý nie je zaradený v obchodnom majetku podnikateľského subjektu, ale v majetku FO – nepodnikateľa alebo iného subjektu.

K takejto skutočnosti najčastejšie dochádza pri využívaní vlastného automobilu podnikateľa nezaradeného do obchodného majetku v súvislosti s podnikaním; využívaní zapožičaného alebo prenajatého automobilu podnikateľom v súvislosti s podnikaním; využívaní vlastného automobilu zamestnanca, ktorý ho využíva na pracovné cesty.

Podnikateľ môže využívať v podnikaní vlastný automobil

a to zaradený v obchodnom majetku alebo nezaradený v obchodnom majetku. Za vlastný automobil podnikateľa sa považuje aj automobil v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to aj v prípade, že v dokladoch vozidla je zapísaný ako držiteľ druhý manžel.

Ďalšou formou využívania automobilu v podnikaní je prenájom automobilu. Ide o klasický prenájom, po skončení ktorého nájomca vracia automobil prenajímateľovi. Prenajímateľ prenáša na nájomcu právo na používanie predmetu nájmu. V prípade osobných automobilov býva operatívny prenájom dohodnutý obyčajne na krátke obdobie.

Nájom automobilu medzi podnikateľmi sa riadi ustanoveniami § 630 až § 637 ObchZ o nájme dopravného prostriedku.

Zmluvou o nájme dopravného prostriedku

sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť nájomné. Zmluva musí mať vždy písomnú formu. V praxi ide prevažne o nájom automobilu v rámci autopožičovne, pričom požičiavanie automobilu je predmetom podnikateľskej činnosti prenajímateľa, nájomca si automobil prenajíma v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Prenájom motorového vozidla medzi podnikateľmi je možný aj v iných prípadoch, ako je autopožičovňa. Prenájom dopravného prostriedku sa môže realizovať ako jednorazový v prípade voľnej kapacity u jedného podnikateľa a potreby druhého podnikateľa.
Prenájom dopravného prostriedku sa môže realizovať aj medzi podnikateľským subjektom a nepodnikateľom. V tomto prípade sa nájomná zmluva riadi ustanoveniami § 663 až 684 ObčZ.
Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na využívaní jeho osobného motorového vozidla na pracovné cesty, na ktoré ho zamestnávateľ vyslal. Môže sa však dohodnúť aj na dlhodobom využívaní jeho osobného automobilu v podnikaní, napr. zamestnanec vo funkcii obchodného zástupcu používa v práci vlastný automobil, za ktorý poberá paušálnu náhradu a náhradu za spotrebované pohonné látky. Aj v tomto prípade je používanie automobilu zamestnanca na pracovné účely vhodné ošetriť zmluvne.

Výdavky pri používaní automobilu v podnikaní

V súvislosti s používaním automobilu v podnikaní vzniká celý rad výdavkov. Základným kritériom pre uznanie výdavkov na automobil používaný v podnikaní alebo v súvislosti s podnikaním je splnenie podmienok

Tieto podmienky uznania výdavkov pre daňové účely vyplývajú priamo z definície daňového výdavku v § 2 písm. i) ZDP. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.

Ak daňovník používa osobný automobil na podnikanie a súčasne na osobnú potrebu, nemôže si do daňových výdavkov uplatniť celé náklady na prevádzku automobilu, pretože neboli vynaložené v plnom rozsahu na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Na druhej strane, ak daňovník nevie preukázať vynaložený výdavok, tento si nemôže uplatniť do daňových výdavkov.
Uplatnené výdavky musia byť riadne zaúčtované v súlade so zásadami a predpismi pre vedenie podvojného a jednoduchého účtovníctva. Ak je niektorý druh výdavku limitovaný zákonom o dani z príjmov alebo iným osobitným zákonom, do daňových výdavkov sa uznáva výdavok len v limitovanej výške.
Medzi daňové výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s využívaním automobilu v podnikaní, je možné zaradiť

Výdavky na pohonné látky

sa zahŕňajú do daňových výdavkov dvoma spôsobmi

Podľa tohto odseku postupujú daňovníci, ktorí používajú v podnikaní motorové vozidlo a toto majú zaradené v obchodnom majetku, a aj daňovníci, ktorí nemajú zaradené motorové vozidlo v obchodnom majetku a

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov výber jedného z 3 spôsobov, pričom daňovník má sám možnosť rozhodnúť sa pre niektorý z nich

Prípadná skutočná vyššia spotreba oproti spotrebe vypočítanej podľa údajov uvedených v technickom preukaze, resp. údajov uvádzaných výrobcom alebo certifikovanou skúšobňou nie je uznaná za daňový výdavok.

