Vďaka týmto skutočnostiam sa projekt zameriava aj na posilnenie zdravotníckych systémov z hľadiska vzdelávacích procesov, orientovaných na zdravotnícky personál a zlepšovanie ich výsledkov.

Vzdelávanie zdravotníckeho personálu

V súvislosti s demokratizačnými zmenami v spoločnosti bol v inštitucionálnom usporiadaní zdravotníckych vzdelávacích inštitúcií zrušený monopol postavenia inštitúcií pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve a do systému zdravotníckeho školstva bol zavedený princíp plurality. Uskutočnenia všetkých týchto zmien malo za cieľ zabezpečiť kvalitatívne vyšší stupeň rozvoja odborných vedomostí a zručností, ako aj osobných schopností zdravotníckych pracovníkov s plným uvedomením si všetkých potrieb v oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, s cieľom zabezpečiť odbornú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania nadobúdajú pracovníci aj tzv. pregraduálnym štúdiom, t.j. získaním vysokoškolského vzdelania I. stupňa alebo II. stupňa v akreditovaných zdravotníckych študijných odboroch vysokých škôl  alebo po získaní vyššieho odborného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania alebo stredného odborného vzdelania v zdravotníckych študijných odboroch, zaradených do siete stredných zdravotníckych škôl. Od roku 2003 stredné zdravotnícke školy prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva školstva SR s tým, že Ministerstvo zdravotníctva SR v nich riadi odbornú zložku vzdelávania a určuje sieť študijných odborov.

Nadväzne po nadobudnutí odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania sa môžu zdravotnícki pracovníci v systéme ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov špecializovať alebo certifikovať a získať odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných a certifikovaných pracovných činností.

Zdravotníctvo našej krajiny zamestnáva nielen množstvo špičkových lekárov, ale aj stále rastúce množstvo akademických pracovníkov z radov lekárov a sestier, ktorí sa vo významnej miere podieľajú na pedagogickej, vedeckej a výskumnej činnosti.

Systém ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov

sa v súčasnosti zabezpečuje špecializačným štúdiom, prípravou na výkon certifikovaných pracovných činností ako i sústavným vzdelávaním:

-    Špecializačné a certifikačné štúdium zdravotníckeho personálu sa riadi Nariadením vlády SR č. 111/2013 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych  pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. Špecializačné štúdium je presne definované v minimálnych štandardoch jednotlivých akreditovaných odborov. Zaradenie lekára do špecializačného odboru podáva zamestnávateľ zdravotníckeho pracovníka na základe jeho žiadosti. Presnú dĺžku štúdia určujú akreditované špecializačné a certifikačné minimálne štandardy pre jednotlivé odbory, minimálne štandardy sú uvedené na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR.

-    Sústavné vzdelávanie je priebežné obnovovanie vedomostí, zručnosti  a spôsobilostí zdravotníckeho pracovníka, zodpovedajúcich získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom odboru počas výkonu povolania. Zdravotnícky pracovník je povinný sústavne sa vzdelávať. Sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov príslušného zdravotníckeho povolania zabezpečuje zamestnávateľ a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a odbornými spoločnosťami Slovenskej lekárskej spoločnosti alebo inými medzinárodne uznanými odbornými spoločnosťami alebo profesijnými združeniami a poskytovateľmi. Sústavné vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka sa hodnotí v pravidelných päťročných cykloch, počítaných odo dňa registrácie, s výnimkou sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka, ktorý poskytuje záchrannú zdravotnú službu. Ďalšie hodnotenie sa vykoná vždy po uplynutí piatich rokov od dátumu posledného hodnotenia.

Sústavné vzdelávanie pracovníka záchrannej služby sa hodnotí v pravidelných jednoročných cykloch, počítaných odo dňa vzniku pracovného pomeru. Ďalšie hodnotenie sa vykoná vždy po uplynutí jedného roka od dátumu posledného hodnotenia.

Ak pracovník získal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, prípadne odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností vo viac ako jednom študijnom odbore, jeho sústavné vzdelávanie sa hodnotí v každom študijnom odbore osobitne.  

