Analýza príčin
vzniku krízy

Časopis The Onion po vzniku krízy, 14. júla 2008 cituje výrok fiktívneho investora: „Amerika potrebuje ďalšiu bublinu“, na čo odpovedal investor Bob Taiken „V danej chvíli nás držia nad vodou už len bubliny“. Kľúčovým problémom moderného problému kapitalizmu je teda stagnácia výroby a rast takýchto bublín¹) a práve toto je námetom tohto článku.

Ak by sme chceli skúmať príčiny vzniku krízy, je potrebné pozrieť sa ďalej ako do roku 2007, kedy sa začala výraznejšie prejavovať, a minimálne do roku 2000. Vtedy došlo v USA k znižovaniu úrokových sadzieb v snahe zmierniť dopady dvoch zásadných udalostí:

1. Prasknutie veľkej internetovej bubliny známej pod označením „dotcom boom“, trvajúcej od roku 1996

V polovici minulého storočia sa začala technologická revolúcia, ktorá bola založená na kombinácii „osobný počítač + internet“. Táto revolúcia otvorila nové perspektívne oblasti v sektore informačných technológií. Vznikli tisíce podnikov, ktoré chceli z tohto boomu vyťažiť a v USA sa im začalo hovoriť „dotcom“. Niekoľkým podnikom, ktoré začínali ako „garážové“ založené študentmi informatiky, sa podarilo dorásť na giganty, ktoré určovali smerovanie celého trhu. Novovytvorené podniky ešte nevytvárali zisk, avšak dokázali emitovať svoje akcie na trh. Vznikali „nafúknuté“ burzové indexy. Bezprostredne potom nasledoval prudký pád vyvolaný podvodmi v účtovníctve, nasledovali súdne procesy a vysoké pokuty.

2. Teroristické útoky 11. septembra 2001 na WTC v New Yorku

Ekonomický dopad teroristických útokov na ciele v USA bol zrejmý už v prvých dňoch: hospodárstvo USA je totiž priveľmi diverzifikované a decentralizované, pričom v ekonomike USA „pracuje“ množstvo peňazí v objeme cca 5 až 10 biliárd amerických dolárov, preto dopad teroristických útokov významne nenarušil ekonomiku USA.

Negatívny ekonomický dopad tejto udalosti sa ale prejavil predovšetkým v rýchlo rastúcej cene ropy na svetových trhoch, obrovskými stratami amerických leteckých spoločností, či kolapsom cestovného ruchu v Európe. Neuveriteľne vysoký a rokmi rastúci deficit štátneho rozpočtu USA vytváral priestor pre masívnu infláciu, a tým aj postupný „pád“ hodnoty dolára voči euru v priebehu roka 2002 a 2003. V roku 2001 prišlo o prácu vyše 1 milióna Američanov. V decembri 2001 dosiahla nezamestnanosť v USA až hodnotu 5,8 %.

V dôsledku týchto nepriaznivých udalostí došlo k oslabeniu kúpyschopnosti trhu. Reakciou FED-u (Americká centrálna banka) bolo „rýchle“ zníženie hlavnej úrokovej sadzby zo 6,5 % v roku 2000 na 1 % v roku 2003. Dlhodobo uplatňovaná politika lacných peňazí pri 1 % základnej úrokovej sadzbe však viedla k postupnej liberalizácii postoja k rizikám u celého spektra subjektov úverového trhu. „Lacné“ úvery prospievali ekonomickému rastu a pomohli tak dotvoriť skutočný realitný boom. V roku 2003 sa vykázalo medziročné tempo rastu cien nehnuteľností v USA až 13,3 %, zatiaľ čo v roku 2002 dosahovalo toto tempo necelé 4 %. Od januára roku 2000 do apríla 2007 vzrástla priemerná cena nehnuteľností v USA o 50 %, z tohto dôvodu sa banky a hypotekárne spoločnosti snažili o čo najväčšiu participáciu na tomto boome.²⁾ Počas tejto doby dopyt po nehnuteľnostiach enormne stúpal – ľudia sa snažili získať nehnuteľnosť prostredníctvom hypotekárnych úverov pri neobyčajne nízkych úrokových sadzbách. „Najobľúbenejším typom hypoték sekundárneho trhu boli tzv. ARM (Adjustable rate mortgages), ktoré mali trojročnú fixáciu sadzby s následnou resetáciou sadzby podľa LIBORu s prirážkou 2,75 %.³⁾ To znamená, že prvé tri roky je výška úrokovej sadzby na fixnej úrovni (z obdobia poskytnutia hypotekárneho úveru) a po zvyšnú dobu sa bude meniť podľa aktuálnej základnej sadzby. Vývoj tejto sadzby je v nasledujúcej tabuľke.

Tento rast sa prejavil aj v oblasti hyposadzieb, presnejšie v neschopnosti klientov hypotekárnych bánk a inštitúcií pravidelne splácať svoj úver. Dochádzalo k vyhlasovaniu osobných bankrotov a domy zostali prázdne. V USA začala hypotekárna kríza, ktorá sa postupne preniesla do celého sveta.

Hypotekárna kríza USA sa premenila na globálnu potom, ako inštitúcie poskytujúce rizikové hypotekárne úvery preniesli riziko možnej delikvencie (riziko nesplatenia úveru) na iné subjekty prostredníctvom ďalších finančných produktov.⁴⁾ Inštitúcie s účasťou štátu Fannie Mae (Federal National Mortgage Association) a Freddie Mac (Federal Home Loan Mortgage Corporation)⁵⁾, skupovali balíky hypoték od ich primárnych emitentov a následne ich predávali v podobe cenných papierov domácim i zahraničným investorom. Takouto transformáciou sa dostali cenné papiere naviazané na hypotekárny trh USA do celého sveta, najmä do portfólií bánk.