V tejto súvislosti upozorňujeme na možnosť podporného uplatnenia zistenia spotreby podľa „Oznámenia MF SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu PHL motorového vozidla určeného na prepravu 10 a viac osôb, motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a motorového vozidla určeného na špeciálne použitie“, ktoré bolo uverejnené vo FS č. 12/2000.
Záznamy o spotrebe PHL, tankovaných množstvách a čase, podmienkach prevádzky vozidla musí daňovník viesť tak, aby boli súhrnne spracované za vykazované zdaňovacie obdobie, resp. 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Dokladom na zúčtovanie spotrebovaných PHL sú doklady o kúpe pohonných látok a evidencia o prevádzke motorového vozidla – kniha jázd. Kniha jázd môže mať rôznu formu, napr. formu evidencie jázd v počítači.

Ide o možnosť preukazovania spotreby PHL výhodnú najmä pre spoločnosti – daňové subjekty s rozsiahlym vozovým parkom, založenú na presnom sledovaní evidencie jázd
v
členení na súkromné a služobné účely vrátane zdokumentovania spotreby PHL
na základe vybavenia vozidla zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla, evidencie jázd a spotreby PHL. Pri existencii takéhoto zariadenia všetky výdavky na spotrebované PHL pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumentovanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Daňovník nie je povinný prepočítavať spotrebu na základe údajov uvedených v technickom preukaze, resp. v doklade – certifikáte vydanom štátnou skúšobňou – alebo údajov výrobcu.

za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Táto možnosť spočíva v zavedení preukazovania spotreby PHL paušálom. Daňovník je povinný vychádzať z počtu najazdených kilometrov, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL ide o podstatné zjednodušenie preukazovania týchto výdavkov na účely zákona o dani z príjmov smerované hlavne na FO – podnikateľov, a menšie obchodné spoločnosti. Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebu PHL nie je potrebné viesť knihu jázd, a tým ani vykonávať prepočet spotreby PHL podľa údajov uvádzaných v technickom preukaze. Daňovník však musí mať doklady o nákupe PHL.
Daňovník, právnická osoba alebo fyzická osoba, si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL, t.j. vyberie si jeden z možných spôsobov ustanovených v ZDP, ktorý bude preňho najvýhodnejší.
Uplatňovanie výdavkov na PHL do daňových výdavkov je založené na prepočte spotreby PHL za každý automobil osobitne na základe spotreby vyplývajúcej z podkladov (dokladov vozidla, individuálnej vnútropodnikovej normy). Vychádzajúc z tohto postupu môže daňovník uplatniť rozdielne spôsoby uplatňovania PHL do daňových výdavkov v závislosti od konkrétnych podmienok využívania jednotlivých automobilov a ich technického vybavenia.
Ak má časť automobilov satelitné zariadenie, bude pri uplatňovaní spotreby PHL do daňových výdavkov vychádzať z údajov satelitného systému.
Pri nákladných automobiloch pracujúcich v sťažených podmienkach v teréne (napr. na stavbe, v lesnom teréne) môže pri uplatňovaní výdavkov postupovať podľa normy spotreby vydanej internou smernicou.
Pri osobných automobiloch bude postupovať na základe údajov uvedených v dokladoch motorového vozidla.
Pri uplatňovaní tohto spôsobu zúčtovania výdavkov na spotrebované PHL do daňových výdavkov má daňovník nárok na odpočítanie DPH z nakúpených PHL pri splnení ostatných podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

V tomto prípade sa postupuje podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Oprávnená osoba má podľa zákona o cestovných náhradách nárok na náhradu za spotrebované PHL podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v osvedčení o evidencii alebo technickom preukaze cestného motorového vozidla.