Pri hodnotení sústavného vzdelávania sa prihliada aj na to, či pracovník počas hodnoteného obdobia najmenej raz za dva roky absolvoval akreditovaný vzdelávací program, zameraný na obnovovanie vedomostí a praktických zručností v neodkladnej podpore životných funkcií.

-    Formálne vzdelávanie (regulované a garantované štátom) je možné absolvovať v študijnom programe sústavného vzdelávania, akreditovanom Ministerstvom zdravotníctva SR s názvom „Neodkladná podpora životných funkcií“. Absolvovaním tohto akreditovaného študijného programu sústavného vzdelávania si zdravotnícky personál aktualizuje a doplní teoretické vedomosti a získa praktické zručnosti v resuscitácii v simulovaných podmienkach. Ide o vzdelávací program, ktorý je oprávnená realizovať len akreditovaná vzdelávacia ustanovizeň, zoznam držiteľov akreditácie zverejňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na svojej stránke.

-    Neformálne vzdelávanie je organizované zamestnávateľom a príslušnými komorami, samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami, odbornými spoločnosťami alebo inými medzinárodne uznanými odbornými spoločnosťami a profesiovými združeniami a poskytovateľmi. Zoznam neakreditovaných jednorazových vzdelávacích aktivít je zverejňovaný na stránkach príslušných komôr v zozname vzdelávacích aktivít.

-    V oblasti vzdelávania zdravotníckych zamestnancov je taktiež prioritným záujmom uvedenie do bežného života každej klinky a oddelenia tzv. Program starostlivosti o vzdelávanie mladých lekárov, ktorého cieľom je priebežné aktívne sprevádzanie mladého lekára jeho „tútorom“ na pracovisku, ktorým by mal byť spravidla jeho prednosta / primár, alebo ním poverená osoba so snahou jednak sledovať a usmerňovať jeho odborný rast, a to tak podľa potrieb pracoviska, ako aj v súlade s jeho individuálnymi predstavami, až do ukončenia špecializácie.

Súčasné európske smernice kladú veľký dôraz na zabezpečenie celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, a to z pochopiteľného dôvodu prevencie potenciálneho poškodenia pacienta. Ustanovujú povinnosť členských štátov zabezpečiť sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a ponechávajú na ich zodpovednosť, akým spôsobom túto povinnosť splnia.

Celoživotné vzdelávanie je povinnosťou zdravotníckeho pracovníka

ktorú môže naplniť špecializačným štúdiom alebo certifikačnou prípravou v akreditovanej vzdelávacej inštitúcii, ale najmä napĺňaním jednotlivých zložiek sústavného vzdelávania, ktoré sú definované v nariadení vlády SR o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Sústavné vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka by mala priebežne evidovať a v stanovenom intervale hodnotiť príslušná zdravotnícka stavovská organizácia. V prípade zistenia nedostatkov, môže stavovská organizácia požiadať zamestnávateľa zdravotníckeho pracovníka o ich odstránenie alebo upozorniť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ponúknuť možnosť preskúšania alebo uložiť sankciu v podobe dočasného pozastavenia až zrušenia licencie (pri zistení opakovaných nedostatkov), ktorá je oprávnením na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Akreditačná komisia, ako poradný orgán vlády SR

 sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl a napomáha jej zvyšovanie. Komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Nezávislým hodnotením tak prispieva k zefektívneniu a zvýšeniu kvality poskytovaného vzdelávania na vysokých školách.

Akreditácia je štátne overovanie spôsobilosti právnickej osoby a fyzickej osoby poskytovať vzdelanie v príslušnom študijnom alebo vzdelávacom programe.

Akreditačná komisia tvorí a odporúča ministrovi zdravotníctva na schválenie vzorové špecializačné študijné programy a vzorové certifikačné študijné programy, posudzuje a navrhuje ministrovi zdravotníctva udeliť právo uskutočňovať špecializačný alebo certifikačný študijný program (t. j. akreditovať vzdelávací program), komplexne posudzuje podmienky a kvalitu poskytovaného vzdelávania, nezávisle sleduje a hodnotí pedagogickú, odbornú, materiálno – technickú spôsobilosť vzdelávacích ustanovizní, ktoré získali akreditáciu, ako i sleduje jednotné vydávanie dokladov o ďalšom vzdelávaní.