Hlavným dôvodom horlivého investovania viacerých bánk bol vysoký rating týchto cenných papierov a fakt, že cenné papiere (vďaka ich vysokej likvidite) môžu tvoriť súčasť primárnych rezerv bánk (od troch najväčších ratingových agentúr – Moody´s, Standard&Poor´s a Fitch dostali hodnotenie AAA a zároveň ponúkali lákavý úrok), rozšírili sa do primárnych rezerv bánk po celom svete.

V rokoch 2006–2007 došlo k zmenám na americkom realitnom trhu začala prevládať ponuka nad dopytom, čo posunulo ceny nehnuteľností smerom dolu. V dôsledku resetácie úrokových sadzieb hypotekárnych úverov stúpol počet hypotekárnych delikvencií. Hodnota cenných papierov naviazaných na hypotekárny trh začala výrazne klesať (čo bolo spôsobené skutočnosťou, že tieto cenné papiere boli kryté nehnuteľnosťami). „V novembri 2008 vykázali majoritné banky a finančné inštitúcie po celom svete straty z pôžičiek a investícií do MBS v objeme približne 750 mld. USD, čo spustilo obavu o solventnosť týchto bánk a likviditu celého finančného systému.“⁶⁾ Banky museli postupne tieto aktíva odpísať zo svojho portfólia v podobe strát, keďže trh s týmito aktívami už neexistoval – úplne zamrzol a nebola možná ich premena na hotovosť. Tým sa banky dostali do nepríjemnej situácie, nakoľko tieto aktíva tvorili primárne rezervy a neschopnosť premeny týchto cenných papierov na peniaze spôsobila problémy i najsilnejším bankám.

Centrálne banky spustili expanzívnu monetárnu politiku a štát sa snažil podržať finančný systém pomocou záchranných balíčkov. Prvou obeťou finančnej krízy bola investičná banka Bear Stearns a približne 3 mesiace na to ohlásil bankrot aj investičný gigant Lehman Brothers. Tieto udalosti vyvolali vlnu obáv na medzibankovom trhu, stupňovala sa nedôvera, banky si prestávali navzájom požičiavať finančné prostriedky, čo vyústilo do enormného nárastu referenčných úrokových sadzieb. Od referenčných úrokových sadzieb banky odvíjajú úrokové sadzby pre všetky trhové subjekty. S rastom úrokových sadzieb a prísnejším posudzovaním bonity klienta, sa znížila dostupnosť úverov, a tak sa začali prejavovať dopady finančnej krízy na reálnej ekonomike a hospodárstve. Výrazný vplyv na stav ekonomiky a hospodárstva mali i očakávania trhu, spotrebitelia odkladali nákupy tovarov dlhodobej spotreby, keďže peniaze sa stávajú stále vzácnejšími a prevládajú obavy z budúcnosti.

Spočiatku lokálna hypotekárna, neskôr svetová finančná kríza sa takto pretransformovala do krízy hospodárskej, ktorá sa extrémne nepriaznivo prejavuje v ekonomickej, finančnej ale i sociálnej sfére. Prináša so sebou zvyšovanie chudoby a miery nezamestnanosti, pričom najintenzívnejšie sa začala prejavovať v USA.
Odborníci sa rozdeľujú v názoroch na možnosti riešenia tejto zlej situácie svetového hospodárstva. Niektorí vidia východisko v podobe zásahov štátu, najmä v poskytovaní tzv. záchranných balíčkov a v zoštátňovaní finančných inštitúcií, aby sa predišlo ich kolapsu. Protichodné názory hovoria o ponechaní riešenia krízy na trhových mechanizmoch. Mnohí, najmä politici, volajú po „patriotickej spotrebe“, ktorá by sa pozitívne odrazila na posilnení národných ekonomík a podobne. Len čas ukáže, ktoré opatrenia boli najefektívnejšie a dopomohli svetovému hospodárstvu k opätovnému rastu.

Ing. Zuzana Bešinová
Ing. Elena Moravčíková, PHD.

___________
¹⁾ Spracované podľa: Foster, J. B. – Magdoff, F.: Veľká finanční krize príčiny a následky, Grimmus CZ – Všeň, 2009, str. 7, ISBN 9788090283114
²⁾ http://www.investujeme.sk/clanky/vsetko-o-krize-vznik-realitnej-krizy-v-usa-rok-2006/
³⁾ Moravčík M. a kolektív.: Všetko o súčasnej finančno-hospodárskej kríze, www.profini.sk/ProfiniUserFiles/File/Vsetko_o_fin_hosp_krize.doc
⁴⁾ Boldizsár, K.: Úverová kríza v USA, jej príčiny a dôsledky, http://www.rmsfinport.sk/text/KomentareFiles/080221_Analyza%20KRIZY.pdf, 14.4.2009
⁵⁾ Po prepuknutí problémov s platobnou schopnosťou hypotekárnych dlžníkov v druhej polovici roku 2007 stratili akcie FNM a FRM približne 50% svojej hodnoty.
⁶⁾ Moravčík M. a kolektív.: Všetko o súčasnej finančno-hospodárskej kríze, www.profini.sk/ProfiniUserFiles/File/Vsetko_o_fin_hosp_krize.doc