Ak zamestnanec preukazuje cenu PHL
viacerými dokladmi o kúpe, cena PHL sa môže počítať
aritmetickým priemerom preukázaných cien.

Cenu PHL preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu PHL viacerými dokladmi o kúpe, cena PHL sa môže počítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu PHL dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena PHL, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistená Štatistickým úradom SR ( www.statistics.sk ).

Náhrada za spotrebované PHL

sa určí podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla

Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované PHL za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch PHL podľa nariadenia vlády SR č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

Ak technický preukaz cestného motorového vozidla údaje o spotrebe PHL neobsahuje, na výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky alebo spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia, alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu.

Pri uplatňovaní tohto spôsobu zúčtovania výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov daňovník nemá nárok na odpočítanie DPH z nakúpených PHL.

Príklad

Podnikateľ používa na pracovné cesty osobný automobil dovezený zo zahraničia. V technickom preukaze nemá uvedenú žiadnu spotrebu pohonných látok. Na pohon spotrebováva naftu. Objem motora je 1 998 cm³ . Automobil nemá zaradený do obchodného majetku. Ako si má uplatňovať náhradu za spotrebované pohonné látky, keď nemá uvedenú spotrebu?
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ak pracovnú cestu vykonáva živnostník vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, do daňových výdavkov si môže uplatniť výdavky vo výške náhrady výdavkov za spotrebované PHL. Náhrada za spotrebované PHL sa počíta podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Náhrada za spotrebované PHL patrí podľa cien PHL platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla. Vzhľadom na to, že v dokladoch vozidla nie je uvedená spotreba, nevie ju podnikateľ pre daňové účely preukázať, z čoho vyplýva, že spotreba PHL je nepreukazná a správca dane ju pri kontrole môže spochybniť. Za preukazný doklad možno považovať napr. osvedčenie o spotrebe PHL vydané organizáciou, ktorá má poverenie na vykonávanie tejto činnosti od Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR alebo od Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Príklad

Podnikateľ – FO používa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti vlastný osobný automobil nezahrnutý v obchodnom majetku. Doteraz postupoval pri uplatňovaní výdavkov na automobil podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, do výdavkov si uplatňoval PHL podľa najazdených km, podľa knihy jázd a ceny PHL dokladovanej dokladom o nákupe. Môže si uplatňovať paušálne výdavky na PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP?
Uplatňovanie paušálnych výdavkov na spotrebované PHL sa vzťahuje na daňovníkov, ktorí majú zaradené motorové vozidlo v obchodnom majetku a do daňových výdavkov si uplatňujú výdavky na PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.
Daňovník, ktorý používa pri podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku, postupuje pri uplatňovaní výdavkov na PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ktorý paušálne náhrady výdavkov na PHL do daňových výdavkov neumožňuje. Daňovník nemôže pri uplatňovaní výdavkov na PHL do daňových výdavkov uplatňovať paušálne výdavky vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Príklad

Podnikateľ používa pri podnikaní vlastné auto, ktoré nemá zaradené do firmy, uplatňuje si pritom kilometrovné, spotrebu benzínu podľa technického preukazu a ceny benzínu podľa firmy Slovnaft. Je potrebné, aby dokladal aj bločky z nákupu benzínu?
Výšku náhrady za spotrebované pohonné látky upravuje § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa v nadväznosti na zákon o cestovných náhradách do daňových výdavkov uplatňuje v závislosti od počtu najazdených kilometrov, ceny pohonnej látky platnej v čase jej nákupu a spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze, pri prepočte spotreby pohonných látok sa vychádza zo spotreby uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla.