Akreditáciou vysokoškolského vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa zaoberá Akreditačná komisia vlády SR, ktorá sídli na Ministerstve školstva SR. Ministerstvo zdravotníctva SR podľa § 83 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ustanovuje súbor kritérií, používaných pri vydávaní stanoviska k akreditácií či absolventi zdravotníckych študijných programov spĺňajú odbornú spôsobilosť na výkon príslušného zdravotníckeho povolania.

Pri spracovaní akreditačných podkladov v určenej lehote je potrebné rešpektovať špecifiká pre prípravu na výkon zdravotníckych povolaní, napr.:

-    určiť počet kreditov pri uznávaní odborných kvalifikácii t.j. 1 kredit zodpovedá požiadavkám 25 až 30 hodín štúdia,

-    dodržiavať požadovaný počet hodín výučby na získanie odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania,

-    dodržiavať minimálne požiadavky obsahu vzdelávania na odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti v príslušnom zdravotníckom povolaní prostredníctvom informačných listoch predmetov,

-    v informačných listoch predmetov vo výstupných vedomostiach a zručnostiach (kompetenciách) pre praktickú odbornú prípravu na výkon zdravotníckeho povolania v jednotlivých zdravot­níckych povolaniach zohľadniť aktuálne právne predpisy,

-    dodržať personálne a materiálno-technické zabezpečenie výučby študijného programu podľa kritérií Ministerstva zdravotníctva SR,

-    dokladovať kvalifikačné doklady vysokoškolských učiteľov a pod.

Súbor týchto kritérií Ministerstvo zdravotníctva SR používa pri vydávaní stanoviska v zmysle zákona o vysokých školách, či absolventi zdravotníckych študijných odborov budú spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Ministerstvo zdravotníctva vydá kladné stanovisko vysokej škole na uskutočňovanie študijného programu v príslušnom zdravotníckom odbore do 30 dní od predloženia akreditačného spisu a pri komplexných akreditáciách do 60 dní, ak vysoká škola preukáže splnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú študijného programu v kritériách:

-    Personálneho zabezpečenia a garantovania študijného programu - štruktúra vysokoškolských učiteľov, pôsobiacich v ťažiskových lekárskych predmetoch tzv. jadra študijného programu, sú najmä lekári, vysokoškolskí učitelia na mieste profesor alebo na mieste docent. Z hľadiska garancie kvality a rozvoja študijného programu garantom študijného programu musí byť vysokoškolský učiteľ zaradený na funkčnom mieste profesora alebo na funkčnom mieste docenta v príslušnom študijnom odbore a to v závislosti od stupňa vysokoškolského štúdia, ktoré sa podľa študijného programu uskutočňuje na vysokej škole, na ktorej je zodpovedný za kvalitu a rozvoj študijného programu. Pri posudzovaní navrhovaného garanta sa berie do úvahy jeho skutočná zodpovednosť za študijný program, či má skutočne možnosť a či ovplyvňuje kvalitu uskutočňovania a rozvoj študijného programu, jeho kompetentnosť, či jeho pedagogický a vedecký profil a výsledky zaručujú odbornú kvalitu, jeho skutočná angažovanosť a aktivita pri garantovaní študijného programu.

-    Štruktúry a obsahu predmetov - pri posudzovaní štruktúry a obsahu predmetov každého študijného programu sa posudzuje profil absolventa a jeho uplatnenie v zdravotníctve, celkový počet hodín predmetov študijného programu - za teoretické vzdelávanie, praktickú výučbu a odbornú klinickú prax vo výučbových zdravotníckych zariadeniach, počet hodín podľa semestrov za teoretické vzdelávanie, praktickú výučbu a odbornú klinickú prax, vrátane počtu kreditov, získaných ich absolvovaním, záznamník klinickej praxe, ako i uplatnenie absolventov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

-    Požiadaviek na prijímanie uchádzačov o štúdium - základnou podmienkou prijatia na štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania a zdravotná spôsobilosť.