Sadzbu základnej náhrady

si môže uplatniť

Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá sa ustanovuje opatrením MPSVR SR, ktoré vydá ministerstvo (v súčasnosti je platné opatrenie č. 632/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2009). Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %. Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

Príklad

Podnikateľ používa súkromné vozidlo na podnikateľské účely (platí daň z motorových vozidiel, vedie evidenciu jázd). Pri rozvoze tovaru v niektorých faktúrach účtuje aj dopravné náklady – čo mu ide do príjmu. Môže si dať do nákladov v plnej výške amortizáciu vozidla a náhradu za benzín?
Pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku si daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, a to výdavky

V prípade, že daňovník používa v podnikaní vlastný nákladný automobil, do daňových výdavkov si nemôže uplatniť základnú náhradu za každý km – nemá podľa akého predpisu.
Do daňových výdavkov si môže uplatniť

Ak podnikateľ používa v podnikaní vlastný nákladný automobil, odporúčame mu zaradiť ho do obchodného majetku. Do daňových výdavkov si bude môcť uplatňovať všetky výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu v podnikaní – náklady na opravu a údržbu, zaplatené povinné zmluvné, prípadne havarijné poistenie, daňové odpisy z prípadnej daňovej ceny a pod.

Príklad

SZČO, podnikateľka, používa pri podnikaní vozidlo, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku. V dokladoch vozidla je ako vlastník uvedená lízingová spoločnosť, držiteľ vozidla je uvedený manžel. Manželia majú bezpodielové spoluvlastníctvo. Má podnikateľka nárok na náhrady za spotrebované PHL a základnú náhradu za každý km jazdy podľa § 7 zákona o cestovných náhradách?
V tomto prípade nejde o používanie vlastného osobného automobilu, ale o používanie osobného automobilu, ktorý je vo vlastníctve lízingovej spoločnosti. Ak podnikateľka v podnikaní nepoužíva vlastný osobný automobil (alebo osobný automobil v bezpodielovom vlastníctve s manželom), nemá nárok na uplatňovanie sumy základnej náhrady. Do daňových výdavkov si môže uplatniť len výdavky za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Daň z motorového vozidla

Povinnosť platenia dane z motorových vozidiel upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v § 84 až § 96.

Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov.

Nie je rozhodujúce, či je používané vozidlo zaradené v obchodnom majetku podnikateľa alebo ide o motorové vozidlo nepodnikateľského subjektu.

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je spravidla FO alebo PO, alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla. Ide o držiteľa motorového vozidla, ktorý má automobil zaradený v obchodnom majetku, držiteľa motorového vozidla, ktorý nemá automobil zaradený v obchodnom majetku.

Ak zamestnávateľ vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla na pracovnej ceste, je daňovníkom dane z motorového vozidla zamestnávateľ. Toto neplatí, ak zamestnávateľom je vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel.

Príklad

Podnikateľ nedopatrením nezaplatil za rok 2012daň z motorového vozidla za osobný automobil, ktorý nemal zaradený v obchodnom majetku, ale ho využíval na podnikanie. Mohol si dať do daňových výdavkov výdavky na používanie súkromného auta, ak nebola zaplatená daň?
Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.
Zákon o dani z príjmov nestanovuje pri uznaní výdavkov na spotrebované PHL na pracovné cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) podmienku zaplatenia dane z motorového vozidla. Rozhodujúce pre uznanie vyššie uvedených nákladov do daňových výdavkov je, či automobil bol skutočne využívaný na dosahovanie zdaniteľných príjmov a náklady uplatnené v súlade so zákonom o dani z príjmov. V prípade, že príslušné ustanovenia zákona boli dodržané, správca dane nemá zákonný dôvod vylúčiť náklady na používanie automobilu z daňových výdavkov.

V prípade, že podnikateľ má výdavky na automobil v daňových výdavkoch, odporúčame mu podať so spätnou platnosťou daňové priznanie k dani z motorového vozidla a zaplatiť daň. V prípade, že by tak neurobil, správca dane ju bude od neho vyžadovať a súčasne uplatní penále za oneskorené zaplatenia dane. V prípade zaplatenia dane a nečakania na výmer správcu dane bude penále za omeškanie zaplatenia dane nižšie.

Príklad

Podnikateľ využíva na podnikanie motorové vozidlo, ale v technickom preukaze je ako držiteľ motorového vozidla zapísaná jeho manželka, ktorá nepodniká. Kto je povinný zaplatiť daň z motorového vozidla?
Podľa § 84 zákona o miestnych daniach predmetom dane sú cestné motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Daňovníkom je osoba, ktorá používa vozidlo na podnikanie, to je manžel.

Príklad

Zamestnávateľ sa písomne dohodol so zamestnancom na používaní jeho osobného automobilu na pracovné cesty, na ktoré ho bude vysielať v rámci plnenia pracovných povinností mimo miesta pravidelného pracoviska. Za používanie osobného automobilu sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na základnej náhrade 0,183 € za jeden km a náhrade za spotrebované PHL. Musí zamestnanec alebo zamestnávateľ zaplatiť daň z motorového vozidla?
Zamestnanec ako držiteľ motorového vozidla nie je povinný platiť daň z motorového vozidla. Povinnosť zaplatiť daň má ale zamestnávateľ. Táto povinnosť mu vyplýva z § 85 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach.

Výdavky na opravy a udržiavanie automobilu

si môže uplatniť do daňových výdavkov daňovník, ktorý má automobil zaradený v obchodnom majetku, alebo daňovník, ktorý má automobil zapožičaný alebo prenajatý na účely jeho využívania v podnikaní alebo v súvislosti s podnikaním a povinnosť opráv a údržby automobilu mu vyplýva zo zmluvy.
Daňovník má v prípade splnenia uvedených podmienok nárok uplatniť v daňových výdavkoch všetky výdavky na opravu a udržiavanie automobilu. Rôzne režijné výdavky, napr. kvapaliny do automobilu, rohože, lapače nečistôt, umytie automobilu, sa považujú za prevádzkové výdavky, ktoré sa účtujú priamo do spotreby.

Ak daňovník nemá zaradený osobný automobil v obchodnom majetku a uplatňuje si sadzbu základnej náhrady, do daňových výdavkov si nemôže uplatňovať výdavky na opravy a údržbu automobilu. V sadzbe základnej náhrady sú zahrnuté všetky výdavky súvisiace s opravami automobilu a jeho údržbou.

Príklad

Podnikateľ má prenajaté motorové vozidlo od iného podnikateľského subjektu. Ako má postupovať pri účtovaní výdavkov na opravy? Na základe prehliadky automobilu mu servisný pracovník odporučil opravu bŕzd. Oprava bude stáť viac ako 1 000 €. Je tento výdavok výdavkom podnikateľa alebo výdavkom vlastníka automobilu?
Pre správne zatriedenie tohto výdavku je potrebné poznať znenie nájomnej zmluvy. Ak je v zmluve dohodnuté, že údržbu a opravy vykonáva nájomca na svoje náklady, je výdavok na opravu bŕzd daňovým výdavkom nájomcu. V prípade, že takéto ustanovenie nájomná zmluva neobsahuje, musí náklady na opravu brzdového systému znášať prenajímateľ.

Poistenie automobilu

Ďalšími výdavkami, ktoré súvisia s používaním automobilu, sú výdavky na poistenie, a to

Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je povinný platiť držiteľ motorového vozidla na základe zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Uvedený zákon ukladá držiteľovi motorového vozidla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti má najmä ten, kto je zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla. Účastníkom poistnej zmluvy môže byť aj vlastník napr. v prípade, ak ide o vozidlo, na ktoré sa technický preukaz nevydáva.
V prípade operatívneho prenájmu motorového vozidla nájomca nemôže byť platiteľom povinného zmluvného poistenia. V prípade, že ho zaplatí za držiteľa motorového vozidla, toto nebude pre nájomcu daňovým výdavkom.

Havarijné poistenie

sa dojednáva individuálne a je nepovinné. Havarijné poistenie sa dojednáva pre prípad poškodenia, zničenia alebo krádeže automobilu, alebo jeho častí a obvyklej výbavy. Na ďalšiu doplňujúcu výbavu, batožinu, úrazové poistenie sa toto poistenie vzťahuje, len ak je to dojednané v zmluve.

Havarijné poistenie možno uznať na rozdiel od povinného zmluvného poistenia okrem držiteľa motorového vozidla aj u nájomcu, ktorý využíva vozidlo na základe nájomnej, mandátnej alebo inej podobnej zmluvy. Takáto možnosť vyplýva z § 794 ObčZ, podľa ktorého je možné uzavretie poistnej zmluvy aj v prospech tretej osoby.