-    Materiálneho a technického zabezpečenia praktickej výučby v priestoroch vysokej školy a zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa vykonáva klinická prax – dostačujúce materiálno, technické a informačné zabezpečenie študijného programu (knižnica, študovne, dostupnosť informačných zdrojov pomocou internetu, dostupnosť základnej študijnej literatúry, učebníc, monografií a zahraničných vedeckých časopisov, softvérové vybavenie, prístup k potrebným databázam, podľa študijného odboru aj laboratóriá, projektové štúdiá, technologické zabezpečenie, atď.) na to, aby bolo možné uskutočňovať príslušný študijný program a splniť jeho ciele v oblasti vzdelávania. Minimálnou podmienkou je, že vysoká škola má v mieste vyučovania študijného programu knižnicu a študovňu s možnosťou prezenčného prístupu k základnej študijnej literatúre pre študijný program (minimálne v rozsahu študijnej literatúry uvádzanej v informačných listoch predmetov). Ďalšou minimálnou podmienkou je aj možnosť prístupu študentov k internetu.

Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia, poradný orgán vlády SR, posúdi spôsobilosť vysokej školy uskutočňovať príslušný študijný program v študijnom odbore. Akreditačná komisia svoje vyjadrenie oznámi ministrovi školstva SR, ktorý následne rozhodne o priznaní práva udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Takýto program sa v zákone o vysokých školách nazýva akreditovaný študijný program.

Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá, uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva, ministerstvo pozastaví ich platnosť a vyzve vysokú školu,

aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku.

Slovenská národná akreditačná služba

V oblasti zdravotníctva vykonáva Slovenská národná akreditačná služba akreditácie medicínskych laboratórií a certifikačných orgánov, certifikujúcich systémy manažérstva. Systém manažérstva kvality, ktorý je v súčasnosti všade vo svete považovaný za najúčinnejší a najefektívnejší prostriedok systematizácie a trvalého zlepšovania, má v zdravotníctve jedinečné cieľové zameranie. Správne poskytovaná zdravotná starostlivosť zdravotníckym zariadením je cieľovo zameraná na zlepšenie kvality zdravia a kvality života na zabezpečenie zdravého vývoja budúcich generácií. S týmto cieľovým zameraním je plne v súlade povinnosť zdravotných poisťovní – nakupovať zdravotnú starostlivosť, zameranú na zlepšovanie zdravia svojich poistencov.

Rozdiel medzi akreditáciou a certifikáciou je v tom, že :

-  Akreditácia je postup či potvrdenie povereného orgánu o spôsobilosti vykonávať určitú činnosť

-  Certifikácia je postup či potvrdenie o zhode vlastností tovaru či služby so špecifikovanými požiadavkami, ktoré najčastejšie vyplývajú zo zákona.

doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.

§ 83 zákona č. 131/2002 Z. z.

Akreditácia jednotlivých činností vysokej školy a priznávanie práv

(1) Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. a) môže minister priznať vysokej škole právo udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, pre ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akreditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53 ods. 9 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul.

(2) Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program podľa § 82 ods. 2 písm. a) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí jeho obsah, profil absolventa, požiadavky na uchádzačov a spôsob ich výberu, požiadavky na absolvovanie, personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu a úroveň študentov a absolventov študijného programu. U nových študijných programov možno pri prvej akreditácii uplatniť osobitné kritériá, pričom Akreditačná komisia sa vyjadrí kladne, ak usúdi, že sa dá odôvodnene predpokladať, že najneskôr na konci obdobia zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia bude vysoká škola pri uplatnení štandardných kritérií spôsobilá uskutočňovať tento študijný program a že existujúce podmienky umožnia aj prvým absolventom získať plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.

(3) Akreditácia habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v tomto študijnom odbore. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. c) môže minister priznať vysokej škole právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v požadovanom študijnom odbore.

(4) Vysoká škola môže požiadať o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, v ktorom má akreditovaný študijný program druhého stupňa alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, alebo študijný program tretieho stupňa. Ak sa tento študijný program uskutočňuje na fakulte, habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov sa uskutočňuje na fakulte. ...