Existencia vlastníckeho vzťahu k predmetu poistenia teda nie je podmienkou uznania havarijného poistného do daňových výdavkov. Havarijné poistenie je daňovým výdavkom za predpokladu, že súvisí s automobilom, ktorý sa využíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov.

Príklad

Podnikateľ používa vlastné súkromné osobné vozidlo na podnikanie. Do daňových výdavkov si uplatňuje spotrebu podľa technického preukazu a paušál 0,183 €/km. Povinné zmluvné poistenie je zahrnuté v paušále alebo je ho možné uplatniť do nákladov nad rámec paušálu?
Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP využije na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní do daňových výdavkov výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy (tzv. kilometrovné) podľa zákona č. 283/2002 Z z. o cestovných náhradách v z.n.p. V sume paušálnej náhrady sú zahrnuté všetky náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou motorového vozidla s výnimkou výdavkov za spotrebované pohonné látky. V paušálnej náhrade je zahrnuté aj povinné zmluvné poistenie, prípadne havarijné poistenie.

Výdavky na nájomné

Ak daňovník používa na dosahovanie zdaniteľných príjmov prenajaté alebo zapožičané motorové vozidlo za úplatu, je zaúčtované nájomné daňovým výdavkom.
Ak je prenajímateľom motorového vozidla FO, nájomné je daňovým výdavkom až po jeho zaplatení, čo vyplýva z § 19 ods. 4 ZDP. Zaplatené nájomné fyzickej osobe sa uzná za daňový výdavok najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Príklad

Text	Má dať	Dal	Suma v €
1. Zaúčtovanie nájomného 1a. za rok 2012 (200 x 9 mesiacov) 1b. za rok 2013 (200 x 3 mesiace)	518 381	321 321	1 800 600
2. Úhrada nájomného	321	211	2 400

Zaplatené nájomné je daňovým výdavkom v roku 2012 vo výške 1 800 € a v roku 2013 vo výške 600 €.

Príklad

Účtovanie v roku 2012
Text	Má dať	Dal	Suma v €
1. Zaúčtovanie nájomného 1a. za rok 2012 (300 x 9 mesiacov) 1b. za rok 2013 (300 x 3 mesiace)	518 381	321 321	2 700 900

Spoločnosť si nemohla v roku 2010 uplatniť do daňových výdavkov zaúčtované nájomné, pretože nebolo uhradené. Takýto postup vyplýva z § 19 ods. 4 ZDP
.

Účtovanie v roku 2013
Text	Má dať	Dal	Suma v €
1. Úhrada nájmu	321	211	3 600
2. Zaúčtovanie nájmu v roku 2013 do nákladov	518	381	900

Spoločnosť si uplatní do daňových výdavkov celú sumu nájomného, pretože bolo zaplatené až v roku 2011.

Príklad

Podnikateľka si prenajala osobný automobil od svojho známeho na obdobie jedného roka od 1. 3. 2013 do 28. 2. 2014. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 200 € za mesiac. Zmluvné strany sa dohodli, že podnikateľka zaplatí nájomné do 30 dní od uzatvorenia zmluvy, to je do 31. 3. 2013.
Riešenie v JÚ v roku 2013
Úhradu podnikateľka zaeviduje v peňažnom denníku ako

V zmysle § 19 ods. 4 ZDP je daňovník povinný časovo rozlišovať platbu nájomného na príslušné zdaňovacie obdobia.
Riešenie v JÚ v roku 2014
Podnikateľka si v rámci uzávierkových operácií zaúčtuje v peňažnom denníku do daňových výdavkov časovo rozlíšené nájomné pripadajúce na rok 2014 vo výške 400 €.

Iné výdavky

Ide o ďalšie výdavky, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s použitím automobilu v podnikaní, napr. parkovanie v priebehu pracovnej cesty, jednorazové platby v tuzemsku a zahraničí vynaložené v priebehu pracovnej cesty, napr. diaľničné poplatky a pod.

Ing. Anton Kolembus